Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201523
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201523.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželky: O. Z., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX/XXX, Z., zast. JUDr. Valéria Brečková, advokátka, Daľkovská
470/14, Snina proti manželovi, ktorý návrh nepodal: H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, Z., za účasti
maloletej O. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny C., A. Z., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
na čas po rozvode, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17P/24/2024
- 104 zo dňa 15.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku IV. a VI. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo manželov, na čas po rozvode zveril
maloletú O. V. do osobnej starostlivosti matky, výrokom IV. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej
O. V. sumou 100 eur mesačne a výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania. Rozsudok vo výroku o výživnom odôvodnil tým, že „Matka maloletej žiadala, aby súd určil
výživné vo výške 200 eur mesačne pre maloletú. Otec s návrhom na určenie výživného nesúhlasil,
navrhoval sumu 40 eur mesačne. Maloletá je žiačkou 5. ročníka základnej školy. V škole chodí na obedy

a navštevuje tanečný krúžok O., za ktorý matka platí sumu 12 eur mesačne. Medzi nevyhnuté výdavky
na maloletú je možné zaradiť náklady na stravovanie vo výške 125 eur mesačne (matka v návrhu
uviedla pre ňu a dcéru sumu 250 eur mesačne), náklady na oblečenie 50 eur mesačne (matka pre obe
uviedla 100 eur), náklady na lieky vo výške 30 eur mesačne, náklady na kozmetiku vo výške 20 eur
mesačne, náklady na školské potreby vo výške 20 eur mesačne, náklady na mimoškolské aktivity 20 eur
mesačne (tu je zahrnutý aj poplatok za tanečný krúžok vo výške 12 eur mesačne). Minimálne náklady

na maloletú tak predstavujú sumu 265 eur mesačne. K výdavkom na maloletú je potrebné pripočítať
aj polovicu nákladov na bývanie t.j. 163,50 eur (matka uviedla nájom 242 eur, elektrická energia 40
eur, internet a TV 45 eur - spolu: 327 eur, polovica 163,50 eur). Celková minimálna výška výdavkov na
maloletú predstavuje sumu 428,50 eur mesačne. Matka poberá na maloletú rodinné prídavky vo výške
60 eur mesačne. Keďže ide o príspevok štátu na výživu maloletej súd sumu 60 eur odpočítal z výdavkov
maloletej. Minimálne výdavky maloletej tak predstavujú sumu 368,50 eur mesačne. Matka maloletej

je zamestnaná s príjmom cca 700 eur mesačne v čistom. Okrem výdavkov na bývanie a nákladov na
maloletú uhrádza aj splátky za kúpu nábytku po 55 eur mesačne.

Otec maloletej je zamestnaný v spoločnosti Y. Z..F..P.., Z. XXXX/XX, Z.. Pracuje na skrátený pracovný
úväzok. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa otca, otec pracuje na skrátený pracovný úväzok z dôvodu, že
v súčasnej dobe nepotrebujú pracovníka na plný úväzok, pretože by mu nevedeli zabezpečiť prácu na

8 hodín denne. Čistý mesačný priemerný zárobok otca bol v roku 2024 vo výške 324,11 eur mesačne v
čistom. Otec maloletej má vyživovaciu povinnosť k synovi V. Z., nar. X.X.XXXX, ktorému platí výživné po100 eur mesačne. Syn je študentom vysokej školy a výživné bolo určené súdom. Otec ako svoje výdavky
uviedol náklady na bývanie a telefón vo výške cca 300 eur mesačne, na hygienické potreby vo výške
40 eur mesačne, na stravu vo výške 200 eur mesačne. Podľa jeho vyjadrenie je jeho zdravotný stav

vynikajúci. Finančne mu pomáha priateľka a mama. Celková výška výdavkov otca predstavuje sumu:
640 eur mesačne. Výška jeho výdavkov nezodpovedá jeho príjmu. Okrem toho je otec maloletej povinný
hradiť ročne sumu 3 500 eur spoločnosti V., pretože spôsobil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu a
musí poškodenej splácať doživotne dôchodok, preto mu znova narástol dlh na sumu 7 000 eur. Otec mal
vyhlásený bankrot, ale ako uviedol, znova má dlh vo výške 7 000 eur. Otec maloletej sa k možnosti iného

zamestnania vyjadril tak, že ho nikto nemôže nútiť, aby pracoval v zahraničí, pretože on chce udržiavať
kontakt s maloletou dcérou. Pokiaľ by sa zamestnal na plný úväzok tak by mu exekútor zobral 2/3 príjmu.

Skutočnosť, že otec maloletej má dlhy nemôže byť dôvodom aby sa riadne zamestnal. Zadĺženie si
otec maloletej spôsobil sám a nemôže to byť na úkor maloletej, keďže vyživovacia povinnosť rodičov k
maloletej má prednosť pred ostatnými výdavkami. Vzhľadom na dobrý zdravotný stav nič nebráni otcovi

sa zamestnal na riadny pracovný úväzok, v ktorom by dosahoval aspoň výšku minimálne mzdy. Preto
súd pri určovaní výživného vychádzal z potencionálneho príjmu otca a to z minimálne mzdy, ktorá je
v roku 2025 vo výške 816 eur v hrubom. Čistá minimálna mzda v roku 2025 pri neuplatnení NČZD
predstavuje sumu 572,39 eur. Súd pri určení výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 572,39 eur a
podporne vyžil Metodiku výpočtu výživného v SR. Maloletá je žiačkou druhého stupňa základnej školy,

otec má dve vyživovacie povinnosti. Výška výživného tak predstavuje 16 % z čistého príjmu povinného
rodiča t.j.sumu 91,58eur. Súdurčilvýživnévovýške100eurmesačneajsprihliadnutímnaskutočnosť,
že otec maloletej prezentoval vyššie výdavky ako je jeho príjem a preto sa súd domnieva, že otec
maloletej neuviedol všetky svoje príjmy, resp. si vie zadovážiť finančné prostriedky na úhradu svojich
nákladov a uviedol aj, že mu finančne pomáha priateľka a mama. Podľa názoru súdu je v možnostiach a

schopnostiach otca uhrádzať výživné v určenej sume. Matka maloletej požadovala výživné vo výške 200
eur mesačne. Pri takomto výživnom podľa hore uvedených kritérií by príjem otca musel byť vo výške cez
1 200 eur mesačne. Skutočnosť, že by otec maloletej mohol mať príjem vo výške cez 1 200 eur mesačne
v čistom v konaní však preukázaná nebola. Na základe hore uvedených skutočností súd rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. „

2. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka, a to proti výroku IV.
a súvisiacemu výroku o trovách konania. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne

vyhodnotil príjem otca, ako aj jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a nevykonal dôkazy, ktoré z
dôvodu zistenia skutočného stavu vykonať mal. Poukázala na to, že zamestnávateľ otca oznámil súdu,
že otec maloletej pracuje v ich spoločnosti na skrátený pracovný úväzok a predložil súdu mzdový list,
z ktorého vyplýva priemerná čistá mesačná mzda v sume 325,11 eur. Súd prvej inštancie pri určení
výživného vychádzal z minimálnej mzdy vo výške 572,39 eur a podporne použil aj metodiku výpočtu

výživného, z ktorej vyplynulo, že výživné pre maloletú, ktorá je žiačkou II. stupňa základnej školy, pri
dvoch vyživovacích povinnostiach otca predstavuje 16 % z čistého príjmu povinného rodiča, t. j. 91,58
eur. Matka s uvedeným výpočtom nesúhlasí. Súd neuplatnil správne princíp potencionality príjmov. Súd
mal vychádzať z potencionálneho príjmu otca, teda z príjmu, ktorý otec mohol dosahovať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na

trhu práce. Otec v súčasnej dobe pracuje na pozícii vodiča, teda v oblasti dopravy. Súd mal vychádzať z
priemernej mesačnej mzdy v odvetví dopravy, ktorá predstavuje sumu cca 1 435 eur, a to vychádzajúc
z verejne dostupných údajov Štatistického úradu SR. Alternatívne je možné na verejne prístupnom
webovom portáli Profesia.sk vyhľadať ponuky práce v okrese Z. a ustáliť čistý potencionálny príjem otca,
kde sa mesačné príjmy na rôzne pracovné pozície v okrese Z. pohybujú od 940 eur až po 1 500 eur. Otec

pracuje na skrátený úväzok, inú prácu zodpovedajúcu jeho schopnostiam si nehľadá, pričom v prípade
riadneho pracovného úväzku by bol jeho príjem viacnásobne vyšší. V súčasnej dobe je dostatok voľných
pracovných miest, a teda je zrejmé, že zo strany otca ide o účelovú špekuláciu. Súdom určené výživné
s ohľadom na vek maloletej a s tým spojené výdavky, nezodpovedajú reálnym finančným výdavkom.
Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok IV. rozsudku tak, že vyhovie návrhu matky alebo aby rozsudok

v tejto časti zrušil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že je v možnostiach otca zamestnať sa na plný pracovný
úväzok, aby dosahoval vyšší príjem. Exekúcia a nepriaznivá finančná situácia nemôže byť dôvodomna plnenie výživného, resp. na nepodieľanie sa na pokrývaní potrieb dieťaťa. Na základe uvedených
skutočností kolízny opatrovník zastáva názor, že odvolanie matky je opodstatnené.

5. Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
odvolanie matky je dôvodné.

7. Zo spisu vyplýva, že matka na súdnom pojednávaní dňa 15.1.2025 uviedla, že už pri prvom
informatívnom stretnutí prezentovala, že je v možnostiach otca nájsť si vhodnejšiu prácu, a preto trvala
na výživnom 200 eur mesačne. Je teda zrejmé, že matka sa domáhala, aby súd aplikoval princíp
potenciolnality príjmu a vychádzal z príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať. Súd prvej inštancie tak
urobil, avšak vychádzal z minimálnej mzdy, nie zo mzdy, ktorú by otec mohol dosiahnuť, keby pracoval
v práci, ktorá zodpovedá jeho veku, zdravotnému stavu, schopnostiam, stupňu dosiahnutého vzdelania,

jeho praxi a dopytu na trhu práce. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie ani neskúmal, a preto je jeho
záver o príjme otca predčasný.

8.Súdprirozhodovaníovýživnommôžeakozpotenciálnehopríjmuvychádzaťzminimálnejmzdyvtedy,
ak je dokázané, že osoba povinná výživným môže pracovať a súčasne nie je dokázané, aké je vzdelanie,

zdravotný stav, prax a dopyt na trhu práce. V danom prípade však matka počas konania žiadala aby súd
vychádzal z potenciálneho príjmu a súdu sú známe minimálne niektoré okolnosti podstatné pre určenie
potenciálneho príjmu otca (prax). Súd mal teda v tomto prípade vykonať všetky dôkazy na zistenie
potenciálneho príjmu otca.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a súvisiacom výroku
o trovách konania zrušil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Súd prvej inštancie výsluchom otca zistí, aký je jeho zdravotný stav, pracovné skúsenosti, vzdelanie

a všetky okolnosti, ktoré by mohli ovplyvňovať jeho uplatnenie na trhu práce a zistí aj zodpovedajúce
pracovné ponuky a v závislosti od toho ustáli potencionálny príjem otca a určí výživné na čas po
rozvode manželstva rodičov maloletej, teda odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva. Ak otec pracuje v oblasti dopravy, je potrebné sa zaoberať aj námietkou matky, že otec
by v pri zamestnaní na plný úväzok v segmente dopravy mohol dosahovať príjem od 940 eur až po 1

500 eur mesačne.

11. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že skutočnosť, že otec sa nechce zamestnať na plný
pracovný úväzok z dôvodu exekúcie, nemôže byť dôvodom na to, aby súd vychádzal z jeho reálneho
príjmu, ktorý dosahuje pri práci na čiastočný pracovný úväzok. V konaní neboli vykonané žiadne dôkazy

svedčiace o tom, že otec nemôže pracovať na plný pracovný úväzok alebo že mu jeho zdravotný stav
neumožňuje pracovať.

12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).