Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Shk/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100457
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100457.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: IMPOL HOLDING, a. s., so sídlom:
Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 50 115 049, právne zast.: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát,
so sídlom: Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: Úrad priemyselného
vlastníctva Slovenskej republiky, so sídlom: Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 30 810 787,
za účasti ďalšieho účastníka konania: BAPE FOOD trade s. r. o., so sídlom: Ovocinárska 51, 083 01

Sabinov, IČO: 50 463 501, právne zast.: JUDr. Kišeľak, s. r. o., so sídlom: Weberova 8, 080 01 Prešov,
IČO: 53 916 425, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 2559-2018/
II-21-2024 zo dňa 05. apríla 2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti výroku II uznesenia Správneho
súdu v Banskej Bystrici č. k. 2 Spv/3/2024-76 zo dňa 14. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výrok II uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici zo dňa
14. januára 2025, č. k. 2 Spv/3/2024-76 zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením zo dňa 14. januára 2025, č.
k. 2 Spv/3/2024-76 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu žalobcu, nakoľko
bola podaná zjavne neoprávnenou osobou a podľa § 171 ods. 1 SSP priznal žalovanému a ďalšiemu

účastníkovi konania voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%. Tento výrok odôvodnil tým, že žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, nakoľko podal správnu
žalobu napriek tomu, že na jej podanie nemal aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP. Tento
nedostatok viedol k odmietnutiu žaloby, v dôsledku čoho má žalovaný a ďalší účastník konania nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. Proti výroku II o trovách konania podal žalobca kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1

písm. f) a g) SSP. Žalobca navrhoval, aby kasačný súd zmenil napadnuté uznesenie správneho súdu
tak, že správnu žalobu odmietne a neprizná náhradu trov konania žiadnemu účastníkovi konania.
3. Podľa názoru žalobcu nesprávnym procesným postupom súdu došlo k takému zásahu do jeho práv,
ktoré napĺňa znaky porušenia práva žalobcu na spravodlivý proces. Nesprávny procesný postup videl
žalobca v konaní súdu, ktorý aj napriek tomu, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, správnu
žalobu z tohto dôvodu neodmietol hneď a aj bez odstránenia existujúcej vady ďalej konal a predložil

žalobu ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
4. Nesprávne právne posúdenie videl žalobca v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 171 ods. 1 SSP,
pretože na použitie tohto ustanovenia nie sú splnené podmienky. Podľa názoru žalobcu malo byť o
trovách konania rozhodnuté v zmysle § 170 písm. a) SSP, pretože účastníkom konania vznikli náklady
až po tom, čo boli splnené podmienky na odmietnutie žaloby a malo dôjsť k jej odmietnutiu.
5.Vzáverekasačnejsťažnostižalobcanamietal,žesprávnysúdnerozhodolovrátenísúdnehopoplatku,

vzhľadom na to, že došlo k odmietnutiu žaloby.6.Žalovanýsakupodanejkasačnejsťažnostinazákladevýzvysprávnehosúdustručnevyjadrilpodaním
zo dňa 15.04.2025. Uviedol, že vzhľadom na to, že nie je výrokom II dotknutý na svojich právach a
oprávnených záujmoch, nepovažoval za potrebné sa bližšie vyjadriť k jednotlivým sťažnostným bodom

žalobcu.
7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj ďalší účastník. Je toho názoru, že rozhodnutie správneho súdu je
správne, zákonné a spravodlivé. Správny súd v ňom riadne vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Žalobca
nepreukázal naplnenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, nakoľko nepreukázal
kumulatívne splnenie oboch podmienok pre uplatnenie tohto dôvodu. Podľa názoru ďalšieho účastníka

konania nepreukázal žalobca ani dôvodnosť sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. V
závere poukázal na skutočnosť, že žalobca napadol kasačnou sťažnosťou výrok II, ale navrhoval zmeniť
celé napadnuté rozhodnutie. Podľa názoru ďalšieho účastníka sa žalobca ako kasačný sťažovateľ
nemôže domáhať vydania rozhodnutia v požadovanom znení. Navrhoval kasačnú sťažnosť zamietnuť
ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11

písm. h/ SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že výrok
II napadnutého uznesenia správneho súdu je potrebné zrušiť a vec sa vráti správnemu súdu na ďalšie
konanie.
9. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

10. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
11. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní

úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.
12. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

13. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania
14. Podľa § 147 ods. 1 písm. a/ SSP, správny súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
15. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho
súdu podľa § 10.

16. Podľa § 439 ods. 1 SSP, kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu
správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,
rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie
konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

18. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
19. Najvyšší správny súd po oboznámení sa so súdnym spisom správneho súdu konštatuje, že
predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bola správna žaloba žalobcu, ktorou sa
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutiu žalovaného č. POZ 2559-2018/II-21-2024 z 05.04.2024,

ktorým bol zamietnutý rozklad a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva
Slovenskej republiky č. POZ 2559-2018/N-20-2020 z 06.04.2020 o zamietnutí prihlášky ochrannej
známky. Vzhľadom na to, že žalobcovi neprislúchala žalobná legitimácia, správny súd žalobu podľa §
98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou osobou a zároveň rozhodol o
trovách konania tak, že žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania priznal právo na náhradu dôvodne

vynaloženýchtrovkonaniavrozsahu100%.Výrokoodmietnutísprávnejžalobyniejesporný.Kasačnou
sťažnosťou je napadnutý len druhý výrok uznesenia o trovách konania. Úlohou najvyššieho správneho
súdu bolo posúdiť, či správny súd postupoval správne, keď priznal žalovanému a ďalšiemu účastníkovi
konania voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %.
20. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. Námietky

obsiahnuté v kasačnej sťažnosti sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého výroku uznesenia
správneho súdu.
21. Kasačný súd súhlasí s názorom žalobcu uvedenom v kasačnej sťažnosti ohľadom toho, že v
preskúmavanej veci neboli splnené podmienky na aplikovanie ustanovenia § 171 ods. 1 SSP. Uvedený§ 171 SSP nemôže byť vykladaný izolovane, ale vždy v súvislosti s ustanoveniami zákona, ktoré mu
predchádzajú. O povinnosti nahradiť žalobcom trovy konania ostatným účastníkom konania je možné
rozhodnúť, len ak sú splnené podmienky, za ktorých je možné im ich priznať.

22. Žalovanému v súlade s § 168 prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa
druhej vety uvedeného ustanovenia je možné priznať náhradu trov konania orgánu štátnej správny len
výnimočne.
23. Čo sa pod pojmom „ak možno spravodlivo požadovať“ presne myslí, zákonodarca bližšie

nešpecifikuje. Je to pochopiteľné, vzhľadom na variabilitu do úvahy prichádzajúcich možných
procesných situácii. Je preto zrejmé, že pokiaľ správny súd pristúpi k priznaniu náhrady trov konania
žalovanému podľa tohto ustanovenia, je jeho povinnosťou svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, hlavne
uviesť, aké konkrétne skutočnosti nastali, že naplnili obsahovú stránku takto procesným právnym
predpisom nastavenej podmienky. Podľa dôvodovej správy k § 168 môže byť jeden z prípadov, kedy
správny súd prizná náhradu trov konania žalovanému, podanie šikanóznej žaloby.

24. Kasačný súd tu nevidel žiadne dôvody na základe ktorých možno spravodlivo od žalobcu požadovať
náhradu trov konania voči žalovanému. Navyše žalovaný vo svojom podaní náhradu trov konania ani
nežiadal.
25. Ďalší účastník konania má v súlade s § 169 právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa mu môže

správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
26. „... v prípade náhrady trov konania ďalšieho účastníka konania je v zásade princíp úspechu v
konaní irelevantný, keď režim náhrady trov konania ďalšieho účastníka konania je koncipovaný na
iných právnych premisách ako je tomu v prípade účastníkov konania (žalobca a žalovaný). Vychádzajúc
zo znenia právnej úpravy je v prípade ďalšieho účastníka konania relevantné jedine to, či nastala

(aspoň) jedna z nasledovných dvoch skutočností: a) či ďalšiemu účastníkovi konania vznikli trovy na
tom právnom základe, že plnil povinnosť uloženú mu súdom a ak áno, tak mu patrí náhrada trov za
tieto úkony a/alebo b) či na priznanie náhrady ďalších trov konania (na návrh) existuje osobitný dôvod.“
uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/20/2024.
27. Zo súdneho spisu správneho súdu je zrejmé, že ďalšiemu účastníkovi konania v priebehu konania

nevznikli trovy konania, ktoré by sa viazali na plnenie povinnosti uloženej mu súdom. Doručenie správnej
žaloby, prípadne iného podania účastníka konania ďalšiemu účastníkovi konania zo strany súdu a
upovedomenie ďalšieho účastníka konania o možnosti vyjadriť sa k nemu, nie je možné bez ďalšieho
považovať za povinnosť uloženú súdom. Ide o úkon súdu umožňujúci ďalšiemu účastníkovi konania
realizovať jeho procesné právo v tom zmysle, že je upovedomený o predmetnom úkone a zároveň

mu je daná možnosť prezentovať vo vzťahu k súdu vlastnú argumentáciu k tej, ktorá je uvedená v
doručenom podaní. Ďalšiemu účastníkovi konania bola podaním zo dňa 22.11.2024 (č. l. 47) doručená
správna žaloba, a zároveň bol vyzvaný, aby sa k jej obsahu vyjadril. Uvedený úkon nemá podobu
uznesenia,ktorýmbysúdautoritatívneukladalďalšiemuúčastníkovikonaniapríslušnúpovinnosť.Výzva
adresovaná ďalšiemu účastníkovi konania mala podobu prípisu súdu s uložením lehoty na vyjadrenie

sa. Zároveň bol účastník poučený o tom, že prípadné nedoručenie vyjadrenia neznamená, že súd v
konaní nemôže ďalej konať, ale práve naopak, že pokiaľ sa v lehote nevyjadrí, správny súd môže vo
veci konať ďalej. Vo výzve nebolo uvedené poučenie o hrozbe poriadkovej pokuty za neposkytnutie
vyjadrenia ako povinnosti uloženej súdom. Z povahy výzvy na vyjadrenie, ktorá bola v rámci konania
ďalšiemu účastníkovi konania doručená vyplýva, že túto nie je možné považovať za výzvu na realizáciu

povinnosti uloženej súdom v pravom zmysle slova, keďže prestavuje skôr formálny predpoklad pre
realizáciu jeho procesných práv, ako ďalšieho účastníka konania, v rámci správneho súdneho konania.
Podľa rozhodnutia najvyššieho správneho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí za rok
2024 pod č. 87/2024: „Citované ustanovenie tak predovšetkým nepriznáva ďalšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov podľa zásady jeho úspechu, ale obmedzuje ich zásadne na trovy vyvolané povinnosťou,

ktorú správny súd uložil. Dôvodom takejto úpravy je predovšetkým bránenie tomu, aby ďalší účastníci
vstupovali do konania len preto, aby im neskôr boli priznané trovy (porov. dôvodová správa k vládnemu
návrhu Správneho súdneho poriadku, Národná rada Slovenskej republiky, VI. volebné obdobie, tlač
1335). Druhá veta ustanovenia § 169 SSP však ako výnimku z tejto zásady dovoľuje priznať akékoľvek
trovy, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Zo znenia tejto vety je zrejmé, že zákon tieto dôvody

ani príkladmo neuvádza, ale ani neobmedzuje. Zo vzájomného vzťahu oboch týchto viet tak možno ako
zásadu dovodiť, že dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže byť každý úspech ďalšieho účastníka
v konaní, pretože práve tomu má brániť prvá veta.“ Z vyššie uvedených dôvodov, a to v konkrétnostiach
presahujúcich rámec argumentácie sťažovateľa v kasačnej sťažnosti a v rozsahu vyššie uvedenéhoodôvodnenia, najvyšší správny súd nezistil, že by sťažovateľovi patrila náhrada trov za úkony, v rámci
ktorých by plnil povinnosti uložené mu súdom.
28. Kasačný súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal

maťďalšíúčastníkprávonanáhradutrovkonania.Právnavetavyššiecitovanéhorozhodnutiač.87/2024
znie:„Odôvodhodnýosobitnéhozreteľavzmysle§169ods.2druhejvetySprávnehosúdnehoporiadku,
kvôli ktorému možno ďalšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania o kasačnej sťažnosti, môže ísť
vtedy, ak ďalší účastník ako jediný podá kasačnú sťažnosť a na jej základe kasačný súd zruší rozsudok
správneho súdu a ten následne novým rozsudkom rozhodne v prospech tohto ďalšieho účastníka.

Takisto taký dôvod môže existovať vo vzťahu k trovám konania o kasačnej sťažnosti, ktorou žalobca
napadol výlučne výrok rozsudku správneho súdu o priznaní náhrady trov ďalšiemu účastníkovi.“ V
prejednávanejvecivšaktakétoaniinédôvodyhodnéosobitnéhozreteľanebadať,nakoľkoďalšíúčastník
sa len vyjadril k správnej žalobu po tom, čo mu bola umožnená takáto možnosť, nie povinnosť.
29. S prihliadnutím na skutočnosť, že kasačný súd vyhodnotil kasačnú námietku sťažovateľa o
nesprávnom právnom posúdení za dôvodnú a na jej základe napadnuté rozhodnutie zrušil, nepovažoval

kasačný súd za potrebné a hospodárne zaoberať sa ďalšími sťažnostnými námietkami.
30. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd napadnutý výrok II uznesenia správneho súdu
podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
31. O náhrade trov kasačného konania najvyšší správny súd v súlade s § 467 ods. 3 SSP nerozhodoval.
32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.