Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1S/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100026
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100026.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a

členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova č. 1667/14, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174,
právne zastúpeného Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska č. 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,
proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského č. 52,
041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1. Obec A., so sídlom Námestie M. Padušáka 1341/50, 053
11 Smižany, právne zastúpeného Advokátska kancelária Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom Starosaská
11, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 37 928 074, 2. Nádej pre A. B. C., so sídlom Švabinského 20, 851 01

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/000098/
HLU zo dňa 14.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I.Zrušuje rozhodnutiežalovanéhoOkresnéhoúraduKošice,odboropravnýchprostriedkovč.OU-KE-
OOP3-2020/000098/HLUzodňa14.01.2020arozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňaOkresného
úradu Spišská Nová Ves, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-SN-OSZP-2019/013455/ZGM
zo dňa 20.11.2019 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov
kasačného konania v plnom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom a trov kasačného
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Z pripojeného administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že Okresnému úradu
Spišská Nová Ves, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“
alebo „prvostupňový správny orgán") bola 23. septembra 2019 doručená žiadosť obce Smižany (ďalej
len „žiadateľ“ alebo „ďalší účastník konania v prvom rade“) o vydanie súhlasu na výrub drevín podľa§
47 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č . 543/2002 Z. z.“). Konkrétne išlo o 2 ks smrekov pichľavých, 5 ks tují západných,
2 ks briez previsnutých, porast okrasných krov s výmerou 3,5 m2 a poliehavých tují s výmerou 6,5 m2,

ktoré rastú na pozemku parc. č. C-KN 280/1 v k. ú. A., vo vlastníctve žiadateľa.

2. Žiadosť bola odôvodnená tým, že dreviny nachádzajúce sa medzi komunikáciou ulice Nálepkova
47 a nehnuteľnosťou EKON-AUDIT boli v minulosti nevhodne a neodborne vysadené, sú prerastené,pôsobia neesteticky a z hľadiska plánovanej obnovy drevín sú neperspektívne. K žiadosti bol doložený
dokument preukazujúci vlastníctvo žiadateľa k predmetnému pozemku, na ktorom dreviny rastú, taktiež
fotografie a kópia mapy umožňujúca identifikáciu drevín v teréne.

3. Správny orgán prvého stupňa v súlade s § 82 ods. 7 zákona č . 543/2002 Z. z. oznámil na
svojej internetovej stránke 24. septembra 2019 začatie správneho konania o vydanie súhlasu na výrub
predmetných drevín s výzvou o potvrdenie záujmu byť účastníkom v uvedenom správnom konaní v
zmysle§ 82 ods. 3 cit. zák.

4. Do konania sa prihlásil ďalší účastník konania v druhom rade, ktorý v zmysle§ 33 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) žiadal zaslať podklady pred vydaním
rozhodnutia, aby sa k nim mohol vyjadriť žalobca. Žalobca žiadal do konania predložiť projekty, ktoré sú
dôvodom žiadosti o výrub, projektovú dokumentáciu preukazujúcu nemožnosť zachovania predmetných
drevín, projekt sadových a parkových úprav po realizácii zámeru žiadateľa. Ďalej žiadal predložiť

analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického
a kultúrnohistorického významu, návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny,
zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, katastrálnu mapu s územným
priemetom výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, dokument starostlivosti o
dreviny, dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že účel výrubu

sa nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o dreviny a vyčíslujúci ich spoločenskú hodnotu, tabuľku
spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub spolu s uvedením použitých prirážkových indexov a
krátkou poznámkou korešpondujúcou so slovným zdôvodnením opodstatnenosti výrubu, rozhodnutie
zo zisťovacieho konania, resp. metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia SR, ak nie je
dôvodom výrubu zlý zdravotný stav drevín a bolo potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné

prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., projektovú dokumentáciu a mapové podklady, na základe
ktorých sa žiada o výrub v prípade stavebných zámerov, rekultivačných opatrení a zámerov vrátiť
pôvodný charakter pozemku. V závere svojho podania žiadal o elektronické zaslanie zápisnice s ďalšími
relevantnými podkladmi rozhodnutia na vyjadrenie.

5. Správny orgán prvého stupňa oznámil začatie predmetného konania všetkým účastníkom konania
a nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na 11. októbra 2019. Miestneho
zisťovania sa v zmysle zápisnice zúčastnili majitelia rodinného domu na ulici Nálepkova 47, zástupcovia
žiadateľa a správneho orgánu prvého stupňa. Následne správny orgán prvého stupňa listom z 18.
októbra 2019 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia s tým, že v zmysle § 33 ods.

2 Správneho poriadku sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. V liste im oznámil svoj zámer
vydať súhlas na výrub predmetných drevín, keďže výrub považuje vzhľadom na ekologické, estetické
a bezpečnostné dôvody za opodstatnený. V zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. plánoval za
povolenie výrubu uložiť povinnosť náhradnej výsadby s bližšie špecifikovanými detailmi.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že s výrubom na základe predložených podkladov súhlasí
a žiada o dôsledné rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanovísk
Štátnej ochrany prírody SR, a tieto podmienky zároveň žiada zapracovať do rozhodnutia. Upozornil na
to, že v rozhodnutí je potrebné uviesť výpočet spoločenskej hodnoty drevín a súčasne v odôvodnení
uviesť, akým spôsobom ju úrad zohľadnil.

7. Rozhodnutím č. OU-SN-OSZP-2019/013455/ZGM z 20. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa“) správny orgán prvého stupňa v zmysle§ 47 ods. 3 a ods. 5 zákona
č. 543/2002 Z. z. vydal žiadateľovi súhlas na výrub predmetných drevín a porastov, ktoré vo výroku
detailne špecifikoval a určil podmienky, za ktorých sa výrub uskutoční. V súlade s ustanovením § 49

ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. uložil žiadateľovi náhradnú výsadbu ihličnatých, listnatých a okrasných
drevín v minimálnom počte 10 ks (lipa, javor, buk, ľaliovník, ambrovník, smrek, borovica, ...) a okrasných
krov o ploche 20 m2, ktoré sú vhodné ako voľne rastúce, na ozelenenie a obnovu verejnej zelene s tým,
že zabezpečí primeranú starostlivosť o náhradnú výsadbu.

8. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení dodal, že požiadavka uvedenia spoločenskej hodnoty nie
je v súlade § 47 a§ 48 zákona č. 543/2002 Z. z. a § 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č.
24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., keďže predmetné ustanovenia neustanovujú
povinnosť preukazovať nutnosť každého výrubu výpočtom spoločenskej hodnoty drevín.9. Mal za to, že spoločenská hodnota drevín vyjadruje najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu
drevín, a nevypovedá o zdravotnom stave drevín. Uplatňuje sa prevažne pri posudzovaní závažnosti

protiprávneho konania spočívajúceho v nelegálnosti výrubov, pričom určenie výšky napomáha pri
rozlíšení medzi priestupkom a trestným činom. Záverom dodal, že je v záujme ochrany prírody a krajiny,
aby náhradná výsadba bola uprednostňovaná pred finančnou náhradou, a to z dôvodu záujmu obnoviť
prirodzené funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie
neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty a ani zdôvodnenie, ako bola spoločenská hodnota pri
rozhodovaní o náhradnej výsadbe uplatnená, čím rozhodnutie nespĺňa náležitosti v zmysle§ 47 ods.
3 Správneho poriadku. V dôsledku podaného odvolania správny orgán prvého stupňa 12. decembra
2019 oznámil žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania v prvom a v druhom rade začatie doplnkového
konania k odvolaniu žalobcu a stanovil im lehotu pre uplatnenie námietok. Žalobca vo vyjadrení žiadal

vykonať nový dôkaz, a to vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub Štátnou ochranou
prírody SR.

11. Okresný úrad Košice (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/000098/HLU zo 14.
januára 2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie, pretože mal za to, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
uviedol podmienky výrubu a náhradnej výsadby v zmysle platných zákonov, vyhlášok a noriem.

II.

Správna žaloba

12. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „predchádzajúci
správny súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby
správny súd preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil

a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

13.Namietal,žepreskúmavanérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatok
dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191

ods. 1 písm. f) SSP) a že v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

14. Uviedol, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s návrhom žalobcu v časti neobsahujúcej výpočet

spoločenskej hodnoty drevín, ani spôsob, akým sa zváženie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín
premietlo do rozhodnutia správneho orgánu.

15. Žalobca namietal nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, keďže prvostupňový ani odvolací správny
orgán pri rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu, keďže si nezaobstarali všetky

podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín,
o ktorých výrub sa jedná. Ide najmä o tie podklady, ktoré žalobca požadoval hneď na začiatku konania, a
to sú najmä analýza súčasného výskytu a stavu drevín; zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného,
estetického a kultúrno-historického významu, dendrologický, prípadne iný fytopatologický posudok
preukazujúci zlý stav drevín, resp. či sa účel výrubu nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o

predmetné dreviny. Žalobca taktiež požiadal o objektívne vyčíslenie spoločenskej hodnoty predmetných
drevín.

16. Neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby nebola podľa žalobcu náhradná
výsadba stanovená v dostatočnej miere, resp. to či bola alebo nebola stanovená v dostatočnej miere

je nepreskúmateľné. V kombinácii absencie výpočtu spoločenskej hodnoty v rozhodnutí s vyššie
uvedenými skutočnosťami, podľa názoru žalobcu nemožno spoľahlivo posúdiť, či bola náhradná
výsadba určená v dostatočnej miere. Zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy tak bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.17. Žalobca ďalej namietal absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí. Poukázal
na to, že spoločenská hodnota drevín vyjadruje ich ekologickú, biologickú a kultúrnu hodnotu

tak pre životné prostredie, ako aj pre spoločnosť. Je podmienkou pre posúdenie adekvátnosti a
ekvivalentnosti navrhovanej náhradnej výsadby. Ustanovenie § 95 ods. 3 Zákona o ochrane prírody
má zdôrazniť nevyhnutnosť uplatnenia spoločenskej hodnoty drevín pri rozhodovaní o náhradnej
výsadbe a nevyhnutnosť uvedenia týchto údajov. Sám žalovaný uznáva nevyhnutnosť potreby zistenia
spoločenskej hodnoty drevín, ktoré sú predmetom výrubu aj v iných prípadoch, a to aj pri náhradnej

výsadbe podľa § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody, ak orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi súhlas
na výrub dreviny v spojení s náhradnou výsadbou, táto výsadba musí byť primeraná. Spoločenská
hodnota drevín určených na výrub je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Ani z
jedného rozhodnutia správnych orgánov podľa žalobcu nie je možné preskúmať, či rozhodnutie spĺňa
túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

18. Ďalšou žalobnou námietkou bolo neupovedomenie o ukončení dokazovania v druhostupňovom
konaníanedaniepriestorunavyjadrenieanávrhnovýchdôkazovpodľa§33ods.2Správnehoporiadku.

19. Poslednou žalobnou námietkou bolo nedoručenie kópie spisu a upieranie možnosť podať
kvalifikované vyjadrenie vo veci a porušenie povinnosti podľa §3 ods.2 Správneho poriadku. Žalobca

poukázal na tú skutočnosť, že požiadal prvostupňový orgán v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
(ďalej len „Správny poriadok“) v prvostupňovom konaní o kópiu spisu listom, ktoré mu však príslušný
orgán nevyhotovil a nedoručil.

20. Mal za to, že požiadavka žalobcu o zaslanie administratívneho spisu prevedeného do elektronickej

podoby bola osobitným vyžiadaním účastníka konania a správny orgán mal povinnosť jej vyhovieť.
Zároveň sa v preskúmavanom rozhodnutí správny orgán podľa názoru žalobcu s uvedenou žiadosťou
žalobcu nevysporiadal riadne a namiesto toho použil zmätočnú argumentáciu, ktorou spôsobil
nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Podľa právneho názoru žalobcu, naopak, reštriktívne
viazanie práva získať kópiu spisu na osobnú návštevu úradu, pričom takáto povinnosť účastníkovi

konania zo žiadnej zákonnej normy nevyplýva, je v priamom rozpore so zákonom v zmysle Ústavnej
zásady (Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), že správny orgán môže konať len v medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.

21. Postup prvostupňového správneho orgánu v tejto veci je zároveň podľa žalobcu v priamom rozpore

s čl. 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne
orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť
na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom
konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť ak tým obmedzí priamo zákonom vymenované
oprávnenia účastníka konania. Konštatoval, že na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového

správneho orgánu bolo žalobcovi upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie
ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako
účastníkovi konania a s ním úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa čl.
44 Ústavy Slovenskej republiky a právom na spravodlivý proces vychádzajúceho z Ústavy Slovenskej
republiky. Preskúmavaným rozhodnutím tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani

nezákonné prvostupňové rozhodnutie nezrušil ani nezmenil.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

22.Žalovanývovyjadreníkžalobeodkázalnasvojuprávnuargumentáciuvpreskúmavanomrozhodnutí.

23. V konaní bola podľa žalovaného preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín
a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na

zdravie človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub. Poukázal
na to, že v súlade s § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o OPaK“) bola uložená povinnosť adekvátnej náhradnej výsadby.
Náhradná výsadba bola stanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín.Prvostupňový správny orgán v podmienkach rozhodnutia podľa žalovaného uviedol podmienky výrubu
stromov a podmienky náhradnej výsadby stromov v zmysle platných zákonov, vyhlášok, noriem.

24. Mal za to, že prvostupňový správny orgán v konaní postupoval v súlade s platnými právnymi
predpismiavychádzalzospoľahlivozistenéhostavuveciarozhodnutiepodľanehoobsahujepredpísané
náležitosti. V postupe prvostupňového správneho orgánu nebolo zistené porušenie základných pravidiel
konania a porušenie procesnoprávnych noriem v konaní. Zistenia prvostupňového správneho orgánu
boli podľa žalovaného dôsledne zdokumentované, dostatočne preukázané a posúdené. Prvostupňový

správnyorgánpostupovalpodľažalovanéhovkonanívúzkejsúčinnostisovšetkýmiúčastníkmikonania.

25. Konštatoval, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti. Žaloba sa opiera o tie isté
dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní, žalovaný sa s nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí,
preto trvá na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

26. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho
poriadku.

IV.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka v prvom rade

27. Ďalší účastník v prvom rade mal za to, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

28.Poukázalnato,žepožiadalOkresnýúradSpišskáNováVes,odborstarostlivostioživotnéprostredie,

o súhlas s výrubom stromov tak, ako sú zadefinované v rozhodnutiach, a to na podnet vlastníka
susediacej nehnuteľnosti, pretože dreviny boli vysušené, pôsobili neesteticky a rušivo a najmä hrozilo
riziko ich vyvrátenia, a tým ohrozenie zdravia ľudí a spôsobenie škody na majetku.

29. Mal za to, že z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva (strana 5 rozhodnutia), že

žalobca vo svojom vyjadrení v správnom konaní súhlasil s výrubom.

30. Považoval preskúmavané rozhodnutie za zákonné, rovnako, ako aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu, ktoré mu predchádzalo, spĺňajúce všetky kritéria, ktoré sú na rozhodnutie orgánu verejnej
správny kladené, ako po formálnej tak aj po materiálnej stránke. Žalovaný (ani prvostupňový orgán)

podľa jeho názoru neboli povinný vyhovieť požiadavke žalobcu, aby sa vysporiadali a zahrnuli do
odôvodnenia rozhodnutia všetky jeho požiadavky.

31. Poukázal na to, že to, že spoločenská hodnota drevín nebola v rozhodnutí prvostupňového orgánu
uvedená, neznamená, že spoločenská hodnota drevín nebola zohľadnená pri rozhodnutí o náhradnej

výsadbe. Náhradná výsadba bola stanovená v primeranom a dostatočnom rozsahu. Nie je povinnou
náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu o súhlase v výrubom drevín, aby obsahovalo vyčíslenú
spoločenskú hodnotu drevín.

32. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobca žiadal v správnom konaní predložiť celý rad dokumentov,

ktorých spracovanie a predloženie správnym orgánom žalobcovi v správnom konaní je absolútne
nad rámec jeho zákonných povinností a nesporne by bolo spojené s predĺžením správneho konania
a neúčelným vynakladaním finančných prostriedkov napríklad na zabezpečenie posudkov. Nakoľko
dreviny ohrozovali zdravie ľudí a majetok, bolo potrebné o udelení súhlasu rozhodnúť bez zbytočného
odkladu.

33. Uviedol, že správny orgán nie je povinný si dať ohľadom stavu drevín vypracovať dendrologický, či
fytopatologický posudok. Správny orgán prvého stupňa vykonal ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním pri ktorom posúdil stav drevín a dospel k záveru, že jeho žiadosti o výrub drevín je potrebné
vyhovieť.

V.
Replika žalobcu34. Žalobca v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konštatoval, že riadne
zdôvodnenie a uvedenie spoločenskej hodnoty je podľa názoru žalobcu menej prácne a časovo menej

náročné ako vpisovať do odôvodnenia rozhodnutia „výhovorky“ a následne sa zaoberať odvolaniami či
súdnymi konaniami. Mal za to, že cieľom a účelom konania správneho orgánu nebola a ani nemohla byť
procesná hospodárnosť ale len snaha uprieť procesné práva podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku.

35. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že absencia spoločenskej hodnoty je tiež porušenie zásady

materiálnej pravdy, nakoľko práve spoločenská hodnota objektívne kvantifikuje kvalitatívne vlastnosti –
pomocou zrážkových indexov, ktoré zohľadňujú zdravotný stav, ekologické aj estetické funkcie, ako aj
ďalšie osobitne významné skutočnosti.

36. Poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný sám uvádza, že neuvedenie spoločenskej hodnoty v
odôvodnení rozhodnutia neznamená, že nebola použitá. Žalobca považuje za jadro svojej žaloby práve

nezrozumiteľnosť a nedostatočnosť odôvodnenia spočívajúcu v tom, či a ako bola spoločenská hodnota
pri rozhodovaní použitá. To však súčasne znamená, že sa nedá len so samotného rozhodnutia urobiť
úsudok o primeranosti náhradne výsadby (čo je integrálna súčasť výroku rozhodnutia) a dôvodoch, na
ktorých bol výrok o náhradnej výsadbe založený.

37. Konštatoval, že k výrubom drevín pritom reálne dochádza, takže žalobca v tomto smere poukazuje
aj na reálne škody na životnom prostredí, ktoré po vykonaní výrubov už nie je možné bezprostredne
napraviť, a to ani okamžitou náhradnou výsadbou.

38. Poukázal na to, že v zmysle zákonom kladených kritérií má správny orgán preskúmať vždy určité

náležitosti z úradnej povinnosti. Keďže to správny orgán nerobí, rozhoduje na základe vlastného
svojvoľného uváženia a odhadu, ale nie na základe dôsledného posúdenia zdravotného stavu,
ekologických a estetických funkcií ako vyplýva z § 47 ods. 2, resp. ods. 3 zákona o OPaK.

VI.
Rozhodnutie predchádzajúceho správneho súdu a kasačné konanie

39. Predchádzajúci správny súd (Krajský súd v Košiciach) uznesením č.k. 8S/43/2020-58 zo dňa
25.08.2022 (ďalej len „rozhodnutie predchádzajúceho správneho súdu“) správnu žalobu odmietol

a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnilnatomzáklade,ževyhodnotilsprávnužalobutak,žemázjavnešikanóznycharakteražalobca
sa ňou snaží poškodiť žalovaného, a preto ju aplikujúc § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP
odmietol.

40. Proti rozhodnutiu predchádzajúceho správneho súdu podal kasačnú sťažnosť žalobca, o ktorej
rozhodol Najvyšší súd SR (ďalej tiež „kasačný súd“) uznesením č.k. 5Svk/4/2023 zo dňa 27.10.2023,
ktorým návrh na prerušenie kasačného konania zamietol, rozhodnutie predchádzajúceho správneho
súdu zrušil a vrátil vec správnemu súdu na ďalšie konanie.

41. Kasačný súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná
a napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle
§ 440 ods. 1 písm. g) SSP. Mal za to, že námietky uvádzané žalobcom ako sťažovateľom v správnej
žalobe sa nejavia ako námietky, ktoré by mali šikanózny charakter.

42. Poukázal na tú skutočnosť, že primárnou námietkou, ktorú žalobca ako sťažovateľ uplatňoval
v administratívnom, ako aj v súdnom konaní, bola absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín
v prvostupňovom rozhodnutí, keď správny orgán prvého stupňa nezdôvodnil, akým spôsobom zohľadnil
spoločenskú hodnotu drevín a iných porastov pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, čím rozhodnutie
podľa žalobcu nespĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa kasačného súdu

takto koncipovaná námietka sťažovateľa má vecný súvis s posudzovaným predmetom konania, ktorým
bolo vydanie súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. a
navyše vzhľadom na ustanovenie § 48 ods. 1 v spojení s § 95 ods. 1 a ods. 3 citovaného zákona má i
svoje relevantné opodstatnenie. Kasačný súd sa nestotožnil so záverom správneho súdu, že žalobcomzvolená formulácia predmetnej námietky je príliš všeobecná, resp. že zvyšné námietky, ktoré žalobca
uplatnil v správnej žalobe boli koncipované tak široko, že by ich uplatnenie nemalo zmysel, prípadne
relevanciu k prejednávanej veci.

43. Kasačný súd bol toho názoru, že správny súd by v ďalšom konaní mal zvážiť najmä posúdenie
ustanovení§ 48 ods. 1 v spojení s § 95 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. za
akýchšpecifickýchokolnostísapripovolenomvýrubeuplatňujeurčeniespoločenskejhodnotyvybraných
druhovdrevínvzmyslecitovanejprávnejúpravy.Upriamiltiežpozornosťsprávnehosúdunarozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12. februára
2020, v ktorom sa Najvyšší súd už vyjadril k náležitosti výpočtu spoločenskej hodnoty ako podkladu pri
rozhodovaní o povolení výrubu drevín a ktoré môže byt' v určitom smere relevantné pre správny súd
pri rozhodovaní v ďalšom konaní.

VII.
Relevantná právna úprava

44. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

45. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46.Podľa§19vetaprváSSPsprávnesúdykonajúarozhodujúvsenátoch,aktentozákonneustanovuje,
že rozhoduje sudca alebo predseda senátu..

47.Podľa§191ods.1SSPsprávnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

48. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

49. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

50. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

51. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.52. Podľa § 47 ods. 3 zákona o OPaK, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody,
ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať

len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom
vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy,
pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po
vyznačení výrubu dreviny.

53. Podľa § 48 ods. 1 zákona o OPaK, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub
dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a
to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je
vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť
i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán
ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny ( § 95). Orgán ochrany

prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky
spoločenskejhodnotydreviny.Finančnánáhradajepríjmomobce,naúzemíktorejsavýrubuskutočňuje;
obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu
starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,
c)výsadbounajmägeografickypôvodnýchatradičnýchdruhovdrevínastarostlivosťouodrevinyrastúce

na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému
ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného
systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené
strechy alebo ekodukty.

54. Podľa § 95 ods. 1 zákona o OPaK, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov,
drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú,
ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie
mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej
hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených

stromov.

55. Podľa § 95 ods. 2 zákona o OPaK, spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených
skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím
na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky.

56. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o OPaK, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje
najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny
podľa § 48.

VIII.
Konanie pred správnym súdom

57. S úeinnos?ou ku dou 1. júna 2023 zaeal svoju einnos? Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods.

3 písm. c) zákona e. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny
súd v Košiciach.

58. Správny súd rozhodol na pojednávaní, ktoré sa konalo doa 14.08.2025. Pojednávania sa zúeastnil
právny zástupca žalobcu, ktorý odkázal na svoju právnu argumentáciu v rámci svojich predošlých
písomných prednesov.

59. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupoa tiež konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že
dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná, a preto pod3a § 191 ods. 1 písm. d) a e), ods.3 písm. a) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupoa a v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súeasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu
orgánu prvého stupoa na ialšie konanie.

IX.
Právny názor správneho súdu

60. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní bolo rozhodnutie Okresného úradu
Košice, odbor opravných prostriedkov e. OU-KE-OOP3-2020/000098/HLU zo 14. januára 2020 (ialej len
„preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupoové
rozhodnutie správneho orgánu.

61. Správny orgán prvého stupoa svojim rozhodnutím v zmysle§ 47 ods. 3 a ods. 5 zákona o OPaK

vydal žiadate3ovi súhlas na výrub predmetných drevín a porastov, ktoré vo výroku detailne špecifikoval
a ureil podmienky, za ktorých sa výrub uskutoení. V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o OPaK
zároveo uložil žiadate3ovi náhradnú výsadbu ihlienatých, listnatých a okrasných drevín v minimálnom
poete 10 ks (lipa, javor, buk, 3aliovník, ambrovník, smrek, borovica, ...) a okrasných krov o ploche 20
m2, ktoré sú vhodné ako vo3ne rastúce, na ozelenenie a obnovu verejnej zelene s tým, že zabezpeeí

primeranú starostlivos? o náhradnú výsadbu.

62. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal toho, aby bolo preskúmavané rozhodnutie zrušené
a vrátené žalovanému na ialšie konanie a rozhodnutie. V žalobe žalobca namietal, že preskúmavané
rozhodnutie je nepreskúmate3né pre nezrozumite3nos? alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm.

d) SSP), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostaeujúce na riadne posúdenie
veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191
ods. 1 písm. f) SSP) a že v konaní došlo zároveo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo ma? za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo

opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

63. Správny súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by
bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmate3né. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné
preverovanie zákonnosti zaea? od nepreskúmate3nosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého

rozhodnutia pod3a § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keiže táto je základnou prekážkou každého súdneho
prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny
poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom
konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmate3nos?,
a tú následne rozlišuje na nepreskúmate3nos? pre nezrozumite3nos? a nepreskúmate3nos? pre

nedostatok dôvodov. O nepreskúmate3nos? pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy,
ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami úeastníkov konania, prípadne
svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí by? zrejmé, že sa správny orgán
posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne úeastníkove námietky, na tieto prihliadol
a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudi? pochybnosti o jeho

nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynú? vz?ah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie,
ktorého odôvodnenie nespaoa tieto náležitosti je nepreskúmate3né pre nedostatok dôvodov, pretože
nedáva dostatoené záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmate3nos? pre
nezrozumite3nos? ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protireeivé.

64. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmate3né pre
nezrozumite3nos? a nedostatok dôvodov. Uviedol, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s návrhom
žalobcu v easti neobsahujúcej výpoeet spoloeenskej hodnoty drevín, ani spôsob, akým sa zváženie
výpoetu spoloeenskej hodnoty drevín premietlo do rozhodnutia správneho orgánu.

65. Nie je postaeujúce, aby správny orgán bez ialšieho (formálne) ei nekriticky prevzal nedostatoene
zdôvodnený záver, ale je potrebné, aby náležite dbal na dostatoené, jasné, zrozumite3né, presvedeivé
a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutiezakladá. Je vecou správnych orgánov dba? o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke
náležite vyeerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného
správneho orgánu. Nedostatky odôvodnenia nemôžu by? konvalidované ani prípadným dodatoeným

vysvetlením, resp. doploujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v
kasaenej s?ažnosti, napr. vo vz?ahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní) a ani súdu
neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovate3nú mieru dopaoa?, resp. absentujúce argumenty
správneho orgánu nahrádza? svojimi úvahami a vyvodzova? z nich závery, ku ktorým mal dospie?
správny orgán, ktorého postup a úvahy mali by? obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto

aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveo zasahuje do sféry kompetencie
správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom. Jednoducho povedané, nepreskúmate3né je také
rozhodnutie, z ktorého nemožno zisti?, ako bolo rozhodnuté, o eom bolo rozhodnuté alebo preeo
bolo rozhodnuté práve tak (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo doa
28.07.2022).

66. Z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca namietal najmä nedostatoené odôvodnenie, a s
tým spojenú nepreskúmate3nos? rozhodnutí orgánov verejnej správy vo vz?ahu k absencii výpoetu
spoloeenskejhodnotydrevín,oktorýchvýrubideavysporiadaniasaspripomienkamianávrhmižalobcu,
ktoré vzniesol v administratívnom konaní. V súvislosti s výpoetom spoloeenskej hodnoty tiež namietal
aj absenciu tohto podkladu, a rovnako tak aj ostatných podkladov, ktorých doplnenie navrhol v rámci

administratívneho konania.

67. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 Zákona o OPaK na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v odôvodnených prípadoch
vyda? len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie eloveka a so

súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadate3om nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca
a po vyznaeení výrubu dreviny.

68. Z odôvodnenia prvostupoového rozhodnutia je zrejmé, že žiados? o výrub stromov bola podaná

z dôvodu, že dreviny sa nachádzajú medzi komunikáciou ulice Nálepkova a nehnute3nos?ou EKON-
AUDIT,žedrevinybolivminulostinevhodneaneodbornevysadenéaneudržiavané,pôsobianeesteticky
a z dlhodobého h3adiska sú neperspektívne z h3adiska plánovanej obnovy drevín na podnet majite3ov
firmy. Preto pokia3 ide o výrub drevín, rozhodnutia orgánov verejnej správy obsahujú preskúmate3nú
úvahu o tom, ako sa vysporiadali so splnením v § 47 ods. 3 zákona o OPaK stanovených podmienok

pre udelenie súhlasu.

69. Pokia3 ide o uloženú povinnos? náhradnej výsadby pod3a § 48 zákona o OPAK v prvostupoovom
rozhodnutí, bola žiadate3ovi uložená povinnos? uskutoeni? náhradnú výsadbu, prieom prvostupoový
správny orgán špecifikoval presný poeet a druh drevín, umiestnenie a ich minimálnu výšku.

70. Z obsahu rozhodnutí prvostupoového správneho orgánu, ako aj žalovaného však nevyplýva žiadna
úvaha, na základe ktorej dospel k vyššie uvedenému stanoveniu náhradnej výsadby (eo do poetu, druhu
a kvality drevín, ako ani ich umiestnenia), preto v tejto easti považoval správny súd rozhodnutia orgánov
verejnej správy za neprekúmate3né pod3a § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

71. Zákon o ochrane prírody v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uloži? povinnos?, aby
žiadate3 o výrub uskutoenil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred ureenom mieste,
na náklady žiadate3a, prieom orgán ochrany prírody má uprednostni? geograficky pôvodné a tradiené
druhy. Ak by nebolo možné uloži? povinnos? náhradnej výsadby, zákon ustanovuje, že je možné uloži?

finanenú náhradu do výšky spoloeenskej hodnoty dreviny (§ 95 Zákona o ochrane prírody). Ialej v tomto
ustanovení ustanovuje, že finanená náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutoeouje a
obec je povinná tieto príjmy použi? výluene na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a)
až g) Zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho
uváženia orgánu verejnej správy, prieom v zmysle § 95 ods. 3 písm. d) má pri tomto uvážení správny

orgán vychádza? aj zo spoloeenskej hodnoty dreviny.72.Zobsahuadministratívnehospisusprávnysúdialejzistil,žespoloeenskáhodnotavyrúbanýchdrevín
nie je uvedená v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, a tiež že sa ako podklad týchto rozhodnutí
nenachádza v administratívnom spise.

73.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenazáveryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvrozsudku
sp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.02.2020 bod 16: „Pod3a § 48 ods. 1 tretej vety zákona e. 543/2002 Z.
z., ak nemožno uloži? náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finanenú náhradu do výšky
spoloeenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona e. 543/2002 Z. z. sa spoloeenská

hodnota uplatouje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a ureovaní výšky finanenej náhrady
za vyrúbané dreviny pod3a § 48 zákona e. 543/2002 Z.z. Žalobca v kasaenej s?ažnosti namietal,
že vyeíslenie spoloeenskej hodnoty malo by? priamo súeas?ou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení
ani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by
vyeíslenie spoloeenskej hodnoty malo by? priamo súeas?ou, resp. osobitnou náležitos?ou rozhodnutia.
Ustanovenie § 95 ods. 3 zákona e. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má

aplikova?, resp. zoh3adoova? spoloeenská hodnota, prieom takýto demonštratívny výpoeet má by?
chápaný tým spôsobom, že zákonodarca ureil prípady, kedy je nevyhnutné zoh3adoova? spoloeenskú
hodnotu a ponechal na diskreenej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu
aj pre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm.
d) zákona e. 543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zoh3adoova?

spoloeenská hodnota, treba vníma? aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona e.
543/2002 Z. z., kedy má orgán ochrany prírody uloži? žiadate3ovi povinnos?, aby uskutoenil primeranú
náhradnú výsadbu drevín. Je zrejmé, že táto spoloeenská hodnota má by? zoh3adoovaná, nako3ko
je prostriedkom spôsobilým objektivizova? úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s oh3adom na
skutoenos?, že dreviny takto možno špecifikova? kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v

sebe konzumuje ich kvalitatívnu stránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa
ureuje s prihliadnutím na ich vzácnos?, ohrozenos? a plnenie mimoprodukených funkcií). Pod3a názoru
kasaeného súdu je však postaeujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zoh3adnená, prieom
samotný výpoeet nemusí by? výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“

74. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoloeenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe
nemá za následok nepreskúmate3nos? rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov
verejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoloeenskej
hodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie pod3a §
47ods.3vspojenís§48ods.1Zákonaoochraneprírodyvzmyslevyššiecitovanýchzáverovnespoeíva

len v stanovení hornej hranice sumy finanenej náhrady, ale rovnako je podkladom nevyhnutným pre
posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.

75. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprie? rozhodnutie správneho orgánu, je
podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho

konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku,
v zmysle ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádza? zo spo3ahlivo zisteného stavu veci.
Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ialších ustanoveniach
ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že
správny orgán je povinný vykonáva? dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce

okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnos? zistenia). Správny orgán musí zabezpeei?, aby skutkové
zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, eo najviac zodpovedali skutoenosti (presnos?
zistenia). Za zistenie skutoeného stavu veci treba považova? zistenie všetkých skutoeností, ktoré sú
pod3a príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnos?ou správneho orgánu je
zisti? všetky právne rozhodné skutoenosti, bez oh3adu na to, v eí prospech svedeia.

76. Pokia3 si orgány verejnej správy na úeely konania o povolenie výrubu drevín nezaobstarali vyššie
uvedený podklad, postupovali v rozpore s ust. § 95 ods. 3 písm. d) zákona o OPaK.

77. Preto možno konštatova?, že zistenie skutkového stavu bolo nedostaeujúce na riadne posúdenie

veci (namietnutie dôvodu zrušenia rozhodnutia pod3a § 191 ods. 1 písm. e) SSP možno vyvodi? z
obsahu správnej žaloby, kde žalobca tvrdil, že orgány verejnej správy nevychádzali zo spo3ahlivo
zisteného skutkového stavu, keiže si nezaobstarali podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci
a spo3ahlivé ureenie spoloeenskej hodnoty drevín).78. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že prvostupoový správny orgán vo všeobecnosti nie je bez
ialšieho povinný zabezpeeova? ialšie podklady pre rozhodnutie vo veci pod3a uváženia žalobcu, ak

už má všetky podklady na to, aby vydal rozhodnutie, ktoré bude vychádza? zo spo3ahlivo zisteného
stavu veci. Vzh3adom na vyššie konštatovanú absenciu výpoetu spoloeenskej hodnoty drevín tomu tak
v tomto prípade nebolo, prieom jedným z podkladov, ktorých doplnenie žalobca navrhoval, bol aj výpoeet
pod3a § 95 zákona o OPAK.

79. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov
pod3a § 191 ods. 1 písm. e) a d) SSP a zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného.

80. Vzh3adom na to, že rovnakými právnymi nedostatkami trpí aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupoa, správny súd zrušil taktiež aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupoa, a to z rovnakých
dôvodov s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Správny súd zároveo rozhodol, že vec

sa vracia správnemu orgánu prvého stupoa s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 4 SSP.

81. V ialšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení bude úlohou orgánov verejnej správy
doplni? chýbajúci podklad rozhodnutia, v súvislosti so skutoenos?ami z neho vyplývajúcimi odôvodni?
primeranos? náhradnej výsadby, opätovne o žiadosti rozhodnú? a svoje rozhodnutie náležite odôvodni?

pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku.

82. Všeobecný súd nemusí da? odpovei na všetky otázky nastolené úeastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatoene objasoujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných úeastníkmi konania (I.

ÚS 241/07).

83. Pod3a § 191 ods. 6 veta prvá SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ialšom konaní viazaný.

84. O trovách konania súd rozhodol pod3a § 167 v spojitosti s § 467 ods. 3 SSP tak, že priznal ich
úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voei žalovanému. Rozhodol tak
o nároku vo vz?ahu k trovám konania pred správnym súdom, ako aj o trovách kasaeného konania,
nako3ko kasaený súd zrušil rozhodnutie predchádzajúceho správneho súdu (krajského súdu) a vrátil
vec správnemu súdu na ialšie konanie, a to na podklade podanej kasaenej s?ažnosti žalobcu. O výške

priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).

85. O trovách konania pred správnym súdom a trovách kasaeného konania ialších úeastníkov rozhodol
správny súd pod3a § 169 SSP tak, že im ich náhradu nepriznal, nako3ko správny súd (ani súd kasaený)

ialším úeastníkom neuložil plnenie žiadnej povinnosti, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy.

86. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo

dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo

sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a
z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.