Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120266342
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6120266342.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu
FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
Skalná 7622/9, IČO: 48 002 381, správca úpadcu UNISTAV Bojnice, spol s r.o. v konkurze, so sídlom
971 01 Prievidza, Košovská cesta 11B, IČO: 36 707 376, zastúpeného Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD.
advokát so sídlom 018 41 Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 357/1, proti žalovanému KONTECH, s.r.o,
so sídlom 914 51 Trenčianske Teplice, Hurbanova 351/16, IČO: 34 121 196, zastúpenému JUDr.
Michal Tomaschek, advokát so sídlom 851 10 Bratislava, Laténska 67 a DEDÁK & Partners, s.r.o. so

sídlom 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Suché mýto 1, IČO: 50 735 764, o zaplatenie
5 577,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k.
22Cb/81/2020-504 zo dňa 11. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi 5 577,60 Eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy
9 000,- Eur od 27.03.2018 do 05.09.2018 a zo sumy 5 577,- Eur od 06.09.2018 do zaplatenia do troch
dní. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

1.2 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania právne vec posúdil podľa § 43a ods. 1,
2, 3, 4, § 43c ods. 1, 2, 3, 4, § 44 ods. 1, 2, 3, § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka a konštatoval,

že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že predchádzajúci správca úpadcu
Unistav Bojnice, spol. s r.o. v konkurze v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka prejavil voči žalovanému
vôľu uzavrieť zmluvu, ktorej predmetom bolo vypracovanie znaleckého posudku. Súd prvej inštancie
predmetný zmluvný vzťah, teda vzťah medzi správcom ako zadávateľom znaleckého posudku a
žalovaným ako znalcom posúdil s poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť súdov ako vzťah
občianskoprávny. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým

z výsluchov konateľa žalovaného a predchádzajúcej správkyne úpadcu, mal za preukázané, že
predchádzajúca správkyňa úpadcu objednala u žalovaného vypracovanie znaleckého posudku a
žalovaný prijatie objednávky potvrdil. Zmluva medzi uvedenými subjektmi bola uzavretá ústnou formou,
čo je možné považovať v bežnej praxi za obvyklé. Z vykonaných výsluchov mal súd preukázané, žepred uzavretím zmluvy, prebehli medzi uvedenými subjektmi ústne rokovania o otázke predmetu zmluvy
- teda, čoho sa požadovaný znalecký posudok mal týkať, o otázke času, do kedy má byť spracovaný i o
otázkeodmeny.Okremvýpovedíkonateľažalovanéhoasvedkyne-predchádzajúcejsprávkyneúpadcu,

tieto skutočnosti, teda dohoda
o predmete zmluvy, odmena i čas, ku ktorému má byť znalecký posudok vypracovaný, vyplývali i z
elektronického denníka znalca, ktorý si súd na návrh sporovej strany vyžiadal
v predmetnom spore ako dôkaz. Pokiaľ ide o medzi sporovými stranami pôvodne spornú otázku
odvolanianávrhuzmluvypodľa§43aObčianskehozákonníkavspojenís§43cObčianskehozákonníka,

súd prvej inštancie zastával názor, že nebolo zistené, že by došlo k účinnému odvolaniu návrhu zmluvy
v zmysle § 43a v spojení s § 43c Občianskeho zákonníka, keď nemal za preukázané, že by k odvolaniu
návrhu zmluvy došlo. Následne sa zaoberal otázkou odstúpenia od zmluvy. V zmysle § 642 ods. 1
Občianskeho zákonníka má objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy o dielo z akéhokoľvek dôvodu,
ako aj bez uvedenia dôvodu. Zohľadňujúc možnosť ústnej formy odstúpenia od zmluvy, vzhľadom na
neformálnosťústnejformyprávnehoúkonuakoizaužívanejpraxevprípadeodstúpeniaodzmluvypodľa

§ 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc pri tom i z výsledkov dokazovania najmä výsluchu
konateľa žalovaného, z ktorého výpovede vyplynulo, že z listu žalobcu, ktorý mu bol adresovaný
bezprostredne po vymenovaní do funkcie správcu, práve na objednanom znaleckom posudku ukončil,
dospel súd k záveru, že žalobca účinne odstúpil od zmluvy o dielo podaním žalobcu zo dňa 20.04.2018.
Na tomto základe sa ďalej venoval otázke, či žalovanému ako zhotoviteľovi vznikol nárok na zaplatenie

sumy, ktorá pripadá na práce už vykonané. V danom prípade nebolo sporné, že dielo - znalecký
posudok, vyhotovený a odovzdaný nebol. Rovnako nebolo medzi sporovými stranami sporné, že úpadca
uhradil žalovanému faktúru č. 1817 zo dňa 26.03.2018 na sumu 9.000 Eur. Po tom, ako žalobca vyzval
žalovaného na ukončenie prác na znaleckom posudku, žalovaný časť uhradil sumu 3.422,70 Eur na
základe vystaveného dobropisu č. 1866 zo dňa 4.9.2018. V takom prípade má zhotoviteľ nárok na

zaplatenie sumy pripadajúcej na práce už vykonané, čo v danom prípade predstavuje odmena za
zrealizovanéúkonyvsume3.422,40Eur.Vozvyšku,tedasumu5.577,60Euržalovanýžalobcovinevrátil
s odôvodnením, že táto predstavuje sumu, pripadajúcu na práce už vykonané. Súd sa zaoberal
námietkoužalobcu,žežalovanýakozhotoviteľmoholvýsledoksvojejprácepoužiťinak,ktoráskutočnosť
vylučuje jeho nárok na odplatu podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutkové tvrdenie

žalobcu, že žalovaný tieto práce použil pri vypracovaní posudku č. 40/2018 pre p. A. ako zadávateľa,
žalovaný nevyvrátil. Žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Vychádzajúc z týchto záverov
považoval súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby
ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietal odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že žalobca doručil súdu viacero dokumentov,
ktoré boli buď zrušením objednávky, odstúpením od zmluvy alebo výzvou na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalobca si teda sám neustanovil, aký dôvod ukončenia zmluvy preferuje. Konanie žalobcu
bolo zmätočné, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť týchto úkonov podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie zjednodušene dospel k záveru, že žalobca účinne odstúpil od zmluvy o

dielo listom zo dňa 20.04.2018. Súd sa však nevysporiadal s obsahom tohto podania žalobcu, pričom
len poukázal na neformálnosť
a zaužívanú prax v prípadoch odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale
nezdôvodnil, prečo práve tento právny úkon má byť považovaný za účinné odstúpenie žalobcu od
zmluvy o dielo a aké konkrétne dokazovanie a jeho výsledky mal na mysli. Podľa názoru žalovaného

súd mal postupovať podľa § 35 Občianskeho zákonníka a mal uskutočniť výklad vôle žalobcu, posúdiť
hmotnoprávny úkon žalobcu a právne následky vo vzťahu
k žalovanému. Ako vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 8Cob/89/2022 zo dňa
31.05.2023, súd prvej inštancie sa nezaoberal obsahom a inými právnymi parametrami úkonu žalobcu.
Zopakoval svoju argumentáciu k listu žalobcu zo dňa 20.04.2018, prezentovanú v prvoinštančnom

konaní. Opätovne poukázal na to, že ustanovenie § 52 ods. 1 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, na ktoré žalobca v úvodnej stati listu poukazuje, sa aplikuje výlučne na
moment vyhlásenia konkurzu a nespomína sa odstúpenie podľa Občianskeho zákonníka. Objednávka
na vypracovanie znaleckého posudku a jej akceptácia bola vykonaná už v prebiehajúcom konkurze a §52 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa nemohol aplikovať. Rovnako sa nemohol aplikovať
aj z dôvodu, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, teda dvojstrannému právnemu úkonu. Súd prvej
inštancie sa nevysporiadal s ďalšími právnymi úkonmi žalobcu, napr. listom zo dňa 03.06.2021, ktorý je

podľa žalovaného absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť, zmätočnosť, účelovosť a
šikanóznosť. Podstatné však je, že ani z listu zo dňa 03.06.2021 nevyplýva, že by žalobca prejavil vôľu
odstúpiť od zmluvy o dielo v rovine § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Trval na tom, že akékoľvek
zrušenia alebo odstúpenia žalobcu od zmluvy o dielo sú neplatné, žalobcovi teda nevznikol nárok
uplatňovaný žalobou v tomto súdnom konaní a žalovaný nebol povinný preukazovať svoj nárok na

náhradu za vykonané práce. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s argumentami žalovaného týkajúcimi sa nároku na náhradu za vykonané práce, nie je zrejmé, v čom
boli podľa súdu tvrdenia a argumenty žalovaného nesprávne a prečo ich súd za nesprávne považoval.
Žalovaný zdôraznil, že § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka neukladá žalovanému povinnosť odovzdať
akýkoľvek materiál, výsledok zo svojej činnosti. Vzhľadom na charakter činnosti žalovaného ako znalca
nie sú tieto činnosti vždy prenášané na hmotný substrát. Žalobca nikdy nerozporoval rozsah hodín, ktoré

žalovaný uviedol v denníku znalca a ostatných podkladoch, nerozporoval stav rozpracovanosti diela.
Žalovaný do spisu doložil rozpis prác. Žalobca nikdy substancovane nenamietal podklad na vyčíslenie
nároku žalovaného na sumu 4648 Eur v súlade s dobropisom č. 1866, pričom v odôvodnení rozsudku
nie je ani len zmienka o tom, kde konkrétne mal žalobca účinne a hlavne včas namietať tieto dôkazné
prostriedky

atvrdeniapredostretéžalovaným.Súdprvejinštancievrozporesnegatívnoudôkaznouteórioupožaduje
od žalovaného, aby doložil dokumenty, ktoré neexistujú, pretože žalovaný opakovane uviedol, že
z vykonaných prác neboli vyhotovené žiadne hmotné záznamy alebo dokumenty. Tvrdenia žalobcu
spočívali len v tom, že doložil do spisu znalecký posudok č. 40/2018
a uviedol, že práce mali byť identické. Žiadnym spôsobom neuviedol, v čom konkrétne mali byť identické

a v akom rozsahu. Súd automaticky neproporciálne preniesol dôkazné bremeno na žalovaného a
požaduje od neho doložiť dôkazné prostriedky, ktoré neexistujú. Žalobca sa nezaoberal obsahom
doloženého rozpisu prác a extraktom z denníka znalca, ktorých obsah sa stal nesporným, s čím sa súd
nevysporiadal. Súd nevykonal dôkaz - rozpis prác žalovaného. Namietal nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa

v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s nasledujúcim: 1/ ako dospel k záveru, že práve list žalobcu zo
dňa 20.04.2018 je možné kvalifikovať ako odstúpenie od zmluvy o dielo, pričom nevykonal výklad vôle
podľa § 35 Občianskeho zákonníka, 2/ nevysporiadal sa s argumentami žalovaného opakovanými v
súdnom konaní, ktoré sú spomenuté vyššie a so skutočnosťou, že žalobca disponoval rozpisom prác a
extraktom z denníka znalca a so skutočnosťou, že tieto žalobca nerozporoval.

3. Žalobca k odvolaniu žalovaného písomne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil.Namietal,žesúdprvejinštancievodseku41odôvodneniarozsudkuuviedol,čobolopredmetom
dokazovania v súdnom konaní. Žalovaný v odvolaní opakuje tvrdenia, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa
07.09.2023. Súd prvej inštancie v odseku 90 odôvodnenia uviedol, ako dospel k záveru, že žalobca

účinneodstúpilodzmluvyodielolistomzodňa20.04.2018.Poukázalnavýsledkydokazovania,osobitne
na výsluch konateľa žalovaného (ods. 47 odôvodnenia rozsudku). Konateľ žalovaného uviedol, že začali
pracovať na znaleckom posudku s tým, že v priebehu apríla 2018 dostali list, v ktorom boli vyrozumení o
tom, že došlo k zmene správcu a boli požiadaní, aby práce ukončili. Poukázal tiež na výpoveď konateľa
žalobcu (ods. 46 odôvodnenia rozsudku) . Tvrdenie žalovaného, že žalobca neuviedol, aký dôvod

ukončenia zmluvy preferuje, neobstojí. Súd prvej inštancie jasne uviedol, že žalobca účinne odstúpil
od zmluvy o dielo dňom 20.04.2018, nebolo potrebné zaoberať sa nasledujúcimi právnymi úkonmi
žalobcu adresovanými žalovanému. Z obsahu listu zo dňa 20.04.2018 je zrejmé, čo týmto prejavom
žalobca v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom strán zmluvy o dielo hodlá dosiahnuť; list je
vnútorne nerozporný a konzistentný. Akákoľvek prípadná neurčitosť prejavu vôle bola a je odstrániteľná

použitím dostupných výkladových pravidiel a kontextu okolností, za akých došlo k odstúpeniu od
zmluvy. Zmluva mala byť uzavretá ústne, žalovaný objednávateľovi nevystavil ani žiadne potvrdenie o
prevzatí objednávky. Z odpovede žalovaného na zrušenie objednávky znaleckého posudku, doručenej
žalobcovi 30.04.2018, je zrejmé, že žalovaný vedel, že cieľom žalobcu je, aby žalovaný vo vyhotovovaní
posudku nepokračoval. Zdôraznil, že už v návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 14.08.2020 prvýkrát

namietal, že žalovaný nepreukázal, že v čase od 20.03.2018 do 23.04.2018 odpracoval na vypracovaní
znaleckého posudku 350 hodín, čo zodpovedá 24 dňom pri 8- hodinovom pracovnom dni. V tomto smere
poukázal aj na ods. 22 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie postupoval plne
v súlade s pokynmi, obsiahnutýmiv odôvodnení uznesenia Krajského súdu zo dňa 31.05.2023.

4. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril podaním zo dňa 23.02.2024 tak, že zotrváva na svojich skutkových

a právnych záveroch uvedených v rámci odvolania. Ako novozískaný dôkaz predložil záverečnú reč
žalobcu zo dňa 15.12.2023, v ktorej žalobca v rámci konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III.
predložil znalecký posudok č. 40/2018 zo dňa 28.09.2018, vypracovaný žalovaným. Je teda jasné, že
žalobca znalecký posudok v celom rozsahu využíva v rámci svojej činnosti, využíva výsledky znaleckej
činnosti žalovaného,

v súvislosti s ktorou žiada vrátiť odmenu zaplatenú žalovanému. Toto konanie považuje žalovaný za
rozporné s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru nesprávne právne posúdil zmluvu
o dielo, na základe ktorej bol vypracovaný zrušený znalecký posudok, keďže je zrejmé, že táto zmluva
bola uzatvorená medzi správkyňou konkurznej podstaty
v rámci výkonu podnikateľskej činnosti (výkon správcovskej činnosti, podnikateľskej činnosti úpadcu)
so žalovaným. V tomto prípade neprichádzala do úvahy ani len teoretická možnosť odstúpenia od

zmluvy podľa § 642 Občianskeho zákonníka. Rozsudok v tomto smere neponúka žiadne relevantné
odôvodnenie a celé jeho závery sú nepoužiteľné. Vzhľadom na to žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 21.03.2024 tak, že

nespochybňuje obsah žalovaným predloženej záverečnej reči. V tomto konaní však bol predmetný
znalecký posudok predložený p. A., ktorý trval na jeho správnosti. Predmetný znalecký posudok
bol naviac v rozhodujúcom rozsahu konaní spochybnený závermi znaleckého posudku znaleckej
organizácie č. 43/2021. Skutočnosť, ktorá má vyplývať zo záverečnej reči žalobcu, podľa právneho
názoru žalobcu nie je žiadnou novotou, ktorú by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie. Sám žalovaný svojou argumentáciou o použití posudku len potvrdzuje,
že výsledky prác pre žalobcu, ktorému žiaden znalecký posudok nedodal, využil pri vypracovaní
znaleckého posudku pre p. A.. K námietke právnej povahy vzťahu medzi žalovaným a správcom úpadcu
poukázal na svoje podanie zo dňa 21.03.2022. Podľa § 2 ods. 9 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch výkon činnosti podľa tohto zákona nie je podnikanie. V tomto smere poukázal i na

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 43Sa/1/2020 zo dňa 15.03.2021, rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Asan/23/2019 zo dňa 25.09.2019 a iné). Rovnako konanie správcu sa nepovažuje za
podnikanie úpadcu.

6. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

8. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať
pojednávanie.

9. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

11. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,

ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.14. Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, a h/
CSP spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie
pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

16. Čo sa týka žalovaným namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku
podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003).
V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález
sp.zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007). Súd prvej inštancie v ods. 1 až 4 napadnutého rozsudku

uviedol, čo je predmet sporu, v ods. 6 až 22 popísal skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu v konaní,
v ods. 24 až 39 skutkovú a právnu argumentáciu žalovaného v konaní, v ods. 41 napadnutého rozsudku
popísal, ktoré dôkazy v konaní vykonal a v odsekoch 43 až 64 aké skutkové okolnosti z nich zistil.
V ods. 66 až 71 uviedol zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec posudzoval a v ods. 73 až 96 sa
jasne, zrozumiteľne a podrobne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi

argumentami vo veci, ktoré jasne a zreteľne špecifikoval, uviedol, ako vyhodnotil vykonané dôkazy a
ako na danú vec aplikoval relevantnú právnu úpravu. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za nedôvodnú
odvolaciu námietku žalovaného ohľadne nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku.

17. Z obsahu odvolacích námietok je pritom zrejmé, že žalovaný považuje za porušenie práva na

spravodlivý proces skutkové a právne posúdenie súdom prvej inštancie v jej neprospech. Je však
potrebné uvedomiť si, že sporové konanie je konaním, kde vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých
tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu
zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Samotným

rozhodnutím súdu a právnym posúdením sporu súdom však nemôže dôjsť k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

18. Čo sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, odvolací súd ich podrobne
preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu
veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Hodnotenie
vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu
v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy,ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho
názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné,
odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku. Odvolací

súd sa
v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho
právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého
je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu,vovzťahukčomuodvolacísúdpoukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd dodáva:

20. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo a medzi stranami ani nebolo sporné, že
uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22K11 0/2016 zo dňa 30.10.2017, bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka UNISTAV Bojnice spol. s r.o. V tom čase správkyňa konkurznej podstaty dlžníka JUDr.
Danica Birošová prejavila voči žalovanému vôľu
uzavrieťzmluvu,ktorejpredmetombolovypracovanieznaleckéhoposudkuprepotrebykonkurzu,pričom

súd prvej inštancie správne z výsluchu konateľa žalovaného, svedkyne
JUDr. Danice Birošovej a z elektronického denníka znalca správne uzavrel, že medzi zmluvnými
stranamidošlokústnejdohodeopredmetezmluvy,čase,resp.lehotenajehovypracovanie(27.08.2018)
a výške odmeny (7.500,- Eur bez DPH). Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie správne na
základe dôkazov a v súlade s judikatúrou posúdil právny

vzťah medzi stranami podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
v tomto kontexte poukazuje i na dôvodovú správu k samotnému zákonu č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch, podľa ktorej „Návrh explicitne uvádza, že výkon znaleckej, tlmočníckej
činnosti a prekladateľskej činnosti nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka ani podľa
Živnostenského zákona. Výkon tejto činnosti má preto charakter vedľajšej činnosti popri zamestnaní

u fyzických osôb ako aj u právnických osôb, kde nemôže tvoriť hlavnú (v zmysle „jedinú“) náplň
ich podnikania alebo činnosti. Práve vedľajší charakter výkonu znaleckej prípadne tlmočníckej a
prekladateľskej činnosti zabezpečuje ich vysoko odborný výkon, keďže hlavnou pracovnou náplňou je
vedecká, výskumná prípadne iná špecializovaná činnosť, ktorá v spojitosti
s dlhoročnou praxou dáva záruku kvalitného výkonu znaleckej, tlmočníckej

a prekladateľskej činnosti.... Ako už bolo naznačené, predkladateľ návrhu nechápe činnosť znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov ako naplnenie ústavného práva na slobodu podnikania podľa článku 35
ods. 1 ústavy Slovenskej republiky, ale naopak ako realizáciu povinnosti a súčasne ako naplnenie
medzinárodného záväzku Slovenskej republiky na zabezpečenie spravodlivého procesu. Z uvedeného
dôvodu návrh predpokladá, že pôjde

o uskutočňovanie činnosti prekladateľa, tlmočníka alebo znalca vo forme inej zárobkovej činnosti
podľa spomenutého článku 35, záver odseku 1. Preto návrh zákona v úvode zdôrazňuje, že výkon
znaleckejalebotlmočníckej(prekladateľskej)činnostinebudespĺňaťcharakteristikupodnikaniauvedenú
v Obchodnom zákonníku, a ani nepôjde o výkon
tzv. slobodných povolaní v rámci záujmovej samosprávy (ako je napríklad činnosť advokáta, daňového

poradcu, resp. autorizovaného inžiniera).“ Rovnako tak konanie správcu pri výkone správcovskej
činnosti ako je napr. zistenie rozsahu a hodnoty majetku dlžníka, nemožno považovať za podnikanie
v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Správca koná v mene
a na účet úpadcu, ale jeho činnosť je špecificky regulovaná zákonom o konkurze
a reštrukturalizácii a má za cieľ speňažiť majetok úpadcu a uspokojiť veriteľov, nie dosahovať zisk. V

konaní pritom nebolo zistené, že by zmluvné strany písomne prejavili vôľu uzavrieť zmluvu o zhotovení
znaleckého posudku podľa ust. Obchodného zákonníka v zmysle § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá dohoda by vyžadovala písomnú formu (§ 262 ods. 2 Obchodného
zákonníka).

21. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal spornou otázkou zániku právneho vzťahu medzi sporovými
stranami. Správne vychádzal z toho, že podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka má objednávateľ
právo odstúpiť od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu alebo i bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na
ústnosť dojednanej zmluvy nebolo potrebné ani, aby objednávateľ od zmluvy odstúpil písomne. Podľanázoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie po zhodnotení výsledkov dokazovania správne ustálil,
že objednávateľ, žalobca, odstúpil od zmluvy listom zo dňa 20.04.2018, ktorý popísal v ods. 55
odôvodnenia rozsudku. Z predmetného listu, ktorým sa súd prvej inštancie evidentne pri svojich

úvahách zaoberal i z hľadiska výkladu prejavu vôle, nazvaného „Zrušenie objednávky zabezpečenia
znaleckého posudku. Výzva na poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní majetku úpadcu. “jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva vôľa žalobcu zrušiť objednávku znaleckého posudku, pričom
objednávateľ žalovaného „vzhľadom na zrušenie objednávky zabezpečenia znaleckého posudku v
právnejvecivedenejnaOkresnomsúdeBratislavaVpodsp.zn.29Cb/224/2016“žiadal,abysažalovaný

„zdržal akýchkoľvek úkonov“ a zároveň ho požiadal o „odovzdanie všetkých zmlúv a dokladov“. Súd
prvej inštancie pritom prihliadol i na výpoveď samotného konateľa žalovaného, z ktorej vyplynulo, že v
priebehu apríla 2018 dostali list, v ktorom boli vyrozumení o tom, že došlo
k zmene správcu a boli požiadaní, aby práce ukončili. Práce následne aj ukončili (ods. 47
a ods. 90 odôvodnenia rozsudku). Na závere, že objednávateľ od zmluvy o zhotovení znaleckého
posudku odstúpil listom zo dňa 20.04.2018 nič nemení ani to, že žalobca v liste výslovne neuvádza §

642 Občianskeho zákonníka, resp. že v liste uvádza ustanovenia iných právnych predpisov, na základe
ktorých od zmluvy odstupuje. „Občiansky zákonník v § 48 ale ani v žiadnom inom ustanovení neurčuje
povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia (či
už zákonného alebo dohodnutého). Prípadné uvedenie dôvodov odstúpenia v písomnom (prípadne aj
ústnom) odstúpení od zmluvy neznamená viazanosť týmito dôvodmi. Neexistencia dôvodov odstúpenia

uvedených
v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov“ (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009). Keďže súd prvej inštancie ustálil, že
k odstúpeniu od zmluvy o dielo došlo listom žalobcu zo dňa 20.04.2018, nebolo potrebné zaoberať sa
vzhľadom na princíp hospodárnosti konania ďalšími písomnými prejavmi vôle žalobcu, smerujúcimi k

zrušeniu a vyporiadaniu právneho vzťahu so žalovaným. Odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa
toho, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s obsahom listu žalobcu zo dňa 20.04.2018, neuskutočnil výklad vôle žalobcu a nezdôvodnil, prečo
práve tento právny úkon považoval za účinné odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo, tak nie sú dôvodné.

22. Vychádzajúc zo záveru o odstúpení žalobcu od zmluvy listom zo dňa 20.04.2018 súd prvej inštancie
ďalej následne správne skúmal, či žalovanému vznikol nárok na práce už vykonané. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že znalecký posudok ako taký vyhotovený
a odovzdaný žalovaným žalobcovi nebol. Žalovaný vrátil žalobcovi sumu 3 422,40 Eur zo zaplatenej
sumy žalobcom na základe faktúry zo dňa 26.03.2018 vo výške 9.000,- Eur a v konaní argumentoval,

že zvyšok, suma 5.577,60 Eur predstavuje sumu, pripadajúcu na práce už vykonané. Svoje tvrdenie
preukazoval rozpisom prác a výňatkom z denníka znalca. Odvolací súd má za nepravdivú odvolaciu
argumentáciu žalovaného, že žalobca rozpis prác žalovaného na objednanom posudku nerozporoval
včas a riadne (a teda ide o nesporné tvrdenie), keď už vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca
namietal rozsah prác účtovaných faktúrou - dobropisom č. 1866 na sumu 5.577,60 Eur za obdobie od

20.03.2018 do 23.04.2018 (350 hod x odmena 13,28 Eur/1 hod, pozostávajúcich z 86 hodín študovania
podkladov, 16 hod konzultácii k podkladom, 128 hod analýza odvetvia stavebníctvo a podnik a 120 hod
výpočet) v celom rozsahu.

23. Rovnako v tejto súvislosti nie je dôvodná námietka, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz –

rozpis prác žalovaného (č. l. 76), keď zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.05.2021 vyplýva, že
tento dôkaz súd prvej inštancie vykonal, hoci s poukazom na § 204 CSP, keď listinu predložil žalovaný
a žalobcovi bola doručená, listinu nečítal, resp. neoboznamoval výslovne jej obsah. Strany sporu
(zastúpené advokátmi) tiež na pojednávaní prehlásili, že k takémuto spôsobu vykonania dôkazov
( vrátane rozpisu prác) nemajú námietky. Rovnako výpis z denníka znalca (č.l. 80-85) bol stranám sporu

doručený (02.06.2021 a 11.06.2021) a ako dôkaz bol vykonaný súdom prvej inštancie na pojednávaní
dňa 19.01.2022, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania. Ani odvolacia námietka žalovaného, týkajúca
sa nevykonania dôkazov navrhnutých v konaní žalovaným - rozpis prác žalovaného a výpis z denníka
znalca (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP) preto nebola dôvodná.

24. Odvolací súd však poznamenáva, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na úvahe, či
žalovaný skutočne vykonal alebo nevykonal práce, fakturované faktúrou - dobropisom č. 1866, resp.
rozpísané vo výpise z denníku znalca, ale na konštatovaní, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že práce, vykonané v súvislosti so znaleckým posudkom pre žalobcu, nepoužil inak (§642 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nejde pritom o neprípustné vyžadovanie preukázania negatívnej
skutočnosti, ako sa mylne domnieva žalovaný v odvolaní, ale o procesne prípustné a v súdenej veci
dôvodné prenesenie dôkazného bremena o tvrdení, že žalovaný mohol a použil čiastkové výsledky

svojej práce na danom znaleckom posudku pre žalobcu inak, ktoré tvrdenie predniesol v konaní
žalobca a v súvislosti s ktorou ho zaťažovalo dôkazné bremeno. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu
platí, že pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa
bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť
a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových

tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane
ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel
vyplýva, že súd v sporovom konaní posudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom
či žalovaným (§ 149
a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191 CSP)
(2Cdo/344/2020).

25. Žalobca svoju argumentáciu podoprel tým, že označil (už vo vyjadrení k odporu žalovaného)
a následne predložil konkrétny dôkaz - znalecký posudok č. 40/2018, vypracovaný žalovaným pre
zadávateľa, p. B. A.- ako dielo, pri ktorom mal žalovaný (podľa porovnania obsahu posudku č.
40/2018 a záznamu zo znaleckého denníka žalobcom) použiť výsledky svojej práce, vykonanej do dňa

odstúpenia žalobcu od zmluvy o vyhotovení znaleckého posudku pre žalobcu. Týmto došlo k presunu
dôkazného bremena o tom, že výsledky práce pre žalobcu žalovaný v danom znaleckom posudku č.
40/2018 nepoužil, na žalovaného. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v tomto smere nevyvrátil, resp.
ani relevantne nepoprel (§ 151 ods. 2 CSP); obmedzil sa len na námietku neprípustnosti tohto dôkazu,
s ktorou argumentáciou sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal na pojednávaní dňa 19.01.2022.

Vzhľadom na uvedené závery súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v tomto smere dôkazné bremeno
neuniesol a nevyvrátil skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že práce potrebné
k vypracovaniu znaleckého posudku, na ktorých pracoval po zadaní objednávky do dňa odstúpenia
žalobcu od zmluvy, neboli použité na vypracovanie znaleckého posudku č. 40/2018 pre zadávateľa p.
B. A., niet čo vytknúť.

26. Pokiaľ žalovaný v podaní zo dňa 23.02.2024 predložil odvolaciemu súdu novozískaný dôkaz -
záverečnú reč žalobcu zo dňa 15.12.2023, prednesenú v inom súdnom konaní, ktorou mienil preukázať,
že žalobca použil znalecký posudok č. 40/2018 v inom konaní, odvolací súd uvádza, že podľa § 365
ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému prostredníctvom zástupcu
doručený dňa 27.12.2023 (streda) a lehota na podanie odvolania žalovanému uplynula dňa 11.01.2024
(štvrtok). V odvolaní, podanom v zákonnej lehote, žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/
CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené) neuplatnil, a preto na tento odvolací dôvod

(a súvisiaci žalovaným predložený dôkaz) odvolací súd nemohol podľa § 365 ods. 3 CSP prihliadať.
Na okraj však odvolací súd poznamenáva, že i podľa tvrdenia samotného žalovaného v predmetnom
podaní, žalobca mal použiť v inom súdnom konaní znalecký posudok, vypracovaný žalovaným pre inú
osobu než žalobcu (posudok č. 40/2018 vypracovaný pre p. B. A.).

27. Odvolací súd na okraj - vzhľadom na obsah odvolania žalovaného - poznamenáva, že hodnotenie
dôkazov súdom je vecou jeho vnútorného presvedčenia z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie, ako aj jeho logického myšlienkového postupu. Základné právo na súdnu ochranu
garantovanéústavouneznamenáprávonaúspechvkonanípredvšeobecnýmsúdom(napr.rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. I. ÚS 8/96).

28. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
o dôvodnosti nároku žalobcu čo do istiny i zákonných úrokov z omeškania.

29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku

o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil.30. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP.

31. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

35. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný a vo veci neboli zistené okolnosti pre aplikáciu

§ 257 CSP, patrí žalobcovi podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

36. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom(§ 429 ods. 1 CSP).