Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100342
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XXXX/XX, XXX XX C., zákonne zast.: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: B. XXXX/XX, XXX XX C. (otec žalobcu) a D. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XXXX/
XX, XXX XX C. (matka žalobcu), zast.: JUDr. Marta Rybárová, advokátka, so sídlom: Jilemnického
2, 911 01 Trenčín, IČO: 31 202 551 proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2024/1524/EP zo dňa 04.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov

na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2024/1524/EP zo
dňa 04.03.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/ OPPKPČ/
SOC/2023/61149-5 zo dňa 17.10.2023 ruší a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie
konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“)
rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2023/61149-5 zo dňa 17.10.2023 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.
Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca navštevuje strednú
školu, ktorá v blízkosti jeho bydliska, pričom vzdialenosť medzi areálom školy a bytovým domom je cca
600 metrov, čo je 16 ročná posudzovaná fyzická osoba schopná chôdze zvládnuť. Nakoľko žalobca

nemá problém s mobilitou, postoj a chôdzu má bez titubácií, do školy nie je nevyhnutná preprava
osobným motorovým vozidlom napriek tomu, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Žalobca tak nespĺňa zákonné podmienky na priznanie peňažného príspevku na
kúpu osobného motorového vozidla ako potrebnú formu kompenzácie.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie prostredníctvom svojho otca, ako
zákonného zástupcu, v ktorom bolo uvedené, že žalobca je podľa lekárskeho posudku odkázaný na

individuálnu prepravu, má ťažkú poruchu zvieračov orgánového poškodenia oboch systémov. Vozidlo
je používané nielen na prepravu do školy a zo školy, ale aj na pravidelné rehabilitácie, masáže a
voľnočasové aktivity (plávanie), ktoré žalobcovi pomáhajú pri ťažkom zdravotnom postihnutí. Žalobca
potrebuje pravidelné cvičenie na spevnenie svalstva. Na základe uvedeného preto žalobca žiada oprehodnotenie prvostupňového rozhodnutia a vyhoveniu žiadosti o priznanie peňažného príspevku na
kúpu osobného motorového vozidla. Otec žalobcu v podaní zo dňa 24.11.2023 požiadal žalovaného
o účasť na posúdení zdravotnej odkázanosti žalobcu a zároveň v rovnaký deň doručil žalovanému

podanie označené ako „doplnenie a bližšie popísaní dôvodov k môjmu odvolaniu zo dňa 25.10.2023“.
Z uvedeného podania žalobcu vyplýva, že žalobca má v dôsledku svojej diagnózy ťažké poškodenie
zvieračov oboch systémov a výrazné problémy s mobilitou. Uvedené poškodenie žalobcovi spôsobuje,
žeprichôdziponerovnomterénemáhoršiustabilituazakopáva,vdôsledkučohozvládaibakratšietrasy
a to iba pomalým tempom. Žalobca od školského roku 2023/2024 navštevuje strednú odbornú školu,

ktorá je od trvalého bydliska žalobcu vzdialená cca 600 metrov. Vzhľadom na poškodenie žalobcu je
nutné zabezpečovať jeho každodennú prepravu osobným motorovým vozidlom. Nevyhnutnosť prepravy
osobným motorovým vozidlom podmieňuje aj nedostatok prechodu pre chodcov, nakoľko priamo pri
škole sa nenachádza prechod pre chodcov, musí žalobca prechádzať cez hlavnú frekventovanú cestu,
čo je nebezpečné v dôsledku nekoordinovaných pohybov žalobcu. Pre problémy s chôdzou trvá
žalobcovi chôdzou cesta do školy cca 20 minút a v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok

je táto doba podstatne dlhšia. Otec žalobcu zároveň dodal, že v blízkosti školy sa nenachádza žiadna
zastávka mestskej hromadnej dopravy, a teda nie je možné na prepravu do školského zariadenia
využiť ani prostriedky verejnej hromadnej dopravy. Otec žalobcu nesúhlasí so záverom prvostupňového
rozhodnutia, že žalobca cestu do školy zvláda bez problémov a rovnako nesúhlasí so záverom, že
žalobca je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho

prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
do vozidla verejnej hromadnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy, nakoľko sa v blízkosti školy nenachádza žiadna zastávka mestskej hromadnej
dopravy. Ak by žalobca aj použil k preprave mestskú hromadnú dopravu, jeho cesta do školy by
bola predĺžená vzhľadom k presunu na najbližšiu zastávku mestskej hromadnej dopravy. Otec žalobcu

zdôraznil, že žalobca má problém udržať sa v mestskej hromadnej doprave tak, aby nespadol, pri
plnom autobuse má problém si sadnúť počas jazdy a problémové je aj jeho premiestnenie k sedadlu, v
dôsledku čoho má žalobca psychické zábrany a úzkosti z cestovania mestskou hromadnou dopravou.
Otec žalobcu zároveň poukázal aj na ostatné aktivity, pri ktorých využívajú osobné motorové vozidlo na
prepravu žalobcu.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2024/1524/EP zo dňa 04.03.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že posudkový
lekár odvolacieho orgánu vyhotovil lekársky posudok, podľa ktorého sa stotožnil so zaradením druhu

zdravotného postihnutia s posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj s mierou
funkčnej poruchy žalobcu 50%, čím sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím. Pri určení miery funkčnej poruchy vychádzal z časti XIII.B., bod 4. písm. b) prílohy
č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o kompenzačnom príspevku“),

močové ústrojenstvo - ochorenie močových ciest - inkontinencia moču - urgentná, prípadne zmiešaná
s prevahou urgencie. Z lekárskeho posudku ďalej vyplynulo, že žalobca má vrodenú vývojovú
poruchu centrálnej nervovej sústavy - hydrocefalus a je po operácii pre hydrogénovú miechy v
dojčenskom období. U žalobcu pretrváva porucha vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou
samocievkovania a pretrváva potreba ručného vyprázdňovania stolice. Chôdza žalobcu je v porovnaní

s chôdzou posudzovanou roku 2012 zlepšená, podľa predloženej zdravotnej dokumentácie žalobca
prejde samostatne, krátko po špičkách. Žalobca tak nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Posudkový lekár odvolacieho orgánu na základe objektívnych nálezov odborných
lekárov nezistil taký stupeň pohybového/iného postihnutia, ktorý by odôvodňoval neschopnosť fyzickej
osoby na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb podľa § 14 ods. 6 Zákona č. 447/2008 Z.z.
Žalovaný tak dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval správne.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa prostredníctvom svojich zákonných zástupcov včas podanou správnou žalobou domáhal,
aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie.5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca namietal záver
žalovaného, podľa ktorého má žalobca v porovnaní so zdravotným stavom pred dvanástimi rokmi
zlepšenú chôdzu, pričom žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný porovnáva stav s uvedeným obdobím,

keďže aj v ďalšom období bolo opakovane potvrdené, že žalobca má ťažkú poruchu mobility. Žalovaný
sa ďalej nevysporiadal s poznatkami o zhoršovaní zdravotného stavu žalobcu s dopadom na jej
mobilitu, ktoré bolo dokladované lekárskymi nálezmi. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného,
podľa ktorého žalovaný neprihliadol na ťažkú poruchu zvieračov z dôvodu, že žalobca pri cievkovaní
močového mechúra nemá stav úplnej inkontinencie moču. Toto tvrdenie žalovaného však nemá oporu

v lekárskych nálezoch, kde sú dokumentované úniky moču. Pre žalobcu je cestovanie prostriedkami
verejnej hromadnej dopravy tak výrazným utrpením, že objektívne nie je možné realizovať pri zachovaní
jeho ľudskej dôstojnosti a bez výrazných negatívnych následkov na jeho nepriaznivom zdravotnom
stave, ktorý je spôsobený zdravotným postihnutím. K správnosti, odbornosti a zákonnosti posudzovania
zo strany žalovaného žalobca uviedol, že posudkový lekár žalovaného privítal žalobcu spolu s jeho
zákonnými zástupcami oznámením, že peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla žalobcovi

priznaný nebude, pretože žalobca býva príliš blízko škole, ktorú navštevuje. Podľa žalobcu nesprávnym
a nezákonným postupom a rozhodnutím žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy
boli porušené práva žalobcu: právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na zdravie, právo rodičov
starajúcich sa o deti na pomoc štátu, právo na rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa, právo na
špecifickú ochranu detí so zdravotným postihnutím, právo na osobnú mobilitu, právo na primeranú

životnú úroveň a sociálnu ochranu.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol.

7. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že podľa predloženej zdravotnej dokumentácie žalobca v
čase posudzovania nemal poruchu mobility ťažkého stupňa, v dôsledku ktorej by bol odkázaný na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pričom žalobca sa pohybuje samostatne, bez
opory kompenzačnej pomôcky. Ďalej z posudzovania posudkovým lekárom vyplynulo, že u žalobcu

pretrváva porucha vyprázdňovanie močového mechúra s nutnosťou samocievkovania, pretrváva
potreba ručného vyprázdňovania stolice, pričom pri cievkovanie močového mechúra nemáva stavy
úplnej inkontinencie moču. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 01.07.2018
nadobudol účinnosť zákon č. 191/2018 Z.z. zo dňa 13.06.2018, ktorým sa menil a dopĺňal Zákon
o kompenzačnom príspevku, na základe čoho došlo k zmene paragrafového znenia odkázanosti na

individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o kompenzačnom príspevku - z dôvodu
ťažkej poruchy zvieračov súvislosti s neschopnosťou prepravovania sa vozidlami verejnej hromadnej
dopravy osôb. Posudkový lekár odvolacieho orgánu vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa
24.05.2024 konštatoval, že žalobca nemá inkontinenciu moču tretieho stupňa, potreba samocievkovania
a potreba takzvaného mechanického vyprázdňovanie stolice nie sú ekvivalentom úplnej inkontinencie

moču ani úplnej inkontinencie stolice napriek konštatovaniu doložených odborných lekárskych nálezoch.
Stav inkontinencie znamená únik moču alebo stolice a nie je ekvivalentom potreby samocievkovania a
potreby mechanického vyprázdňovania stolice. Na základe uvedeného bolo to konštatované, že žalobca
je schopný prepravovať sa vozidlami verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalovaný ďalej uviedol, že
pri posudzovaní sa nezohľadňuje, či je individuálna preprava pre žalobcu pohodlnejšia alebo dĺžka

chôdze. Posudzuje sa, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je alebo nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Žalovaný záverom uviedol, že konal v súlade so
zákonom.

Replika žalobcu

8. Žalobca v podanej replike uviedol, že trpí kombinovaným telesným postihnutím, ktoré sa prejavuje

ako ťažká porucha mobility a fyzickej aktivity, ale aj ako ťažká porucha zvieračov, ktorá sa prejavuje
obojstrannou inkontinenciou. Žalobca trpí touto poruchou od narodenia, pričom jeho zdravotný stav je
nezvratný. Žalobca nepociťuje subjektívne zlepšenie. Žalobca po preštudovaní príloh zákona nenašiel
odkaz na to, aký stupeň inkontinencie spĺňa citovanú literu zákona, aký už nespĺňa. Preto žalobcapovažuje výklad žalovaného v tomto smere za rozširujúci a účelový, aby žalovaný žalobcovi nemusel
priznať príspevok na kúpu osobného motorového vozidla. Hoci je žalobca niekoľko krát denne
cievkovaný, respektíve vykonáva mechanické vyprázdňovanie stolice, tieto skutočnosti nezabraňujú

úniku moču, prípadne stolice a s tým spojeného nekomfortu. K argumentu žalovaného, že žalobca
nemáva stavy úplnej inkontinencie moču, žalobca uvádza, že žalobca v minulosti trpel výraznou
inkontinenciou, čo vyplýva aj z lekárskych správ. Žalobca nevie ovládať túto fyziologickú potrebu,
niekoľko krát pomočil stoličku alebo posteľ, z tohto dôvodu je aj naďalej plienkovaný čo potvrdzuje aj
aktuálna správa s klinicko psychologického vyšetrenia zo dňa 25.06.2024. Ak však žalovaný aj napriek

ťažkostiam žalobcu tvrdí, že žalobca je schopný prepravovať sa všetkými prostriedkami hromadnej
dopravy, čo sa dá vyložiť aj tak, že je v podstate schopný používať ich rovnako ako zdravý človek, je
potrebné zdôrazniť, že žalobca z titulu poruchy ťažkej mobility nemá od kolien dole potrebné nervové
signály, čo sa prejavuje tým, že mu tŕpnu nohy, zakopáva, chôdza je neistá, netoleruje vyvýšené plochy,
a s chôdzou na dlhšiu vzdialenosť má zjavné problémy. K problému obojstrannej inkontinencie žalobca
uviedol, že je ťažké si predstaviť, akoby si v podmienkach hromadnej dopravy realizoval prípadné

cievkovanie, mechanické vyprázdňovanie, respektíve výmenu plienky, keď v týchto vozidlách toalety
vôbec nie sú. Uvedené môže zasahovať nielen do osobnej integrity žalobcu, ale aj do jeho ľudskej
dôstojnosti. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vôbec
nezaoberal s § 38 ods. 9 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku, podľa ktorého za zvýšené
výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla sa považujú výdavky na

pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, využívané fyzickou osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, na jej vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Vzhľadom na zdravotný
stav žalobcu je nevyhnutné ho integrovať v maximálnej možnej miere, čo znamená zabezpečiť mu
integrované vzdelávanie formou denného štúdia, zabezpečiť vhodné voľnočasové aktivity a to tak, aby

svojím hendikepom čo najmenej trpel, prípadne z tohto dôvodu neuzatváral do seba, neizoloval sa
od spoločnosti. Na podporu svojich argumentov žalobca predložil správu z klinicko-psychologického
vyšetrenia z ambulancie klinickej psychológie zo dňa 25.06.2024, z ktorej okrem iného vyplýva, že
žalobca má obavné myslenie, strach z budúcnosti, pocit beznádeje, zvýšenú úroveň stresu a napätia a
pre bývanie so sklonom k depresii s tendenciou k sociálnej fóbii, pričom v závere správy sa výslovne

odporúča kompenzácia ŤZP, s priznaním príspevku na dopravu a osobné motorové vozidlo, nakoľko
žalobca je pacient závažným psychickým a fyzickým postihnutím.

Duplika žalovaného

9. Žalovaný sa v podanej duplike vyjadril, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení
k správnej žalobe. Žalovaný k predloženým lekárskym správam žalobcom v replike uviedol, že tieto boli
vyhotovené po dátume napadnutého rozhodnutia, a keďže ich žalobca v priebehu správneho konania
nepreukázal, nie je možné na ne v súdnom konaní prihliadnuť. K argumentu žalobcu, že žalovaný sa pri
posudzovaní zdravotného stavu nezaoberal ustanovením § 38 ods. 9 písm. a) Zákona o kompenzačnom

príspevku, žalovaný uviedol, že uvedené ustanovenie sa týka zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pričom uvedené ustanovenie sa vzťahuje na
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom.

Ďalšie vyjadrenia žalobcu

10. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 11.09.2024 sa žalobca vyjadril k duplike žalovaného tak, že
sa pridŕža svojich tvrdení argumentov uvedených v žalobe a v replike.

11. V podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 31.10.2024, označené žalobcom ako „Doplnenie podanie
- správnej žaloby sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, vo
veci nepriznania príspevku na kúpu osobného motorového vozidla“, žalobca aktualizoval svoj súčasný
zdravotný stav, poukázal na absolútnu operáciu prirastené miechy v národnom ústave detských chorôb
v Bratislave, kde u žalobcu naďalej pretrváva inkontinencia moču a stolice tretieho stupňa, ktorá je v

prepúšťacej správe Národného ústavu detských hôr chorôb zo dňa 13.08.2024 označená ako úplná,
so stacionárnym nálezom oproti predchádzajúcemu obdobiu. Žalobca ďalej poukázal na klesajúcu
tendenciu invalidných dôchodcov na Slovensku, pričom vyčerpávajúco opísal situáciu v rámci Sociálnej
poisťovne a jej chýbajúcich financií.Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

12. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP

a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

13. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali
o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP.
Správny súd posúdil vec aj nad rámec v žalobe uvedených dôvodov (§ 134 ods. 2 písm. c)) a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa §

191 ods. d),e) a f SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
prvostupňovému orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 4. Rozsudok bol dňa 18.08.2025 v súlade s §
137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením

(§ 137 ods. 4 SSP)

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

19. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

21. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej
správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

22. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného

postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len
„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovacípreukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

23. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených
v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto
zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného
postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

26. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku : ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné
postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

27. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

28. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku: lekárska posudková činnosť na účely
tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,

- určovanie miery funkčnej poruchy,
- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,

- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku: lekársku posudkovú činnosť vykonáva

posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

30. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na účely kompenzácie, preukazu a
parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa
druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

31. Podľa prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačnom príspevku: časť XIII. – Močové ústrojenstvo, písm. B)
- ochorenie močových ciest, bod. 4 - Inkontinencia moču, písm. b) - urgentná inkontinencia, prípadne
zmiešanásprevahouurgenciesivyžadujekompletnéurodynamickévyšetrenienapotvrdeniesprávnosti
diagnózy.

32. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) až e) Zákona o kompenzačnom príspevku: sociálna posudková činnosť
na účely tohto zákona je
- posudzovanie individuálnych predpokladov fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,- posudzovanie prostredia, ktoré ovplyvňuje začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
do spoločnosti,
- posudzovanie všetkých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa

§ 14 a
- navrhovanie kompenzácií v jednotlivých oblastiach.

33. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálna posudková činnosť sa vykonáva,
ak je fyzická osoba posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.

34. Podľa § 13 ods. 3 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálnu posudkovú činnosť vykonáva
sociálny pracovník príslušného orgánu.

35. Podľa § 13 ods. 5 Zákona o kompenzačnom príspevku : sociálna posudková činnosť sa vykonáva
za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a

návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti
fyzickej osoby, ktorú fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa
fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. Sociálna posudková činnosť sa môže
vykonať aj bez účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ak by ju nebolo možné z dôvodu
jej hospitalizácie alebo z iného vážneho dôvodu vykonať v zákonnej lehote

36. Podľa § 13 ods. 9 Zákona o kompenzačnom príspevku : výsledkom sociálnej posudkovej činnosti
je posudkový záver, ktorého obsahom sú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo
všetkých oblastiach kompenzácie, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia
v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia a návrh kompenzácie vo všetkých jej

oblastiach.

37. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačnom príspevku : fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej

dôstojnosti z dôvodu
-ťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnejdopravyosôbaspäť,nastupovaťdo
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej
hromadnej dopravy osôb
- duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo

nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
- ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

38. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) až g) Zákona o kompenzačnom príspevku : na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán

vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
- mieru funkčnej poruchy,
- vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
- sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
- návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
- termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
- odôvodnenie komplexného posudku.

39. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) Zákona o kompenzačnom príspevku : peňažné príspevky na kompenzáciu
sú peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

40. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzickej osobe s ťažkým zdravotným

postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla.41. Podľa § 34 ods. 3 Zákona o kompenzačnom príspevku : peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím požiada o
poskytnutie tohto peňažného príspevku.

42. Podľa § 34 ods. 6 prvej vety Zákona o kompenzačnom príspevku : peňažný príspevok na kúpu
osobného motorového vozidla možno poskytnúť, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
je zamestnaná alebo preukáže, že bude zamestnaná alebo sa jej poskytuje sociálna služba v domove
sociálnych služieb, špecializovanom zariadení, dennom stacionári alebo preukáže, že sa jej bude

poskytovať sociálna služba v domove sociálnych služieb, špecializovanom zariadení alebo dennom
stacionárialebonavštevuješkolualebopreukáže,žebudenavštevovaťškoluaosobnémotorovévozidlo
bude využívať najmenej dvakrát v týždni na účely prepravy do zamestnania, školy alebo do domova
sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára a dvakrát späť.

43. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku: fyzická osoba, ktorá je účastníkom

právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná preukázať
skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo
výplatu.

44. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačnom príspevku : na konanie vo veciach kompenzácie, na

konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

45. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby
mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

46. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

47. Peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
vo všeobecnosti slúži na zmiernenie dôsledkov alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia fyzickej osoby. Jedným z takýchto peňažných príspevkov je aj peňažný
príspevoknakúpuosobnéhomotorovéhovozidla.Účelomtohtopríspevkujezabezpečiťmobilitufyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a to buď do zamestnania, do zariadenia sociálnych služieb

alebo za účelom dochádzania do školy.

48. Pre priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného morového vozidla je potrebné, aby
dotknutá fyzická osoba podala žiadosť o priznanie uvedeného peňažného príspevku a splnila ďalšie
zákonné podmienky, a teda aby išlo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa

komplexného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Uvedené
podmienky musia byť splnené kumulatívne.

49. U žalobcu nebolo sporné, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže podľa lekárskeho
posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného, ale aj podľa komplexného posudku

prvostupňového orgánu verejnej správy, má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy 50 %.
Posúdením administratívneho spisu, správnej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu a žalovaného,
dospel správny súd k záveru, že sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo určenie, či žalobca spĺňa
podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu podľa § 14 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku.

50. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 13.12.2023, dopracovaný dňa 07.02.2024, ktorý bol podkladom
napadnutého rozhodnutia a ktorého závery žalovaný do napadnutého rozhodnutia prevzal, je žalobca
osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s vrodenou vývojovou poruchou centrálnej nervovej sústavy,
s poruchou vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou samocievkovania, pretrváva potrebaručnéhovyprázdňovaniastolice,chôdzajeoprotiposudzovaniuvroku2012zlepšená,podľapredloženej
dokumentácie prejde samostatne. Posudkový lekár žalovaného ďalej konštatoval, že žalobca netrpí
takým stupňom postihnutia, ktorý by odôvodňoval odkázanosť na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku, pričom žalobca je schopný
premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom
počas jazdy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami.

51. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej

poruchy je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 11
Zákona o kompenzačných príspevkoch s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár
žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery posudkového lekára
sú zachytené v lekárskom posudku, na základe ktorého (v spojení s posudkom o sociálnom zisťovaní)

sa následne vypracuje komplexný posudok, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Komplexný
posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými
odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve
nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015).

Práve preto, že lekársky posudok zo dňa 13.12.2023, dopracovaný dňa 07.02.2024 je podkladom
rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo
svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový
lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec relevantnými
skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej osoby, prihliadne

pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

52. V zmysle vyššie uvedeného konštatovania správny súd posúdil lekársky posudok, vypracovaný
posudkovým lekárom žalovaného (keďže v odvolacom konaní nebol vypracovaný komplexný posudok)
a dospel k záveru, že tento nespĺňa základnú požiadavku presvedčivosti a logickosti. V lekárskom

posudku sa uvádza, že posudkový lekár vychádzal pri posúdení zdravotného stavu z viacerých
lekárskych správ – všeob. lekárka zo dňa 07.09.2023, chir. zo dňa 28.09.2023, urol. zo dňa
28.09.2023, neurol. zo dňa 18.10.2022, EMG zo dňa 26.08.2022. Z lekárskej správy z urodynamického
vyšetrenia zo dňa 28.02.2022 vyplýva, že žalobca trpí dysfunkciou močových ciest. Z lekárskej správy
z neurologického vyšetrenia zo dňa 18.10.2022 vyplýva, že žalobca má ťažkú poruchu zvieračov,

pričom sa jedná o inkontinenciu III. stupňa. Z lekárskej správy z urologickej ambulancie zo dňa
28.09.2023 vyplýva, že žalobca sa nevie spontánne vymočiť, je potrebné cievkovanie. Z lekárskej
správy z chirurgickej ambulancie zo dňa 28.09.2023 vyplýva, že žalobca stolicu neudrží, nosí plienku,
je inkontinetný. Z uvedených lekárskych záverov je zrejmé, že žalobca trpí ťažkou poruchou zvieračov,
kedy sám nemôže základné fyziologické vyprázdňovacie procesy ovládať. Nelogickosť lekárskeho

záveru teda spočíva v závere, že žalobca netrpí takým postihnutím, ktoré by odôvodňovalo odkázanosť
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 Zákona o kompenzačnom
príspevku, pričom podľa § 14 ods. 6 písm. c) Zákona o kompenzačnom príspevku je fyzická osoba
odkázaná na na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu

ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalovaným
uvedený argument, že pri cievkovaní nedochádza k úniku moču, pritom neobstojí. Zákonná podmienka
odkázanosti na individuálnu prepravu nie je postavená na možnom úniku moču, ale je postavená na
podmienke ťažkej poruchy zvieračov. Z lekárskych správ vyplýva, že žalobca trpí poruchou nielen
močových zvieračov, ale aj zvieračov na vylučovanie stolice, pričom je žalobca plienkovaný. Proces

cievkovania, či samotná inkontinencia, je natoľko intímna záležitosť, že vzhľadom na zachovanie
dôstojnosti žalobcu nemožno od neho spravodlivo očakávať schopnosť prepravovať sa prostriedkami
verejnej hromadnej prepravy osôb. Posudkovým lekárom opísaný zdravotný stav žalobcu, ktorý si
žalovaný osvojil v rámci napadnutého rozhodnutia, tak nezodpovedajú skutkovému stavu ktorý vyplýva
z administratívneho spisu. Zároveň, ak posudkový lekár dospel k iným záverom, než tým, ktoré vyplývali

zpredloženýchlekárskychsprávvadministratívnomkonaní,bolojehopovinnosťousvojezáverynáležite
odôvodniť, pričom posudkový lekár tak neučinil.53. Ďalším argumentom, prečo žalovaný, resp. posudkový lekár nepriznal žalobcovi status odkázanosti
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, bolo konštatovanie posudkového lekára, že
chôdza žalobcu od posledného posúdenia v roku 2012 je zlepšená, pričom aj z lekárskych správ vyplýva,

že žalobca chodí samostatne, krátko aj po špičkách. K argumentu zlepšenia chôdze od roku 2012
u žalobcu správny súd uvádza, že ide o tak nelogické porovnanie, až je svojou podstatou absurdné.
Bez ďalších medicínskych vedomostí je úplne zrejmé, že keďže mal žalobca v roku 2012, pri prvom
posúdení, 5 rokov, a pri súčasnom posúdení v roku 2023, reps. 2024, 16 rokov, je viac než logické, že sa
aj vzhľadom na postihnutie, ktorým žalobca trpí, jeho chôdza vekom zlepšila. Aj pri fyzických osobách

bez zdravotného hendikepu možno odôvodnene očakávať zlepšenie chôdze v priebehu vývoja. Správny
súd dospel k názoru, ako z vyjadrení žalobcu v rámci administratívneho spisu, tak aj z vyjadrení v rámci
súdneho konania, že k zlepšeniu chôdze žalobcu nedošlo v dôsledku zlepšenia jeho zdravotného stavu,
ale v dôsledku opakovaných rehabilitačných pobytov, cvičení či plávania, ktoré žalobca absolvoval. Zo
žiadnej lekárskej správy, ktorá sa nachádza v administratívnom spise pritom nevyplýva skutočnosť, že
by žalobca bol sám schopný prejsť dlhšie vzdialenosti. Posudkový lekár tak nedostatočne zistil skutkový

stav veci, ktorý si žalovaný v rámci napadnutého rozhodnutia osvojil, čím došlo k porušeniu povinnosti
podľa§32ods.1Správnehoporiadku,kedyježalovanýakosprávnyorgánpovinnýriadnezistiťskutočný
stav veci.

54. V prvostupňovom rozhodnutí, ktorého podkladom bol komplexný posudok zo dňa 16.10.2023, síce

bolo konštatované, že žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
ale nebol mu priznaný, resp. komplexným posudkom navrhnutý, peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla. Uvedené bolo odôvodnené tým, že žalobca nespĺňa podmienku podľa § 34 ods.
6 Zákona o kompenzačnom príspevku, pričom bolo zároveň konštatované, že žalobca navštevuje
strednú školu, ktorá sa nachádza v blízkosti bydliska žalobcu – cca 600 metrov, čo je žalobca schopný

zvládnuť. Správny súd sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil, pričom závery sociálneho zisťovania
prvostupňového orgánu považuje za nedostatočné. Úlohou sociálneho zisťovania bolo v tomto prípade
o.i. zistiť, či sú splnené všetky predpoklady na zvládnutie cesty žalobcom – či ide o vhodný povrch, na
ktorom nehrozí ujma žalobcovi v dôsledku jeho nestabilnej chôdze, či je na trase medzi žalobcovým
bydliskomaškolou,ktorúnavštevuje,dostatokprechodovprechodcovaostatnéskutočnosti,ktorémôžu

negatívne ovplyvniť cestu žalobcu do školy a tieto individuálne vo vzťahu k osobe žalobcu vyhodnotiť.
Vtomtoohľadeopäťnebolriadnezistenýskutočnýstavveci.Správnysúdďalejkonštatuje,žepodľa§34
ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku pritom nie je podmienená preprava do školy vzdialenosťou
školy od bydliska, ale je podmienený časovým intervalom, teda minimálne 2 krát v týždni, v prípade
individuálneho študijného plánu 2 krát v mesiaci. Prvostupňový orgán teda aj nesprávne právne posúdil

zákonné podmienky priznania nároku, kedy vlastnou správnou úvahou nad rámec zákonnej podmienky
konštatoval nesplnenie podmienok pre priznanie žiadaného peňažného príspevku.

55. Žalobca v podanej replike namietal, že žalovaný pri posudzovaní nároku žalobcu vôbec nezohľadnil
ustanovenie § 38 ods. 9 písm. a) Zákona o kompenzačnom príspevku. Uvedenú námietku vyhodnotil

správny súd bez ďalšieho ako nedôvodnú, nakoľko uvedené ustanovenie sa týka peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov, čiže ide o iný peňažný príspevok, než je ten, ktorý je predmetom
napadnutého rozhodnutia.

56. Správny súd za nerelevantný považoval argument žalobcu, že osobné motorové vozidlo okrem

návštevy školy využíva aj na dochádzania na aktivitami či socializácie, cvičenia či návštevy lekárov.
Uvedené činnosti by bol orgán verejnej správy povinný skúmať v prípade, ak by konal vo veci nároku
na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla, kde sú tieto rozhodujúce. Podmienky priznania peňažného príspevku na
kúpu osobného motorového vozidla sú upravené v § 34 ods. 1 až ods. 22.

57. K lekárskym správam, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe, v rámci repliky a ostatných vyjadrení,
správny súd uvádza, že časť lekárskych správ pochádza z obdobia pred vydaním napadnutého
rozhodnutia (t.j. pred 04.03.2024) a časť pochádza z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia
(t.j. pred 04.03.2024). Lekárske správy, pochádzajúce z obdobia po vydaní rozhodnutia, nie sú pre

rozhodovanie správneho súdu relevantné, nakoľko správny súd pri posúdení zákonností rozhodnutia
orgánu verejnej správy vychádza zo skutkového stavu zisteným orgánom verejnej správy. Správny
súd nie súdom skutkovým, nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne,
pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí aopatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je
prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a
preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v

správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery,
ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl.
46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených
žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti
podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie

správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny
súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny
súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa
má dokazovanie doplniť. Správny súd zistil vyššie popísané nedostatky pri zisťovaní skutkového stavu
prvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyižalovaným,pretobudevďalšomkonaníichúlohouopätovnesa
zaoberať žiadosťou žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla,

pričom bude potrebné zohľadniť aj žalobcom až v správnom súdnom konaní predložené lekárske správy.

58. Správny súd záverom dodáva, že prístup k posudzovaniu odkázanosti na individuálnu prepravu
musí byť individuálny a musí zohľadňovať konkrétne okolnosti a obmedzenia posudzovanej ťažko
zdravotne postihnutej osoby, jej aktivitu smerom k začleneniu do spoločnosti, ako aj pomoc, ktorú jej

poskytuje rodinné zázemie, majúc na zreteli, aby bol v čo najväčšej miere naplnený účel zákona, ktorým
je predovšetkým potrebám postihnutej osoby primeraná forma kompenzácie sociálnych dôsledkov jej
ťažkého zdravotného postihnutia, teda zmiernenie znevýhodnenia, ktoré má fyzická osoba z dôvodu
jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého

zdravotného postihnutia prekonať sama, pričom je nutné mať na zreteli zachovanie ľudskej dôstojnosti
ťažko zdravotne postihnutej osoby. Nemožno opomenúť, že z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky i Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom nemusí byť odkázaná ani taká ťažko zdravotne postihnutá
osoba, ktorá prepravu v prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy zvláda za pomoci inej fyzickej osoby,

nakoľko takáto pomoc nemusí nevyhnutne znižovať dôstojnosť ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo
inak narúšať „rovnaký základ“ takejto prepravy s ostatnými fyzickými osobami. K takémuto záveru však
možno dospieť len po starostlivom zvážení okolností každého prípadu a musí ísť o záver náležite
odôvodnený v rozhodnutí orgánu verejnej správy. V predmetnej veci bude úlohou orgánov verejnej
správy dôsledne sa zaoberať všetkými konkrétnosťami danej veci zistenými vo vzťahu k žalobcovi, a

to aj s ohľadom na problém žalobcu s cestovaním prostriedkami hromadnej prepravy spojený s jeho
inkontinenciou (obojstrannou), ako aj s ohľadom na mobilitu žalobcu, ktoré nepochybne môžu mať
za následok zásah do prirodzenej dôstojnosti žalobcu. Zároveň bude nevyhnutné v rámci sociálneho
zisťovania posúdiť všetky skutočnosti, na ktoré súd poukázal v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom

súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.