Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/113/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201243
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201243.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX A., zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa
rodičov - matka: D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX A., zastúpená Stentors

advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava a otec: G. A. H., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX I., zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9,
831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 15.05.2025, č.k. 3P/55/2025-30, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.05.2025, č.k. 3P/55/2025-30 vo výroku I. udelil otcovi G. A.
H. súhlas namiesto matky D. E. B. k prihláseniu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX na plnenie povinnej
školskej dochádzky na Základnej škole s materskou školou, J. XX, I., v školskom roku 2025/2026. II. Vo
zvyšku návrh otca zamietol. III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 28 ods. 2, § 35, čl. 5 zákona č.
36/2005 Z.z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), §
20 ods. 2, 5 zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len „školský zákon“), § 8 ods. 1 zákona
č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Prihliadol na čl. 1 bod 1) Všeobecného záväzného nariadenia mestskej časti I.- K. A. z 27.
februára 2024 o určení školských obvodov základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti
I. A. a o mieste a čase zápisu dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky (ďalej len "VZN"), toto ktoré
určuješkolskéobvodyzákladnýchškôlsmaterskýmiškolamivzriaďovateľskejpôsobnostimestskejčasti
I. A. v súlade so zákonom. Konštatoval, že Podľa prílohy č. 1 tohto VZN, školský obvod Základnej školy
s materskou školou, J. XX, I. tvoria ulice: E. I., E., I., I., L.. M., B., N., N., N., D., C. L. XX E. XX, O., O., O.,

O., A., A., K. E., K. I., K., P., B., B., B., B. Q., J., J., H., H., H., R., R., S., S., S., F., F.. Poukázal na charakter
neodkladného opatrenia, podmienky jeho nariadenia a jeho účel vo vzťahu k ust. § 326 ods., 1,2 CSP,
§ 329 ods. 1, 2, 3 CSP a § 360 až 368 CMP. Po zvážení všetkých skutočností uvedených v návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že návrh je v časti týkajúcej sa nahradenia
súhlasu matky k prihláseniu maloletého do 1. ročníka základnej školy dôvodný, pretože otec osvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého. Konštatoval, že právo rozhodovať o záležitostiach

dieťaťa patrí zásadne obidvom rodičom a ak sa rodičia nedohodnú v podstatnej otázke súvisiacej s
výkonom rodičovských práv a povinností, týkajúcej sa maloletého dieťaťa, je namieste, aby na návrhjedného z nich rozhodol súd v najlepšom záujme dieťaťa. Z doposiaľ predložených listín považoval za
nesporné, že rodičia sa nedohodli na školskom zariadení, v ktorom si A., C. Q. XX.XX.XXXX Q. T. J.,
R. S. B. F. B. školskej dochádzky, bude plniť povinnú školskú dochádzku, preto sú dané podmienky

pre postup podľa § 35 Zákona o rodine, keďže niet sporu o tom, že otázka vzdelávania dieťaťa a
plnenia si povinnej školskej dochádzky je vecou podstatnou. Prihliadol na preukázané skutočnosti, že
rodičia nie sú manželmi, nežijú spolu, lustráciou v súdnom registri zistil, že vo veci starostlivosti súdu o
maloletého doposiaľ tamojším súdom ako súdom miestne príslušným rozhodované nebolo ani vo veci
samej, a ani neodkladným opatrením. Otec osvedčil a šetrením bolo zistené, že maloletý mal podľa

Registra pobytu obyvateľov od 17.01.2022 do 26.03.2025 evidovaný trvalý pobyt na adrese R. XXXX/
XX S. I. a dňa 26.03.2025 bol matkou prihlásený na trvalý pobyt na adrese C. U. XXXX/XX, A.. Na
uvedenej adrese sa podľa výpisu z listu vlastníctva č. XX XXX nachádza bytová budova (zrejme rodinný
dom) spolu s pozemkom, ktorého výlučnou vlastníčkou je tretia osoba, fyzická osoba menom H. H.,
G., ktorá má na uvedenej adrese evidovaný trvalý pobyt. Podľa potvrdenia o návšteve školy zo dňa
15.04.2025 vydaného Základnou školou s materskou školou, J. XX, I., R. X, I. maloletý v školskom roku

2024/2025 navštevoval 4. triedu (predškolské vzdelávanie) tejto materskej školy. Z prihlášok podaných
rodičmi na vzdelávanie v základnej škole na školský rok 2025/2026, z emailovej komunikácie rodičov a
písomného nesúhlasu otca zo zápisom maloletého do 1. ročníka ZŠ Q. D. Q. v A. mal za osvedčené,
že rodičia sa doposiaľ nedohodli na tom, na ktorú základnú školu prihlásia maloletého do 1. ročníka
v školskom roku 2025/2026, keď otec podal za maloletého prihlášku na Základnú školu s materskou

školou, J. XX, I. a matka podala prihlášku za maloletého na Základnú školu Q. D. Q. S. A., s čím otec
vyslovil písomne nesúhlas adresovaný riaditeľke dotknutej základnej škole. Považoval za dostatočne
osvedčené, že maloletý dovŕši do začiatku nadchádzajúceho školského roka 2025/2026 zákonný vek
pre zápis na plnenie školskej dochádzky a jeho zákonní zástupcovia mali povinnosť v zmysle § 20 ods.
2 školského zákona prihlásiť maloletého v zákonom stanovenej lehote (do 30. apríla 2025) na plnenie

povinnej školskej dochádzky v základnej škole, pričom podľa § 20 ods. 5 školského zákona, žiak plní
povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt, čo je v
prípade maloletého, ktorý mal na základe dohody rodičov trvalý pobyt na ulici R. XX S. I., Základná
škola s materskou školou, J. XX, I.. Neprihliadol na prihlásený trvalý pobyt maloletého dňa 26.3.2025v
obci A., U. C. XX, ktorý matka vykonala svojvoľne, bez súhlasu otca. Rovnako tak je nesporné, že

pri rozhodovaní o zápise maloletého do prvého ročníka základnej školy nedošlo ku zhode rodičov,
resp. na výber základnej školy pre maloletého majú odlišný názor. Poukázal na ust. § 35 Zákona o
rodine upravujúce okolností, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, ktorou je i súhlas so zápisom do 1. ročníka základnej školy, keď má
každý z nich právo obrátiť sa na príslušný súd s návrhom na nahradenie súhlasu druhého rodiča. Pri

rozhodovaní zohľadnil záujem maloletého a zistiac bezodkladnú potrebu zabezpečenia jeho nástupu na
povinné základné vzdelávanie vyhovel vo výroku I. uznesenia návrhu otca a nahradil súhlas matky k
prihláseniu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole s materskou školou,
J. XX, I. v školskom roku 2025/2026 s cieľom zabezpečiť maloletému riadne a včas povinnú školskú
dochádzku. V danom prípade vzhľadom na osvedčené skutočnosti vzhliadol potrebu okamžitého zásahu

prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, vychádzajúc z dôvodnej obavy ohrozenia záujmov
maloletého v tom, že doposiaľ k jeho platnému zápisu v dôsledku absencie konsenzu rodičov v tejto
otázke neprišlo a nemožno vylúčiť vznik pre maloletého nepriaznivej situácie, za ktorej by si od 2.9.2025
nemohol plniť povinnú školskú dochádzku v zmysle príslušného zákona. Mal osvedčené, že maloletý
Základnú školu s materskou školou, J. XX S. I., navštevoval v rámci povinnej predškolskej výchovy aj

aktuálne navštevuje 4. triedu materskej školy. Vzhľadom na to, že ide o bezodkladnú úpravu pomerov
a situáciu, v akej sa maloletý ocitol, bolo potrebné rozhodnúť o nezhode rodičov v otázke povinnej
školskej dochádzky maloletého, teda určenia základnej školy, ktorú bude maloletý počnúc 02.09.2025
navštevovať. S poukazom na vyššie uvedené vyslovil názor, že z hľadiska prioritného a určujúceho cieľa
v tomto konaní, ktorým je nepochybne záujem maloletého, rešpektovanie jeho základných ľudských

práv a slobôd, okrem iného tiež v otázke dostupnosti vzdelávania pre maloletého, vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu, je vhodná spádová škola.

3. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa uloženia povinnosti matke neodkladným opatrením zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktorého následkom je zmena obvyklého pobytu maloletého mimo mesta I. a

uloženia povinnosti otcovi podať najneskôr do 60 dní odo dňa vydania tohto uznesenia návrh na
úpravu pomerov k maloletému dieťaťu, na základe ktorého súd rozhodne o mieste obvyklého pobytu
maloletého, nemal preukázanú naliehavú potrebu úpravy pomerov maloletého. V danom prípade na
rozdiel od návrhu otca v časti nahradenia súhlasu matky na prihlásenie maloletého na povinnú školskúdochádzku do 1. ročníka, vo vzťahu ku ktorému hrozí maloletému v prípade, že by k zásahu súdu
vo forme neodkladného opatrenia nedošlo, ujma na právach spočívajúca v znemožnení mu riadneho
nástupunaškolskúdochádzku,vovzťahukuloženiupožadovanejpovinnostimatkekonkrétneohrozenie

maloletého takej intenzity, ktorá by si vyžadovala okamžitý zásah súdu do pomerov maloletého aj
na úkor vykonaného dokazovania, nezistil. Vzhľadom na to, že zamietol návrh otca v časti uloženia
povinnosti matke dočasne sa zdržať akéhokoľvek konania, ktorého následkom je zmena obvyklého
pobytu maloletého mimo mesta I., nepovažoval za dôvodné ukladať otcovi povinnosť podať návrh na
úpravu pomerov k maloletému dieťaťu, na základe ktorého súd rozhodne o mieste jeho obvyklého

pobytu. Konštatoval, že uvedený záver otcovi nebráni podať návrh vo veci samej na základe vlastnej
vôle. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť.Alternatívne,akbydošlokspojeniuveciskonanímsp.zn.34P/69/2025,ktorébolopostúpené

z Okresného súdu Malacky na Mestský súd Bratislava II, žiadala, aby súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by jej udelil súhlas so zmenou
trvalého pobytu maloletého dieťaťa z pôvodnej adresy: C. XX, A., na novú adresu: F. XXXX/XX, A., a
to až do rozhodnutia vo veci samej a udelil súhlas k prihláseniu maloletého dieťaťa na plnenie povinnej
školskej dochádzky na Základnej škole Q. D. Q., U. M. A. J. T. X, XXX XX A., v školskom roku 2025/2026,

a to až do rozhodnutia vo veci samej. Navrhla rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Namietala, že
rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a právneho posúdenia, pretože otec uviedol
súd ohľadom skutkových zistení a právneho posúdenia do omylu. Nakoľko v konaní nemala možnosť
preukázať nepravdivosť tvrdení otca, efektívne brániť svoje rodičovské práva a záujmy maloletého,

súd preukázateľne vychádzal z jednostranného a skresleného opisu situácie, ktorý nezodpovedal
realite aktuálneho zázemia maloletého a rozhodol bez zohľadnenia skutočného najlepšieho záujmu
dieťaťa. Tvrdenia otca skresľujú reálnu rodinnú, sociálnu a osobnú situáciu maloletého, keď vedome
uvádza nepravdy a zavádza s cieľom vytvoriť falošný obraz o tom, že údajne matka realizuje náhle
presťahovanie sa za partnerom do A., a to bez zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletého, čo

nezodpovedá realite. Maloletý má v A. dlhodobo vytvorené stabilné zázemie, býva vo veľkom rodinnom
dome, kde sa cíti bezpečne a komfortne, má tu blízku rodinu, kamarátov, záujmové aktivity a prirodzené
domáce prostredie. Pokus otca presadiť zotrvanie maloletého v I., konkrétne v byte, ktorý aktuálne
nepredstavuje pre neho domov, je motivovaný výlučne jeho osobnou pohodlnosťou v rámci logistiky
kontaktu s maloletým, nie však jeho reálnym záujmom o najväčší prospech maloletého. Namietala, že

ak by súd ponechal v platnosti neodkladné opatrenie, maloletý bude nútený navštevovať základnú školu
v obvode, kde už reálne nebýva a ani fakticky nežije. S maloletým má aktuálne skutočné zázemie v A., o
ktorej skutočnosti otec preukázateľne vie, viackrát ho o tom informovala, pričom maloletého vyzdvihoval
aodovzdávaljejpráveztohtomiesta.MaloletýmávrodinnomdomevA.vytvorenédobrépodmienky,má
vlastnú detskú izbu a veľký priestor pre aktivity. Jej partner sa aktívne podieľa na starostlivosti a výchove

maloletého už od jeho dvoch rokov, pričom spolužitie prebieha harmonicky a v súlade s potrebami
dieťaťa. Z uvedeného ovplyvnilo jej rozhodnutie presunúť sa do A., čo bolo žiadúce a pozitívne. Maloletý
rodinný dom identifikuje ako reálny domov, emocionálne, sociálne a fyzicky, zázemie je autentické,
dlhodoboudržiavanéapevneukotvenévkaždodennomživote.Jenevyhnutné,abyformálnytrvalýpobyt
reflektoval túto skutočnosť a zodpovedal reálnemu životnému usporiadaniu, udržiavanie trvalého pobytu

v I. by znamenalo formalizovanie umelého a nepravdivého stavu, motivovaného výlučne pohodlnosťou
jedného rodiča, nie skutočnými potrebami a záujmami maloletého. Maloletý má v A. blízke vzťahy aj
s ich spoločnou širšou rodinou, najmä vzťah so sestrou J. (hoci nie biologickou), ktorú vníma ako
súčasť svojej rodiny, so starými rodičmi z partnerovej strany, v A. trávi čas s kamarátmi, susedmi, s
bratrancom. Otec poukazoval na rodinné zázemie v I., pričom rodina maloletého pravidelne navštevuje

v A., teda prirodzené väzby nie sú ohrozené, či obmedzené tým, že už nežije v I.. Poprela tvrdenie, že
presun zázemia do A. je v rozpore so zachovaním širších rodinných väzieb, keď realita preukazuje opak,
maloletý nestratil kontakt s rodinou z dôvodu zmeny trvalého pobytu. Otec sa tvári, že nemá vedomosť o
vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorej žije, pričom majiteľku pozná, osobne sa stretli a ide o matku maloletej
J. (bývalú partnerku partnera matky). Otec sa návrhom snažil navodiť klamlivý dojem, že presťahovanie

sa maloletého je náhlym a svojvoľným rozhodnutím bez akéhokoľvek racionálneho základu, či ohľadu
na záujem maloletého. Matka sa v súčasnosti snaží administratívne zosúladiť reálny stav formálnym
prihlásením maloletého a seba k trvalému pobytu v mieste, kde spoločne skutočne žijú. Tento krok má
výlučne technicko-formálny charakter a sleduje záujem právnej istoty a transparentnosti vo vzťahu kštátnym a školským orgánom. Postoj, prístup a rétorika otca sa zmenila koncom marca 2025, keď začal
aktívne brániť nástupu maloletého do základnej školy a jeho formálnemu prihláseniu na trvalý pobyt
v A., pritom doposiaľ akceptoval, že sa matka s maloletým zdržiava v A.. Podľa jej mienky, motívom

otca sú jeho osobné a neobjektívne pohnútky, čo považovala za rozporné so zásadou uprednostňovania
najlepšieho záujmu dieťaťa. Maloletý od narodenia býva s ňou, nakoľko ešte počas tehotenstva došlo k
rozpadu vzťahu rodičov, otec sa o matku a maloletého nezaujímal, napriek tomu, že bola hospitalizovaná
(rizikové tehotenstvo), neskôr priznal, že pravdepodobne má aj iné dieťa, ktoré sa narodilo pol roka po
narodení maloletého. Záujem otca sa čiastočne zmenil na jej naliehanie, keď nechcela, aby maloletý,

ktorý bol v tom čase vo veku 2,5 roka, vyrastal bez otca. Nesúhlasila s tvrdením otca o výkone striedavej
starostlivosti o maloletého, pretože ich stretnutia sa realizujú len sporadicky, každý druhý víkend,
výnimočne aj cez týždeň, keď sa konajú rodinné oslavy na Orave. Otec sa snažil vytvoriť dojem, že
maloletý je v jeho starostlivosti rovnaký čas ako u matky, a tým mu zabrániť v nástupe na základnú školu
v A.. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje denne ona spolu s priateľom aj v čase, keď nenavštevuje
predškolské, či školské zariadenie, preto nástup maloletého na základnú školu v A. nebráni v styku

s otcom, ani ho nezhoršuje. Vyslovila presvedčenie, že nie je pravdepodobné, že otec prejaví zvýšený
záujem o styk s maloletým, a vzhľadom na doterajšie jeho správanie je zrejmé, že záujem by bol účelový
v snahe docieliť rozhodnutie súdu podľa jeho predstáv a po ukončení súdneho konania znova ochladne.
Otec poukazuje na krúžky maloletého, ktoré navštevuje v I. ako argument, prečo nemá byť zapísaný
do základnej školy v A.. Zdôraznila, že niektoré voľnočasové aktivity maloletého sa síce konajú v I.,

avšak obdobné bude po nástupe maloletého do základnej školy absolvovať aj v A. (hokej, hudobná
výchova, tanec). Dala do pozornosti, že A. sú v blízkosti I. (cca 30 km) a občasné dochádzanie za
aktivitami do I. sú bežnou praxou nie len u dospelých, ale aj detí so špecifickými aktivitami (cesta autom
trvá približne 25-30 minút), je porovnateľné s presunmi v rámci I.. Dochádzanie na niektoré krúžky
v I. nenarúša pohodu maloletého, naopak rozširuje mu obzory a umožňuje pokračovať v aktivitách,

ktoré má rád. V prípade, ak je argumentom proti dochádzaniu len pohodlie jedného z rodičov (napr.
kratší čas na vyzdvihnutie z I.), tento záujem nemôže prevážiť nad preukázaným záujmom dieťaťa,
ktorý je nadradený. Pokiaľ je dieťa spokojné, šťastné a plnohodnotne funguje, dochádzanie na krúžky
v niektoré dni v týždni nemožno považovať za prekážku, ale za prirodzenú súčasť jeho života. Uviedla,
že otec bežne nezabezpečuje účasť maloletého na týchto aktivitách, preto formálna zmena trvalého

pobytu a nástup do školy v A. sa negatívne nedotkne jeho aktivít s maloletým. Skutočnosť, že A. má
všeobecnú lekárku v I., tiež nebráni tomu, aby mal trvalý pobyt a rodinné zázemie v A., cestovanie za
lekárkou z A. nie je časovo ani organizačne náročné, prebieha v rámci krátkeho dojazdu autom, pričom
väčšina preventívnych návštev je plánovaných vopred. V praxi je bežné dochádzanie za lekármi, najmä
špecialistami do iného mesta, pričom nejde o každodenné či frekventované návštevy, teda u maloletého

nejde o objektívnu prekážku, navyše je možné zmeniť lekára bez prekážok. Ak by sa v budúcnosti
ukázalo, že je pre maloletého vhodnejšie mať všeobecného lekára v A., nie je problém túto zmenu
realizovať. Argument, že maloletý má aktuálne všeobecnú lekárku v I., nemožno preto považovať za
relevantnú prekážku pre schválenie jeho trvalého pobytu v A. právne, ani fakticky. Doterajšie zmeny
administratívneho prehlasovania trvalého pobytu maloletého z adresy I. XX, I. na R. XX, I. sa uskutočnili

v roku 2022, zmena prebiehala rovnako ako terajšia zmena pobytu v A.. V januári 2022 zmenila adresu
trvalého pobytu maloletého na R. XX, I. z dôvodu, aby bol zapísaný do materskej školy v jej obvode,
keďže bola nútená pracovať a zabezpečovať príjem na živobytie. Otec túto zmenu trvalého pobytu
akceptoval, pričom rodičia ani v tomto prípade neuzatvárali žiadnu osobitnú dohodu a ani sa iným
spôsobom výslovne na zmene nedohodli. Rovnakým spôsobom postupovala aj v marci 2025, kedy

zmenila adresu trvalého pobytu maloletého na adresu C. XX, A., na ktorej býva maloletého sestra J.
a ktorá je v územnom obvode školy, ktorú J. navštevuje - Základná škola Q. D. Q., U. M. A. J. T.
X, XXX XX A.. Bola názoru, že je v záujme maloletého, ktorý pozná učiteľov a prostredie školy (bol
účastný pri vyzdvihovaní J.), aby navštevoval základnú školu v A.. Týmto by mal aj podporu a prítomnosť
sestry, čo by prispelo k pocitu jeho bezpečia, ľahšej adaptácie na nové školské prostredie a pozitívnemu

vnímaniu školských povinností. Uviedla, že otázku trvalého pobytu bude nevyhnutné riešiť z dôvodu
plánovaného prenájmu alebo predaja bytu na adrese R. XX, I. a po realizácii tohto kroku už nebude
možné túto adresu využívať ako miesto trvalého pobytu maloletého. Nevie identifikovať žiadny rozumný
dôvod, ktorý by odôvodňoval zotrvanie pri formálnom pobyte v I., v nehnuteľnosti, kde sa fakticky s
maloletým nezdržiavajú. Akékoľvek zotrvanie na starej adrese, len kvôli formálnej pohodlnosti otca, by

bolo v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého. Ak by súd rozhodol, že neodsúhlasí trvalý
pobyt maloletého v A. na adrese F. XXXX/XX, uvedené bude mať negatívne konsekvencie pre dieťa
a vytvoril by sa tým rozpor medzi faktickým a právnym stavom a maloletý bude nútený sa podriadiť
absolútne nelogickému a neprirodzenému usporiadaniu vyvolanému otcom. Ak by súd umožnil zmenutrvalého pobytu maloletého, otec nestráca žiadne svoje práva, nič sa nemení na možnosti kontaktu,
môže si maloletého naďalej vyzdvihovať, pričom vzdialenosť I. - A. nie je neobvyklá ani neprimeraná. Je
presvedčená, že je v najlepšom záujme, aby maloletý navštevoval základnú školu v A., nakoľko logickým

riešením je, aby navštevoval školu v blízkosti miesta, kde reálne trávi najviac času a kde má v súčasnosti
vytvorené primárne životné zázemie. Základná škola by mala byť prirodzeným predĺžením jeho bežného
životného prostredia. Maloletý súčasne navštevuje materskú školu v I., čo je však dôsledok rozhodnutia
nemeniť mu už založené predškolské prostredie a zabezpečiť mu stabilitu a kontinuitu vzdelávania
počas celého predškolského obdobia. Týmto rozhodnutím sledovala výlučne záujem maloletého, aby

nebol vystavený zbytočným zmenám. Pokračujúce denné dochádzanie do základnej školy v I. by bolo
pre maloletého dlhodobo neprimerane zaťažujúce, a to fyzicky, časovo aj mentálne, preto považovala
za rozumné a v súlade s jeho najlepším záujmom, aby nastúpil do základnej školy v A.. Vzhľadom na
nemožnosť dohodnúť sa s otcom o tejto otázke, podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
a návrh vo veci samej, ktorá je vedená pod sp. zn. 34P/69/2025 a bola postúpená z Okresného súdu
Malacky na Mestský súd Bratislava II. V návrhu uviedla dôvody, pre ktoré by mal maloletý navštevovať

základnú školu v A.. Nesúhlas otca v tejto otázke má skôr charakter osobnej vrtošivosti, pričom aj v
minulosti sa podobne negatívne prejavoval vo vzťahu k svojim ďalším deťom. Otca vždy informovala
o akejkoľvek zmene, zdieľa s ním informácie a snaží sa o otvorenú komunikáciu, a ako prvá iniciovala
stretnutieohľadomvýberuzákladnejškolypremaloletého.Otecnespomenulvčaseriešeniatejtootázky,
žepodalprihláškumaloletémunazákladnúškoluvI.apodalnávrhnasúdazavádzaljuvtom,žesachce

dohodnúť a spolupracovať s psychológom. Konverzáciu s otcom nepovažovala za sledujúcu najlepší
záujem a blaho dieťaťa. Nepovažovala za relevantné tvrdenia otca, že maloletý príde o spolužiakov
z materskej školy a bude od nich odlúčený, keď je prirodzené, že po prechode z materskej školy do
základnej školy sa kolektív detí mení, deti sa zaraďujú do nových tried a nadväzujú nové priateľstvá.
Nástup maloletého do Základnej školy Q. D. Q., U. M. A. J. T. X S. A. bude prirodzeným pokračovaním

sociálnychväziebmaloletéhoajehoposilnenímvprostredí,kdesacítidoma,kdemápodporuazázemie.

5. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol
odvolanie zamietnuť z dôvodu, že nemá náležitosti a napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne
stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Napadnuté rozhodnutie považoval za zákonné, bez akýchkoľvek vád.

Vyhlásil, že všetky jeho tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú pravdivé.
Pokiaľ matka namietala nesprávny postup súdu a porušenie jej práva na spravodlivý proces, v odvolaní
neuviedla konkrétne, v čom malo spočívať porušenie jej práva na spravodlivý proces. Matka vyslovila
výhrady voči napadnutému rozhodnutiu, ktorého podkladom bol návrh a pripojené listiny, na základe
ktorých súd vyvodil opodstatnenosť návrhu a osvedčené skutočnosti bez participácie matky. Postup

súdu je, podľa jeho mienky, bez procesného pochybenia voči matke, v súlade s § 329 ods. 1 CSP.
Procesné práva (právo vyjadriť sa k návrhu, právo byť vypočutý či právo na prejednanie veci na
pojednávaní) stranám v konaní o neodkladnom opatrení ex lege nepatria, ibaže by súd rozhodol inak.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje iba na podklade návrhu a k nemu
priložených listín, tieto závery výslovne potvrdzuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo91/012, sp. zn. 3Obdo1/2017). Z uvedeného vyplýva,
že súd postupoval v súlade so zákonom, matke neuprel postupom žiadne procesné práva v konaní.
S ohľadom na uvedené považoval odvolací dôvod matky za nenaplnený. Mal za to, že súd dospel k
skutkovým zisteniam, že maloletý mal od 17.01.2022 do 26.03.2025 evidovaný trvalý pobyt na adrese
R. XXXX/XX S. I., dňa 26.03.2025 bol matkou bez jeho vedomia prihlásený na trvalý pobyt na adrese

C. U. XXXX/XX, A., v školskom roku 2024/2025 navštevoval 4. triedu materskej školy: Základná škola
s materskou školou, J. XX, I., R. X, I., a rodičia sa doposiaľ nedohodli na výbere základnej školy, do
ktorej maloletého prihlásia, maloletý dovŕši do začiatku nadchádzajúceho školského roka 2025/2026
zákonný vek pre zápis na plnenie školskej dochádzky, pričom zákonní zástupcovia boli v zmysle §
20 ods. 2 školského zákona povinní prihlásiť maloletého v zákonom stanovenej lehote (do 30. apríla

2025) na plnenie školskej dochádzky na základnú školu. Poukázal na § 20 ods. 5 školského zákona
a skutočnosť, že maloletý mal na základe dohody rodičov trvalý pobyt na ulici R. XX S. I., ktorý patril
do obvodu Základnej školy s materskou školou, J. XX, I.. Je tiež nesporné, že pri rozhodovaní o
zápise maloletého do prvého ročníka základnej školy nedošlo ku zhode rodičov, obaja mali rozdielny
názor. Všetky tieto skutkové zistenia súdu riadne preukázal listinnými dôkazmi. Napadnuté uznesenie

považoval za vydané na základe riadne zistených a preukázaných skutkových zistení. Matka neuviedla,
ktoré konkrétne skutkové zistenia uvádzané súdom prvej inštancie v rozhodnutí sú nesprávne, čím
nedostatočne vymedzila (resp. neodôvodnila) odvolací dôvod, preto by súd mal odvolanie odmietnuť.
Poprel tvrdenia matky, že v návrhu uvádzal nepravdy, vytvoril falošný obraz o náhlom presťahovanído A., že maloletý má v A. vytvorené dlhodobo stabilné zázemie, že nemá skutočné zázemie, rodinu,
kamarátov a aktivity v I., že žije v A. K. F. XXXX/XX. Matka sa snažila navodiť fikciu, že maloletý žije v A.,
viac ako tri roky a má tam stabilné zázemie, čo nie je pravdou. Odkázal na vyjadrenia k návrhu matky na

nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 25.05.2025, pôvodne vedenom na Okresnom súde Malacky,
sp. zn. 34P/69/2025. Zdôraznil, že matka s maloletým žije v byte na R. U. S. I., maloletý navštevuje
materskú školu v I. K. R. ulici, adresu trvalého pobytu do A. maloletému zmenila jednostranne bez jeho
súhlasu a vedomia až dňa 26.03.2025, maloletého blízka rodina žije v I. a nie v A., jeho voľnočasové
aktivity sú iba v I., kde má aj všeobecnú lekárku, ktoré tvrdenia preukázal. Matke nikdy nedal súhlas

na trvalé presťahovanie maloletého do A., o tejto zmene mali rozhodnúť spoločne ako rodičia. Nakoľko
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému nebolo súdom doposiaľ rozhodnuté,
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého.
Ak by matka sama rozhodla o sťahovaní bez súhlasu otca a bez rozhodnutia súdu, môže to byť vnímané
akoporušenierodičovskýchprávapovinností.Jenepochybné,žepokiaľsúdnerozhodolozmenemiesta
pobytu maloletého, jeho posledný pobyt určený dohodou rodičov bol v I., preto považoval za správne,

aby maloletý navštevoval základnú školu v I., kde je matka povinná s maloletým naďalej bývať v I.
dovtedy, kým nedospejú k spoločnej dohode. Matka nie je oprávnená svojvoľne zmeniť trvalý alebo
skutočný pobyt maloletého bez jeho vedomia. Tvrdil, že matka nepredložila žiadne dôkazy, predložila
iba fotografie a listiny, ako svedecké výpovede a čestné prehlásenie. Na základe predložených fotografií
nespochybnil skutočnosť, že maloletý trávi spoločný čas s matkou v A. u jej partnera, ale ide o voľný

čas mimo pracovného týždňa a počas zimy a skorej jari maloletý každý druhý víkend má lyžiarsky
výjazd v Rakúsku s lyžiarskym oddielom matky (H. O.) a ako správne potvrdila, každý druhý víkend
má dieťa v starostlivosti on, čo je však v skutočnosti častejšie. Matka je aktívny človek, niekoľkokrát si
maloletého prebral aj v Zázrivej, kde trávia čas aj s matkiným partnerom. Fotografie nepreukazujú, že
maloletý žije v A., ale iba stretnutie konkrétnych osôb (pričom ani A. nie sú potvrdené). Tiež vie predložiť

fotografie s maloletým, ako trávil čas s jeho rodinou na Orave. Výpovede pani B., N. a brata matky G.
B., nepovažoval za svedecké výpovede v zmysle CSP, pretože tieto môžu byť získané iba osobným,
bezprostredným ústnym výsluchom osoby o skutočnosti, ktorú táto osoba vnímala, a ktorú podá „svojimi
vlastnými slovami”. Mal za to, že všetky tri listiny sú účelovo pripravené právne zdatnou osobou, v
podstate majú rovnaký obsah, vykresľujú jeho osobu ako zlú, nezodpovednú, keď sa o svojho syna začal

zaujímať len nedávno preto, aby škodil matke a v konečnom dôsledku aj maloletému. Všetky tieto listiny
majú rovnaký vyjadrovací štýl, úvodnú aj záverečnú časť, úpravu, odseky a typ písma. Pani B., pani N. a
brat matky G. B. neuviedli svoje myšlienky a iba podpísali pripravené vyhlásenia (ide de facto o tvrdenia
matky) a je vylúčené, aby nezávisle na sebe napísali tak zhodné vyjadrenia. Svedeckú výpoveď pani B.
považoval za spornú, keď uviedla, že s matkou zdieľajú množstvo každodenných situácií, matka býva

viac ako tri roky v A., kontakt s maloletým bol sporadický, nepravidelný a prispôsobovaný výlučne jeho
možnostiam, avšak jeho záujem bol naďalej príležitostný, nevyvážený a podmienený jeho časovými
možnosťami, ďalej uviedla, že matka mu nikdy nebránila v styku s maloletým, neovplyvňovala ho a
jeho návrh by nemal byt' pre súd smerodajný. Aj v ostatných odsekoch uvádza pani B. vyhlásenia a
skutočnosti, ktoré predstavujú len jej nerelevantný hodnotiaci úsudok, ktorý je zrejme podsunutý matkou

(informácie získala od matky), a ktorý ma za cieľ očierniť jeho osobu. K čestnému prehláseniu pani H.
uviedol, že menovanú nepozná, nepamätá si ju, čestné prehlásenie nemá súvis so zápisom maloletého
na základnú školu. K argumentom matky o vzťahu maloletej J. s maloletým uviedol, že maloletú
viezol jeden raz na Skalku spolu so synom, prevzal ju v I. od jej otca (matkinho priateľa). Ak matka v
odvolaní namieta, že uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neuviedla dôvody

tohto nesprávneho posúdenia. Len takáto všeobecne vznesená odvolacia námietka nepostačuje. Podľa
relevantnej judikatúry platí, že: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je
postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená
zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody".

Aj tento odvolací dôvod matky vyhodnotil ako nedôvodný. Uviedol, že maloletá J. nie je ani nevlastná
sestra maloletého, s jej otcom matka tvorí pár bez manželského zväzku, maloletý má 2 nevlastné sestry,
jeho dcéry C. a N.. Matka sa snaží prezentovať fikciu, že spolu s jej priateľom, jeho dcérou J. a maloletým
žijú spolu v A., čo nie je pravdou, pretože maloletá J. žije so svojou matkou na adrese C. XX S. A..
Maloletý má sprevádzať matku a jej partnera pri vyzdvihovaní a odovzdávaní maloletej J. do školy,

pričom samotná matka potvrdila, že maloletý chodí do materskej školy v I. najneskôr o 8.00 hod., nie
je možné, aby sa v danom čase stihol prepraviť z A. do I., pretože cez týždeň bývajú v I., a nedáva
zmysel, aby všetci traja odprevádzali a preberali maloletú J. zo školy, keď každý má ráno iný pracovný
program. Maloletý má po škole tréningy, angličtinu alebo Vienok, všetko v I., a maloletá J. má svojevoľnočasové aktivity v A.. Nesúhlasil s tvrdením matky, že cesta z A. do I. trvá 25-30 minút, pretože
trvá minimálne 45 minút až hodinu, pričom je nutné prirátať presun z rodinného domu v A. do cieľa v I..
Sama matka tvrdila, že dochádzanie do I. je „peklo“. K plánovanému prenájmu alebo predaju bytu na

R. U. S. I. uviedol, že maloletý môže mať adresu trvalého pobytu v druhom byte matky v I. (na R. ulici)
a bývať tu so svojou matkou alebo u neho na H. ulici. Prípadný prenájom bytu nič nemení na možnosti
ponechať adresu trvalého pobytu pre maloletého. Tvrdenia matky, že niet rozumného dôvodu k tomu,
aby mal maloletý pobyt v I., keď otec nestratí žiadne svoje práva, ukazujú jej skutočné vnímanie vzťahu
otec - syn, keď je jej ľahostajné, aký bude mať vzťah maloletý k otcovi. Pre matku je dôležité, aby sa

so svojim sebeckým zámerom mohla trvalo presťahovať s maloletým ku svojmu partnerovi do A., aj keď
to nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Presťahovanie maloletého do A. by časom oslabilo ich vzájomný
vzťah, postupom času by maloletý nadviazal viac sociálnych väzieb v A. a nechcel by s ním tráviť toľko
času v I.. Mal záujem o osobnú starostlivosť o maloletého, nie podľa matkinej úvahy každý druhý víkend,
vychovávať ho, učiť sa s ním, športovať a v prípade presťahovania sa maloletého do A. o tento čas príde.

6. V podaní zo dňa 8.8.2025 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu považovala otcom
uvádzané skutočnosti za zavádzajúce, účelovo interpretované a nepravdivé v podstatných častiach.
Otec na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal pravdivosť
ním tvrdených okolností alebo by spochybňoval tvrdenia a dôkazy ňou riadne predložené v odvolaní,
opakovane sa snažil účelovo ohýbať skutkové okolnosti tak, aby vytvoril obraz o situácií, ktorá je v

rozpore s realitou aj za cenu klamlivých a zavádzajúcich tvrdení. Považovala za neakceptovateľné, aby
súd v konaní o právach maloletého dieťaťa rozhodol v prospech otca len na základe manipulatívnych
taktík a jednostranných informácií bez preukázaného skutkového základu, pričom súdu predložila
konkrétne dôkazy, ktoré jednoznačne a presvedčivo osvedčujú skutočný stav. Súd by mal tvrdenia
riadne vyhodnotiť a nepripustiť, aby sa rozhodovalo na základe ničím nepredložených vyjadrení otca

bez opory v realite. Otec vo svojom vyjadrení v úvode uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia nemusí byť pred jeho vydaním doručený druhej strane, pričom tvrdenie síce vychádza z
dikcie zákona, konkrétne § 329 ods. 1 CSP, ktorý pripúšťa, že návrh sa nemusí doručovať pred
nariadením neodkladného opatrenia druhej strane, avšak nejde o zákonnú povinnosť, ale o možnosť
súdu, ktorá musí byť uplatnená s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Súd má v takýchto situáciách

povinnosť posúdiť, či ide o vec, pri ktorej doručenie návrhu druhej strane môže zmariť dosiahnutie
účelu neodkladného opatrenia (dočasnej úpravy pomerov); súdy by mali byť mimoriadne obozretné v
rodinnoprávnych veciach týkajúcich sa maloletých detí, ak majú rozhodovať len na základe jednostranne
prezentovaných tvrdení. Zásadný rozdiel medzi civilnými sporovými konaniami a konaniami vo veciach
starostlivosti o maloletých je, že kým v sporových veciach je jednostranné nariadenie neodkladného

opatrenia bez vyjadrenia protistrany síce neželateľné, no z pohľadu právnej rovnováhy do určitej
miery akceptovateľné, aj preto, že zákon v týchto prípadoch ustanovuje osobitnú zodpovednosť za
škodu v prípade, že neodkladné opatrenie bude následne zrušené, v konaniach vo veciach maloletých
takáto „poistka“ úplne absentuje (§ 364 CMP). To znamená, že škoda spôsobená jednostranným
a neodôvodneným zásahom do života dieťaťa, napríklad zmenou školy či prostredia, je fakticky

nenapraviteľná, pretože neexistuje žiadna forma reparácie, ktorá by plnohodnotne kompenzovala
psychické alebo výchovné dopady takéhoto zásahu. Preto je v týchto prípadoch nevyhnutné, aby
súdy uplatňovali oveľa prísnejší štandard procesnej opatrnosti a zabezpečili, aby rozhodnutia, najmä
prijímané v režime neodkladných opatrení, vychádzali zo skutočne osvedčeného stavu veci, a nie len
z jednostranných, neoverených tvrdení jedného z rodičov. Ak v prípade, v ktorom maloletý dlhodobo

žije s matkou, ktorá mu zabezpečuje výlučnú starostlivosť, súd napriek tomu rozhodne bez toho, aby
jej umožnil vyjadriť sa k návrhu, hoci mala na to plné právo a mohla poskytnúť relevantné informácie
o skutočnej situácii maloletého, je uvedené potrebné vnímať ako jej porušenie procesných práv.
Zdôraznila, že v prípade jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (sp. zn. 34P/69/2025), bol
návrh súdom doručený na vyjadrenie aj otcovi, a až následne súd o ňom rozhodol. Bohužiaľ súd dospel

k záveru, že nakoľko je už nariadené neodkladné opatrenie (hoc očividne nesprávne, založené len
na jednostranných a zväčša nepravdivých informáciách otca), nie je osvedčená potreba bezodkladnej
úpravy pomerov. Týmto spôsobom vznikla zacyklená situácia, v ktorej je jej návrh automaticky
vylučovanýzdôvoduexistenciepredchádzajúcehoneodkladnéhoopatrenia,hocijehodôvodnosťnebola
nikdy objektívne preskúmaná za účasti oboch rodičov. Uplatňovanie dvojakého metra pri posudzovaní

návrhov na neodkladné opatrenie, v závislosti od toho, ktorý rodič ho podáva, je neprípustné a
nezlučiteľné so zásadami spravodlivého procesu a ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa. Upozornila, že
vydávanie neodkladných opatrení v rodinných veciach výlučne na základe jednostranných tvrdení jednej
strany je z hľadiska dopadov na maloleté deti mimoriadne škodlivé. Ilustruje to aj tento prípad, v ktoromsa maloletý, len na základe návrhu otca musí prispôsobovať jeho náhlym rozhodnutiam a tvrdohlavému
postupu, bez akéhokoľvek prihliadnutia na stabilné prostredie, v ktorom maloletý vyrastal a v ktorom sa
s ňou dlhodobo zdržiava. Výsledkom takéhoto rozhodnutia je, že maloletý nebude pokračovať v školskej

dochádzke v meste, kde má zázemie a reálny každodenný život, ale bude nútený nastúpiť do školy v
inom meste len preto, že si to otec jednostranne a bez odbornej analýzy situácie želá. Takýto postup
súdu, založený na jednostranných a nepreukázaných tvrdeniach jedného rodiča, vedie k narušeniu
princípu právnej istoty, poškodzuje emocionálnu stabilitu maloletého a podkopáva dôveru v objektivitu
rozhodovania v konaniach, ktoré sa priamo dotýkajú najcitlivejších aspektov života dieťaťa. Namietala,

že otec opakovane sa pokúša vnucovať súdu zavadzajúcu a nepravdivú verziu skutočného stavu, že
maloletý nežije s matkou v A.. Potvrdila, že maloletý nedávno navštevoval materskú školu v I. na R.
ulici, avšak výlučne z dôvodu zachovania stability jeho prostredia v poslednom predškolskom roku,
ale tento rok má kľúčový význam pre emocionálnu pohodu a rozvoj dieťaťa a nechcela, aby bol záver
predškolského vzdelávania spojený s ďalšou zmenou a stresom. Táto situácia nijako neosvedčuje, že
by miesto reálneho pobytu maloletého bolo v I., naopak, ide o praktický kompromis, ktorý prijala výlučne

v záujme dieťaťa. V otázke trvalého pobytu uviedla, že ide len o ďalší účelový nástroj v rukách otca,
ktorým sa snaží presadiť svoju vôľu v kontexte výberu školy pre maloletého, až v súvislosti s touto
otázkou otec náhle tvrdí, že nesúhlasí s tým, aby sa maloletý zdržiaval v A., hoci s tým nemal problém
a fakticky to aj akceptoval. Otcov postoj sa mení výlučne podľa toho, ako sa mu to v danom okamihu
hodí do procesnej stratégie. Ak by sa mala akceptovať rétorika otca, ktorú teraz prezentuje súdu,

rovnakým spôsobom by bolo možné spochybniť aj predchádzajúci zápis trvalého pobytu maloletého v
I., nakoľko otec nepreukazuje, že by jej v tom čase udelil súhlas so zapísaním trvalého pobytu na túto
adresu, pričom pri zápise trvalého pobytu do A. postupovala totožne ako teraz (zapísala ho sama kvôli
nástupu do materskej školy), preto sú aktuálne výhrady otca nelogické. K tvrdeniam otca týkajúcim sa
tzv. „blízkej rodiny“ maloletého uviedla, že maloletý žije v spoločnej domácnosti s ňou v A., ktorá tvorí

jeho najbližšie rodinné zázemie. Otec sa snaží bagatelizovať význam týchto rodinných väzieb, najmä
vzťahu maloletého k J., dcére matkinho partnera. Nemožno prehliadnuť, že z pohľadu maloletého ide
o osobu, ktorú vníma ako vlastnú sestru, s ktorou žije v jednej domácnosti, zdieľa bežný denný režim,
trávi voľný čas a vytvára si k nej prirodzenú citovú väzbu, nie je podstatné, že nejde o biologickú sestru,
keďže v detskom chápaní rodiny je rozhodujúce, kto je každodennou súčasťou jeho života a kto mu

poskytuje emocionálnu oporu, a nie údaje z rodného listu. Nie je rozhodujúce, že s partnerom nie sú v
manželskom zväzku, keďže manželský status rodiča nie je kritériom pre určenie kvality alebo vhodnosti
výchovného prostredia. Snaha otca spochybniť tieto rodinné väzby je účelová a ignoruje skutočné
potreby dieťaťa. Je potrebné, aby súd pri posudzovaní návrhov dôsledne zohľadnil reálne rodinné a
citové väzby maloletého, a nie len formálne aspekty, ktoré otec zdôrazňuje bez ohľadu na záujem

dieťaťa. Otec sa snaží prezentovať, že vzťah medzi maloletým a jeho dcérami je mimoriadne úzky, avšak
opomína značný vekový rozdiel medzi deťmi, ako aj to, že jeho obe dcéry fakticky ani nebudú žiť v jednej
domácnosti s otcom a teda ani mať blízky kontakt s maloletým (staršia dcéra v súčasnosti žije a študuje
v Prahe a mladšia bude končiť strednú školu, je predpoklad, že sa bude zdržiavať mimo domova)
a nemožno tvrdiť, že by v súčasnosti existoval medzi nimi každodenný kontakt, ktorý by vytváral pevné

súrodenecké väzby porovnateľné s tými, ktoré má maloletý vo svojom stabilnom domácom prostredí v
A.. Tvrdenie otca, že svoje stanoviská podložil dôkazmi je nepravdivé. Otec nepredložil jediný dôkaz,
ktorým by preukázal, že sa maloletý aktuálne zdržiava s ňou v I. K. R. ulici. Poskytla celý rad dôkazov
potvrdzujúcich jej tvrdenia, a to od aktuálnych fotografií, cez čestné vyhlásenia susedov, až po vyjadrenia
samotných osôb označených otcom, ktoré sa preukázateľne priklonili k jej verzii a nie k nepravdivej

interpretácii otca. Otec sa snaží tieto dôkazy zľahčovať a prezentovať ich ako bezvýznamné, no ide
o priame dôkazné prostriedky dosvedčujúce každodenný život maloletého v A.. Pokiaľ má otec záujem
tieto tvrdenia vyvrátiť, môže predložiť vlastné relevantné dôkazy, čo neurobil, lebo nimi nedisponuje.
Jeho závery sú špekulatívne, založené na vágnych a nepodložených vyjadreniach, ktoré nemajú právnu
silu vyvrátiť jej konkrétne, vecné a presvedčivé dôkazy. Predložené čestné vyhlásenia sa otec snaží

spochybniť výlučne z dôvodu, že ich obsah je údajne „príliš podobný“, ktorá argumentácia je z pohľadu
logiky, ako aj procesnej obrany, absurdná. Skutočnosť, že viaceré osoby vo vyhláseniach potvrdzujú
tie isté alebo podobné skutkové okolnosti, posilňuje ich vierohodnosť a objektivitu. Ak by boli tieto
vyhlásenia obsahovo rozporné, mohol by otec oprávnene namietať ich nespoľahlivosť. V tejto situácii
však podobnosť výpovedí nasvedčuje tomu, že všetci svedkovia opisujú realitu rovnako. Za účelom

potvrdenia skutočnosti predložila ďalšie čestné prehlásenia. V prípade výhrady otca ohľadom vyjadrenia
pani B. otec opomenul, že zdieľať s niekým každodenné životné situácie je možné aj na diaľku (pani
B. často navštevuje rodinu v A., majú blízky vzťah, sú v telefonickom a písomnom kontakte, zdieľajú
fotografie, videá a pod.). Tvrdenie, že jej čestné vyhlásenie je nerelevantné, považovala za nepravdivéa neopodstatnené. Otcovi nevyhovuje obsah týchto vyhlásení, najmä vtedy, keď uvádzajú informácie,
ktoré sú v rozpore s jeho tvrdeniami alebo poukazujú na jeho predchádzajúci dlhodobý nezáujem o
maloletého. Tieto vyhlásenia neočierňujú jeho osobu, len potvrdzujú pravdivé a relevantné okolnosti

z jej a maloletého každodenného života. Otec nepredložil jediný dôkaz, ktorým by čestné vyhlásenia
vyvrátil alebo skutkovo spochybnil, neponúkol žiadne dôkazy, ktoré by dokazovali, že maloletý sa v
skutočnosti zdržiava v I. alebo že uvedené osoby uvádzajú nepravdivé okolnosti. Z obsahu týchto
listín je zrejmé aké skutočnosti mali preukázať. Čestné vyhlásenie pani H. vyvracia ďalšie nepravdivé
tvrdenie otca ohľadom vlastníka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ul. C. XX S. A.. Otec vie, že ide

o matku maloletej J. a sám vo svojom vyjadrení uvádza, že maloletá J. tam býva, čím nepriamo
potvrdzuje aj vedomosť o vlastníctve nehnuteľnosti. Tvrdenie otca, že nevie, kto na tejto adrese býva
alebo kto je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, je nepravdivé, čo oslabuje dôveryhodnosť jeho vyjadrení
a posilňuje potrebu objektívneho hodnotenia skutkového stavu prezentovaného otcom. Nesúhlasila s
argumentom, že prekážkou zotrvania maloletého v A. alebo jeho školského dochádzania v tomto meste
je absencia rodiny, a uviedla, že tvoria rodinu v A.. Pokus otca vybudovať dojem, že A. sú pre maloletého

akýmsi neznámym alebo dočasným miestom, je v priamom rozpore s realitou a ňou predloženými
dôkazmi. Rovnako irelevantné a zavádzajúce je tvrdenie otca, že maloletý netrávi čas v A. len preto,
že počas zimy a skorej jari absolvuje lyžiarske výlety v Rakúsku každý druhý víkend. Tieto aktivity sú
pre rozvoj dieťaťa bežné, a poukazujú skôr na jej snahu obohatiť maloletému voľný čas, než na dôkaz,
že by sa nezdržiaval v A.. Pojem bydlisko alebo domov nemožno zamieňať s nepretržitým fyzickým

pobytom na konkrétnej adrese 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Je prirodzené, že rodiny trávia čas aj
mimo miesta bydliska a uvedené nemení nič na skutočnosti, kde má dieťa vytvorené zázemie a kam
sa pravidelne vracia. Vyjadrenia otca ohľadom jej aktívneho života a trávenia víkendov mimo domu,
považovala za absurdné a nesúvisiace s vecnou podstatou sporu. Život v rodinnom dome neznamená
úplnúizoláciuodspoločenskýchaleborekreačnýchaktivítmimodomova.Podstatnéje,kdesanachádza

stabilné centrum života maloletého, jeho izba, každodenný režim, bezpečná rutina, kontakt s blízkymi
osobami a prostredie, na ktoré je citovo naviazaný. Tieto podmienky má maloletý vytvorené v A., nie
na adrese R. U. S. I., ktorú otec účelovo a opakovane označuje ako miesto bydliska dieťaťa, hoci
neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by to potvrdzoval. Otec opakovane tvrdí, že maloletého bývanie v A.
ovplyvňuje jeho možnosť stretávať sa s maloletým, avšak takému tvrdeniu chýba akékoľvek vecné a

logické opodstatnenie. Nie je zrejmé, v čom konkrétne by sa mala táto „výrazná prekážka“ prejavovať,
keďže aj doposiaľ si otec brával maloletého bez problémov len každý druhý víkend. Skutočnosť, že otec
bude musieť maloletého vyzdvihnúť v A. namiesto I., nepredstavuje pre otca taký rozdiel v časovej alebo
logistickej náročnosti, ktorý by ospravedlňoval požiadavku, aby sa maloletý len kvôli jeho pohodlnosti
musel dlhodobo zdržiavať v prostredí, ktoré nepredstavuje pre dieťa domov. Postoj otca poukazuje

na presadzovanie vlastného komfortu a kontroly, než na skutočný záujem o dobro dieťaťa. Ak by
otcovou prioritou bol maloletého najlepší záujem, nekládol by do popredia svoje subjektívne predstavy
o tom, kde by malo dieťa bývať, ale rešpektoval by jeho reálne rodinné zázemie, stabilitu a citové
väzby, ktoré sú spojené s prostredím v A.. Za obzvlášť znepokojujúce považovala vyjadrenie otca, že
kým nedosiahnu spoločnú dohodu o trvalom pobyte maloletého, bude musieť bývať v I., ktorý výrok

demonštruje autoritatívny, jednostranný a manipulatívny prístup otca, vychádzajúci z mylnej predstavy,
že nemá právo samostatne rozhodovať o bežných otázkach starostlivosti, pokiaľ s tým on výslovne
nesúhlasí. Takýto prístup je v rozpore nielen s princípmi rovnosti rodičov pri výkone rodičovských
práv a povinností, ale predovšetkým s najlepším záujmom dieťaťa, ktorý nemôže byť podriadený
osobným preferenciám jedného rodiča. Otec sa vo vyjadrení pokúša spochybniť vierohodnosť jej tvrdení

týkajúcich sa sprevádzania a vyzdvihovania maloletej J. zo školy, pričom ním predkladané domnienky
nezodpovedajú realite. Maloletý sa týchto bežných rodinných činností pravidelne zúčastňuje, pretože
má záujem o školské prostredie, rád pozoruje školu, vníma atmosféru a prejavuje nadšenie z predstavy,
že aj on čoskoro nastúpi do školy. Pre dieťa v jeho veku ide o dôležitý aspekt adaptácie, ktorý prispieva
k pozitívnemu vnímaniu školy ako bezpečného a známeho prostredia. Pokiaľ otec uvádza, že cesta z

A. do I. trvá minimálne 45 minút až hodinu, sám tým potvrdzuje praktickosť a neprimeranú záťaž, ktorú
by každodenné dochádzanie do školy v I. pre maloletého predstavovalo. Je nelogické a rozporuplné, že
napriek týmto tvrdeniam o dĺžke a náročnosti dochádzky, trvá na tom, aby maloletý školu navštevoval
v I.. Takýto postoj je ťažko zlučiteľný s najlepším záujmom dieťaťa, keďže namiesto snahy zabezpečiť
dieťaťu dostupné, stabilné a komfortné školské prostredie, sa otec snaží presadiť riešenie, ktoré je v

podstate proti logike jeho vlastných tvrdení a proti potrebám maloletého. Z vyjadrení otca je zrejmé,
že mu nezáleží na tom, kde sa maloletý reálne zdržiava, žije a vyrastá, ale zameriava sa výlučne na
formálne ponechanie trvalého pobytu v I.. Jeho postoj nezohľadňuje skutočný život a potreby dieťaťa, ale
smeruje len k administratívnemu udržaniu stavu, ktorý mu potenciálne vyhovuje z hľadiska jeho predstávo školskom zaradení alebo osobnej kontroly. Túto formalistickú motiváciu ilustrujú otcove konštruktívne
úvahy, v ktorých pripúšťa možnosť, že maloletý by mohol mať trvalý pobyt aj v nehnuteľnosti, ktorá
by bola prenajatá tretej osobe, a kde by sa dieťa objektívne ani nemohlo zdržiavať. Tvrdenie otca,

že nájom bytu ničím nemení možnosti ponechať adresu trvalého pobytu pre maloletého, poukazuje
na to, že otec nekladie dôraz na reálne prostredie, v ktorom sa dieťa každodenne nachádza, vyrastá,
spí, trávi čas, vytvára si vzťahy a rutiny, ale považuje za rozhodujúci iba formálny zápis v evidencii
obyvateľstva. Takýto postoj je v priamom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ktorý musí byť vždy
posudzovaný v kontexte jeho skutočného života, stability, citových väzieb a potrieb, nie podľa adresy

uvedenej v občianskej evidencii bez reálneho pobytu. Je zrejmé, že rozhodujúce nie sú objektívne
dôvody, ale snaha otca presadzovať svoju vôľu bez ohľadu na skutočné potreby a pohodu dieťaťa. Tento
prístup je kontraproduktívny a v rozpore s princípmi starostlivosti orientovanej na blaho dieťaťa. Otec
sa snažil presvedčiť súd o tom, že odvolaním riadne nezdôvodnila svoje námietky proti napadnutému
rozhodnutiu, hoci veľmi detailne a dôkladne popísala všetky relevantné dôvody, z ktorých považuje
rozhodnutie za nesprávne a neprijateľné. Otec sa odvoláva na judikatúru a poukazuje na zásadu, podľa

ktorej len uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych
okolností prípadu nie je dostatočné. Nie je však zrejmé, čo by malo byť ešte viac rozpracované,
ak nie práve to, čo je detailne uvedené v odvolaní matky. Ňou podané odvolanie spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti, obsahuje jasne a presne formulované skutkové okolnosti, výhrady
a právne argumenty, ktoré sú dôsledne zamerané na napadnutie konkrétnych aspektov rozhodnutia

prvostupňového súdu. Argumentácia otca je neopodstatnená, v rozpore so skutočným obsahom a
kvalitou predloženého odvolania. Ako vyplýva z vyjadrenia otca, jeho nesúhlas s tým, aby mal maloletý
trvalý pobyt a navštevoval školu v A., vyplýva predovšetkým z jeho obáv, že maloletý, keď vyrastie, bude
uprednostňovať trávenie času s kamarátmi v A., namiesto vzťahu s otcom, ktorý žije v I.. Táto obava
však nezávisí od toho, kde bude maloletý fyzicky bývať či študovať, ale od spôsobu, akým otec buduje a

udržiava vzťah so synom. Nútiť maloletého, aby sa naspäť presťahoval do bytu na R. U. S. I., prípadne
aby tam navštevoval aj školu, nie je adekvátnou ani efektívnou odpoveďou na tieto obavy. Práve na
otcovi spočíva zodpovednosť, aby aktívne pracoval na svojom vzťahu s maloletým, trávil s ním kvalitný
čas, prejavoval o neho záujem a bol mu oporou. Pre otca by nemalo byť prekážkou fakt, že spoločne s
maloletým býva v blízkom, no inom meste, akým sú A.. Vzťahy a citové väzby sa nebudujú na základe

adresy trvalého pobytu, ale na kvalite vzájomnej komunikácie, dôvere a vzájomnom porozumení, ktoré
môže otec rozvíjať bez ohľadu na geografickú vzdialenosť.

7. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), a dospel k záveru,
že odvolanie matky nie je dôvodné.

9. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.

To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok
dokázaný,musíbyťaspoňosvedčený.Osvedčenie(narozdieloddokázania)znamená,žesúdpomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce

skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

10. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie

preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu
ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd vzáujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné
podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý

má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by
ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za
preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné
urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade
o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

11. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a
vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam
sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi

vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.

12. Odvolací súd po zvážení všetkých zistených skutočností daného prípadu a po oboznámení sa so
spisovým materiálom zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že potreba dočasnej
úpravy pomerov maloletého a dôvodná obava ohrozenia jeho záujmov, nahradením súhlasu matky ako

zákonnejzástupkynekprihláseniumaloletéhonaplneniepovinnejškolskejdochádzkydoprvéhoročníka
Základnej školy s materskou školou, J. XX, I., v školskom roku 2025/2026 osvedčená bola. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v napadnutom výroku a poukazuje
na dôvody uvedené v jeho rozhodnutí (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V danom prípade je potrebné prihliadať na skutočnosť, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú
v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, styk otca s maloletým sa
realizuje na základe dohody rodičov, doposiaľ súd nerozhodol vo veci starostlivosti o maloletého. Je
nesporné, že pri rozhodovaní o zápise maloletého do prvého ročníka základnej školy nedošlo ku
zhode rodičov, resp. každý z nich konal pri výbere školy podľa svojho uváženia. Nezhoda rodičov je

zjavná nielen z osvedčenej emailovej komunikácie, ale aj z obsahu spisu a najmä podaní rodičov.
Skutočnosť, že maloletý dovŕšil vek 6 rokov, kedy je povinnosťou rodičov zabezpečiť jeho absolvovanie
povinnej školskej dochádzky je rovnako nesporná. Treba uviesť, že v prípade, ak sa rodičia nedohodnú
o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorou je i súhlas so
zápisom do 1. ročníka základnej školy, má každý z nich právo obrátiť sa na príslušný súd s návrhom

na nahradenie súhlasu druhého rodiča (§ 35 Zákona o rodine). V danom prípade otec podal návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia a matka podala okrem návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj návrh vo veci samej o nezhode rodičov v otázke prihlásenia maloletého na základnú školu
a jeho nástupu na povinnú školskú dochádzku vo zvolenej základnej škole každým z rodičov. Odvolací
súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru o splnení podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia§324anasl.CSP,apotrebeokamžitéhozásahusúdudopomerovrodiny,pretožezamietnutím
oboch návrhov rodičov by došlo k ohrozeniu spočívajúcom v tom, že maloletý by nenastúpil na plnenie
povinnej školskej dochádzky v zmysle § 20 ods. 2 školského zákona, ku ktorému nástupu má dôjsť
v dohľadnej dobe. Na odvolacie námietky matky nebolo možné prihliadať z nasledovných dôvodov.
Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a skutkové tvrdenia

účastníkov týkajúce sa trvalého pobytu maloletého, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie v tomto smere. Zo spisu vyplýva, že maloletý mal na základe dohody rodičov obvyklý pobyt
a mal aj trvalý pobyt na adrese R. XX, I., z ktorej adresy ho matka dňa 26.03.2025 odhlásila a prihlásila
ho k evidenčnému trvalému pobytu na adresu C. X, A., ku zmene ktorého došlo výhradne na základe
konania matky, bez súhlasu a vedomia otca, pričom evidovaný na tejto adrese trvalého pobytu bol

maloletý od 17.01.2022. Argumenty matky, že ani v minulosti pri prihlásení maloletého na adresu R.
XX S. I. otec nemal výhrady voči tomuto jej kroku, odvolací súd vyhodnotil ako irelevantné, ktoré sa
netýkajú aktuálnej zmeny a predmetu konania. Naviac poukazuje na to, že v minulosti zmena bydliska
neznamenala tak zásadný zásah, ako je narušenie vzdialenosti bydlísk rodiča (otca) a dieťaťa. Otec
osvedčil zámer matky presťahovať sa s maloletým do A., keď prihliadajúc na komunikáciu rodičov

zo 07.04.2025 a 09.04.2025 nepochybne vyplýva nesúhlas otca s presťahovaním do A. a zápisom
maloletého na Základnú školu v A.. Tento nesúhlas otec oznámil aj emailom riaditeľke Základnej školy Q.
D. Q. S. A.. Skutočnosť, že maloletý nežil v A. po dobu troch rokov tak ako tvrdí matka, vyvracia aj ňou
zaslanáodpoveďotcovizodňa09.04.2025,vktorejuvádza,že „maloletýmátrvalýpobytvA.,sťahujemesa tam a do školy pôjde v mieste trvalého pobytu“. Z uvedeného vyplýva zámer matky presťahovať sa
s maloletým do A. až následne (do budúcna), resp. skutočnosť, že v A. zatiaľ nežili a ak sa v tejto obci aj
zdržiavali, išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o víkendové pobyty alebo krátkodobé pobyty u priateľa

matky. Podporne k tomuto smeruje aj skutočnosť, že maloletý v poslednom predškolskom roku, kedy
je povinná predškolská príprava a dochádzka, túto absolvoval v materskej škole v I. v mieste dovtedy
evidovaného trvalého pobytu. Napokon matka sama potvrdila vo svojich vyjadreniach, že maloletý mal
aj voľnočasové aktivity v I., keď uviedla, že tieto bude od začiatku školského roka navštevovať v A..
Z vyjadrenia matky tiež vyplýva, že maloletý je evidovaný a sledovaný u všeobecnej lekárky v I.. Všetky

tieto matkou potvrdené skutočnosti nasvedčujú tomu, že matka konala pri prehlásení trvalého pobytu
maloletého do A. so zámerom dieťa stabilizovať v A. a do tejto obce ho prihlásiť na povinnú školskú
dochádzku. Nemožno si nepovšimnúť, že maloletý mal trvalý pobyt v A. prihlásený skôr ako matka a to
na adrese inej tretej osoby, ktorá ani nie je partnerom matky. Správne súd prvej inštancie ustálil, že
konanie matky, ktorá svojvoľne zmenila maloletému trvalý pobyt nie je súladné s ust. § 35 Zákona
o rodine a takéto rozhodnutie matky nemôže byť podkladom pre vyhovenie jej odvolacieho návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenie v otázke nezhody rodičov o výbere základnej školy pre maloletého.
Na argumenty matky ohľadom trvalého pobytu maloletého v A. odvolací súd neprihliadal s poukazom na
závery súdu prvej inštancie, keď je potrebné jednoznačne vychádzať pri rozhodovaní z trvalého pobytu
maloletého, ktorý bol ako posledný určený dohodou rodičov. Zmena pobytu maloletého, zmena jeho
trvalého pobytu je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv, ktorá musí byť medzi

rodičmi riadne odkomunikovaná a zo strany druhého rodiča odsúhlasená. Vo vzťahu k námietkam matky,
že súd sa nezaoberal vhodnosťou základnej školy pre maloletého, kde má svoje zázemie, kamarátov,
kde dlhodobo žije a kde dcéra jej partnera navštevuje základnú školu odvolací súd udáva, že na tieto
námietky neprihliadal, keď zo samotného vyjadrenia matky nesporne vyplýva jej úmysel presťahovať sa
do A. do budúcna (komunikácia rodičov z apríla 2025). Ani matkou predložené čestné prehlásenia nie

sú,zadanýchokolnostídôvodomprezmenunapadnutéhorozhodnutia.Rovnakotakmatkoupredložená
sms komunikácia a fotografie nepreukazujú existenciu dlhodobého pobytu maloletého v A.. Odvolací
súd poukazuje na charakter tohto konania, ktorým je neodkladná úprava pomerov nahradením súhlasu
na prihlásenie maloletého do 1. ročníka do konkrétnej základnej školy, a nejde o rozhodovanie vo veci
samej o výbere medzi dvomi základnými školami, naviac nachádzajúcimi sa v iných mestách. Zároveň

dáva do pozornosti, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd za splnenia zákonných
podmienok a podmienky bezodkladnosti a nevyhnutnosti autoritatívneho zásahu súdu do pomerov
rodiny, keď v takomto konaní sa dokazovanie nevykonáva. Otázka kvality vzdelávania a vhodnosti
výberu školy (porovnaním úrovne vzdelávania a ďalších benefitov, ktoré tá ktorá škola poskytuje) môže
byť predmetom dokazovania a posúdenia v konaní vo veci samej, ktoré si bude vyžaduje náležité

dokazovanie. Dané rozhodnutie zohľadňuje záujem maloletého, zabezpečenie jeho nástupu na povinné
základné vzdelávanie a stabilitu situácie v rodine. Správne súd prvej inštancie nahradil súhlas matky
k prihláseniu maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnej škole s materskou
školou J. XX, I. tak, aby maloletý mal zabezpečenú povinnú školskú dochádzku. Na ďalšie námietky
matky (týkajúce sa súrodeneckých väzieb maloletého k dcére jej partnera a k dcéram otca, o výkone

starostlivosti o maloletého, o návštevách príbuzných zo strany matky v A., o trávení voľného času matky
s maloletým mimo miesta ich bydliska) odvolací súd neprihliadal, považujúc ich za nedôvodné. Nakoľko
súd prvej inštancie vyhovel návrhu otca z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd vyhodnotil odvolací návrh matky ako nedôvodný.

14. Odvolací súd neprihliadal na námietky matky o porušení jej práva na spravodlivý proces,
ktoré odôvodnila tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal výhradne z tvrdení otca
a ním predložených listinných dôkazov. V tejto súvislosti dáva matke do pozornosti, že osobitnej
povahe procesnoprávneho inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený
postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez

výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie
a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi
osvedčených skutočností. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že postup súdu prvej
inštancie bol správny, pričom odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí zaoberal argumentami matky a ňou
pripojenými dôkazmi, ktoré posúdil a vyhodnotil.

15. Pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa ako prioritného kritéria pre rozhodovaciu
činnosť súdu v konaní starostlivosti o maloleté dieťa a prihliadajúc na charakter a podmienky konaniao nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako správne.

16. Záverom odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 336 ods. 1 CSP neuložil otcovi povinnosť podať
návrh vo veci samej, keďže tu je predpoklad, že predmetné neodkladné opatrenie v danej veci nahrádza
rozhodnutie vo veci samej, t.j. nahradenie súhlasu rodiča na prihlásenie maloletého dieťaťa na povinnú
školskú dochádzku.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).