Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 31T/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010002
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Harangozo

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125010002.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Radoslavom Harangozom, na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 23. apríla 2025 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v A., trv. bytom B. C. XXX, okr. A., t. č. v ÚVV Prešov,

je vinný, že

dňa 01.07.2024 v čase okolo 06.30 hod. v meste A., od bývalých kasární, kde sa toho času nachádza
špeciálna škola, na ul. D., zbadala poškodená D. A. z E. F. G., že ide za ňou obžalovaný, pričom ona v
tom čase išla do práce, obžalovaný ju postupne nasledoval až do areálu H. A. I. H. na ul. A. XX G. A.,
kde ho D. A. opakovane upozornila, že tam nemá čo robiť, že zavolá na neho políciu, pričom poškodená
ďalej pokračovala v ceste a keď videla, že páchateľ naďalej, po jej upozornení išiel za ňou, file_0.jpg

file_1.wmf

začala utekať k dverám zadného vchodu do budovy školy, búchala na dvere, kde obžalovaný poškodenú
chytil presne nezisteným spôsobom, zvalil ju na zem, kde ležala file_2.jpg

file_3.wmf

na boku, a pokiaľ sa poškodená snažila zdvihnúť zo zeme, obžalovaný si stiahol nohavice, zostal tzv.
nahý, a to od pása dole až po kolená, roztrhol jej šaty, opätovne ju rukami, presne nezisteným spôsobom

zvalil na zem a sadol si na ňu obkročmo, vyhrnul jej spodnú časť šiat do oblasti jej pásu, poškodená sa
ho snažila rukami od seba odtlačiť, čo sa jej však nepodarilo, kričala o pomoc, pričom bola v šoku, na
jej krik o pomoc z budovy vybehol školník, ktorý obžalovaného odtiahol od poškodenej D. A. a zabránil
mu tak v dokonaní skutku, teda k pohlavnému styku nedošlo, a neskôr vybehol aj riaditeľ školy, ktorý
pomohol školníkovi s obžalovaným, pričom týmto konaním obžalovaný spôsobil poškodenej D. A. J. E.
F. G., okr. A. pomliaždenie záhlavnej oblasti hlavy, pomliaždenia a odreniny oboch lakťov, pomliaždenia
a kožné odreniny ľavého kolena s dobou liečenia a prípadnej práceneschopnosti 14-16 dní,

teda

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a to v úmysle násilím
donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,

- inému úmyselne ublížil na zdravíč í m s p á c h a l

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri zohľadnení
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku obžalovaný j e p o v i n n ý nahradiť poškodenej D. D. A., nar.
XX.XX.XXXX v E. F. G., okr. A., adresa na doručovanie písomností: H. A. I. H., K. A. XX, A., škodu vo

výške 8,791,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú D. D. A., nar. XX.XX.XXXX v E. F. G., okr. Prešov, adresa
na doručovanie písomností: H. A. I. H., K. A. XX, A., so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
o d k a z u j e na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa02.01.2025bolanaobžalovanéhoA.B.podanáobžalobaprokurátorkyOkresnejprokuratúryPrešov
pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 01.07.2024 v čase okolo 06.30 hod. v meste A., od

bývalých kasární, kde sa toho času nachádza I. I., na K. D., zbadala poškodená D. A. z E. F. G., že ide
za ňou obvinený, pričom ona v tom čase išla do práce, obvinený ju postupne nasledoval až do areálu
H. A. I. H. na ul. A. XX G. A., kde ho D. A. opakovane upozornila, že tam nemá čo robiť, že zavolá
na neho políciu, pričom poškodená ďalej pokračovala v ceste a keď videla, že páchateľ naďalej, po jej
upozornení išiel za ňou, file_0.jpg

file_1.wmf

začala utekať k dverám zadnému vchodu do budovy školy, búchala na dvere, kde obvinený poškodenú
chytil presne nezisteným spôsobom, zvalil ju na zem, kde ležala file_2.jpg

file_3.wmf

na boku, a pokiaľ sa poškodená snažila zdvihnúť zo zeme, obvinený si stiahol nohavice, zostal tzv. nahý,
roztrhol jej šaty, opätovne ju rukami, presne nezisteným spôsobom zvalil na zem a ľahol si na ňu, vyhrnul

jej spodnú časť šiat do oblasti jej pásu, poškodená sa ho snažila rukami od seba odtlačiť, čo sa jej však
nepodarilo, kričala o pomoc, pričom bola v šoku, na jej krik o pomoc z budovy vybehol školník, ktorý
obvineného odtiahol od poškodenej D. A. a zabránil mu tak v dokonaní skutku, teda k pohlavnému styku
nedošlo, týmto konaním obvinený spôsobil poškodenej D. A. J. E. F. G., okr. A. pomliaždenie záhlavnej
oblasti hlavy, pomliaždenia a odreniny oboch lakťov, pomliaždenia a kožné odreniny ľavého kolena s

dobou liečenia a prípadnej práceneschopnosti 14-16 dní.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, svedkyne poškodenej D.
A., svedkov D. B. a H. L., vypočutím znalca z odvetvia psychiatrie JUDr. MUDr. Jána Uhrina, PhD.
k jeho znaleckému posudku č. 133/2024 na obžalovaného, vypočutím znalkyne z odboru psychológia

A. M. C. k jej znaleckému posudku č. 87/2024 na osobu poškodenej, znalca z odvetvia súdne lekárstvoMUDr. D. L. ohľadom zranení poškodenej k jeho znaleckému posudku č. 282/2024, ďalej prečítaním
a oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvorili obsah spisu vrátane lustrácií, správ, charakteristík a
hodnotení na obžalovaného a to uplatnenie nároku na náhradu škody s prílohami, príkaz na pribratie

znalca na vyšetrenie duševného stavu, zápisnica o prehliadke tela obžalovaného s fotodokumentáciou,
zápisnica o prehliadke tela poškodenej s fotodokumentáciou, príkazy, zápisnice o prevzatí a analýzy
snímok z priemyselných kamier, prehratím obrazových kamerových záznamov z DVD nosičov, ďalej
lekárske správy poškodenej z jednotlivých vyšetrení ako aj lekárska správa obžalovaného, zápisnica
o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, rozsudky Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.

zn. 12T/43/2017 a Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/18/2019, uznesenie o odmietnutí obžaloby,
späťvzatie sťažnosti a uznesenie o vzatí späťvzatia na vedomie a dospel k nasledovným záverom.

Obžalovaný vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že osem mesiacov bol vo výkone
trestuvKošiciach,kdeodroku2023bolnajprvvoväzbe,kdeho29.06.2024prepustili,následnepreviezli
do Prešova z Košíc, išiel v pondelok daného dňa do mesta, lebo išiel do nemocnice do pôrodnice

navštíviť rodinného príslušníka. Prebiehalo to asi tak, že najprv išiel okolo križovatky pri Čiernom moste,
vtedy ešte sa nič nedialo, potreboval vedieť, kde je nemocnica, tak zbadal poškodenú, ktorej sa to chcel
opýtať, to už bolo pri Elektrotechnickej škole, vtedy ju takpovediac ,,prenasledoval“, spýtal sa jej, že
kde je tá nemocnica, ona mu to vysvetlila, avšak povedala mu, nech ide preč lebo zavolá políciu, asi
v tom momente spanikáril, nerozumel jej dobre, tak ju fyzicky napadol, avšak odmieta vinu za to, že by

ju znásilnil, alebo že ju chcel znásilniť. K tomu znásilneniu nedošlo, nechápe, prečo je z tohto stíhaný,
keďže urobil asi chybu, ale nič také závažné nespravil, ale na Slovensku človeka zatvoria aj za menej
závažné trestné činy. Má rodinné problémy, mama je chorá, dcéra má zdravotné problémy, je to v rodine
náročné, nevie ani do kedy bude mama žiť, nechce ísť do basy za to, čo spravil, ale nedovolí, aby ho
zatvárali, počas výkonu väzby sa chcel aj zabiť lebo ho žena podviedla. Poškodená nebola znásilnená,

nemal ani odhalený úd, len mal odkrytý pupok, svedok B. klame, on ho zbil, škrtil, načo ani nemal právo,
na to sú policajti. Poškodenú sotil dvoma rukami o zem, keď išiel ku nej, ona už chcela otvoriť dvere
na škole, mala ten čip na dvere, to jej nedovolil, spadla na zem, bola akoby na boku napravo, opierala
sa o ruku, lakeť mala na zemi v takom poloľahu, asi bol nepríčetný, ale nemal odhalený úd, tak ju
sotil a potrhal jej tričko, aj ju udrel, ešte aj hodinky jej poškodil (obžalovaný názorne ukazoval polohu

poškodenej po sotení tak, ako to popísal), k nej sa sa sklonil pred udretím z hora, resp. z boku na pravom
kolene v pokľaku, ľavé koleno bolo pokrčené, ale nebolo na zemi, a vo vzťahu k poškodenej bol po jej
ľavej ruke, tiež na kolenách v pokľaku, strhol jej aj tričko, lebo dostal nervy a nechcel, aby to riešila
s políciou. Dostal nervy, nevedel sa ovládať, tak jej potrhal tričko (obžalovaný názorne ukazoval, že jej
roztrhal tričko, kde ruky priložil na jej hruď a následne ho roztrhol). Ona ešte potom kričala o pomoc

a cez okno asi videla riaditeľa, on ho pozná z videnia, tak kričala a školník, keď ich uvidel, že zápasili,
tak nabehol ten školník, stiahol ho a začal ho škrtiť. Poškodenú sotil len raz, viac nie. Nedal hore šaty
poškodenej, len tričko jej roztrhal. To že školník vybehol, toto je pravda. Sotil ju, tak sa až udrela, bol tam
betón, jak ju sotil o zem, tak ona sa udrela asi hlavou, lebo on bol úplne mimo. Odreniny lakťov a odreniny
ľavého kolena k tomu sa vyjadriť nevedel, to muselo byť asi z toho pádu. Nepoznal poškodenú predtým,

vtedy ju videl prvýkrát. Nevie si vysvetliť, prečo to poškodená hovorí, že čo jej mal všetko robiť, asi preto,
že keď niekto niekomu ublíži, tak má nervy a nevie čo hovorí z úst. Ďalej uviedol, že po jej vyhrážke
políciou neušiel z miesta preto, že keby ušiel, ona zavolá políciu a jeho potom dajú do basy. Naháňali by
ho a zobrali, nervy dostal, nevedel uviesť, prečo takto to vyhodnotil. Keď išiel za ňou a sa jej spýtal, kde
je nemocnica, tak povedala, že choďte tam a choďte tam, ale nepovedala, že kde presne akým smerom,

či doľava či doprava a ešte povedala, že sa má spýtať ľudí. Bol nepríčetný a buchol ju, pretože mal nervy.

Svedkyňa poškodená D. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený deň vystupovala
z autobusu, išla do práce, po ceste bola ešte v predajni Záhradkár, ako išla od autobusu a potom sa
vydala do práce pešo, pretože nemá to ďaleko, od odevných závodov a potom smerom okolo bývalých

kasárni, si všimla, že v tesnej blízkosti za ňou išla vtedy neznáma osoba, teraz vie, že to bol obžalovaný,
tak zrýchlila, išla smerom na Plzenskú, zastavili sa na semafore, ako odbočila, tak zistila, že stále je za
ňou. Ponáhľala sa k bráne školy, on bol stále za ňou, tak sa otočila, opýtala sa, že čo chce, to už bolo
na školskom dvore, tak sa jej opýtal na nemocnicu, že kde je, povedala mu, že nemocnica tu nie je,
a utekala k dverám, lebo vedela, že je zle, lebo stále neodišiel. Dvere v práci majú na čip, snažila sa

ich otvoriť, ale nepodarilo sa jej, potom prišiel k nej, zvalil ju na zem, roztrhal šaty, stiahol si nohavice
aj spodné prádlo, videla ho nahého, vytiahol jej hore šaty a ľahol si na ňu, kričala o pomoc, pozerala
na okná na školu a všetko dlho trvalo, kým až vyšiel školník, ktorý ho z nej odťahoval, avšak nevedel
si s ním poradiť, následne prišiel aj riaditeľ a ešte nejaká osoba, až oni ho odtiahli, držali ho a potomuž sa čakalo na políciu. Sotil ju, tam je betónový chodník, školský dvor je asfaltovaný, je tam múr školy,
on ju sotil hneď pri múre na ten betónový chodník, asi raz, snažila sa vstať a on medzitým si už dával
dole nohavice a spodné prádlo a keď sa snažila postaviť, tak ju sotil ešte raz. Druhýkrát ju sotil, keď

snažila vstať, ale ešte nestála a potom ju teda sotil druhý raz a ležala na pravom boku na zemi a on
si ľahol na ňu. Obidvoma rukami za ramená ju chytil a tak ju sotil. Bola úplne celá na zemi, bolo to pri
dverách hneď vedľa múra a následne vedľa múra školy je okno, na tom múre, resp. vedľa, je to stena
školy ten múr, snažila sa zistiť, či tam je školník, búchala na dvere, s čipom nestihla tie dvere otvoriť a
potom chcela prejsť k oknu a búchať, ale v tom momente ju sotil, chytil za ramená a z boku sotil na zem,

snažila sa dostať do budovy čím skôr, ležala úplne na boku celým telom (poškodená názorne ukazovala,
ako ležala). Ľahol si na ňu tak, že bol obkročmo, doslova na nej sedel, sedel na jej ľavom boku. Keď
si sadol, tak šaty jej dvíhal hore, úplne hore po pás, a snažil sa jej stiahnuť pančuchy, je na nich vidno,
ako ich driapal, stopa po jeho ruke, ako sa ich snažil dať dole a trhal no a potom už vyšiel pán školník.
Roztrhal jej šaty, výstrih mala do véčka, ten bol úplne roztrhnutý, k tomu upresnila, že túto časť šiat jej
roztrhol predtým, ako ju zvalil prvýkrát na zem, potom tam stál, stiahol si spodné prádlo, nestihla sa ani

po tom prvom sotení postaviť a už ju sotil druhýkrát. Ďalej ešte upresnila, že keď sa snažila vojsť dnu,
klopať, bol to zlomok sekundy, roztrhal jej šaty, strhol na zem, on si medzitým dal dole nohavice, potom
spodné prádlo a následne ju dal na zem druhýkrát, sadol si na ňu a snažil sa jej zdvihnúť šaty zospodu.
Všetko sa udialo veľmi rýchlo. Vyzliekol sa po kolená, dal si dole nohavice aj spodné prádlo, presne si to
pamätá, spodné prádlo bolo s gumou a nápisom a presne aj vie, ako to dával dole s tým, že potom keď

na ňu sadol, nemohla sa pohnúť a nohavice aj spodné prádlo mal obžalovaný stiahnuté po kolená, takže
prakticky na nej sedel nahý. Potom prišiel školník a začal ho odťahovať. Nevedela si už spomenúť, kde
mal v tom čase obžalovaný ruky. Školník sa ho snažil odtiahnuť, toto presne detailne si nepamätala už,
ale v tom čase už vedela, že je tam pomoc, ale nešlo to, potom prišiel riaditeľ a spolu ho už odtiahli. To
už bolo tesne pred siedmou a už sa schádzali kolegovia do práce. Presne už nevie, kto presne mohol

byť na mieste. Nevedela presne popísať, ako bol oblečený v čase, keď ho školník odtiahol.

K zraneniam uviedla, že zo začiatku sa jej zdalo, že jej nie je nič, akonáhle prišla sanitka, mala zrýchlený
tep, zvýšený tlak, hrozne ju bolela hlava, boleli rebrá, mala odreté ruky, nohy, zle sa jej dýchalo, bola
aj na neurológii, krčný stavec bol narazený, človek keď je v šoku, nepociťuje nič, ale to potom nastalo,

keď prišla a aj odišla z nemocnice, tak potom začali tie problémy. Mala len tieto zranenia, ktoré sú
uvedené v skutkovej vete a ktoré jej prečítal prokurátor. Práceneschopná bola 16 dní, bola by aj dlhšie,
ale mali zakúpenú dovolenku a potrebovala zmeniť prostredie po tom všetkom, tak práceneschopnosť
ukončila aj keď lekárka ošetrujúca ani lekár špecialista s tým neboli stotožnení. Z hľadiska škody, šaty
boli roztrhnuté, pančuchy to jasná vec, to ani neuvádzala, poškodená obuv, mala hodinky, tých jej bolo

najviac ľúto, lebo sa viažu k určitej udalosti, sú pozlátené, sú veľmi kvalitné, dala ich do opravy, opravili
ich, ale už sa nedajú používať, pretože remienok je nefunkčný. Toto je pamiatka na celý život, z toho
sa nedostane podľa jej názoru, nechce o tom s nikým rozprávať, aj napriek tomu, že psychologička jej
odporučila o tom hovoriť, z rodiny to vedia len manžel a syn, a aj policajta majú v rodine a on to vie
tiež a nikto iný o tom nevie. Nevychádza nikam, bojí sa niekam ísť, snaží sa tak ísť, aby mala únikový

východ, chodí už len s niekým, s manželom, poznačilo ju to na celý život. Obžalovaný klame ak tvrdí, že
jej len ublížil na zdraví a že ju nechcel znásilniť. Obžalovaný keď vošiel za ňou do dvora, pýtala sa ho,
prečo tu ide a on sa jej spýtal, že chce vedieť, ako sa ide do pôrodnice, do nemocnice, povedala mu, že
stadiaľ nie, že musí vyjsť z tohto dvora školy a musí ísť rovno a potom odbočiť, pretože on bol na dvore,
kde nemal čo robiť, tak sa ho snažila dostať von z areálu, on neodišiel, stále bol za ňou a ona sa snažila

potom čo najskôr vojsť do budovy. Vravela mu aj, že zavolá políciu. Nevidela, odkiaľ školník prichádza,
lebo ležala k dverám chrbtom, ale počula, že sa otvorili dvere. Sumu7500,- eur pri náhrade škody jej
synova priateľka poradila aj napísala aj vypočítala, ona je advokátka. Snažila sa ho aj odtiahnuť, ale
uviedla, že keď ležíte na boku, túto ruku máte obmedzenú, tak sa snažila len s tou druhou rukou, ale to
sa proste nedalo. Nohy od polpása mala akoby v zveráku, pretože on sedel na nej. Nespomínala si, či

obžalovaný počas útoku niečo vravel, to už ani nevnímala, kričala o pomoc, jej prioritou bolo, aby niekto
prišiel. Možno aj vravel, ale na to si už nespomína. Čo si spomína, bol v tmavom, nevedela uviesť, či
mal len tričko alebo aj mikinu a mal asi tepláky alebo šušťakové nohavice a buď boli tmavomodré alebo
čierne, a boli na šnúrku. Marilo sa jej, že mal obuté botasky a mal ešte aj igelitovú tašku a či ju mal aj
potom alebo ju niekde položil, toto nevedela uviesť. Jej sa to zdalo, že to bolo strašne dlho, odkedy ho

školník odtiahol od nej, možno že to nebolo dlho, len jej sa to zdalo strašne dlho, vedela uviesť, že sa
ho snažil stiahnuť, ale nedalo sa, potom už prišiel riaditeľ a už mu pomohol. Keď prišla sanitka, tak tiež
to dlho trvalo, pýtali sa, čo sa stalo, najprv išli ku obžalovanému, ozvala sa, že ona je poškodená, že idú
ku nesprávnemu, zobrali ju do sanitky, zmerali jej tlak a automaticky už išli do nemocnice a potom nevie,ako to prebiehalo, keď prišli vyšetrovatelia. A keď prišla sanitka, stála opretá o múr. V tom čase nemohla
ani povedať slovo, proste nedalo sa, a ani pohnúť sa nemohla, nevnímala, čo sa ďalej deje. Videla ho
nahého a aj jeho pohlavný úd a či bol stoporený tak to nevedela a ani nechcela sa k tomu vyjadriť, už

keď videla jeho pohlavný úd, tak už bol nahý, stále sa pozerala na okná a dúfala, že keď tam niekto je,
tak už nech niekto príde a už nech ho dajú preč. Keďže majú taký zvyk, že keď prídu do práce, tak si
otvoria okno, tak sa spoliehala na to, že si otvorí okno, tak preto stále pozerala na tie okná.

Svedok D. B., školník, vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že ráno prišiel do práce, ako

vždy prvý, odomkol predný vchod, potom aj zadný, potom chodil po chodbe začul volanie o pomoc
slovami ,,pomoc, pomoc“. Identifikoval, že o pomoc volá pani A., tak jej bežal na pomoc, najprv musel
odčipovať dvere, keď otvoril dvere, videl, že pani A. leží na zemi, šaty mala vyhrnuté hore, mala
roztrhnuté silonky, spodné prádlo mala ešte na sebe, tiež videl, že obžalovaný nad ňou kľačal, tak ho
hneď odtiahol, následne ho chytil pod krk, bol agresívny, bránil sa, potom prišiel riaditeľ a ho už obaja
spacifikovali, kým neprišla polícia. Keď ho chytil pod krkom, tak mal obnažený úd, ktorý si v tom čase

skryl do nohavíc. Poškodená ležala na chrbte, hlavu mala pod oknom, lebo tam hneď nad tým je okno,
nohy mala spustené až na ihrisko, a bránila sa rukami, metala sa rukami, obžalovaný ju zvalil na zem,
na chrbát. Tam je taký chodník, ona ležala na tom chodníku a nohy mala spustené na ihrisko, mimo
chodníka a to od strednej časti tela, od pása, od zadku. Ležala normálne na zemi a hlavu mala tiež
na zemi a s rukami máchala, bránila sa. Šaty mala vyhrnuté až hore, na hrudi mala potrhanú blúzku,

spodné prádlo mala ešte na sebe a silonky mala potrhané. Nevedel presne uviesť, v ktorej časti ich
mala potrhané. Jej nohy boli pod obžalovaným a ona sa bránila s rukami, takisto aj on máchal s rukami.
Normálne nad ňou kľačal, ona mala nohy medzi jeho nohami. Nemala nohy voľné, mala ich napnuté,
nemala ich ani pokrčené, už presnejšie to nevedel popísať. On prišiel k obžalovanému, chytil ho zozadu
rukou pod krk (svedok názorne ukazoval) a ťahal ho od poškodenej preč, ťahal ho k oknu. Na vysvetlenie

dodal, že ona ležala pod oknom, ťahal ju von, je tam dvojité okno, keď vyšiel z budovy, tak bola po jeho
pravej strane. Po tom, čo obžalovaného odtiahol, poškodená nehovorila nič, bola v šoku, postavila sa
a potom tam už prišli ďalší učitelia, tak ona potom už s nimi komunikovala. Obžalovaného držal pod
krkom, len že on sa trhal, tak ho silnejšie pritlačil, potom prišiel riaditeľ a už obaja ho spolu spacifikovali.
Držal obžalovaného ho zozadu pod krkom, nehovoril nič, len sa trhal a chcel ujsť, mal čo robiť, aby ho

udržal, len potom keď prišiel riaditeľ, tak kričal, aby ho pustili. Potom už len ležal na zemi, už nerobil
nič. V čase, keď uvidel obnažený pohlavný úd, mal obžalovaný na sebe biele tričko a nemal rifle, ale
mal asi šušťákové nohavice, čierne, tmavé, keď ho videl a stiahol ho hore, tak videl, ako si rýchlo dáva
pohlavný úd do nohavíc. Bránil sa, bol agresívny a chcel ujsť. Riaditeľ videl, že mal s ním čo robiť, že
chcel ujsť, tak mu prišiel na pomoc, pretože mal problémy a už ho potom obaja dali na zem kľaknúť.

Potom ho držali, až pokiaľ neprišli policajti. Potom prišla pani zástupkyňa s manželom a myslí si, že
to bola ona, kto zavolal políciu. Keď prišla polícia, tak aj on bol v šoku, ale videl, som sa poškodená
triasla, nerozprával s ňou, išla do vnútra, to opravil, že prišla sanitka, potom ju už nevidel. Ona potom
po skutku maródovala, nevidel ju, ale ohľadom toho sa s ňou do dnešného dňa nerozprával, o tom sa
nebavili, ona o tom nechcela rozprávať. Poškodenú pri volaní o pomoc spoznal už na základe hlasu,

keď počul ,,pomoc, pomoc,“, tak pozná jej hlas, tak vedel, že to je pani A., lebo ona chodí tak hneď
po ňom do práce. Predtým ich nevidel, zbadal ich až keď vyšiel pred dvere, boli po jeho pravej ruke,
vo vzdialenosti možno 1,5 m, vyšiel vonku a oni hneď boli ako bol múrik, a ona priamo pri tom múriku
ležala, takže v podstate ako keby vedľa neho (svedok ukázal aj rukami, ako to bolo a ukazoval svojou
pravou rukou vedľa seba). Pristupoval k ním z pravej strany, viac zozadu. Chrbát mala na tom chodníku

a nohy mala spustené rovno na to ihrisko, nohy mala spolu, nemala ich ani roztiahnuté, mala ich rovno.
Pristúpil k obžalovanému zozadu, ľavou rukou ho chytil pod krk, dvihol ho od poškodenej a v momente,
keď ho išiel odtiahnuť od poškodenej, tak pohlavný úd ešte nevidel, až jak ho dvíhal od nej hore, tak si
až vtedy všimol, že pohlavný úd strká do nohavíc, ale v prvom momente to ešte nevidel a ťahal ho preč.
Poškodená okrem volania o pomoc nič nekričala, počas celého incidentu nepočul nič, že by kričala alebo

hovorila, len to na začiatku ,,pomoc, pomoc“. Obžalovaný mal nohavice, keď ho ťahal, trošku spustené,
nie úplne – svedok na sebe názorne ukazoval, že ich mal obžalovaný spustené niekam zhruba 15-20 cm
od pásu na stehne (odhad samosudcu) – a potom si ich z tejto pozície vytiahol hore úplne tak, ako by mali
byť normálne oblečené – čo svedok rovnako názorne ukázal. Videl proste to, že mal pohlavný úd vonku.
Bolo to asi pri stehnách (svedok názorne ukazoval), kde obžalovaný kľačal pri nohách poškodenej.

Svedok ďalej popísal a ukázal na fotografii na č. l. 230 na strane 3 polohu poškodenej a obžalovaného
potom čo vyšiel z budovy: Vyšiel z budovy, na fotke je viditeľný najprv múrik, hneď vedľa dverí, svedok
ďalej uvádzal, že vyšiel dopredu, obžalovaný s poškodenou sa nachádzali na pravej strane od neho,musel sa otočiť smerom ku nim, aby ich videl, obžalovaný bol otočený čelom k nemu vo vzdialenosti asi
na 1 m od svojej polohy, popísal tiež, že poškodená z chodníka mala nohy spustené kolmo, mimo toho
chodníka na susediacu betónovú plochu. Na nohách mal biele ponožky a v tom momente ako ho bral,

tak nemal nič, mal bosé nohy a vedľa neho boli šľapky. Keď ho ťahal, tak mu asi museli spadnúť, pretože
boli pohodené. Zobral ho od poškodenej tak, že obžalovaný bol spredu a pristúpil k nemu a tak ho bokom
z prednej časti krku zobral, ako keby vykrúcal krk do strany (svedok názorne ukazoval toto svoje konanie
na prokurátorke s jej súhlasom). Videl to cez neho smerom dole, že ako mal obnažený pohlavný úd.
To bolo veľmi krátko, dvihol obžalovaného, maximálne dve, tri minúty, a v tom čase keď prišiel riaditeľ,

tak poškodená vstávala zo zeme. Následne poškodená stála na boku, rozprávala sa s učiteľmi a s nimi
dvoma nekomunikovala. Chodí do práce na pol siedmu, prišiel som pred pol siedmou a poškodená
prišla, nevie kedy, možno 5 – 6 minút po ňom. To bol len moment, keď videl pohlavný úd, bola to chvíľa,
ale vedel uviesť, že nebol úplne vzpriamený. Obžalovaný mal voľné ruky v čase, keď si vracal úd do
nohavíc, držal ho len pod krkom, jeho ruky nedržal. Ťahal ho smerom ku oknu, okno napravo od dverí,
do budovy (svedok zároveň toto ukazoval na fotografii na č. l. 230 na strane 3).

Svedok H. L., riaditeľ školy, uviedol pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, že v ten deň bol v práci, bol na
prvom poschodí, čiže druhé nadzemné poschodie, bol na chodbe a začul hluk, buchot, neskôr nejaký
krik, prvotne nevedel čo sa deje, myslel si, že horí, že sa prenáša nábytok a keď hluk neustupoval,
tak zbehol nižšie pod schody, z tých schodov už videl cez okno a presklené dvere po prvé, ako zápasí

neznámy chlap s pánom B. a potom zazrel aj pani A. ako stála meravo a pozerala na jeden bod. Všimol
si, že má roztrhanú blúzku vpredu, šaty vyhrnuté, čo sa týka toho chlapa, ktorý zápasil, on sa aktívne
bránil, B. mal problémy, tak on vybehol, pomohol mu, spacifikovali ho a potom ho držali až do príchodu
polície, resp. spočiatku ho držali a neskôr už nekládol odpor, tak nad ním už len stáli. Sukňa poškodenej
bola dlhá, (svedok ukazoval do polovice stehien) a mala vyhrnuté akoby na hornú časť ako končí stehno,

ale nebolo jej vidno spodnú bielizeň (svedok názorne ukazoval). Videl, že má to roztrhnuté na prsiach,
viac sa zameriaval na ten súboj, keďže všetko bolo veľmi rýchle, bolo to v situácii, kedy to trebalo riešiť,
ale nevšimol si, že by mala zranenia alebo žeby krvácala. Nevidel na nej vonkajšie zranenia. Cez to
okno asi 10 metrov bola vzdialenosť od neho a keď vyšiel vonku, asi 3,5 – 4 metre od tých dverí. Tomu
sa hovorí taký nepríčetný pohľad, čo mala poškodená, pozerala vyjavene alebo zdesene. Keď okolo nej

prechádzal, tak ani nereagovala na tento podnet, ani pohľadom. Nič pri tom nerozprávala. Na otázku
prokurátora, keď vyšiel von konkrétne v akej polohe ich videl, uvádza: Oni boli v takom pokľaku a zápasili
a boli rovno pod oknom, ako máme dvere tak hneď vpravo je okno, dotyčný pán sa naňho zaháňal tou
rukou a pán B. sa ho snažil udržať. Ťažko povedať, keď im tam ruky lietali, snažil sa obžalovaný ale
vymaniť a tie pohyby boli, nazvem to útočné pohyby. Obžalovaný mal tmavé oblečenie a čo si pamätal,

tak mal biele ponožky, čo mal obuté, to nevedel uviesť, pretože bol bosý, asi keď zápasili, tak sa mu
vyzuli. Bol normálne komplet oblečený a tepláky alebo ako to nazvať, tak tie mal oblečené riadne.
Medzitým prichádzali zamestnanci, ale poprosil zástupkyňu B., lebo prišla s manželom, aby zavolala
políciu,akoajzáchranku,takpredpokladá,žeonazavolalapolíciu,prípadneniektoztýchzamestnancov.
Keď prišla záchranka, tak už tam bola polícia, čiže policajti dotyčného pána od nich prevzali a keď

prišla záchranka, tak ju zobrali dnu a už ju vyšetrovali. Keď prišla polícia, tak nevedel uviesť, čo robila
poškodená, oni stáli nad dotyčným pánom, robila aj nejaké kroky, ale pohybovala sa v tom priestore, ale
nevenoval jej pozornosť, sústredili sa na obžalovaného. Pri zápasení, keď mu držal ruky, tak vravel, aby
ho pustili. On mu povedal, aby si ľahol, a potom iž upustil od zápasenia. Keď už ľahol na zem, tak už
len ležal, občas sa chcel postaviť, ale povedal mu, aby ostal ležať, tak už potom sa nebránil a potom

s ním už problémy neboli. Nebavil sa o tom s poškodenou, ona potom išla na maródku, ani potom to už
nerozoberali, ona to nechcela riešiť, on do toho nechcel vŕtať, ona by sa skôr vyspovedala nejakej dáme,
určite nie chlapovi, navyše nadriadenému. Cez presklené dvere videl pani A. a cez to okno, ktoré bolo
zvnútra na pravej strane, videl ako zápasí B. s dotyčným. Videl ich od hlavy až po ruky popod ramená. Je
tam vysoký múrik. Pani A. videl celú postavu, lebo to sú presklené dvere. Obžalovanému chytil obe ruky,

ale bol dosť silný a snažil sa ho dostať dole, tak možno minútu a pol si držali ruky a potom mu povedal,
nech si ľahne a B. ho chytil za nohy a tak už ho dostali na zem. Nepočul konkrétne slová, len tlmené, skôr
to bol taký hluk, buchot, slová nepočul. Minimálne dve vrstvy mal oblečené, mal tmavú mikinu a nejaké
svetlejšie tričko. Boli tam aj kolegyne a rozprávali sa s poškodenou, stále to tak prebiehalo, že oni stáli
nad dotyčným pánom, ale, opravil sa, lebo si spomenul, že sa jej pýtal, či ju niečo bolí, ona povedala, že

nie, ale trval na tom, nech sa dá vyšetriť, lebo je v šoku a nemusí to vnímať. Zdá sa mu, že kolegyne jej
doniesli stoličku, určite sa o ňu nejak postarali. Čo sa týka súboja B. s obžalovaným, boli čelom oproti
sebe, pravú ruku mal obžalovaný voľnú, snažil sa strkať do B., B. sa ho snažil druhou rukou pridržať,
aby neutiekol. Na obžalovanom nevidel nič obnažené.Znalkyňa A. M. C. k svojmu znaleckému posudku č. 87/2024 na hlavnom pojednávaní uviedla, že
účelom znaleckého posudku bolo podľa uznesenia o pribratí znalca posúdenie osobnosti poškodenej,

jej vierohodnosti a prípadné známky ujmy, ktoré mohla utrpieť a vychádzala zo zapožičaného
vyšetrovacieho spisu a najmä zo záverov psychologického vyšetrenia. Znalkyňa k záverom znaleckého
posudku č. 87/2024 uviedla, že intelekt poškodenej je superiórny, dosahuje pásmo zjavného
nadpriemeruasvedčíprenadpriemernúúroveňverbálnejinteligencie,úsudkuamyslenia,nadpriemerne
kvalitnej schopnosti logicky a abstraktne uvažovať, analyzovať, dedukovať. Osobnosť poškodenej je

normálne komponovaná, zrelá a diferencovaná, pri spracovávaní podnetov dokáže zaujať vyváženú
pozornosť, udržať si sústredenie, prítomná je zvýšená file_4.jpg

file_5.wmf

intelektuálna snaha, a využívanie náročnejšie kognitívne taktiky a úsilie dôkladne pristupovať k

podnetom. Afektivitu používa a prejavuje rutinne. Tolerancia frustrácie je dobrá, file_6.jpg

file_7.wmf

zvládanie záťaže sa javí ako zrelé, menovaná má dostatočné osobnostné zdroje na vyrovnávanie sa s

prekážkami. Ak záťaž predsa preťažuje zdroje osobnosti, indikuje anxietu a nervozitu. Je schopná vo
všeobecnosti rozhodovať sa efektívne, voliť primerané file_8.jpg

file_9.wmf

spôsoby riešenia situácií a teda pravdepodobne dosahovať zvolené ciele, vyrovnávať sa normálne s
nárokmi okolia. Brzdový mechanizmus osobnosti, je menej pružný, voči silným file_10.jpg

file_11.wmf

afektom sa javí málo účinný, avšak sklon k rizikovému správaniu vyšetrenie nepreukázalo. file_12.jpg

file_13.wmf

U menovanej prevláda extrovertná socializácia, file_14.jpg

file_15.wmf

vovzťahochsdruhýmiprimeraneprejavujeemócieamázáujemovytváranieväzieb,oblízkosťavrelosť.
Vo vzťahoch má prevažne adaptívne zážitky a pozitívne hodnotenia druhými, má sklon sa správať

nechaoticky a rozumne, aktívne. Zvýšená je potreba komunikácie ako prostriedku k file_16.jpg

file_17.wmf

file_18.jpg

file_19.wmf

dosiahnutiu stanovených cieľov, zvýšená je kritickosť jej postojov. Preferuje spoluprácu a file_20.jpg

file_21.wmf

udržiava dôležité vzťahy. Vlastné sebahodnotenie je nevyhranené. V oblasti adaptácie nie sú
pravdepodobné ťažkosti. Vo všeobecnosti vníma spoločenské očakávania, správa sa v file_22.jpg

file_23.wmf

zhode s nimi, teda konformne. Správanie je energické, s rozvinutými organizačnými schopnosťami.K druhej otázke uviedla, že poškodená má superiórne mnestické schopnosti, ktoré sú vyrovnané a
svedčia pre file_24.jpg

file_25.wmf

schopnosť správne vnímať, presne si zapamätávať a následne aj pre schopnosť detailne v kontexte
a bez skreslení v súlade so zapamätaným reprodukovať. K tretej otázke uviedla, že psychologické
vyšetrenie u poškodenej prakticky vylúčilo psychotické procesy a file_26.jpg

file_27.wmf

organické poškodenie CNS, nepreukázalo poškodenie kognitívnych funkcií. Všeobecná file_28.jpg

file_29.wmf

vierohodnosť poškodenej je zhodnotením jej rozumových, pamäťových schopností a osobnostných
dispozícií zachovalá, teda bez znakov oslabenia, čo znamená, že poškodená file_30.jpg

file_31.wmf

je schopná podávať relevantné svedectvo o prežitých udalostiach. Pri vyhodnocovaní špecifickej
vierohodnosti ide o právne relevantný obsah výpovede, teda psychológ file_32.jpg

file_33.wmf

posudzuje, do akej miery konkrétna výpoveď korešponduje so skutočnosťou. Vierohodnosť výpovede
poškodenej je štandardná, t. č. jednoznačnę prevažujú znaky svedčiace pre jej vierohodnosť. Opis
skutku poškodenou je kontextovo ukotvený, je file_34.jpg

file_35.wmf

logický a detailný, je emocionálne prežívaný v súlade s obsahom. Vo výpovedi a rozhovore o skutku
neboli preukázané rozpory. Špecifickú vierohodnosť poškodenej smerom k vyšetrovanej veci hodnotím
rovnako ako zachovalú.

K otázke možnej ujmy na zdraví, znalkyňa zdôraznila, že poškodená až do skutku neprežívala strach,
stres, napätie, úzkosť či iné negatívne emócie vo forenzne relevantnom rozsahu. Avšak práve po
skutku sa u poškodenej rozvinuli pocity bezmocnosti a úzkosti, ľútosti aj zlosti, pocity krivdy. Poškodená
prežívalanechcenévpádyneželanýchspomienokvpodobefilmunakonaniepáchateľa(tzv.flashbacky),

rozvinuli sa u nej poruchy spánku a desivé sny. Počas dňa prežívala strach, uisťovala sa o svojom
bezpečí a v kontakte s ľuďmi bola podozrievavá, viac utiahnutá a bojazlivá. Uvedené si vyžiadalo PN
a odbornú lekársku pomoc, t. č. file_36.jpg

file_37.wmf

neurologickú. Pre opísanú symptomatiku nie je iné psychologicky zrozumiteľné vysvetlenie než, to že ide
o následok konania páchateľa. Konanie páchateľa zasiahlo poškodenú negatívne najmä v jej prežívaní
s dopadom na psychosomatickú zložku a sociálne správanie. Negatívny dopad sa prejavuje spôsobom
uvedeným v odpovedi na otázku č. 4. Je pravdepodobné, že uvedené negatívne reakcie budú aj naďalej

ovplyvňovať a obmedzovať poškodenú v jej prežívaní a najmi sociálnom správaní, v premýšľaní o
ľuďoch, budú spôsobovať jej väčšiu ostražitosť, prípadne prežívanie strachu v kontakte s náhodnými
ľuďmi.

Po vypracovaní už neprišla s poškodenou do kontaktu. K neurologickej pomoci uviedla, že poškodená

sama uviedla, že od skutku nespáva dobre, budí sa a premýšľa o tom čo sa stalo, býva zlostná a taká
viac náladová, vyhľadala preto neurologické vyšetrenie a bol jej predpísaný Frontin, ktorý užívala.
Poškodená počas vyšetrenia bola elegantne upravená pani, jej prejav bol veľmi kultivovaný otvorený
a pokojný, prirodzene spolupracovala a podrobila sa všetkému o čo som požiadala v rámci vyšetrenia,vyjadrovala sa k veci zrozumiteľne, sústredila sa, jej správanie môžem vyhodnotiť, ako celkom pokojné
a bez zvláštností. Znalkyňa má poznačené, že jej prežívanie bolo v súlade s obsahom rozhovoru, takže
môže povedať, že skutok opisovala taktiež už pokojne s odstupom času, tie udalosti mala spracované

a bola schopná ich pokojne opísať. Skutok samotný, ku ktorému ak došlo, tak ako poškodená uvádzala,
je sám o sebe traumatizujúci, má potenciu spôsobiť traumu a rôzne negatívne prejavy v psychickom
obraze, v podstate sa u poškodenej takéto aj rozvinuli, ale bude záležať od nej samotnej, od prípadnej
odbornej liečby, podpory okolia, či tieto udalosti zanechajú trvalé následky alebo nie. Poškodená je
z psychologického pohľadu inteligentná a zdravá, má normálnu osobnosť, a má teda predpoklady na to,

aby zvládla spracovať udalosti, ktoré sa stali aj bez trvalých následkov. Nevedela teda trvalé následky
jednoznačne vylúčiť, ale ani potvrdiť.

Ďalej znalkyňa uvádzala, že pracuje v odbore klinická psychológia dospelých a detí a štandardne, a čo
sa týka metód, klinické metódy, ktoré použila, sú teda pozorovanie poškodenej, rozhovor s ňou, dôkladný
anamnestický rozhovor a potom diagnostické, psycho-diagnostické postupy, tam sa zameriavala

úmerne otázkam k vierohodnosti, intelektu poškodenej, intelektový test, dve pamäťové škáry, dva
osobnostné dotazníky a takisto projektívne metódy na posúdenie osobnosti. Práve pozorovanie
a rozhovor sú klinické metódy, ktoré sú nenahraditeľné, samozrejme dá sa namietať, veľmi záleží od
osobnosti posudzovateľa, ale je to najpodstatnejšia metóda. Aby to nestálo len na pozorovaní, tak aj
štandardizované testy a postupy zvolila. Inteligenčný dotazník bol jednoduchý, osobnostné metodiky

boli komplikovanejšie a náročnejšie, taktiež pamäťové úlohy zodpovedali tomu, čomu bolo potrebné
sa vyjadriť. K otázke spoľahlivosti validity a reliability, jednotlivých metód by sa vedela vyjadriť po
nahliadnutí do príručiek, kde je to uvedené. Každopádne použila Wechslerovú pamäťovú skúšku,
aminnesotskýosobnostnýdotazník,ktorésúpovažovanézanajspoľahlivejšie.Štandardnesatoklientov
pýta, či už navštívili psychológa alebo psychiatra a poškodená uvádzala, že psychológa, ani psychiatra

nenavštívila a neliečila sa, doslova uviedla, že sa až do skutku cítila dobre a nebolo to potrebné.
K motívu poškodiť obžalovanému uviedla, že poškodená páchateľa do skutku nepoznala, nemala s ním
kontakt ani vzťah, čiže nezistila motiváciu či mu chcela nejako poškodiť alebo naopak prípadne ho
chrániť. Tá trestná činnosť a spôsob akým bol skutok vykonaný, ak bol, je sám osebe považovaný
z psychologického hľadiska za traumatogénny, pretože obeť si pri takom počínaní páchateľa zažíva pocit

bezmocnosti, to znamená, že môže prežívať strach o svoj život, zdravie a naopak vnímať bezmocnosť,
čo je veľmi nepríjemný stav, a práve ten potom dokáže vyvolať traumatické prežívanie. Tieto príznaky
ako nespavosť, flashbacky, nočné mory, napätie, sú u poškodených, u obetí, úplne pri takom skutku
štandardné príznaky, ktoré sa vedia rozvinúť. Samozrejme záleží od osobnosti obete. Je to relatívne
bežný stav v týchto prípadoch.

Znalec D. D. L. z odvetvia súdne lekárstvo na hlavnom pojednávaní k obsahu znaleckého posudku
č. 282/2024 uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe uznesenia o pribratí znalca z OR
PZ OKP Prešov zo dňa 12.08.2024, kde bol pribratý na posúdenie zranení poškodenej D. D. A..
Na vypracovanie znaleckého mal predložené podklady a to zápisnicu o výsluchu svedka, zdravotnú

dokumentáciu poškodenej, telefonickú komunikáciu, odbornú konzultáciu s D. A. H..

Znalec k záverom znaleckého posudku č. 282/2024 vypovedal, že z prístupnej zdravotnej dokumentácie
zistil, že menovaná utrpela pomliaždenie záhlavnej oblasti hlavy, pomliaždenie a kožné odreniny oboch
lakťov, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena. Uvedené poranenia pomliaždenie záhlavnej

oblasti hlavy, pomliaždenie a kožné odreniny oboch lakťov, pomliaždenie a kožná odrenina ľavého
kolena, boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené
oblasti malou až strednou silou a prudkosťou, a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou
pri páde poškodenej na zem, po posotení druhou osobou. V danom prípade nedošlo k poškodeniu
životne dôležitých orgánov, ani k ohrozeniu ich funkčnosti. K zraneniam mohlo dôjsť tak, ako to

opisuje poškodená a svedkovia. Z lekárskeho hľadiska ide v prípade pomliaždenia záhlavnej oblasti
hlavy, pomliaždenia a kožných odrenín oboch lakťov, pomliaždenia a kožnej odreniny ľavého kolena
o poranenia stredne ťažké, ktoré si nevyžaduj ú špecifickú chirurgickú liečbu, iba dezinfekciu kožných
odrenín, telesné šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu,
pričom k úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 14 - 16 dní. V prípade, ak by poškodená pracovala,

potom by si uvedené zranenia vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 14 - 16 dní.
Menovaná nebola v čase po úraze v bezvedomí , nebola hospitalizovaná v nemocnici, nezvracala,
nemala úporné dlhotrvajúce bolesti, horúčky a nebola odkázaná na pomoc druhej osoby pri vykonávaní
základných životných potrieb, bola obmedzovaná bolesťami v mieste poranení počas liečby, v dĺžke 14– 16 dní, s klesajúcou intenzitou. V danom prípade dosahuje výška odškodnenia za bolesť pri úraze pri
35 bodoch sumu 982, 00,- eur.

Ďalej znalec uviedol, že v prípade, ak by poškodená spadla, hlavou na tvrdý povrch, napríklad asfaltový
chodník, obrubník a pod. mohlo byť dôjsť, k vzniku zlomeniny lebečnej skloviny, s pomliaždením mozgu
a vnútorným krvácaním, čo by mohlo prejsť aj k smrti poškodenej, to sa ale bavíme v čisto teoretickej
rovine. Poškodená sa v čase od 01.07.2024 do 15.07.2024 liečila na chirurgickej neurologickej
ambulancii, a ambulancii praktického lekára pre dospelých, pričom uvedené poranenia je možné

hodnotiť ako stredné ťažké s dobou liečenia 14-16 dní. Jednotlivé ťažkosti poškodenej by boli pri
liečbe na jednotlivých ambulanciách objektivizované, pričom postupne dochádzalo k zlepšeniu jej
zdravotnéhostavu.Poškodenábolaprvýkrátošetrenádňa01.07.2024včaseo08.33hod.naambulancii
úrazovej chirurgie FNSP Prešov, pričom sa sťažovala na bolesti hlavy, bolo jej na vracanie, nebola
si istá, či si hlavu udrela, pričom pri objektívnom vyšetrení bolo zistené, v oblasti hlavy na poklop
nebolestivá hlava, v oblasti pravého lakťa bola zistená povrchová kožná odrenina, v oblasti ľavého

lakťa bola zistená povrchová kožná odrenina, v oblasti ľavého kolena bola zistená poruchová kožná
odrenina. RTG vyšetrenie bolo negatívne, pričom záverečné diagnózy boli stanovené ako pomliaždenie
a kožné odreniny oboch lakťov, pomliaždenie a kožné odreniny ľavého kolena. Dňa 02.07.2024 bola
poškodená ošetrená na ambulancii praktického lekára pre dospelých, pričom poškodená uviedla, že
cítila bolesti hlavy v záhlaví, bola odporúčaná na neurologické vyšetrenie, ktoré absolvovala dňa

03.07.2024 kde jej bolo vykonané CT vyšetrenie, pričom bola stanovená diagnóza pourázovej bolesti
hlavy. Dňa 08.07.2024 bola poškodená na ošetrení na chirurgickej ambulancii v Prešove, kde boli
stanovené diagnózy, pomliaždenie hlavy, pomliaždenie a kožné odreniny oboch lakťov, pomliaždenie
a kožná odrenina ľavého kolena. Poškodenej bola praktickým lekárom dňa 02.07.2024 vypísaná PN so
začiatkom od 01.07.2024, teda jeden deň dozadu. Dňa 08.07.2024 boli poškodenej povolené vychádzky

a dňa 15.07.2024 bola poškodenej ukončená PN od 16.07.2024. V danom prípade utrpela poškodená
povrchové kožné odreniny, ktoré sa niekedy môžu zahojiť skôr, teda do 7 dní, avšak utrpela takisto
pomliaždenia u ktorých práceneschopnosť a sťaženie spoločenského uplatnenia môže presahovať dobu
5-6 dní. Pri prvotnom ošetrení poškodenej dňa 01.07.2024 bola poškodenej nariadená kontrola na
kritickej ambulancii o 5-7 dní, pričom je možné predpokladať že ošetrujúca lekárka D. N. M. na základe

obsahuacharakterurozsahu,poraneniausúdila,žeuvedenéporaneniasibudúvyžadovaťdĺžkuliečenia
v trvaní viac ako 5 dní. Tu treba poukázať, aj na skutočnosť, že nešlo o mladú osobu, išlo o ženu, ktoré si
zraniteľnejšie, nešlo o trénovanú osobu, a ten pád bol náhly a akcelerovaný, takže treba prihliadať aj na
tieto okolnosti, tie ženy sú krehké v takom veku, ubolená musela byť poriadne. K obmedzeniu a sťaženiu
obvyklého spôsobu života uviedol, že v danom prípade podľa zdravotnej dokumentácie okrem poranení

v oblasti končatín sa u poškodenej prehlbovala bolesť hlavy, pri predklone smerom dopredu. Samotné
poranenia v oblasti lakťov, poškodenú osobu hendikepujú určitým spôsobom, pri jedení, obliekaní,
hygiene a poranenie kolena hendikepuje osobu počas chôdze, prípadne pri činnostiach spojených so
stávaním, chôdzou, ľahnutím si na posteľ. Pri sčítaní všetkých poranení je možné predpokladať, že
poškodená bola v čase počas liečby ubolená a mala celkovo zlú fyzickú výkonnosť. Podľa predloženej

lekárskej správy si starostlivosť o poškodenú vyžadovala aj psychické šetrenie a bolo jej odporúčané
psychologické vyšetrenie.

Znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin z odvetvia psychiatrie k svojmu znaleckému posudku č. 133/2024 uviedol,
že účelom bol obvyklý postup týchto posudkov, dať vyšetrovateľovi a súdu podklad na vyjadrenia

sa príčetnosti a potrebne odporučiť nejaké ochranné liečenia, v tejto veci podkladom bola zdravotná
dokumentácia, jedna z Michaloviec, druhá z nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne
a z univerzitnej nemocnice Košice, ďalej vyšetrovací spis a samotné psychiatricko-sexuologické
vyšetrenie. V takýchto veciach je obvyklé na zváženie PPG vyšetrenie, avšak posudzovaný bol pri
samotnom klinickom vyšetrení málo spolupracujúci, tým pádom nepripadalo do úvahy realizácia PPG

vyšetrenia, kde je potrebná vysoká miera spolupráce a ochota participovať na vyšetrení.

Znalec k záverom znaleckého posudku č. 133/2024 vypovedal, že zásadnými závermi sú
u posudzovaného pána tie, že nebola zistená duševná choroba, ani poruchou v zmysle psychózy,
deviácia v pravom slova zmysle, u menovaného nebola zistená ani závislosť od alkoholu a drog,

zásadnýmzistenímbolozistenýnižšíkognitívnystatusnaúrovniľahkejmentálnejretardácie,aosobnosť
s rysmi emočnej nestability, a disociálnymi rysmi. Samotná mentálna retardácia, ani osobnostné rysy
popísané vyššie nemajú vplyv na posúdenie rozpoznávacej a ovládacej schopnosti nejaký významný,
taktiež dopĺňam, že pánovi B., nie je potrebné nariadiť žiadne z ochranných liečení, to sú tie základnézistenia zo znaleckého skúmania. K motívu k spáchaniu skutku a obrane obžalovaného, že ho
nezaujímajú staršie ženy uviedol, že ak sa skutok v trestnom konaní preukáže, tak zrejme to možné je,
že to mohol spraviť, treba povedať, že len malé percento sexuálne motivovaných skutkov je podmienené

prítomnou sexuologickou deviáciou, menej ako 10 %. Poukázal na informácie, ktorými znalec disponuje,
v anamnéze a v podstate v tej obsiahlej dokumentácii z Michaloviec, sú nejaké poruchy popísané už
od útleho veku, od 10-12-15 rokov a tak ďalej, jednalo sa o obťažovanie, masturbáciu pred ostatnými
deťmi, pri nižších intelektových schopnostiach je takéto správanie relatívne často zachytené a vyskytuje
sa v zariadeniach ako v detských domovoch, nejak hlbšie tento jav popísať je náročnejšie, skôr sa

dostáva do popredia taká pudovosť, zhoršená schopnosť sebaovládania, ale hovoríme o období 5-10
rokov dozadu, tam kde boli pravidelné kontroly ambulantné, kde je popísané na strane 40-90 posudku,
kde je znalecká dokumentácia, a z ktorej znalec vychádzal. K súčasnému popisu sexuality a aktuálnym
preferenciám je sa veľmi ťažko vyjadriť, lebo na jednej strane uvádza znalcovi, že nemal pohlavný
styk a na druhej strane, že je rodičom dieťaťa, takže pri takýchto protichodných a menej hodnoverných
údajov je to ťažko popísať. Je to iba aká si špekulácia. Mne menovaný poprel užívanie drog a pár

dni pred bol v Michalovciach a tam uvádzal, že mal aj vnútorné používanie drog. Kombinácia nižších
intelektových schopností, plus používanie pervitínu, by z pohľadu znalca celkom zrozumiteľne ten skutok
vysvetlilo v rámci toho s čím sa ako znalec stretávam. K tomu ešte znalec uviedol, že sú tam veľmi
protichodné informácie, s ktorými sa musí vysporiadať súd, ja ako znalec mi je veľmi ťažko odpovedať
jednoznačnevzhľadomnatietoinformácie,ktorébolikdispozícii.Javísatoztejrozsiahlejdokumentácie,

ako taký celoživotný povahový rys, emočná nestabilita, znamená to také náhle, pudové rozhodnutia,
rýchle zmeny rozhodnutí. Liečbe sa v minulosti podroboval cca od roku 2010 na vyšetrenie bol privedený
z detského domova vychovávateľkou, dokonca tu je ešte záznam od roku 2006, čiže vo veku 6 rokov bol
liečený, vždy to bolo pre poruchy správania v detskom domove, vrátane porúch správania sexuálneho
typu, ako už bolo skôr povedané, masturbácia, obťažovanie detí a posledná liečba bola v roku 2024

jednalo sa o hospitalizáciu v nemocnici pre obvinených a odsúdených a bola v júli 2024 a bolo to pre
poranenie si oboch predlaktí, jednalo sa o povrchové rezné rany. V podstate vo všetkých vyšetreniach,
či z ambulancie v D., či z lôžkového oddelenia v D., či z nemocnice pre obvinených a odsúdených
v Trenčíne ešte aj psychiatrická klinika Košice sú v zásadnej zhode a vždy konštatujú ľahkú mentálnu
retardáciu a vždy konštatujú emočnú nestabilitu, impulzivitu, nejaké odlišné alebo iné závery nie sú nikde

zaznamenané. Klinické vyšetrenie bolo vykonané ku dňu 09.08.2024, znalec z Trenčína vždy žiadal
všetko, čo majú k dispozícii, Trenčín mu poskytol jednu správu, či tam bola ešte niekedy nejaká iná
správa, tak to nevedel uviesť. Trenčín vždy poskytne správy, ktoré potrebuje. Nemal vedomosť ani nie
je explicitne uvedené, aby bolo tých správ viac a mm za to v zásade, že nepredpokladá, žeby mimo
toho ešte boli nejaké zásadné informácie, ktoré nemal k dispozícii. Vzhľadom na charakter znaleckej

činnosti sprístupnenie obsahu zdravotnej dokumentácie nie je podľa našej legislatívy viazané na súhlas
dotknutej osoby a čo sa týka zdravotnej dokumentácie, tak cituje presne to, čo je uvedené v zdravotnej
dokumentácii, ktorú mal k dispozícii. Zdravotná dokumentácia uvádza, že tam bolo agresívne správanie,
vyhrážky, vyhrážania sa nožom už v detskom veku, poškodzovanie veci, krádeže, napríklad záznam,
strana 79 znaleckého posudku, že malé dievčatá nútil, aby sa zobliekali a ľahol si na nich a na mnohých

ďalších lekárskych nálezoch, je to možné pri precíznom pozretí, je to možné dohľadať. Tieto záznamy
vznikli vždy tak, že ten vychovávateľ referuje detskému psychiatrovi aké je to správanie v tom zariadení.
Takto vznikajú tieto lekárske správy. Užívanie drog uviedol sám obžalovaný pri hospitalizácii v Trenčíne
v nemocnici. Znalec zdôraznil, že nevie, kde je pravda, uvádzam, čo je uvedené a toto vyplýva zo strany
17-18 posudku zvýraznené aj tučným písmom aj zvýrazňovačom.

Ďalej znalec uvádzal, že menovaný chápe zmysel trestného stíhania, nenašiel okolnosti, ktoré by
vylučovali v rámci takej trestnej činnosti. Tá praktická zložka inteligencie je rozumieť, na čo sú peniaze,
rozumieť ako si zaobstarať jedlo, a pod. a akademická to sú nejaké vedomosti, kto je prezidentom,
hlavné mesto štátu a pod. a v tej praktickej zložke života tam sa jednoznačne orientuje lepšie ako

v akademických schopnostiach. Mierne zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností, to znamená,
že taktiež pod vplyvom tej ľahkej mentálnej retardácie, ak by sme porovnali rovnaký trestný čin osoby s
úplným ,,normo“ intelektom, tak oproti osobe s ,,normo“ intelektom boli o čosi znížené, ale nejedná sa
o zásadné ani významné, ani podstatné zníženie. Nie je preukázaná závislosť od návykových látok. Iné
údaje nie sú podkladom, preto aby sa dala nejaká závislosť konštatovať. Z hľadiska prognózy, nejedná

sa o duševné chorú osobu, u nie duševnej chorej osoby je to skôr otázka na psychológa, predsa len ten
vek 25 rokov a 10 odsúdení, 10 priestupkov aj pre neho, ako pre psychiatra, zo psychiatrického hľadiska
nemá žiadnu chorobu, ktorá by ho sama o sebe robila rizikom, avšak v kombinácii s tými osobnostnými
rysmi, ľahkou mentálnou retardáciou a trestnou minulosťou môže predstavovať rizikové faktory aj dobudúcna. Z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. S tými drogami, je to tu uvedené
iba ako údaj, že niekedy k niečomu takému došlo bez datovania, je to na strane 17 a 18. Je to stručný
záznam. V iných správach sa drogy neuvádzajú. Vo všeobecnosti sú samozrejme prognostický pozitívne

faktory aj na tej sociálnej rovine – žena, rodina, k prognostickým takým pozitívnym faktorom patrí vždy,
že človek má sociálne zázemie, že pracuje, že nie je závislý od návykových látok, to sú všeobecné
faktory, tu mi je to veľmi ťažké aplikovať, pretože taká istá situácia bola aj v deň inkriminovaného skutku,
takže je otázne, že keď vtedy nebola nejakým tlmiteľom protiprávneho konania, či ním bude do budúcna
to je ťažko povedať, ale vo všeobecnosti určite sociálne zázemie, partnerský vzťah, rodičovstvo, sú

prognosticky vždy pozitívne faktory.

Následne súd oboznámil podstatné listinné dôkazy, ako aj analýzu kamerových snímok z DVD nosičov,
prehral kamerové obrazové záznamy zachytené na DVD nosičoch a zistil nasledovné.

Vyčíslenie škody poškodenej obsahuje výpočet nemajetkovej ujmy vo výške 7500,- eur, uplatnenie

ďalších položiek vrátane bolestného, pričom poškodená k vyčísleniu pripojila aj vyčíslenie ušlej mzdy
a doklad o oprave hodiniek.

Zápisnica o prehliadke tela obžalovaného, vrátane fotodokumentácie, zachytáva osobu obžalovaného
v rôznych uhloch. Obžalovaný je na fotografiách s krátkymi čiernymi vlasmi, po bokoch vystrihaný na

krátko, má oblečené čierne tričko, pod ktorým vidno ešte aj biele tričko alebo tielko a čierne teplákové
nohavice. Na nohách má biele ponožky a čierne šľapky. Na ľavej ruke má viditeľné tetovania, na tvári
medzi obočím akoby pozostatok jazvy. Za pravým uchom má drobnú ranku, na pravej ruke odreniny. Na
fotografiách v spodnej bielizni vidno, že má oblečené sivo-čierne pásikaté boxerky. Z fotografie nie je
vidno (nie je to v zábere), aký lem majú boxerky a či je na ňom nápis.

Zápisnica o prehliadke tela poškodenej, vrátane fotodokumentácie, zachytáva osobu poškodenej
v rôznych uhloch. Poškodená má oblečený biely zvršok a žlté šaty, obutú má béžovú sandálovú obuv,
na nohách má pančuchy – silonky. Z fotografií je zrejmé, že vo výstrihu, v oblasti pŕs, sú šaty natrhnuté,
rovnako aj podprsenka. Poškodená má odreniny na ľavej ruke, predlaktí. Silonky sú na stehnách,

predkolení a na boku od lýtka rozpárané, ide o podlhovasté rozpáranie, „očko“, ktoré sa ťahá vo
vertikálnom smere. Rozpáranie a ťahanie šmuhu je zreteľné aj na ľavej nohe od vrchu stehna smerom
nadol. Taktiež sú silonky vo vertikálnom smere rozpárané pri pohľade na zadnú časť tela, po oboch
stranách. Na pravom kolene je zreteľná odrenia, odreniny sú aj na chodidle, poškodená má na oboch
nohách prelepené prsty leukoplastom. Ďalej sú zachytené už vyzlečené silonky, kde je zreteľné „očko“

dole pri chodidlách, potom v blízkosti kolena a rozpáranie ťahané ako už bolo popísané na fotografiách,
kde ich mala oblečené. Je to obojstranné, na pravej aj ľavej nohe, spredu aj zozadu.

Ďalej súd ako podklad pre zadováženie DVD záznamov oboznámil príkazy a zápisnice o prevzatí
kamerových záznamov. Následne prehral obrazový záznam – kamerový záznam z DVD nosiča na č.

l. 201 a 206, pričom z DVD nosiča na č. l. 213 nebolo pre technický problém možné prehrať záznam,
súd z neho len oboznámil analýzu. Z prehratých a oboznámených DVD záznamov vyplynul postupný
pohyb poškodenej a obžalovaného, na DVD z č. l. 201 je zachytený pohyb poškodenej, ako vchádza
do areálu SPŠ stavebná, za ňou ide obžalovaný niekoľko metrov vo vzdialenosti. Osoby sú podľa
oblečenia a výzoru stotožnené ako poškodená a obžalovaný. Vidno tam komunikáciu, verbálnu aj

gestami obžalovaného s poškodenou. Poškodená kráča pred obžalovaným, v jednej chvíli sa otočí
a niečo mu hovorí, potom pokračuje v chôdzi a za ňou obžalovaný. Poškodená opakovane niečo hovorí
obžalovanému a pokračuje, obžalovaný ide za ňou a približuje sa, prenasleduje ju. Druhý DVD nosič
obsahuje záznam, ktorý zachytáva poškodenú na semafore na ulici Masarykovej na veľkej križovatke
v smere od stanice, tesne za ňou je obžalovaný. Druhý záznam je už z ulice Masarykovej v smere na

Námestie legionárov, kde je zrejmý pohyb poškodenej po chodníku a za ňou v relatívne tesnej blízkosti
opäť kráča obžalovaný, ktorý ju sleduje. Aj z analýzy posledného záznamu, ktorý súd pre technické
dôvody nemohol prehrať a zodpovedajúcim spôsobom to zohľadní pri hodnotení dokazovania, vyplýva
prenasledovanie poškodenej obžalovaným, v tejto časti cez ulicu Plzenskú okolo SPŠ elektrotechnickej.

Z lekárskych správ týkajúcich sa poškodenej D. A. vyplýva priebeh liečby poškodenej, od 01.07.2024,
bezprostredne po skutku, kde v zmysle subjektívneho popisu mala byť napadnutá neznámym Rómom,
sotiljunazem,roztrholjejvrchnýdielšiat,vyhrnulsukňu,dávalsidolenohavice,pravdepodobnejuchcel
znásilniť, kde sú zároveň v rámci objektívneho náletu popísané zranenia a odreniny na pravom a ľavomlakti a ľavom kolene (správa z FNsP, úrazová chirurgia), kde jej následne bola od 01.07.2024 vystavená
praktickou lekárkou dočasná PN. Ďalšie správy popisujú následné vyšetrenia na CT, neurológie, kde
nebolo zistené poškodenie hlavy a mozgu, bolo odporúčané vyšetrenie krčnej chrbtice, kontrola na

ambulantnej chirurgii dňa 08.07.2024 potvrdila zlepšenie stavu, rovnako aj správy od praktickej lekárky
s ukončením PN od 16.07.2024. Zo správ tiež vyplývajú bolesti hlavy po náraze na zem, neboli však
zistené vnútorné zranenia v lebke.

Zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou zachytáva oblasť zadného dvora SPŠ stavebná

na ulici A. XX, A., kde sa do dvora vchádza z ulice Bayerovej cez vstupnú bránu, nasleduje prvá a druhá
časť parkoviska až na tretiu časť oddelenú plotom a výsuvnou bránou, ktorá je otvorená, po pravej strane
parkoviska je budova školy. O brány asi 2 metre je zadný vchod do školy,. Pri vchode do budovy je
položená igelitová taška, čierna šiltovka, čierne šľapky a balíček arašidových chrumiek. Zadný vchod
tvoria dvojkrídlové plastové dvere, ktoré sú presklenné, vedľa vchodu je plastové okno. Z fotografií tiež
vyplýva, že samotné miesto, kde došlo ku skutku, je pred zadným vchodom, budova školy je ružovej,

lososovej farby, vedľa dverí je vyvýšený betónový chodník s obrubníkom, inak je tam asfaltová plocha.
Napravo od dverí (na fotke naľavo z pohľadu toho, kto fotil) je plastové okno, medzi dverami a oknom
je stena múriku, ktorá ich oddeľuje.

Z lekárskej správy na obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný po skutku nemal žiadne zdravotné

ťažkosti, bol schopný pobytu v CPZ ako aj úkonov trestného konania.

Správa z miesta bydliska uvádza, že sa v júni 2018 vrátil z detského domova, nedokázal sa prispôsobiť
životu v osade, túlal sa po mestách na východe, prespával celé dni pred bránou domova, kde predtým
bol. Mal pravidelne užívať lieky, ktoré kombinoval s alkoholom, správal sa agresívne, rodičia ho

nezvládali. Z výkonu trestu bol potom prepustený dňa 07.05.2022, kde žil s rodičmi a sestrou, kde sa
už nezdržiava, žil potom s priateľkou v Prešove. V lete 2022 bol v kontakte s terénnymi sociálnymi
pracovníčkami, chceli mu pomôcť dať si do poriadku zdravotné záležitosti, chcel si vybaviť invalidný
dôchodok. Ďalej je správa všeobecná, nebol riešený komisiou, nemal v obci žiadny majetok a v obci
sa už asi 2 roky nezdržiava.

ÚPSVaR Prešov v správe uvádza, že v roku 2024 nie je vedený v evidencii, bol vedený v roku 2018,
kedy bol od 13.08.2018 vyradený z dôvodu nespolupráce. Nepoberal žiadne dávky sociálnej pomoci. Aj
Sociálna poisťovňa oznámila, že nie je poberateľom dávok sociálneho poistenia a nie je ani prihlásený
do poistenia. Hodnotenie z ÚVV je pozitívne, ešte vo väzbe v júli 2024 bol z dôvodu sebapoškodzovania

premiestnený do nemocnice v Trenčíne, kde mal evidovaný negatívny poznatok, za sebapoškodzovanie
bol potrestaný. Následne sa správanie stabilizovalo, neboli zaznamenané nedostatky. Neskôr nastúpil
výkon trestu, kde opäť od 25.03.2025 nastúpil výkon väzby. Aj aktuálne je správanie na požadovanej
úrovni, vystupuje slušne, nemá nezhody a vykonáva väzbu v zmiernenom režime. Obdobné skutočnosti
boli zaznamenané aj v hodnotení z ÚVTOS Košice počas predošlého výkonu trestu, kde sa správal

slušne a nekonfliktne, avšak aj tam bol potrestaný za nedovolené kontaktovanie.

V odpise z RT má celkovo 13 záznamov, vo väčšine prípadov ide o majetkovú trestnú činnosť,
predovšetkýmdrobnékrádežealebokrádeževlámaním,pričomzaprvých5krádežíanáslednezazločin
sexuálneho zneužívania vo veci Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 2T/18/2019, kde mu bol uložený

súhrnný trest na 3 roky nepodmienečne aj za jeho predchádzajúce trestné činy. Naposledy bol vo výkone
trestu vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/28/2024 na 6 mesiacov pre marenie výkonu úradného
rozhodnutia týkajúce sa ochranného dohľadu, ktorý trest vykonával od 25.09.2024 do 25.03.2025,
zktoréhoplynuleprešieldoväzby.Predspáchanímskutkustíhanéhovtomtokonaníbolvovýkonetrestu
do 29.06.2024, ako vyplýva z lustrácie ZVJS, teda vykonal trest len 2 dni pred spáchaním predmetného

skutku prejednávaného v tomto konaní. Uvedené skutočnosti sú sčasti potvrdené aj oboznámenými
rozsudkami Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/43/2017 zo dňa 19.05.2021 a Okresného
súdu Humenné zo dňa 27.03.2019.

V registri priestupkov má celkovo 10 záznamov, väčšinou za majetkové priestupky a za porušenie

povinností chodca, riešené napomenutím alebo pokutami do 30,- eur. Lustrácie súdov a GP SR
korešpondujúskonaniami,ktorésavočinemuviedliavedúaprektorémáužajzáznamyvRT.Vprípade
oboznámeného uznesenia Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 33T/36/2024 bolo zistené, že vec
bola postúpená príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupku.Ďalšie oboznámené dôkazy svedčia len o tom, že vo veci už raz bola pôvodne podaná obžaloba, ktorá
bolasúdomprávoplatneodmietnutáavrátenáprokurátorovizdôvodunedodržaniavšetkýchobsahových

náležitostí.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázané, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, po jeho miernych
úpravách súdom, aby korešpondoval s vykonaným dokazovaním, sa stal, je trestným činom a spáchal

ho práve obžalovaný A. B..

Obžalovaného zo spáchania skutku v prvom rade, priamo a podrobne usvedčuje vo svojej výpovedi
samotná poškodená D. A., ktorá veľmi podrobne, logicky a stabilne, aj v porovnaní s výpoveďou
z prípravného konania, bez podstatných rozporov a nezrovnalostí opísala jednak samotný skutkový dej,
ako aj to, čo samotnému konaniu obžalovaného predchádzalo. Poškodená šla v inkriminovaný deň do

práce, pričom ako popísala, už v smere od autobusovej stanice, okolo odevných závodov, keď si všimla,
že ide za ňou neznáma osoba, ktorá sa na ňu takpovediac zavesila. Poškodená pokračoval v ceste
ďalej smerom k centru mesta do práce, pričom pracuje na SPŠ stavebná na ulici Plzenskej, čo treba
podotknúť, že od momentu, keď si všimla obžalovaného za sebou až po jej pracovisko, je dosť dlhá
vzdialenosť, pričom podľa poškodenej a tieto jej tvrdenia potvrdzujú aj oboznámené kamerové záznamy,

ktoré zachytávajú kontinuálne pohyb poškodenej a obžalovaného a to v podstate od križovatky ulíc D.,
L. a I., potom cez ulicu Masarykovu v smere na Námestie legionárov až prakticky po ulicu Bayerovu
a školský dvor SPŠ stavebná. Poškodená vypovedala a uvedené potvrdzuje aj kamerový záznam, že
následne už v areály školy sa dostala do komunikácie s obžalovaným, ktorú komunikáciu nepopiera ani
obžalovaný s tým, že sa jej pýtal na nemocnicu, pričom poškodená ho poslala preč, že tam nemá čo

robiť, do nemocnice sa ide inak, avšak obžalovanému to nestačilo a z areálu nielenže neodišiel, ale
nasledoval ju ďalej.

Poškodená ďalej podrobne opísala samotný skutok, kde uviedla, že aj napriek tomu, že s ním nemala
záujem sa rozprávať a snažila sa ho poslať preč, obžalovaný ju nasledoval ďalej, kde ona už videla,

že je zle, zrýchlila a snažila sa ujsť do budovy školy, čo sa jej však nepodarilo, keďže dvere sú na čip
a ten nestihla použiť. Obžalovaný ju sotil podľa jej slov na zem, pričom sa aj snažila vstať, ale to sa
jej nepodarilo, lebo ju sotil druhýkrát, medzitým si dával dole nohavice aj spodné prádlo, ostal nahý
so spustenými nohavicami a boxerkami, ľahol si na ňu, čo upresnila, že to bolo skôr sedenie na nej,
obkročmo, ona ležala na zemi na pravom boku, nohy mala spolu a on sedel na jej ľavom boku, bol

nahý, videla mu pohlavný úd. Poškodená ďalej opísala, že ešte predtým, než ju sotil, jej roztrhal šaty
v časti výstrihu, ktorý mala do tvaru písmena V, potom ju sotil oboma rukami, medzitým si dával dole
nohavice a spodnú bielizeň a keď sa pokúsila vstať, sotil ju druhýkrát, pričom keď si na ňu sadol, dvíhal
jej šaty až po pás a snažil sa jej dať dole pančuchy, kde ich driapal a sú na nich aj stopy. Zachránil ju až
školník, ktorý vybehol z budovy školy a snažil sa ho stiahnuť z nej. V tejto časti je jej výpoveď týkajúca

sa roztrhnutia šiat a siloniek potvrdzovaná prehliadkou tela poškodenej s fotodokumentáciou, z ktorej
je zrejmé poškodenie šiat, siloniek a odreniny na tele poškodenej. Poškodená priebeh skutku opísala
v podstatných skutočnostiach, bez podstatných rozporov oproti prípravnému konaniu, preto ani nebolo
potrebné odstraňovať rozpory, pričom niektoré drobné detailné nepresnosti súd pripisuje traumatickému
zážitku, šoku z toho, čo sa jej stalo a čo rozhodne nečakala, pričom ako sama uvádza, všetko sa to udialo

veľmi rýchlo a ona sa snažila sústrediť najmä na to, aby už niekto konečne prišiel a aby to prestalo.

Uvedená výpoveď poškodenej je, s poukazom na časovú následnosť skutkového deja, ďalej
potvrdzovaná výpoveďou svedka D. B., ktorý pracuje v škole ako školník, ktorý prvú časť incidentu
nevidel, vybehol zo školy, lebo ho vyrušil krik o pomoc, kde postupne identifikoval hlas poškodenej, ktorú

pochopiteľne poznal, pričom keď vyšiel zo školy, po pravej strane zbadal poškodenú ležiac na zemi, na
nej sedel obžalovaný, resp. na nej kľačal, on ho hneď odtiahol, chytil pod krk, ale bol agresívny, mal
s ním problémy a musel mu pomôcť až riaditeľ školy, ktorý vyšiel z budovy školy až následne. Svedok
tiež popísal podrobnejšie, čo sa dialo, keď prišiel k poškodenej s obžalovaným, kde pristúpil k nemu
zozadu, ľavou rukou ho chytil pod krk, dvihol ho od poškodenej a keď ho išiel odtiahnuť, vtedy ešte

nevidel pohlavný úd, až keď ho dvíhal od nej hore, tak si všimol, že pohlavný úd strká do nohavíc, pričom
potvrdil, že mal spustené nohavice od pása dole, asi 15-20 cm, v čase, keď už ho dvíhal od poškodenej.
Potvrdil tiež slová poškodenej, že nad ňou sedel, resp. akoby kľačal, ona ležala na boku, nohy mala
medzinohamiobžalovaného. Svedokvovýpovedipodrobneodpovedalnaotázkystránasúduadokázaldostatočným spôsobom vysvetliť nejasnosti vo svojej výpovedi, kde zložitejšie veci aj názorne ukázal
a prakticky vysvetlil. Súd nezistil u tohto svedka dôvod, pre ktorý by mal klamať o tom, čo videl, vymýšľať
si,svedokvypovedalodprípravnéhokonaniakonzistentneanapriekútokomaspochybňovaniuzostrany

obžalovaného zotrvával na svojich tvrdeniach, pričom vypovedal po zákonnom poučení a pod prísahou.

Jeho výpoveď je navyše podporovaná aj výpoveďou svedka H. L., riaditeľa školy, ktorý keď bol vo vnútri
budovy, začul buchot, hluk a preto zbehol nižšie, kde už videl cez okno a presklené dvere zápas školníka
s neznámym mužom a poškodenú, ako vedľa stojí, pozerá na jeden bod, meravo, má roztrhnutú blúzku

na prsiach a tiež vyhrnuté šaty hore, ale nebolo je až vidno spodnú bielizeň, pričom B. zápasil s tým
mužom a mal zjavné problémy, preto mu musel pomôcť, kde obžalovaný najprv vravel, aby ho pustili,
ale postupne keď ho premohli, už prestal klásť odpor. Svedok popísal aj následne, čo sa dialo po tom,
čo obžalovaného spacifikovali, až do príchodu polície a sanitky.

Na tomto mieste súd osobitne zdôrazňuje, že aj keď sú medzi jednotlivými svedeckými výpoveďami

niektoré drobné nepresnosti, vo svojej podstate a podstatných skutkových okolnostiach tvoria tieto
výpovede a to v poradí výpoveď poškodenej ,svedka D. B. a svedka H. L. logicky usporiadaný celok so
súvislou časovou následnosťou, pričom tieto výpovede sa navzájom nevylučujú, práve naopak, jedna
potvrdzuje druhú, keď výpoveď svedka B. plynule nadväzuje na výpoveď poškodenej, jeho objavenie
sa na scéne aj podľa jeho vlastných tvrdení nastalo tak, ako to popísala poškodená a následne, aj

výpoveď svedka H. L. nadväzuje na to, čo uvádzal svedok B., že stiahol obžalovaného z poškodenej,
ale došlo k zápasu medzi ním a obžalovaným a definitívne sa im ho podarilo spacifikovať až s pomocou
pána riaditeľa. Z pohľadu súdu sú preto tieto výpovede hodnoverné a súd nenašiel jediný dôvod,
prečo týmto výpovediam neuveriť a ktorý by ich spochybňoval, naopak, práve v týchto prirodzených,
menej podstatných nepresnostiach (napríklad v niektorých častiach odevu obžalovaného), súd vidí

spontánnosť výpovedí a ich dôveryhodnosť oproti situácii, keby boli naučené a vopred pripravené.
Navyše, súd vo vzťahu k poškodenej poukazuje na závery zo znaleckého psychologického vyšetrenia
poškodenej, kde znalkyňa konštatovala, že všeobecná aj špecifická vierohodnosť je u poškodenej
zachovaná, nezistila žiadne skutočnosti narúčajúce vierohodnosť poškodenej a nezistila ani motiváciu
poškodenej uškodiť obžalovanému.

Obrana obžalovaného spočívala predovšetkým v tvrdení, že, hoci priznával, že poškodenú nasledoval
do areálu školy, kde sa s ňou rozprával a následne ju aj fyzicky napadol a zhodil na zem, kategoricky
poprel, aby ju chcel znásilniť a aby sa ju vôbec pokúsil znásilniť. Napadol ju len preto, že hrozila, že
zavolá políciu, bol nepríčetný, spanikáril, dostal nervy a ani nevie, čo sa to s ním porobilo a vošla do

neho zlosť. Obžalovaný poukazoval na to, že nemal dôvod znásilniť cudziu ženu, navyše staršiu, že
jemu sa staršie ženy nepáčia, pričom má rodinu a nemá takéto veci za potrebu, nemal na takéto konanie
dôvod a nedávalo by to zmysel.

Tejto obrane však súd neuveril, pričom vychádzajúc z vykonaného dokazovania, priebehu skutku,

ako aj tomu, čo skutku predchádzalo, je možné bez dôvodných pochybností ustáliť úmysel smerujúci
k vykonaniu súlože s poškodenou, ktorú si obžalovaný chcel vynútiť násilím. Obžalovaný si poškodenú
vyhliadol ako náhodnú obeť, ktorú celú cestu do práce prenasledoval a to až na školský dvor, do areálu
školy, kde skutočne nemal čo robiť, pričom aj keby sa úprimne pýtal na to, kde je nemocnica, poškodená
mu jasne odpovedala, že je na súkromnom pozemku, kde sa k nemocnici nejde, na čo prirodzená

reakcia obžalovaného by bola, že by areál opustil a nie išiel ďalej za poškodenou, prenasledoval ju
a napadol pred vchodom do školy. O úmysle obžalovaného svedčí aj priebeh skutku, kde poškodenej
roztrhol šaty vo výstrihu, zhodil ju na zem, stiahol si nohavice a spodnú bielizeň, sadol na poškodenú,
snažil sa jej vyhrnúť šaty a stiahnuť silonky. Uvedený priebeh skutkového deja dostatočne poukazuje
na cieľ a úmysel obžalovaného. Poškodená hodnoverne a detailne popísala incident, kde ani ona

samotná, ktorá na vlastnej koži prežívala to, čo jej obžalovaný robil a čo nedokončil len vďaka pomoci
školníka a riaditeľa, nemala pochybnosť o tom, kam smeruje konanie obžalovaného, pričom aj následky,
ktoré utrpela, predovšetkým na psychike, ktoré popísala znalkyňa z odboru psychológie, sú podľa
znalkyne absolútne typickými pre obete trestnej činnosti tohto druhu – sexuálne motivovaná trestná
činnosť. Navyše, logickým a vierohodným sa nejaví ani odôvodnenie napadnutia poškodenej zo strany

obžalovaného, že keď sa mu vyhrážala, že zavolá políciu, tak spanikáril a napadol ju, pričom vo výpovedi
aj na priamu otázku uviedol, že napadol ju, lebo keby zavolala políciu, tak sa predsa nedá zavrieť a ak
by odišiel z miesta, tak by ho naháňali a zatkli. Uvedené nedáva zmysel v tom, že na jednej strane
sa obžalovaný bál polície, ktorou sa vyhrážala poškodená a na strane druhej, poškodenú – čo sámnepopiera – fyzicky napadol, čo samo osebe je konanie, ktoré odôvodňuje zásah polície a práve fyzické
napadnutie, čoho si, po svojich celoživotných skúsenostiach s páchaním trestnej činnosti musel byť
vedomý, ho oveľa skôr mohlo dostať do výkonu trestu alebominimálne do rúk polície, ako keby slušne od

poškodenej odišiel, k čomu ho sama vyzývala. Navyše, len na cestu sa mohol spýtať ktorejkoľvek osoby,
kdenauliciboloviacosôbanemalžiadnyospravedlniteľnýdôvodpoškodenúdlhšiudobuprenasledovať
a to až do areálu školy, dokonca až k vchodu do školy. K tomuto je potrebné, vzhľadom na otázku
motívu a vôbec dôvodu, pre ktorý by mal sa pokúsiť znásilniť práve poškodenú, poukázať na vyjadrenie
znalca JUDr. MUDr. Uhrina, ktorý uviedol, že len malá časť sexuálnych deliktov je determinovaná

nejakou sexuálnou deviáciou alebo vyslovene motívom spojeným so sexualitou. U obžalovaného sa dá,
ajvzmyslevyjadreniaznalca,spáchanieskutkupričítaťskôrkombináciinižšíchintelektovýchschopností
vspojeníspudovosťou,nižšouschopnosťousebaovládania,pričomajznalecpoukázalnajehoproblémy
vpodstateoddetstvaajvsexuálnejoblasti,vpodobeobťažovania,masturbáciepredostatnými,kdesaaj
súd prikláňa skôr k pudovému konaniu, nižšej miere sebakontroly ako aj v spojení s predošlým pobytom
za mrežami a možno sexuálnou abstinenciou. Z uvedeného dôvodu súd posúdil konanie obžalovaného

rovnako ako prokurátorka v obžalobe a nebolo na mieste uvažovať o inej právnej kvalifikácii, ako to
obhajoba navrhovala v rámci záverečných rečí.

Takto ustálený skutok tak súd právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia v štádiu pokusu podľa § 199
ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 14 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, keď obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne
smerovalo k dokonaniu trestného činu a to v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu
trestného činu nedošlo (vplyvom zásahu iných osôb) a súčasne svojím konaním inému úmyselne ublížil
na zdraví. K ublíženiu na zdraví súd uvádza, že zranenia poškodenej sú objektivizované znaleckým
dokazovanímznalcazodvetviasúdnelekárstvo,D.L.,vzmyslektoréhoposudkupoškodenáavýpovede

poškodená utrpela v priamej súvislosti so spáchaným trestným činom, kde mechanizmus zodpovedá
popisu skutku, ako vypovedala poškodená a svedkovia, zranenia a to pomliaždenie záhlavnej oblasti
hlavy, pomliaždenie a kožné odreniny oboch lakťov, pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého kolena.
Uvedené poranenia pomliaždenie záhlavnej oblasti hlavy, pomliaždenie a kožné odreniny oboch lakťov,
pomliaždenie a kožná odrenina ľavého kolena, boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej

kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou až strednou silou a prudkosťou, a mohlo sa
tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri páde poškodenej na zem, po posotení druhou osobou. K
úplnému vyhojeniu spravidla dochádza za 14 - 16 dní, v prípade, ak by poškodená pracovala, potom
by si uvedené zranenia vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 14 - 16 dní, kde bol
jej obvyklý spôsob života obmedzovaný bolesťami v mieste poranení počas liečby, v dĺžke 14 – 16 dní,

s klesajúcou intenzitou. Okrem poranení v oblasti končatín sa u poškodenej prehlbovala bolesť hlavy, pri
predklone smerom dopredu. Samotné poranenia v oblasti lakťov, poškodenú osobu hendikepujú určitým
spôsobom,prijedení,obliekaní,hygieneaporaneniekolenahendikepujeosobupočaschôdze,prípadne
pri činnostiach spojených so stávaním, chôdzou, ľahnutím si na posteľ. Pri sčítaní všetkých poranení
je možné predpokladať, že poškodená bola v čase počas liečby ubolená a mala celkovo zlú fyzickú

výkonnosť. Podľa predloženej lekárskej správy si starostlivosť o poškodenú vyžadovala aj psychické
šetrenie a bolo jej odporúčané psychologické vyšetrenie, čo zodpovedá ublíženiu na zdraví v zmysle
§ 123 ods. 2 Tr. zákona.

Takto definovaný trestný čin bol spáchaný úmyselne osobou plne trestne zodpovednou z hľadiska veku

a príčetnosti, obžalovaný porušil záujem chránený Trestným zákonom, ktorým v tomto prípade ochrana
ľudskej dôstojnosti a právo na slobodné rozhodovanie o svojom sexuálnom živote, ako aj ochrana
zdravia inej osoby, pričom medzi jeho konaním a spôsobenými následkami existuje príčinná súvislosť. Aj
keď obžalovaný použil v rámci svojej obrany pojem nepríčetnosť, keď do neho vošla zlosť, nepríčetnosť,
v podobe vymiznutia ovládacích a rozpoznávacích schopností v dôsledku duševnej poruchy, vylúčil

znalec z odvetvia psychiatrie JUDr. MUDr. Ján Uhrin, pričom konštatoval len, že tieto schopnosti boli
znížené len mierne, nepodstatne, vplyvom ľahkej mentálnej retardácie.

Len záverom, čo sa týka právnej kvalifikácie, k námietke obhajoby týkajúcej sa nemožnosti súbehu
trestných činov znásilnenia a ublíženia na zdraví, súd uvádza, že zákonom vylúčený je len súbeh

znásilnenia a ťažkého ublíženia na zdraví, keďže spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví predpokladá
kvalifikovaná skutková podstata znásilnenia v zmysle § 199 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. V danom prípade
podľa názoru súdu ani nedošlo k faktickej konzumpcii, pretože, hoci je pravdou, že samotné znásilnenie
predpokladá použitie alebo hrozbu násilia, pričom však týmto násilím nemusí byť nutne spôsobená ajujma na zdraví, trebárs v podobe ublíženia na zdraví. Obžalovaný použil voči poškodenej násilie, tým
že ju sotil a následne na ňu sadol, nedovolil jej vstať, roztrhal jej šaty a silonky, pričom však následok
spôsobený samotným znásilnením je už len v podobe narušenia slobody rozhodovať o svojom tele

a sexuálnom živote a tiež v narušení ľudskej dôstojnosti, avšak súčasne týmto konaním bol spôsobený
ešte aj iný, odlišný následok, v podobe samotného ublíženia na zdraví, ktorý pri znásilnení môže, ale
nemusí nastať, pričom spôsobené zranenia vznikli akoby pridružené k tomu hlavnému cieľu, ktorým
bolo vykonanie súlože, pričom v prípade znásilnenia k dokonaniu trestného činu, teda k vykonaniu
súlože, nakoniec nedošlo (pokus), došlo len k použitiu násilia s cieľom eliminovať odpor poškodenej, ale

k ublíženiu na zdraví napriek tomu týmto konaním obžalovaného došlo. Z uvedeného dôvodu bol súd
tohto názoru, že zvlášť v prípade skutkového deja tak, ako tomu bolo v tomto prípade, je nutné tieto 2
následky odlíšiť, čo sa prejaví práve na právnej kvalifikácii, kde síce jedným konaním, ktoré nemožno
od seba oddeliť, teda v jednočinnom súbehu, však obžalovaný naplnil skutkovú podstatu jednak zločinu
znásilnenia, ale aj prečinu ublíženia na zdraví.

Súd tiež len mierne upravil niektoré okolnosti skutkovej vety, aby tieto zodpovedali vykonanému
dokazovaniu, pričom upravil tú časť, kde obžaloba uvádzala, že ľahol si na ňu, pričom na hlavnom
pojednávaní poškodená upresnila a potvrdil to aj svedok B., že skôr ako ležal, na nej sedel, obkročmo,
pričom tiež do skutku doplnil, že po školníkovi, ktorý ako prvý vybehol zo školy a začal odťahovať
z poškodenej obžalovaného, neskôr vybehol aj riaditeľ školy, s ktorým až definitívne sa školníkovi

podarilo obžalovaného zneškodniť.

Pri otázke ukladania trestu súd prihliadal pritom na účel trestu vyjadrený v ust. § 34 ods. 1 Tr zákona,
v zmysle ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Súd tiež poukazuje na zásady ukladania trestov v zmysle ust. § 34 ods. 3, 4 Tr. zákona,
keď trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby. Zároveň, v zmysle predmetných ustanovení, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu

nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri
inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré

boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Vzhľadom na zmenu právnej úpravy od 06.08.2024, kde v prípade prevahy priťažujúcich okolností už
nedochádza k obligatórnemu zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3, súd ukladal trest podľa
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, teda podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024,

pričom pri ukladaní trestu poľahčujúce a priťažujúce okolnosti zohľadnil. Súd u obžalovaného nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil 2 priťažujúce okolnosti a to, že už bol za trestný čin odsúdený
– opakovane a že spáchal viac trestných činov – súbeh znásilnenia a ublíženia na zdraví. V prípade
zločinu znásilnenia zákona ustanovuje trestnú sadzbu v rozmedzí 5-10 rokov. Prokurátorka v záverečnej
reči navrhla uloženie trestu odňatia slobody minimálne na dolnej hranici trestnej sadzby. V tomto

smere súd uvádza, že uloženie trestu na samej spodnej hranici sadzby (5 rokov), by bolo neprimerane
mierne, vzhľadom na doterajší život obžalovaného, jeho početné záznamy v RT, vrátane už druhovo
obdobnej trestnej činnosti, nie dostatočný prevýchovný vplyv doterajších výkonov trestov, ako aj na
postoj obžalovaného k trestnej činnosti a následky, ktoré spôsobil poškodenej, čo, bolo z pohľadu súdu
zákerné a neospravedlniteľné konanie vo vzťahu k poškodenej, ktorá len šla do práce ako obvykle

a s obžalovaným nemala nič spoločné. Na strane druhej, súd zohľadnil skutočnosť, že v danom prípade
šlo o pokus znásilnenia, teda nedošlo k dokonaniu trestného činu, hoci pôsobením iných faktorov, nie
dobrovoľne zo strany obžalovaného, avšak aj na štádium a následky musí súd prihliadať a uvedené do
určitejmieryzohľadniť,taktiežsúdprihliadolajnaskutočnosti,ktorévyplynulizvykonanéhodokazovaniaohľadom osoby obžalovaného – dlhodobo, od detstva nepriaznivý až patologický vplyv výchovného
prostredia, pobyt v detskom domove, následná neúspešná adaptácia na život mimo detského domova,
narušené rodinné pomery, absencia vzorcov správania a vzorov, nedostatočné rodinné a sociálne

zázemie, čo ho od mladého veku determinovalo a formovalo aj smerom k páchaniu trestnej činnosti.
Súd tiež poukazuje na hodnotenie obžalovaného z doterajšieho výkonu väzby a trestu odňatia slobody,
kde napriek predošlým zlyhaniam sa už dokázal stabilizovať a správať sa v súlade s normami, ako aj na
záver znalca, že pokiaľ by sa vrátil k rodine, resp. družke, ako sám deklaruje, vplyv rodiny a príbuzných
by mohol byť považovaný za pozitívny sociálny aspekt smerom k resocializačnej prognóze a riziku

recidívy. Za týchto skutočností súd považoval za primeraný a zákonný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 6 rokov, nie na spodnej hranici sadzby, mierne nad ňou, pričom na jeho výkon ho
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, v súlade s § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zákona, keď bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú
trestnúčinnosť.Ajvspojeníprávesostrednýmstupňomstráženia,tedaprísnejším,akobybolminimálny
stupeň, považoval súd výmeru trestu 6 rokov za dostatočnú na naplnenie účelu trestu, pričom pôjde

u obžalovaného o doposiaľ najdlhší trest odňatia slobody, kde bude podľa názoru súdu dostatok času
na pozitívne pôsobenie výkonu trestu a eventuálnu prevýchovu, kde súd zdôrazňuje, že u obžalovaného
je potrebná s vysokou pravdepodobnosťou aj hlbšia psychologická intervencia a prevýchovný program,
čo je ale už vecou priebehu výkonu trestu a príslušného ústavu.

Súd tiež poškodenej priznal náhradu škody spôsobenú trestnou činnosťou, ktorú voči jej osobe spáchal
obžalovaný, ktorá pozostáva z bolestného vo výške 982,- eur v zmysle znaleckého posudku MUDr.
Kováča,ďalejmajetkovúškoduspôsobenúušloumzdouvovýške276,-eur,čopoškodenázdokladovala,
rovnako ako náklady na opravu hodiniek v sume 33,- eur a napokon aj náhradu nemajetkovej
ujmy v sume 7500,- eur. V prípade náhrady nemajetkovej ujmy súd uvádza, že možnosť priznania

nemajetkovej ujmy spočívajúcej v zásahu do práv na ochranu osobnosti upravuje § 13 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
v prípade, ak by iné zadosťučinenie nebolo dostatočné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že u
poškodenej došlo k zásahu do jej osobnostných práv a to do práva na súkromie a do práva na ochranu
ľudskej dôstojnosti, konkrétne do práva rozhodovať o svojom sexuálnom živote, kde poškodená sa

v podstate doposiaľ nedokázala úplne vysporiadať s predmetným incidentom a zanechalo to výraznú
stopu na jej živote a jeho kvalite. Z uvedeného dôvodu nepostačuje primerané zadosťučinenie, ale je
potrebné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd určil výšku tejto sumy analogicky v
zmysle § 12 ods. 3 zákona č. 274/2017 Z. z., podľa ktorého pri trestnom čine sexuálneho zneužívania
má obeť násilného trestného činu voči štátu nárok na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu

škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy s tým, že za základ nároku zobral minimálnu mzdu 750
€ za rok 2024, rovnako, ako si to uplatnila poškodená. Z uvedeného dôvodu priznal poškodenej sumu
7 500,- eur titulom ochrany osobnosti. Spolu obžalovanému uložil povinnosť poškodenej nahradiť škodu
vo výške 8791,- eur, pričom len v časti za zničené oblečenie uplatnenú škodu vo výške 80,- eur súd
nepriznal, ale odkázal poškodenú v tejto časti na civilný proces, keďže v tejto časti poškodená výšku

škody nepreukázala.

O iných otázkach súd nerozhodoval, keďže ani znalec neodporučil obžalovanému uložiť ani žiadne
ochranné opatrenie a iné otázky, okrem viny, trestu a náhrady škody, z konania nevyplynuli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,

že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.