Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106326
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106326.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. D. E. XXX, XXX XX C. D. D., občan SR, právne
zastúpený: JUDr. Martin Gubka, advokát, so sídlom Hrnčírikova 1/B, 958 01 Partizánske, IČO: 53 351
045, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát,
Jilemnického č. 1, 911 42 Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. KRPZ-TN-
KDI-62/2023-P zo dňa 08.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne,

Krajský dopravný inšpektorát, č. p.: KRPZ-TN-KDI-62/2023-P zo dňa 08.09.2023 a vec v r a c i a
žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Partizánskom, okresný dopravný inšpektorát (ďalej aj ako
„prvostupňový orgán“) rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-PE-OPDP3-12/2023-SK zo dňa 23.02.2023
(ďalej aj ako „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod prvý, g) a l) zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože svojím
konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d) e), i) zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len
2 3S/31/2023

„zákon o cestnej premávke“) tým, že žalobca dňa 20.09.2023 v čase cca o 12.30 h v obci Žabokreky
nad Nitrou na príjazdovej komunikácii k rodinnému domu č. 176 a 180 viedol motorové vozidlo značky
Mercedes-Benz A140, evidenčné číslo: A. (ďalej aj ako „Mercedes-Benz“), pričom zavinil dopravnú
nehodu a to tým, že sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, čo malo za následok, že pri cúvaní narazil
do odstaveného vozidla značky Nissan Murano, evidenčné číslo: A. (správne malo byť uvedené A. –
pozn. správneho súdu) (ďalej aj ako „Nissan Murano“), kedy došlo k poškodeniu prednej časti vozidla
Nissan Murano. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb, došlo k poškodeniu zúčastnených

vozidiel na dopravnej nehode, spôsobená škoda pri dopravnej nehode bola cca 100 eur – zaznamenaná
v zázname dopravnej nehody. Následne si vodič (žalobca) nesplnil povinnosť účastníka dopravnej
nehody, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody a z miesta nehody
odišiel preč, kde vozidlo preparkoval do dvora rodinného domu č. XXX. Za tento priestupok bolažalobcovi uložená podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch pokuta vo výške 500 eur a zákaz
činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 20 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Zároveň bola žalobcovi podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 písm. a) vyhlášky

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov
konaniaopriestupkochvznenívyhláškyMinisterstvavnútraSlovenskejrepublikyč.531/2008Z.z.(ďalej
aj ako „vyhláška č. 411/2006 Z. z.“) uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Uloženú
pokutu ako i trovy konania bol žalobca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

2.Protipôvodnémuprvostupňovémurozhodnutiupodalvzákonomstanovenejlehotežalobcaodvolanie,
o ktorom rozhodlo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát
(ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutím č.p.: KRPZ-TN-KDI-20/2023-P zo dňa 17.04.2023 (ďalej aj ako
„zrušujúce rozhodnutie“), ktorým pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému
orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný svoje zrušujúce rozhodnutie odôvodnil tým,

že prvostupňový orgán konanie žalobcu na základe skutkového stavu zadokumentovaného a
zaznamenaného v predloženom spisovom materiáli nesprávne právne kvalifikoval v zmysle zákona o
priestupkoch. Rozhodnutie o priestupku bolo vydané predčasne, nakoľko v čase rozhodovania vo veci
nebol ustálený okruh účastníkov konania a síce poškodeného, čím v konečnom dôsledku prvostupňový
orgánodňalmožnosťpoškodenémuúčinnehájiťsvojezáujmyvkonaníopriestupkuvovzťahuknáhrade

škody, ktorá mu udalosťou v cestnej premávke vznikla. Žalovaný mal za to, že v uvedenom konkrétnom
prípade bolo potrebné kvalifikovať konanie žalobcu ako spáchanie priestupku proti bezpečnosti a
plynulosticestnejpremávkypodľa§22ods.1písm.b)boddruhý,g),ak)zákonaopriestupkoch,nakoľko
žalobca sa porušením ustanovenia zákona o cestnej premávke, ktorým zavinil dopravnú nehodu, a síce
§ 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke (v zmysle, ktorého vodič je povinný venovať sa plne

vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke) dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.
g) zákona o priestupkoch. Následne sa žalobca porušením ustanovení § 66 ods. 1 písm. d) zákona
o cestnej premávke dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod druhý zákona o priestupkoch.
Konanie žalobcu bolo zo strany prvostupňového orgánu nesprávne kvalifikované ako porušenie bodu
1 ustanovenia § 22

3 3S/31/2023

ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, nakoľko podľa žalovaného sa nejedná o dopravnú nehodu
podľa osobitného predpisu (s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke),

tak ako to uvádza bod 1 ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke, ale zo strany
prvostupňového orgánu bolo dôvodné konanie žalobcu kvalifikovať ako porušenie bodu 2 ustanovenia
§ 22 ods. 1 písm. b) zákona o cestnej premávke, nakoľko sa nepochybne jednalo o škodovú udalosť,
ktorá sa považuje za dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu (s poukazom na § 64 ods. 2 zákona
o cestnej premávke). Zároveň ďalšie porušenie ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona o

cestnej premávke, ale nie je možné zahrnúť pod ustanovenie § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch,
a je ho preto potrebné kvalifikovať samostatne, a to ako porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. k)
zákona o priestupkoch s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke. Konanie
žalobcu bolo prvostupňovým orgánom nesprávne právne kvalifikované ako porušenie § 22 ods. 1
písm. l) zákona o priestupkoch, pričom bolo potrebné ho správne kvalifikovať s poukazom na § 137

ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o
priestupkoch. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o nové skutkové podstaty priestupkov v
zmysle zákona o priestupkoch, žalovaný sa týmito skutočnosťami nemohol zaoberať, pretože by žalobcu
ukrátil o možnosť podania opravného prostriedku voči takémuto obvineniu. Z tohto dôvodu žalovaný
uplatnil postup podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v

znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny poriadok“), ktorým napadnuté rozhodnutie zrušil a
vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej žalovaný uviedol, že zo
spisovéhomateriáluvyplýva,žepoškodenýmpritejtodopravnejnehodebolokreminéhoajF.A.,držiteľa
vlastník vozidla Mercedes-Benz. Vychádzajúc zo vzniknutej škody na majetku a zároveň zo skutočnosti,
že skutočným vlastníkom uvedeného vozidla bol F. A., žalovaný uviedol, že skutočným poškodeným

pri vzniku dopravnej nehody alebo škodovej udalosti je vlastník poškodenej veci a nie osoba, ktorá
takúto vec prevádzkuje, resp. ktorá ju má zverenú. Posúdením z uvedeného a aplikáciou takéhoto
postupu na konkrétnu dopravnú nehodu, zo zavinenia ktorej bol uznaný žalobca, je dôvodné tvrdenie,
že poškodeným je vyššie uvedený F. A., ktorý sa však k poškodeniu vozidla a vzniknutej škode doposiaľvôbec nevyjadril. Zo spisového materiálu je ďalej zrejmé, že v spisovom materiáli absentuje záznam,
ktorý by preukazoval, že poškodený, čiže F. A. bol upovedomený aj o spôsobe náhrady škody, teda, že
v konaní o priestupku mal poškodený ako prípadný účastník konania možnosť dožadovať sa náhrady

škody na správnom orgáne. Rovnako absentuje aj oprávnenie, respektíve splnomocnenie žalobcu
vyjadrovaťsazavlastníkavozidlakvýškeškody,prípadnekspôsobujejnáhrady.Prvostupňovýorgánsa
toutoskutočnosťounevysporiadalavkonaníopriestupkusanáhradouškodypoškodenémunezaoberal.
Rovnako sa touto skutočnosťou nezaoberal ani orgán objasňujúci priestupok pri objasňovaní uvedenej
udalosti. Uvedeným konaním prvostupňový orgán postupoval v rozpore s ustanovením § 46 Správneho

poriadku a § 77 a 72 zákona o priestupkoch. Uvedený nedostatok konania o priestupku nebolo možné v
konaní o odvolaní napraviť. Žalovaný uviedol, že právo byť účastníkom správneho konania je súčasťou
základného práva poškodeného na inú právnu ochranu. Ak sa poškodený nevzdá práva byť účastníkom
konania, je účastníkom priestupkového konania a to znamená, že má právo dožadovať sa, aby správny
orgán rozhodol v rozhodnutí o priestupku aj o náhrade škody. Povinnosťou správneho orgánu
4 3S/31/2023

je upovedomiť poškodeného o začatí priestupkového konania a dať mu tak príležitosť uplatniť si nárok na
náhradu škody v tomto konaní. Žalovaný tiež uviedol, že ďalšími skutočnosťami a námietkami žalobcu
uvedenými v podanom odvolaní, najmä jeho námietkami týkajúcimi sa priebehu uvedenej udalosti,

postupu pri dokumentovaní uvedenej udalosti a podobne sa žalovaný v súčasnom štádiu konania
nezaoberal. Konkrétne námietky budú tvoriť jeden z podkladov pri ďalšom konaní a rozhodovaní o
skutku. Pokiaľ sa žalobca cítim poškodený postupom ktoréhokoľvek príslušníka Policajného zboru pri
dokumentovaní uvedeného priestupku, má nepochybne právo obrátiť sa na kontrolné orgány, napríklad
oddelenie kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, so žiadosťou o preskúmanie

ich postupu, čo v konečnom dôsledku žalobca už vykonal. Žalovaný uložil prvostupňovému orgánu
povinnosť osvojiť si právny názor odvolacieho orgánu s tým, že týmto názorom je viazaný. Žalovaný
považoval za potrebné v predmetnej veci zaoberať sa s uvedenými skutočnosťami a tieto v novom
konaníodstrániť.PrvostupňovýorgánjepovinnývďalšomkonanízabezpečiťvyjadreniepoškodenéhoF.
A., držiteľa vlastníka poškodeného vozidla Mercedes-Benz. Až po doplnení spisového materiálu, a teda

jednoznačnom určení okruhu účastníkov konania ako aj správnom kvalifikovaní konania v predmetnej
veci je správny orgán oprávnený vo veci meritórne rozhodnúť.

3. Prvostupňový orgán po vrátení veci žalovaným listom zo dňa 09.05.2023, doručeným žalobcovi dňa
12.05.2023, predvolal žalobcu na ústne pojednávanie na deň 31.05.2023 a upovedomil žalobcu o začatí

konania vo veci priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod druhý, g), k) zákona o priestupkoch. Žalobca
sa dňa 31.05.2023 o 10.00 hod dostavil na ústne pojednávanie vo veci priestupku za účelom podania
jeho výpovede, o čom prvostupňový orgán spísal zápisnicu z ústneho pojednávania.

4. Prvostupňový orgán následne rozhodnutím o priestupku č. ORPZ-PE-OPDP3-12/2023-SK zo dňa

31.05.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod druhý), g), k) zákona
o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm.
a), d) e), i) zákona o cestnej premávke tým, že žalobca dňa 20.09.2023 v čase cca o 12.30 h v obci
C. D. D. na príjazdovej komunikácii k rodinnému domu č. XXX F. XXX viedol motorové vozidlo zn.

Mercedes-Benz A140, evidenčné číslo: A., pričom zavinil dopravnú nehodu a to tým, že sa dostatočne
nevenoval vedeniu vozidla, čo malo za následok, že pri cúvaní narazil do odstaveného vozidla zn.
Nissan Murano, evidenčné číslo: A. (správne malo byť uvedené A. – pozn. správneho súdu), kedy
došlo k poškodeniu prednej časti vozidla Nissan Murano. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu
osôb, došlo k poškodeniu zúčastnených vozidiel na dopravnej nehode, spôsobená škoda pri dopravnej

nehode bola cca 100 eur – zaznamenaná v zázname dopravnej nehody. Následne si vodič (žalobca)
nesplnil povinnosť účastníka dopravnej nehody, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na
mieste dopravnej nehody a z miesta nehody odišiel preč, kde vozidlo preparkoval do dvora rodinného
domu č. XXX, bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej
škode, ktorá jej bola dopravnou nehodou spôsobená. Za tento priestupok bola žalobcovi uložená podľa

§ 22 ods. 2 písm. b) zákona o priestupkoch pokuta vo výške 300 eur a zákaz
5 3S/31/2023činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Zároveň bola žalobcovi podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 písm. a) vyhlášky
č. 411/2006 Z. z. uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Uloženú pokutu ako i

trovy konania bol žalobca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, v ktorom
uviedol, že dňa 20.09.2022 zaparkoval svoje auto Mercedes-Benz vo svojom dvore tak, ako to robí

už takmer 5 rokov s tým, že musí obchádzať auto suseda, G. H., ktoré parkuje pred vchodom do
spoločného dvora a sťažuje mu vstup do dvora. Žalobca ďalej uviedol, že niekoľkokrát upozornil G. H.,
aby neparkoval pred vchodom do dvora, avšak márne. Odpoveďou mu boli podľa jeho slov vyhrážky,
preto trikrát volal políciu, taktiež márne. Podotkol, že je občan ZŤP a stará sa o svoju 91 ročnú matku.
K priebehu udalostí žalobca uviedol, že auto zaparkoval bez poškodenia susedovho auta, preto nemal
žiadnu povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu a nemusel zotrvať na mieste nehody, keďže sa podľa

neho žiadna nestala. Žalobca následne opísal priebeh udalostí, pričom z opisu udalostí vyplýva, že
žalobca namietal procesný postup príslušníka policajného zboru vykonávajúceho úkony na mieste, a to
predovšetkým skutočnosť, že ho policajt vyzval, aby mu odovzdal ŠPZ poškodeného auta, čo neurobil,
pretože žiadnu nemal. Následne vykonal úkony -vypýtal si od neho doklady, podrobil sa dychovej skúške
s negatívnym výsledkom. Žalobca namietal, že mal tieto úkony vykonať aj u G. H., čo však neurobil.

Žalobca uviedol, že mal za to, že pri dopravnej nehode musia predložiť doklady a podrobiť sa dychovej
skúške obaja účastníci dopravnej nehody. Ďalej žalobca vyzval policajta, aby skontroloval G. H., či má
potvrdenie od lekára na jazdu motorovým vozidlom, nakoľko má 70 rokov. Ďalej namietal, že príslušný
policajt začal fotografovať auto (blatníky, kolesá) a začal si skladať mozaiku z blata z blatníkov žalobcu.
Počas týchto úkonov vyšla na dvor aj jeho matka, ktorú G. H. začal hrubo urážať. Ani na výzvu žalobcu

však policajt voči tomuto konaniu G. H. nezakročil. Následne žalobca vyzval policajta, aby odfotografoval
blato aj na Korcovom aute, keďže bolo viac zablatené, ako jeho. Pod H. autom našiel kúsky blata, na
čo príslušný policajt tvrdil, že sú z blatníka žalobcu. Podľa žalobcu je blato všade rovnaké, a teda blato
pod Korcovým autom bolo z jeho kolies. Keď zaparkoval, zabrzdil a blato z jeho kolies alebo nárazníka
spadlo na zem. Žalobca následne namietal, že na druhý deň prišiel policajt do susednej prevádzky

oprava elektroniky, kde sú kamery, ktoré údajne zasahujú až na ich pozemok. Z kamerových záznamov
však nebolo nič použité, preto si žalobca myslel, že zrejme nenašiel nič, čo by mohol použiť voči nemu.
Žalobca taktiež v odvolaní uviedol, že predtým, ako sa začalo vyšetrovanie, oznámil policajtovi, že
poškodený G. H. svojím parkovaním porušuje zákon o cestnej premávke, a to § 25 obmedzenie jazdy
vozidielnamiestachvjazduavýjazduvozidielataktiež,ženesmiestáťnacestnejaverejnejzeleni.Korec

parkuje pravými kolesami na verejnom trávniku. Policajt však neurobil nič, pričom to mal vyhodnotiť
ako porušenie zákona o cestnej premávke zo strany H. a nariadiť mu preparkovať vozidlo tam, kde by
nebránilo vstupu do spoločného dvora. Auto H. tam parkuje dodnes. Následne sa žalobca v odvolaní
vyjadril k správe znalca z odboru cestná doprava, I. J. K. (správne malo byť uvedené – I. J. K., A. –
pozn. správneho súdu), pričom uviedol, že

6 3S/31/2023

znalec nebol fyzicky prítomný pri objasňovaní udalostí, ale vychádzal z podkladov, ktoré spracoval
príslušný policajt. K tvrdeniu znalca, že kusy zeminy sa zhodujú s plastovou časťou jeho vozidla, žalobca

uviedol, že rovnaké blato mal H. na svojom aute (kolesá, blatníky). Tomu sa však podľa žalobcu príslušný
policajt nevenoval. Podľa žalobcu znalec nebral do úvahy dve základné veci: 1/na aute mal žalobca
namontované zadné cúvacie kamery, ktoré používa počas piatich rokov pri cúvaní do dvora a nikdy sa
mu nič nestalo; 2/ spôsob, akým znalec popisuje poškodenie ŠPZ nie je možné odtrhnúť, jednoducho to
technicky nejde. Žalobca taktiež namietal, že na jeho aute sa našli stopy čiernej farby. Tvrdí, že žiadne

stopy čiernej farby neboli a pokiaľ by boli, mala sa vykonať expertíza farby, ktorá však vykonaná nebola.
Taktiež uviedol, že on nemal poškodený ani blatník, ani nárazník. Žalobca v odvolaní vyjadril domnienku,
že si poškodený H. našiel spriazneného policajta, aby podhodil žalobcu, keďže je s ním v spore o čiernu
stavbu, ktorú postavil na pozemku žalobcu. Keď ho vyzval, aby ju odstránil, tak sa mu začal vyhrážať a
poškodil mu auto. Dňa 09.03.2023 mu pri cúvaní do dvora skočil na auto, chcel nafingovať, že ho zrazil,

na čo žalobca podal na H. trestné oznámenie na polícii v Partizánskom. Podľa žalobcu bolo vyšetrovanie
vedené jednostranne, bolo plné rozporuplných skutočností a bolo vedené za účelom poškodiť osobu
žalobcu. Žalobca ďalej v odvolaní žiadal, aby v prípade, ak bude Krajský dopravný inšpektorát trvať na
záveroch rozhodnutia o priestupku prvostupňového orgánu, aby bola prevedená fyzická rekonštrukciacelého prípadu, kde znalec prakticky dokáže svoje tvrdenie, že je možné odtrhnutie ŠPZ na druhom aute
bez toho, aby sa jeho auto poškodilo, v takom prípade škodu uhradí.

6. Žalovaný následne rozhodnutím č. p. : KRPZ-TN-KDI-62/2023-P zo dňa 08.09.2023 (ďalej aj
ako „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa
žalovaného priebeh skutku tak, ako bol popísaný v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj zabezpečené
dôkazné prostriedky po ich posúdení jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach bez pochýb
preukazujú, že žalobca sa dopustil priestupku tak, ako mu to bolo kladené za vinu prvostupňovým

rozhodnutím. Uvedené hodnotenie odôvodňujú podľa žalovaného získané dôkazy ako i vyjadrenia
samotného obvineného (žalobcu). Zo záveru vypracovaného znaleckého posudku (správne malo byť
uvedené – odborného vyjadrenia – pozn. správneho súdu) podľa žalovaného vyplýva, že k poškodeniu
vozidla Nissan Murano došlo v dôsledku nesprávneho smerového vedenia vodičom vozidla Mercedes-
Benz, ktorý nedostatočne odhadol vzdialenosť od zaparkovaného vozidla, v dôsledku čoho došlo ku
kontaktu vozidiel a k ich poškodeniu. Rovnako tak z obsahu spisu vyplýva, že vodič vozidla Mercedes-

Benz vnímal a vedel o náraze do vozidla Nissan Murano. Podľa žalovaného, z vyjadrení žalobcu
vyplýva, že v predpokladanom čase spáchania udalosti viedol vozidlo Mercedes-Benz. Tieto dôkazy
podľa názoru žalovaného dostatočne a hodnoverne preukazujú spáchanie priestupku žalobcom, pričom
ich vierohodnosť nijako nevyvracajú jeho námietky. Žalovaný sa tak plne stotožnil s právnym posúdením
prvostupňového orgánu a taktiež uviedol, že zabezpečené dôkazné prostriedky, ktorých vyhodnotenie

v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov zakladalo vinu žalobcu za spáchanie priestupku, boli
postačujúce pre prijatie meritórneho rozhodnutia. Taktiež skonštatoval, že prvostupňový orgán pri
rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a
ktoré boli obstarané zákonným
7 3S/31/2023

spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Žalovaný ďalej uviedol, že správny
orgán na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a
ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Prvostupňové rozhodnutie preto odvolací orgán považoval za

zákonné a správne obsahujúce všetky zákonom dané náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 Správneho
poriadku, vrátane odôvodnenia rozhodnutia o priestupku.

7. K námietke týkajúcej sa vedenia vyšetrovania predmetnej dopravnej nehody a zaujatosti policajta
žalovaný uviedol, že príslušník Policajného zboru objasňujúci dopravnú nehodu konal v súlade so

zákonom, prísahou a spoločenským postavením a nemal žiaden dôvod poškodiť žalobcu. Dôkazy boli
získané a zabezpečené zákonným postupom, vzájomne korešpondujú, a preukazujú vinu obvineného
ako aj spôsob, akým došlo k poškodeniu vozidla Nissan Murano. Žalovaný preto nemal pochybnosť
o spôsobe vedenia vyšetrovania, ako aj o nezaujatosti policajta, pričom obvinený neuviedol žiadny
relevantný dôvod, prečo by mu mal policajt objasňujúci danú dopravnú nehodu poškodiť. Žalovaný

v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu o absencii kamerových záznamov poukázal na Úradný
záznam o vykonanom šetrení zo dňa 29.10.2023 (správne malo byť uvedené zo dňa 29.10.2022 –
pozn. správneho súdu) spísaný policajtom vyšetrujúcim predmetnú dopravnú nehodu, kde je uvedené,
že vykonal šetrenie ku kamerový záznamom v okolí miesta dopravnej nehody obce C. D. D., avšak
bezvýsledne. K námietke nevykonania dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu u G.

H. uviedol, že vozidlo Nissan Murano bolo v čase stretu odparkované, menovaný preto nebol vodič a
nemal povinnosť vodiča v zmysle zákona o cestnej premávke, z toho dôvodu u neho nebola vykonaná
dychová skúška. K námietke týkajúcej sa vypracovania odborného vyjadrenia žalovaný uviedol, že
nie je kompetentný spochybňovať údaje v ňom uvedené. To je vypracované znalcom z príslušného
odboru a odpovedá výlučne na odborné otázky a závery v ňom uvedené. Žalovaný nie je oprávnený ho

posudzovaťavyhodnocovať.Žalovanýzároveňuviedol,žeprihodnotenískutkuvychádzalzpriloženého
odborného vyjadrenia a jeho záverov, ktoré preukazujú, že k poškodeniu vozidla Nissan Murano
došlo v dôsledku nesprávneho smerového vedenia vozidla Mercedes- Benz. K požiadavke žalobcu na
vykonanie ďalších dôkazov žalovaný uviedol, že z doposiaľ zabezpečených a vykonaných dôkazov
nemá pochybnosť o tom, že k poškodeniu vozidla Nissan Murano došlo v dôsledku kontaktu s vozidlom

žalobcu, ako aj to, že žalobca o tomto kontakte musel vedieť.

8. Žalovaný konštatoval, že vykonané dokazovanie preukázalo spáchanie skutku žalobcom a vykonanie
ďalšíchdôkazovpovažovalzaneúčelnéazvyšujúcenákladysprávnehokonania.Žalovanýďalejuviedol,že preskúmal aj postup prvostupňového orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery, pričom zistil, že
prvostupňový orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo
svojej podstate vyjadrená v zákone, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, jeho následky, na

mieru zavinenia, ako aj na spoločenskú nebezpečnosť. Pri ukladaní sankcie v podobe zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá vzal do úvahy skutočnosť, že sa jednalo o závažné porušenie pravidiel cestnej
premávky v zmysle § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, čo zhodnotil ako priťažujúcu
okolnosť pre žalobcu. Rovnako tak prihliadol aj na evidenčnú kartu vodiča,
8 3S/31/2023

z ktorej vyplýva, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny AM,B1,B od roku 1984 a
že za sledované obdobie posledných dvoch rokov mal evidovaný jeden priestupok proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Uložená sankcia podľa žalovaného musí spĺňať nielen požiadavku
represie, ale viesť aj k náprave páchateľa. Na základe uvedeného s poukazom na § 2 ods. 1

zákona o priestupkoch podľa žalovaného prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo správne, pričom toto rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Žalovaný zdôraznil, že
správne orgány v zmysle Správneho poriadku majú povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci,
avšak zároveň majú povinnosť dodržiavať zásady rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalovaný preto
konštatoval, že vykonané dokazovanie preukázalo spáchanie skutku žalobcom a vykonanie ďalších

dôkazov považoval za neúčelné a zvyšujúce náklady správneho konania. Žalovaný mal za to, že
prvostupňovýorgánsadostatočnezaoberalvšetkýmihľadiskamiakritériami,ktorézákonopriestupkoch
v § 12 stanovuje, pričom hodnotenie prvostupňového orgánu považoval za náležité a dostačujúce a
rozhodnutie prvostupňového orgánu v časti uloženej sankcie za postačujúce k dosiahnutiu účelu zákona
o priestupkoch. Žalobca bol zároveň v napadnutom rozhodnutí žalovaného poučený podľa § 59 ods.

4 Správneho poriadku o nemožnosti podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu a ako aj o tom, že
rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné súdom.
Správna žaloba – žalobné body
9. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania domáhal, aby správny
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie

a rozhodnutie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

10. Žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného bol ukrátený na svojich
právach tým, že bol uznaný vinným z priestupkov, ktoré nespáchal a bola mu za ne uložená neprimeraná
sankcia. Žalobca mal za to, že správny orgán nedostatočne zistil skutočný stav veci, keď nevykonali

dôkazy nevyhnutné na jeho objasnenie, v čoho dôsledku je rozhodnutie o odvolaní založené iba na
domnienke.

11. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danej veci neexistuje žiadny svedok dopravnej nehody.
Správne konanie bolo vedené voči žalobcovi na základe oznámenia G. H., ktorý tvrdil, že mu malo byť

dňa 20.09.2022 dopravnou nehodou poškodené jeho motorové vozidlo Nissan Murano, pričom podľa
žalobcu zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 20.09.2022 je zrejmé, že ani on sám priebeh dopravnej
nehody nevidel. Taktiež žalobca poukázal na fakt, že tabuľka s evidenčným číslom vozidla Nissan
Murano sa na mieste dopravnej nehody nenašla, nebola teda správnym orgánom zdokumentovaná ako
vecná stopa. Žalobca zdôraznil taktiež skutočnosť, že G. H. má dlhodobý susedský spor so žalobcom

a že mohol mať motív zámerne označiť žalobcu ako podozrivého z priestupku, ktorý žalobca nespáchal
a v podanom vysvetlení zámerne uviesť skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde.
9 3S/31/2023

12. K priebehu udalostí na mieste a počas vyšetrovania žalobca uviedol, že záznam z dopravnej
nehody a zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody s priloženým náčrtkom boli dňa 20.09.2022
vyhotovené D. L. B. výlučne za účasti pribratej osoby G. H., pritom k týmto úkonom bolo možné pribrať
aj žalobcu, keďže už v tom čase bol žalobca G. H. označený ako podozrivý z priestupku. Žalobca tak
nemohol verifikovať spôsob zdokumentovania stôp, ktoré mali byť rozhodujúce pre objasnenie veci

správnym orgánom. V rámci dokumentovania stôp boli zdokumentované kúsky blata, ktoré sa mali
nachádzať pred vozidlom Nissan Murano a následne mali byť porovnané s kúskami blata pod blatníkom
vozidla Mercedes-Benz. Tu žalobca namietol, že ak aj kúsky blata bolo možné priradiť k motorovému
vozidlu žalobcu, nesvedčí to o tom, že spôsobil dopravnú nehodu. Žalobca totiž sám uviedol, že v danýdeň ešte v dopoludňajších hodinách parkoval do spoločného dvora svoje motorové vozidlo Mercedes-
Benz a pri cúvaní musel vykonať jazdný úkon tak, že prešiel po tráve. Nie je však zdokumentované, aké
bolo v čase tohto jazdného úkonu postavenie vozidla Nissan Murano, pričom žalobca má za to, že v

čase jazdného úkonu žalobcu sa vozidlo Nissan Murano nachádzalo bližšie k ceste I/64, avšak v čase
dokumentovania stôp bolo už vozidlo Nissan Murano zaparkované bližšie smerom k spoločnému dvoru.
Trasologická stopa po prejazde vozidla žalobcu v tráve bola dôvodom, pre ktorý bol do konania pribratý
znalec I. J. K., A. za účelom podania Odborného vyjadrenia č. 9/2022. Podľa žalobcu zdokumentované
stopy pripúšťajú viacero verzií priebehu udalosti, čo potvrdil aj znalec v odpovedi č. 3 v záveroch

odborného vyjadrenia č. 9/2022, kde uvádza: „Jedna z možných verzií dopravnej nehody je uvedená
v kapitole č. 2.2.2.1 – Časovo priestorová analýza dopravnej nehody.“ Znalec však nedostatočne
zodpovedal otázku č. 6, ktorej obsahom bolo potvrdenie alebo vyvrátenie verzie vodiča podozrivého,
keď na strane 30 odborného vyjadrenia túto otázku zodpovedal takto: „Vodič vozidla Mercedes A140 dňa
20.09.2022vZáznameopodanívysvetleniapohybvozidlapopisovaltak,žejazdil„odľavazhlavnejcesty
I/64 odbočil doprava a cúvaním šiel do dvora“. Nakoľko uvedené smerovanie vozidla nie je vztiahnuté

ku konkrétnym objektom, nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť verziu vodiča vozidla Mercedes A140.“
Podľa žalobcu tak znalec na žiadnom mieste odborného vyjadrenia nevylúčil tú verziu, že žalobca
mohol svoje vozidlo bezpečne zaparkovať bez toho, aby došlo k stretu vozidiel. Za týchto okolností
preto žalobca v administratívnom konaní navrhol, aby bola vykonaná expertíza, ktorá by stopy oteru
čiernej farby, ktorá mala byť zdokumentovaná na motorovom vozidle Mercedes-Benz, jednoznačne

priradila k motorovému vozidlu Nissan Murano, resp. aby stopy oteru šedej farby zdokumentovanej
na motorovom vozidle Nissan Murano, jednoznačne priradila k motorovému vozidlu Mercedes-Benz.
Vykonanie takéhoto dôkazu sa javilo ako nevyhnutné už z vyššie uvedeného dôvodu, že neexistuje
žiaden svedok, ktorý by svojimi zmyslami vnímal priebeh dopravnej nehody, a to obzvlášť za tej situácie,
keď túto nevidel ani Eduard Korec a ani žalobca, ktorý bol z priestupku uznaný vinným. Na dôkaznej

situácii podľa žalobcu ďalej nič nezmenili ani závery znalca v odbornom vyjadrení k otázke č. 4, kde
sa znalec vyjadruje ku geometrickej kompatibilite poškodení Mercedes-Benz a Nissan Murano, kde
uviedol, že poškodenia vozidiel v oblasti predného nárazníka sú pomerne častým javom, pričom znalec
v odbornom vyjadrení pracuje s toleranciou výšky stôp +- 5 cm, čo je potrebné hodnotiť ako relatívne
veľkú odchýlku. Ani predmetný záver znalca preto podľa názoru

10 3S/31/2023

žalobcu nepreukazuje, že by poškodenia na vozidle Nissan Murano mali bez rozumných pochybností
vzniknúť práve v dôsledku kontaktu s Mercedesom-Benz.

13. Žalobca taktiež namietal, že bol uznaný vinným aj za porušenie povinnosti účastníka dopravnej
nehody ohlásiť dopravnú nehodu, zotrvať na mieste dopravnej nehody a bezodkladne upovedomiť
osobu, ktorá nebola účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode. Skutková podstata tohto priestupku
predpokladáúmyselnézavinenie,zčohovyplýva,žeabybolomožnéžalobcuuznaťvinnýmzpriestupku,

bolo potrebné preukázať aspoň nepriamy úmysel žalobcu. Iba samotný fakt, že účastník dopravnej
nehody opustí jej miesto, neznamená, že sa tak dopúšťa úmyselne, nakoľko o spáchaní škody na inom
motorom vozidle nemusí mať vedomosť. V danom prípade žalobca od počiatku popiera, že by spôsobil
dopravnú nehodu. Napriek tomuto konštatovaniu žalobca namietal aj záver odborného vyjadrenia v časti
odpovedi na otázku č. 7, v ktorej sa znalec vyjadruje k možnosti vodiča Mercedes-Benz vnímať náraz

do stojaceho vozidla Nissan Murano. Znalec tvrdil, že vodič Mercedes-Benz mohol taktilnovestibulárne
vnímať náraz do stojaceho vozidla Nissan Murano. Tiež tvrdil, že vodič Mercedes-Benz mohol vnímať
náraz do stojaceho vozidla Nissan Murano aj vizuálne, nakoľko vozidlo Nissan Murano sa vplyvom
nárazu muselo zakývať. Tento iba pravdepodobný záver znalca podľa názoru žalobcu nepostačuje na
naplneniesubjektívnejstránkyskutkovejpodstatypredmetnéhopriestupku,ktorápredpokladáúmyselné

zavinenie, nakoľko vodič môže konať v omyle, že dopravnú nehodu nespôsobil.

14. Žalobca tiež namietal, že odborné vyjadrenie znalca č. 9/2022 nebolo vypracované v súlade s
vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 228/2018 Z. z., keď v znaleckej doložke
absentuje vyhlásenie znalca o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého

úkonu.

15. Žalobca bol z vyššie uvedených dôvodov toho názoru, že správny orgán si nesplnil povinnosť zistiť
skutočný stav veci a z toho dôvodu je touto žalobou napadnuté rozhodnutie nezákonné.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako príslušný odvolací správny orgán v zmysle § 58

ods. 1 Správneho poriadku preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Dospel k
záveru, že rozhodnutie bolo vydané príslušným správnym orgánom v súlade so zákonom a doterajší
stav šetrenia skutku, zo spáchania ktorého bol žalobca uznaný vinným takýto postup odôvodňuje.
Žalovaný opísal priebeh skutku, ako aj postup prvostupňového orgánu, pričom mal za to, že z dôkazov

zistených a získaných zákonným spôsobom počas objasňovania priestupku prvostupňový správny
orgán konštatoval, že skutkový stav veci bol spoľahlivo zistený a podložený, čo potvrdzujú dôkazné
listiny. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca neuviedol nové podstatné skutočnosti oproti tým, ktoré už
uviedol vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku, žalovaný zaujal nemenné
11 3S/31/2023

stanovisko tak, ako to už uviedol vo svojom rozhodnutí, pričom na tam uvedených záveroch a svojom
hodnotení naďalej zotrval.

17. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu uvedenými v správnej žalobe a mal za to,

že po zhodnotení zhromaždených dôkazov dospel k záveru, že rozhodnutie o priestupku vydané
prvostupňovým orgánom bolo vydané v súlade so zákonom. Z doposiaľ zistených dôkazov má za
preukázané, že žalobca v dôsledku nevenovania sa vedeniu motorového vozidla pri cúvaní narazil
s vozidlom značky Mercedes-Benz do odstaveného motorového vozidla značky Nissan Murano, čím
porušil § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2 písm. a, d, e, i) zákona o cestnej premávke a dopustil sa priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) druhý bod, g), k) zákona
o priestupkoch. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke je vodič povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. V danom prípade prvostupňový
orgán ako i žalovaný vychádzali zo získaných a zabezpečených dôkazov, akými boli záznam o
dopravnej nehode, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, priložený náčrtok, plán a vyhotovená

fotodokumentácia zo dňa 20.09.2022, z ktorých je zrejmé, že došlo k poškodeniu motorového vozidla
Nissan Murano neznámym vozidlom, pričom škoda na vozidle bola predbežne vyčíslená na 100 eur.
Z následne vypracovaného odborného vyjadrenia znalcom zo znaleckého odboru doprava cestná I. J.
K., A. podľa žalovaného vyplýva, že stopy zistené a zaistené na mieste dopravnej nehody ako aj stopy
na vozidlách obvineného a poškodeného preukazujú, že k poškodeniu vozidla Nissan Murano došlo v

dôsledku toho, že vodič vozidla Mercedes-Benz nesprávnym spôsobom smerovo viedol vozidlo, keď
s uvedeným vozidlom pravým predným kolesom jazdil po trávniku. Súčasne z dôvodu nesprávneho
smerového vedenia vozidla nedostatočne odhadol vzdialenosť od zaparkovaného vozidla Nissan
Murano a kontaktoval ho svojím vozidlom Mercedes-Benz. Z vypracovaného odborného vyjadrenia je
podľa žalovaného zrejmé, že vodič vozidla Mercedes-Benz pravdepodobne mohol taktilnovestibulárne

vnímať náraz do stojaceho vozidla Nissan Murano. Zároveň podľa názoru znalca mohol tento náraz
vnímať aj vizuálne, nakoľko vozidlo Nissan Murano sa vplyvom nárazu muselo zakývať. Žalovaný
ďalej poukázal na výpoveď žalobcu zo dňa 20.09.2022, podľa ktorého žalobca uvedeného dňa v
čase medzi 10.30 a 11.30 hodinou viedol motorové vozidlo Mercedes-Benz (cúvaním zašiel do dvora
rodinného domu) a taktiež, že je zrejmé, že vozidlo poškodeného (Nissan Murano) videl stáť v príjazde,

parkujúce predkom na chodníku s riadnym odstupom. Vyššie uvedené dôkazy, ako aj dôkazy, ktoré
tvoria súčasť spisového materiálu považoval prvostupňový a následne i odvolací orgán za postačujúce
na preukázanie viny žalobcovi. Žalovaný na margo námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu
veci, s odkazom na rozhodovaciu prax súdov uviedol, že zásada materiálnej pravdy, ako jedna zo
základných zásad správneho konania podľa slovenskej právnej úpravy nemá absolútny charakter,

tj. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť len
spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy
má byť kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má
správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z ekonomického a
časovéhohľadiska).Knámietkamtýkajúcimsavypracovaniaodbornéhovyjadreniažalovanýzopakoval,

že nie je kompetentným spochybňovať údaje v ňom uvedené.
12 3S/31/2023Toto je vypracované znalcom z príslušného odboru a zodpovedá výlučne odborné otázky. Žalovaný
zároveň uviedol, že pri hodnotení skutku vychádzal nielen zo záverov vypracovaného odborného
vyjadrenia, ale i z ďalších získaných a zabezpečených dôkazov (stopy na mieste dopravnej nehody,

výpovede obvineného a poškodeného). K námietke absencie vyhlásenia znalca o následkoch
nepravdivého znaleckého úkonu vo vypracovanom odbornom vyjadrení žalovaný uviedol, že odborné
vyjadrenie nemá predpísané náležitosti ani spôsob spracovania. Je potrebné, aby z odborného
vyjadrenia bolo zrejmé, kto ho vydal, aká otázka mala byt' zodpovedaná odborným vyjadrením, aké
metódy boli použité pri posudzovaní skutočností, na ktoré treba odborné vedomosti, aké poznatky boli

pri skúmaní zistené a aké závery možno vyvodiť pre správne konanie z týchto poznatkov. Osoba, ktorá
vydáva odborné vyjadrenie nie je viazaná zápisom do zoznamu znalcov aj keď nemožno vylúčiť, aby
odborné vyjadrenie podal znalec. Predpokladom na vydanie odborného vyjadrenia je to, aby osoba,
ktorá také vyjadrenie podáva, preukázala, že disponuje príslušnými odbornými vedomosťami. K ďalším
relevantným námietkam uvádzaným žalobcom v podanej žalobe sa už žalovaný podrobne vyjadril v
napadnutom rozhodnutí, nakoľko tieto sú totožné s námietkami vyslovenými v podanom odvolaní. Z

uvedeného dôvodu považoval žalovaný za neúčelné opakovane sa ku nim vyjadrovať a v plnej miere
odkázal na svoje závery prezentované v napadnutom rozhodnutí. Na základe uvedeného žalovaný
navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania
nepriznal.

18. Správny súd výzvou zo dňa 15.02.2024 vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na
podanie vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného (repliky), pričom výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu
doručená dňa 16.02.2024. Žalobca sa však napriek výzve správneho súdu v súdom určenej lehote k
vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

19. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
ktorý bol uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) sp. zn.
3S/31/2023-32 zo dňa 01.02.2024 zamietnutý. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2024.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

20. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„SSP“) a ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e)
SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil dňa 30.07.2025 postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení
s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na

úradnej tabuli súdu od 01.07.2025 do 31.07.2025.

21. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu ust. § 195 SSP.

13 3S/31/2023

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o
priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. V prejednávanej veci

bola voči žalobcovi vyvodená administratívno-právna zodpovednosť za priestupok. Ide nepochybne o
vec správneho trestania, a preto bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť správnou žalobou
napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy aj nad rozsah a dôvody správnej žaloby v zmysle 195
SSP.

22. Správny súd zistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP,
preto rozhodnutie žalovaného zrušil a podľa odseku 4 tohto ustanovenia vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

26.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

27.Podľaust.§135ods.1SSP,narozhodnutiesprávnehosúdujerozhodujúcistavvčaseprávoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 194 SSP; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Podľa § 195 SSP; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie, 14 3S/31/2023

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na

správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

30. Podľa § 196 SSP; Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,
oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

31. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,

ktorým však nie je viazaný.

32. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak
nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

33. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

34. Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

35. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.36. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie
obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok,
ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo

spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave
páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží
páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

37. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného

zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na
základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
15 3S/31/2023

38. Podľa § 60 ods. 1 a ods. 3 zákona o priestupkoch, (1) orgány oprávnené objasňovať priestupky

(§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyžadovať vysvetlenie od fyzických
osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za
prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo
mladistvéhonazákladerozhodnutiapodľaosobitnýchpredpisov,8b)alebozástupcuzariadenia,vktorom
je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov,8c)

alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, b) vyžadovať vysvetlenie od
štátnych orgánov alebo obcí, c) vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d) vykonávať
alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e) vyžadovať predloženie
potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. (2) O úkonoch uvedených v odseku
1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do

správy o výsledku objasňovania priestupku.

39. Podľa § 60 ods. 4, 5 zákona o priestupkoch, správa o výsledku objasňovania priestupku podľa
odseku 3 písm. d) obsahuje a) označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b) stručné a výstižné
popísanieskutkovéhostavusuvedením,oakýpriestupokide,c)osobnéúdajepodozrivéhozpriestupku,

poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. K správe o výsledku
objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania
priestupku.

40. Podľa § 73 ods. 1 a ods. 2 zákona o priestupkoch, (1) Občan je obvineným z priestupku, len čo

správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného,
kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. (2) Obvinený z priestupku má právo vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti
a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho
nemožno donucovať.

41. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu
vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

42. Podľa § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke,

ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa
poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci alebo d) na niektorom
zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda
zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona.

43. Podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod druhý zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a
plynulosticestnejpremávkysadopustíten,ktoakovodičvozidla,ktorýsazúčastnilnadopravnejnehode,
bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v
čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú
látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto

bezodkladne nevrátil po
16 3S/31/2023poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody 2. ak ide o škodovú udalosť,
ktorá sa považuje za dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,

44. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo
inému spôsobí škodu na majetku.

45. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia
pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 137 ods. 2 zákona č.
8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

46. Podľa ustanovenia § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej

premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku
vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku,
alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

47. Podľa § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke, za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť

podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

48. Podľa § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke, účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať
záchrannú zdravotnú službu,

c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne
vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej

nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje;

17 3S/31/2023

ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

49. Podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne
zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o
poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,
aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti

spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady
vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

50. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný uznal žalobcu za

vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.
b) bod druhý, g), k) zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm.
c), § 66 ods. 2 písm. a), d) e), i) zákona o cestnej premávke na skutkovom základe uvedenom vo výroku
prvostupňového rozhodnutia citovaného v bode 4. odôvodnenia tohto rozhodnutia.51. Na úvod správny súd konštatuje, že na to, aby mohol orgán verejnej správy prejednávajúci
priestupok jednoznačne vysloviť záver o spáchaní priestupku, musí mať za preukázané kumulatívne

naplnenie tak formálnych znakov ako aj materiálneho znaku daného priestupku vychádzajúc pri jeho
vymedzení zo všeobecných znakov správnych deliktov a z pozitívnej právnej úpravy obsiahnutej v
zákone o priestupkoch a v osobitných zákonoch. Pod materiálnym znakom priestupku rozumieme jeho
spoločenskú nebezpečnosť, pričom vyššie uvedené ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch
ho vymedzuje citáciou „ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti“. Materiálna stránka priestupku je

pritom rovnako dôležitá ako tá formálna, keďže pri jej absencii, a to aj za súčasného naplnenia všetkých
formálnych znakov, nemožno hovoriť o priestupku. Takýto záver vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil právny názor, podľa ktorého pri priestupku
je dôležité nielen to, či ide o konanie, ktoré je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch
alebo v inom zákone, ale musí ísť aj o konanie, ktorého sa obvinený z priestupku dopustil prinajmenšom
z nevedomej nedbanlivosti a musí sa ním porušovať alebo ohrozovať záujem spoločnosti. (Rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. júna 2013 sp. zn. 10Sžd/3/2013). Formálna stránka priestupku je
zložená z osobitných a všeobecných formálnych znakov, pričom v prejednávanej veci je potrebné
klásť dôraz práve na tie osobitné. Pod osobitné znaky formálnej stránky priestupku zaraďujeme znaky
konkrétnej skutkovej podstaty priestupku, ktorá je tvorená objektom, objektívnou stránkou, subjektom a
subjektívnoustránkou.Formálneznakypriestupkusúpopísanévovšeobecnejavosobitnejčastizákona

o priestupkoch alebo v iných zákonoch obsahujúcich jednotlivé druhy priestupkov. Skutková podstata
priestupku je tvorená súhrnom typových znakov, ktoré určujú, o aký priestupok ide a jej vymedzenie
vychádza z teórie trestného práva. Všeobecným objektom priestupku je právom chránený záujem, ktorý
je spáchaním priestupku ohrozený
18 3S/31/2023

alebo porušený. Ide o vzťahy, záujmy a hodnoty chránené priestupkovým právom, ktorých porušovanie
alebo ohrozenie postihuje štát uložením správnej (administratívnej) sankcie. V osobitnej časti zákona
o priestupkoch sú potom upravené skupiny príslušných chránených záujmov, ktoré patria do tej ktorej

oblasti a označujú sa ako druhový (skupinový) objekt priestupku (napr. s odkazom na prejednávanú vec
§ 22 zákona o priestupoch upravuje priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky). Okrem
toho možno rozoznávať ešte individuálny objekt, ktorý je charakterizovaný ako konkrétny spoločenský
záujem, ktorý bol priestupkom ohrozený alebo porušený. Individuálny objekt priestupku je obligatórnym
(povinným) znakom každej skutkovej podstaty priestupku. Určenie individuálneho objektu je potom

nevyhnutnou podmienkou pre správnu kvalifikáciu priestupku. Objektívna stránka priestupku spočíva
v konaní, následku a príčinnej súvislosti medzi nimi a charakterizuje spôsob spáchania priestupku
a jeho následok. Konaním sa rozumie prejav ľudskej vôle vo vonkajšom svete. V konaní sa spája
vnútorná zložka vôle so zložkou vonkajšou (prejav vôle). Konanie môže spočívať v konaní aktívnom,
alebo v opomenutí - nečinnosti. Pokiaľ fyzická osoba poruší alebo nesplní povinnosť, ktorá pre ňu

vyplýva z noriem správneho práva, vzniká administratívnoprávna zodpovednosť, ktorá prichádza do
úvahy vtedy, keď dôjde k narušeniu spoločenských vzťahov chránených správnym právom. Vznik
zodpovednostipritompredstavujevznikpovinnostistrpieťaniesťsankciustanovenúnormamisprávneho
práva. Niektoré priestupky môžu byť spáchané konaním, niektoré opomenutím a niektoré tak konaním,
ako aj opomenutím. Spôsob konania páchateľa má potom vplyv na rozhodnutie o druhu sankcie.

Druhým obligatórnym znakom, ktorý charakterizuje objektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku,
je následok priestupku. K následku dochádza porušením alebo ohrozením objektu priestupku (napr.
vznikne škoda na majetku alebo ujma na zdraví). Nevyhnutnou podmienkou objektívnej stránky je
príčinný vzťah medzi konaním a následkom - tzv. kauzálny nexus. Ďalšou podmienkou, ktorá vyplýva
aj zo zákona o priestupkoch, je určitá forma zavinenia. Zavinenie je subjektívnou stránkou skutkovej

podstaty priestupku, pričom páchateľ je administratívne zodpovedný za následok, ktorý spôsobil, len
pokiaľ ho zavinil. Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne
neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Treba poznamenať, že zavinenie je založené na
intelektuálnejavôľovejzložkeaexistujúdvadruhyzavinenia;úmyselnéanedbanlivostné.Rozdielmedzi
nimi je v tom, že pri zavinení z nedbanlivosti, pri vedomej nedbanlivosti, páchateľ priestupku vie, že môže

spôsobiť následok, kým pri nevedomej nedbanlivosti o tejto možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa
páchajúceho priestupok z nevedomej nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby
predvídať určité skutočnosti, a preto sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Posledným obligatórnymznakom skutkovej podstaty priestupku je subjekt priestupku, ktorým je páchateľ. Páchateľom priestupku
je osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty priestupku.

52. Správny súd sa primárne zaoberal žalobnými námietkami prednesenými v správnej žalobe
žalobcom. Žalobca za najpodstatnejšie pochybenie správnych orgánov, ktoré malo vplyv na zákonnosť
napadnutých rozhodnutí, považoval nedostatočne zistený skutkový stav, nakoľko neboli vykonané
dôkazy nevyhnutné na objasnenie priestupku. Správny súd sa preto zameral na prieskum toho, či orgány
verejnej správy na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospeli k správnym záverom, ak

žalobcu uznali vinným zo spáchania
19 3S/31/2023

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a či sa ich rozhodnutia dostatočným
a preskúmateľným spôsobom vysporiadali so všetkými podstatnými skutočnosťami rozhodnými pre

vydanie napadnutých rozhodnutí.

53. Správny súd poukazuje na to, že význam objasňovania priestupku je v ustálení toho, či sa skutok
skutočne stal a najmä, či napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku. Úlohou orgánu objasňujúceho
priestupok je v tomto zmysle zaobstarať si na prejednanie priestupku dostatočné podklady na vydanie

rozhodnutia. Cieľom objasňovania priestupku je zisťovanie, kto spáchal priestupok a či priestupok
spáchala osoba, ktorá je podozrivá z jeho spáchania. Podozrivou osobou je tá osoba, v ktorej
neprospech svedčia skutkové okolnosti prípadu, t. j. tieto okolnosti poukazujú na to, že táto osoba
je možným páchateľom priestupku. V prípade, ak vzniknú pochybnosti o tom, či skutok je alebo
nie je priestupkom, alebo či osoba je alebo nie je prípadným páchateľom priestupku, je potrebné

využiť zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech). V priestupkovom konaní nie je úlohou
priestupcu vyviniť sa, ale je úlohou orgánov objasňujúcich priestupok bez akýchkoľvek pochybností
preukázať, že skutok sa stal, je zavineným priestupkom, spáchala ho konkrétna osoba, ktorá nie je
vyňatá z pôsobnosti orgánov objasňujúcich priestupok a priestupok – jeho spáchanie – mu preukázať.
Ani priznanie priestupcu nemôže byť dostatočným podkladom pre uznanie viny za priestupok, ak

nekorešponduje s inými vykonanými dôkazmi alebo sám o sebe nedáva istotu o spáchaní priestupku,
resp. o osobe priestupcu (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10Sžd/38/2011 zo dňa 07.12.2011).

54. Obstaranie podkladov pre vydanie rozhodnutia má úzky súvis najmä so zásadou materiálnej pravdy,

ktorá prikazuje orgánom objasňujúcim priestupky a správnym orgánom prejednávajúcim priestupky
zistiť skutočný stav veci. Zistenie skutočného stavu veci je dôležité pre vydanie riadne odôvodneného
a zákonného rozhodnutia. Obstaranie dôkazov je ovládané tzv. vyhľadávacou zásadou. Jej podstata
tkvie v tom, že zodpovednosť za zhromažďovanie podkladov na rozhodnutie v čase objasňovania
priestupku má orgán objasňujúci priestupky, pričom jeho zistenia musia byť úplné a presné. Rozsah a

spôsob zisťovania si určuje orgán objasňujúci priestupky sám v súlade so zásadami legality, materiálnej
pravdyahospodárnostiarýchlostikonania.Orgánobjasňujúcipriestupkymusípodkladyprerozhodnutie
aktívne zisťovať, nemôže sa uspokojiť s pasívnym prístupom k veci. Zároveň je potrebné uviesť, že
správny orgán je povinný všetky dôkazy (v prospech a aj v neprospech účastníka konania) hodnotiť
tak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/11/2016 zo dňa 28.02.2018).

55. Z obsahu preloženého spisu súd zistil, že dňa 20.09.2022 o 13:50 hod bol spísaný Záznam o podaní
vysvetlenia na mieste č.p. ORPZ-PE-OPDP3 podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch žalobcom, v
ktorom žalobca uviedol, že cit.: „Vozidlo si zapožičal od kamaráta a spláca mu ho. Toho dňa sa vrátil

medzi 10:30 a 11:30 hod na adresu C. D. D. XXX, od ľava z hlavnej cesty I/64 doprava a cúvaním šiel do
dvora. Vozidlo Nissan videl stáť v príjazde, vždy parkujúce predkom na chodníku s riadnym odstupom.
Nie je si vedomý, že by pri cúvaní poškodil prednú masku a EČ, ktoré zmizlo z toho MV. Riadne
20 3S/31/2023

zacúval bez závad. To bolo všetko“. S obsahom zápisu súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom.
Uvedené vyjadrenie obsahovo korešponduje so Záznamom o podaní vysvetlenia Č.p.: ORPZ-PE-
OPDP3-63/2022-P zo dňa 20.09.2022 spísaným na Okresnom dopravnom inšpektoráte Partizánske.56. Dňa 20.09.2022 bol spísaný záznam o podaní vysvetlenia aj s G. H. pod č.p. ORPZ-PE-
OPDP3-63/2022-P, ktorý uviedol, že cit.: „Toho dňa v čase asi o 11:30 hod odparkoval svoje OMV Nissan

MURANO EČ:A. čiernej farby do príjazdovej cesty pred domom so spoločným dvorom, kde býva a na
pravú stranu tak, aby nestál na chodníku asi 8 metrov od brány. Auto uzamkol a skontroloval, bolo
v poriadku. Asi o 12:30 hod spomínaného dňa išiel k vozidlu a zistil, že mu chýba predné EČVB s
rámikom, na mieste sa nenachádzali skrutky, ktoré ho držali, resp. ľavá chýbala a pravá bola potočená
doprava. Bolo vidno, ako skrutka vyfrézovala ryhu do plastu a špony z čierneho plastu sa nachádzali

pod autom pred nárazníkom, možno tesne za. Naľavo od tohto umiestnenia ĚČ a bolo vidno na leme
plastu nárazníka poškriabanie a oter nejakej šedej farby. Obhliadol aj okolie a v tráve a hline si všimol
otlačok pneumatík. Z toho celého usúdil, že pri parkovaní cúvaním doľava pri kolmom zastavení pred
jeho vozidlom pravdepodobne jeho sused pravou prednou časťou zachytil jeho vozidlo a toto poškodil.
Šiel sa pozrieť a videl ako mal zotreté poškodenie na jeho mercedese striebornej farby na pravej prednej
časti nárazníka a na leme blatníka bolo vidno cca v rovnakej výške šuchanec čiernej farby. Išlo o osobu

žalobcu bytom u mamy v ich spoločnom dvore a preto má na neho podozrenie. Za prítomnosti polície
povedal, že nie je si vedomý a ani sa mu nezdá ani keď mu ukázal všetko čo sa tu uviedlo. Mal aj vozidlo
v motorovej časti teplé. Aj dezén bol podobný. Farba na jeho striebornom vozidle bola čierna. Pri tomto
mu vznikla škoda najmenej 100 eur. Túto si bude uplatňovať od vinníka, keď sa zistí. V správnom konaní
si škodu uplatňovať nebude. To bolo všetko čo k veci uviedol.“

57. Dňa 16.12.2022 bolo vyhotovené Odborné vyjadrenie č. 9/2022 znalcom v odbore doprava cestná
I. J. K., A., z ktorého plynú nasledujúce závery: K otázke techniky jazdy neznámeho vozidla a spôsob
poškodenia vozidla znalec uviedol, že „nepoznáme skutočnú rýchlosť pohybu vodiča vozidla Mercedes-
Benz, avšak v danom úseku je vysoko pravdepodobné, že neprekročil najvyššiu povolenú rýchlosť v

obci 50 kilometrov za hodinu, čo je z technického hľadiska správna technika jazdy“. Znalec sa ďalej
k osobe vodiča vozidla Mercedes-Benz a k jeho možnej technike jazdy vyjadril takým spôsobom,
že „konštatuje, že tento vodič nesprávnym spôsobom smerovo viedol vozidlo Mercedes-Benz, keď
s uvedeným vozidlom pravým predným kolesom jazdil po trávniku. Súčasne z dôvodu nesprávneho
smerového vedenia vozidla nedostatočne odhadol vzdialenosť od zaparkovaného vozidla Nissan

Murano a kontaktoval ho svojím vozidlom Mercedes-Benz. Nesprávne smerové vedenie vozidla a
nesprávnym prvkom techniky jazdy vodiča vozidla Mercedes-Benz“. Vo vzťahu k otázke na porovnanie
vtlačeného dezénu do zeme s dezénom podozrivého Mercedesu (pokiaľ je to možné), znalec uviedol, že
„stopa č. 2 po pneumatike zanechané na trávniku vpravo od vozidla Nissan Murano a zadokumentovaná
na fotografiách políciou, geometricky korešponduje s pravou prednou pneumatikou vozidla Mercedes-

Benz“. Pokiaľ ide o určenie konečnej verzie dopravnej nehody znalec sa vyjadril, že „jednou z možných
verzií dopravnej nehody je uvedená v kapitole 2. 2. 2. 1 Časovo - priestorová
21 3S/31/2023

analýza dopravnej nehody. Uvedená simulácia predstavuje možný priebeh nehodového deja s
dodržaním zadokumentovaných stôp, keď vozidlo Mercedes-Benz prechádza pravým predným kolesom
cez stopy na trávniku po pravej strane vozidla Nissan Murano zaznamenané políciou, počas pohybu sú
ku kontaktované plochy, ktoré zodpovedajú poškodeniam oboch vozidiel a EES rázu zodpovedá malej
deformačnej energií skutočného poškodenia vozidiel“. K otázke, či mal výškových vplyv vozidiel vplyv

na prenos z rovnakého poškodenia a či ide o súvis odpovedal znalec, že „geometrická kompatibilita
poškodení vozidla Nissan Murano a vozidla Mercedes-Benz je vyhovujúca tak výškovo ako aj tvarovo,
pričom sa na vozidle Mercedes-Benz nachádzajú aj poškodenia, ktoré nesúvisia s danou dopravnou
nehodou a ktoré môžu čiastočne prekrýva súvisiace poškodenia. Taktiež uviedol, že energetická
kompatibilita je tiež vyhovujúca v tom zmysle, že na oboch vozidlách sa jedná o veľmi malé hodnoty

energetického pretvorenia, preto je prípustný väčší rozptyl týchto hodnôt. Vzájomné nízke hodnoty
deformačnej energie však vzájomne korešpondujú“. Taktiež bolo úlohou znalca zistiť, či sa stotožňuje
s možnosťou potvrdenia pravosti vypadnutia blata a jeho odtlačku vo výlisku v podblatníku vozidla
Mercedes-Benz, načo znalec odpovedal, že „stopy zanechané na mieste pri vozidle Nissan Murano,
a to odpadnutá zemina v mieste označenom políciou ako pravdepodobné miesto zrážky farebne

korešponduje so zeminou nanesenou na pravom prednom plastovom podblatníkov vozidla Mercedes-
Benz, pričom podľa posúdenia fotodokumentácie korešponduje aj tvarovo. Uvedenú zeminu policajt
vykonávajúci obhliadku miesta nehody a vozidla Mercedes-Benz priamo osobne porovnal so zeminou s
nanesenou na pravom prednom plastovom podblatníku vozidla Mercedes-Benz“. Na otázku, či je možnépotvrdiť alebo vyvrátiť verziu podozrivého vodiča znalec uviedol, že „vodič vozidla Mercedes-Benz dňa
20.09.2022 v zázname o podaní vysvetlenia pohybu vozidla popisoval tak, že jazdil „odľava“ z hlavnej
cesty I/64 odbočil doprava a cúvaním išiel do dvora“. Nakoľko uvedené smerovanie vozidla nie je dosť

vztiahnuté ku konkrétnym objektom, nie je možné ustáliť význam spojenia „odľava“ ani „doprava“ a preto
nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť verziu vodiča Mercedes-Benz“. Na otázku či, aby uviedol iné okolnosti
zistené znalcom, ktoré sú dôležité pre vec odpovedal, že „podľa jeho názoru vodič vozidla Mercedes-
Benz pravdepodobne mohol taktilno-vestibulárne vnímať náraz do stojaceho vozidla Nissan Murano.
Zároveň podľa názoru znalca mohol tento nárast vnímať aj vizuálne, nakoľko vozidlo Nissan Murano sa

vplyvom nárazu muselo zakývať. Vnímanie sluchom je taktiež možné, avšak v prípade okolitého hluku,
alebo hlasného prehrávania hudby v automobile mohlo tento zvuk prekryť“.

58. Ako to správny súd uviedol vyššie, orgán objasňujúci priestupky musí zistiť skutočný stav veci,
pričom musí prihliadnuť na všetky dôkazy, zistené v konaní a tieto posúdiť samostatne a vo vzájomných
súvislostiach. Správny súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného stotožnil so

žalobcom v tom, že orgány verejnej správy sa nedostatočným spôsobom zaoberali objasnením
priestupku na základe zisteného skutočného stavu veci, pretože tento nebol dostatočne zistený.

59. Z pohľadu správneho súdu je kľúčovým posúdenie otázky, či v danom prípade bolo možné prijať
závery o naplnení tak materiálneho znaku, ako aj formálnych znakov priestupku a teda výrok o vine

resp. zodpovednosť žalobcu za priestupok oprieť o dôkazy, ktoré
22 3S/31/2023

prvostupňový orgán vykonal. Z administratívneho spisu je pritom zrejmé, že dôkazy, s ktorými orgány

verejnej správy pracovali možno označiť za nepriame. Nepriamym dôkazom je dôkaz, ktorý síce
priamo nedokazuje skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania, no dokazuje inú skutočnosť, z ktorej
je možné ďalej vyvodiť informácie relevantné pre dokazovanú skutočnosť. Zatiaľ čo súvislosť medzi
priamym dôkazom a dokazovanou skutočnosťou býva zrejmá, súvislosť medzi nepriamym dôkazom
a skutočnosťou, ktorá je predmetom dokazovania, bude ešte len predmetom zisťovania v priebehu

administratívneho konania. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých nepriamych dôkazov odlišná a
môže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o spojitosti nepriameho dôkazu s dokazovanou skutočnosťou
bol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah v skutočnosti neexistuje. Pretože každý
nepriamy dôkaz hodnotený oddelene (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi) umožňuje vždy viac výkladov o
svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom v rade iných nepriamych dôkazov,

jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladnosťou s nimi. Správny súd zdôrazňuje, že na
preukázanie viny v zásade nie je v každom jednom prípade potrebné, aby k takýmto dôkazom pristúpili
aj dôkazy priame, ktoré by jednoznačne usvedčovali spáchanie priestupku konkrétnou osobou a to
konkrétnym spôsobom, no to len za predpokladu, že nepriame dôkazy nie sú medzi sebou sporné. V
opačnom prípade by bolo prakticky nemožné preukázať vinu osobe, ktorá nebola pristihnutá priamo pri

páchaní priestupku resp. by neexistoval akýkoľvek iný priamy dôkaz preukazujúci spáchanie skutku. O
to obozretnejší musí byť však správny orgán pri zadovažovaní nepriamych dôkazov, kedy platí, že po
správnostibymaltakýchtonepriamychdôkazovzabezpečiťviacatovzhľadomkichsprostredkovanému
vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Je nevyhnutné, aby išlo o súbor nepriamych
dôkazov,ktorévytvárajúucelenýalogickypreviazanýreťazecdôkazov,vrámciktoréhoanijedenztýchto

nespochybňuje pravdivosť a presvedčivosť ostatných dôkazov. Výsledkom ich následného hodnotenia
v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi
sebou ako aj s dokazovanou skutočnosťou, potom možno vysloviť záver o jej preukázaní.

60. Zároveň treba mať na pamäti, že účelom dokazovania je vysporiadanie sa s tvrdeniami

účastníkov konania a náležité zistenie skutkového stavu, ktoré je predpokladom pre vydanie zákonného
rozhodnutia. Spočíva na úvahe príslušného správneho orgánu, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nebude
vykonávať. Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej
judikatúry ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, kedy je vykonaným dôkazom prisudzovaná
určitá hodnota zákonnosti, pravdivosti a relevancie pre rozhodnutie. Správny orgán pri tejto činnosti

určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť
svoje skutkové zistenia. Dokazovanie je určitým verifikačným procesom, v rámci ktorého správny orgán
zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný, a ktorý je pre rozhodnutie vo
veci bezvýznamný. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nie je preukázanýopak. Hodnotenie dôkazov je myšlienkovým postupom, pri ktorom správny orgán na základe svojich
logických, systematických a historických úsudkov, ako aj na základe účelu zákona určité tvrdenia prijíma
a iné odmieta. Hodnotenie dôkazov sa vykonáva v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo

však neznamená, že takéto hodnotenie môže byť ľubovoľné. Správny orgán pristupuje k hodnoteniu
jednotlivých dôkazov v zmysle zásady
23 3S/31/2023

voľného hodnotenia dôkazov až po tom, ako vykonal všetky úkony, ktorých cieľom je odstránenie
existujúcich rozporov v dôkazoch (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.04.2009, sp. zn.
8Sžo/87/2008, Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.03.2007, sp. zn. 2 Sž-o-KS 126/2006). V zmysle
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom uvedené
musí zodpovedať vykonanému dokazovaniu a zásadám logického myslenia a uvažovania. Pri inštitúte

dokazovania je potrebné zaoberať sa aj možnou aplikáciou zásady in dubio pro reo, ktorá je
bezprostredne spätá so zásadou prezumpcie neviny. Práve aplikácia zásady prezumpcie neviny sa
prejavuje v tom, že správny orgán má povinnosť dokázať vinu obvineného z priestupku, pričom pokiaľ
sú o tejto pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného, teda aplikovať zásadu in dubio pro reo
(pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2007, sp.zn. 6Sžo/34/2007).

61. V prejednávanej veci bola teda ťažiskovou otázka prístupu k nepriamym dôkazom, pokiaľ je od
týchto odvodený výrok o vine vo vzťahu k spáchaniu priestupku. Z predchádzajúcej judikatúry možno
vyvodiť všeobecné východisko, aplikovateľné aj na oblasť priestupkov, podľa ktorého o nepriame dôkazy
môže orgán verejnej správy opierať výrok o vine len za predpokladu, že tieto vytvárajú vo svojom

súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto jeden
nepriamy dôkaz) vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vo svojom celku zhodne a
spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej
skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného
záveru (pozri napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.05.2008, sp. zn. 2 To 67/2006). Správny súd

v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že obdobne k preukazovaniu viny zo spáchania priestupku na
základe nepriamych dôkazov pristupuje aj Najvyšší správny súd Českej republiky (pozri napr. Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR z 03.05.2007, sp. zn. 8 As 10/2006, Rozsudok Najvyššieho správneho
súdu ČR z 04.02.2009, sp.zn. 1 As 90/2008, Rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 14.05.2015,
sp. zn. 6 As 262/2014). Vykonávanie dokazovania prináleží správnemu orgánu, ktorý má povinnosť

presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na tento účel zadovážiť podklady pre vydanie zákonného
rozhodnutia. Uvedené sa jasne odzrkadľuje aj v prejednávanej veci, kedy prvostupňový orgán, ako aj
žalovanývosvojichrozhodnutiachnáležitepopísalipriebehvykonanéhodokazovania,jednotlivédôkazy,
ktoré v rámci tohto postupu vyhodnocovali, ako aj skutkové zistenia, ktoré im z vykonaného dokazovania
vyplynuli.

62. Na druhej strane správny súd musel prisvedčiť námietke žalobcu o nedostatočnom zistení
skutkového stavu pre vyslovenie meritórneho rozhodnutia. Dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom
spise, ktoré zhromaždil žalovaný, resp. najmä prvostupňový orgán síce utvárajú relatívne jednotný celok
a vnútorne nie sú rozporné, avšak na to, aby bolo možné konštatovať naplnenie všetkých znakov

skutkovej podstaty daného priestupku to nepostačuje. Správny súd je toho názoru, že bolo potrebné
zadovážiť a vykonať ďalšie dôkazy zamerané predovšetkým na preukázanie naplnenia objektívnej
stránky priestupku a teda aj jeho subjektu a od neho odvíjajúcej sa subjektívnej stránky priestupku. V
opačnom prípade, teda v prípade založenia viny žalobcu iba na základe prezentovaných dôkazov, by
došlo k porušeniu zásady

24 3S/31/2023

in dubio pro reo. Žalovaný aj prvostupňový orgán pochybili, ak sa žiadnym právne relevantným
spôsobom nevysporiadali s návrhom žalobcu na expertízne preskúmanie oterov laku na poškodených

motorových vozidlách. Podľa názoru správneho súdu bolo v tejto súvislosti (absencia akýchkoľvek
svedkov, absencia kamerových záznamov) potrebné bezprostredne po nahlásení dopravnej nehody
vykonať ohliadku vozidiel spolu so zadokumentovaním poškodenia na motorových vozidlách vrátane
odobratia vzoriek oterov laku z poškodených vozidiel. Nakoľko odobratie vzorky oterov laku nebolopríslušníkom Policajného zboru vykonané, nebolo možné ani následne vykonať znalecký posudok so
zameraním sa na stotožnenie oteru lakov na oboch motorových vozidlách, pričom práve takýto dôkaz
mohol byť dôkazom preukazujúcim prípadnú vinu žalobcu zo spáchania priestupku. Tento nedostatok

potom nemohli zaceliť ani ďalšie zabezpečené nepriame dôkazy, nakoľko z administratívneho spisu
nevyplývajú dostatočné dôkazy, ktoré by osvedčili vinu žalobcu, keďže tieto síce v súhrne naznačujú
dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku žalobcom, no to nie je dostačujúce. Za daných skutkových
okolností neobstojí všeobecná argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k návrhu
na doplnenie dokazovania, že správne orgány majú zistiť skutkový stav spoľahlivo, avšak majú

dodržiavaťajinézásadyvyplývajúcezoSprávnehoporiadku,napríkladzásadurýchlostiahospodárnosti
konania. S uvedeným konštatovaním žalovaného možno súhlasiť, avšak len do tej miery, aby dodržanie
uvedených zásad nebolo na úkor dostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci.

63. Správny súd zároveň poukazuje na to, že v predmetnej právnej veci prvostupňový orgán a žalovaný
síce založili svoje závery o spáchaní priestupku žalobcom na Odbornom vyjadrení č. 9/2022 zo dňa

16.12.2022, avšak je nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že znalec fyzicky ani jedno motorové vozidlo
neobhliadol, dostal len písomnú žiadosť a fotodokumentáciu zhotovenú príslušníkom Policajného zboru.
Potom otázne vyznieva jeho záver, že „poškodenia na oboch motorových vozidlách sa zhodujú, že sú
geometricky, energeticky a mechanizmom ich vzniku korešpondujúce“. Na fotografiách zachytávajúcich
výšku poškodení na oboch vozidlách od zemského povrchu možno vizuálne vyhodnotiť, že poškodenie

na vozidle Mercedes-Benz je oveľa väčšie ako na čiernom vozidle Nissan Murano. Okrem toho, na
vozidle Mercedes-Benz sa nachádza poškodenie na prednom blatníku, a to na viacerých nad sebou
umiestnených úrovniach vo výške 30 až 60 cm od zemského povrchu (Foto č. 3 a 4), kým na vozidle
Nissan Murano sa nachádza len poškodenie predného blatníku na jednej úrovni približne 54 cm od
zemského povrchu (Foto č. 6). Aj samotný znalec v odbornom vyjadrení uviedol len nejednoznačne,

že „po prenesení výšky kontaktného miesta na vozidle Nissan Murano na vozidlo Marcedes A 140
dostaneme oblasť s poškodeniami, ktoré môžu súvisieť s poškodením vozidlo Nissan Murano“ a ďalej
konštatoval, že „samotné evidenčné číslo sa pri náraze mohlo vzpriečiť a tak rozšíriť oblasť poškodenia
na vozidle Mercedes A 140, avšak v spodnej časti pravého rohu predného nárazníka sa nachádzajú
aj poškodenia, ktoré nesúvisia s danou dopravnou nehodou“. Správnemu súdu teda nie je zrejmé, ako

za týchto okolností mohol bez dôvodných pochybností prvostupňový orgán ustáliť priebeh skutkového
deja tak, ako je popísaný v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia. Navyše, aj znalec v odpovedi
na otázku č. 3 ohľadom určenia konečnej verzie
25 3S/31/2023

dopravnej nehody uviedol, že „verzia uvedená v kapitole 2.2.2.1 Časovo – priestorová analýza dopravnej
nehody, je jednou z možných verzií dopravnej nehody“.

64. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky žalobcu, tieto správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Žalobca

namietal, že nemohol verifikovať spôsob zadokumentovania stôp, ktoré mali byť rozhodujúce pre
objasnenievecisprávnymorgánom,nakoľkozáznamzdopravnejnehodyazápisnicaoobhliadkemiesta
dopravnej nehody boli vyhotovené príslušníkom Policajného zboru výlučne za účasti pribratej osoby
G. H., pritom k týmto úkonom bolo možné pribrať aj žalobcu. Treba prisvedčiť žalobcovi, že z obsahu
administratívneho spisu vyplýva, že Záznam dopravnej nehody spísaný dňa 20.09.2022 o 15:54 h a

Zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody spísaná dňa 20.09.2022 o 15:55 h, boli spísané len
za prítomnosti Eduarda Korca (nakoľko nie sú podpísané žalobcom), a to viac ako dve hodiny po tom,
ako hliadka Policajného zboru zadokumentovala priestupok na mieste nehody. Na druhej strane zo
Záznamu o dychovej skúške žalobcu, zo Záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom ako aj z výpovede
žalobcu uvedenej v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 31.05.2023 však vyplýva, že žalobca bol

osobne prítomný pri objasňovaní priestupku od momentu, ako bol vyťažovaný príslušníkom Policajného
zboru v jeho rodinnom dome, žalobcovi bolo umožnené sa ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu
vyjadriť a z vyhotovenej fotodokumentácie a zo záznamov o podaní vysvetlenia vyplýva, že žalobca
sa fyzicky nachádzal v čase objasňovania priestupku na mieste, kde malo dôjsť ku skutku, ktorý sa
žalobcovi kladie za vinu, preto žalobca nebol podľa názoru správneho súdu žiadnym spôsobom ukrátený

postupom príslušníka Policajného zboru na svojich právach. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca
nemá spôsobilosť objektívne posúdiť správnosť zadokumentovania stôp na mieste dopravnej nehody,
pričom táto kompetencia je zákonom zverená orgánom Policajného zboru.65. Ani námietku žalobcu, že v predmetnom prípade bolo potrebné žalobcovi preukázať aspoň nepriamy
úmysel, nakoľko účastník dopravnej nehody nemusel mať vedomosť o spáchaní škody na inom vozidle,
správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky podľa § 22 sú koncipované ako nedbanlivostné priestupky, o ktorých vedomosť páchateľ
častokrát ani nemusí mať. To znamená, že z hľadiska subjektívnej stránky na spáchanie tohto priestupku
postačuje zavinenie z nedbanlivosti, keďže podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za
priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné
zavinenie. Správny súd si je vedomý existencie princípu obmedzenej dôvery v doprave, v zmysle

ktorej vodič motorového vozidla sa môže spoliehať na dodržiavanie dopravných predpisov ostatnými
účastníkmi cestnej premávky, ak nevyplýva z konkrétnej situácie opak, avšak vodič motorového vozidla
je zároveň povinný zachovávať patričnú opatrnosť, preto v prípade, ak by vodič vozidla nezachoval
patričnú opatrnosť, nezbavovalo by ho to zodpovednosti za spáchanie priestupku.

66. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že odborné vyjadrenie znalca neobsahuje vyhlásenie znalca o tom,

že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého úkonu, správny súd uvádza, že odborné
vyjadrenie znalca nemá povahu znaleckého posudku a patrí medzi
26 3S/31/2023

tzv. ostatné úkony znaleckej činnosti, v ktorých musí byť odôvodnený postup a musí byť zabezpečená
ich preskúmateľnosť. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 prvej vety zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o znalcoch“)
na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ustanovenie § 17 ods. 5 zákona
o znalcoch upravujúce náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku, avšak ustanovenie

§ 17 ods. 6 zákona o znalcoch (podľa ktorého znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je
znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je
znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku) sa v prípade odborného vyjadrenia neaplikuje. Vzhľadom na

uvedené správny súd dospel k záveru, že námietka absencie znaleckej doložky obsahujúcej vyhlásenie
znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku nie je dôvodná.

67. Sumarizujúc správny súd uvádza, že správne orgány neúplne zistili skutkový stav (§ 32 ods. 1 SP) a
napriek tomu vo veci rozhodli. Za danej skutkovej situácie je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového

orgánu predčasné.
68.Preúplnosťsprávnysúddodáva,ženeušlojehopozornosti,ževnapadnutomrozhodnutížalovaného
a v prvostupňovom rozhodnutí bolo posudzované konanie žalobcu právne kvalifikované ako priestupok
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b) bod druhý), g), k) zákona
o priestupkoch, pretože žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), § 66 ods. 2

písm. a), d) e), i) zákona o cestnej premávke. V odôvodnení žalovaný však okrem iného uviedol, že v
predmetnej veci „vznikol zákonom stanovený predpoklad na klasifikáciu škodovej udalosti na dopravnú
nehodu s odkazom na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke. V dôsledku
nesplnenia si povinností účastníka tak z taxatívne vymenovaných v paragrafe 66 ods. 2 zákona o cestnej
premávke sa zo škodovej udalosti v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) za zákona o cestnej premávke stáva

dopravná nehoda“.

69.Správnysúdvovšeobecnostiuvádza,žezákonodarcavzákoneocestnejpremávkevzneníúčinnom
v čase spáchania skutku (od 01.08.2022 do 31.12.2022) klasifikoval v § 64 ods. 1 pod písmenami a), b)
a c), čo sa považuje za dopravnú nehodu v cestnej premávke, ďalej v ustanovení § 64 ods. 2 písmeno

a), b) a c) ustanovil, kedy sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť a konštatoval v § 64 ods.
3, že ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou
s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú
škodovou udalosťou. Pri použití teleologickej metódy výkladu práva, to znamená výkladu s dôrazom na
účel ustanovenia hore uvedeného § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke je celkom jednoznačné, že

účelom zákonodarcu pri koncipovaní tohto ustanovenia bolo využitie následkov tzv. legislatívnej fikcie
formulovanej slovami „sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3“.
27 3S/31/202370. Odborná literatúra a súdna judikatúra sa viac-menej zhodujú na tom, že pod pojmom fikcia v práve
je nutné chápať také výnimočné a konštrukčné dotvorenie reálne neexistujúceho stavu, deja, právnej

skutočnosti, ktoré zákonodarca umožňuje na základe preukázania skutočnosti, ktorá s ňou existenčne
nesúvisí, a to za účelom nájdenia východiska zo situácie, ktorá by bola právne ťažko alebo vôbec
neriešiteľná. Práve využitím uvedenej fikcie zákonodarca vytvoril osobitnú skupinu kvázi dopravných
nehôd (zákonné dôvody uvedené pod písmenami a) až c)), ktoré, hoci nenapĺňajú spoločensky
nebezpečný charakter udalostí v doprave definovaný zákonodarcom v ustanovení § 64 ods. 1 zákona

o cestnej premávke, tak vytvárajú situáciu, ktorú musia orgány Policajného zboru objasňovať (§ 64 ods.
3 zákona o cestnej premávke a contrario). Zámerom zákonodarcu považovať za určitých okolností za
dopravnú nehodu aj vybrané škodové udalosti, bolo ponúknuť dôslednejšiu a účinnejšiu ochranu práv
osôb zúčastnených na dopravnej udalosti, keď nie je možné odstrániť existujúci rozpor v zavinení (písm.
c)), poprípade, ak niektorá osoba zúčastnená na dopravnej udalosti nie je ochotná inému účastníkovi
poskytnúť svoje osobné údaje alebo na mieste vôbec zotrvať (písm. a)), resp. ak jeden z účastníkov sa o

druhomdomnieva,žejepodvplyvomnávykovýchlátok(písm.b)).Ponechanienaznačenýchdopravných
udalostí iba na ich doriešenie účastníkmi a to prostriedkami súkromného práva by narážalo na ťažké,
resp. neprekonateľné prekážky a celkom by toto riešenie nekorešpondovalo s úlohou orgánov štátnej
výkonnej moci. Potom je celkom na mieste a logicky očakávateľné, že zákonodarca prelomil pasivitu
orgánov štátnej moci naznačenú v ustanovení § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke s tým, že aj takúto

skupinu dopravných udalostí musia orgány Policajného zboru Slovenskej republiky v zmysle príslušných
právnych predpisov objasňovať (Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Sžd8/2011 zo dňa 8. novembra
2011).

71. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí

aj vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok odôvodnenia rozhodnutia, najmä vo
vzťahu k tzv. preklasifikovaniu inak škodovej udalosti na dopravnú nehodu s poukazom na ustanovenia
§ 64, § 65, 66 zákona o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania skutku (od 01.08.2022
do 31.12.2022). Správny súd poukazuje na to, že pokiaľ došlo v predmetnej veci k tzv. prekvalifikovaniu
škodovej udalosti popísaným spôsobom v časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného,

tak malo by byť zrejmé v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke (podľa ktorého
za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak nie je splnená niektorá z
povinností podľa § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke), ktorá konkrétna z uložených povinností v
§ 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke zo strany žalobcu nebola splnená, aby mohlo dôjsť k tejto
prekvalifikácii škodovej udalosti na dopravnú nehodu. Toto je potrebné aj z hľadiska určitosti, resp.

nezameniteľnosti určitého druhu priestupku vo vzťahu k inému priestupku, aj teda z hľadiska identifikácie
skutku a priestupku. Zároveň sa žiada uviesť, že prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia
iba odcitoval ustanovenie § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke s tým, že zvýraznil písmeno c) tohto
ustanovenia (nesprávne uvedené ako písm. f) – pozn. správneho súdu) bez toho, aby bližšie zdôvodnil
prekvalifikovanie škodovej udalosti na dopravnú nehodu existenciou okolnosti podľa písm. c) uvedeného

ustanovenia. V uvedenom súd vidí nezrozumiteľnosť rozhodnutí správnych orgánov a aj nedostatočnosť
ich odôvodnenia, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k porušeniu zásady ukladania trestov,
28 3S/31/2023

pretože žiadny trest nemôže byť uložený bez zistenia porušenia zákona (v zmysle zásady nullum crimen
sine lege, nulla poena sine lege). Napriek uvedenému správny súd neuplatnil postup vyplývajúci z §
196 SSP, pretože bol daný iný zákonný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle
uplatnených žalobných bodov. V ďalšom konaní je príslušný orgán verejnej správy povinný prihliadať aj
na uvedenú zásadu ukladania trestov a správne ju uplatniť v prípadnom novom rozhodnutí.

72. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k dôvodnosti podanej žaloby, a
preto napadnuté rozhodnutie žalovaného s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vadami rovnakého druhu trpia obe rozhodnutia správnych orgánov,
keďže však po účinnosti SSP sa zrušenie prvostupňového rozhodnutia viaže na návrh žalobcu (§

191 ods. 3 SSP) a žalobca žiadal zrušiť len rozhodnutie žalovaného, správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. ods. 4 SSP. V ďalšom konaní žalovaný pri
opätovnom posudzovaní odvolania žalobcu prihliadne na závery uvedené v tomto rozhodnutí, získané
dôkazy vyhodnotí samostatne a vo vzájomnej súvislosti, po ustálení si základných východísk, ktorésa viažu k objasňovaniu priestupku vydá rozhodnutie, v ktorom presvedčivo odôvodní svoje závery,
s prihliadnutím na základné zásady objasňovania priestupkov a vysporiada sa s námietkami žalobcu
vznesenými v priestupkovom konaní. Pri odôvodňovaní rozhodnutia bude postupovať podľa § 47 ods.

3 SP.

73. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom
rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP).

74. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP
priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175

ods. 2 SSP.

75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP). 29 3S/31/2023

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v
lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.