Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 18Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100778
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100778.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom, v právnej veci

žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX C. E., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa-ústredie,sosídlomul.29.augusta8-10,81363Bratislava1,IČO:30807484,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 720 423 7975 0 zo dňa 16.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne č. 720 423 7975 0 zo dňa 16.
júla 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne – ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.11.2020 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov ( ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) zamietnutá žiadosť žalobcu
oinvalidnýdôchodokzodňa16.10.2020.Žalobcasaprotipredmetnémurozhodnutiuodvolalpodanímzo
dňa 12.12.2020 doručeným Sociálnej poisťovni – ústredie dňa 16.12.2020, ktorá ho odstúpila žalovanej
ako odvolaciemu orgánu.

2. Sociálna poisťovňa – ústredie (ďalej aj ako „žalovaná“ alebo „druhostupňový orgán“) rozhodnutím
generálneho riaditeľa č. 720 423 7975 0 zo dňa 02.02.2021 rozhodla o odvolaní žalobcu tak, že ho
zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Žalobca podal v zákonnej lehote
správnu žalobu proti predmetnému rozhodnutiu na Krajský súd v Trenčíne, ako správny súd, ktorý
o nej rozhodol Rozsudkom sp. zn. 14Sa/25/2021-70 zo dňa 06.09.2021 tak, že zrušil rozhodnutie
žalovanej č. 720 423 7975 0 zo dňa 02.02.2021 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd

uviedol, že rozhodnutie žalovaného musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé, jasné
a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými námietkami
žalobcu a preto bolo nepochybne vecou správneho orgánu, aby sa jednotlivo vysporiadal s ochoreniami
žalobcu a vysvetlil pri každom jednotlivo závery, najmä z pohľadu, prečo neodôvodňujú zvýšenie určenej
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Krajský súd v rozsudku konkrétne poukázal na
skutočnosť, že pri diagnóze migréna posudkový lekár a žalovaná len konštatovali, že ide o sprievodné
ochorenie iného ochorenia, ktoré nebolo objasnené a preto je potrebné toto ochorenie riadne odôvodniť

s ohľadom na konkrétne skutočnosti a odborné závery vyplývajúce zo zdravotnej dokumentácie žalobcu.
Krajský súd súčasne poukázal na rozporuplnosť záverov posudkového lekára, keď bolo tvrdené, že
migréna je prejavom iného ochorenia – pravdepodobne vysokého krvného tlaku a následne pri krvnom
tlaku bolo konštatované, že je bez závažnejších komplikácií.3. Žalovaná rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 720 423 7975 0 zo dňa 29.12.2021, v zmysle
právnych záverov uvedených v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/25/2021-70 zo

dňa 06.09.2021 preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie a konštatovala, že vykonala povinnosti
uložené rozsudkom krajského súdu a zamietla odvolanie žalobcu ako nedôvodné. Žalobca podal
v zákonnej lehote správnu žalobu proti predmetnému rozhodnutiu na Krajský súd v Trenčíne, ako
správny súd, ktorý o nej rozhodol Rozsudkom sp. zn. 18Sa/4/2022-63 zo dňa 23.06.2022 tak, že
zrušil rozhodnutie žalovanej č. 720 423 7975 0 zo dňa 29.12.2021 a vec vrátil žalovanej na ďalšie

konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po preskúmaní obsahu predložených spisov správny
súd zistil, že najneskôr v roku 2020 bolo v neurologických správach konštatované poškodenie LS
chrbtice žalobcu s pomerne výraznou poruchou dynamiky chrbtice. Pri následných vyšetreniach bol už
potvrdený progres uvedeného ochorenia s degeneratívnymi zmenami II. stupňa, ale ešte bez úniku
stolice,vdôsledkuktoréhožalobcaposchodochbezoporyneprejdeaprebolestinemôžespať.Lekárske
správy obsahovali aj zmienky o opakujúcich sa prejavoch migrény u žalobcu. Vzhľadom na vyššie

uvedené dospel správny súd k záveru, že žalobcom predložené lekárske správy počas súdneho konania
odrážajú opätovné zhoršenie jeho zdravotných problémov existujúcich už v čase vydania rozhodnutia
zo dňa 29.12.2021. Tieto dodatočne predložené lekárske správy pochádzajú z obdobia prvej polovice
roka 2022, ktoré sa časovo a vecne týkajú už skôr ustálených zdravotných problémov žalobcu, dopĺňajú
diagnostiku jeho zdravotného stavu z čias, kedy posudkoví lekári Sociálnej poisťovne skúmali jeho

zdravotný stav. S poukazom na ust. § 119 SSP v spojení s § 120 písm. a) SSP správny súd prijal
záver, že nové lekárske správy dopĺňajú pôvodný skutkový stav zistený správnymi orgánmi, ktorý však
nie je pre správny súd záväzný, v dôsledku čoho nové lekárske správy predstavujú súčasť záväzného
podkladu, na ktorý je potrebné prihliadať pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne. Krajský súd v Trenčíne
preto v záujme hospodárnosti konania žalobou napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko bolo vydané na

základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo zakladalo dôvod jeho nezákonnosti podľa § 191
ods.1 písm. e) SSP a uložil povinnosť v ďalšom konaní prihliadať na nové lekárske správy o zdravotnom
stave žalobcu z prvej polovice roka 2022, vrátane aj neskôr vydaných správ, ktoré sa už jednoznačne
zmieňujú o ťažkej poruche statodynamiky LS chrbtice a neurologickom pôvode zisteného úniku stolice
u žalobcu a tieto jeho zdravotné postihnutia právne posúdiť podľa príslušných ustanovení prílohy č. 4

zákona o sociálnom poistení. Následne správny súd konštatoval, že zistené ťažké poškodenie zdravia
u žalobcu nasvedčuje minimálne posúdeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa žalobcom
navrhnutej kvalifikácie v zmysle kap. XV, odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.
Tiež uložil žalovanej povinnosť zaobstarať si dostatočné medicínske podklady na posúdenie u žalobcu
sa prejavujúcej migrény, príčin jej vzniku a závažnosti jej dopadov na schopnosť žalobcu zapojiť sa do

pracovného procesu.

4. Žalovaná rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 720 423 7975 0 zo dňa 18.10.2022 podľa § 218 ods. 2
zákona o sociálnom poistení v zmysle Rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/4/2022-63 zo
dňa 23.06.2022, právoplatného dňa 03.07.2022, prvostupňové rozhodnutie vo veci zamietnutia žiadosti

o invalidný dôchodok zmenil podľa
§ 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení a priznal žalobcovi invalidný dôchodok
v sume 263,50 eur mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil od 01.01.2022 invalidný
dôchodok na sumu 267 eur mesačne. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že posúdila priloženú
spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, posúdil námietky žalobcu a v súlade s právnym názorom

Krajského súdu v Trenčíne dospela k záveru, že rozhodnutie je potrebné zmeniť. V rámci realizácie
uvedeného rozsudku bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom žalovanej,
ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu bez jeho prítomnosti, na základe spisovej dokumentácie, so
záverom uvedenom v Lekárskom posudku zo dňa 12.10.2022, na základe ktorého posudkový lekár
sociálneho poistenia určil za rozhodujúce ochorenie VAS LS chrbtice – LIS na MR 10/2019 lézia

disku L5 riešená opakovane ozónoterapiou a infúziami, neurochirurg neindikuje operačné riešenie,
bez motorického deficitu na končatinách, radikulárny syndróm L5 S1 vľavo, so zaradením do kapitoly
XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. c)
– s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov

a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %,
z percentuálneho rozpätia 40 % až 50 %. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár zvýšil mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistenív znení zákona č. 310/2006 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 12.04.2021 (dátum vzniku invalidity). Ku dňu vzniku
invalidity žalobca splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný

dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňa 12.04.2021.

5. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu voči predmetnému rozhodnutiu na Krajský súd
v Trenčíne, ako správny súd, pričom na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov

na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov,
konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v
Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku uvedeného teda konanie pôvodne vedené na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 29Sa/26/2022 bolo vedené na Správnom súde v Banskej
Bystrici (pod sp. zn. TN-29Sa/26/2022), ktorý o správnej žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom sp. zn.
TN-29Sa/26/2022 zo dňa 11.04.2024 tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej č. 720 423 7975 0 zo dňa

18.10.2022 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že za hlavný
dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia správny súd považoval to, že rozhodnutie žalovanej
a ani Odborný lekársky posudok zo dňa 12.10.2022, z ktorého žalovaná pri rozhodovaní o odvolaní
žalobcu vychádzala, neposkytli dostatočnú odpoveď na to, prečo bol dátum vzniku invalidity žalobcu
určený práve dňom 12.04.2021, teda dňom neurologického vyšetrenia F. G. a z akých skutočností

vyplýva podstatné zhoršenie zdravotného stavu žalobcu týmto dňom.

6. Žalovaná rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 720 423 7975 0 zo dňa 16.07.2024 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v zmysle rozsudku Správneho
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-29Sa/26/2022 zo dňa 11.04.2024, právoplatného dňa 29.04.2024,

prvostupňové rozhodnutie vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 16.10.2020 zmenila
podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení a priznala žalobcovi invalidný dôchodok
v sume 263,50 eur mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2022 invalidný
dôchodok na sumu 267 eur mesačne, podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2023
invalidný dôchodok na sumu 298,60 eur mesačne, podľa § 82 a § 293fzc zákona o sociálnom poistení

zvýšila od 01.07.2023 invalidný dôchodok na sumu 330,30 eur mesačne a podľa § 82 a § 293gc ods. 1
zákona o sociálnom poistení zvýšila od 01.01.2024 invalidný dôchodok na sumu 342,20 eur mesačne.
V odôvodnení uviedla, že generálny riaditeľ ako odvolací orgán posúdil priloženú spisovú dokumentáciu
v celom rozsahu, posúdil námietky žalobcu a v súlade s právnym názorom Správneho súdu v Banskej
Bystrici dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 09.11.2020 je potrebné zmeniť. V rámci

realizácie Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-29Sa/26/2022 zo dňa 11.03.2024 bol
znovu posúdený zdravotný stav žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
– ústredie so sídlom v Trenčíne dňa 27.06.2024 so záverom, že „medicínsky je posúdenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v predchádzajúcom posúdení zo dňa 12.10.2022 správne, čo
konštatuje aj Správny súd v Banskej Bystrici vo svojom Rozsudku sp. zn. TN-29Sa/26/2022 zo dňa

11.03.2024 v bode 45., zvýšenie o 10 % za ostatné ochorenia je maximálne možné, čo potvrdzuje bod
47., preto kontrolný posudok v tejto časti nie je potrebné opakovať. Správny súd žiadal opätovne posúdiť
dátum vzniku invalidity, vzhľadom k neurologickým nálezom zo dňa 1.10.2019, zo dňa 06.02.2020 a zo
dňa 12.04.2021. Posudkový lekár k vyšetreniu zo dňa 21.10.2019 uviedol, že diagnostické závery sú
ukončené otáznikom, takže sám odborný lekár nie je absolútne stotožnený s ich závermi, Thomayerov

príznak nedokumentovaný. Pre posudkové účely je možné použiť len jednoznačné závery, preto dátum
vzniku invalidity od tohto dátumu nie je možný. Migréna nie je vôbec v záveroch uvedená. V druhom
vyšetrení zo dňa 06.02.2020 je objektívne Thomayerov príznak 45 cm, Lassegueov príznak na 40
stupňov, akrá bez motorického deficitu, chrbtica bez skoliózy. Na MR vyšetrení chrbticeBoli dokázané
protrúziu disku L5 - s 1 bez priamej kompresie, zatiaľ bez odporučenia operačného riešenia. Nález je

podrobne uvedený aj dňa 04.06.2020 so záverom, že migréna má dobrý efekt na liečbu Paralenu. Bolo
odporučené stav konzultovať na ORL ambulancii, preto príčina ťažkostí nie je jednoznačná. Naďalej
sú a krát bez motorického deficitu, Thomayer na 45 cm, Lassegue na 40 stupňov, hypestéza je v v
dermattrpí óme L5 vľavo. Chôdza je samostatná. migréna nie vôbec v závere vyšetrenia uvedená. Tento
nález môže svedčiť o zhoršení zdravotného stavu a začiatku plynutia lehoty dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, ktorý by mal na účely invalidity trvať minimálne jeden rok. V treťom vyšetrení
zo dňa 12.04.2021 je migréna uvedená s aurou frekventná a protrahovaná. MR vyšetrenie mozgu
a angiografia je negatívna bez známok lézie dlhých mozgových dráh. Klinicky Thomayer na 45 cm,
Lassegue na 35 – 40 stupňov. Subjektívne nevydrží stáťvo vynútených polohách, pociťuje tŕpnutienôh, bolesti vystreľujúce do nôh a bokov. Necíti sa dobre. Ako vedľajší nález boli zistené e Moro Idy,
príčinu na ich fit klient si ju zvierača stolice neurologička nenachádza. Akrá naďalej bez motorického
deficitu, operačné riešenie naďalej podľa neurochirurgickej konzultácie nenavrhnutá. Tento uvedený

nález zodpovedá invalidite, tak ako bola uznaná v predchádzajúcom období, to znamená od tohto
dátumu 12.04.2021, kedy bola splnená podmienka dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Tento
názor podporuje aj skutočnosť, že posledná dočasná pracovná neschopnosť pre ochorenie chrbtice
bola uznaná do 27.04.2020. V celkovom priebehu konania o invalidite doložil účastník konania aj prvé
psychologické vyšetrenie zo dňa 06.05.2021, ktoré potvrdzujú adaptačné problémy, ľahkou intelektovo

deterioráciu normálnym IQ 93 a neurotik filmom, ktoré naznačujú kverulant, keď tendencie. Zdravotný
stav posúdený aj podľa novelizovanej prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení účinnej od 01.08.2023
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % naďalej.“

7. Na základe uvedeného bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkovým lekárom sociálneho
poistenia určené VAS LS chrbtice – LIS na MR 10/2019 lézia disku L5 riešená opakovane ozónoterapiou

a infúziami, neurochirurg neindikuje operačné riešenie, bez motorického deficitu na končatinách,
radikulárny syndróm L5 S1 vľavo, so zaradením do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 – degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena c – s trvalým ťažkým postihnutím funkcie
a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky

a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, z percentuálneho rozpätia
40% až 50%. Za iné zdravotné postihnutie posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.
z. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou od 12.04.2021. Na základe uvedených skutočností odvolací orgán hodnotil každý
dôkaz v administratívnom spise osobitne a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné. Zároveň konštatoval, že ku dňu vzniku invalidity žiadateľ splnil
aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa
§ 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dňa 12.04.2021. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ďalej

obsahuje spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

Správna žaloba – žalobné body

8. Správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici v zákonnej lehote dňa 19.09.2024,

sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej zo dňa 16.07.2024 v celom rozsahu, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

9. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie a lekárska správa pracoviská v Trenčíne boli
vypracované v rozpore s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, nakoľko mu opakovane nebolo

umožnené zúčastniť sa posudzovania zdravotného stavu. A to aj vzhľadom na to, že nový posudok
deklaruje platnosť do 06/2027, teda nie je to iba úprava pôvodného posudku, nakoľko ten mal
ďalšiu kontrolu stanovenú na 10/2025. o tom, že poisťovňa ide vypracovať nový posudok žalobcu
neinformovala, teda mu nebolo umožnené doložiť aj ďalšie lekárske záznamy a požiadať o osobnú
účasť. Skutočnosť, že má žalobca záujem o osobnú účasť pri posudzovaní zdravotného stavu bola

zrejmá aj z predchádzajúcich žalôb. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná neuniesla ťarchu dôkazného
bremena v prípade preukazovania dôsledkov migrén na schopnosť pracovať. Zároveň poukázal na
povinnosť žalovanej, ktorá jej bola uložená rozsudkom krajského súdu zo dňa 23.06.2022, zaobstarať
si dostatočné medicínske podklady na posúdenie u žalobcu sa prejavujúcej migrény. Žalobca mal
za to, že posudkový lekár nedal vypracovať nezávislý posudok na základe rozsudku súdu o príčinách

vzniku migrén a závažnosti ich dopadov na schopnosť žalobcu zapojiť sa do pracovného procesu.
Táto ťarcha bola na strane poisťovne, ktorá žalobcu nikdy nevyzvala na prípadnú spoluprácu v tomto
smere. Žalobca namietal, že je zrejmý zámer posudkového lekára banalizovať, respektíve zatajovať
v posudku detaily a závery lekárov. Niektoré lekárske závery úplne ignoruje, rovná ako celé lekárske
správy. Na to netreba lekárske vzdelanie, stačí si prečítať originál a výklad posudkového lekára.

A keď v novom posudku už našťastie nie sú osobné urážlivé invektívy, je v podstate obsahovo totožný.
Aj z posudku úradu práce je zrejmé, že nie som schopný rekvalifikácie, čo v posudku Sociálnej
poisťovne úplne chýba. Žalobca uviedol, že mu je jasné, že ak chce posudkový lekár obhájiť závery
tohto posudku, nemôže uvádzať, že pacient je odkázaný na asistenciu pri bežných denných úkonoch,obliekanie, hygiena, atď..., k, že používa štvorkolesové chodítko a na kratšiu vzdialenosť francúzske
palice, používa korzet na chrbticu, ma permanentný únik stolice približne od roku 2012A, že má 10
až 15 dní v mesiaci záchvat migrény, pričom prvý záznam je už z deväťdesiatych rokov. Prepúšťacie

správy na neurologickom oddelení v Považskej Bystrici je zrejmé, že žalobca nemôže vykonávať
svoje povolanie, respektíve doterajšiu prácu. Posudkový lekár zjavne účelovo zatajuje posudku fakty
z lekárskych správ a úmyselne zľahčuje diagnostický záver odborný lekár no. Žalobca je presvedčený,
že na základe doterajšieho dokazovania by mal byť uznaný za plne invalidného minimálne od apríla
2021, pričom do tohto dátumu 60 % od podania žiadosti. Žalobca mal za to, že predložil dokumentáciu

o intenzite a frekvencii migrén, dokonca aj stanoviská odborníkov v neurológii o vplyve migrén na jeho
pracovnú schopnosť. Sociálna poisťovňa ich však permanentne ignoruje. Žalobca má za to, že migréna
je primárna choroba, teda nie je spôsobená iným ochorením. Sociálna poisťovňa musí skúmať, ak
konkrétna diagnóza nie je v zozname, resp. v tabuľke pre stanovenie poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti, podľa najbližšieho porovnateľného ochorenia, ktoré je známe, resp. v tabuľke. Žalobca mal
za to, že podľa ním predložených dôkazov je zrejmé, že ide o záchvatové ochorenie so závažným

priebehom a v zozname, resp. v tabuľke je najviac porovnateľné s diagnózou – epileptické záchvaty a iné
záchvatové ochorenia. Ide o primárne ochorenie, teda nie je nijako preukázané, že ho spôsobuje iné
ochorenie. Sociálna poisťovňa bagatelizuje a znevažuje jednoznačný záver H. F. I. J., C., že únik stolice,
resp. poškodenie funkcie zvierača konečníka je jednoznačne spôsobené z neurologických dôvodov
a vylúčilo inú príčinu. Vzhľadom na množstvo žalobcom predložených správ a stanovísk lekárov,

ako aj úradu práce, ktoré podporujú tvrdenia žalobcu a absolútnu absenciu akéhokoľvek odborného
posudku, ktorý by podporoval stanovisko Sociálnej poisťovne, resp. posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, žalobca žiadal o zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.

10. Žalobca k správnej žalobe priložil okrem napadnutého rozhodnutia, Odborného posudku

posudkového lekára zo dňa 27.06.2024, aj lekársku správu z neurologickej ambulancie F. K. G. zo dňa
25.10.2022, lekársku správu z FRO ambulancie I. (fyziatricko-rehabilitačné oddelenie) F. L. J. zo dňa
16.08.2023, lekársku správu z FRO ambulancie I. (fyziatricko-rehabilitačné oddelenie) F. A. J. zo dňa
26.05.2022 a Záznamový diár pacienta s bolesťami hlavy.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. V úvodnej časti vyjadrenia poukázal na priebeh administratívneho konania a dôvody,
ktoré viedli ako prvostupňový, tak druhostupňový orgán k rozhodnutiu vo veci. Žalovaná považovala

správnu žalobu za neopodstatnenú a zdôraznila, že Záväzným podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia bol odborný lekársky posudok o invalidite zo dňa 27.06.2024. S poukazom na § 153
ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ako aj zákon čo. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaná uviedla, že činnosť posudkových

lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu
žalobcu, a to z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných
lekárov. podľa žalovanej, sú námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe nedôvodné. Žalobca
zdôvodnil svoj názor na skorší vznik invalidity na základe neurologických vyšetrení zo dňa 21.10.2019
a 06.02.2020. V prvom vyšetrení sú diagnostické závery ukončené otáznikom, takže sám odborný

lekár ich nepokladá za ukončené, a nie je sám absolútne stotožnený s ich závermi. Na účely
invalidity možno použiť len diagnózy stanovené ako ukončené, suspektné (podozrivé) a označené
otáznikom. Súčasne posudkový lekár sociálneho poistenia konštatuje, že pre ochorenie chrbtice neboli
vyčerpané všetky dostupné liečebné možnosti, operáciu chrbtice žalobca nechcel, nemal ordinované
série infúzií, obstrekov alebo ozónoterapie. druhom vyšetrení zo dňa 06.02.2020 neurológ konštatuje,

že od poslednej kontroly pacient neudáva žiadne podstatné zmeny a zlepšenie. Bolesti pretrvávajú
v LS chrbtici s vyžarovaním do dermatómu S1 vľavo. Objektívny nález na končatinách je kompletne
negatívny, okrem hypestézy v dermatóme L5 a S1 vľavo. Os chrbtice je bez skoliózy, Thomayer opatrný,
akrá sú bez motorického deficitu, samoobsluha a chôdza sú opatrné. V závere sa prvýkrát objavuje
diagnostický záver chronický VAS LS chrbtice s trvajúcimi algiami, poruchou dynamiky, stále nízke

až pozitívne manévre bilat. s nálezom protrúzie disku L5 a útlakom durálneho vaku , obojstrannej
foraminostenózy s priamym vzťahom k pošvám L5 bilat., bez priamej kompresie, zatiaľ bez doporučenia
operačnému riešeniu. do tohto dátumu boli ťažkosti žalobcu bez jej pes tézy, pohyby viazli na chrbtici
asi na polovicu rozsahu, nikde nie je uvedený rady kuloárnych syndróm ako horší stupeň ochorenia,vždy je len uvedená i radiácia bolesti do dolných končatín, čo je rozdiel. Nakoľko v deň vyšetrenia
06.02.2020 posudkový lekár sociálneho poistenia konštatuje zmenu zdravotného stavu k horšiemu,
tak začína plynúť lehota na potvrdenie tohto záveru, ktorá by mala na účely invalidity trvať minimálne

jeden rok, aby bola splnená podmienka dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Potom bol žalobca
vyšetrený neurológom dňa 14.02.2020 a 04.06.2020, kde radikulárny syndróm nie je uvedený, ale bol
znova uvedený dňa 12.04.2021 pri neurologickom vyšetrení, kde už potvrdil posudkový lekár sociálneho
poistenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa odzrkadlil v zmene diagnózy a jej rešpektovania
na účely invalidity. Vzhľadom na uvedené nemá posudkový lekár sociálneho poistenia dôvod k zmene

svojho stanoviska v dátume vzniku invalidity, ktorý potvrdzuje od 12.04.2021.

12. K námietke žalobcu o nesplnení si povinnosti žalovanej zaobstarať si dostatočné medicínske
podklady žalovaná uviedla, že túto povinnosť si posudkový lekár sociálneho poistenia splnil vyžiadaním
kompletnej dokumentácie od žalobcu dňa 14.09.2022, ktorú žalobcovi zaslal, preto údaj správnej žaloby
o nevydaní na prípadnú spoluprácu nie je pravdivý. Tiež dňa 19.05.2020 vyžiadal posudkový lekár

sociálneho poistenia od ošetrujúceho lekára žalobcu doložiť neurologické vyšetrenia a MR vyšetrenia
mozgu, v čom žalobca vyhovel, ale vyšetrenia požadované neurológom v súvislosti s migrénou ,
ORL vyšetrenie a psychiatrické vyšetrenie dokumentované v lekárskej správe zo dňa 03.12.2021
dní, neabsolvoval. Z medicínskeho hľadiska posudkový lekár sociálneho poistenia poznamenal,
že ďalšie ochorenie – migréna, ktoré žiada posúdiť vo svojej žalobe, nie je potrebné riešiť

ďalším dokazovaním okrem objektívneho odpozorovania výskytu záchvatov počas dostatočne dlhej
hospitalizácie na neurológii alebo psychiatrii, pretože záchvatové stavy sa posudzujú zásadne podľa
časového opakovania. Po prvý raz žalobca doručil záznam zapisovania záchvatov počas štyroch
mesiacov, z ktorého je jasné, že záchvaty sa vyskytujú raz za týždeň, čím spĺňajú podmienku
zaradenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly VI, oddielu A, položky 4,

písmena b) pre parciálne epileptické záchvaty (typu malého záchvatu - petit mal) minimálne jedenkrát
týždenne, čo zodpovedá posúdeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % -
40%, čo je menej ako posudkovým lekárom posúdené rozhodujúce postihnutie chrbtice. Záchvaty
migrény nedosahujú vážnosti generalizovaných epileptických záchvatov, pri ktorých musia byť prítomné
príznaky generalizácie (typu veľkého záchvatu - grand mal), napr. bezvedomia, pohryzenia jazyka, kŕčov

a pomočenia, o ktoré sa u žalobcu evidentne nejedná. Migréna je záchvatovité ochorenie, ale podstatne
menej závažné ako epilepsia. Do úvahy pripadá aj posúdenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení v kapitole VI, oddiele A, položke 13, písmene b) – poruchy trojklaného nervu s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 % - 30 %, pričom záchvatové bolesti nervus trigeminus
sú závažnejšie ako migréna.

13. Otázka nemožnosti rekvalifikácie nie je v posúdení relevantná, posudkový lekár nevykonáva
konkrétne pracovné zaradenia posudzovaných. Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti
na konkrétnu prácu vydáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, to znamená ošetrujúci lekár v súlade
s § 16 zákona čo. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Ďalej sa žalobca odvolával na prepúšťaciu správu z neurologickej ambulancie v Považskej
Bystrici, že nemôže vykonávať svoje povolanie. Môžu však vykonávať jednoduché nie na nenáročné
pracovné zaradenia, ktoré vzhľadom na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %

(zodpovedajúce pôvodnej čiastočnej invalidite) aj v minulosti posudkový lekár sociálneho poistenia
odporučil. Sám žalobca udáva pri staršom vyšetrení zo dňa 19.03.2014, že za pracovnú zmenu prenosy
7 ton materiálu a neurológ aj neurochirurg mu túto prácu neodporúčajú. Takéto zaradenie je nevhodné,
pretože aj sám udáva, že záchvaty migrény má po zvýšenej fyzickej námahe.

15. K požiadavke žalobcu uvedenej v správnej žalobe, že chce byť uznaný za plne invalidného, žalovaná
uviedla, že to nie je možné, lebo nemá také ochorenia, ktoré by v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom
poistenímalimierupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťviacako70%.Žalobcajeposúdený
v najvyššej možnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri rozhodujúcom postihnutí
a zvýšení v najvyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné ochorenia o 10%.

Táto položka iných ochorení obsahuje všetky ďalšie ochorenia, vrátane poškodenia funkcie zvierača
konečníka, ktorý nebol objektivizovaný manometriou.16. Podľa žalovanej je žalobcom k správnej žalobe doložené neurologické vyšetrenie zo dňa 25.10.2022
nepodstatné a bez vplyvu na záver posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, nakoľko je
čerstvejšie ako uznaný dátumu vzniku invalidity. Ďalej žalobca doložil dve vyšetrenia z fyziatricko-

rehabilitačného oddelenia zo dňa 26.05.2022 a 16.08.2023 s rovnakým významom, kde je doložený
predpis ortézy, francúzskej barle a štvorkolky.

17. Podľa žalovanej správna žaloba neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
posudku zo dňa 27.06.2024.

18. K námietke posúdenie zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia
žalovanej v jeho neprítomností žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený
v neprítomnosti, pretože posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej už usúdil, že doložená
zdravotná dokumentácia postačuje na objektívne a komplexné zhodnotenie jeho zdravotného stavu
a osobná účasť by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila. Uvedená námietka je preto nedôvodná.

19. Žalovaná má za to, že postup pri posúdení nároku žalobcu na invalidný dôchodok bol správny
a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe, ktorých
bolo o predmetnom nároku rozhodnuté správne. Žalovaná na záver svojho vyjadrenia iba uviedla,
že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na jeho

správnosti. Má za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného ( replika)

20. Žalobca v replike uviedol, že Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že nemá najmenší záujem

na objektívne posúdenie zdravotného stavu, preto žiadal o nariadenie pojednávania. Žalobca taktiež
žiadal o toho, aby súd požiadal o stanovisko odborného lekára, ako je napríklad I. E., prednosta
neurologickej kliniky Ružinov. Podľa žalobcu je počítanie počtu migrén subjektívne, štýlom ak vám
1 krát za týždeň vypnúť elektrinu na 4 dni, tak je to iba jedno vypnutie, ale to, že to trvá 4 dni
je pre Sociálnu poisťovňu nepodstatné. Kompas migrant bol vykonávaný počas práceneschopnosti,

respektíve invalidity, teda v relatívnom kľude a zjavne bolo menej časté ako počas výkonu práce.
Z komparzu sú migrén je zrejmé, že počet dní s migrénou a jej dôsledkami aj napriek relatívnemu kľudu
sa pohybuje okolo 10 až 15 dní za mesiac. Každému odborníkovi na migrénu je zrejmé, že ak bude
človek ležať týždeň na lôžku, bez akejkoľvek aktivity a podnetov, ktoré prispievajú k začatiu migrény,
bude s vysokou pravdepodobnosťou počet dní s migrénou klesať. Čo, ale nemusí byť pravidlo, ale u

žalobcu to tak určite je. Preto žalobca žiadal o odborné stanovisko o lekárov z praxe. Pozitívne však je,
že Sociálna poisťovňa už pripustila migrénu pre prípadné priznanie invalidity. To, že Sociálna poisťovňa
opäť zámerne klame, že žalobca odmietol operáciu, tiež svedčí o slabej Váhe argumentov. Žalobca
nikdy operáciu neodmietal a zopakoval, že viacero neurológov mu operáciu bol vôbec neodporučilo.
Pri neformálnom rozhovore mu povedali, že potrebujú mať istotu aspoň 50 % zlepšenia, čo podľa ich

slov o v prípade žalobcu nevedia garantovať. Práve naopak, mohlo by dôjsť ku zhoršeniu. A to je
prax čia, nie je názor žalobcu. Operácia sama osebe nie je diagnóza a preto ju nemožno považovať
za faktor pre priznanie invalidity. Z medicínskeho hľadiska by práve operácia mala prispieť k zlepšeniu
stavu, čo Sociálna poisťovňa v zásade popiera. Sociálna poisťovňa úplne ignoruje, že žalobca potrebuje
asistenciu pri bežných denných úkonoch. Žalovaná taktiež permanentne spochybňuje únik stolice,

ktorý bol žalobcovi diagnostikovaný špičkovým lekárom gastrochirurgie. Napriek tomu žalovaná tvrdí,
že rešpektuje stanoviská špecialistov. Podľa predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu v Trenčíne si
žalovaná mala zabezpečiť odborné stanoviská a nie lekárske vyšetrenie žalobcu, čo zrejme aj správny
súd zle pochopil. Žalobca trval na osobnej účasti pri posudzovaní invalidity, pričom zdôraznil, že v čase
posudzovania už nebola mimoriadna situácia. Predpis a používaní korzetu na celú chrbticu preventívne

v správe tiež neuvádzajú. Z uvedených dôvodov a v minulosti predložených dôkazov žalobca žiadal
správny súd, aby rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil a nariadil Sociálnej poisťovni striktne ako má
postupovať S tým, aby záver bol bez pochybností a dvoj dôjsť dvojzmyselného výkladu. V prípade
pochybností žalobca požiadal o nariadenie pojednávania.

21. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadrila.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správny súdom22. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na
konanie a rozhodovanie o podanej správnej žalobe, sa oboznámil s administratívnym spisom správnych
orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj

rozhodnutie prvostupňového orgánu, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nielen v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. d) v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP),
keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, vychádzajúc pritom zo skutkového
stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení do 01.07.2023).

23. Na prejednanie veci správny súd na žiadosť žalobcu nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP na deň 31.07.2025.

24. Žalobca na pojednávaní pred správnym súdom na úvod spomenul prípad svojho známeho,
ktorému bol invalidný dôchodok priznaný na základe súdno-znaleckého skúmania. Žalobca požiadal o
vyhotovenie znaleckého posudku, resp. aby mu súd poskytol zoznam znalcov a žalobca sa podrobí

znaleckému skúmaniu. Predmetom znaleckého posudku by malo byť aj posúdenie skutočnosti, od
kedy mal byť uznaný za invalidného a od kedy mu mal byť priznaný invalidný dôchodok. Doplnil, že
to nenavrhuje preto, aby namiesto 400,- eur dostal 500,- eur a zdôraznil, že mu ide aj o to, aby mu
v budúcnosti bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zohľadnená pri určení a
priznaní starobného dôchodku. Predpokladá, že ak by mu bola priznaná miera poklesu 60 %, tak potom

40 % mu nikto nezaráta. Vo vzťahu k minulosti uvádza, že by sa mala jeho situácia preskúmať aj do
minulosti spätne, nakoľko má za to, že mal byť uznaný za invalidného minimálne od 25 roku svojho
života aspoň na 50 %, od kedy mu to odporučila obvodná lekárka.

25. Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že považuje rozhodnutie generálneho

riaditeľa žalovanej za správne a pridŕža sa aj vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe. Zdôraznila, že
posudzovanie invalidity prebieha podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a tiež podľa zákona
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a to posudkovými lekármi, ktorí vypracovávajú
posudkové posudky, ktoré sú na úrovni znaleckých posudkov. Vo vzťahu k nároku na starobný dôchodok
uvádza, že starobný dôchodok je osobitnou dávkou, ktorá sa vypočítava osobitne. Údaje týkajúce sa

posúdenia vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú vždy ku dňu vzniku tohto nároku. V
prípade, ak má poistenec nárok aj na iný dôchodok, potom sa priznáva dôchodok, ktorý je vyšší, teda
vo vyššej sume.

26. V reakcii na prednes poverenej zástupkyne žalovanej žalobca uviedol, že Krajský súd v Trenčíne

zaviazal Sociálnu poisťovňu zabezpečiť si dôkazy, resp. podklady vo vzťahu k migrénam.

27. V reakcii na prednes žalobcu poverená zástupkyňa žalovanej poukázala na časť vyjadrenia
žalovaného (na strane 3 druhý odsek) s tým, že žalovaná si povinnosť uloženú jej súdom splnila
vyžiadaním kompletnej dokumentácie od žalobcu dňa 14.09.2022. Zároveň poukázala na to, že sa

žalovaná vyjadrila aj k tomu, že žalobcovi by bola eventuálne možno priznať mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 % až 40 %, pokiaľ ide o parciálne epileptické záchvaty, resp.
v prípade poruchy trojklanného nervu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20
% až 30 %, pričom poukázala na to, že žalobcovi bola priznaná rozhodnutím žalovanej miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až v rozsahu 60 %.

28. Žalobca následne na výzvu súdu zopakoval, že trvá na vykonaní znaleckého dokazovania
v správnom súdnom konaní. K návrhu žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania poverená
zástupkyňa žalovanej uviedla, že takéto znalecké skúmanie nie je potrebné, nakoľko posudky
posudkových lekárov sú na úrovni znaleckých posudkov.

29. V rámci záverečného slova žalobca uviedol, že sa pridržiava svojej správnej žaloby z ktorej vyplýva,
že navrhuje zrušiť rozhodnutie žalovanej, nakoľko toto bolo vydané v rozpore so zákonom o sociálnom
poistení.

30. V rámci záverečného slova poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalovaná je presvedčená
o správnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, pridržiava sa svojho vyjadrenia zo
dňa 21.10.2024 ako aj vyjadrení uvedených na dnešnom pojednávaní, zároveň navrhuje, aby správny
súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.31. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje

v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa § 6 ods. 1 SSP; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách

v sociálnych veciach.

34. Podľa § 134 ods. 1 a 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,

e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

35. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP; správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení

okonanípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledok vydanienezákonnéhorozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej.

36. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

37. Podľa § 199 ods. 3 SSP; ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

38.Podľa§202ods.2vetaprváSSP;správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

39. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny
súd viazaný žalobnými bodmi.

40. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

41. Podľa § 71 ods. 1, 2,3 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden
rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.42. Správny súd sa v rámci súdneho prieskumu oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom
pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, nakoľko došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Správny súd preto
rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. g) SSP v spojení
s ustanovením § 191 ods. 4 prvá veta SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

43. Podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia generálneho riaditeľa

žalovanej pre porušenie ustanovení pred orgánom verejnej správy, nakoľko žalobcovi nebolo umožnené
byť prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu, ďalej pre nedostatočné zistenie skutkového stavu vo
vzťahu k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a s tým súvisiacej miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a dátumu vzniku invalidity u žalobcu.

44. Správny súd vzhliadol dôvodnosť správnej žaloby pokiaľ ide o námietku nevyhovenia požiadavke

žalobcu o posúdenie zdravotného stavu v jeho prítomnosti, ktorú vzniesol v podanom odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Nahliadnutím do administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca
sa podaním zo dňa 12.12.2020, ktoré doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica dňa
16.12.2020 odvolal proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 720 423 7975 0 zo dňa 09.11.2020, ktorým
bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 16.10.2020. Z obsahu odvolania okrem

iného vyplýva, že žalobca v prípade pochybností žiada o osobnú účasť na posúdení zdravotného stavu
(strana 2 odvolania, posledná veta). Z obsahu odborného lekárskeho posudku posudkového lekára zo
dňa 27.06.2024, ktorý tvorí súčasť napadnutého rozhodnutia, však vyplýva, že posúdenie zdravotného
stavu žalobcu bolo posudkovým lekárom vykonané v neprítomnosti žalobcu, a to s odôvodnením,
že „jeho osobná účasť pri posudzovaní nie je nevyhnutná s poukazom na § 153 ods. 5 zákona

o sociálnom poistení v znení zákona č. 225/2019 Z.z., nakoľko posudkový lekár mal k dispozícii celú
posudkovú spisovú dokumentáciu, vrátane dožiadania kompletnej dokumentácie od posudzovaného,
ktorú doložil ku predchádzajúcej realizácii rozsudku Krajského súdu v Trenčíne“. Napadnuté rozhodnutie
generálneho riaditeľa žalovanej neobsahuje odôvodnenie, prečo nebola akceptovaná žiadosť žalobcu
byť prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, pričom žalovaná sa len v rámci vyjadrenia

k správnej žalobe vyjadrila zhodne s odôvodnením posudkového lekára, že „doložená zdravotná
dokumentácia postačuje na objektívne a komplexné zhodnotenie jeho zdravotného stavu a osobná
účasť by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila“. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení
vo všeobecnosti platí, že ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia

ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka
osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Správny súd uvádza,
že predchádzajúcim rozsudkom Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-29Sa/26/2022 zo dňa
11.03.2024, ktorým bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18.10.2022 a vec
bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie žalovanej, sa vec žalobcu vrátila do štádia odvolacieho

konania, preto bolo úlohou žalovanej opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu zo dňa 16.12.2020 a
rešpektovať jeho právo byť osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu, nakoľko o to v odvolaní
výslovne požiadal. Nakoľko v danom prípade nebola splnená podmienka osobnej účasti žalobcu pri
posudzovanízdravotnéhostavu,správnysúddospelkzáveru,ževpredmetnejvecidošlokpodstatnému
porušeniuustanovenípredorgánomverejnejsprávy,ktorémohlomaťzanásledokvydanienezákonného

rozhodnutia vo veci samej.

45. Správny súd obiter dictum uvádza, že žalovanej bol administratívny spis zo strany Správneho súdu
v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. TN-29Sa/26/2022 vrátený dňa 17.06.2024 a posudkový
lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti dňa 27.06.2024,

preto by nebola na mieste ani aplikácia ustanovenia § 293eu zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 66/2020 Z. z., podľa ktorého počas krízovej situácie (ktorou sa podľa § 293er zákona o
sociálnompoistenírozumiečastrvaniamimoriadnejsituácie,núdzovéhostavualebovýnimočnéhostavu
vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19) sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a §
153ods.5časťvetyzabodkočiarkouneuplatňujú,akotomubolovprípadochposudzovaniazdravotného

stavužalobcuposudkovýmilekármidňa16.10.2020,dňa14.01.2021,dňa03.12.2021adňa12.10.2022,
nakoľko mimoriadna situácia na Slovensku v súvislosti s ochorením COVID-19 bola vyhlásená dňa
11.03.2020 a odvolaná bola dňa 15.09.2023, teda v čase opätovného posúdenia zdravotného stavužalobcu (27.06.2024) už mimoriadna situácia nebola vyhlásená a bolo povinnosťou žalovanej prihliadnuť
na právo žalobcu byť osobne prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu.

46. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu spočívajúceho v tom, že
orgány verejnej správy si nezabezpečili dostatok podkladov na posúdenie u žalobcu sa prejavujúcej
migrény tak, ako im to bolo uložené Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/4/2022 zo
dňa 23.06.2022, správny súd poukazuje na to, že totožná žalobná námietka už bola vyhodnotená ako
nedôvodná v predchádzajúcom Rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-29Sa/26/2022

zo dňa 11.03.2024, konkrétne v bode 47. odôvodnenia, kde správny súd konštatoval, že „žalovaný
v intenciách rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/4/2022 zo dňa 23.06.2022, ktorý mu
uložil povinnosť zaobstarať si dostatočné medicínske podklady na posúdenie u žalobcu sa prejavujúcej
migrény, vyzval žalobcu na predloženie nových odborných nálezov (Vyžiadanie odborných nálezov zo
dňa 14.09.2022), ktoré absolvoval od posledného posúdenia dňa 03.12.2021, najmä však lekárske
správy od F. G. zo dňa 05.04.2022, od F. F. zo dňa 12.04.2022, od F. J. zo dňa 26.05.2022 a prepúšťaciu

správu z NsP Považská Bystrica zo dňa 22.05.2022, pričom žalobca doručil žalovanému lekárske nálezy
z vyšetrení dňa 26.09.2022. Správny súd zistil, že všetky žalobcom predložené lekárske nálezy boli v
odbornom lekárskom posudku zo dňa 12.10.2022 zohľadnené a vyhodnotené, preto má správny súd
za to, že v tomto smere si žalovaný splnil povinnosť uloženú mu súdom.“ S citovanou argumentáciou
sa správny súd plne stotožnil a nevzhliadol dôvod za nezmenených skutkových okolností posudzovanej

veci a právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania orgánov verejnej správy akokoľvek sa odchýliť od
zaujatého právneho názoru, preto túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

47. Správny súd zároveň uvádza, že žalobca sa mýli, ak tvrdil, že ťarcha dôkazného bremena ohľadom
príčin vzniku migrén prešla rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne na Sociálnu poisťovňu, pretože

žalobca je podľa § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení povinný ako žiadateľ o dávku preukázať
skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, na zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu a
podľa § 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svoji tvrdení.
Pokiaľ žalobca na výzvu žalovaného realizovanú listom označeným ako Vyžiadanie odborných nálezov
zo dňa 14.09.2022 nepredložil lekárske nálezy, ktoré bolo možné zohľadniť posudkovým lekárom vo

vzťahu k migrenóznym stavom žalobcu, potom je to žalobca, kto neuniesol v tomto smere svoje dôkazné
bremeno. Uvedené však nebráni žalobcovi po vrátení veci žalovanej predložiť dôkazy na podporu
svojich tvrdení (resp. vykonanie dôkazov navrhnúť), lebo je to žalobca, kto má dôkazné bremeno
(§ 196 ods. 6 zákona o soc. poistení) na relevantné spochybnenie správnosti odborných záverov
predložením dôkazu (napr. znaleckého posudku), ktorý by iným spôsobom riešil odborné otázky, ktoré

boli predmetom posudku posudkové lekára. Samotné subjektívne presvedčenie žalobcu o nesprávnosti
záverov posudku posudkového lekára je pre jeho spochybnenie nepostačujúce.

48. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby správny súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré odstráni
rozpor vo veci posúdenia jeho zdravotného stavu tak, aby bol skutkový stav veci čo najúplnejšie zistený,

správny súd konštatuje, že žalobca neuviedol, v čom konkrétne by mal byť posudok posudkového
lekára nesprávny alebo rozporný vo veci posúdenia jeho zdravotného stavu, preto správny súd
nevidel dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania a návrh žalobcu na nariadenom pojednávaní
zamietol. Lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva s účinnosťou od
01.01.2004 posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho

poistenia ústredia. Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych
prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca
(§ 153 ods. 5 a 6 zákona o sociálnom poistení). Lekárska posudková činnosť je teda ex lege (zo zákona)
zverená posudkovým lekárom. Nariadenie znaleckého dokazovania znalcom by bolo teda nadbytočné
a nehospodárne, keďže ako správne na to poukázala poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní

znalecký posudok a lekársky posudok vypracovaný posudkovým lekárom majú rovnakú „dôkaznú silu“.
Správny súd zároveň poukazuje na závery Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 282/2015: „V
správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho
súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych

orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť
ich rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou
žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu,ktorý tu bol v čase ich vydania.“ Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje
právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zmyslom správneho súdnictva nie je
vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Limitom súdneho prieskumu je

v správnom súdnictve zákonnosť, teda súlad napadnutého rozhodnutia s platným právnym poriadkom.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
je posudzovať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako
aj procesnoprávnymi predpismi. Nebol preto dôvod vykonať v danom prípade dokazovanie, pretože
správny súd by nariadením znaleckého dokazovania sám zisťoval skutkový stav veci, pričom jeho

úlohou je len preskúmať, či postup žalovaného a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Správny
súd v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy preskúmavané administratívne
konanie nedopĺňa, ani nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy pri vyhodnocovaní skutkového stavu
potrebného na rozhodnutie o predmete správneho konania, teda v danom prípade o splnení zákonných
podmienok na priznanie invalidného dôchodku.

49. Správny súd uznal za dôvodnú námietku podstatného porušenia ustanovení pred orgánom verejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, čo je dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej podľa § 191 ods. g) SSP a podľa §
191 ods. 4 SSP správny súd vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

50. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej opätovne posúdiť odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu, rešpektovať právo žalobcu byť osobne prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu
posudkovým lekárom, vysporiadať sa s prípadnými dôkazmi predloženými žalobcom, resp. s jeho
návrhmi na vykonanie dokazovania a na podklade skutkového stavu dostatočne zisteného na riadne
posúdenie veci opätovne vyhodnotiť zdravotný stav žalobcu a presvedčivo sa vysporiadať s námietkami,

ktoré žalobca predniesol voči vyhodnoteniu zdravotného stavu posudkovým lekárom.

51. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov
konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa

§ 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).