Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123471608
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miriam Kamenská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123471608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam

Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, XXX XX C. A., v konaní zast. BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044 proti žalovanému Sco - VIA spol. s
r.o., so sídlom Veľký Diel 3323, 010 08 Žilina, IČO: 48 088 561, v konaní zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522
o zaplatenie 5.800,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 18Cb/41/2024-145 zo dňa 17. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Cb/41/2024-145 zo dňa 17. januára 2025 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.800,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 11,5% ročne zo
sumy 5.800,- Eur od 14.01.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a v druhej
výrokovej vete žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s
tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou v upomínacom konaní
dňa 19.12.2023 sa žalobca, ktorým bola obchodná spoločnosť BEREŠÍK, s.r.o., Závažná Poruba,

IČO: 46 672 877, domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 5.800,- Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 11,5 % ročne od 14.12.2023 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur s tým, že na základe objednávky č. 5/2021/PVA_2 zo dňa
20.08.2021žalovanémudodalnastavbuLiptovskáSielnicalešeniepodľapožiadaviekstavbyahliníkovú
vežu a za tovar vystavil faktúru č. 202212 na sumu 5.800,- Eur.

3. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že lešenie mu žalobcom nebolo dodané. Žalobca nepredložil žiadny

dôkaz, ktorý by podporoval jeho tvrdenie, že lešenie bolo skutočne dodané, nepredložil žiadny preberací
a odovzdávací protokol a ani žiadny záznam, ktorý by bol podpísaný žalovaným a preukazoval by, že
lešenie aj skutočne dodal. To, že žalobca predložil objednávku a faktúru, nepreukazuje, že dodal ajlešenie. Poukázal tiež na to, že fakturovaná suma nebola žalovaným nikdy odsúhlasená a zdôraznil, že
objednávka bola zo dňa 20.08.2021, ale faktúra bola vystavená až dňa 29.12.2022.

4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že lešenie v zmysle objednávky bolo riadne dodané tak,
ako bolo dohodnuté a bolo dodané priamo štatutárnym zástupcom žalobcu a spolu s ním lešenie na
stavbu žalovaného dodali zamestnanci žalobcu A. B., D. B., E. E. a A. F.. Lešenie prebrali pracovníci
stavby, týchto žalobca identifikovať nevie, avšak má kontakt na jedného pracovníka stavby, a to A. G.,
ktorého navrhol vypočuť spolu so zamestnancami žalobcu. Ak by bolo tvrdenie žalovaného o nedodaní

tovaru pravdivé, žalovaný by predsa vyzýval žalobcu na dodanie tovaru, ktorý si objednal. Zdôraznil, že
predmetom objednávky bol prenájom lešenia. Nájom za hliníkovú vežu bol ústne dohodnutý vo výške
50,- Eur/deň a len za nájom hliníkovej veže malo byť žalovanému vyfakturované odo dňa vystavenia
objednávky do dňa podania návrhu (žaloby) cca 42.000,- Eur. Žalovaný kontaktoval v decembri 2022
žalobcu s tým, že mu lešenie bolo ukradnuté a požiadal žalobcu, aby mu vystavil faktúru na predaj
lešenia, ktoré bolo predmetom objednávky. Žalobca s tým súhlasil a v dobrej viere odpustil žalovanému

sumu, ktorá mala byť vystavená za nájom hliníkovej veže. Žalobca žalovanému vystavil faktúru na
predaj lešenia po ústnej dohode. V cene tejto faktúry je zahrnutá cena za komponenty hliníkovej veže
a jej dopravu. Faktúra bola preto vystavená až dňa 29.12.2022 a žalovaný si ju riadne zaevidoval do
účtovníctva, v čase vystavenia faktúry nenamietal jej výšku, ani predmet. O uvedenom svedčí aj mail
od žalovaného, v ktorom uvádza, že robí kroky k tomu, aby dlžnú sumu žalobcovi uhradil. Žalovaný

neuviedol žiadne vecné tvrdenie a svoju obranu nepodložil žiadnymi dôkazmi. Žalobca komunikoval
so žalovaným ústne, avšak má k dispozícii niekoľko SMS správ od žalovaného a žalovaný opakovane
prisľuboval, že dlžnú sumu uhradí.

5. Žalovaný ďalej v konaní poukázal na to, že žalobca tvrdí, že mu vystavil faktúru za predaj lešenia,

avšak toto tvrdenie nemôže preukázať a z tohto dôvodu tvrdí, že dohoda bola ústnou formou. Tiež je
zarážajúce, že by len tak z dobrej viery odpustil sumu za nájom hliníkovej veže, o ktorej tvrdí, že by
bola 42.000,- Eur. Rovnako aj email, ktorý žalobca predložil, nepreukazuje, že sa týka predmetu tohto
konania, rovnako tak ani výpis z hovorov, nakoľko komunikácia medzi stranami mohla byť ohľadom
akýchkoľvek iných vecí a netýkala sa predmetu tohto konania. Žalobca mieni preukazovať takmer

všetky jeho tvrdenia prostredníctvom svedeckých výpovedí osôb, ktoré sú jeho zamestnancami, avšak
listinnými dôkazmi ich predložiť nedokáže.

6. Súd prvej inštancie uznesením sp. zn. 18Cb/41/2024-67 zo dňa 26.04.2024, právoplatným dňa
29.04.2024, pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, a to vstupom do konania žalobcu: A. B.,

C. A., na miesto doterajšieho žalobcu, a to z dôvodu uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 28.03.2024.

7. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo nesporné, že objednávkou zo dňa 20.08.2021
si žalovaný objednal nájom lešenia u pôvodného žalobcu. Taktiež bolo nesporné, že žalovaný žalobcovi

lešenie nevrátil. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol nájomný
vzťah. Žalovaný síce namietal tvrdenie žalobcu, že žalovaný oznámil, že mu bolo lešenie odcudzené, a
pretopožiadalžalobcuovystaveniefaktúryzapredaj,sčímžalobcasúhlasil,aležalovanýtohodnoverne
nevyvrátil a tvrdenie žalobcu nepriamo potvrdil tým, že faktúru akceptoval, nevrátil ju a zaevidoval
vo svojom účtovníctve, a preto súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami došlo k vzniku

kúpno-predajného vzťahu, došlo k zmene nájomného vzťahu. Po námietkach žalovaného ohľadom
dodania lešenia, súdu prvej inštancie boli žalobcom predložené dodacie listy z 20.08.2021, 30.08.2021,
16.09.2021, 05.10.2021, 29.10.2021 a 09.11.2021, z ktorých vyplývalo, že dodávateľom je pôvodne
označený žalobca, u ktorého žalovaný objednával predmetné lešenie. Na predmetných dodacích listoch
sú uvedené jednotlivé položky dodané. Podpísané sú osobou, ktorá vystavovala dodacie listy a zároveň

osobou, ktorá preberala tovar dodaný v zmysle dodacieho listu. Zo žiadneho dodacieho listu nevyplývala
žiadna námietka, žiadna skutočnosť, ktorá by rozporovala tvrdenia žalobcu. Žalovaný na dané listinné
dôkazy žiadnym spôsobom nereagoval, žiadnym spôsobom ich nerozporoval a nevyjadril sa k nim,
keď po doručení dodacích listov žalovaný len ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s vyslovením
súhlasu, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, avšak k predloženým dodacím listom sa vôbec nevyjadril

a v ničom ich nerozporoval. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaný pôvodne po podaní žaloby
namietal dodanie lešenia s tým, že žalobca dodanie ničím nepreukázal, avšak po predložení dodacích
listov žalovaný už nenamietal dodanie lešenia a ani dodacie listy. Súd prvej inštancie preto dodacími
listami mal preukázané dodanie lešenia. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nemôže preukázať v rámci negatívnejdôkaznej teórie niečo, čo sa objektívne nestalo, a nemôže teda preukázať, že lešenie dodané nebolo,
súd prvej inštancie zdôraznil, že uvedené tvrdil pred predložením dodacích listov, avšak predloženými
dodacími listami bolo preukázané, že lešenie bolo dodané. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal

aj na to, že vzhľadom na predložené dodacie listy, ktoré preukazovali dodanie lešenia, už nebolo
potrebné vykonať žalobcom navrhnutý výsluch svedkov.

8. Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že žalobca predloženou cenovou ponukou preukázal
štandardnosť sumy, ktorú vyfakturoval za predmetné lešenie žalovanému, keď šlo o cenovú ponuku

pre dodávateľa FOX Nitra s.r.o. zo strany pôvodne označeného žalobcu zo dňa 21.04.2022 v sume
5.442,90 Eur a ktorú cenovú ponuku predložil žalobca na preukázanie štandardných cien hliníkového
lešenia, teda na preukázanie toho, že suma vyfakturovaná žalobcom je sumou bežnou a nie je nijakým
spôsobom nadhodnotená a žalovaný tvrdenia o nadhodnotenej cene po predložení tejto cenovej ponuky
už následne nerozporoval, ani nevyvrátil predloženú listinu. Žalobca preto touto listinou preukázal
opodstatnenosť fakturovanej ceny za lešenie žalovanému.

9. Súd prvej inštancie k námietkam žalovaného o časovom odstupe od objednávky do vystavenia faktúry
poukázal na to, že z ničoho nevyplýva, že by žalovaný do podania žaloby namietal vystavenú sumu,
rozporoval ju, namietal fakturovaný predmet, ako aj fakturovanú sumu. Pokiaľ by žalovaný skutočne
neuznával nárok žalobcu a namietal faktúru a nesúhlasil by s touto fakturáciou, tak je nelogické, prečo

túto faktúru riadne zaúčtoval do účtovníctva a žiadnym spôsobom až do začatia súdneho konania ju
nerozporoval.Súdprvejinštanciepretoposúdilobranužalovanéhozaúčelovúašpekulatívnusúmyslom
vyhnúť sa plneniu žalobcovi.

10. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal

náhradu trov konania voči žalovanému.

11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odvolanie
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie,

eventuálne rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nezákonné
a arbitrárne, pričom súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom nevysporiadal so žalovaným

predkladanými námietkami, ktoré uviedol už na samom začiatku konania v odpore proti platobnému
rozkazu, pričom súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka E.
G.. Šlo o nosný dôkaz, na základe ktorého mohlo dôjsť k preukázaniu zásadných skutočností, pričom
žalovaný nevedel uviesť jeho identifikačné údaje, pretože túto osobu poznal len čo sa týka stavebnej
činnosti a praxe. Nepoznal túto osobu bližšie a nemá vedomosť o jej adresa trvalého pobytu, pričom

podľa žalovaného bolo možné túto adresu zistiť napr. lustráciou v registri obyvateľov. Žalovaný taktiež
rozporoval, že by mu bolo predmetné lešenie kedykoľvek dodané. Žalovaný takúto skutočnosť rozporuje
a tiež rozporuje, že by existovala akákoľvek dohoda o cene. Toto konanie nedáva žiadnu logiku a je
pre žalovaného náročné dokazovať skutočnosti, ktoré sa nestali. V zmysle negatívnej teórie dôkazu nie
je úlohou žalovaného dokazovať skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde, avšak je povinnosťou

žalobcu riadnym a náležitým spôsobom preukázať, že skutočnosť, ktorá sa stala, resp. nárok, ktorý si
uplatňuje, je dôvodný. V tomto smere žalovaný má za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný,
pretože zo strany žalovaného nikdy nedošlo k objednaniu takéhoto tovaru - lešenia a takýto tovar
žalovanému nikdy na stavbu dodaný nebol.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdil. Žalobcovi nie je zrejmé, kto je E. G.. Žalovaný podal voči vydanému platobnému
rozkazu odpor, v odpore nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Dňa 11.03.2024 žalovaný podal vyjadrenie,
avšak ani v tomto nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalovaný rovnako ani na pojednávaní dňa20.06.2024 nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Žalobca týmto poukazuje na § 366 CSP, a teda nemožnosť
použitia prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalobcovi preto nie je zrejmé, akým spôsobom mal byť žalovaný poškodený na svojich právach tým,

že nedošlo k vypočutiu uvedenej osoby. Žalobca tiež namieta existenciu danej osoby. Žalobca sa
domnieva, že žalovaný v odvolaní mal na mysli výsluch A. G.. Tohto však navrhoval vypočuť žalobca,
avšak žalobca dodal listinné dôkazy a z dôvodu hospodárnosti konania ďalej netrval na výsluchu A.
G., čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania dňa 17.01.2025. Navrhovaný svedok A. G. mal byť
vypočutý na pojednávaní dňa 17.01.2025 a ak by bol výsluch predmetného svedka pre žalovaného

zásadným dôkazom, bol by sa pojednávania dňa 17.01.2025 zúčastnil a využil svoje procesné práva.
Žalovaný dňa 10.01.2025 podal ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní a súhlas s konaním v jeho
neprítomnosti. Žalobca poukázal tiež na to, že v konaní riadne a náležite preukázal skutkový a právny
stav veci. Potom ako žalobca do konania predložil dodacie listy, ktoré vyvracajú tvrdenie žalovaného, že
lešenie mu dodané nebolo, sa už žalovaný viac nevyjadril a ani sa nezúčastnil pojednávania. Žalovaný si
vo svojich tvrdeniach odporuje, pretože popiera existenciu dohody o vyfakturovanej sume, ale na druhej

strane nepopiera samotnú faktúru a ani skutočnosť jej evidencie v účtovníctve.

14. Súd prvej inštancie dňa 27.02.2025 žalovanému ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalobcu
k odvolaniu s tým, že má možnosť vyjadriť sa do 10 dní. Písomnosti súd prvej inštancie doručoval
zástupcovi žalovaného, ktorým bol advokát vykonávajúci advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením

obmedzeným a ktorému boli písomnosti doručené do elektronickej schránky dňa 27.02.2025, čo vyplýva
z údajov doručenky, nachádzajúcej sa na č.l. 169 p.v. listinnej podoby spisu. Žalovaný sa už v konaní
nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom

odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to
dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1
CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 11.09.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici

(§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).

16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že Objednávkou č. 5/2021/PVA_2 zo dňa 20.08.2021
si žalovaný u pôvodného žalobcu objednal na stavbu „Liptovská Sienica“ dodanie lešenia podľa
požiadaviek stavby a dodanie hliníkovej veže.

17. Faktúrou č. 202212 vystavenou dňa 29.12.2022 s dátumom splatnosti 13.01.2023 pôvodný žalobca
fakturoval žalobcovi za predaj lešenia cenu v sume 5.800,- Eur.

18. Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať

kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena
dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve
prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu
cenu ustanovenú podľa § 448.

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích dôvodov,
ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP
platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že odvolacie
dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Viazanosť odvolacími

dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia
súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo
a s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP
prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, iné pochybenia súdu prvej inštancie odvolací
súd zisťovať nebude a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. Vo vzťahu

kprekročeniuprieskumnéhooprávneniaodvolaciehosúdupritomužajÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky
v Náleze sp. zn. IV. ÚS 239/2025 z 27. júna 2025, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení ústavného
súdu pod č. 21/2025, prijal právnu vetu: „Aj vecne správny dôvod kasácie opravným prostriedkom
napadnutého rozhodnutia funkčne príslušným súdom môže porušiť právo na spravodlivý proces podľaústavy a dohovoru v kontexte nerovného postavenia strán civilného sporového konania, ak opravný súd
relevantne prekročí rozsah svojho prieskumného oprávnenia.“.

20.Uvedeniedôvodov,zakýchsarozhodnutiepovažujezanesprávne,t.j.uvedenieodvolacíchdôvodov,
je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť
odvolacie dôvody však neznamená, že odvolateľ len uvedie niektorý z odvolacích dôvodov taxatívne
upravených v § 365 ods. 1 CSP, ale povinnosť uviesť odvolacie dôvody znamená, že odvolateľ musí ním
tvrdený dôvod nesprávnosti rozhodnutia aj obsahovo vymedziť, a teda musí uviesť tvrdenia a argumenty

o tom, ktoré zistenia, závery a postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a prečo sú nesprávne.
Pretože zákonný imperatív vyjadrený v § 373 ods. 1 in fine CSP neumožňuje vyzývať odvolateľa na
doplnenie odvolacích dôvodov, lehota na podanie odvolania limituje odvolateľa nielen v povinnosti
vymedziť dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, ale aj v povinnosti tvrdené odvolacie dôvody
obsahovo vymedziť, keď názor, že sa obsahové vymedzenie odvolania zodpovedá odvolateľ, bol
vyslovený aj v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1Obdo/47/2022 zo dňa 19.10.2023). Odvolací súd preto vecnú správnosť odvolaním napadnutého
rozhodnutia posudzuje a vyhodnocuje výlučne podľa odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo
vymedzených odvolateľom do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

21. V konkrétnych okolnostiach súdenej veci odvolací súd musí konštatovať, že odvolacia argumentácia

žalovaného v značnom rozsahu je len uvádzaním tvrdení a argumentov bez akejkoľvek relevancie,
resp. vzťahu ku konkrétnym zisteniam, záverom alebo postupom súdu prvej inštancie, ktoré by
mali spôsobovať nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolateľ však umožní
odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia len tým, že oponuje
konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, a teda v obsahovom vymedzení ním

tvrdených dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie konkretizuje, ktoré zistenia, závery
a postupy v rozhodnutí súdu prvej inštancie sú nesprávne a tiež konkretizuje prečo sú nesprávne.
Odvolací súd preto preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie len z dôvodov uvedených a
obsahovo vymedzených žalovaným v podanom odvolaní vo vzťahu ku konkrétnym zisteniam, záverom
alebo postupom súdu prvej inštancie, ktoré považoval žalovaný v odvolaní za nesprávne, na základe

čoho odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav obstojí a súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie odvolací súd nezistil inú vadu
konania a ex offo nezistil ani vady týkajúce sa procesných podmienok.

22. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a len na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného
vo vzťahu ku konkrétnym zisteniam, záverom alebo postupom súdu prvej inštancie, ktoré považoval
žalovaný v odvolaní za nesprávne, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP dopĺňa ďalšie dôvody.

23. K námietke žalovaného v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezákonné
a arbitrárne, odvolací súd udáva, že jedným z práv tvoriacich právo na spravodlivý proces je právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsahom tohto práva je právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie

je tou časťou súdneho rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákonodarca preto v § 220 ods. 2 CSP stanovil konkrétne
zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia tak, aby z neho bola zrejmá jeho
opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR pritom vyplýva,
že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba

na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutie a zostali sporné (napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 78/95 zo dňa 16.03.2005). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR tiež vyplýva, že nejde o
porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa
predstáv strany konania, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom (napr. uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 19/2019-11 zo dňa 16.01.2019).

24. Odvolací súd si nemohol nevšimnúť, že hoci žalovaný súdu prvej inštancie vytýka nezákonnosť
a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, a teda vytýka nedostatočné odôvodnenie, samotný žalovaný
túto svoju argumentáciu nekonkretizuje a nešpecifikuje tak, aby odvolací súd mohol vyhodnotiť, čiodôvodnenie súdu prvej inštancie skutočne nezodpovedá ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. Žalovaný
totiž len všeobecne súdu prvej inštancie vytýka, že sa náležitým spôsobom nevysporiadal s ním
predkladanými námietkami, ktoré uviedol už na samom začiatku konania, avšak s akými konkrétnymi

námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal, žalovaný v odvolaní nekonkretizuje a
nešpecifikuje. Ak žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s niektorými s jeho
námietkami a nevyhodnotil ich, bolo na žalovanom ako odvolateľovi, aby poskytol odvolaciemu súdu
konkrétnu odvolaciu argumentáciu, a teda aby uviedol a špecifikoval, s ktorou konkrétnou námietkou
žalovaného sa súd prvej inštancie nevysporiadal a nevyhodnotil ju. Žalovaný však svoju odvolaciu

argumentáciu formuloval bez potrebnej výpovednej hodnoty, a teda bez náležitého zreteľa na konkrétne
skutkové okolnosti veci, v ktorej odvolanie podáva. Odvolaciemu súdu pritom zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplývala povinnosť, ale ani právo odvolaciu argumentáciu žalovaného dopĺňať a
dotvárať, a teda zisťovať a vyvodzovať si, s ktorými námietkami žalovaného sa súd prvej inštancie
nevysporiadal a neposúdil ich, keďže takýto postup odvolacieho súdu by bol v rozpore s princípom
kontradiktórnosti konania a v rozpore s princípom rovnosti strán.

25. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a
tovýsluchsvedkaE.G.,odvolacísúdzdôrazňuje,žekzákladnýmprocesnýmpovinnostiamaprocesným
bremenám strán patrí povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi tak, ako sú tieto povinnosti a bremená definované v článku 8 základných

princípov CSP. Dokazovacia povinnosť v civilnom sporovom konaní nestíha len žalobcu, ale dokazovať
je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, a teda v rámci svojej procesnej obrany znáša bremeno tvrdenia
a naň nadväzujúce bremeno dôkazu aj žalovaný. Civilný sporový poriadok preto zvyšuje procesnú
zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj vykonávaní
dôkazov, čo zákonodarca vyjadril v ustanovení § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z

navrhnutých dôkazov vykoná. Z písomných podaní, ale ani ústnych prednesov urobených žalovaným
(zástupcom žalovaného) v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd nezistil, že by žalovaný v
konaní pred súdom prvej inštancie na podporu svojich tvrdení navrhol dôkaz výsluchom svedka E. G. a
samotnýžalovanývodvolanítiežanilennetvrdil,čiakedyuplatnilnávrhnavykonaniedôkazuvýsluchom
svedka E. G.. Ak žalovaný v konaní na súde prvej inštancie návrh na dôkaz výsluchom svedka E. G.

neuplatnil, nie je dôvodné súdu prvej inštancie vytýkať, že takýto dôkaz nevykonal. Pre úplnosť odvolací
súd na tomto mieste poukazuje i na to, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza
z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa, ale aj protistrany (§ 373 ods.
4 CSP), použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené a prípustné len za splnenia

zákonom stanovených podmienok definovaných v ustanovení § 366 CSP. Právo tzv. novôt v odvolacom
konaní je totiž v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že
v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré
neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie (viď Dôvodová správa k ustanoveniu
§ 366 CSP).

26. Pokiaľ v ďalšej časti odvolacej argumentácie žalovaný uvádza, že taktiež rozporoval, že by mu
bolo predmetné lešenie, ktorého fakturácia je predmetom tohto sporu, kedykoľvek dodané; takúto
skutočnosť rozporuje a taktiež rozporuje, že by existovala akákoľvek dohoda o cene; toto konanie
nedáva žiadnu logiku a je pre žalovaného veľmi náročné dokazovať skutočnosti, ktoré sa nestali,

odvolacísúdzdôrazňuje,žeúčelomodvolaciehokonanianieje,abyodvolacísúdopakovaneposudzoval
a vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej inštancie, ale
účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a to výlučne
v kontexte odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom. Splnenie povinnosti
uviesť a obsahovo vymedziť tvrdené dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia preto nie je možné

nahrádzať tým, že odvolateľ bude v odvolaní opakovať tvrdenia a argumenty uvedené v konaní na
súde prvej inštancie, resp. bude trvať na tvrdeniach a argumentoch uvedených v konaní na súde prvej
inštancie bez toho, aby oponoval konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie.
Napokon, aj z ustanovenia § 387 ods. 3 CSP vyplýva odvolaciemu súdu len povinnosť zaoberať sa
tými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa

nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, aj to len v prípade, ak odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdzuje, avšak ani túto povinnosť
odvolacieho súdu nie je možné vnímať a chápať tak, že by odvolací súd ex offo mal vyhľadávať a
zisťovať tvrdenia strán, s ktorými sa súd prvej inštancie nevysporiadal, ale táto povinnosť odvolaciehosúdu je viazaná na konkrétne námietky a výhrady prezentované odvolateľom v odvolaní. Žalovaný
preto len tým, že v odvolaní poukázal na obranu prezentovanú v konaní na súde prvej inštancie,
neumožnil odvolaciemu súdu prieskum vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže takáto

argumentácia priamo nereaguje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a teda v konkrétnej rovine
nereaguje na skutkové a právne závery vyjadrené súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Súd
prvej inštancie pritom vyhodnotil, že dodanie lešenia žalovanému preukázal žalobca dodacími listami zo
dňa 20.08.2021, zo dňa 30.08.2021, zo dňa 16.09.2021, zo dňa 05.10.2021, zo dňa 29.10.2021 a zo dňa
09.11.2021,naktorédodacielistyžalovanýžiadnymspôsobomnereagoval,nerozporovalichanevyjadril

sa k nim. Súd prvej inštancie tiež vyhodnotil, že štandardnosť ceny, t.j. obvyklosť alebo porovnateľnosť
ceny, mal za preukázanú z cenovej ponuky žalobcu zo dňa 21.04.2022 pre dodávateľa FOX Nitra
s.r.o., ktorú cenovú ponuku žalovaný tiež nerozporoval, nenamietal jednotlivé položky, ani množstvo,
ani cenu. V civilnom sporovom konaní všeobecne platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo
musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo dňa 31.05.2010 a sp. zn. 3Cdo/2/2016

zo dňa 11.04.2017), a teda každý má v konaní tvrdiť a preukazovať tie skutočnosti, ktoré spôsobujú
vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Preto, ak súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca
si splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť v rozsahu umožňujúcom prijať záver o dôvodnosti
žalobou požadovaného nároku titulom úhrady kúpnej ceny, nešlo o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, a teda
dokazovanie skutočností, ktoré sa nestali, ak obrana žalovaného neumožňovala prijať záver, že nárok

žalobcu nie je dôvodný.

27. Pokiaľ žalovaný v závere odvolania mal za to, že žalobou uplatnený nárok je nedôvodný, pretože zo
strany žalovaného nikdy nedošlo k objednaniu takého tovaru - lešenia a takýto tovar mu nikdy na stavbu
dodaný nebol, odvolací súd opäť musí konštatovať, že ide len o opakovanie argumentácie uvádzanej

žalovaným v konaní na súde prvej inštancie bez zohľadnenia záverov, zistení a odôvodnenia súdu
prvej inštancie. Pre úplnosť však odvolací súd poukazuje na to, že požiadavku žalovaného na dodanie
lešenia podľa požiadaviek stavby a dodanie hliníkovej veže na stavbu „Liptovská Sienica“ mal súd prvej
inštancie za preukázané Objednávkou žalovaného č. 5/2021/PVA_2 zo dňa 20.08.2021 adresovanou
pôvodnému žalobcovi a opakovane odvolací súd poukazuje i na to, že dodanie lešenia pôvodným

žalobcom žalovanému mal súd prvej inštancie za preukázané dodacími listami zo dňa 20.08.2021, zo
dňa 30.08.2021, zo dňa 16.09.2021, zo dňa 05.10.2021, zo dňa 29.10.2021 a zo dňa 09.11.2021.

28. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj proti
závislému výroku o náhrade trov konania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu

prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. V zmysle § 262 ods.
1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného odvolateľom proti
závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia o trovách konania
vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácie odvolateľa, ale aj pri posudzovaní správnosti

závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi uvedenými odvolateľom.

29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd na základe obsahového vymedzenia odvolania žalovaného
dospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancievprvejvýrokovejvetevovecisamej,akoajvzávislej
druhej výrokovej vete o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru

úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho

konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

31. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).