Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/81/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101141
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725101141.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Šaľa, so sídlom mestského úradu Nám. Sv.
Trojice 7, 927 15 Šaľa, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 949/9,
811 04 Bratislava, za účasti: Ariola s. r. o., so sídlom Námestie svätého Egídia 54/52, 058 01 Poprad,
IČO: 36 794 384, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 000335/2025 zo dňa
15.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 31.07.2025
z a m i e t a.

II. Správny súd žalobu o d m i e t a.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mesto Šaľa (ďalej „žalobca“) sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 31.07.2025 domáhalo
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu pre reguláciu hazardných hier (ďalej „žalovaný“, „URHH“)
č. 000335/2025 zo dňa 15.07.2025, ktorým žalovaný podľa § 77 ods. 9 písm. a) v spojení s § 40 ods. 5
zákonač.30/2019Z.z.ohazardnýchhráchaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskorších
predpisov (ďalej „ZoHH“) zmenil individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier udelenú

spoločnosti Ariola s. r. o. (ďalej „ĎUK“, „držiteľ“, „žiadateľ“), vrátane schválenia nového kasína „CASINO
VICTORY, Nitrianska 72/6984, 927 05 Šaľa“, t. j. na území žalobcu (ďalej „napadnuté rozhodnutie“).

2. V rámci administratívneho konania, začatého na základe žiadosti prevádzkovateľa o zmenu
individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne, bolo povinnosťou žiadateľa predložiť
okrem všeobecných podkladov podľa § 39 a § 50 ZoHH aj špecifické podklady podľa § 60 ods.

1 písm. i) a j) – vyjadrenie obce k umiestneniu kasína na jej území a na vyjadrenie obce o tom,
že na jej území nie je vydané Všeobecne záväzné nariadenie (ďalej „VZN“) na základe § 79 ods.
4 o zákaze umiestňovať kasína. Povinnosťou žiadateľa (resp. prevádzkovateľa pri konaní o zmene
licencie) je zároveň preukázanie, že na zvolenom mieste nie je prevádzkovanie hazardných hier
v rozpore s verejným záujmom.

3. Mesto Šaľa (žalobca) vo veci vydalo nesúhlasné vyjadrenie č. 26050/2025/OEaP/1871 zo dňa
27.03.2025 (ďalej „nesúhlasné vyjadrenie“), a to ako subjekt - orgán verejnej správy podľa § 4 ods. 3
písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej „ZoOZ“). Zároveň poukázalo na prijaté VZN č. 1/2025 o zákaze umiestňovania
herní na území mesta.

4. Konajúci správny orgán, po oboznámení sa so žiadosťou prevádzkovateľa, s predloženými podkladmi
vrátane nesúhlasného vyjadrenia žalobcu, po zistení neexistencie VZN podľa § 79 ods. 4 ZoHHtýkajúceho sa zákazu umiestňovania kasína na území obce (mesta) v stanovených budovách a zároveň
po konštatovaní o nepreukázaní rozporu s verejným záujmom rozhodlo tak, ako je uvedené v odseku
1. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia.

5. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že síce nebol účastníkom správneho konania, avšak svoju aktívnu
žalobnú legitimáciu odvodzoval od § 178 ods. 1 SSP, keďže napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo
k neoprávnenému zásahu do právomoci mesta ako územného samosprávneho celku.

6. Súčasťou žalobcom podanej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
„SSP“).

7. Podľa § 2 písm. u) ZoHH, na účely tohto zákona je herňou miestnosť alebo súbor miestností stavebne
spolu súvisiacich a prepojených, špeciálne vybavených a zriadených na prevádzkovanie hazardných

hier na výherných prístrojoch, hazardných hier na technických zariadeniach obsluhovaných priamo
hráčmi, hazardných hier na termináloch videohier a hazardných hier na iných technických zariadeniach,
pričom v herni sa môžu prevádzkovať aj iné druhy hazardných hier; herňa musí byť stavebne oddelený
priestor so samostatným uzamykateľným vchodom a musí byť súčasťou pozemnej stavby, ktorá má
steny.

8.Podľa§2písm.v)ZoHH,naúčelytohtozákonajekasínommiestnosťalebosúbormiestnostístavebne
spolu súvisiacich a prepojených, špeciálne vybavených a zriadených na prevádzkovanie stolových hier,
pričom v kasíne sa môžu prevádzkovať aj iné druhy hazardných hier; hazardné hry prevádzkované v
kasíne sa označujú ako hazardné hry v kasíne.

9. Podľa § 40 ods. 5 ZoHH, prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný pri každej plánovanej zmene
údajov a skutočností, ktoré sú uvedené v individuálnej licencii, v dokladoch, ktoré úrad pri udeľovaní
individuálnej licencie schválil alebo ktoré sú prílohou individuálnej licencie, vopred požiadať o zmenu
tejto licencie. Na konanie o zmene individuálnej licencie sa primerane použijú ustanovenia o udelení

individuálnej licencie. V žiadosti o zmenu individuálnej licencie sa uvádzajú len tie skutočnosti alebo sa
k nej predkladajú len tie doklady, ktorých sa zmena individuálnej licencie týka.

10. Podľa § 60 ods. 1 písm. i) a j) ZoHH, k žiadosti o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie
hazardných hier v kasíne musí žiadateľ okrem dokladov a skutočností uvedených v § 50 priložiť alebo

v nej uviesť aj vyjadrenie obce k umiestneniu kasína na jej území podľa písmena h) a vyjadrenie obce
k prijatiu všeobecne záväzného stanoviska podľa § 79 ods. 4.

11. Podľa § 79 ods. 3 ZoHH, obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území
nemožno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 15 ods. 7 písm. a), b), c) alebo písm. d) alebo v

kombinácii budov v členení podľa § 15 ods. 7 písm. a), b), c) alebo písm. d), alebo vo všetkých budovách
uvedených v § 15 ods. 7, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území
obce. Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie
hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne
záväzné nariadenie nevzťahuje do skončenia platnosti tejto individuálnej licencie, ak obec prijala

všeobecne záväzné nariadenie podľa prvej vety, prevádzkovateľovi hazardnej hry zaniká opcia podľa §
39 ods. 6 vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardnej hry na území obce, ktorá takéto všeobecne záväzné
nariadenie prijala.

12. Podľa § 79 ods. 4 ZoHH, obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území

nemožno umiestniť kasíno v budovách uvedených v § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. c) alebo v
kombinácii budov v členení podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. c), alebo vo všetkých budovách
uvedených v § 16 ods. 5, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území
obce. Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie
hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne

záväzné nariadenie nevzťahuje do skončenia platnosti tejto individuálnej licencie, ak obec prijala
všeobecne záväzné nariadenie podľa prvej vety, prevádzkovateľovi hazardnej hry zaniká opcia podľa §
39 ods. 6 vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardnej hry na území obce, ktorá takéto všeobecne záväzné
nariadenie prijala.13. Podľa § 4 ods. 3 písm. d) ZoOZ, obec pri výkone samosprávy najmä usmerňuje ekonomickú činnosť
v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo

vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky
na území obce.

14. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

17. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Správny súd skôr, než začal v konaní vykonávať procesné úkony smerujúce k meritórnemu
rozhodnutiu vo veci, zistil dôvod pre odmietnutie podanej správnej žaloby z dôvodu jej podania zjavne
neoprávnenou osobou.

19. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v SSP vychádza z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorého sa na správny súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej
správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom
Ústava Slovenskej republiky umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd, a zároveň
ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a
slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Takýmto obmedzením v prístupe sú aj v zmysle § 98

ods. 1 SSP dôvody odmietnutia správnej žaloby, ktoré sa týkajú predovšetkým procesných podmienok
konania, ktoré je správny súd povinný skúmať počas celého konania. Splnenie procesných podmienok
skúma správny súd z úradnej povinnosti, pričom nie je viazaný potrebou podania návrhu na postup
podľa tohto ustanovenia zo strany účastníkov konania.

20. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je ten, že žaloba bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou, ktorou je tá, u ktorej absentuje žalobná legitimácia.

21. Okruh subjektov s priznanou žalobnou legitimáciou Správny súdny poriadok upravuje v § 178.
Legitimovanou osobou na podanie všeobecnej správnej žaloby podľa § 178 ods. 1 SSP je fyzická alebo

právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo
opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
V nadväznosti na uvedené tak aktívna procesná legitimácia žalobcu v sebe zahŕňa dva predpoklady,
ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na

subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy.

22. Správny súd po oboznámení sa s predmetom administratívneho konania, ktorého výsledok v podobe
prvostupňového rozhodnutia žalobca namietal, dospel k záveru o absencii žalobnej legitimácie subjektu,

ktorý žalobu podával – Mesta Šaľa.

23. Mesto v dotknutom administratívnom konaní nevystupovalo ako účastník konania. V rámci
administratívneho konania o udeľovaní individuálnych licencií na prevádzkovanie hazardných hier,resp. v konaní o žiadosti týkajúcej sa zmeny individuálnej licencie ako je tomu v tomto prípade,
je účastníkom administratívneho konania žiadateľ, resp. prevádzkovateľ. Aj keď ZoHH neobsahuje
špecifické ustanovenie týkajúce sa účastníctva v tomto type konania, uvedený stav vyplýva zo

zákonných ustanovení piatej a šiestej časti predmetného zákona. Obec (v danom prípade mesto)
v administratívnom konaní plní úlohu orgánu verejnej správy, ktorý vo veci podáva vyjadrenie
k umiestneniu kasína na svojom území podľa § 60 ods. 1 písm. i) ZoHH a zároveň podľa § 4 ods. 3 písm.
d) ZoOZ. Napokon, aj samotný žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že si je vedomý absencie
svojho postavenia účastníka vedeného administratívneho konania.

24. Vzhľadom na uvedené, keď žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, nebola splnená
prvá z kumulatívnych podmienok pre existenciu žalobnej legitimácie u subjektu podávajúceho žalobu
podľa § 178 ods. 1 SSP, následkom čoho správny súd žalobu žalobcu ako podanú zjavne neoprávnenou
osobou zamietol podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

25. Len na doplnenie správny súd uvádza, že stav zistenej absencie žalobnej legitimácie v správnom
súdnom konaní ďalej limitoval možnosť vysporiadania sa s jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu,
ktorýmiodôvodňovalnímvnímanúnezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Napriekuvedenémusprávny
súd, ku komplexu žalobných námietok týkajúcich sa zásahu napadnutého rozhodnutia do práv žalobcu či
ohrozenia verejného záujmu, len v krátkosti uvádza, že subjektu podávajúcemu žalobu, t. j. Mestu Šaľa

ako orgánu verejnej správy, v zmysle aktuálne účinného právneho poriadku prislúchajú iné možnosti
riešenia obdobných situácii, vrátane možnosti vydania VZN podľa § 79 ods. 4 vychádzajúc priamo zo
Zákona o hazardných hrách.

26. Keďže súčasťou podanej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku, správny

súd rozhodol aj o tomto procesnom návrhu ktorý podľa § 188 SSP zamietol, keďže podaný návrh sa
týka procesného inštitútu, ktorý nemôže existovať samostatne od podanej správnej žaloby, ktorá bola
odmietnutá ako podaná neoprávnenou osobou.

27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden

z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá a nebol
zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom

rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).