Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sa/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100401
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100401.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/
XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska
ul. 71, 813 11 Bratislava, v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline
pod sp. zn. 16Sa/6/2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu na obnovu konania o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa dňa 28.05.2025 doručila Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“)
listinné podanie zo dňa 23.05.2025, ktoré označila ako ,, Vec : žaloba na obnovu konania“ (ďalej len
„žaloba na obnovu konania“). Z podania žalobkyne vyplýva, že sa domáha obnovy konania vo veci

právoplatného rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 16Sa/6/2021-156 zo dňa 01.03.2023, vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej
aj ako „GR ZVJS“) č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018.

2. V žalobe na obnovu konania žalobkyňa uviedla, že Krajský súd v Žiline právoplatným uznesením
zo dňa 01.03.2023 zamietol správnu žalobu zo dňa 05.03.2019, ktorou ešte jej zomretý manžel žiadal

o súdne preskúmanie rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 22.02.2018, ktorým bolo zastavené konanie
o jeho žiadosti zo dňa 05.02.2018. Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline bola podaná kasačná
sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd SR rozhodnutím sp. zn. 6Ssk/91/2023 zo dňa 28.03.2024 zamietol.
Žalobkyňa podala žalobu na obnovu konania, avšak táto bola odmietnutá uznesením Správneho súdu
v Banskej Bystrici č. k. 29Sa/3/2024-26 zo dňa 23.09.2024. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn.
6Ssk/140/2024 zo dňa 26.03.2025 zamietol kasačnú sťažnosť podanú v danej veci.

3. Následne žalobkyňa popisovala, v čom vidí zásadné a rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré už druhýkrát
podáva žalobu na obnovu konania. Namietala, že Krajský súd v Žiline mal preskúmať zákonnosť
rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018. Uvádzala, v čom vidí rozpory
uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 01.03.2023 ako aj svoje právne posúdenie o tom, prečo
za žalovaného v tam posudzovanej veci označila Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Žalobkyňa namietala, že nakoľko Krajský súd v Žiline sa v uznesení zo dňa 01.03.2021 nezaoberal,
teda neskúmal zákonnosť rozhodnutia GR ZVJS zo dňa 22.2.2018, tak dôvodmi, ktorými GR ZVJS
zdôvodnilo zastavenie konania o žiadosti zo dňa 5.2.2018, tak trvá na dôvodoch, pre ktoré bola podaná
správna žaloba zo dňa 5.3.2019. Podľa žalobkyne ňou uvedené skutočnosti podložené príslušnými
ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. ako aj zákonom č. 328/2002 Z. z. jednoznačne dokazujú
a potvrdzujú oprávnenosť podania jej žaloby na obnovu konania vo veci právoplatného uznesenia

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/6/2021-156 zo dňa 01.03.2023. Žalobkyňa tiež namietala, že jej
prvá žaloba na obnovu konania bola odmietnutá ako zjavne nedôvodná, pričom podľa názoru žalobkynev zmysle § 483 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súd nemôže odmietnuť žalobu, ak ide
o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona
a teda jej prvá žaloba na obnovu konania bola odmietnutá v rozpore so zákonom.

4. Záverom žalobkyňa uviedla, že na základe uvedených dôkazov a skutočností žiada, aby správny súd
rozsudkom povolil obnovu konania vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS č. GR ZVJS-
d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018.

5. Predtým, ako by správny súd meritórne prejednal žalobu žalobkyne na obnovu konania, primárne
skúmal, či sú splnené procesné podmienky na jej prejednanie.

6. Podľa § 472 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak
a) bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka

konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva
alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným
primeraným zadosťučinením,

c) rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady
Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

7. Podľa § 476 SSP v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť

a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c) dôvod obnovy,
d) skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e) dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,

f) žalobný návrh.

8. Podľa § 477 ods. 1, ods. 2 SSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania. Dôvody obnovy konania možno meniť len počas
trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

9. Podľa § 480 ods. 2 SSP žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval.
Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu
na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

10. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.

11. Podľa § 481 ods. 2 SSP dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov,
keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

12. Podľa § 483 ods. 1 písm. e) SSP správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak

je zjavne nedôvodná.

13. Podľa § 483 ods. 2 SSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné
doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

14. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,
b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

15. Podľa § 147 ods. 1 SSP správny súd rozhoduje uznesením, ak
a) nerozhoduje vo veci samej,
b) tak ustanovuje tento zákon.

16. Z rozhodovacej činnosti, ako aj z obsahu samotnej žaloby na obnovu konania, je správnemu súdu
známe, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 16Sa/6/2021 zo dňa 01.03.2023 krajský súd
zamietol žalobu žalobkyne vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky č. GR ZVJS-d-11701/14-2018 zo dňa 22.02.2018
z dôvodu nedostatku pasívnej procesnej legitimácie žalobkyňou označeného žalovaného orgánu
verejnej správy, keď žalobkyňa napriek riadnemu poučeniu zo strany krajského súdu zotrvávala na

označení ako žalovaného iného orgánu verejnej správy než toho, ktorý vydal žalobkyňou uvádzané
rozhodnutie, ktorého prieskumu sa domáhala. Žalobkyňa podala proti rozsudku krajského súdu kasačnú
sťažnosť, ktorá bola zamietnutá rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Ssk/91/2023 zo dňa 28.03.2024. Uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sa/3/2024-26
zo dňa 23.09.2024 bola odmietnutá žaloba žalobkyne zo dňa 13.06.2024 na obnovu konania vedeného

na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 16Sa/6/2021. Uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Ssk/140/2024 zo dňa 26.03.2025 bola zamietnutá kasačná sťažnosť podaná
žalobkyňou proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 29Sa/3/2024-26 zo dňa 23.09.2024.

17. Správny súd k inštitútu obnovy konania vo všeobecnosti uvádza, že obnova konania je mimoriadnym

opravným prostriedkom, ktorého využívanie by malo byť výnimočné, pričom sa v žiadnom prípade
nemôže jednať o nástroj na zmenu výkladu práva v prospech účastníka, ktorý takúto žalobu podal.
Obnova konania v zmysle procesnej právnej úpravy sa člení do dvoch fáz. Prvou z nich je konanie o
žalobe na obnovu konania, ktorej výsledkom je buď povolenie obnovy konania, alebo zamietnutie žaloby
na obnovu konania. Až po kladnom rozhodnutí správneho súdu o povolení obnovy konania nasleduje

druhá fáza, keď rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, kedy následne
správny súd bez ďalších návrhov vo veci znova koná a žalobu v povolenej obnove konania opätovne
prejedná, pričom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní
obnovy (§ 485 SSP). Zo skutočnosti, že sa zasahuje do právnych vzťahov, ktoré už boli upravené
právoplatným rozhodnutím súdu, vyplýva aj povinnosť a zodpovednosť správneho súdu obozretne,

dôsledne a s prihliadnutím na všetky okolnosti skúmať danosť dôvodu na povolenie obnovy už raz
právoplatne skončeného konania a to mimo kasačného konania, v ktorom koná a rozhoduje kasačný
súd. Tento mimoriadny procesný inštitút môžu uplatniť oprávnené subjekty (§ 474 SSP) len za splnenia
zákonom taxatívne vymedzených podmienok uvedených v § 472 SSP, pričom sa jedná o objektívne
podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania. Správny súdny poriadok upravuje tri situácie, kedy

možno napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Takáto žaloba je prípustná
len vtedy, ak napádané rozhodnutie v neprospech účastníka je dôsledkom trestného činu sudcu, iného
účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol
alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré
mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné

dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, alebo rozhodnutie
správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

18. Po posúdení obsahu žalobkyňou podanej žaloby na obnovu konania správny súd konštatuje, že ani

jeden z uvedených dôvodov prípustnosti obnovy konania podľa § 472 SSP žalobkyňa ani len netvrdila.
Uvádzala len vlastné právne posúdenie pasívnej procesnej legitimácie Ministerstva spravodlivosti
SlovenskejrepublikyvkonanívedenomnaKrajskomsúdevŽilinepodsp.zn.16Sa/6/2021aprípustnosť
žaloby na obnovu konania odvodzovala len od svojho subjektívneho presvedčenia, že Správny súd
v Banskej Bystrici, ktorý odmietol jej predchádzajúcu žalobu na obnovu konania uznesením sp. zn.

29Sa/3/2024 zo dňa 23.09.2023, konal v rozpore so zákonom, keďže podľa žalobkyne správny súd
nemôže odmietnuť žalobu na obnovu konania, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP.19. Nakoľko v prejednávanom prípade ide o žalobu na obnovu konania v sociálnych veciach, v konaní o
ktorejsprávnysúdniejeviazanýžalobnýmibodmi,niejeviazanýanidôvodmižalobyvzmysle§481ods.
2 SSP. Správny súd preto pristúpil k preskúmaniu, či nie sú eventuálne dané ďalšie dôvody na obnovu

konania, ktoré žalobkyňa v žalobe neuviedla a správny súd sa zaoberal posúdením dôvodnosti podanej
žaloby a teda prípustnosti obnovy konania, aj keď žalobkyňa výslovne žiadny zákonom predpokladaný
dôvod v zmysle dikcie ust. § 472 SSP netvrdila.

20. Ako už bolo uvedené aj vyššie, Správny súdny poriadok predpokladá len tri situácie, kedy je možné

napadnúť rozhodnutie správneho súdu žalobou na obnovu konania. Podľa ust. § 472 písm. a) SSP sa
jedná o rozhodnutie v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka
konania alebo osoby zúčastnenej na konaní. Podľa písm. b) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu
konania prípustná, ak Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k
záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené

priznaným primeraným zadosťučinením. Napokon podľa písm. c) tohto ustanovenia je žaloba na obnovu
konania prípustná, ak rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej
únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

21. Správny súd ani z obsahu podanej žaloby, ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP, nezistil naplnenie

ani jedného z dôvodov obnovy konania podľa ust. § 472 SSP.

22. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva existencia dôvodu prípustnosti žaloby na obnovu konania
v zmysle ust. § 472 písm. a) SSP, t. j. že by bolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne v dôsledku
trestnéhočinusudcu,inéhoúčastníkakonaniaaleboosobyzúčastnenejnakonaní.Správnysúduvádza,

že pre uplatnenie tohto dôvodu je nevyhnutná existencia právoplatného odsudzujúceho rozsudku v
trestnej veci, z ktorého by vyplývalo, že subjekty uvedené v § 472 písm. a) SSP (resp. niektorý
z nich) boli právoplatne odsúdené za trestný čin spáchaný v súvislosti s rozhodovaním v konaní,
ktoré chce žalobkyňa obnoviť. Existenciu takéhoto rozhodnutia žalobkyňa netvrdila a ani nie je súdu
známa z jeho činnosti a teda ani postupom podľa § 481 ods. 2 SSP správny súd existenciu takého

rozhodnutia nezistil. Subjektívne tvrdenie žalobkyne o tom, že konštatovania Krajského súdu v Žiline
uvádzané v jeho rozsudku sp. zn. 16Sa/6/2021 zo dňa 01.03.2023 sú v rozpore so zákonom, pre
naplneniedôvoduprípustnostiobnovykonanianiejepostačujúceajelenprejavomnesúhlasužalobkyne
s predchádzajúcim vydaným rozhodnutím. Keďže žalobkyňa nepodložila svoje tvrdenia právoplatným
rozhodnutím o trestnom čine sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní a

správny súd existenciu takéhoto rozhodnutia nezistil, nie je splnená podmienka podľa § 472 písm. a)
SSP.

23. Pre povolenie obnovy konania podľa ust. § 472 písm. b) SSP je potrebná existencia rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom sa konštatuje, či už vo výroku alebo v odôvodnení tohto

rozsudku, že rozhodnutím správneho súdu alebo procesným postupom bezprostredne predchádzajúcim
a súvisiacim s rozhodnutím správneho súdu boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania, pričom dôsledky tohto porušenia neboli odstránené ani priznaným primeraným
zadosťučinením. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobkyňa ani netvrdila, ani nepredložila žiadne
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované, že rozhodnutím

správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, v konaní, ktoré žalobkyňa žiada žalobou
obnoviť, by boli porušené jej základné ľudské práva alebo slobody a správny súd existenciu takéhoto
rozhodnutia ani nad rámec žalobných bodov nezistil, preto nie je splnená ani podmienka pre obnovu
konania podľa § 472 písm. b) SSP. Subjektívny názor účastníka konania, že rozhodnutím správneho
súdu, rozhodnutím orgánu verejnej správy, resp. v konaní pred správnym súdom či orgánom verejnej

správy došlo k porušeniu zákona, na povolenie obnovy konania nie je dostačujúci. Žalobkyňa žiadny
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva nepredložila, ani jeho existenciu netvrdila, naopak
argumentovala len svojimi právnymi názormi, čo mala možnosť urobiť už v pôvodnom konaní.

24. K tretiemu dôvodu na povolenie obnovy konania správny súd uvádza, že žalobkyňa nedoložila

žiadnerozhodnutieSúdnehodvoraEurópskejúnie,RadyEurópskejúniealeboKomisie,sktorýmbybolo
rozhodnutie správneho súdu, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa domáha obnovy konania (rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline č. k. 16Sa/6/2021-156 zo dňa 01.03.2023), v rozpore. Účastníkmi pôvodného
správneho súdneho konania, ktoré žiada žalobkyňa obnoviť, boli len žalobkyňa a Ministerstvospravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska č. 71, 813 11 Bratislava, ako žalovaný.
Žalobkyňa existenciu rozhodnutia vyššie vymenovaných orgánov Európskej únie, ktoré by bolo vydané
vo veci záväznej pre účastníkov konania, ani len netvrdila. Ani pri posudzovaní obsahu žaloby nad rámec

žalobnýchbodovsprávnysúdexistenciutakéhorozhodnutianezistil,takétorozhodnutiemuniejeznáme
z jeho činnosti. Nebola tak splnená ani podmienka na obnovu konania podľa § 472 písm. c) SSP.

25. Keďže žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by bol relevantný pre prijatie záveru o dôvodnosti
žaloby na obnovu konania podľa § 472 SSP, či už podľa písm. a) (právoplatný odsudzujúci rozsudok),

písm. b) (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého účastníkom by bola samotná
žalobkyňa a týkalo by sa rozhodnutia v konaní, ktorého obnovu žalobkyňa žiada povoliť) alebo písm. c)
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie) a tieto skutočnosti ako
dôvodprípustnostiobnovykonaniaanivžalobeoobnovukonanianeuvádzala,aleuvádzalalentvrdenia,
ktorésúpreprípustnosťpovoleniaobnovykonaniaprávneirelevantnéasprávnysúdanipostupompodľa
§ 481 ods. 2 SSP sám nezistil žiaden relevantný dôvod na obnovu konania, správny súd žalobu ako

zjavne nedôvodnú podľa ustanovenia § 483 ods. 1 písm. e) SSP odmietol (výrok I.).

26.Správnysúdžalobunaobnovukonaniauznesenímodmietol,pretonebolopotrebné,abyjudoručoval
ostatným účastníkom konania na vyjadrenie (§ 483 ods. 2 SSP). Žalobu na obnovu konania správny súd
odmietol formou uznesenia (§ 147 ods. 1 v spojení s § 483 ods. 1 SSP) bez nariadenia pojednávania, a

teda bez verejného prejednania veci. Takýto postup je v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho
súdneho poriadku, ktorý vyžaduje nariadenie pojednávania len na niektoré prípady meritórneho
prejednania veci samej, inak správny súd rozhoduje bez pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP). Keďže v
prejednávanej veci nešlo o prejednanie veci samej, ale o procesné rozhodnutie, správny súd postupoval
tak, že zjavne nedôvodnú žalobu na obnovu konania odmietol bez nariadenia pojednávania.

27. Obiter dictum, k názoru žalobkyne o tom, že správny súd nemôže v zmysle § 483 ods. 1 písm.
d) SSP odmietnuť žalobu na obnovu konania, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP (o
správnu žalobu v sociálnych veciach), správny súd uvádza, že uvedené sa vzťahuje len na konkrétne
písmeno zákonného ustanovenia § 483 ods. 1 písm. d) SSP, t. j. na prípady, keď by malo byť

dôvodom pre odmietnutie správnej žaloby to, že správna žaloba nemá náležitosti ustanovené týmto
zákonom (Správnym súdnym poriadkom), čo korešponduje s neformálnym posudzovaním správnych
žalôb fyzických osôb v sociálnych veciach správnymi súdmi (§ 202 ods. 2 SSP). Nevzťahuje sa to však
na ostatné zákonom upravené dôvody odmietnutia žaloby na obnovu konania (t. j. na dôvody podľa §
483 ods. 1 písm. a), b) c) a e) SSP), čo nepochybne a jednoznačne vyplýva zo znenia predmetného

zákonného ustanovenia. V tejto veci došlo k odmietnutiu žaloby na obnovu konania z dôvodu podľa §
483 ods. 1 písm. e) SSP (z dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti), nie podľa § 483 ods. 1 písm. d) SSP (z
dôvodu absencie zákonom predpísaných náležitostí).

28. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

žaloba bola odmietnutá.

29. Podľa § 171 ods. 1 a 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo
zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník
konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto

trov ostatným účastníkom konania.

30. Podľa § 480 ods. 1 SSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
druhej časti tohto zákona.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP v spojení s § 480 SSP tak, že
žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.), pretože žaloba bola
odmietnutá. Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.

Poučenie:

Uznesenie je právoplatné jeho doručením (§ 151 ods. 2 SSP).Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti
rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, t.j. na
Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (§ 56 ods. 1 SSP). Pri

listinnej podobe ju treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami (§ 56 ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 (t. j. ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,
ods. 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, ods. 2 SSP).