Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. august 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100414
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100414.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zast.: Advokát
CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 1488/53, 911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121, proti žalovanému:
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP
a posudkových činností, so sídlom Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, IČO: 30 794 536, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVROPPKC2/SOC/2024/536/JH zo dňa 14.05.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na

kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, č. UPS/US1/SSVROPPKC2/SOC/2024/536/JH zo dňa
14.05.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny,
č. TN1/OPPKPČ/SOC/2020/39517-16 zo dňa 03.08.2020 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy
nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude

vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny, č. TN1/
OPPKPČ/SOC/2020/39517-16 zo dňa 03.08.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový
správnyorgánpodľa§38ods.1písm.b)bod2.,ods.9,§55ods.6zákonač.447/2008Z.z.opeňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
v znení neskorších predpisov, nevyhovel žiadosti podanej žalobkyňou dňa 21.01.2019 a nepriznal

jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla.

2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že dňa 21.01.2019 bola podaná žiadosť
žalobkyne o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla. Dňa 21.03.2019 bol prvostupňovým správnym orgánom
vyhotovený komplexný posudok, podľa ktorého je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným

postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaná
na sprievodcu. Nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Citovaný
komplexný posudok bol podkladom pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo
dňa 02.04.2019, proti ktorému žalobkyňa podala odvolanie. Odvolací orgán vydal dňa 22.07.2019komplexný posudok, v ktorom dospel k rovnakým záverom a následne rozhodnutím zo dňa 07.08.2019
odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie zo dňa 02.04.2019 potvrdil. Žalobkyňa proti rozhodnutiu
odvolacieho orgánu podala správnu žalobu, pričom Krajský súd v Trenčíne rozhodnutie žalovaného zo

dňa 07.08.2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa 02.04.2019 zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

3. Po vrátení veci prvostupňový orgán vydal komplexný posudok zo dňa 15.07.2020, podľa ktorého
žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy

50 %. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nie je odkázaná na sprievodcu a nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Na základe uvedeného komplexného posudku
bolo vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.08.2020.

4. Prvostupňový správny orgán citoval § 14 ods. 6 a § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. a skonštatoval,
že z komplexného posudku vyplýva, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom, taktiež nie je fyzickou osobou uvedenou v § 38 ods. 9 písm. b) zákona č.
447/2008 Z. z.. Na základe uvedených skutočností peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla nebol navrhnutý, preto
prvostupňový správny orgán žiadosti žalobkyne nevyhovel.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. UPS/US1/SSVROPPKC2/SOC/2024/536/JH zo
dňa 14.05.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul priebeh predchádzajúcich administratívnych
akoajsúdnychkonanítýkajúcichsaveciapoukázalnazáverrozsudkuKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.
14Sa/33/2021 zo dňa 29.11.2021 a na skutočnosť, že kasačná sťažnosť podaná proti tomuto rozsudku
žalovaným bola Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky zamietnutá rozsudkom sp. zn.

6Ssk/15/2022 zo dňa 10.05.2023. V rámci nového odvolacieho konania žalovaný požiadal posudkového
lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť a sociálnych pracovníkov vykonávajúcich sociálnu
posudkovú činnosť, aby vzhľadom k vydaným rozhodnutiam posúdili zdravotný stav aj sociálne dôsledky
ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne a predložili podklad pre rozhodnutie podľa zákona o
peňažných príspevkoch.

7. Vo veci bol vyhotovený aj znalecký posudok znalcom z odvetvia zdravotníctva a farmácie, odboru
psychiatrie – E. E. F., za účelom objasnenia nezrovnalostí a posúdenia skutočností dôležitých pre
rozhodnutie. Na základe jeho znaleckého posudku zo dňa 19.02.2024 a doplnenia tohto znaleckého
posudku zo dňa 24.04.2024 znalec nestanovil u žalobkyne psychiatrické ochorenie, ale poruchu

osobnosti, stav hodnotený ako zmiešaná porucha osobnosti - emočne nestabilná - impulzívny typ a
histriónska osobnosť. Diagnostika a verifikácia panickej poruchy je ovplyvnená dlhodobým užívaním
Diazepamu, ktoré môže viesť k rozvoju závislosti, čo však nebolo možné spoľahlivo znaleckým
posudkompreukázať.Poruchaosobnostijeabnormnývariantosobnostiaosobnostnýchvlastností,ktorý
je obvyklý, spoločnosťou akceptovateľný. Bipolárna afektívna porucha ani depresívna porucha ako aj

posttraumatická stresová porucha neboli znaleckým vyšetrením preukázané. Aktuálny intelektový výkon
je podľa psychologického vyšetrenia v pásme subnormy (IQ87). Uvedená diagnostika nediagnostikuje
nové entity prítomné v čase vyšetrenia súdnym znalcom, ale je odborným zhodnotením zdravotného
stavu z chronologického hľadiska psychiatrickej dispenzárnej starostlivosti, odborné závery uvádzané v
psychiatrických vyšetreniach E. G. H. neboli správne, bipolárna afektívna porucha a depresívna porucha

neboli nikdy kriteriálne podložené.

8. Na základe uvedených skutočností posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa
06.05.2024 určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne ochorenie podľa najzávažnejšieho
druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časti IV. bod 2, písm. b) k zákonu o peňažných

príspevkoch: Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy osobnosti, správania, intelektu a
komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti, s mierou funkčnej poruchy 40 %, čo
predstavuje dolnú hranicu percentuálneho rozpätia, nakoľko znaleckým posudkom, dokladovanými
psychiatrickými vyšetreniami je výskyt atakov sporadický, nevyžadoval si neodkladné lekárske ošetrenieani hospitalizačnú liečbu, nie je dokladované narušenie orientácie, myslenia. Žalobkyňa je bez závažnej
intelektovej deteriorácie, nejedná sa u nej o ťažké prejavy v sociálnych interakciách, ktoré by boli
podmienené duševným ochorením (psychotickou psychickou poruchou). Ostatné zdravotné postihnutia

sú posudkovo nezávažné a nízkopercentné a nemajú vplyv na rozhodujúce zdravotné postihnutie, preto
celková miera funkčnej poruchy v súlade s § 12 zákona č. 447/2008 Z.z. nebola zvýšená.

9. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobkyňa je samostatne mobilná, chôdza bez potreby použitia
technicky náročnej kompenzačnej pomôcky, bez úplnej inkontinencie moču a stolice. Poukázal na

záver znaleckého posudku v tom smere, že zistená zmiešaná porucha osobnosti sa môže prejaviť
agresiou (aj trvalými prejavmi - t.j. agresivitou), panická porucha ale nezahŕňa vo svojich klinických
prejavoch agresiu, či agresivitu. Neovládateľné a/alebo nepredvídateľné správanie zo zmiešanej
poruchy osobnosti nebolo znalcom u žalobkyne zistené. Žalovaný poukázal aj na závery znalca o tom,
že u žalobkyne napriek zistenej zmiešanej osobnosti znalec nezistil poruchu kontaktu s realitou, poruchu
úsudku, t.j. stratu racionálnej kontroly nad danou situáciou. Znalec nezistil u žalobkyne duševnú poruchu

(za nezistenia duševného ochorenia), ktorá by jej bránila využívaniu prostriedkov hromadnej dopravy k
jej preprave. Znalec nezistil duševné ochorenie žalobkyne, resp. sa nejedná o ťažké prejavy v sociálnych
interakciách, ktoré by boli podmienené duševným ochorením (psychotickou psychickou poruchou),
ktoré by znemožňovali využitie prostriedkov verejnej hromadnej dopravy k jej preprave. Napokon
znalec u žalobkyne nezistil ani prejavy dekompenzácie zmiešanej poruchy osobnosti s disociatívnymi

príznakmi.

10. Žalovaný tak uzavrel, že žalobkyňa aktuálne nespĺňa kritériá na priznanie preukazu ŤZP,
ktoré je podmienené mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o
kompenzačných príspevkoch. Vzhľadom na nové objektívne skutočnosti tak mení predchádzajúci

posudkový záver ostatného lekárskeho posudku č. UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/1417 a UPS/
US1/SSVOPPKPC1/SOC/2021/1450 zo dňa 24.02.2021. Žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím a preto sa kompenzácie v súlade so zákonom č. 447/2008 nenavrhujú.

Správna žaloba, žalobné body

11. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhovala obe tieto rozhodnutia zrušiť a priznať žalobkyni
náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Podľa žalobkyne zistenie skutkového stavu

orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

12. Žalobkyňa v úvode správnej žaloby uviedla, že Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k.
28Sa/40/2019-56 zo dňa 30.01.2020 zrušil pôvodne vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.08.2019,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 02.04.2019. V zmysle tohto rozsudku
krajského súdu prvostupňový správny orgán opätovne posúdil odkázanosť žalobkyne na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom a vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 03.08.2020, proti
ktorému žalobkyňa podala odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný najprv rozhodnutím zo dňa
07.04.2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Proti rozhodnutiu
žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu, pričom Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k.
14Sa/33/2021-77 zo dňa 29.11.2021 druhostupňové rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Žalovaný podal proti predmetnému rozsudku kasačnú sťažnosť, tá však bola
rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/15/2022 zo dňa 10.05.2023 zamietnutá. V
novom konaní bolo vydané tu správnu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 14.05.2024,
ktorým bolo opätovne odvolanie žalobkyne zamietnuté a potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa
03.08.2020.

13. Žalobkyňa poukázala na to, že v konaní pred vydaním napadnutého rozhodnutia bol na posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne prizvaný do konania znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
psychiatria - E. E. F.. Ten vypracoval znalecký posudok č. 5/2024 zo dňa 19.02.2024 a následneaj doplnenie č. 1 predmetného znaleckého posudku zo dňa 24.04.2024. Žalobkyňa citovala závery
znaleckého posudku a uviedla, že posudkový lekár žalovaného následne v lekárskom posudku zo
dňa 06.05.2024 na podklade spisovej dokumentácie konštatoval, že je zrejmé, že odborné závery

uvádzané psychiatrických vyšetreniach E. G. H. neboli správne a na podklade zistených skutočností
určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchu osobnosti, správania, intelektu a komunikácie,
stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti (kap. IV, ods. 2, písm. b)) s mierou funkčnej poruchy 40
%, čo predstavuje dolnú hranicu percentuálneho rozpätia. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný
konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa kritériá pre priznanie preukazu ŤZP a nie je fyzickou osobou s ťažkým

zdravotným postihnutím, preto sa kompenzácie nenavrhujú.

14. Žalobkyňa označila názor žalovaného o tom, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom za nesprávny. Podľa žalobkyne mal žalovaný jej psychický stav subsumovať
pod § 14 ods. 6 písm. b) zákona o peňažných príspevkoch. Podľa jej názoru je fyzickou osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

z dôvodu pretrvávajúcich psychických problémov. Žalobkyňa má zato, že žalovaný nesprávne posúdil jej
zdravotný stav, nakoľko diagnóza, ktorá zo znaleckého posudku vyplynula, nie je v súlade s diagnózou a
doterajšími závermi psychiatrov, ktorých žalobkyňa navštevovala /navštevuje z dôvodu pretrvávajúcich
psychických problémov, záver správneho orgánu je dokonca v úplnom rozpore so závermi lekárov, u
ktorých sa žalobkyňa lieči roky.

15. Žalobkyňa uviedla, že už v predchádzajúcom správnom konaní poukazovala na lekárske správy
vyhotovené E. G. H., ktorý jej diagnostikoval bipolárnu afektívnu poruchu osobnosti. V jeho lekárskych
správach sa pravidelne opakovali závery, že pri cestovaní autobusom k doktorovi, musela žiadať
zastavenie autobusu, lebo nedokázala zvládať masívnu úzkosť i s telesnými príznakmi, ktoré ju v čase

cesty obťažovali - nastalo neovládateľné a nepredvídateľné správanie a tiež, že keď má niečo riešiť,
potrebuje doprovod, nakoľko hrozí nepredvídateľné a neovládateľné správanie.

16. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že z dôvodu pretrvávajúcich psychických problémov absolvovala
niekoľko sedení v ambulancii E. I. H., psychiatra, ktorý jej rovnako diagnostikoval bipolárnu afektívnu

poruchu osobnosti a v lekárskych správach viackrát konštatoval kolísanie pri záťažových situáciách, čo
sa týka nálady a afektivity, asuicid., apsychot..

17. Žalobkyňa tak zdôrazňovala, že všetky lekárske správy ošetrujúcich lekárov nezávisle od seba
potvrdzujúdiagnózubipolárnejafektívnejporuchyužalobkyne.Neexistenciutejtoporuchykonštatujelen

posudok žalovanej vypracovaný na účely rozhodnutia o odvolaní, v ktorom bola po niekoľkých rokoch
konštatovaná nižšia miera funkčnej poruchy 40 %, čo žalobkyňa považuje až za šikanu jej osoby.

18. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie neprispelo k odstráneniu pochybností o správnosti
diagnostického záveru ani k overeniu objektívnosti alebo úplnosti diagnostického záveru a nevie si

vysvetliť rozdiely medzi závermi znalca prizvaného žalovaným a závermi ošetrujúcich psychiatrov
žalobkyne E. G. H. a E. I. H.. Ako rozporná sa žalobkyni javí napríklad skutočnosť, že žalovaný
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 07.04.2021 konštatoval, že agresívne až brachiálne
správanie žalobkyne je viazané na nevyhovenie jej požiadavkám za situácie, keď sa jej kladie odpor,
resp. za situácie, keď sa narúša jej osobný priestor, pričom tieto prejavy správania mali byť v zmysle

znaleckých záverov predvídateľné. V napadnutom rozhodnutí však žalovaný u žalobkyne konštatuje
už len bližšie nepomenované alebo nekonkretizované prejavy agresie, ktoré však panická porucha vo
svojich klinických prejavoch nezahŕňa.

19. Žalobkyňa zdôraznila, že sa nedokáže sama dopraviť na miesta mimo svojej domácnosti, pri

presúvaní sa je odkázaná na pomoc manžela, ktorý ju autom vozí na tieto miesta. Keď ju nemôže
odviezť, je nútená si vziať taxík, ktorého služby stoja nemalé finančné prostriedky. Žalobkyňa
je tiež limitovaná aj pri bežných veciach súvisiacich s chodom rodiny ako takej a v podstate
pri akomkoľvek dočasnom opustení domácnosti vyžadujúcom prekonanie dlhšej trasy, napríklad
vybavovanie úradných záležitostí, nemôže využiť služby mestskej hromadnej dopravy, nakoľko jej to

psychický stav neumožňuje a jej ošetrujúci lekár doporučil necestovať takýmito prostriedkami. Musí sa
teda spoliehať len na to, že ju odvezie manžel osobným motorovým vozidlom, prípadne si zavolať taxík.
Podľa žalobkyne jej ťažké zdravotné postihnutie ju výrazne limituje a preto je potrebné minimalizovať
sociálne dôsledky postihnutia, ktoré nie je sama schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami,prostredníctvom poskytnutia peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so
zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

20. Žalobkyňa tiež namietala, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia jej nebola daná žiadna
možnosť vyjadriť sa k podkladom napadnutého rozhodnutia a teda ani možnosť zaujať k veci stanovisko
a uplatniť svoje pripomienky a námietky. Žalobkyni nebol pred vydaním rozhodnutia doručený ani
znalecký posudok a posudok psychologičky, na ktorý sa odvoláva lekársky posudok a napadnuté
rozhodnutie žalovaného. Žalobkyňa má zato, že znalec a ani posudkový lekár žalovaného a teda ani

samotný žalovaný nebrali do úvahy lekárske správy psychiatra za obdobie rokov 2021, 2022, 2023 a
2024. Z lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024 vyplýva, že posudkový lekár bral do úvahy iba lekárske
správy E. G. H. za obdobie roku 2019 a 2020. Žalobkyňa zdôraznila, že lekársky posudok žalovaného
bol vypracovaný cca 2 mesiace potom ako začala žalobkyňa navštevovať nového psychiatra E. I. H.,
ktorý potvrdil záver psychiatra E. G. H. o tom, že žalobkyňa trpí bipolárnou afektívnou poruchou. Ak by
mala žalobkyňa k dispozícii znalecký posudok, obratom by doložila aktuálne lekárske správy.

21. Žalobkyňa namietala, že znalec, ktorého zabezpečil žalovaný, bol zaujatý a nepôsobil nestranne. K
záveru nepriaznivému pre žalobkyňu dospel znalec po hodinovom stretnutí, zatiaľ čo E. H. žalobkyňu
vyšetroval niekoľko rokov a E. H. posledné dva mesiace. Ak by bol znalec nestranný, dopytoval by
žalobkyňu ohľadom aktuálnych lekárskych správ. Žalobkyňa namietala, že je osobou, ktorá sa dlhé

roky lieči na bipolárnu afektívnu poruchu, hoci žalovaný zaujal názor, že tomu tak nie je. Uvedené
konanie žalovaného žalobkyňa označila za účelové, nakoľko bipolárna afektívna porucha v sebe
zahŕňa neovládateľné a nepredvídateľné správanie a jej konštatovanie by automaticky znamenalo
okolnosti svedčiace v prospech priznania peňažného príspevku. V znaleckom posudku, lekárskom
posudku a následne aj v napadnutom rozhodnutí žalovaného je konštatované, že žalobkyni nebolo

zistené neovládateľné a / alebo nepredvídateľné správanie zo zmiešanej poruchy osobnosti. Bližšie
zdôvodnenie, ako k takémuto záveru znalec dospel, absentuje, čo má podľa žalobkyne za následok, že
napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a vychádza z nesprávnej premisy o tom, že žalobkyňa trpí
iba zmiešanou poruchou osobnosti a nie bipolárnou afektívnou poruchou.

22. Žalobkyňa poukázala na závery kasačného súdu uvedené v bode 43. rozhodnutia sp. zn.
6Ssk/15/2022 z 10.05.2023 a poukázala na to, že agresivita žalobkyne v dôsledku duševného stavu je
nesporná aj podľa doplneného dokazovania. Záver žalovaného je teda v rozpore s právnym záverom
kasačného súdu a iba odkazuje na záver znalca, resp. posudkového lekára zhrnutý v jednej vete,
ktorý nie je nijako odôvodnený a práve z toho žalobkyňa dedukuje znaky arbitrárnosti a šikany voči jej

osobe. Žalobkyňa má zato, že nepriznanie peňažného príspevku podporí jej tendencie nevychádzať
mimo domácnosť a takto nemôže byť naplnený účel zákona č. 447/2008 Z. z. a to najmä za situácie,
keď zo zdravotnej dokumentácie nevyplynul žiaden záver ošetrujúcich lekárov ohľadne objektívnej
nemožnosti jej socializácie. Žalobkyňa zotrvala na tom, že lekárske správy priložené k správnej žalobe
od E. H. a E. H. preukazujú, že trpí bipolárnou afektívnou poruchou a nie je schopná sa prepravovať

prostriedkami verejnej hromadnej dopravy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri
rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi
agresivity, neovládateľného a nepredvídateľného správania, pričom tento zdravotný stav je u žalobkyne
nezmenený už niekoľko rokov.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

23.Žalovanývjehovyjadreníksprávnejžalobežiadal,abysprávnysúdpodľa§190SSPsprávnužalobu
zamietol, nakoľko prvostupňové rozhodnutie aj napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné.

24. Žalovaný zhrnul priebeh administratívneho konania od podania žiadosti žalobkyne až po vydanie
napadnutého rozhodnutia a v podstate skopíroval takmer celý text napadnutého rozhodnutia. Uviedol,
že žaloba žalobkyne nemá oporu v platných právnych predpisoch, žalobkyňa nebola žiadnym spôsobom
poškodená ani ukrátená na svojich právach v súvislosti s rozhodovaním o nepriznaní žiadaného
peňažného príspevku.

25. K tvrdeniu žalobkyne o tom, že ak by mala k dispozícii znalecký posudok, obratom by doložila
aktuálne lekárske správy, majúc na mysli lekárske správy E. I. H. zo dňa 12.03.2024, 15.04.2024 a
22.05.2024, žalovaný uviedol, že žalobkyňa o prebiehajúcom znaleckom dokazovaní mala vedomosť,osobne sa dňa 08.01.2024 zúčastnila ambulantného psychiatrického vyšetrenia v podmienkach
pracoviska znalca E. E. F..

26. V ďalšom texte svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaný poukazoval na judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a citoval vybrané state z rozsudkov sp. zn. 7 Sžso/51/2011 - R 89/2013
z 27.06.2012, sp. zn. 7So 5/2011 z 25.10.2011, sp. zn. 6 Sžp/6/2011 – R 16/2013 z 28.03.2012, sp.
zn. 8 Szd 1/2010- R 97/2012 z 28.07.2011, sp. zn. 9 Sžso 24/2011- R 77/2012 z 25.05.2011, sp. zn. 6
Sžo 150/2009- R 99/2011 z 18.05.2010, sp. zn. 10So/92/2015 z 22.06.2016 a sp. zn. 9Sžso/16/2014

z 28.10.2015. Konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky pomenoval a nastavil rámec pravidiel,
podľa ktorých správne orgány môžu a majú hodnotiť a súdy môžu a majú preskúmavať lekársky
posudok (znalecký posudok) a to z hľadiska, či posudok je úplný (napr. mu nechýba posudkový
záver či rozhodné skutkové zistenia) a či je posudok logický a presvedčivý (úvahy lekára zodpovedajú
zásadám logiky a skutkovým záverom, teda skutkové zistenia korelujú s výsledkom posúdenia). Ďalej
súd skúma, či dokazovanie v rámci správneho konania bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Je

nad rámec týchto pravidiel a teda nezákonné zo strany správneho orgánu a súdu skúmanie odbornej
stránky posudku, teda posudzovanie jeho správnosti (jeho záverov) z odbornej stránky, prípadne až
nahradenie posudku vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uvedený rámec vo svojich rozhodnutiach aplikuje konštantne a v tomto smere žalovaný
len vymenoval súdne rozhodnutia a to rozsudky sp. zn. 1So/125/2014, 1So/131/2014, 1So/63/2014,

1So/45/2014 a 1So/70/2014.

27. K vyjadreniu k správnej žalobe žalovaný priložil aj stanovisko posudkovej lekárky žalovaného zo
dňa 30.07.2024.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
28. V replike sa žalobkyňa pridržiavala doterajšej argumentácie uvádzanej v správnej žalobe. Uviedla,
že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy považuje za nedostačujúce na riadne posúdenie
veci vzhľadom na zásadné rozpory medzi závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku a doplnenia
znaleckého posudku vypracovaného znalcom E. F. a závermi dvoch nezávisle od seba ošetrujúcich

lekárov žalobkyne E. H. a E. H., ktorí jej diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu osobnosti.
Nedostatočnosť zistenia skutočného stavu veci žalobkyňa vidí aj v tom, že znalec, posudkový lekár
žalovaného a ani samotný žalovaný nebrali do úvahy lekárske správy psychiatra za obdobie rokov
2021 až 2024. Žalobkyňa poukázala na to, že si v priebehu konania dala vypracovať znalecký posudok
znalcom E. A. J., ktorý v znaleckom posudku zo dňa 17.07.2024 potvrdzuje, že žalobkyňa trpí bipolárnou

afektívnou poruchou. Poukazovala na obsah tohto posudku a na to, že znalec v posudku uviedol,
že chronický priebeh závažnej, liečiteľnej, ale v nechránenom prostredí sociálnu existenciu prakticky
znemožňujúcej štandardné sociálne fungovanie predstavuje u žalobkyne ťažké zdravotné postihnutie
hodnotiteľné bodovo nad 50 %. Žalobkyňa má zato, že uvedený znalecký posudok predstavuje
dostatočne odborný a objektívny dôkaz o jej zdravotnom stave, ktorým preukázala nesprávne zistenia

správneho orgánu, ktorý síce v tom čase nemal znalecký posudok k dispozícii, avšak to nebráni
konštatovaniu,ženesprávnyzáverposudkovéholekára,ktorýsapremietoldonapadnutéhorozhodnutia,
je týmto spôsobom preukázateľne potvrdený. Navrhovala v konaní vypočuť E. A. J. a E. E. F. za
účelom objasnenia rozporu v diagnostike zdravotného stavu žalobkyne. Žalobkyňa namietala, že
správny orgán, znalec a posudkový lekár nebrali do úvahy lekárske správy E. H., čo svedčí o tom, že

dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu a v lekárskom posudku absentujú rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa aktuálnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Znalecký posudok E. F.
žalobkyňa nepovažuje za logický a presvedčivý a ani za úplný, vzhľadom na skutočnosť, že nevychádzal
z aktuálnych lekárskych správ. V závere repliky žalobkyňa poukázala na to, že bolo povinnosťou
žalovaného ako správneho orgánu postupovať v konaní v úzkej súčinnosti so žalobkyňou a poskytovať

jej pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu, čím naznačuje, že
správny orgán a posudkový lekár žalovaného mohol žalobkyňu za účelom riadneho zistenia skutočného
stavu veci sám dopytovať na predloženie aktuálnej zdravotnej dokumentácie.

29. Žalovaná v duplike uviedla, že znalecký posudok č. 17/2024 je zo dňa 17.07.2024. Poukázala na

ustanovenie § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a teda na to, že na rozhodnutie správneho
súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
bolo vydané dňa 14.05.2024 a teda je zrejmé, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovanéhoznalecký posudok neexistoval. V ostatnom žalovaný len odkázal na obsah svojho vyjadrenia k správnej
žalobe.

30. Dňa 18.03.2025 bolo ešte správnemu súdu doručené ďalšie podanie žalobkyne, ktorého prílohou
bol rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 785 803 7220 0 zo dňa 05.03.2025 spolu s lekárskym
posudkom z 13.02.2025. V uvedenom podaní žalobkyňa poukazovala na to, že v konaniach na Sociálnej
poisťovni je žalobkyňa naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a jej miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa prílohy

č. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je naďalej 55 %, jej stav sa tak nezmenil. Predmetné podanie žalobkyne
bolo žalovanému doručené dňa 27.05.2025 bez reakcie.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

31. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj
postup, ktorý predchádzal ich vydaniu, pričom na žiadosť žalobkyne podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP
vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom došlo aj k vyhláseniu rozsudku. Pojednávanie sa uskutočnilo

dňa 20.08.2025.

32. Na pojednávaní žalobkyňa odkázala na svoje písomné podania obsiahnuté v súdnom spise, vrátane
dôvodov jej žaloby, z ktorých zdôraznila najmä nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/15/2022 a jeho bod 46., namietala, že

žalovaný nepostupoval v súlade s pokynom kasačného súdu, ktorý mu napokon ani nenariadil prizvať
do konania znalca, zopakovala, že jej ošetrujúci psychiatri E. H. a E. H. jej stanovili diagnózu bipolárna
afektívna porucha nezávisle od seba a na túto ju liečili roky, rovnakú diagnózu u nej určili aj posudkoví
lekári Sociálnej poisťovne a vlastne ako prví jej ju určili lekári počas hospitalizácie v nemocnici. Jediný,
kto diagnózu spochybnil bol znalec E. F.. Žalobkyňa spochybňovala záver E. F., ktorý je v rozpore

s lekárskou dokumentáciou žalobkyne a poukazovala na znalecký posudok E. A. J.. V závere zotrvala
na petite svojej správnej žaloby, upustila od svojich návrhov na dokazovanie tak ako boli formulované
v písomnom podaní, nakoľko znalec E. A. J. medzičasom zomrel a už jeho výsluch nie je ani možný.
Navrhovala však, aby bol oboznámený záver znaleckého posudku vyhotoveného E. A. J. a rovnako
navrhovala vykonať ako listinný dôkaz rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 785 803 7220 0 zo

dňa 05.03.2025, ktoré bolo prílohou podania žalobkyne zo dňa 18.03.2025.

33. Žalovaný na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na svojich písomných podaniach a uviedol, že
preskúmavanérozhodnutiepovažujezazákonnéasprávneavzhľadomnatonavrhuježalobuzamietnuť
a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania.

34. Po prejednaní veci a pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci,
pričom žalobkyňa je fyzickou osobou a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa §
203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie, je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení relevantnom pre
prejednávanú vec (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“), cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených
v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do

spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého

zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto
zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.37. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je
znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a

ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

38. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s
mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

39. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., funkčná porucha je nedostatok telesných schopností,
zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného
vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

40. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z., v oblasti zvýšených výdavkov sa
kompenzujú zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

41. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z., posudková činnosť na účely kompenzácie je
lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

42. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je

a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
b) určovanie miery funkčnej poruchy,
c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,

d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

43. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a

dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

44. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový
lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely

parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej
osobyvykonávaťopatrovanieaposudzovaniafyzickejschopnostiapsychickejschopnostifyzickejosoby
s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“),
ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej
posudkovejčinnostiposudkovýlekárvychádzaajzelektronickýchzdravotnýchzáznamovvelektronickej

zdravotnej knižke fyzickej osoby.

45. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach
kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá
nie je obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke,

posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

46. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z. z., posudkový lekár vychádza pri ďalšom posúdení
zdravotného stavu z
a) lekárskeho nálezu alebo z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke

fyzickej osoby, ktoré boli podkladom posledného posúdenia zdravotného stavu, ak od tohto posúdenia
neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o zdravotnom stave, ktoré
podmieňujú zmenu
1. určenej miery funkčnej poruchy,2. odkázanosti na kompenzáciu alebo
3. zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 18,
b) odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo

z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby, ak pre ďalšie
posúdenie zdravotného stavu nie je nevyhnutné vychádzať z lekárskeho nálezu.

47. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok,ktorýobsahujemierufunkčnejporuchy,vyjadrenie,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotným

postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor
lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

48. Podľa § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z., ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako
50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s

ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia.

49. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho
preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

50. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., ak má fyzická osoba viac funkčných porúch, miera
funkčnej poruchy sa určí podľa miery funkčnej poruchy zodpovedajúcej druhu zdravotného postihnutia
s najvyšším percentuálnym ohodnotením.

51. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., mieru funkčnej poruchy určenej podľa odsekov 1 a 2
možno zvýšiť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné postihnutie
s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, že spôsobujú znevýhodnenie.

52. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je

odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu
a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
dovozidlaverejnejhromadnejdopravyosôb,udržaťsavňompočasjazdyavystupovaťzvozidlaverejnej
hromadnej dopravy osôb,

b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

53. Podľa § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla, ak je
a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a využíva ho na aktivity podľa §
38 ods. 9 písm. a) alebo
b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b).

54. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zákona č. 447/2008 Z. z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento
zákon neustanovuje inak, súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

55. Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na
prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,
ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú
zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorovéhovozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím
má určený individuálny študijný plán, alebo
b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená do chronického dialyzačného programu

alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje akútna onkologická liečba a pri
hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

56. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o
preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s

odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

57. Podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z., ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku
nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na
rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.

58. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení relevantnom
pre prejednávanú vec (ďalej len „správny poriadok“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

59. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

60. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy

a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na
právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať

dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

61. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým tento zamietol

odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán
nevyhovel žiadosti žalobkyne a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

62. Z administratívneho spisu správnemu súdu vyplynul nasledovný skutkový stav:

- Žiadosťou zo dňa 21.01.2019 žalobkyňa na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla.

- Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2019/45520-5 zo dňa 02.04.2019
žiadosti žalobkyne nevyhovel a peňažný príspevok jej nepriznal z dôvodu, že nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia
bolkomplexnýposudokz21.03.2019,vychádzajúcizlekárskehoposudkuzo04.02.2019aposudkového
záveru z rovnakého dňa vyhotoveného v rámci sociálnej posudkovej činnosti.

- Na odvolanie žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/8220 zo dňa
07.08.2019 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie z 02.04.2019 potvrdil. Podkladom
pre vydanie rozhodnutia odvolacieho orgánu bol komplexný posudok z 22.07.2019, podľa ktorého
žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Jeho podkladom

bol lekársky posudok z 02.07.2019 a posudkový záver zo sociálnej posudkovej činnosti.

- Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd
v Trenčíne rozsudkom sp. zn. 28Sa/40/2019 zo dňa 30.01.2020 tak, že rozhodnutia správnych orgánovzrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Primárnym dôvodom pre zrušenie rozhodnutí bolo nedostatočne
vykonané dokazovanie vo vzťahu k otázke odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Súd uviedol, že je potrebné skúmať najmä externé prejavy ochorenia žalobkyne vo

vzťahu k okoliu, tieto musia byť preukázané z riadneho vyšetrenia a následného posúdenia zdravotného
stavu. Nejde tu len o interne prežívané prejavy úzkosti, musí ísť o prejavy agresivity vo vzťahu ku
komunite spolucestujúcich. Následne je potrebné posúdiť, či popísané symptómy správania je možné
subsumovať pod § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Ak lekárske správy takéto závery
neumožňujú, je povinnosťou správnych orgánov iniciatívne doplniť dokazovanie na preukázanie alebo

vyvrátenie tvrdení žalobkyne.

- Po vrátení veci prvostupňový správny orgán vydal nové rozhodnutie a to č. TN1/OPPKPČ/
SOC/2020/39517-16 zo dňa 03.08.2020, ktorým žiadosti žalobkyne nevyhovel a požadovaný peňažný
príspevok jej nepriznal. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol komplexný posudok z 15.07.2020,
vychádzajúci z lekárskeho posudku zo 14.07.2020 a posudkového záveru vyhotoveného v rámci

sociálnej posudkovej činnosti zo dňa 08.06.2020. Dôvodom pre nepriznanie peňažného príspevku bolo,
že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

- Žalobkyňa podala odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2021/1454 zo dňa 07.04.2021 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu potvrdil – opakovane z dôvodu, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Podkladom bol komplexný posudok z 01.03.2021,
vychádzajúci z lekárskeho posudku z 24.02.2021 a posudkového záveru z 01.03.2021 zo sociálnej
posudkovej činnosti.

- Žalobkyňa znova podala správnu žalobu. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sa/33/2021-77 zo
dňa 29.11.2021 druhostupňové rozhodnutie zo dňa 07.04.2021 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie pre rozpornosť a nelogickosť záverov správnych orgánov. Krajský súd zastával názor, že to, že
je známy spúšťač agresívneho správania žalobkyne samo o sebe neznamená, že jej správanie je za
každých (resp. väčšiny) okolností predvídateľné a konštatoval aj to, že žalovaný sa zaoberal len otázkou

predvídateľnosti správania žalobkyne a vôbec sa nezaoberal tým, či nie je neovládateľné v zmysle § 14
ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z..

- Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorá bola rozsudkom Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/15/2022 zo dňa 10.05.2023 zamietnutá. Najvyšší správny súd SR

dospel k záveru, že lekárske posudky vypracované vo veci, najmä lekársky posudok z 24.02.2021
nespĺňal zákonom požadované kritériá úplnosti, jasnosti, zrozumiteľnosti, logickosti a dostatočného
odôvodnenia, kasačný súd sa nestotožnil ani so závermi posudkového lekára o predvídateľnosti
správania žalobkyne a konštatoval, že žalovaný sa nezaoberal otázkou možného neovládateľného
správania žalobkyne.

- Po vrátení veci na nové konanie bolo vydané tu správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako odvolacieho orgánu.

63. Jednou z podstatných žalobných námietok žalobkyne bolo nesprávne posúdenie jej zdravotného

stavu. Žalobkyňa namietala, že je od roku 2010 liečená pre bipolárnu afektívnu poruchu (ďalej aj len
„BAP“), tak ako jej ju diagnostikoval jej ošetrujúci psychiater. Táto diagnóza bola v konaniach (správnych
aj súdnych) predchádzajúcich vydaniu napadnutého rozhodnutia určená ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobkyne, v dôsledku ktorého miera funkčnej poruchy žalobkyne bola určená na 50 % a teda
v niekoľkých administratívnych aj súdnych konaniach predchádzajúcich tu napadnutému rozhodnutiu

žalovaného nebolo sporné, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
Dokonca ešte aj v prvostupňovom rozhodnutí sa konštatuje, že žalobkyňa je fyzickou osobou s ťažkým
zdravotným postihnutím v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z.. Avšak v odvolacom konaní pred vydaním
napadnutého rozhodnutia bol na podnet žalovaného vyhotovený znalecký posudok č. 5/2024, v ktorom
znalec E. E. F. zmenil diagnózu žalobkyne z bipolárnej afektívnej poruchy na poruchu osobnosti,

správania, intelektu a komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti, pre ktorú jej bola určená
miera funkčnej poruchy len 40 %, čo má za následok, že žalobkyňa nie je viac považovaná za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a teda žiadne formy kompenzácie u nej neboli navrhované.64. Úvodom správny súd zdôrazňuje, že hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien
a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, určovanie miery funkčnej poruchy, ako
aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je

zákonom zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z. z.). Správny súd nemôže sám
posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere
funkčnej poruchy a jej rozsahu, rovnako tak vo vzťahu k posudzovaniu sociálnych dôsledkov v oblastiach
kompenzácií,ktorémáfyzickáosobavdôsledkuťažkéhozdravotnéhopostihnutiavporovnanísfyzickou
osobou bez zdravotného postihnutia a tiež k posudzovaniu jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale musí rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych
posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa uplatňujúceho si konkrétny nárok vecne upravený
zákonom č. 447/2008 Z. z.. Správny súd tiež uvádza, že podľa § 55 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.
z. podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok, ktorý
sa v súlade s § 15 ods. 1 uvedeného zákona vypracúva na základe lekárskeho posudku podľa § 11

ods. 11 a na základe posudkového záveru zo sociálnej posudkovej činnosti podľa § 13 ods. 9 zákona.
Komplexný posudok však príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na
základe lekárskeho posudku je menej ako 50 % (§ 15 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.) a v takomto
prípade je podkladom rozhodnutia len lekársky posudok (§ 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z.).

65. Správny súd teda nie je oprávnený posudzovať medicínske otázky, resp. vecnú správnosť odborných
záverov v príslušnom lekárskom posudku, ale hodnotí, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú
zásadám logiky a či posudkový lekár vzal na zreteľ všetky relevantné účastníkom do konania
doložené lekárske správy a či svoje závery dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil. Správny
súd nemôže označiť ako nesprávny alebo nahradiť odborný záver posudkového lekára vlastným

posúdením skutočnosti z odbornej – medicínskej stránky, pretože ide o vysokošpecializovanú činnosť
zverenú posudkovým lekárom, na ktorú sú potrebné odborné medicínske poznatky, pričom sudcovia
takýmto medicínskym vzdelaním nedisponujú. Avšak práve vzhľadom na uvedenú skutočnosť je
lekársky posudok rozhodujúcim a spravidla kľúčovým dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia, preto je nevyhnutné, aby takýto posudok spĺňal požiadavky úplnosti,

celistvosti, jasnosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti, aby závery posudkového lekára boli náležite
odôvodnené a bez vnútorných rozporov.

66. Podkladom pre vydanie tu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bol lekársky posudok
posudkového lekára žalovaného zo dňa 06.05.2024. Po podrobnom oboznámení sa s jeho obsahom

správny súd dospel k záveru, že predmetný lekársky posudok nespĺňa vyššie uvedené kritériá.

67. Lekársky posudok vo svojich záveroch v podstate len kopíruje závery, prípadné niektoré ďalšie state
zo znaleckého posudku č. 5/2024, vypracovaného znalcom E. E. F. a závery doplnenia tohto znaleckého
posudku. V súlade s týmto znaleckým posudkom posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné

postihnutie žalobkyne poruchu osobnosti, správania, intelektu a komunikácie, stredné narušenie
sociálnej prispôsobivosti podľa kapitoly IV, ods. 2, písm. b) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z.. Mieru
funkčnej poruchy posudkový lekár stanovil na 40 %, teda na dolnej hranici percentuálneho rozpätia (40%
až 50%) prislúchajúceho rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne s odôvodnením, že výskyt
atakov je sporadický, nevyžaduje si lekárske ošetrenie ani hospitalizačnú liečbu, nie je dokladované

narušenieorientácie,myslenia,bezzávažnejintelektovejdeteriorácieazávažnéhonarušeniasociálnych
interakcií. Posudkový lekár tiež v posudku vymenoval ďalšie ochorenia žalobkyne okrem duševných
porúch a porúch správania, ktoré boli u nej diagnostikované na základe lekárskej dokumentácie a to
konkrétne: cukrovka 2. typu na diéte, kompenzovaná (v inej časti posudku znalec túto bližšie špecifikuje
ako endokrinnú poruchu, poruchu výživy a premeny látok, cukrovka II typu kompenzovateľná diétou

a perorálnou liečbou bez komplikácií DM, podľa kapitoly III, ods. 8, písm. a2 prílohy č. 3 k zákonu č.
447/2008 Z. z. s mierou funkčnej poruchy 40 %), nefrolithiasis vľavo, polinóza, nadváha I. st., porucha
lipidového metabolizmu, syndróm dráždivého čreva a cysta pečene a atypická ložisková lézia ľavého
laloka pečene. Za tieto ostatné zdravotné postihnutia posudkový lekár mieru funkčnej poruchy žalobkyne
podľa § 12 zákona č. 447/2008 Z. z. nezvýšil s odôvodnením, že tieto nemajú vplyv na rozhodujúce

zdravotné postihnutie, sú posudkovo nezávažné a nízkopercentné.

68. Správny súd v prvom rade konštatuje nepreskúmateľnosť záveru posudkového lekára, prečo
u žalobkyne nezvýšil mieru funkčnej poruchy za ostatné zdravotné postihnutia podľa § 12 zákonač. 447/2008 Z. z.. K tejto otázke sa posudkový lekár vyjadril len veľmi stroho, jedinou vetou, ako
bolo už uvedené vyššie, že ostatné zdravotné postihnutia sú nízkopercentné a posudkovo nezávažné.
Takéto, nijako bližšie neodôvodnené, konštatovanie je jednak nepreskúmateľné a jednak v zrejmom

rozpore so samotným obsahom lekárskeho posudku. Posudkový lekár určil za rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobkyne poruchu osobnosti, správania, intelektu a komunikácie, stredné narušenie
sociálnej prispôsobivosti podľa kapitoly IV, ods. 2, písm. b) prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z..
Ochorenie cukrovka II. typu, ktorým žalobkyňa preukázateľne trpí (aj podľa samotného lekárskeho
posudku) tak predstavuje jedno z tzv. „ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne“. Posudkový lekár

sám uvádza vo svojom posudku, že len tomuto konkrétnemu ochoreniu spadajúcemu do kategórie
endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok, cukrovka II typu kompenzovateľná diétou
a perorálnou liečbou bez komplikácií DM, podľa kapitoly III, ods. 8, písm. a2 prílohy č. 3 k zákonu č.
447/2008Z.z.prislúchamierafunkčnejporuchy40%.Tedakonštatovanieposudkovéholekáraotom,že
ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne sú nízkopercentné a preto nevýznamné tak odporuje základnej
logike a vyjadreniam samotného posudkového lekára. Zdravotné postihnutie, ktoré posudkový lekár určil

za rozhodujúce, zodpovedá miere funkčnej poruchy 40 %, preto ďalšie ochorenie žalobkyne s rovnakou
mierou funkčnej poruchy (40 %) nemožno označovať za nízkopercentné. V časti, prečo posudkový lekár
nezvýšil mieru funkčnej poruchy žalobkyne za ostatné zdravotné postihnutia, je tak lekársky posudok
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a rozporný s ostatnými tvrdeniami posudkového lekára.

69. Pokiaľ posudkový lekár, berúc do úvahy záver znalca E. F. o tom, že u žalobkyne nezistil bipolárnu
afektívnu poruchu, ale zmiešanú poruchu osobnosti, zmenil predchádzajúci posudkový záver, aj v tejto
časti správny súd vyhodnotil lekársky posudok ako nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť
dôvodov, čo plynie aj z nepreskúmateľnosti záverov znalca o absencii BAP u žalobkyne.

70. V prípade ako je tu prejednávaná vec, nastala situácia, kedy posudkový lekár žalovaného mal
v podkladoch svojho lekárskeho posudku dve kategórie dôkazov – na jednej strane lekárske správy
stanovujúce diagnózu BAP a na druhej strane znalecký posudok, podľa ktorého BAP nebola u žalobkyne
zistená a za ochorenie žalobkyne bola určená porucha osobnosti.

71. Správny súd zdôrazňuje, že znalecký posudok je len jedným z podkladov lekárskeho posudku
posudkového lekára a je úlohou posudkového lekára určiť, čo je rozhodujúcim zdravotným postihnutím
žalobkyne a aká miera funkčnej poruchy mu zodpovedá, pričom svoje závery je povinný náležitým
spôsobom odôvodniť, či už sa prikloní na jednu alebo druhú stranu.

72. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR znalecký posudok nemá vyššiu právnu silu ako lekársky
posudok posudkového lekára, teda posudkový lekár naďalej sám vyhodnocuje a posudzuje zdravotný
stav účastníka konania. Či už sa prikloní na jednu alebo na druhú stranu dôkazov, musí svoje závery
odôvodniť a preskúmateľným spôsobom vysvetliť, prečo určil konkrétnu diagnózu. V danom prípade ale
posudkový lekár len automaticky skopíroval závery znalca E. F. a ostatnými dôkazmi, ktoré s ním boli

v rozpore, sa nijako nezaoberal, tieto len automaticky označil za nesprávne, bez bližšieho odôvodnenia.
Takéto závery posudkového lekára sú potom nepreskúmateľné a uvedená vada sa pretavuje aj do
rozhodnutia správneho orgánu.

73. Pre posúdenie zdravotného stavu a určenie miery funkčnej poruchy a s tým spojené posúdenie,

či sa vôbec v tom-ktorom prípade jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je dôležité
správne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia danej osoby. Správny súd nie je oprávnený
robiť medicínske závery o tom, ktorá diagnóza má byť správne určená za rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobkyne, avšak pokiaľ znalec dospel k inému záveru ohľadom diagnózy, než ktorá vyplýva
zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne (lekárskych správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise),

je nevyhnutné za účelom preskúmateľnosti znaleckého posudku a naň nadväzujúceho lekárskeho
posudku prípadne aj komplexného posudku a rozhodnutia správneho orgánu, náležite takýto odklon
odôvodniť. K tomuto v prejednávanej veci nedošlo. V znaleckom posudku č. 5/2024 znalec podľa
správneho súdu nedostatočne odôvodnil svoj odklon od dovtedy na základe lekárskej dokumentácie
stanovenej diagnózy žalobkyne - bipolárnej afektívnej poruchy a tento odklon nijako neodôvodnil ani

posudkový lekár žalovaného v jeho lekárskom posudku, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia.

74. V tejto súvislosti správny súd poukazuje napríklad na to, že v znaleckom posudku znalec uviedol,
že „Nedoloženým psychologickým vyšetrením však nie je preukázaný podklad pre diferenciálnudiagnostiku z aspektu etiopatogenézy, a teda odlíšenie : disharmonickej osobnosti s neurotickým
(psychotraumatizujúcim) vývojom osobnosti posudzovanej s ďalšou nasadajúcou psychotraumou
(„opakované“ pôrody mŕtveho plodu) a takto podmienenou (emočne nestabilnou) poruchou osobnosti

od bipolárnej afektívnej poruchy (ďalej len BAP). Dokumentácia bez takejto, podľa znalca dôležitej,
diferenciálnej diagnostiky uvádza komorbiditu oboch porúch (súbeh diagnóz).“

75. Následne bolo znalcovi doložené psychologické vyšetrenie žalobkyne realizované K. L. I., klinickým
psychológom,dňa10.05.2022,nazákladečohoznalecdňa24.04.2024vypracovalDoplnenieč.1svojho

znaleckého posudku. V doplnení posudku znalec okrem iného uviedol, že: „Citované psychologické
vyšetrenie posudzovanej sa nezaoberá diagnostikovaním afektívnej poruchy, resp. depresívnej poruchy,
či bipolárnej afektívnej poruchy u posudzovanej, nezaoberá sa ani diagnostikovaním týmito poruchami
zastrešenej agresivity, resp. neovládateľnosti a/alebo nepredvídateľnosti správania u posudzovanej.
Psychologické vyšetrenie (mimo iné) uvádza: „Afektivita a emotivita utlmená, slabá citová rezonancia
voči vonkajšiemu prostrediu. Prítomné sú znaky zníženej frustračnej tolerancie, v záťažových situáciách

zlyháva,sklonkdysforicko-depresívnymtendenciám...“čovzáverebližšienezatrieďuje,resp.neodlišuje
napríklad aj od poruchy osobnosti. Uvedené psychologické vyšetrenie zrejme malo nájsť oporu pre
vyššie uvedené prejavy, či charakteristiky správania (agresivita, neovládateľnosť, nepredvídateľnosť)
u posudzovanej v zistení organickej duševnej poruchy, čo sa však týmto psychologickým vyšetrením
nepreukázalo.“ Znalec tak zotrval na svojom závere uvedenom v znaleckom posudku č. 5/2024.

76. Z vyššie citovaných častí znaleckého posudku a jeho doplnenia však vyplýva, že na jednej strane
znalec považoval pre odlíšenie bipolárnej afektívnej poruchy u žalobkyne od iných porúch osobnosti
za dôležitú diferenciálnu diagnostiku klinického psychológa, no na druhej strane dodatočne doložené
psychologické vyšetrenie takúto diagnostiku neobsahovalo a zameriavalo sa len na určenie organického

poškodenia CNS, čo zjavne znalcovi neposkytlo odpoveď na jemu chýbajúcu skutočnosť a znalec
napriek tomu uzavrel, že BAP u žalobkyne nezistil.

77. Tiež znalec v znaleckom posudku odklon od diagnózy BAP u žalobkyne odôvodňoval tým, že
„pre maniodepresiu v aktuálnom platnom názvosloví – bipolárnu afektívnu poruchu nenasvedčuje

priebeh zaznamenanej dokumentácie. Chýbajú hospitalizácie, ktoré by BAP preukázali, z klinickej praxe
je BAP natoľko významná duševná porucha, pre ktorú sú pacienti aj opakovane hospitalizovaní na
psychiatrických oddeleniach.“ O dve strany neskôr však znalec v znaleckom posudku výslovne uvádza,
že „Jestvujú rôzne typy BAP, označujú sa rímskym číslovaním. Pre stanovenie BAP postačuje, resp.
existuje taký typ BAP, že depresívna epizóda sa vyskytne len raz a alebo je intenzitou mierna, a

„pacient v manickej epizóde“ ani nepripúšťa, že by niekedy „depresiou trpel“, resp. to môže v rámci
nekritickosti aj odmietať.“ Teda na jednej strane znalec spochybňuje správnosť určenia diagnózy
BAP u žalobkyne z dôvodu, že o tom neexistujú opakované lekárske správy z hospitalizácií, no na
druhej strane uvádza, že existuje aj taký typ BAP, kedy je epizóda ojedinelá, vyskytne sa len raz.
V tomto smere správny súd poukazuje aj na lekársku správu z hospitalizácie žalobkyne od 07.11.2014

do 08.11.2014, ktorú samotný znalec vo svojom znaleckom posudku aj uvádza a rozsiahlo cituje
a diagnóza v tejto lekárskej prepúšťacej správe bola stanovená ako „F31.6 – Bipolárna afektívna
porucha, terajšia zmiešaná epizóda“. Teda nielen ošetrujúci psychiater žalobkyne E. H. diagnostikoval
žalobkynipredmetnúdiagnózu,tútodiagnózupotvrdzovalaajlekárskasprávazhospitalizáciežalobkyne
vo Fakultnej nemocnici Trenčín, psychiatrickej klinike, podpísaná E. L. E., prednostom a primárom

psychiatrickej kliniky a E. D. E. ako prepúšťacou lekárkou. Správny súd tak konštatuje, že existuje aj
lekárska správa o hospitalizácii žalobkyne pre BAP. Pokiaľ znalec sám uvádzal, že existuje aj taký typ
BAP, kedy je epizóda ojedinelá, vyskytne sa len raz, odôvodňovanie absencie BAP u žalobkyne a odklon
od tejto diagnózy smerom k diagnóze stanovenej znalcom z dôvodu absencie početnejších hospitalizácií
žalobkyne je nepreskúmateľné a rozporné.

78. Ďalším dôvodom, prečo sa znalec odklonil od diagnózy BAP, ako to uvádza vo svojom posudku,
bolo, že uvedenej diagnóze nezodpovedajú ordinované lieky, ktoré posudzovaná (žalobkyňa) užíva.
Znalec následne popisoval, že v liečbe chýbajú stabilizátory nálady, ktoré príznaky BAP dokážu potlačiť,
zabraňujú návratu hypománie, či mánie, resp. depresie, uvádzal, že Depakin - stabilizátor nálady, ktorý

žalobkyni bol predpísaný jej ošetrujúcim psychiatrom v dávke 1 tbl. za deň je dávka pre dlhodobú
terapiu nedostatočná a tiež kvetiapín bol žalobkyni ordinovaný v nepostačujúcom množstve. Znalec
vyjadroval pochybnosti, prečo tieto dávky neboli u žalobkyne jej psychiatrom upravené, pokiaľ žalobkyňa
dobre tolerovala medikamentóznu liečbu. Ďalej znalec poukazoval na nevhodné dlhodobé užívanieDiazepamu. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že prítomnosť či absenciu určitého ochorenia
u žalobkyne nemožno odôvodňovať tým, či žalobkyni bol jej ošetrujúcim psychiatrom správne nastavený
liečebný režim, teda lieky v správnom množstve či kombinácii. Skutočnosť, že medikamentózna liečba

nebola správne žalobkyni nastavená, ako to uvádzal znalec, nesvedčí automaticky o neprítomnosti BAP.

79.NapokonabsenciuBAPnemožnoodôvodňovaťanikonštatovaním,žeepizódy(manické,depresívne
alebo zmiešané) by sa neprejavovali len v priestoroch mestskej hromadnej dopravy, ako to uvádzal
znalec, pretože z dokumentácie založenej v administratívnom spise, na ktorú poukazoval v znaleckom

posudku aj samotný znalec, vyplýva, že jednotlivé epizódy žalobkyne sa vyskytovali nielen v MHD, ale
aj v domácnosti vo vzťahu k manželovi žalobkyne, v obchode vo vzťahu k predavačke, ktorú žalobkyňa
napadla a podobne.

80. Neuniklo pozornosti správneho súdu ani to, že v diagnostickom závere znalec uvádza, že „Bipolárna
afektívna porucha nie je súčasným znaleckým dokazovaním preukázateľná.“ Pojem „preukázateľná“

nemožno zamieňať s pojmom „preukázaná“. Ak určitá skutočnosť nie je preukázateľná, nemožno ju ani
potvrdiť, ale ani vylúčiť. Vyjadrenie znalca o tom, že BAP nie je súčasným znaleckým dokazovaním
preukázateľná, svedčí skôr o tom, že znalec v zdravotnej dokumentácii nevzhliadol dostatočné podklady
pre stanovenie danej diagnózy, avšak z uvedeného nemožno automaticky vyvodiť záver o absencii BAP.

81. Odklon od diagnózy BAP u žalobkyne znalcom E. F. tak nie je v znaleckom posudku dostatočne
odôvodnený, čo robí znalecký posudok nepreskúmateľným. Napokon, znalec do svojich záverov
vnášal aj množstvo úvah, čo nemožno akceptovať. Ide napríklad o vyjadrenie znalca, že „Znalec sa
môže vzniesť na základe tohto úvahu o spochybnení, či tento typ úzkostnej poruchy u poškodenej
prebieha na pozadí vyústenia psychotraumatickej stresovej poruchy a nemôže vylúčiť, že práve

opakované dlhoročné užívanie Diazepamu sa môže minimálne podieľať na priebehu panických atakách,
ktoré podmieňujú „neovládateľné a nepredvídateľné správanie“ posudzovanej v priestoroch hromadnej
dopravy.“ alebo „Tento, prakticky abstrakt z doloženej dokumentácie navodzuje klinickú úvahu o pôvode
neovládateľného a nepredvídateľného správania posudzovanej v panickej poruche a v poruche
osobnosti.“.

82. Nakoľko znalecký posudok E. F. č. 5/2024 a jeho závery boli len automaticky prevzaté posudkovým
lekárom žalovaného do jeho lekárskeho posudku zo dňa 06.05.2024, bez riadneho posudzovania aj vo
vzájomnej súvislosti s ostatnými lekárskymi správami žalobkyne obsiahnutými v spise a následne boli
tieto závery bez ďalšieho prevzaté žalovaným do napadnutého rozhodnutia, boli aj lekársky posudok

a napadnuté rozhodnutie zaťažené vadou nepreskúmateľnosti.

83. Nie je úlohou ani oprávnením správneho súdu posudzovať, ktorá diagnóza žalobkyne je určená
správne, či diagnóza stanovená znalcom alebo diagnóza určená ošetrujúcim psychiatrom žalobkyne
E. H., resp. aj lekárom z Fakultnej nemocnice v Trenčíne. Je však úlohou správnych orgánov vykonať

dokazovanie v administratívnom konaní v takom rozsahu, aby bolo správne stanovené rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobkyne a to aj za účelom správneho posúdenia jej miery funkčnej poruchy
a od toho sa odvíjajúcej skutočnosti, či žalobkyňa je alebo nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, čo je základný predpoklad na to, aby mohlo byť ďalej posudzované splnenie ďalších
zákonom ustanovených podmienok pre priznanie peňažného príspevku, ako napríklad odkázanosti na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

84. Správne určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia je napokon dôležité aj z hľadiska
charakteristík daného ochorenia, pretože ako to namietala žalobkyňa a ako to uvádzal aj znalec
v znaleckom posudku, panická porucha ani histriónska porucha osobnosti (na rozdiel od BAP)

nezakladajú klinickými obrazmi neschopnosť ovládnuť sa a neschopnosť predvídať. Mohlo by tak
vdôsledkunesprávnehourčeniadruhuochoreniabyťnesprávneposúdenéajto,čijehoprejavyjemožné
ovládať alebo predvídať.

85. Zhrňujúc vyššie uvedené, po vrátení veci mal žalovaný opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne

proti rozhodnutiu zo dňa 03.08.2020, nakoľko pôvodné rozhodnutie žalovaného bolo zrušené z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia záverov posudkového lekára o predvídateľnosti správania žalobkyne
a z dôvodu nezaoberania sa otázkou možného neovládateľného správania žalobkyne. V konaní po
vrátení veci sa však žalovaný nezaoberal právne záväzným pokynom kasačného súdu uvedeným v jehorozsudku sp. zn. 6Ssk/15/2022 zo dňa 10.05.2023 a dovtedajšie diskrepancie a nedostatky pôvodného
konania a rozhodovania neodstránil. Namiesto objasnenia kasačným súdom vytknutých nedostatkov
bolo na základe záverov znaleckého posudku vyhotoveného E. F. celkom zmenené rozhodujúce

zdravotné postihnutie žalobkyne a bola jej zmenená aj miera funkčnej poruchy, v takom rozsahu, že
už viac nebola ani považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a následne sa už otázkou
ne/odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom žalovaný zaoberal
len okrajovo. Vo veci pritom existovali dve kategórie podkladov – na jednej strane lekárske správy
žalobkyne(správazhospitalizáciealekárskesprávyE.H.)svedčiacevprospechzáveruodiagnózeBAP

a na druhej strane znalecký posudok E. F. spolu s jeho doplnením svedčiaci o inej diagnóze (poruche
osobnosti). V takomto prípade bolo kľúčovou úlohou posudkového lekára žalovaného určiť, ktorá
diagnóza je správna a náležitým spôsobom svoj záver aj odôvodniť bez ohľadu na to, ku ktorej z diagnóz
by sa priklonil. Ak ale posudkový lekár len automaticky prevzal záver E. F. a s druhou kategóriou
dôkazov svedčiacou v iný záver sa riadne nevysporiadal, len stroho skonštatoval, že vzhľadom na záver
znalca považuje lekárske správy E. H. za nesprávne a k správe z hospitalizácie sa ani nevyjadril, takýto

lekársky posudok je nepreskúmateľný pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov, o to viac, keď závery
znalca sú sami o sebe vnútorne rozporné a znalecký posudok sám o sebe nie je náležite odôvodnený
a presvedčivý.

86. K záverom posudkového lekára žalovaného ohľadom neodkázanosti žalobkyne na individuálnu

prepravu osobným motorovým vozidlom, tak ako ich uviedol v lekárskom posudku zo dňa 06.05.2024,
správny súd uvádza, že tieto sa odvíjali práve aj od znalcom stanovenej diagnózy – rozhodujúceho
zdravotného postihnutia žalobkyne. Keďže však znalec náležitým spôsobom neodôvodnil svoj
odklon od druhu ochorenia vyplývajúceho z lekárskych správ žalobkyne a tento odklon nevysvetlil
ani posudkový lekár a po prvýkrát stanovil inú diagnózu, ktorá podľa jeho vyjadrenia nebýva

sprevádzaná nepredvídateľným či neovládateľným správaním, nemožno ani závery ohľadom ne/
odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom považovať za
dostatočne odôvodnené a preskúmateľné.

87. Odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom nebola v konaní posudkovým

lekárom žalovaného a ani žalovaným v napadnutom rozhodnutí náležite posudzovaná z dôvodu, že
žalobkynibolamierafunkčnejporuchynazákladenovostanovenejdiagnózyurčenálen40%,vdôsledku
čoho nie je považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a tiež tým, že závery psychiatra E.
H. v napadnutom rozhodnutí žalovaný len na základe odlišne stanovenej diagnózy znalcom automaticky
označil za nesprávne. Bez ohľadu na konkrétne stanovenie diagnózy žalobkyne však v týchto lekárskych

správach E. H. boli popisované viaceré „epizódy“ žalobkyne spôsobené jej ochorením a tieto nemožno
opomenúť. Aj keby mala byť chybná diagnóza stanovená E. H., neznamená to, že by sa predmetné
epizódy resp. prejavy ochorenia žalobkyne nevyskytovali.

88. Správny súd tiež poukazuje na definíciu odkázanosti fyzickej osoby na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom tak, ako ju určuje ustanovenie § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008
Z. z.. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a)
ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať

do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla
verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity,
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej
dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy
osôb. Podľa § 14 ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

je odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla, ak je a) odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a
využíva ho na aktivity podľa § 38 ods. 9 písm. a) alebo b) fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím podľa § 38 ods. 9 písm. b). Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z. zvýšené
výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla na účely tohto zákona

sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia na prevádzku osobného motorového vozidla, ktoré využíva
a) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom na pracovné aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo na občianske
aktivity; podmienka využívania osobného motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy,ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú
zárobkovú činnosť v mieste svojho trvalého pobytu, a podmienka využívania osobného motorového
vozidla na vzdelávacie aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím

má určený individuálny študijný plán, alebo b) fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zaradená
do chronického dialyzačného programu alebo do transplantačného programu alebo ktorej sa poskytuje
akútna onkologická liečba a pri hematoonkologickom ochorení aj udržiavacia liečba.

89. V prípade žalobkyne nebolo namietané a bolo nesporné, že nie je zaradená do chronického

dialyzačného programu alebo do transplantačného programu a neposkytuje sa jej akútna onkologická
liečba ani pri hematoonkologickom ochorení udržiavacia liečba, teda nespĺňa podmienky podľa §
38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.. Žalobkyňa sa však považuje za osobu uvedenú v §
38 ods. 9 písm. a) uvedeného zákona v spojení s jeho § 14 ods. 6 písm. b). Nebolo sporné, že
žalobkyňa nemá ťažkú poruchu mobility, ani ťažkú poruchu zvieračov, svoju odkázanosť na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom žalobkyňa odôvodňovala tým, že trpí duševnou poruchou

s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania a preto
nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

90. Správny súd poukazuje na to, že ustanovenie § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.

upravuje tri druhy správania, ktoré podmieňujú odkázanosť fyzickej osoby na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom a to často sa opakujúce prejavy: 1/ agresivity, 2/ neovládateľného
správania alebo 3/ nepredvídateľného správania. Teda na určenie odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom postačuje ktorékoľvek
z vyššie uvedených troch kategórií správania, nemusí ísť teda o neovládateľné prejavy agresivity či

nepredvídateľné prejavy agresivity ako to niekedy mylne zamieňajú správne orgány. Akonáhle existujú
časté prejavy agresivity spôsobené duševným ochorením, bez ohľadu na to, či tieto prejavy sú alebo
nie sú predvídateľné alebo ovládateľné, má to za následok odkázanosť fyzickej osoby na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom.

91. Vyššie uvedené dáva správny súd do pozornosti z dôvodu, že posudkový lekár napriek
konštatovaniu, že žalobkyňa sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
kopíroval závery znalca vo vzťahu k absencii odkázanosti žalobkyne na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, avšak znalec sa vo svojom znaleckom posudku vyjadroval len k existencii
či neexistencii neovládateľného a/alebo nepredvídateľného správania žalobkyne (čo bol dôvod pre

jeho pribratie), bližšie vo svojich záveroch nerozoberal prejavy agresivity žalobkyne. Len všeobecne
konštatoval vo svojich záveroch, že zistená zmiešaná porucha osobnosti sa prejavmi agresie (aj
trvalými prejavmi – t.j. agresivity) môže prejaviť. Závery posudkového lekára ohľadom odkázanosti
žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom tak neboli riadne odôvodnené, avšak
uvedené správny súd bližšie neposudzoval, pretože tieto skutočnosti sú relevantné len v prípade, že sa

v konkrétnom prípade jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Nakoľko žalobkyni bola
miera funkčnej poruchy určená 40 % (čo je záver posudkového lekára žalovaného, nie znalca), teda
nepovažuje sa za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nemožno ďalej posudzovať ani otázku jej
prípadnej odkázanosti či neodkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

92. Pokiaľ žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení k správnej žalobe na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.06.2012, sp. zn. 7 Sžso/51/2011, R 89/2013, podľa ktorého
posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú
aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom, správny súd uvádza, že uvedený rozsudok, resp. z neho žalovaným citovaná

časť, nijako neodporuje vyššie uvedeným záverom správneho súdu. Správny súd plne rešpektuje, že
na posudzovanie miery funkčnej poruchy sú oprávnení posudkoví lekári, avšak závery posudkových
lekárov musia byť náležite odôvodnené, čo v danom prípade neboli. Rovnako to platí aj v súvislosti s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2011, sp. zn. 7 So 5/2011, na ktorý
žalovaný poukazoval, podľa ktorého posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na

schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť a posúdenie splnenia zdravotnej podmienky pre vznik
nároku na invalidný dôchodok si vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia
(zabezpečenia) je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia a to tak na účely správneho, ako
aj na účely súdneho konania. K tomuto rozsudku len správny súd dopĺňa, že ide o odlišnú právnu úpravua posudzovanie zdravotného stavu na účely sociálneho poistenia, ale primerane platí, že aj v takých
prípadoch posudzovanie zdravotného stavu vykonávajú príslušní posudkoví lekári.

93. Žalovaný poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.03.2012, sp.
zn. 6 Sžp/6/2011, R 16/2013, z ktorého citoval, že ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí
aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností
dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní
obmedzene a správny orgán nemôže znalecký posudok označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným

posúdením skutočnosti z odbornej stránky. K tomuto správny súd uvádza, že žalovaným citovanú časť
nepopiera, správny súd ani správny orgán nemôžu označovať znalecký posudok za nesprávny ani
nahrádzať závery znalca vlastnými závermi o odborných medicínskych otázkach, avšak správny súd
v tu prejednávanej veci taký postup neaplikoval, len konštatoval, že závery znalca nie sú preskúmateľné
pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov. Správny súd znalecký posudok č. 5/2024 skúmal len čo
do otázky jeho úplnosti, logickosti, zrozumiteľnosti, celistvosti, vnútornej nerozpornosti a dostatočnej

odôvodnenosti, zohľadneniu všetkých lekárskych správ a preskúmateľnosti jeho záverov. Znalecký
posudok však uvedené kritériá podľa názoru správneho súdu z dôvodov už vyššie uvedených nespĺňal.

94. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.07.2011, sp. zn. 8 Szd 1/2010, R
97/2012, žalovaný citoval a zdôraznil, že ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu, súd vychádza zo skutkových zistení správneho orgánu, môže opätovne vykonať
dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy
O.s.p., avšak nemôže sa jednať o podstatné doplnenie dokazovania. Tiež z uvedeného rozsudku
žalovaný zdôraznil, že súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti,
či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli vyslovené v súlade so

zákonom (a najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov
neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho. K uvedenému správny súd uvádza, že skúmal
stav veci ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a na neskoršie predložené dôkazy, ktoré neboli jeho
súčasťou v konaní neprihliadal a nevykonával žiadne podstatné doplnenie dokazovania. Rovnako tak
neposudzoval závery medicínskeho charakteru z hľadiska odborného, ale výlučne z hľadiska právneho.

95. Žalovaný tiež poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.05.2011,
sp. zn. 9Sžo/24/2011, R77/2012, z ktorého citoval, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať
pracovnú činnosť, súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky

účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom
konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 18.05.2010, sp. zn. 6 Sžo 150/2009, R 99/2011, žalovaný citoval, že znalecký posudok je
jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom
však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť (jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca

zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym
orgánom.Správnyorgánpretonemôžeznaleckýposudokoznačiťakonesprávnyanahradiťhovlastným
posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
22.06.2016, sp. zn. 10So/92/2015, žalovaný zdôraznil, že zo súdnej praxe súd preskúmava lekárske
posudky posudkových lekárov len z toho hľadiska, či tieto sú úplné, logické a presvedčivé a či

dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu, odbornú stránku lekárskych
posudkov však súdy nemôžu preskúmavať. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 28.10.2015, sp. zn. 9Sžso/16/2014, žalovaný zdôraznil, že súdy v rámci rozhodovania nemajú
oprávnenie na to, aby vyslovili odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
ani nevyslovujú odborné závery ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako

podklad rozhodnutia o kompenzácii, sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú
v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Ku všetkým uvedeným rozsudkom správny súd
konštatuje, že postupoval v súlade s citovanou judikatúrou, neposudzoval sám odborné otázky, posudky
(lekársky, aj znalecký) posudzoval výlučne len z pohľadu, či sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé,
preskúmateľné a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení.

96. K vyjadreniu posudkového lekára predloženého žalovaným k vyjadreniu k správnej žalobe
správny súd uvádza, že predmetom súdneho prieskumu je v predmetnej veci zásadne rozhodnutie
správneho orgánu a nie vyjadrenie, v ktorom žalovaný (prípadne posudkový lekár žalovaného) bližšiedo-odôvodňuje správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, respektíve dopĺňa napadnuté rozhodnutie
o ďalšie dôvody, preto správny súd na takéto dodatočné vyjadrenie posudkového lekára neprihliada
a takéto dodatočné vyjadrenie nemá a nemôže mať vplyv na posúdenie zákonnosti napadnutého

rozhodnutia. Uvedené konštatoval už aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 6Ssk/15/2022 zo
dňa 10.05.2023 (bod 44.).

97. K námietkam účastníkov konania ohľadom nezohľadňovania aktuálnejších lekárskych správ
žalobkyne (za obdobie rokov 2021 až 2024) týkajúcich sa jej zdravotného stavu, správny súd uvádza,

že v zmysle príslušných ustanovení správneho poriadku citovaných v tomto rozsudku je povinnosťou
orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť skutočný stav veci v rozsahu potrebnom pre vydanie jeho
rozhodnutia a na tento účel vykonať potrebné dokazovanie resp. zabezpečiť si potrebné podklady. Podľa
§ 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie,
preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom
lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke, posudkový lekár

túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. Ak teda žalobkyňa disponuje
aj ďalšou lekárskou dokumentáciou, ktorá nebola obsahom lekárskeho nálezu alebo ktorá nie je
zaznamenaná v elektronickej zdravotnej knižke, mohla a mala ju predložiť, avšak uvedené nezbavuje
žalovaného jeho povinnosti riadne a úplne zisťovať skutočný stav veci. Podľa § 32 ods. 1 správneho
poriadku, je totiž správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si

obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Nemožno tak akceptovať argumentáciu žalovaného o tom, že na aktuálne lekárske správy neprihliadal,
resp. tieto nevyhľadával, z dôvodu, že ich žalobkyňa sama automaticky nepredložila.

98. K lekárskym správam predloženým žalobkyňou k správnej žalobe správny súd predovšetkým

opakuje, že nie je oprávnený sám vyhodnocovať otázky medicínskeho charakteru a posudzovať
zdravotný stav žalobkyne. Poukazuje však na to, že lekárska správa E. G. H., psychiatra zo dňa
07.02.2020 bola zahrnutá v lekárskom posudku, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ ide o lekársku správu zo dňa 26.05.2020, správny súd poukazuje na to, že
v lekárskom posudku, ktorý bol podkladom napadnutého rozhodnutia, boli posudkovým lekárom

zohľadnené novšie, t.j. aktuálnejšie lekárske správy od totožného lekára. K lekárskym správam z
psychiatrických vyšetrení E. I. H. správny súd poukazuje na to, časť týchto lekárskych vyšetrení je z
obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia a správny súd je viazaný stavom veci ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia podľa § 135 ods. 1 SSP, preto na lekárske vyšetrenia z obdobia po vydaní
napadnutého rozhodnutia nemožno prihliadať. K zvyšnej časti uvedených lekárskych vyšetrení správny

súduvádza,žetietopodľalekárskehoposudkuaznaleckéhoposudkunebolizahrnutévjehopodkladoch
a s ohľadom na už vyššie uvedené bolo povinnosťou správneho orgánu za účelom presného a úplného
zistenia skutočného stavu veci si ich od žalobkyne vyžiadať. Hoci znalec E. F. podľa obsahu znaleckého
posudku vykonal konzultáciu s E. I. H. a do podkladov znaleckého posudku zahrnul aj lekársku správu
žalobkyne od menovaného lekára zo dňa 08.01.2024, správny súd na tomto mieste poukazuje aj na to,

že pokiaľ znalec v posudku uvádzal, že vykonával korešpondenčné prípadne iné konzultácie s lekármi
žalobkyne (E. E., E. H.), znalecký posudok je bez príloh a teda nie je preskúmateľný záver z takýchto
konzultácií.

99. V priebehu správneho súdneho konania žalobkyňa predložila správnemu súdu v prílohe svojho

podania zo dňa 18.03.2025 aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa
05.03.2025, ktorým poukazovala na to, že v konaniach na Sociálnej poisťovni je žalobkyňa naďalej
invalidná a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou je 55 %. K tomuto správny súd uvádza, že na predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne
ústredie nemohol prihliadať z dôvodu, že toto bolo vydané až po vydaní správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia žalovaného a správny súd je viazaný pri svojom rozhodovaní stavom v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Okrajovo však správny súd dodáva, že miera funkčnej
poruchy podľa zákona č. 447/2008 Z. z. nemusí byť totožná s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

100. Žalobkyňa v priebehu správneho súdneho konania predložila znalecký posudok č. 17/2024,
vypracovaný E. A. J. a súčasne navrhovala vypočuť v konaní znalca E. A. J., neskôr od výsluchu znalca
upustila a žiadala už len oboznámiť znalecký posudok č. 17/2024. K tomuto správny súd uvádza, že
znalecký posudok vypracovaný znalcom E. A. J. č. 17/2024 bol tak, ako to vyplýva aj z jeho obsahu,vypracovaný dňa 17.07.2024 a to na základe žiadosti žalobkyne zastúpenej jej právnym zástupcom.
Správny súd poukazuje na to, že správne súdy spravidla nie sú súdmi skutkovými a v konaní o správnej
žalobe v sociálnych veciach, o akú sa jedná v tomto prejednávanom prípade, je podľa § 135 ods. 1

SSP na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Uvedené znamená, že
správny súd nie je zo zákona oprávnený prihliadať na dôkazy, ktoré neboli súčasťou skutkového stavu
pri rozhodovaní orgánu verejnej správy. Znalecký posudok predložený žalobkyňou bol vyhotovený dňa
17.07.2024. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie však bolo vydané dňa 14.05.2024. Je tak zrejmé,

že znalecký posudok bol vyhotovený až po vydaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a preto
správny súd, viazaný skutkovým stavom v čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa §
135 ods. 1 SSP, tak nemôže a nemohol v konaní na uvedený znalecký posudok prihliadať.

101. Z uvedených dôvodov správny súd návrhy žalobkyne na vykonanie dokazovania zamietol.

102. Žalobkyňa navrhovala, aby správny súd zrušil okrem napadnutého rozhodnutia aj jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie. Správny súd teda preskúmal aj prvostupňové rozhodnutie,
pričom dospel k záveru, že aj toto je nepreskúmateľné, nakoľko jeho odôvodnenie pozostáva
z niekoľkých viet, ktoré sú len zhrnutím priebehu administratívneho konania a citáciou paragrafového
znenia zákonných ustanovení, avšak náležité odôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, ako správny orgán

dospel k svojim záverom v ňom absentuje a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci už konštatoval
v predchádzajúcom konaní aj Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší správny súd SR.

103. K námietke žalobkyne ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uvádza, že
námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a súčasne námietka nesprávneho

právneho posúdenia veci popri sebe neobstoja, pretože arbitrárne rozhodnutie už zo svojej podstaty
vylučuje posúdenie jeho ne/zákonnosti z hľadiska ne/správneho právneho posúdenia veci. Bez
náležitého odôvodnenia záverov v predmetnej veci správny súd ani nemôže posúdiť, či žalovaný vec
správne právne posúdil.

104. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP napadnuté
rozhodnutiezrušil,keďžejenepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodovazistenie
skutkovéhostavuorgánomverejnejsprávybolonedostačujúcenariadneposúdenieveci,súčasnepodľa
§ 191 ods. 3 SSP z rovnakých dôvodov zrušil aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a podľa
§ 191 ods. 4 SSP vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

105. V ďalšom konaní bude potrebné, aby posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne,
všetky relevantné lekárske správy ako aj znalecké posudky (znalecký posudok zabezpečený žalovaným
a znalecký posudok predložený v konaní žalobkyňou), pričom jednotlivé dôkazy posudkový lekár
vyhodnotísamostatneajvovzájomnejsúvislostiariadnymapreskúmateľnýmspôsobomodôvodnísvoje

závery. Následne správny orgán znova vo veci rozhodne a svoje závery taktiež riadnym spôsobom
odôvodní, pričom bude dbať o zachovanie procesných práv účastníka konania a bude sa zaoberať
aj skôr vyslovenými závermi Krajského súdu v Trenčíne a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky.

106. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobkyňa bola v konaní pred
správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)

opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.

Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.

c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).