Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. august 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100640
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Prof. JUDr. Peter Potásch
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100640.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): BARDEJOVSKÉ
KÚPELE a.s., Bardejovské Kúpele, IČO: 36 168 301, zastúpeného: JUDr. Miroslav Ondrušek, advokát,
Radničné námestie 33, Bardejov, IČO: 45 244 341, proti žalovanému: Mesto Bardejov, Radničné
námestie 16, Bardejov, IČO: 00 321 842, o správnej žalobe opomenutého účastníka konania, o kasačnej
sťažnosti žalobcu voči uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. 3S/22/2023-90 zo dňa

23. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd") uznesením
č. k. 3S/22/2023-90 zo dňa 23. januára 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie") podľa § 98 ods. 1 písm.
e) a c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") odmietol žalobu žalobcu ako
podanú predčasne a zjavne neoprávnenou osobou. Žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia o uložení
povinnosti žalovanému doručiť mu rozhodnutie žalovaného číslo sp. ŽP 2274/2022 zo dňa 16.06.2022 o

umiestnení stavby „Polyfunkčný objekt SPA APARTMENS" na pozemkoch parc. č. C KN XXXX/XXX a
C KN XXXX/XXX vedených na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území Z. (ďalej len „predmetná
stavba"), ktorá má byť určená pre dočasné rekreačné apartmánové bývanie.

2. Správny súd skonštatoval, že definíciu účastníkov konania v územnom konaní upravuje § 34 ods. 2
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení

(ďalej len „Stavebný zákon"). Správny súd však nemal za preukázané, že napadnutým rozhodnutím by
mohli byť dotknuté práva žalobcu k stavbám a pozemkom, ako sú predpokladané ustanovením § 34
ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 a 139 ods. 2 písm. c) a d) Stavebného zákona, resp. ako uvádza žalobca
v správnej žalobe.

3. Tvrdenie žalobcu, že pozemky, na ktorých má byť predmetná stavba postavená, podliehajú režimu

kúpeľného miesta s vyššou mierou ochrany, sa podľa správneho súdu nezakladá na pravde. Poukázal
na Štatút Kúpeľného miesta Bardejov, v zmysle ktorého síce územie Kúpeľného miesta Bardejov
tvorí katastrálne územie mesta Z. (čl. 2 ods. 1), avšak liečebný režim prebieha v tzv. vnútornom
kúpeľnom území. Uviedol, že zo znenia čl. 3 ods. 1 a 3 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov sa ochrana
liečebného režimu uplatňuje len na území vnútorného kúpeľného územia, ktoré je vyznačené v katastri
nehnuteľností. Správny súd následne posúdením skutočného umiestnenia pozemkov, na ktorých bola

umiestnená predmetná stavba, dospel k záveru, že tieto sa vo vnútornom kúpeľnom území Kúpeľného
miesta Bardejov nenachádzajú.4. Z listov vlastníctva č. XXXXX, resp. č. XXXXX pre katastrálne územie Z. podľa správneho súdu
vyplýva, že pozemky, na ktorých má byť postavená predmetná stavba, nepredstavujú žiaden druh

chránenej nehnuteľnosti, t. j. nie je u nich konštatované, že sa jedná o ochranné pásmo kúpeľného
územia a ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja alebo prírodného zdroja minerálnej stolovej vody.

5. Správny súd preto nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by žalobcovi prislúchalo postavenie účastníka
konania v zmysle § 34 ods. 2 Stavebného zákona, nakoľko

nie je vlastníkom susediacich pozemkov a stavieb. Správny súd tiež nemal za preukázanú existenciu
iného práva na strane žalobcu, a to ani vyplývajúceho mu z jeho postavenia ako poskytovateľa kúpeľnej
starostlivostivKúpeľnommiesteBardejov,ktorébyvydanímstavebnéhopovolenianapredmetnústavbu
mohlo byť dotknuté alebo ohrozené.

6. Účastníctvo žalobcu v administratívnom konaní správny súd nevzhliadol ani z titulu prihlásenia sa do

administratívneho konania tak, ako to predpokladá ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení
(ďalej len „Správny poriadok"). Žalobca listom č. I/1-737/21 zo dňa 24.05.2021 prejavil určitú vôľu, aby
sa s ním ako s účastníkom konalo „vo všetkých územných a stavebných konaniach v kúpeľnom území
Bardejovských Kúpeľov". Ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku je podľa názoru správneho

súdu potrebné vykladať tak, že prejav vôle smerujúci k prihláseniu sa do administratívneho konania
musí byť dostatočne určitý, a preto vyslovený vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu, ku ktorému následne
správny orgán posúdi, či sú splnené podmienky na to, aby s takouto osobou konal. V opačnom prípade,
ak by sa pripustila možnosť generálneho prihlasovania sa do všetkých prebiehajúcich aj budúcich
administratívnych konaní, došlo by k neprimeranému rozšíreniu aplikácie § 14 ods. 1 Správneho

poriadku.

7. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017 zo dňa 1. augusta 2018
správny súd nepovažoval za relevantný pre súdenú vec, nakoľko v tomto konaní nebolo preukázané,
že pozemky, na ktorých má byť predmetná stavba postavená, podliehajú režimu kúpeľného miesta s

vyššou mierou ochrany.

8. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal správny súd za preukázané, že žalobca nebol
účastníkom administratívneho konania, v rámci ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané, preto mu
nesvedčí status opomenutého účastníka predmetného administratívneho konania.

9. Správny súd ďalej poukázal na § 7 písm. a) SSP, v zmysle ktorého správne súdy nepreskúmavajú
právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Uviedol, že nakoľko
napadnuté rozhodnutie je prvostupňovým rozhodnutím, správnu žalobu odmietol aj v zmysle § 98 ods.

1 písm. c) SSP.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

10. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť z dôvodov

podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a j) SSP, ktorou žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
správnemu súdu na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ uviedol, že považuje za neudržateľnú argumentáciu správneho súdu, že
prevádzkovateľovi kúpeľného miesta nepatrí právo byť účastníkom územných

a ani stavebných konaní, ktoré prebiehajú v kúpeľnom mieste.

12. Podľa sťažovateľa, správny súd nesprávne odmietol správnu žalobu v zmysle ust. § 98 ods. 1
písm. c) SSP, pretože špecifickosť správnej žaloby opomenutého účastníka okrem iného spočíva v tom,
že za situácie, keď správny orgán vydal meritórne rozhodnutie, § 179 SSP neguje § 7 písm. a) SSP.

V danom prípade je tomu tak preto, že správny orgán s opomenutým účastníkom nekonal a ani mu
meritórne správne rozhodnutie nedoručoval, sťažovateľ voči takému správnemu rozhodnutiu nemohol
podať riadny opravný prostriedok.13. Sťažovateľ poukázal na obdobné konanie týkajúce sa jeho správnej žaloby opomenutého účastníka
konania v stavebnom konaní, ktorého predmetom je tá istá predmetná stavba, ktoré bolo vedené na
Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. 3S/8/2024, v ktorom správny súd uznesením č. k. 3S/8/2024-117

zo dňa 18.04.2024 vo veci stavebného povolenia priznal správnej žalobe odkladný účinok. Podľa
sťažovateľa v uznesení č. k. 3S/8/2024-117 správny súd prejudikoval dôvodnosť aj tejto správnej žaloby
s tým, že v bode 26. odôvodnenia uviedol: „...Nemožno poprieť, že Bardejovské kúpele sú kúpeľným
miestom,kdesaposkytujestarostlivosťmnožstvuosôbročne,apretosprávnysúdindikujemožnýrozpor
s verejným záujmom... " Argumentácia správneho súdu uvedená v uznesení č. k. 3S/8/2024-117 a v

napadnutom uznesení je diametrálne odlišná a navzájom si odporuje. Namietal, že v žalobe opísal a
dôkazmi preukázal, že pozemky na ktorých sa má umiestňovať predmetná stavba sa nachádzajú v
Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele. Sťažovateľ videl rozpor v tom, že správny súd v uznesení č. k.
3S/8/2024-117 skonštatoval, že v danom prípade ide o územie Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele a
vnapadnutomuzneseníužargumentovaltým,žesaochranakúpeľnéhorežimuvzťahujelennavnútorné
kúpeľné územie, ktoré požíva vyššiu mieru ochrany.

14. To, že sa kúpeľné územie člení na vnútorné kúpeľné územie a na tzv. nástupno-prechodnú zónu/
územie bezprostredne nadväzujúce na vnútorné kúpeľné územie, nemá podľa sťažovateľa vo vzťahu
k otázke ochrany kúpeľného miesta a jeho režimu, absolútne žiadnu relevanciu. V danom prípade si
správny súd podľa sťažovateľa zamieňa pojmy „ochrana liečebného režimu" a „ochrana kúpeľného

miesta".

15. Z ustanovenia § 35 ods. 3) zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných
liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o kúpeľníctve"), čl. 4 a čl. 7 Štatútu Kúpeľného miesta

Bardejovské Kúpele v spojení s príslušnými právnymi predpismi na úseku kúpeľníctva a v spojení s
Územným plánom zóny - Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele podľa sťažovateľa vyplýva, že ochrana
vzmyslepríslušnýchprávnychpredpisovnaúsekukúpeľníctvasavzťahujenavnútornékúpeľnéúzemie,
ako aj na nástupno-prechodnú zónu do vnútorného kúpeľného územia, keďže obidva tieto územia
tvoria jeden funkčný, resp. navzájom neoddeliteľný celok, t. j. Kúpeľné miesto Bardejovské Kúpele.

Preto podľa neho neobstojí argumentácia správneho súdu, že pozemky, ktoré sa nenachádzajú vo
vnútornomkúpeľnomúzemí,ale„len"vnástupno-prechodnejzónenepožívajústatusochranykúpeľného
miesta, a preto žalobca nemôže byť dotknutý na svojich právach ako prevádzkovateľ Kúpeľného
miesta Bardejovské Kúpele. Sťažovateľ namietal, že predmetná stavba bude samozrejme napojená na
existujúce kanalizačné potrubie, ktoré má vyše 50 rokov a kapacitne už teraz nestíha.

16. Správny sú podľa sťažovateľa dezinterpretoval jeho právnu argumentáciu rozsudkami Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Sžp/1/2010 sp. zn. 1Sžp/18/2020 a sp. zn. 7Sžk/15/2017)
a to tým spôsobom, že táto argumentácia sťažovateľa neobstojí preto, že vo vyššie uvedených právnych
veciach bol iný skutkový stav.

17. Sťažovateľ uviedol, že v podaniach zo dňa 24.05.2021 a 12.12.2022, adresovaných žalovanému,
prejavil vôľu byť účastníkom všetkých správnych (územných a stavebných) konaní, ktoré sa týkajú
Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele. Namietal, že jediný, kto disponuje informáciou, aké správne
(územné a stavebné) konania prebiehajú v Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele, je jedine žalovaný

- stavebný úrad. Poukázal na to, že v predmetnej veci žalovaný nedoručil písomnosti/rozhodnutia vo
forme verejnej vyhlášky, a tak mu na obhajobu svojho práva ostáva len správna žaloba opomenutého
účastníka v zmysle
ust. § 179 SSP. Napadnuté uznesenie preto považoval za arbitrárne.

18.SťažovateľvčastiIII.kasačnejsťažnostiuviedol,žemalbyťúčastníkomúzemnéhokonaniaprimárne
nie preto, že sa do neho prihlásil písomnými podaniami zo dňa 24.05.2021 a 12.12.2022, ale preto, že
mu skrz svojho vyššie uvedeného statusu toto právo patrilo
a to ako z pohľadu Stavebného zákona a Správneho poriadku, tak aj (primárne) na základe právnych
predpisov na úseku kúpeľníctva, t. j. žalovaný v pozícii stavebného úradu mal so sťažovateľom konať v

územnom konaní, bez ohľadu na to, že či sa sťažovateľ do toho osobitným písomným podaním prihlásil
alebonie.Totopodľanehopotvrdzujeajrozhodovaciačinnosťžalovanéhodoroku2021,keďžežalovaný
so sťažovateľom v územných/stavebných konaniach, ktoré prebiehali v Kúpeľnom mieste Bardejovské
Kúpele konal ako s účastníkom konania.19. Sťažovateľ to, že mu patrí právo byť účastníkom predmetného územného konania, opieral o §
35 ods. 5) a § 36 ods. 1-2 zákona o kúpeľníctve. Ak teda všeobecne záväzné právne predpisy na

úseku kúpeľníctva v kúpeľnom mieste, čo sa týka ochrany tohto územia stanovujú prísnu ochranu,
resp. reguláciu a to aj na úseku výstavby a architektúry nových objektov, pričom sťažovateľovi
ako prevádzkovateľovi kúpeľného miesta a poskytovateľovi ústavnej zdravotno-liečebnej (kúpeľnej)
starostlivosti tieto všeobecne záväzné právne predpisy ukladajú povinnosť vytvárať a ochraňovať toto
jedinečné a nenahraditeľné prírodné a liečebné prostredie, tak niet žiadnej pochybnosti o tom, že

sťažovateľovi patrí právo byť účastníkom predmetného územného konania, ako aj všetkých iných
územných/stavebných konaní prebiehajúcich v Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele.

20. Sťažovateľ uviedol, že v žalobe argumentoval, tým, že kasačný súd už v svojej rozhodovacej praxi
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžk/15/2017) riešil otázku, či prevádzkovateľovi kúpeľného
miesta patrí právo byť účastníkom stavebného konania, pričom kasačný súd dospel k jednoznačnému

záveru, že takéto právo prevádzkovateľovi kúpeľného miesta patrí. Správny súd podľa neho túto
rozhodovaciu prax kasačného súdu odignoroval tak, že právne závery kasačného súdu arbitrárne
dezinterpretoval.

21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa platného územného plánu mesta

Bardejov, je funkčné využitie plochy, na ktorej je povolená stavba definované ako „zmiešané územie
kúpeľné", slúžiace pre umiestňovanie (spravidla viacúčelových) zariadení špecifickej vybavenosti,
kúpeľného charakteru a ubytovania mimokúpeľnej klientely, kombinovaných s funkciou bývania.
Zdôraznil,žestavbajevsúladesÚzemnýmplánomMestaBardejovavzmysleŠtatútukúpeľnéhomesta
Bardejov sa nenachádza sa v území Kúpeľného miesta Bardejov. Žalovaný poukázal na to, že z hľadiska

vzdialenosti najbližšia stavba sťažovateľa a tiež hranica kúpeľného miesta (cca. 400 m) sa od povolenej
stavby nachádza vo veľkej vzdialenosti, čo v nijakom prípade nemôže svojou bezprostrednosťou ohroziť
práva alebo prevádzku sťažovateľa.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu
(ďalej len „kasačný súd" alebo „najvyšší správny súd") preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu
podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v §
101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení

a § 11 písm. h) SSP.

23. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná
sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia a kasačnej sťažnosti,

ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

24. Podľa § 179 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť

tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

25. Podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia,

o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,
ktorýchvlastníckealeboinéprávakpozemkomalebostavbám,akoajksusednýmpozemkomastavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

26. Podľa § 139 ods. 2 písm. d/ Stavebného zákona ak sa v tomto zákone používa pojem „susedná

stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom,
o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.27. Podľa § 2 ods. 9 zákona o kúpeľníctve, kúpeľné miesto je územie obce alebo časť územia obce,
na ktorom sa nachádzajú prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné liečebne a iné
zariadenia potrebné na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti a ktoré je uznané podľa tohto zákona.

28. Podľa § 35 ods. 2) zákona o kúpeľníctve, za kúpeľné miesto sa vyhlási územie obce alebo časť
územia obce, na ktorom sa nachádzajú prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele, kúpeľné
liečebne a iné zariadenia potrebné na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti.

29. Podľa § 35 ods. 3) zákona o kúpeľníctve, kúpeľné územie je ucelené územie v kúpeľnom mieste,
ktorého rozsah je určený v štatúte kúpeľného miesta. Na kúpeľnom území sa uplatňuje ochrana
kúpeľného režimu.

30. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo napadnuté uznesenie, ktorým správny súd odmietol žalobu
sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP (ako podanú predčasne) a podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP

(ako podanú zjavne neoprávnenou osobou). Sťažovateľ namietal právne posúdenie vo vzťahu k obom
týmto dôvodom.

31. Čo sa týka odmietnutia žaloby sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, v tejto časti kasačný
súd prisvedčil sťažovateľovi v tom, že za situácie, keď správny orgán vydal meritórne rozhodnutie,

tak je vzhľadom na špecifickosť konania o správnej žalobe opomenutého účastníka právne vylúčené,
aby bola takáto žaloba podaná predčasne (z dôvodu nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov v
správnom konaní zo strany žalobcu). Nakoľko sťažovateľ nebol účastníkom administratívneho konania,
tento nemohol voči prvostupňovému rozhodnutiu podať odvolanie.

32. V tomto kontexte kasačný súd poukazuje na podmienku vymedzujúcu opomenutého účastníka v
§ 179 SSP, ktorou je okrem toho, že sa jedná o účastníka konania, s ktorým orgán verejnej správy
takto nekonal, aj to, že v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne, resp.
konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Ustanovenie § 179 ods. 6 SSP navyše explicitne predpokladá
existenciu prípadu, keď správna žaloba smeruje voči prvostupňovému rozhodnutiu alebo opatreniu,

ktoré opomenutému účastníkovi nebolo doručované a tento tak nemohol uplatniť svoje právo podať
voči nemu riadny opravný prostriedok, pričom žalovaný orgán verejnej správy v dôsledku toho považuje
administratívne konanie v danej veci za právoplatne skončené (k tomu pozri FEČÍK, Marián. § 179
[Správna žaloba opomenutého účastníka]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek,
FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 885-886.).

33. Uvedené však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého uznesenia, pretože dôvod podľa § 98 ods. 1
písm. c) SSP netvoril jedinú ani podstatnú časť právneho posúdenia pre výrok napadnutého uznesenia
o odmietnutí správnej žaloby. Z koncepcie odôvodnenia napadnutého uznesenia je totiž zjavné, že
podstatná časť právneho posúdenia sa týkala otázky účastníctva sťažovateľa v územnom konaní.

Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry, rozhodnutie sa
nezrušuje (ani) preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne
iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Analogicky je toto pravidlo možné aplikovať
aj na prípady, ak by po prípadnom zrušení uznesenia správneho súdu kasačným súdom, tento žalobu
opätovne odmietol,

ale len pre jeden - už aj z pôvodne uvádzaných dôvodov (v napadnutom uznesení).

34. Podstatu kasačnej sťažnosti v posudzovanej veci tvorila otázka, či sťažovateľ - s ohľadom na svoje
postavenie prevádzkovateľa kúpeľného miesta - mal byť účastníkom územného konania.

35. Judikatúra k týmto ustanoveniam už vyslovila, že keďže Stavebný zákon výslovne pomenúva
účastníkov každého konania osobitne a odlišne, jeho ustanovenie § 140 vylučuje aplikáciu Správneho
poriadku vo vzťahu k účastníkom konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/23/2017,
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/15/2018). Kasačný súd zdôrazňuje, že pre priznanie
postavenia účastníka konania odkazom § 34 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/ Stavebného

zákona, nepostačuje akýkoľvek tvrdený zásah do práv, resp. dotyk na vlastníckych alebo iných práv k
pozemkom alebo stavbám. Slovné spojenie „priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej
intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní
účastníkmi preukázaný.36. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia sp. zn. PL. ÚS 12/2023 zo dňa 11.
októbra2023vbodoch17.-21.uviedolnasledovnévýchodiská:„[...]ústavnýsúdzapotrebnépreskúmať

celý rozsah definície účastníka územného konania tak, ako ho normuje § 34 ods. 2 stavebného zákona.
Podľa uvedeného ustanovenia sú účastníkmi územného konania „aj právnické osoby a fyzické osoby,
ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a
stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknute´". Podľa gramatického výkladu legálny
text rozlišuje: a) právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom

alebo stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a b) právnické a fyzické osoby,
ktorých vlastnícke právo alebo iné právo k susedným pozemkom alebo stavbám vrátane bytov môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté. [...]
19. Z procesného pohľadu je však (ako vyplýva z aplikačnej praxe) rozdielom medzi prvou a druhou
skupinou účastníkov konania skutočnosť, že zatiaľ čo účastníci druhej skupiny sú jasne identifikovateľní
a správny orgán s nimi koná ex lege na základe objektivizovaných údajov z evidencie nehnuteľností, iní

dotknutí vlastníci (alebo nositelia iných práv) sa o účastníctvo v konaní musia aktívne uchádzať, tvrdiac,
že sú priamo dotknutí predmetom konania.
20. Z materiálneho hľadiska tak možno uvažovať o tom, či ochrana práv dotknutých subjektov
nepatriacich do druhej skupiny je dostatočná, ak je (na rozdiel od subjektov druhej skupiny) podmienená
aktivitou týchto subjektov.

21. Vyžadovanie vyššej miery obozretnosti (aktívne získanie informácie o prebiehajúcom konaní) a
procesnej aktivity (domáhanie sa účastníctva v konaní), ktoré subjekt nezbavuje reálnej možnosti
zúčastniť sa daného konania a požívať všetky práva zaručené v tomto konaní, nepredstavuje samo
osebe zásadný problém. [...]." Z uvedeného je podľa kasačného súdu možné vyvodiť, že účastníctvo
osoby, ktorá je iným dotknutým vlastníkom je podmienené aktivitou týchto subjektov.

37. Sťažovateľ v správnej žalobe odvodzoval svoje účastníctvo od nasledovných skutočností: (1) že ako
prevádzkovateľ kúpeľov má byť účastníkom pri stavbe, ktorá ma byť postavená na kúpeľnom mieste,
(2) že listom č. I/1-737/21 zo dňa 24.05.2021 prejavil určitú vôľu, aby sa s ním ako s účastníkom konalo
„vo všetkých územných a stavebných konaniach v kúpeľnom území Bardejovských Kúpeľov".

38. Kasačný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie sa dostatočne argumentačne vysporiadalo s
tým, prečo v podmienkach súdenej veci nepostačovalo, že stavba má byť umiestnená v katastrálnom
území mesta Bardejov, ktoré síce v zmysle čl. 2 ods. 1 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov tvorí územie
Kúpeľného miesta Bardejov, avšak liečebný režim podľa čl. 3 ods. 1 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov

prebieha v tzv. vnútornom kúpeľnom území. Bolo na sťažovateľovi, aby v správnej žalobe dostatočne
osvedčil, v čom spočíva konkrétny potenciál zásahu do jeho práv.

39. Základom argumentácie správneho súdu v merite veci je, že ochrana kúpeľného režimu ako vyššia
miera ochrany kúpeľného miesta sa vzťahuje na tzv. vnútorné kúpeľné územie.

40. To, že sa kúpeľné územie člení na vnútorné kúpeľné územie a na tzv. nástupno-prechodnú zónu/
územie bezprostredne nadväzujúce na vnútorné kúpeľné územie, vyplýva zo Štatútu Kúpeľného miesta
Bardejovské Kúpele. Tento štatút bol vydaný ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy - zákona č.
277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti

(ďalej len „zákon č. 277/1994 Z. z."), ktorý oproti platnému zákonu o kúpeľníctve používa mierne odlišnú
terminológiu - vrátane pojmu „vnútorné kúpeľné územie", na ktorý sa vzťahoval špeciálny režim uvedený
v § 63. Tento režim je v podmienkach súčasnej právnej úpravy (zákona o kúpeľníctve) obdobný režimu
kúpeľného územia podľa § 35 zákona o kúpeľníctve (k tomu pozri § 35 ods. 3 - 5 zákona o kúpeľníctve
v komparácii s § 63

ods. 1 - 2 zákona č. 277/1994 Z. z.). Kúpeľné územie je užší pojem ako kúpeľné miesto, ktoré je podľa
§ 35 ods. 3) zákona o kúpeľníctve, uceleným územím v kúpeľnom mieste, ktorého rozsah je určený
v štatúte kúpeľného miesta. Na kúpeľnom území sa uplatňuje ochrana kúpeľného režimu. Predmetná
stavba bola umiestnená na kúpeľnom mieste, nie však na kúpeľnom území.

41. Členenie na vnútorné kúpeľné územie (resp. kúpeľné územie) a na územie kúpeľného miesta
mimo vnútorného kúpeľného územia a rôzna intenzita ich ochrany má teda svoj základ nielen v Štatúte
Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele, ale aj v právnych predpisoch - zákone o kúpeľníctve (a v
predchádzajúcom zákone č. 277/1994 Z. z., z ktorého tento štatút vychádzal). V nadväznosti na uvedenékasačný súd poukazuje na čl. 5 a čl. 8 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele, ktoré obsahujú
osobitné opatrenia a režim na ochranu vnútorného kúpeľného územia.

42. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval zákazom individuálnej bytovej výstavby, tento sa v zmysle § 35 ods.
5 písm. h) o kúpeľníctve nevzťahuje na celé kúpeľné miesto,
ale len na kúpeľné územie, ktoré je v tejto konkrétnej veci vymedzené v Štatúte Kúpeľného miesta
Bardejovské Kúpele ako vnútorné kúpeľné územie.

43. Na strane druhej, kasačný súd vôbec nemá dôvod bagatelizovať potrebu ochrany územia kúpeľného
miesta mimo vnútorného kúpeľného územia. Na celé kúpeľné miesto sa vzťahuje v zmysle čl. 4 a
7 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele zákaz zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ako aj
zákaz výstavby takých stavieb a zariadení, ktoré pôsobia rušivo na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.
Sťažovateľ však v správnej žalobe neosvedčil mieru, akou by mala stavba narušiť poskytovanie kúpeľnej
starostlivosti. Sťažovateľ pritom v čase podania správnej žaloby nepochybne disponoval územným

rozhodnutím, ktoré k správnej žalobe priložil. Preto mal konkrétne informácie o umiestnení predmetnej
stavby, z ktorých vedel vychádzať pri formulácii svojich žalobných námietok.

44. Sťažovateľ v správnej žalobe uviedol len to, že pozemky sa nachádzajú pri prístupovej ceste do
kúpeľného miesta (pozn. kasačný súd zo súdneho spisu a jednotlivých vyjadrení zistil, že je to cca

200 m vzdušnou čiarou od pozemkov sťažovateľa), vedľa cca 200 ročnej lipovej aleje, a preto ani
architektonicky nie je vhodné, aby stavba bola na danom mieste umiestnená. Potom sťažovateľ brojil
proti individuálnej bytovej výstavbe v kúpeľnom mieste ako takej. Z rozhodnutia žalovaného číslo sp. ŽP
2274/2022zodňa16.06.2022oumiestnenípredmetnejstavbyvšakvyplýva,žetátonemámaťcharakter
bytového domu. Zároveň všeobecne namietaná architektonická nevhodnosť stavby pri prístupovej ceste

do kúpeľov nedosahuje takú intenzitu, aby preukazovala reálny zásah do práv sťažovateľa.

45. Iná situácia by bola, ak by sťažovateľ dostatočne kvalifikovane a s relevantnou mierou konkrétnosti
namietal a osvedčil indície, že by stavba, napr. negatívne vplývala na ochranu prírodných liečivých vôd
a prírodných minerálnych vôd, ako aj ich zdrojov, resp. že by iným konkrétnym spôsobom narúšala

poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.

46. Kasačný súd na tomto mieste poukazuje na všeobecnosť sťažovateľovho tvrdenia v správnej
žalobe o zásahu do jeho práv. Sťažovateľ síce namietal, že on má povinnosť prijímať opatrenia
na zabezpečovanie kúpeľného prostredia, ale nijako bližšie netvrdil, akým spôsobom bude stavba

zasahovať do jeho práv. Celkovo v správnej žalobe konkrétny zásah na svojich vlastníckych ani iných
právach ani netvrdil, obhajoval sa len tým, že je prevádzkovateľ kúpeľného miesta. Až v kasačnej
sťažnosti namietal, že predmetná stavba bude napojená na existujúce kanalizačné potrubie, ktoré má
vyše 50 rokov a kapacitne už teraz nestíha.

47. Argumentácia sťažovateľa týkajúca sa pripojenia na kanalizáciu vo vzťahu k napadnutému
uzneseniu správneho súdu do podstatnej miery presahuje jeho argumentáciu obsiahnutú v samotnej
správnej žalobe. Tu potom kasačný súd poukazuje na tzv. princíp koncentrácie správneho súdneho
konania, podľa ktorého (až na určité výnimky, pričom súdená vec takou vecou nie je), správny súd
preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu len v rozsahu riadne vznesených žalobných

bodov/námietok (o. i. § 183 SSP, § 134 SSP). Tomu potom zodpovedá aj koncentrácia v kasačnom
konaní (o. i. § 441 SSP).

48. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Sžk/15/2017, tento neuvádza, že prevádzkovateľ kúpeľov má byť a priori, resp. paušálne a automaticky

vždyúčastníkomúzemného,resp.stavebnéhokonania.Vuvedenejveciboloprevádzkovateľovikúpeľov
Lučivná priznaný status opomenutého účastníka konania s ohľadom na konkrétne námietky, ktorým
tento tvrdil zásah do svojich subjektívnych práv - t. j. aj s ohľadom argumentácie ohľadom zvýšenia
hluku, infrazvuku a vibrácií zo stavby a obmedzenia prístupu cestujúcich do detských kúpeľov Lučivná,
taktiež občanom obce a zamestnancov kúpeľov, ktorí cestujú vlakom (k tomu pozri bod 8 v spojení

s bodom 50 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017). Vo veci sp. zn.
7Sžk/15/2017 teda došlo k odlišnému právnemu vyhodnoteniu postavenia statusu prevádzkovateľa
kúpeľov v konkrétnom administratívnom konaní z dôvodu odlišnosti okolností veci - namietaného dotyku
na jeho právach. Inak povedané, s ohľadom na podstatne odlišnú intenzitu odôvodnenia smerujúceho kpreukázaniu účastníctva toho - ktorého žalobcu, nešlo v týchto veciach o riešenie obdobnej skutkovej a
právnej situácie. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj tú námietku
sťažovateľa, v ktorej tento namietal odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

súdu.

49. V súvislosti s uvedeným potom bolo na sťažovateľovi preukázať priamy dotyk na jeho subjektívnych
právach, ktorým odôvodňoval svoje účastníctvo v predmetnom územnom konaní, čo však reálne
neurobil.

50. Tiež neobstojí predpoklad sťažovateľa týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho
poriadku, nakoľko okruh účastníkov v územnom konaní výslovne upravuje Stavebný zákon v § 34, ktorý
je vo vzťahu k Správnemu poriadku lex specialis. Zároveň -
a aj keby skutočnosti uvedené v predchádzajúcej vete neboli vo veci relevantné - vo všeobecnom podaní
č. I/1-737/21 zo dňa 24.05.2021 síce sťažovateľ prejavil určitú vôľu, aby sa s ním ako s účastníkom

konalo „vo všetkých územných a stavebných konaniach v kúpeľnom území Bardejovských Kúpeľov", v
tejto veci je však nepochybné, že predmetná stavba sa nenachádza v kúpeľnom území, ktorého hranice
sú vymedzené v príslušnom štatúte (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). Zjednodušene povedané,
účastníctva v územnom konaní sa sťažovateľ nemôže dovolávať odkazom na Správny poriadok (§ 14
ods. 1), keďže prednosť má osobitná úprava na tomto úseku (a to Stavebný zákon), keď účastníctvo v

územnom konaní sťažovateľ podľa Stavebného zákona neosvedčil. Na strane druhej, aj keby kasačný
súd vo veci pripustil aplikáciu ustanovenia § 14 Správneho poriadku (čo však z dôvodov uvedených v
tomto bode odôvodnenia nerobí), úkon „prihlásenia sa" do konania tak, ako ho sťažovateľ uskutočnil,
nebolo možné vnímať ako kvalifikované, resp. právne relevantné, a to z dôvodov podľa predchádzajúcej
vety.

51. K odkladnému účinku správnej žaloby kasačný súd zdôrazňuje, že účelom tohto právneho inštitútu
je zabezpečenie efektívnej ochrany zo strany správneho súdu,
nie však predbežné posúdenie veci. Podmienky podľa § 185 SSP potrebné pre priznanie odkladného
účinkusprávnejžalobesalíšiaodpodmienoknavyhoveniesprávnejžalobepodľa§179SSP,resp.§191

SSP. Rovnako sa líši dôkazný štandard potrebný na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, ktorý
vyžaduje osvedčenie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku.

52. Kasačný súd už viackrát uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe, resp. kasačnej

sťažnosti sa žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (k tomu pozri uznesenie
najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/163/2023 zo dňa 08.02.2024, resp. uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo dňa 28.08.2019). Tomu zodpovedá aj konkrétne odôvodnenie
uznesenia správneho súdu č. k. 3S/8/2024-117, ktoré zdôraznilo potrebu dočasne upraviť pomery
účastníkov konania tak, aby okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia nedošlo k reálne hroziacim

zákonom predpokladaným závažným následkom v zmysle § 185 písm. a) SSP. Správny súd v bode
26. tohto uznesenia uviedol, že indikuje možný rozpor s verejným záujmom - teda tento rozpor nemal
za preukázaný, len indikoval, že takýto následok môže nastať. S ohľadom na uvedené sa kasačný
súd nestotožnil so sťažovateľovou argumentáciou, pretože priznaním odkladného účinku v súvisiacom
konaní týkajúcom sa doručenia stavebného rozhodnutia k predmetnej stavbe nedošlo k prejudikovaniu

vo veci samej v uvedenom ani inom súvisiacom súdnom konaní vo veci samej. Navyše, v tejto veci
správny súd jeho návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením č. k.
3S/22/2023-78 zo dňa 18.04.2024 zamietol.

53. Zároveň kasačný súd poukazuje na to, že kasačný dôvod uvedený sťažovateľom v texte jeho

kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP) nie je na súdenú vec uplatniteľný. Predmetné zákonné
ustanovenie totiž upravuje nezákonné odmietnutie „podania" a dopadá na prípady, kedy žalobca
(sťažovateľ)nesúhlasísprocesnýmrozhodnutímsprávnehosúdu,ktorýodmietoljehopodaniezdôvodu,
že sťažovateľ ako jeho podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote toto neopravil ani nedoplnil a
pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať (k tomu pozri aj § 59 SSP). Odmietnutie správnej

žaloby sťažovateľa v súdenej veci však nebolo zo strany správneho súdu uskutočnené na základe toho,
že by sťažovateľ nevyhovel výzve na doplnenie alebo opravu podania.54.Vsúhrnejepretopotrebnéuviesť,ženapadnutéuzneseniejedostatočneodôvodnené,právneúvahy
správneho súdu k omietnutiu správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP (ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou) sú jasné a zrozumiteľné.

55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom kasačný súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú
sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

56. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP a nasl.,

keď žalobca bol v konaní neúspešný, a preto mu náhrada trov kasačného konania nepatrí (§ 167 ods.
1 SSP). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, najvyšší správny súd však neidentifikoval okolnosti, ktoré
by odôvodňovali žalovanému priznať právo na náhradu trov kasačného konania (§ 168 SSP).

57. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0 (§ 452, § 147 ods. 2 SSP, § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.