Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4C/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522200336
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2522200336.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX C. XXX, 2/ A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpení: KRALIK &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Ul. 29. Augusta 2B, 811 07 Bratislava - Staré mesto, IČO: 50 061 151 proti
žalovanému: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská
časť Dúbravka, IČO: 52 262 821 o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Piešťany č. k.
4C/5/2022 - 38 zo dňa 01.03.2022, právoplatným dňa 06.10.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trnave č. k. 10Co/86/2022 - 134 zo dňa 12.09.2022.

III. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcoviasažaloboudoručenousúdudňa17.02.2022domáhali,abyurčil,žekúpnazmluvauzavretá
medzi F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX I. a žalovaným, ktorej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXXX, druh

pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2, v podiele 1/1 k celku, pozemok parcely registra
„C“ parc. č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, v podiele 1/1 k celku,
rodinný dom s. č. 3404, popis stavby: dom, postavený na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2, v podiele 1/1 k celku, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXXX vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom pre okres Piešťany,
obec I. a k. ú. I., označená na LV č. XXXXX pre k. ú. I. ako titul nadobudnutia V-379/2021 - Kúpna zmluva,
právoplatná 22.02.2021-575/21 je voči žalobcom neúčinná. Zároveň sa domáhali náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 10.02.2021 bola medzi žalobcami a F. H., nar: XX.XX.XXXX,
trvalebytom:D.XXXX/X,XXXXXI.,SR(ďalejlen„dlžník“alebo„predávajúci“)uzavretádohodaouznaní
dlhu a jeho splatení vo forme notárskej zápisnice, (ďalej len „DOUZ“), ktorou dlžník uznal svoj dlh vo
výške 204.016,58 eur voči žalobcom v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky. Predmetný dlh pozostáva
z nevrátených pôžičiek spolu s príslušenstvom. Dlžník sa zaviazal zaplatiť dlh v sume 204.016,58 eur
spoločne a nerozdielne aj so svojou manželkou I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX

XX I., SR (ďalej len „manželka“) v mesačných splátkach s minimálnou výškou mesačnej splátky v sume
3.500,- eur, a to najneskôr do 01. dňa príslušného kalendárneho mesiaca na účet žalobcov IBAN: J.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený vo VÚB banke s tým, že dlžníci sa zaviazali uhradiť žalobcom
v mesačných splátkach v úhrne: sumu vo výške 60.000,- eur najneskôr do 31.03.2022, sumu vo výške60.000,- eur najneskôr do 31.03.2023, sumu vo výške 60.000,- eur najneskôr do 31.03.2024, sumu vo
výške 24.016,58 eur najneskôr do 30.09.2024. Prvá splátka minimálne v sume 3.500,- eur bola splatná
do 01.04.2021. Na základe DOUZ dlžník uhrádzal splátky len sporadicky a nedodržal ani len výšku

minimálnej mesačnej splátky a ku dňu podania žaloby dlžník plnil žalobcom len sumu vo výške 6.000,-
eur. Jednotlivé zmluvy o pôžičke, ktoré sú bližšie špecifikované v DOUZ slúžili na financovanie kúpy
nehnuteľnosti špecifikovanej v článku III. žaloby. Dlžník v roku 2020 nadobudol nehnuteľnosti zapísané
na liste vlastníctva č. XXXXX vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom, pre okres
Piešťany, obec I. a k. ú. I., a to: pozemok parcely registra „C“, parc. č. 8884, druh pozemku zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 266 m2, v podiele 1/1 k celku, pozemok parcely registra „C“, parc. č. 8885,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, v podiele 1/1 k celku, rodinný dom s.
č. XXXX, popis stavby: dom, postavený na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 8884, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2, v podiele 1/1 k celku (ďalej len „nehnuteľnosti“), pričom
kúpu uvedených nehnuteľností financoval čiastočne pomocou hypotekárneho úveru od Slovenskej
sporiteľne, a.s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „financujúca banka“) a pôžičiek od žalobcov, za celkovú

kúpnu cenu vo výške 350.000,- eur. Na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. I. má financujúca banka
v časti C Ťarchy nasledujúce záložné právo: „Záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s.,
Bratislava (IČO: 00151653) na pozemky parc. č. 8884, 8885 a dom s. č. XXXX na parc. č. 8884 k
úveru podľa záložnej zmluvy, vklad V1928/2020 účinný dňa 10.08.2020 - 2080/20.“ (por. č. 1). Podľa
žalobcom dostupných informácií vyššie uvedené nehnuteľnosti predstavovali jediný majetok dlžníka.

Žalobcovia sa žalobou o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy s Návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhali ochrany svojej peňažnej pohľadávky v sume 204.016,58 eur s prísl. vzniknutej na
základe DOUZ. Žalobcovia si boli vedomí, že predmetné nehnuteľnosti sú jediným majetkom dlžníka, a
teda pravidelne každých niekoľko dní sledovali nehnuteľnosti vo verejne prístupnej časti katastrálneho
portálu. Dňa 24.02.2021 žalobcovia zistili, že v časti B - vlastníci na liste vlastníctva č. XXXXX, pre k.

ú. I. boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného, titul nadobudnutia: „V-379/2021 - Kúpna
zmluva, právoplatná 22.02.2021-575/21“, a to bez toho, aby v rozhodnom čase medzi 15.02.2021 –
19.02.2021 bola na liste vlastníctva č. XXXXX vyznačená plomba na základe „V“, ktorá informuje, že
prebieha konanie na zmenu práv k nehnuteľnosti formou vkladu. Právny zástupca žalobcov niekoľkokrát
telefonicky komunikoval s dlžníkom, ktorý mu oznámil, že k podpísaniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom

boli vyššie špecifikované nehnuteľnosti došlo už v októbri 2020, za kúpnu cenu vo výške 300.000,-
eur, pričom vzhľadom na veľkosť a polohu nehnuteľnosti sa trhová cena nehnuteľnosti pohybuje v
rozmedzí medzi 350.000,- až 400.000,- eur. Na základe telefonickej komunikácie so žalovaným boli
vyššie uvedené informácie právnemu žalobcovi potvrdené zo strany žalovaného a zároveň mu žalovaný
oznámil, že na základe dohody s dlžníkom je hypotekárny úver financujúcej banky ďalej uhrádzaný v

pravidelných splátkach dlžníkom. Na základe vyššie uvedeného sa žalobcovia domnievali, že kúpna
cena vo výške 300.000,- eur nebola dlžníkovi ako predávajúcemu uhradená, a teda právny úkon, ktorým
boli nehnuteľnosti prevedené v prospech žalovaného bol odporovateľný a tým mal „pro forma“ zbaviť
dlžníkamajetkuatýmzmariťuspokojeniepohľadávkyžalobcov.Dlžníkuisťovalžalobcov,žedlhbudedlh
riadne splácať v zmysle DOUZ. Napriek obavám spôsobených uvedeným prevodom sa žalobcovia pre

ten čas rozhodli nepodať túto žalobu, avšak dlžník nesplácal dlh v zmysle DOUZ a dlh sa stal splatným
v celom rozsahu. Žalobcovia vyjadrili pochybnosti nad dobromyseľnosťou žalovaného ako kupujúceho,
a to najmä z dôvodu, že napriek tvrdeniu, že za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zaplatil
dlžníkovi kúpnu cenu vo výške 300.000,- eur, na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. I. je stále
zapísanézáložnéprávovprospechfinancujúcejbanky,atedahypotekárnyúvernebolnapriekúdajnému

vyplateniu kúpnej ceny vo výške 300.000,- eur splatený. V prípade, ak by dlžník prestal z akéhokoľvek
dôvodu hypotekárny úver splácať, financujúca banka by v primeranej lehote začala s výkonom svojho
záložného práva. Žalobcovia majú za to, že žalovaný vedel resp. mohol vedieť, že takéto dojednanie
je pre neho viac ako nevýhodné a v prípade výkonu záložného práva zo strany financujúcej banky
by žalovaný prišiel o značnú časť hodnoty daných nehnuteľností, ako aj o samotnú nehnuteľnosť.

Žalobcovia sa domnievajú, že deklarovaná kúpna cena vo výške 300.000,- eur za prevod nehnuteľností
nebola dlžníkovi nikdy vyplatená a úmyslom zmluvných strán nebolo perfektne previesť nehnuteľnosti.
Skutočným úmyslom zmluvných strán podľa názoru žalobcov bolo, ich ako veriteľov poškodiť a zmariť
tak uspokojenie ich budúcej pohľadávky.

3. Uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/5/2022 - 38 zo dňa 01.03.2022, právoplatným dňa
06.10.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/86/2022 - 134 zo dňa 12.09.2022,
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby za účelom zabezpečenia
peňažnej pohľadávky žalobcov vyplývajúcej z Dohody o uznaní dlhu a jeho splatení vo forme notárskejzápisnice N 72/2021 vo výške 204 016,58 eura s príslušenstvom, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami
ako veriteľmi a F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, I. a manželkou I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. XXXX/X, I., nescudzoval, nezaťažoval a nenakladal s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz.

I. zapísaným na LV č. XXXXX ako: - pozemok parc. registra "C" č. 8884, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 266 m2, v podiele 1/1, - pozemok parc. registra "C" č. 8885, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 240 m2, v podiele 1/1, - rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. registra
"C" č. 8884, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2, v podiele 1/1, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 07.12.2022, ktorým žiadal žalobu
zamietnuť.Vovyjadreníuviedol,žežalovanývpostaveníkupujúcehoaF.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.
XXXX/X, I. v postavení predávajúceho (ďalej ako „predávajúci“ alebo „dlžník“) uzatvorili dňa 15.10.2020
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. I.
zapísaným na LV č. XXXXX ako pozemok parc. registra „C“ č. 8884, zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 266 m2, v podiele 1/1, pozemok parc. registra „C“ č. 8885, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 240 m2, v podiele 1/1, rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parc. registra
„C“ č. 8884, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 266 m2, v podiele 1/1 (ďalej ako „nehnuteľnosti“) za
kúpnu cenu vo výške 300.000,- eur, ktorú mal žalovaný uhradiť predávajúcemu na jeho bankový účet.
Žalovaný uhradil predávajúcemu kúpnu cenu bezhotovostným prevodom na bankový účet vo viacerých

častiach nasledovne: dňa 16.10.2020 sumu vo výške 30.000,- eur, dňa 19.10.2020 sumu vo výške
30.000,- eur, dňa 21.10.2020 sumu vo výške 30.000,- eur, dňa 23.10.2020 sumu vo výške 10.000,-
eur, dňa 27.10.2020 sumu vo výške 30.000,- eur, dňa 28.10.2020 sumu vo výške 50.000,- eur, dňa
28.10.2020 sumu vo výške 40.000,- eur, dňa 28.10.2020 sumu vo výške 5.000,- eur, dňa 29.10.2020
sumu vo výške 5.000,- eur, dňa 30.10.2020 sumu vo výške 30.000,- eur, dňa 30.10.2020 sumu vo výške

5.000,- eur, dňa 02.11.2020 sumu vo výške 4.900,- eur, dňa 02.11.2020 sumu vo výške 5.000,- eur, dňa
03.11.2020 sumu vo výške 5.000,- eur, dňa 04.11.2020 sumu vo výške 5.000,- eur, dňa 05.11.2020 sumu
vo výške 100,- eur, dňa 06.11.2020 sumu vo výške 5.000,- eur, dňa 09.11.2020 sumu vo výške 5.000,-
eur, dňa 10.11.2020 sumu vo výške 5 000,- eur. Dlžník uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, na základe
ktorej previedol na žalovaného nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že išlo o odplatný prevod, žalovaný

má za to, že uvedený právny úkon dlžník urobil za účelom získania finančných prostriedkov, ktoré by
následne mohol použiť na uspokojenie svojich veriteľov a nie v dôsledku špekulatívneho zbavovania
sa majetku. Vzhľadom na to, že žalovaný preukázateľne uhradil kúpnu cenu na bankový účet dlžníka,
má za to, že došlo len k premene majetku dlžníka z hmotného majetku na peniaze, samotná hodnota
majetku sa nezmenila. Odporovateľnými právnymi úkonmi nemôžu byť nikdy ekvivalentné právne úkony,

pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. V konaní o určenie neúčinnosti
právneho úkonu je nevyhnutné, aby neekvivalentnosť právneho úkonu bola bezpečne preukázaná a
to nielen odkazom na samotný právny úkon, ale zistením, že za majetok, ktorý tým dlžník stratil, je
neekvivalentnej povahy, t. j. že za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty dlžník nedostal
do majetku ich obvyklú cenu. Žalovaný má za to, že dohodnutá kúpna cena za nehnuteľnosti vo výške

300.000,- eur je cenou obvyklou v danom mieste a čase, z čoho vyplýva, že jednoznačne možno
predpokladať, že cieľom dlžníka nebolo ukrátiť svojich veriteľov. Žalovaný s prihliadnutím na uvedené
skutočnosti má za to, že žalobcovia nepreukázali splnenie podmienky, ktorá sa vyžaduje na to, aby
právny úkon mohol byť úspešne veriteľom odporovateľný na súde. Žalovaný má tiež za to, že preukázal,
že nehnuteľnosti nadobudol za obvyklú cenu, ktorú aj preukázateľne uhradil na účet dlžníka. Predaj

nehnuteľností nemožno považovať za úkon smerujúci k zmenšeniu majetku, keďže v tomto prípade
bol len majetok premenený na peniaze, z ktorých môžu byť uspokojovaní veritelia dlžníka. Žalobcovia
nepreukázali úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie ich pohľadávky, ani vedomosť žalovaného o takomto
úmysle. v prípade úspechu žalobcov v spore by sa žalobcovia mohli uspokojovať z majetku, ktorý
žalovaný nadobudol od dlžníka. K tomu by však bolo potrebné preukázať, že žalovaný získal kúpou

nehnuteľností prospech. Pod pojmom prospech je potrebné chápať akúkoľvek majetkovú výhodu, ktorá
na základe odporovaného úkonu vznikla. Vzhľadom na to, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti za
obvyklú cenu, nezískal majetkovú výhodu ani iný prospech. Na základe uvedených skutočností je
zrejmé,žepodmienkyodporovateľnostiniesúpreukázanéadanosťdôvoduodporovateľnostineexistuje,
keďže neexistoval úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcov, ani vedomosť žalovaného

o takomto úmysle, nedošlo ani k zmenšeniu majetku dlžníka, žalovaný nezískal žiaden majetkový
prospech, a preto žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú.5. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 22.12.2022. Vo
vyjadrení uviedli, že žalovaný síce predložil súdu výpisy z účtu, ktoré pravdepodobne preukazujú
vyplatenie kúpnej ceny, avšak žalobcovia vnímajú zjavný rozpor medzi tvrdeniami žalovaného

uvedenými vo vyjadrení a skôr predloženými dôkazmi. V zmysle článku III, písm. b) a článku IV (druhý
odsek) kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi F. H. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je zrejmé,
že nesplatená časť hypotekárneho úveru predávajúceho v Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytnutého
predávajúcemu, ako aj náklady v súvislosti so splatením úveru a všetky súvisiace poplatky mali byť
z vyplatenej kúpnej ceny predčasne splatené, a to najneskôr do 13.12.2020, no napriek žalovaným

deklarovanej úhrade kúpnej ceny k predčasnému splateniu hypotekárneho úveru nedošlo dodnes.
Žalovaný nadobudol nehnuteľnosť za kúpnu cenu 300.000,- eur, ktorú vo svojom vyjadrení označil
ako cenu obvyklú v danom mieste a čase. Kúpna cena vo výške 300.000,- eur nie je cena, ktorá by
bola ponížená o nesplatenú časť úveru. V kontexte uvedeného sa preto žalobcovia nemôžu stotožniť
s tvrdeniami žalovaného o jeho dobromyseľnosti pretože s prihliadnutím na fakt, že napriek tomu, že
žalovaný vyplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosť v plnom rozsahu zároveň toleruje, že nehnuteľnosť,

ktorú nadobudol je zaťažená záložným právom Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré malo byť v zmysle
nadobúdacej zmluvy vymazané najneskôr do 13.12.2020. Žalobcovia považujú za objektívne nemožné,
aby dobromyseľný nadobúdateľ toleroval stav, v ktorom nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
ktorú riadne zaplatil, avšak zároveň je ochotný vystaviť sa reálnemu riziku, že Slovenská sporiteľňa,
a.s. môže začať s výkonom záložného práva. Žalobcovia poukázali na ďalšie ustanovenie nadobúdacej

zmluvy, a to v článku IV posledný odsek, v ktorom si dlžník a žalovaný dohodli právo spätnej kúpy
nehnuteľnosti v prospech predávajúceho – v prípade ak, dôjde k uplatneniu práva spätnej kúpy v
súlade so zmluvou, t. j. za cenu za, ktorú nehnuteľnosti nadobudol, avšak najneskôr o tri roky neskôr,
z čoho z investičného hľadiska nevyplýva pre žalovaného žiadna výhoda, neodhliadnúc od toho, že
v kúpnej zmluve nie sú ani zohľadnené obvyklé náklady na údržbu nehnuteľnosti počas oprávnenia

dlžníka uplatniť si právo spätnej kúpy. Tento fakt vnímajú žalobcovia do značnej miery pre žalovaného
ako nevýhodný, t. j. pôsobí pre nich dojmom „pro forma“ prevodu za účelom dočasného zbavenia
sa majetku dlžníkom. Žalovaný vo svojom vyjadrení odkazuje na výpisy z účtov dlžníka v počte 19
ks, a to za účelom preukázania vyplatenia kúpnej ceny, ktorá bola postupne uhrádzaná v období od
16.10.2020 do 10.11.2020. Táto suma bola uhrádzaná z rôznych účtov, majiteľom ktorých boli rôzne

osoby a zo žalovaným predložených listín vyplýva, že kúpna cena za nehnuteľnosť bola dohodnutá
ako suma vo výške 300.000,- eur, rozdelená len na 2 časti vo výške 100.000,- eur a 200.000,- eur,
namiesto toho ho uhrádzal iným spôsobom. Žalobcovia sú presvedčení o vedomosti žalovaného o
úmysle dlžníka zbaviť sa majetku, ďalej sú presvedčení, že existujú okolnosti, ktoré môžu svedčiť o tom,
že žalovaný (vzhľadom na svoj vzťah k dlžníkovi a okolností, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy

s dlžníkom) mohol mať takúto vedomosť. Žalobcovia majú za to, že je neobvyklé, aby osoby konajúce
bez určitého (príbuzenského, priateľského, prípadne kolegiálneho alebo iného obdobného bližšieho
vzťahu) medzi sebou pristupovali k uzavretiu kúpnej zmluvy za žalobcami uvedených nevýhodných a
nerentabilných podmienok, reflektujúc na právo spätnej kúpy dlžníka, najmä na strane kupujúceho –
žalovaného. Žalobcovia majú za to, že odporovateľným právnym úkonom sa dlžník úmyselne zbavil

svojho majetku, a to z dôvodu, že bola medzi žalobcami a dlžníkom uzavretá dohoda o uznaní dlhu
a jeho splatení vo forme notárskej zápisnice, ktorou dlžník uznal svoj dlh vo výške 204.016,58 eur
voči žalobcom v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky, a zároveň vyjadril svoj súhlas s tým, že v
prípade, ak včas nesplní svoje záväzky zo zmluvy o pôžičke, tak je notárska zápisnica vykonateľným
exekučným titulom, t. j. súhlasil s exekúciou na svoj majetok na podklade takejto notárskej zápisnice

(bez nutnosti získať právoplatné rozhodnutie súdu zaväzujúce dlžníka na plnenie zo zmluvy o pôžičke).
Tým, že previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, došlo k nepochybne zmenšeniu jeho majetku
a nemožnosti žalobcov v rámci exekúcie podať návrh na zriadenie exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti a zabezpečiť si tak uspokojenie pohľadávky podľa príslušných ustanovení Exekučného
poriadku (t. j. došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky). Žalobcovia vidia splnenie

podmienky toho, že žalovaný vedel o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa (resp. mohol vedieť a vedieť
mal) najmä v tom, že scudzenie nehnuteľnosti podľa doposiaľ predložených dôkazov preukázateľne
nevykazuje znaky obvyklého predaja. Niektoré podstatné ustanovenia zmluvy neboli riadne a včas
splnené, alebo neboli splnené vôbec. Kúpna cena bola vyplácaná vo forme 19 úhrad z/na niekoľko
rôznych účtov, nie dvoma časťami ako predpokladala zmluva, pričom nebol 5 zo strany žalovaného

doložený dodatok ku zmluve, ktorý by osvedčoval neskoršiu odlišnú dohodu žalovaného a dlžníka.
Navyše táto forma úhrady kúpnej ceny vytvára v žalobcoch dojem „revolvingového“ spôsobu úhrady
kúpnej ceny, kedy kupujúci vkladá (hotovostne alebo bezhotovostne) istú časť kúpnej ceny a predávajúci
ju následne vyberá a vracia naspať kupujúcemu a tento model sa opakuje až do momentu kedy jekúpna cena v plnom rozsahu kvázi splatená. Žalobcovia sú toho názoru, že aj súhlas žalovaného
s právom spätnej kúpy dlžníka do troch rokov od podpisu zmluvy, avšak za tú istú cenu, za ktorú
nehnuteľnosti scudzil sa tiež vymyká z bežných pravidiel predaja nehnuteľností resp. správania sa

dobromyseľných zmluvných strán pri obdobných obchodoch. Neodmysliteľnou súčasťou žalobcami
tvrdenej „teórie neobvyklosti“ je aj nevyplatenie nesplatenej časti úveru, ktorý sa obvykle vypláca z
kúpnej ceny, avšak na základe evidencie záložného práva na príslušnom liste vlastníctva v prospech
banky do dnešného dňa splatený nie je. Za uvedených predpokladov by žalovaný získal prospech z
odporovateľného právneho úkonu, a to tak, že by mal fakticky vlastnícke právo k nehnuteľnosti za nižšiu

(prípadne žiadnu) kúpnu cenu len s „menším“ rizikom uplatnenia si výkonu záložného práva bankou,
nakoľko nesplatená časť úveru banky predstavuje oveľa nižšiu čiastku ako pohľadávka žalobcov.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcov vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.02.2023. Vo vyjadrení
uviedol, že žalobcovia ani v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 22.12.2022 nepreukázali všetky predpoklady
úspešného odporovania právneho úkonu. Práve naopak, žalovaný preukázal, že uhradil predávajúcemu

kúpnu cenu bezhotovostným prevodom na bankový účet vo viacerých častiach, a to jednak zo svojho
bankového účtu, a jednak z účtu svojej obchodnej spoločnosti VEBMED, s. r. o., ktorej je konateľom
a spoločníkom. Predávajúci (dlžník) porušil svoju povinnosť voči žalovanému vyplývajúcu z kúpnej
zmluvy zabezpečiť výmaz záložného práva banky Slovenská sporiteľňa, a.s. Táto skutočnosť je na
ťarchu žalovaného, obmedzuje ho a cíti sa podvedený, ale v žiadnom prípade nepreukazuje vedomosť

žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako tvrdia žalobcovia. Žalovaný v žiadnom
prípade netoleruje stav zaťaženia nehnuteľností, avšak aktuálna finančná situácia dlžníka podľa registra
poverení na vykonanie exekúcie mu veľa možností neponúka, pokiaľ nechce prísť aj o nehnuteľnosti
aj o peniaze. Žalovaný by mohol pre porušenie povinnosti dlžníka ako predávajúceho zabezpečiť
výmaz záložného práva odstúpiť od kúpnej zmluvy, čo by pre žalovaného znamenalo povinnosť

vrátiť nehnuteľnosti dlžníkovi a povinnosť dlžníka vrátiť žalovanému kúpnu cenu. Ako je zrejmé z
registra poverení na vykonanie exekúcie, je vysoko nepravdepodobné, aby dlžník vrátil žalovanému
kúpnu cenu. Preto je pre žalovaného zatiaľ menším zlom nehnuteľnosti naďalej vlastniť, hoc zaťažené
záložným právom. Taktiež dojednanie práva spätnej kúpy v žiadnom prípade nepreukazuje vedomosť
žalovanéhooúmysledlžníkaukrátiťsvojhoveriteľaanevymykásazpravidielpredajanehnuteľností,ako

tvrdia žalobcovia, dokonca za predpokladu, že tento inštitút priamo predpokladá a definuje Občiansky
zákonník.

7. Právna zástupkyňa žalobcov v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedla, že kúpna
zmluva by mala byť voči žalobcom neúčinná z toho dôvodu, že žalovaný s dlžníkom uzatvorili kúpnu

zmluvu účelovo, za účelom ukrátenia pohľadávky žalobcov.

8. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu žalobcu podľa § 181 ods. 1 CSP
uviedol, že kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť žalovaný zaplatil viacerými platbami z dôvodu,
že denný finančný limit žalovaného na internet bankingu mu nedovoľoval zasielať viac prostriedkov.

Spoločnosť žalovaného VEBMED, s. r. o. riadne účtuje túto pôžičku, ktorú poskytla svojmu konateľovi
a spoločníkovi. Poprel, že by úhrada kúpnej ceny mala byť spôsobom, že kupujúci vkladal istú časť
kúpnej ceny a predávajúci ju následne vybral a vrátil späť kupujúcemu a takto to mali opakovať až do
momentu, kedy je kúpna cena v plnom rozsahu splatená. Žalobcovia bez akýkoľvek dôkazov iba atakujú
žalovaného a to len preto, aby zakryli svoju nezodpovednosť a neopatrnosť, keď dlžníkovi Farýmu dali

peniaze bez akéhokoľvek krytia. Žalovaný je lekár, nie je právnik, dlžník Farý mu v zmluve vyhlásil, že
splatí hypotekárny úver z peňazí, ktoré mu na kúpnu cenu vyplatí žalovaný, to znamená, že žalovaný
bol presvedčený, že z týchto peňazí dlžník aj ten úver vyplatí, no bohužiaľ sa tak nestalo. Žalobcovia
tvrdia, že je objektívne nemožné, aby dobromyseľný nadobúdateľ toleroval záložné právo. To isté by
sme mohli tvrdiť aj o žalobcoch, že je objektívne nemožné požičať niekomu 203.000,- eur bez záruk, bez

zabezpečeniavráteniatýchtopeňazí.Žalovanýnemalžiadnemožnostivočibanke,ibačakať,čisiuplatní
výkon záložného práva, ak áno, tak to bude jeho strata v rámci kúpy domu, existencia záložného práva
nič nepreukazuje, žiaden úmysel. Dlžník Farý oklamal žalobcov pôžičkou a oklamal aj žalovaného so
záložným právom. Uviedol tiež, že právo spätnej kúpy nemôže preukazovať žiaden úmysel ukracovania
alebo neukracovania veriteľov predávajúceho. V zásade už dnes uplynula doba, kedy je možné vôbec

uplatniť právo spätnej kúpy, nedošlo k tomu.

9. Žalovaný pri výsluchu uviedol, že p. H. poznal ako investičného poradcu, ktorý mu pomáhal investovať
nejakýmifinančnýmiprostriedkami.JednéhodňavseptembriprišieldoBratislavyzažalovanýmdoAvionparku, kde mu v kaviarni oznámil, že jeho novonadobudnutý dom, ktorý kúpil pred jeden a pol alebo
necelými dvomi rokmi, chce predať, resp. predať spôsobom, že by chcel uzavrieť aj predkupnú zmluvu,
že by to žalovaný poňal ako investíciu. Žalovaný si dom pozrel a dohodli sa, že mu finančné prostriedky

na tento účel prevedie. To aj urobil, v nasledujúcich 2-3 mesiacoch zo svojich troch účtov, dvoch
osobných a jedného podnikateľského postupne previedol celú sumu, ako sa dohodli kúpnopredajnou
zmluvou. S p. H. urobili dohodu o nájme. Žalovaný netušil, na čo tie peniaze potrebuje, ani sa
nevypytoval, pretože ho poznal ako veľkého hráča s veľkými objemami peňazí pri investíciách pre iných.
Kúpnu cenu vyplácal 19 platbami z dôvodu finančného limitu v banke, žalovaný mu však garantoval, že

do mesiaca tie peniaze na účte má.

10. Svedok F. H. pri výsluchu uviedol, že predmetný dom bol nútený predať kvôli situácii, v akej bol
a dohodol sa so žalovaným, že tam môže zostať bývať a že mu ho bude prenajímať a keď sa mu zase
začne nejakým spôsobom dariť, tak si ho kúpi naspäť za nejakú navýšenú cenu. Mal vyplatiť záložné
právo, ktoré ale nevyplatil, pretože bol covid a inak by nemal na stravu a na bežné veci, proste to musel

spraviť tak, ako to spravil. Musel vrátiť žalovanému 20.000,- eur, ktoré mal od neho požičané. V dome
býva,mávážnezdravotnéproblémy.Žalovanéhooslovil(oslovilviaceroľudí),lebopotrebovalpeniazena
život, keďže mu všetko krachlo, všetko, čo robili aj so žalobcami. Bolo to tak, že pokiaľ im bol prínosom,
tak samozrejme to akceptovali, častokrát sa stretávali a keď už sa to stalo, tak nechceli akceptovať, že
je na dne. Žalovaný súhlasil s kúpu domu, keďže sa poznali a bral to biznisovo, že keď sa svedkovi

začne znova dariť, dom odkúpi naspäť za navýšenú sumu. So žalobcami mal svedok veľmi dobrý vzťah,
kamarátsky, navštevovali sa, častokrát tam bol na týždennej báze. Vzťah mali vybudovaný dlhodobo
a potom sa pokazil tým, že nemal financie, bol donútený proste niečo podpísať, ale prestalo sa mu vtedy
dariť tak, že úplne padol na dno, ale žalobcovia to neakceptovali. Svedok má vážne zdravotné problémy,
vysoký tlak, vysunuté platničky a neustojí, vysunutý stavec, čo mu tlačí na miechový prechod, preto mu

trnú nohy až sa podlomia. Pokiaľ ide o záložné právo, mal ho vyplatiť, ale musel sa rozhodnúť, či vyplatí
záložné právo a nebudú mať čo jesť, alebo ho nevyplatí a budú mať deti čo jesť. To bol motív, prečo
to neurobil. Samozrejme žalovaný to nevedel, takže toto bolo z jeho strany nefér voči žalovanému, ale
musel to spraviť. Situácia svedka sa prudko zhoršovala, bol tlačený do kúta, zhoršil sa mu stav, začal
mať obrovské depresie a začal robiť rozhodnutia, ktoré by inak možno neurobil. Počas covidu sa mu

jednoducho zrútilo všetko úplne, takže v priebehu pár mesiacov prišiel o všetko. Nepamätá si presne, na
čo použil 300.000,- eur z kúpnej ceny, mal obrovské záväzky, ktoré snažil ustáť a bohužiaľ tie peniaze
musel použiť na to, aby uchránil rodinu, aby neprišli k ujme na zdraví a pod., keďže mal obrovské tlaky
z rôznych strán, aj zo strany žalobcov. Nechcel to rozoberať, lebo oni boli jeho kamaráti, prezentovali
sa tak celý čas a nakoniec to skončilo tak, že ho dotlačili do takých vecí, čo sa jednoducho medzi

kamarátmi nerobí. To mu spôsobilo tie najväčšie ujmy, ktoré má. Potvrdil, že mu žalobcovia poskytli
pôžičku v sume 180.000,- eur. Po výplate kúpnej ceny posielal rôzne sumy aj na svoje iné účty, lebo
potreboval tie peniaze povracať a to nebolo možné urobiť inak, ako to vtedy urobil, takže to robil nejako
na základe aktuálnej situácie, ale tú situáciu si už nepamätá detailne. Bol tlačený do takých vecí, ktoré
človek nechce zažiť. V predmetnom dome býva a žalovanému platí nájom 750,- eur mesačne. Výkon

záložného práva nenastal, nakoľko mu pomáha rodina. Pokiaľ ide o vzťah so žalobcami, uviedol tiež, že
k nim chodil domov do K. J. aj do I., bol braný ako rodinný priateľ, takže nechápal potom to správanie
z ich strany a neskôr sa dozvedel o žalobkyni také veci, že si vybral veľmi zlú spoločnosť.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že z deviatich bankových výpisov je zrejmé,

že žalovaný posielal sumu 50,- eur na tri účty každý mesiac, je to tzv. sporenie. Jeden účet končí 2156,
druhý 2256 a tretí 8359. To, že sa jedná o sporiace účty, je uvedené aj v závere toho výpisu z účtu, kde na
nejaké podmienky lacnejšieho vedenia účtu má mať klient zriadený sporiaci účet a investičné sporenie
v hodnote min. 50,- eur. Sú to tri sporiace účty, na ktoré si klient banky posiela pravidelnú mesačnú sumu.
Štandardne to funguje tak, že pokiaľ si chcete tieto nasporené peniaze vybrať, tak zadáte pokyn na tom

sporiacom účte alebo v tej banke a banka vám to pošle na ten účet, z ktorého ste peniaze posielali.
Takže toto je celé vysvetlenie toho, prečo prišla v 2 platbách suma 25.000,- z dvoch rôznych bankových
účtov žalovaného.

12. Žalovaný pri ďalšom výsluchu uviedol, že netušil, že svedok má nejaké dlhy, ale vedel, keďže mu

robil finančného poradcu, že nejaké obchody nevyšli, takže bolo zrejmé, že potrebuje financie. Potvrdil,
že svedok má problémy s chrbticou a tiež značné psychické útrapy. Pokiaľ ide o žalobcov, pred podaním
žaloby netušil, že existujú.13. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že opakovane upozorňovali na
nezrovnalosti, ktoré spochybňujú reálnosť, poctivosť a účinnosť právneho úkonu, konkrétne kúpnej
zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Osobitnú pozornosť si zaslúži priebeh vyplácania kúpnej

ceny, ktorý vykazuje znaky výraznej zmätočnosti, neštandardnosti. V rámci obchodných transakcií je
bežnou praxou, že kúpna cena je vyplatená v jednej, maximálnej v 2 až 3 splátkach, pričom 3 splátky
sa berú väčšinou v prípade, ak je kúpna cena vyplácaná hypotekárnym úverom. Pokiaľ protistrana
argumentuje obmedzujúcimi limitmi, tieto veci sa dajú riešiť operatívne, príp. za asistencie banky alebo
jednorazovým navýšením tohto limitu. V tomto prípade však priebeh platieb nepreukazuje obvyklé znaky

serióznosti týchto transakcií alebo v tých transakciách. Žalobcom je zrejmé, že žalovaný nekonal ako
dobromyseľný nadobúdateľ. Žalobcovia majú za to, že z hľadiska finančnej situácie a vzťahov medzi
žalovaným a dlžníkom mal znalosť o finančnej situácií dlžníka, ktorá mu musela byť jasná aj z rýchleho
a zmätočného prevodu nehnuteľností na osobu žalovaného. Keďže dlžník sa zbavil jediného jeho
nejakého signifikantného majetku, žalobcovia boli nútení podať žalobu o neúčinnosť právneho úkonu.
Žalobcovia vnímajú prístup žalovaného ako ľahkomyseľný a majú za to, že pokiaľ by išlo o naozajstný

právny úkon, uvítali by dôraznejšiu právnu obranu a systematickejšie kroky voči dlžníkovi zo strany
žalovaného. Žalobcovia si zároveň plne uvedomujú, že v priebehu celého konania čelili dôkaznej núdzi
a boli nútení pristúpiť aj menej štandardným nástrojom dokazovania. Napriek tomu, že z vykonaného
dokazovania nevyplynul nejaký explicitnejší dôkaz, domnievajú sa, že v konaní predložili celý rad
nepriamych dôkazov, ktoré súhrnné vytvárajú logický a konzistentný a presvedčivý reťazec, z ktorého

jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s úmyslom dlžníka poškodiť svojich veriteľov.

14. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný v postavení kupujúceho
a p. F. H. v postavení predávajúceho uzatvorili dňa 15.10.2020 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol
odplatný prevod nehnuteľnosti nachádzajúci sa v kat. úz. I. za kúpnu cenu vo výške 300.000,- eur.

Žalovaný uhradil predávajúcemu na jeho bankový účet v niekoľkých platbách kúpnu cenu a to zo
svojich peňazí, ako aj z peňazí svojej spoločnosti, od ktorej si peniaze na tento účel požičal. Žalovaný
zaplatil za nehnuteľnosť viacerými platbami, dôvodom bol denný finančný limit, ktorý mu nedovoľoval
zasielať viac prostriedkov, pričom v kúpnej cene nie je pri časti kúpnej ceny 300.000,- eur uvedené,
ani dokedy ich má žalovaný zaplatiť, takže žalovaný ani neporušil ustanovenia kúpnej zmluvy tým, že

zaplatil kúpnu cenu v niekoľkých platbách. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcov, že by úhrada
kúpnej ceny mala byť spôsobom, že žalovaný vkladal istú časť kúpnej ceny a predávajúci ju následne
vybral a vrátil späť kupujúcemu a takto sa to malo opakovať až do momentu, kedy je kúpna cena
v plnom rozsahu splatená. Naopak, výpisy z účtu žalovaného preukazujú, že mu nebola vrátená ani časť
kúpnej ceny. Žalobcovia ďalej nepreukázali skutočnosť, že odporovaným právnym úkonom malo dôjsť

k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky dlžníka, ďalej nepreukázali úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa, ak žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom známy, t. j. že
o ňom vedel alebo musel vedieť a ďalej nepreukázali získanie prospechu z odporovateľného právneho
úkonu, pričom v tomto smere neprodukovali ani žiaden dôkaz, napr. znalecký posudok, že by kúpna
cena mala byť neobvyklá, resp. neprimerane nízka. Ani existencia zápisu záložného práva nepreukazuje

odporovateľnosť právneho úkonu. F. H. v kúpnej zmluve vyhlásil, že splatí úver a to z kúpnej ceny.
Žalovaný bol presvedčený, že z peňazí, ktorými zaplatil kúpnu cenu, predávajúci H. úver aj skutočne
vyplatí, no bohužiaľ sa tak doteraz nestalo. Bolo však preukázané, že dlžník F. H. tento hypotekárny
úver spláca a k výkonu záložného práva ešte nedošlo. Žalobcovia v konaní bez akýkoľvek dôkazov
atakovali žalovaného len preto, aby zakryli svoju nezodpovednosť a neopatrnosť, keď dali F. H. peniaze

bez akéhokoľvek krytia. Žalobcovia chcú len preniesť svoju neopatrnosť na žalovaného a uspokojiť sa
z majetku tretej osoby, t. j. žalovaného, ktorý za nehnuteľnosť riadne zaplatil.

15. Žalobcovia na preukázanie svojho nároku predložili listinné dôkazy, a to notársku zápisnicu N
72/2021 zo dňa 10.02.2021, výpis z LV č. XXXXX pre k. ú. I..

16. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu zo dňa 15.10.2020, detaily
pohybov na bankovom účte.

17. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesom právnych zástupcov

strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalovaného a výsluchom svedka, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav.18. Dňa 10.02.2021 bola spísaná notárska zápisnica N 72/2021, NZ 2914/2021 obsahujúca vyhlásenie
osôb povinných o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a súhlase s exekúciou medzi
účastníkmi: I. H., nar. XX.XX.XXXX a F. H., nar. XX.XX.XXXX (dlžníci a povinné osoby) a A. B., nar.

XX.XX.XXXX a A. D. B., nar. XX.XX.XXXX (veritelia a oprávnené osoby). Dlžníci v celom rozsahu
čo do dôvodu a výšky uznali dlh v sume 204.016,58 Eur a zaviazali sa dlh spoločne a nerozdielne
splatiť veriteľom v mesačných splátkach s minimálnou výškou mesačnej splátky v sume 3.500,- Eur,
s tým, že dlžníci sú povinní uhradiť veriteľom v mesačných splátkach úhrnne: sumu vo výške 60.000,-
eur najneskôr do 31.03.2022, sumu vo výške 60.000,- eur najneskôr do 31.03.2023, sumu vo výške

60.000,-eurnajneskôrdo31.03.2024,sumuvovýške24.016,58eurnajneskôrdo30.09.2024.Vprípade
omeškania povinných osôb s úhradou čo i len jednej mesačnej splátky alebo úhrnnej dvanásť mesačnej
splátky sa dlh stáva splatným v celom rozsahu.

19. Dňa 15.10.2020 uzatvoril F. H., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnostiam zapísaným

na Okresnom úrade Piešťany ako: parcela registra „C“ č. 8884 zastavaná plocha a nádvorie o výmere
266 m2, č. 8885 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2, rodinný dom súpisné číslo XXXX
na parcele č. 8884. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300.000,- eur a mala byť uhradená takto:
100.000.- eur uhradí kupujúci na účet predávajúceho v deň podpísania zmluvy oboma účastníkmi,
200.000,- eur poukáže kupujúci predávajúcemu na účet. Z tejto sumy mal byť vyplatený hypotekárny

úver o výške 160.000,- eur vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pričom predávajúci sa zaviazal
hypotekárny úver uhradiť najneskôr do 13.12.2020.

20. Z detailov pohybu na účte vyplýva, že žalovaný uhradil predávajúcemu za kúpu domu sumy: 30.000,-
eur dňa 16.10.2020, 30.000.- eur dňa 19.10.2020, 30.000,- eur dňa 21.10.2020, 10.000,- eur dňa

23.10.2020, 30.000,- eur dňa 27.10.2020, 50.000,- eur dňa 28.10.2020, 40.000,- eur dňa 28.10.2020,
5.000,- eur dňa 28.10.2020, 5.000,- eur dňa 29.10.2020, 30.000,- eur dňa 30.10.2020, 5.000,- eur dňa
30.10.2020, 4.900,- eur dňa 02.11.2020, 5.000,- eur dňa 02.11.2020, 5.000,- eur dňa 03.11.2020, 5.000,-
eur dňa 04.11.2020, 100,- eur dňa 05.11.2020, 5.000,- eur dňa 06.11.2020, 5.000,- eur dňa 09.11.2020,
5.000,- eur dňa 10.11.2020.

21. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, okres, obec, kat. úz. I. vyplýva, že žalovaný je výlučným
vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parc. registra „C“ č. 8884 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
266 m2, č. 8885 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2 a rodinného domu súpisné číslo
XXXX, postaveného na parc. č. 8884, titul nadobudnutia: V-379/2021 - Kúpna zmluva, právoplatná dňa

22.02.2021 - 575/21. V časti C: Ťarchy je zapísané Záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne,
a. s., IČO: 00 151 563 na pozemky a dom k úveru podľa záložnej zmluvy, vklad V-1928/2020 účinný
dňa 10.08.2020 - 2080/20.

22.Súdnanávrhžalobcovzabezpečilvýpisyzúčtovdlžníka,žalovanéhoaspoločnostiVEBMED,s.r.o.,

z ktorých však neboli zistené skutočnosti významné pre vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu.

23. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

24. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane

známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

25. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.26. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

27. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

28. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto
ju v celom rozsahu zamietol.

29. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy
uzatvorenej dňa 15.10.2020 medzi dlžníkom žalobcov a žalovaným. Keďže právo odporovať právnemu

úkonu môže uplatniť žalobou veriteľ a toto právo sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech, v spore sú žalobcovia aktívne vecne legitimovaní a žalovaný je
pasívne vecne legitimovaný. Žalobcovia ako veritelia boli v konaní povinní preukázať predpoklady
úspešnéhoodporovaniaprávnehoúkonudlžníka,atovymáhateľnosťpohľadávky,skutočnosť,žeprávny
úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, úmysel dlžníka ukrátiť žalobcov a že

žalovaný o tomto úmysle vedel alebo musel vedieť, rovnako tiež skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil
v posledných troch rokoch pred podaním žaloby. Ohľadom uvedených skutočností žalobcov zaťažovalo
nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho
úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z
predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

30. V konaní bolo nesporné, že F. H. a jeho manželka I. H. ako dlžníci a povinné osoby dňa 10.02.2021
uznali voči žalobcom dlh vo výške 204.016,58 Eur vo forme notárskej zápisnice N 72/2021, NZ
2914/2021 a zaviazali sa dlh splácať v termínoch a vo výške uvedenej v notárskej zápisnici. V konaní
bolo nesporne preukázané, že F. H. uzatvoril so žalovaným dňa 15.10.2020 kúpnu zmluvu, ktorou

previedolnažalovanéhonehnuteľnosti:pozemkyparc.registra„C“č.8884-zastavanáplochaanádvorie
o výmere 266 m2, č. 8885 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 240 m2 a rodinný dom súpisné
číslo XXXX, postavený na parc. č. 8884, nachádzajúce v katastrálnom území a obci I., ktoré sú
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX. Vklad bol povolený pod č. V-379/2021 dňa 22.02.2021. Na
liste vlastníctva je v časti C: Ťarchy zapísané záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a. s.

(vklad V-1928/2020 účinný dňa 10.08.2020). Z kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2020 vyplýva, že kúpna cena
za prevod nehnuteľností bola dohodnutá v celkovej výške 300.000,- eur, pričom z druhej časti splátky
kúpnej ceny vo výške 200.000,- eur sa predávajúci zaviazal vyplatiť predmetný hypotekárny úver o výške
160.000,- eur vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. najneskôr do 13.12.2020, čo sa však nestalo, nakoľko
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto svoju povinnosť si nesplnil. Predávajúci v procesnom

postavení svedka vypovedal, že mal v tom čase aj iné dlhy, bolo obdobie covidu, kedy sa dostal
do nepriaznivej finančnej situácie a do zdravotných problémov fyzických aj psychických. Žalobcovia
v žalobe vyjadrili pochybnosti nad dobromyseľnosťou žalovaného ako kupujúceho, a to najmä z dôvodu,
že napriek tvrdeniu, že za prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zaplatil dlžníkovi kúpnu cenu vo
výške 300.000,- eur, na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. I. je stále zapísané záložné právo v prospech

financujúcej banky, a teda hypotekárny úver nebol napriek údajnému vyplateniu kúpnej ceny vo výške
300.000,- eur splatený, preto žalovaný mal vedieť, že jeho postavenie je nevýhodné. Uvedený argument
žalobcov však nemôže obstáť, nakoľko predávajúci sa v kúpnej zmluve zaviazal, že hypotekárny úver
v určenom čase vyplatí. Z výsluchu žalovaného tiež vyplynulo, že žalovaný predávajúceho poznal,
nakoľko mu robil finančného poradcu ako aj iným solventným klientom a nemal dôvod pochybovať, že

predávajúci svoj záväzok splní. Pokiaľ ide o argumenty žalobcov ohľadom procesu výplaty kúpnej ceny,
žalovaný v tomto smere odôvodnil, prečo kúpnu cenu zaplatil viac než dvoma zmluvne dohodnutými
splátkami, pričom zo súdom vyžiadaných výpisov z účtov bánk nebolo preukázané skutkové tvrdenie
žalobcov, že by predávajúci úhrady splátok kúpnej ceny vyberal a vracal žalovanému. Termín výplaty
druhej časti splátky kúpnej ceny vo výške 200.000,- eur nebol v zmluve ani dohodnutý, takže žalovaný

nebol zmluvne limitovaný, ako môže túto časť kúpnej ceny predávajúcemu uhradiť.

31. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich odporovateľnosť
právnych úkonov a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkaznébremeno svojich tvrdení. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie
dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky, ide teda o tú stranu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí. Nesplnenie
dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v
rozhodnutí vo veci samej. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu
je jej neúspech v spore.

32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcovia nepreukázali všetky
predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.2020, čo sa prejavilo
v ich procesnom neúspechu v spore. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v
zmysle Civilného sporového poriadku alebo je vykonateľná podľa iných procesných predpisov,
napr. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku sú exekučnými titulmi aj notárske zápisnice, ak sú splnené
predpoklady uvedené v citovaných ustanoveniach Exekučného poriadku. Tieto notárske zápisnice
zakladajúpriamuvykonateľnosťzáväzku(plnenia),apretoaktívnalegitimácianapodaniežalobypodľa§
42a Občianskeho zákonníka vzniká aj takému veriteľovi, ktorý je oprávnený na základe uvedených
zápisníc. V danom prípade je pohľadávka žalobcov na základe notárskej zápisnice N 72/2021, NZ

2914/2021 obsahujúcej vyhlásenie osôb povinných o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
a súhlase s exekúciou vymáhateľnou pohľadávkou. Ďalším predpokladom odporovateľnosti je, aby
k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, pričom uvedená
lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený
neskôr, nemožno mu už odporovať. Nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá

začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd
prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú
(prekluzívnu) lehotu. Nakoľko predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 15.10.2020 a žaloba
bola podaná dňa 17.02.2022, bol splnený aj tento predpoklad odporovateľnosti. Ďalej súd skúmal
skutočnosť, či právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, úmysel dlžníka

ukrátiť žalobcov a či žalovaný o tomto úmysle vedel alebo musel vedieť. Vykonaným dokazovaním nebol
preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť žalobcov ako veriteľov, a ak by taký úmysel aj existoval, rozhodne
nebolo preukázané, že by prípadný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov bol žalovanému známy. Uvedený
záver vyplynul z vykonaných výsluchov tak žalovaného ako aj svedka - dlžníka. Občiansky zákonník
síce používa formuláciu, ktorá by nasvedčovala tomu, že na odporovateľnosť stačí úmysel ukrátiť

veriteľa, musí dôjsť k skutočnému (faktickému) ukráteniu. Úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia
nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie. V danom prípade nebolo preukázané,
že dlžník uzavretím kúpnej zmluvy ukrátil uspokojenie pohľadávky veriteľov - žalobcov. Základným
predpokladomvznikuodporovateľnostijeto,žedlžníkurobilvposlednýchtrochrokochtakýprávnyúkon,
ktorý znamenal (svojím obsahom) prevzatie záväzku bez primeraného protiplnenia. Toto primerané

protiplnenie sa vyčísľuje v peniazoch. Právny úkon dlžníka - kúpna zmluva zo dňa 15.10.2020 však
neviedla k zmenšeniu majetku dlžníka, naopak, kúpna cena, za ktorú dlžník predal nehnuteľnosti, bola
300.000,- eur, pričom pohľadávka žalobcov bola vo výške 204.016,58 eur. V konaní bolo preukázané,
že žalovaný dlžníkovi žalobcov kúpnu cenu uhradil, nedošlo teda k zmenšeniu majetku dlžníka. Z kúpnej
ceny mohla byť preto pohľadávka žalobcov uspokojená; nie je zrejmé, či žalobcovia voči dlžníkovi vôbec

podali návrh na vykonanie exekúcie, alebo podali len žalobu o určeniu neúčinnosti právneho úkonu
voči žalovanému. Domnienka žalobcov vyjadrená v žalobe, že kúpna cena nebola dlžníkovi žalobcov
ako predávajúcemu uhradená, sa v konaní preukázala ako nepravdivá. Žalobcovia tiež namietali výšku
kúpnej ceny, avšak nepredložili žiaden dôkaz (znalecký posudok, odborné vyjadrenie) na posúdenie
primeranosti protiplnenia.

33. Zosumarizujúc vyššie zmienené súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali splnenie
zákonných podmienok odporovateľnosti kúpnej zmluvy, neuniesli tak svoje dôkazné bremeno a súdu
preto nezostávalo nič iné, než žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

34. Pre úplnosť súd dopĺňa, že žalobcovia si zrejme boli vedomí, že svoje skutkové tvrdenia nedokážu
preukázať, keď sami uviedli, že čelili dôkaznej núdzi, predložili nepriame dôkazy a že z vykonaného
dokazovania nevyplynul nejaký explicitnejší dôkaz. K tomuto súd uvádza, že ťažko hovoriť o dôkaznej
núdzi, keď súd na ich návrh zabezpečil výpisy z účtov od príslušných bánk a aj samotný žalovanýbol otvorený navrhovanému dokazovaniu zo strany žalobcov. Na dvoch pojednávaniach bol vykonaný
výsluch žalovaného, podarilo sa vykonať aj výsluch dlžníka na návrh žalobcov, opakovaný výsluch
žalovaného bol vykonaný na základe návrhu žalobcov. Naopak, žalobcovia sami svoj výsluch nenavrhli,

pojednávaní sa z vlastnej vôle nezúčastnili. Žalobcovia ani nerozporovali skutočnosti uvedené dlžníkom
pri jeho výsluchu, že mali s dlžníkom dlhodobo kamarátsky vzťah a že napokon pre jeho novú,
nepriaznivú finančnú situáciu sa ich vzťah voči nemu zmenil a podľa jeho slov ho dotlačili k nejakým
úkonom. Tu by sa priam žiadalo, ak by si žalobcovia boli vedomí dôvodnosti žaloby, aby sa k takýmto
silným tvrdeniam svedka vyjadrili, čo sa však nestalo. Ťažko tiež možno hovoriť o úmysle dlžníka ukrátiť

veriteľov, ak kúpna zmluva, ktorá je predmetom odporovateľnosti a neúčinnosti, bola uzatvorená dňa
15.10.2020 a notárska zápisnica, ktorá má byť exekučným titulom, bola spísaná až dňa 10.02.2021.
Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov nevyplynul z vykonaných výsluchov, žalovaný nemal a nemohol mať
ani vedomosť o takomto úmysle a žalobcami označená údajná ľahkomyseľnosť žalovaného (z dôvodu
zapísaného záložného práva či práva spätnej kúpy) je právne irelevantná. Žaloba žalobcov je postavená
skôr len na ich domnienkach a hypotézach a napokon aj zostala iba v rovine tvrdení. Ako ľahkomyseľné

sa môže javiť skôr konanie žalobcov, ktorí dlžníkovi požičali tak vysokú sumu.

35. Súd zamietol návrh žalobcov na vykonanie výsluchu manželky žalovaného (navrhnutý len preto,
že kúpna cena bola vyplatená z prostriedkov BSM), nakoľko nielenže považoval tento výsluch za
nadbytočný pre preukázanie odporovateľnosti právneho úkonu (zmluvnou stranou kúpnej zmluvy bol len

žalovaný) a preto aj nehospodárny, ale tento návrh na vykonanie dôkazu bol oneskorene podaný.
36. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.

Francúzskoz 19. februára 1998).

37. Podľa § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), neodkladné
opatrenienariadenépozačatíkonaniavovecisamejsúdprvejinštancieajbeznávrhuzrušírozhodnutím,
ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

38. V súlade s vyššie citovaným ustanovením súd osobitným výrokom rozsudku z úradnej povinnosti
rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Piešťany č. k.
4C/5/2022 - 38 zo dňa 01.03.2022, právoplatným dňa 06.10.2022 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trnave č. k. 10Co/86/2022 - 134 zo dňa 12.09.2022 z dôvodu procesného neúspechu žalobcov

vo veci samej a zamietnutia žaloby.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.