Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. august 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-18Cpr/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200751
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2520200751.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobkyne: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., zastúpená: JUDr. Dušan Kubáni, PhD., advokát, so sídlom Teplická
2251/121, 921 01 Piešťany proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, so sídlom Ulica Jána Bottu
2743/4, 917 01 Trnava, IČO: 35 627 361, zastúpený: Matejka Friedmannová s.r.o., so sídlom
Dunajská 48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 248 998 o zaplatenie 1.133,33 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 200,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 200,- eur od 01.09.2017 do zaplatenia, sumu 200,- eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 01.10.2017 do zaplatenia, sumu 200,- eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 01.11.2017 do zaplatenia, sumu 133,33 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 133,33 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, sumu 200,-
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 01.12.2018 do zaplatenia,
sumu 200,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 01.01.2019 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2020 domáhala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť
žalobkyni za mesiac júl 2017 sumu 200,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 200,- eur od 01.09.2017 do zaplatenia, za mesiac august 2017 sumu 200,- eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 01.10.2017 do zaplatenia, za mesiac september
2017 sumu 200,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 01.11.2017

do zaplatenia, za mesiac október 2017 sumu 133,33 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 133,33 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, za mesiac október 2018 sumu 200,- eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od 01.12.2018 do zaplatenia, za mesiac
november 2018 sumu 200,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200,- eur od
01.01.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným je v štátnozamestnaneckom pomere, ktorý vznikol dňa

01.08.2012, kde na základe Služobnej zmluvy č. 6602/2012 zo dňa 30.07.2012 vykonávala do
31.05.2017 prácu s funkčným zaradením hlavný radca - inšpektor práce a následne podľa Dodatku č. 1
k služobnej zmluve zo dňa 31.05.2017 vykonávala od 01.05.2017 prácu s funkčným zaradením štátny
radca, inšpektor práce. Žalovaný žalobkyni prípisom Oznámenie o výške a zložení funkčného platusp. zn. o. č.: 50/2017-2 zo dňa 01.05.2017, ktorý žalovaný doručil žalobkyni dňa 31.05.2017 o 12:35
hod., priznal mesačný funkčný plat v celkovej výške 1.281,- eur, pričom mesačný osobný príplatok
bol žalovaným žalobkyni priznaný a vyplácaný v celkovej výške 350,- eur. Žalovaný prípisom Interný

oznam OSÚ/OSB/2017/518/9577/2017 - Úprava osobného príplatku - oznámenie zo dňa 30.05.2017,
ktorý žalovaný doručil žalobkyni dňa 31.05.2017 o 12:45 hod., oznámil žalobkyni, že jej z dôvodu
zníženia úrovne kvality plnenia služobných úloh znižuje mesačný osobný príplatok zo sumy 350,- eur
o sumu 200,- eur, a to s účinnosťou od 01.06.2017. Zníženia úrovne kvality plnenia služobných úloh
žalobkyňou si žalobkyňa nie je vedomá a so znížením osobného príplatku nesúhlasí. Žalovaný prípisom

Oznámenie o výške a zložení funkčného platu sp. zn. o. č.: 50/2017-2 zo dňa 31.05.2017, ktorý žalovaný
doručil žalobkyni dňa 31.05.2017 o 12:45 hod., z dôvodu zníženia úrovne kvality plnenia služobných
úloh, krátením osobného príplatku o sumu 200,- eur znížil žalobkyni výšku mesačného funkčného
platu o sumu 200,- eur (pôvodne priznaný a vyplácaný mesačný osobný príplatok vo výške 350,- eur
bol žalovaným znížený na 150,- eur). Mesačná mzda za príslušný mesiac bola vyplácaná najneskôr
do konca nasledujúceho mesiaca. Žalobkyňa u žalovaného v mesiaci október 2017 odpracovala

riadne pracovné zmeny len za obdobie od 01.10.2017 do 10.10.2017 z dôvodu, že od 11.10.2017 do
30.09.2018 bola žalobkyňa práceneschopná. Žalobkyňa na riadny výkon práce u žalovaného nastúpila
dňa 01.08.2018. Žalobkyňa uviedla, že so znížením mesačného funkčného platu od 01.06.2017
o 200,- eur mesačne, ktoré žalovaný so žalobkyňou neprejednal, nesúhlasí. Žalobkyňa prípisom zo
dňa 01.06.2017 Zníženie osobného príplatku, požiadala žalovaného, aby žalovaný žalobkyni presne

špecifikovaldôvodzníženiaúrovnekvalityplneniaslužobnýchúlohapredložilžalobkyniotomrelevantné
podklady. Žalovaný požadované relevantné skutočnosti a doklady o znížení úrovne kvality plnenia
služobných úloh žalobkyni nezaslal. Naliehavý právny záujem podania žaloby žalobkyňa zdôvodnila
tým, že chcela očistiť a ochrániť svoje meno na pracovisku ako aj na verejnosti, chcela preukázať, že má
právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené či právne úkony žalovaného sú protiprávne,

v rozpore s platnými právnymi predpismi a dobrými mravmi a chcela preukázať, že žalovaný žalobkyňu
neoprávnene upozorňoval na základe nepravdivých a právne nerelevantných skutočností, že žalobkyni
znižuje osobný príplatok mesačne o 200,- eur, z dôvodu zníženia úrovne kvality plnenia služobných
úloh, a že aby takéto nepravdivé a právne nerelevantné zdôvodnenie zníženia mesačného osobného
príplatku, nebolo zo strany žalovaného voči žalobkyni v budúcnosti považované za porušenie plnenia

si služobných úloh. Žalobkyňa tiež uviedla, že takéto konanie žalovaného voči žalobkyni smeruje k
poškodeniu dobrého mena žalobkyne na pracovisku, ako aj na verejnosti a zníženiu zdroju príjmu zo
štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyni, a tým aj zníženiu finančných prostriedkov na živobytie pre
seba a svoju rodinu a spôsobeniu škody žalobkyni.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.05.2020, ktorým žiadal žalobu
zamietnuť. Vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa dňa 08.08.2017 podala na konajúci súd
obsahovo identickú žalobu, ktorá sa od žaloby odlišuje len v období, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje
úhraduosobnéhopríplatku(konaniejevednépodsp.zn.(19Cpr/26/2017).Tvrdeniežalobkynevžalobe,
že je so žalovaným v štátnozamestnaneckom pomere, nie je pravdivé. Služobný pomer so žalobkyňou

bol ukončený na žiadosť žalobkyne dohodou k 30.11.2018. Žalovaný v konaní sp. zn. 19 Cpr/26/2017
v rámci procesnej obrany uviedol a preukazoval, že a) Žalovaný v prípade zníženia osobného príplatku
žalobkyne konal v súlade s § 89 ods. 2 v tom čase platného a účinného zákona č. 400/2009 Z. z.
o štátnej službe a internými predpismi, v zmysle ktorých bol oprávnený znížiť alebo odňať osobný
príplatok žalobkyne na základe zníženia úrovne kvality plnenia služobných úloh. Žalovaný osobný

príplatok v súlade s uvedeným ustanovením znížil a žalobkyni teda od 01.06.2017 nevznikol nárok na
vyplatenie osobného príplatku vo výške, o ktorú bol rozhodnutím žalovaného znížený – teda 200,- eur
mesačne; b) Žalovaný naplnil formálne požiadavky § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z., keď v rámci
konania o sťažnosti subjektu, v ktorom žalobkyňa vykonávala inšpekciu práce (ďalej len „spoločnosť
GASEMA, s.r.o.“), posúdil kvalitu plnenia služobných úloh žalobkyňou. Na základe záverov prerokovania

sťažnosti priamy nadriadený žalobkyne A. F. G. vyhodnotil porušenia právnych predpisov žalobkyňou
pri výkone inšpekcie práce v spoločnosti GASEMA, s.r.o. ako zníženie kvality plnenia služobných
úloh a interným oznamom č. IPTT_PPV/BEZ/2017/2080/9169 zo dňa 24.05.2017 navrhol hlavnému
inšpektorovi práce ako orgánu oprávnenému konať za služobný úrad, zníženie osobného príplatku
žalobkyne. Hlavný inšpektor práce so znížením osobného príplatku súhlasil a Interným oznamom OSÚ/

OSB/2017/518/9577/2017 zo dňa 30.05.2017 žalobkyni oznámil zníženie osobného príplatku o sumu
200,- eur z 350,- Eur na 150,- eur; c) Žalovaný v zmysle v tom čase platnej a účinnej právnej úpravy nebol
povinný prerokovať zníženie osobného príplatku so žalobkyňou, a zákon ani iný podzákonný predpis
neupravoval formu rozhodnutia o znížení osobného príplatku alebo povinnosť, rozhodnutie o zníženíosobného príplatku odôvodňovať; Materiálna stránka § 89 ods. 2 zákona 400/2009 Z. z. (zníženie kvality
plnenia služobných úloh) bola naplnená porušením § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii
práce a čl. 8 - metodiky č.1 pre výkon inšpekcie práce žalobkyňou, keď žalobkyňa pri inšpekcii práce v

spoločnostiGASEMA,s.r.o.nekonalavsúladesuvedenýmiprávnymipredpismi,konkrétnenezohľadnila
všetky podklady predložené spoločnosťou GASEMA, s.r.o. do prerokovania protokolu, v rozhodnutí
prihliadala na nezákonne získané dokumenty od osoby, ktorá nebola ani zamestnancom spoločnosti
GASEMA, s.r.o. a ani nebola písomne splnomocnená na konanie za uvedenú spoločnosť. Žalobkyňa pri
kontrole v spoločnosti GASEMA, s.r.o. tiež nezohľadnila účel zákona o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní a formalistickým výkladom právnej úpravy nelegálneho zamestnávania šikanóznym
spôsobom zasiahla do práv kontrolovaného subjektu. Žalobkyňa teda neplnila svoje služobné povinnosti
riadne a v súlade s právnymi predpismi, čim jednoznačne došlo k zníženiu kvality plnenia služobných
povinností v takom rozsahu, ktorý odôvodňoval rozhodnutie žalovaného o znížení osobného príplatku
žalobkyne. Vzhľadom na identitu skutkového stavu v žalobe zo dňa 08.08.2018 a tejto žalobe, zotrval
žalovaný na svojej argumentácii použitej v konaní 19Cpr/26/2017 v plnom rozsahu aj v tomto konaní.

4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 22.04.2021.
Vo vyjadrení uviedla, že so žalovaným rozviazala štátnozamestnanecký pomer výpoveďou danou
žalobkyňou žalovanému. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyni znížil osobný
príplatok vraj na základe zníženia kvality plnenia služobných úloh spojených s výkonom inšpekčnej

práce v obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o., Senica. Žalobkyňa má za to, že pri výkone svojej
práce sa nedopustila žiadneho porušenia svojich pracovných povinností a nedošlo z jej strany k zníženiu
úrovne kvality plnenia pracovných a služobných úloh u žalovaného a ani pri výkone kontroly obchodnej
spoločnosti GASEMA, s. r. o. Senica, čo bolo potvrdené aj rozsudkom vo veci sp. zn. 19Cpr/26/2017.
Žalobkyňa neporušila práva a právom chránené záujmy kontrolovaného subjektu, dbala v prvom rade

o dodržiavanie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a pracovnoprávnych predpisov
v kontrolovanej obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o., Senica. Žalobkyňa právne relevantným
spôsobom a dôkazmi zistila a preukázala porušenia platných právnych predpisov v pracovnoprávnej
a mzdovej oblasti, ako aj v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania obchodnou
spoločnosťou GASEMA, s. r. o., Senica, preto je nesprávne a v rozpore s platnými právnymi predpismi

a dobrými mravmi, aby bola žalobkyňa za zistené a preukázané nedostatky a porušovania platných
právnych predpisov obchodnou spoločnosťou GASEMA, s. r. o., Senica, svojím zamestnávateľom -
žalovaným, sankcionovaná. Zníženie kvality plnenia služobných úloh žalobkyňou žalovaný nepreukázal,
nepreukázal ani logickú a časovú následnosť jednotlivých rozhodnutí a oznámení o znížení osobného
príplatku. Právny úkon - prípis žalovaného „Oznámenie o výške a zložení funkčného platu sp. zn. o.

č.: 50/2017 – 2 zo dňa 31.05.2017 o 13:45 hod.“, ktorým žalovaný od 01.06.2017 znížil žalobkyni výšku
mesačného funkčného platu o sumu 200,- eur, je preto neplatný.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.05.2021. Vo vyjadrení
uviedol, že žalobkyňa pri výkone inšpekcie v obchodnej spoločnosti GASEMA, s. r. o., Senica, pochybila

pri výkone inšpekcie práce, keď nesprávnym, nezákonným spôsobom prihliadala na nezákonne získanú
evidenciu pracovného času a nesprávnym a formalistickým spôsobom rozhodla o rozpore nezákonne
získanej evidencie pracovného času a evidencie pracovného času o konateľa spoločnosti. Týmto
výkonom inšpekcie práce došlo zo strany žalobkyne k zníženiu kvality výkonu služobných úloh a
žalovaný bol oprávnený v zmysle vtedy platných právnych predpisov na zníženie funkčného platu

žalobkyne.

6. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 05.06.2021. Vo
vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nezákonným spôsobom získala dôkazový
materiál pri kontrole nelegálnej práce. V prípade, ak by žalobkyňa pri výkone inšpekčnej kontroly

nepostupovala tak ako postupovala, ale by akceptovala ďalšiu predloženú, evidenciu pracovného
času k vyjadreniu k protokolu, konala by v rozpore s časovým údajom kódovaným v centrálnej
evidencii prihlášok Sociálnej poisťovne kontrolovaných zamestnancov na nelegálnu prácu a nelegálne
zamestnávanie obchodnou spoločnosťou GASEMA s. r. o., Senica. Spoločnosť GASEMA s. r. o.,
Senica po preukázateľnom obdržaní a oboznámení sa s protokolom zo dňa 20.12.2016, zaslala

ďalšiu evidenciu pracovného času kontrolovaných zamestnancov. Žalobkyňa zohľadnila a zdôvodnila v
Dodatku k protokolu zo dňa 19.01.2016 (správne má byť 19.01.2017) aj ďalšiu predloženú evidenciu
pracovného času zamestnávateľom.7. Svedok H. I. J., bývalý riaditeľ a hlavný inšpektor práce žalovaného, pri výsluchu uviedol, že osobný
príplatok je fakultatívna zložka mzdy, nárokovateľná nie je a zamestnávateľ má právo ho zvýšiť/znížiť/
odobrať bez udania dôvodu. Zo strany žalobkyne došlo k porušeniu zákona, porušovala aj pracovnú

disciplínu, skladovala u seba priepustky a PN-ky, takže jej bol dočasne znížený osobný príplatok ako
fakultatívna zložka mzdy. Spoločnosť GASEMA s. r. o. si nepamätal.

8. Svedok K. K. L., zamestnanec žalovaného, pri výsluchu uviedol, že vykonával šetrenie na základe
sťažnosti, ktorú zaslal konateľ spoločnosti GASEMA s. r. o., žalobkyňa tam vykonávala inšpekciu práce,

ktorú ukončila protokolom, ku ktorému sa mal možnosť konateľ spoločnosti vyjadriť. Konateľ spoločnosti
sa do 8 dní, tak ako bolo určené, vyjadril a predložil nové listinné dôkazy, kde spochybnil skutočnosti
uvedené v protokole, nakoľko predložil novú evidenciu práce s tým, že zároveň predložil čestné
prehlásenie zamestnankyne, ktorá uviedla tam, že ona si robila len predbežnú evidenciu alebo resp. plán
práce nejaký a skutočnú evidenciu odkedy zamestnanec pracoval si viedol konateľ spoločnosti. Toto
predložil žalobkyni, ktorá to nerešpektovala, jednoducho uviedla, že trvá na svojom pôvodnom zistení.

Podľa názoru svedka sťažnosť konateľa spoločnosti bola opodstatnená, nakoľko boli dve evidencie, aj
keď k tej jednej zamestnankyňa tvrdila, že to bola len predbežná evidencia, a napriek tomu nechala
v protokole porušenie nelegálneho zamestnávania u tejto spoločnosti. S týmto sa nestotožnili a na
základe toho vyhodnotili sťažnosť ako opodstatnenú.

9. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18.06.2024 uviedla, že išla robiť kontrolu na príkaz jej nadriadeného,
kde bol doručený podnet od pána, ktorý poznal, čo sa v tejto spoločnosti deje. V tejto spoločnosti boli
zamestnanci zamestnávaní len na dohody o vykonaní práce a poukazoval, že majiteľ mu nezaplatil
nejakézákazkyažejepravidlom,žezamestnancitamrobianelegálnuprácu,čosažalobkyniprikontrole
potvrdilo a tento pán vlastne podnietil tú kontrolu, na ktorú bola poslaná. Urobila svoju prácu tak, ako

mala robiť podľa zákona o nelegálnej práci. Čiže v deň kontroly skontrolovať prítomných zamestnancov,
oznámiť zamestnávateľovi, že robí kontrolu, zdokladovať prítomnosť zamestnancov, ktorí tu pracujú,
či sú prihlásení do sociálnej poisťovne a či majú uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Čiže toto bolo jej
úlohou. Evidencia, ktorá sa dáva po prečítaní protokolu na vyjadrenie sa k protokolu, je nerelevantná.

10. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 31.10.2024 uviedla, že relevantná dochádzka je tá, ktorú aj vykonala
pri kontrole. To znamená, že táto dochádzka bola potvrdená konateľom, pred ňou ju podpisoval, konateľ
tam bol po celú dobu kontroly a ak niekde vybehol, tak sa vrátil naspäť, keď ukončovali kontrolu,
znova s ním prešla všetky veci, ktoré chýbajú pri kontrole, lebo tam sa kontrolovali aj ďalšie veci, kde
bol vyzvaný listom, aby tieto veci predložil. Konateľ tento list podpísal. Konateľ sa k protokolu vyjadril

a predložil druhú evidenciu pracovného času, lenže keď ju berieme z pohľadu zákona o nelegálnej práce
a nelegálnom zamestnávaní, ako sa tá kontrola robí a aby bola efektívna, tak sa tam nemôže zmeniť
evidencia pôvodná pri kontrole za inú evidenciu, lebo konateľ si prečítal protokol a zistil, že aha tuto
mám nejaký problém, tak nepotrebujem ten problém mať, tak predložím evidenciu, ktorá bude súhlasiť
so všetkým, čo je nariadené v protokole. Vysporiadala sa aj s tou druhou dokumentáciou, ktorú predložil,

vysporiadala sa aj s ďalšími vecami, ktoré uviedol konateľ k vyjadreniu k protokolu, tak nechápe, v čom
malaporušiťkontrolu,ktorútamvykonala.PoverenieprevádzkarkyE.M.bybolopotrebnévtomprípade,
keby zastupovala konateľa v plnom rozsahu a ona ho v plnom rozsahu ani v čiastočnom rozsahu
nezastupovala,onalendonieslažalobkynievidenciupracovnéhočasu,ktorábolapodpísanákonateľom,
po tej kontrole sa ešte s ním stretli a vysvetľovali mu, aké doklady ešte potrebujú predložiť k výkonu

inšpekcie práce.

11. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že predmetom tohto súdneho sporu je, aby sa
preukázalo, či došlo alebo nedošlo k zníženiu pracovnej činnosti žalobkyne, z dôvodu, že neakceptovala
dodatočne predložený súpis dochádzky. Nie je možné akceptovať dochádzku, ktorá bola doložená po

predchádzajúcej prvotnej dochádzke a následne potom bola doložená druhá dochádzka, ktorá podľa
názoru žalobkyne bola dodatočne upravovaná.

12. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v čase rozhodovania ohľadne zníženia
variabilnej zložky mzdy, tým pádom aj osobného príplatku, bola platná tá právna úprava zákona č.

400/2009 Z. z., kde bolo priamo ustanovené, že osobný príplatok alebo zníženie, odňatie osobného
príplatku nie je priamo povinný zamestnávateľ odôvodňovať zamestnancovi, novou právnou úpravou,
ktorá bola účinná až po rozhodnutí, nebol žalovaný viazaný.13. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že konanie žalovaného v tomto prípade bolo
veľmi chaotické, pretože na jednej strane v tom istom mesiaci, s rozdielom niekoľko minút predkladal
žalovaný žalobkyni zvýšenie a neskôr zníženie, čiže keď jej dával zvýšenie, o sťažnosti GASEMA s. r.

o. bolo už dávno rozhodnuté a boli závery jasné, takže na jednej strane v mesiaci máj bolo žalobkyni
zvýšené osobné ohodnotenie, čo preukazuje, že si plnila svoje pracovné úlohy správne a dôsledne a o 5
minút neskôr žalovaný predložil žalobkyni zníženie osobného príplatku s tým, že účinnosť tohto odňatia
časti osobného príplatku nastal až po mesiaci máj, od mesiaca jún, to znamená za účinnosti nového
právneho predpisu. Uvedené bolo robené účelovo. Poukázal na body 66. a 73. rozhodnutia sp. zn.

19Cpr/26/2017 Okresného súdu Piešťany, ktoré je už právoplatné a potvrdené Krajským súdom, a jedná
sa o identický nárok, len za iné obdobie, za iné mesiace, čiže pokračujúci nárok, čiže skutková podstata,
či došlo k zníženiu pracovnej činnosti žalobkyne bolo už v predchádzajúcom súdnom konaní potvrdené,
že nedošlo k takémuto porušeniu a vlastne bolo to potvrdené aj Krajským súdom.

14. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne uviedol, že účinnosť odňatia osobného príplatku

nastala až po účinnosti novely zákona o štátnej službe č. 55/2017 Z. z.. Podľa tohto novelizovaného
zákona je povinnosťou zamestnávateľa oboznámiť pracovníka o tom, z akého dôvodu alebo za akých
okolností je mu znížená náhrada mzdy, resp. osobný príplatok, v tomto prípade o 200,- eur. Čo
sa týka dôvodu údajného zníženia plnenia si pracovných a služobných úloh, malo vyplývať z toho,
že žalobkyňa nesprávne vyhodnotila pri výkone kontroly obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o.

závery vyplývajúce z tejto kontroly, kde žalobkyňa ako inšpektorka práce zistila porušenia zákonných
ustanovení jednak zákonníka práce, ale aj ustanovení o nelegálnej práci. Žalobkyňa pred začiatkom
výkonu kontroly obchodnej spoločnosti GASEMA s. r. o. písomne upozornila obchodnú spoločnosť
aj konateľa, aké doklady má predložiť obchodná spoločnosť GASEMA s. r. o. k výkonu inšpekčnej
činnosti inšpektorátu práce Trnava, kde žalobkyňa vykonávala túto inšpekčnú činnosť spolu s ďalšiu

inšpektorkou p. K. N.. Počas celej kontroly, ktorá bola vykonávaná v obchodnej spoločnosti GASEMA, s.
r. o., bol prítomný konateľ obchodnej spoločnosti, ktorý splnomocnil svoju pracovníčku, ktorá predložila
dochádzku pracovníkov, avšak na základe tej dochádzky pracovníkov bolo zistené, že vlastne títo
pracovníci boli neskoro prihlásení do Sociálnej poisťovne. Následne bol vyhotovený protokol, kde boli
zistené a opísané tieto skutočnosti, na ktoré reagoval konateľ obchodnej spoločnosti GASEMA, s. r.

o. tým, že dal prípis, kde začal tvrdiť, že evidencia dochádzky pracovníkov nebola správna, že on má
vo svojom počítači svoju evidenciu, tá je presná, atď., s týmto v podstate sa žalobkyňa nestotožnila,
ale samozrejme v rámci týchto pripomienok vyhotovila k pôvodnému protokolu vykonanej kontroly
dodatok, a v tomto dodatku sa vysporiadala aj s týmito skutočnosťami, ktoré urobil konateľ obchodnej
spoločnosti GASEMA, s. r. o. Následne žalobkyňa postupovala takým spôsobom, že zistené skutočnosti

oznámila v rámci písomného protokolu inšpektorátu práce, ktorý túto správu dostal s tým, že žalobkyňa
aj navrhla svojmu žalovanému, aké postupy sa majú spraviť, aké postihy tam majú byť, navrhla riešenie
uloženia pokút z dôvodu porušenia zákonníka práce 600,- eur a z dôvodu nelegálnej práce 5.000,-
eur. Tento protokol bol odovzdaný na právne oddelenie p. K. L., bol oboznámený aj v tej dobe súčasný
riaditeľ inšpektorátu práce H. I. J.. Následne zasadala komisia na inšpektoráte práce, ktorá prijala

nejaké závery k týmto záverom, resp. zasadnutiu týchto komisií, kde sa prejednávalo zistené porušenie
obchodnej spoločnosti GASEMA, s. r. o.. Žalobkyňa nebola prizvaná napriek tomu, že sa zúčastňovala a
vypracovala protokol o týchto zistených nedostatkoch. Boli tu vypočutí svedkovia, ktorí v podstate svojím
spôsobom sa snažili ani nie vecne nejak argumentovať. Žalobkyňa má za to, že žalovaný mal spraviť tú
skutočnosť, že pokiaľ boli zistené nedostatky, mal začať voči obchodnej spoločnosti GASEMA, s. r. o.

správne konanie a v rámci správneho konania by sa rozhodlo, že či teda tie zistenia boli správne alebo
nie; v prípade, ak by nebol spokojný konateľ obchodnej spoločnosti GASEMA, s. r. o., mohol uplatniť
svoje práva správnou žalobou.

15. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava vyjadrení v konaní

a vyjadrení podaných v pripojenom spise pod sp. zn. 19Cpr/26/2017. Žalobou uplatňovaný nárok je
nedôvodný. Žalovaný znížil variabilnú, resp. pohyblivú zložku platu žalobkyne, ktorá je nenárokovateľná,
pričom spôsob zníženia osobného príplatku bol vykonaný plne v súlade so zákonom a zákonným
spôsobom. Uvedené skonštatoval aj Okresný súd v Piešťanoch v rozsudku zo dňa 20.02.2020
v pripojenom spise 19Cpr/26/2017-569 v bode 55. a 63. Vychádzajúc z rozsudku, na zníženie osobného

príplatku žalovaný správne aplikoval zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v platnom znení v čase
rozhodnutia o znížení osobného príplatku, ktorý neustanovoval žiadne podmienky zníženia osobného
príplatku. Zníženie úrovne kvality plnenia služobných úloh, na základe ktorej sa znižoval osobný
príplatok, bolo tým, že došlo k porušeniu § 13 ods. 2 zákona 125/2006 o inšpekcií práce a v spojení s čl.8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce. Porušenie povinnosti inšpektora práce pri kontrole spočívalo
konkrétne v nezohľadnení evidencie pracovného času predloženej konateľom kontrolovaného subjektu
GASEMA, s. r. o. pri vyjadrení k protokolu. Žalobkyňa v protokole o inšpekcií práce kontrolovaného

subjektu uviedla, že prihliadla na evidenciu pracovného času predloženú p. E. M., prevádzkarkou.
Žalobkyňa nevykonala všetky potrebné a dostupné úkony pre zistenie skutkového stavu a odstránenie
nezrovnalostí. Z praxe inšpektorátu práce jej muselo byť zrejmé, že spôsob, akým sa vysporiadala
s rozpormi vzniknutými pri inšpekcii práce, je vzhľadom na dôkaznú núdzu nedostačujúci. Povinnosťou
žalobkyne ako správneho orgánu pri inšpekcií práce je presné a úplné zistenie skutkového stavu veci.

Žalobkyňa mala s konateľom spoločnosti. Pri výkone inšpekcie práce v spoločnosti GASEMA, s. r. o.
porušila právne predpisy a vnútorné metodiky výkonu inšpekcie práce, čím u žalobkyne došlo k zníženiu
úrovne kvality plnenia služobných úloh.

16. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy, a to služobnú zmluvu zo dňa
30.07.2012, Dodatok č. 1 služobnej zmluve zo dňa 31.05.2017, opis činnosti štátnozamestnaneckého

miesta, Zriaďovaciu listinu, Dodatok č. 1 k Zriaďovacej listine, potvrdenie o pridelení IČO, Oznámenie
o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.05.2017, úpravu osobného príplatku - oznámenie zo dňa
30.05.2017, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.05.2017, zníženie osobného
príplatkuzodňa01.06.2017,oznámeniezodňa21.06.2017,skončenieštátnozamestnaneckéhopomeru
výpoveďou zo dňa 27.09.2018, podací lístok, doručenku, žiadosť o predloženie podkladov na výkon

inšpekcie, návrh na začatie konania o uloženie pokuty pre účastníka konania GESEMA, s. r. o. zo dňa
23.01.2017, listinné dôkazy k vykonanej inšpekcii v spoločnosti GASEMA, s. r. o., vyjadrenie k sťažnosti
zo dňa 04.04.2017, zápisnicu z prešetrovania sťažnosti spoločnosti GASEMA, s. r. o. zo dňa 19.04.2017,
Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 20.12.2016 č. sp. IPTT/IPTT_PPV/KON/2016/3512/25528,
Dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 19.01.2016.

17. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to návrh na zníženie osobného príplatku zo dňa
24.05.2017,súhlasstrvalýmpreloženímzodňa30.08.2016,odvolaniezfunkcievedúcehozamestnanca
zo dňa 30.08.2016, zápis z porady hlavného inšpektora zo dňa 30.08.2016, zoznam kontrolovaných
osôb zo dňa 24.11.2016, zoznam zamestnancov spoločnosti GASEMA, s. r. o.

18. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobkyne a žalovaného, prednesmi
právnych zástupcov strán sporu a žalobkyne, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom svedkov
a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 19Cpr/26/2017, pričom zistil nasledovný skutkový a právny
stav.

19. Strany sporu uzatvorili dňa 30.07.2012 služobnú zmluvu podľa § 27 zákona č. 400/2009 Z. z. o
štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Štátnozamestnanecký pomer vznikol dňom
01.08.2012. Žalobkyňa na základe Služobnej zmluvy vykonávala funkciu štátneho zamestnanca: hlavný
radca - inšpektor práce v dočasnej štátnej službe.

20. Dňa 31.05.2017 strany sporu uzatvorili Dodatok č. 1 k Služobnej zmluve s tým, že sa zmenila funkcia
štátneho zamestnanca z funkcie hlavný radca, inšpektor práce do funkcie štátny radca, inšpektor práce,
a to od 01.05.2017.

21. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 01.05.2017 bol funkčný plat žalobkyne
s účinnosťou od 01.05.2017 vo výške 1.281,- Eur, z toho osobný príplatok bol vo výške 350,- Eur.

22. Vedúci oddelenia PPV, A. F. G., návrhom na zníženie osobného príplatku zo dňa 24.05.2017 (Interný
oznam č. IPTT_PPV/BEZ/2017/2080/9169) navrhol zníženie osobného príplatku žalobkyni z dôvodu

zníženej úrovne kvality plnenia služobných úloh. Zníženie osobného príplatku navrhol vykonať o sumu
200,- eur odo dňa 01.06.2017. Ako dôvod na zníženie osobného príplatku uviedol nasledovné: pri
vykonávaní inšpekcie práce, aj napriek upozorneniam vedúceho oddelenia, žalobkyňa nedodržiavala
znenie § 13 ods. 2 zákona 125/2006 o inšpekcii práce a čl. 8 - metodiky č. 1 - pre výkon inšpekcie,
v dôsledku čoho bola na ňu podaná sťažnosť konateľom spoločnosti GASEMA, s. r. o., Senica. Uvedená

sťažnosť bola po prešetrení vyhodnotená ako opodstatnená. Hlavný inšpektor práce s predmetným
návrhom súhlasil.23. Listom - Úprava osobného príplatku - oznámenie (Interný oznam OSÚ/OSB/2017/518/9577/2017 zo
dňa 30.05.2017 žalovaný zastúpený vedúcim služobného úradu K. I. J. žalobkyni oznámil, že z dôvodu
zníženej úrovne kvality plnenia služobných úloh jej bude znížený osobný príplatok o sumu 200,- eur, a to

s účinnosťou od 01.06.2017. Oznámenie bolo žalobkyni doručené dňa 31.05.2017.

24. Podľa Oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 31.05.2017 bol funkčný plat žalobkyne
s účinnosťou od 01.06.2017 vo výške 1.063,- Eur, z toho osobný príplatok bol vo výške 150,- Eur.

25. Listom - zníženie osobného príplatku zo dňa 01.06.2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že so
znížením osobného príplatku nesúhlasí a požiadala o presné vyšpecifikovanie dôvodu zníženia úrovne
kvality plnenia služobných úloh.

26.Oznámenímzodňa21.06.2017žalovanýžalobkynioznámil,žepodľa§89ods.2zákonač.400/2009
možno osobný príplatok zvýšiť, znížiť alebo odňať.

27. Z Protokolu o výsledku inšpekcie č. sp. IPTT/IPTT_PPV/KON/2016/3512/25528 zo dňa 20.12.2016
vyplýva, že žalobkyňa vykonala inšpekciu v spoločnosti GASEMA, s.r.o. V bode 4. protokolu žalobkyňa
z evidencie pracovného času za mesiace júl a september 2016 zistila, že zamestnanci vykonávajúci
závislúprácuO.P.aQ.P.neboliprihlásenípredvýkonomprácdosociálnejpoisťovne,nariadilaodstrániť

zistené nedostatky a bezodkladne a trvale dodržiavať príslušné ustanovenia zákona o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní.

28. Žalobkyňa dňa 20.12.2016 vyhotovila dodatok č. 1 k protokolu. Z dodatku vyplýva, že spoločnosť
GASEMA, s. r. o. nesúhlasila s bodom 4. protokolu a predložila originál evidencie dochádzky. Žalobkyňa

v dodatku uviedla, že predložená evidencia času za mesiac júl 2016 Q. P. a evidencia pracovného času
za mesiac september 2016 zamestnanca O. P. je v rozpore s predloženou evidenciou za mesiac júl 2016
a september 2016 pri výkone inšpekcie práce. Evidencia pracovného času uvedených zamestnancov
bola predložená k vyjadreniu sa k protokolu a nie v priebehu výkonu inšpekcie, ktorá bola vyžiadaná
na predloženie listom Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 24.11.2016 s ktorým bol oboznámený A. F.

R., konateľ. A. F. R. vo svojom vyjadrení neuviedol také dôvody a nepredložil také doklady, ktoré by
ovplyvnili porušenie uvedeného ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov – Bod
č. 4 v protokole zostáva nezmenený.

29. Podľa č. l. 8 bod 3. Metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce, inšpektor práce pri prerokovaní
výsledkov inšpekcie práce (protokolu) upozorní zástupcu kontrolovaného subjektu na § 13 ods. 2 zákona
o inšpekcii práce, podľa ktorého je inšpektor práce povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na
vyjadrenia a doklady upletené alebo predložené kontrolovaným subjektom, počas výkonu inšpekcie
práce do prerokovania protokolu.

30. Dňa 27.01.2017 podal konateľ spoločnosti GASEMA s. r. o. sťažnosť na žalobkyňu ako inšpektora
práce, keď mala podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 neprihliadať pri vypracovaní protokolu na
vyjadrenia a predložené doklady ktoré jej predložil.

31. Podľa záveru zápisnice z prešetrovania sťažnosti spoločnosti GASEMA, s. r. o. zo dňa 19.04.2017
bola sťažnosť opodstatnená.

32. Žalobkyňa dala výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru dňa 27.09.2018. Podľa pripojenej
doručenky bola výpoveď doručená žalovanému dňa 28.09.2018.

33. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom ku dňu zníženia osobného príplatku žalobkyne (ďalej len „zákon o štátnej službe“),
štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do
výšky 100% z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 84 ods. 1 písm. a). Osobný

príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.34. Podľa § 89 ods. 2 zákona o štátnej službe, osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť
alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 32.

35. Podľa § 1 ods. 4 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa vzťahuje Zákonník
práce, len ak to ustanovuje tento zákon.

36. Podľa § 120 zákona o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú

ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až
41, § 49 ods. 1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, §
64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods.
3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až
11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, §
141,§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods.

3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až
198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

37. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona
č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa
alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor
práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným
zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor
prácejepovinnýprivypracúvaníprotokoluprihliadaťnavyjadreniaadokladyuplatnenéalebopredložené

kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

38. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je

zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v
ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.

39. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná a preto súd žalobe vyhovel.

40. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 200,- eur za mesiace júl 2017 -

september 2017 a mesiace október 2018 - november 2018 a sumy 133,33 eur za mesiac október 2017
spolu s príslušenstvom, pričom žalované sumy predstavujú sumu, o ktorú bol znížený osobný príplatok
žalobkyne na základe rozhodnutia žalovaného - Interný oznam OSÚ/OSB/2017/518/9577/2017 zo dňa
30.05.2017, doručeného žalobkyni dňa 31.05.2017. V konaní súd skúmal, či bol daný zákonný dôvod na
zníženie osobného príplatku žalobkyni žalovaným z dôvodu zníženej úrovne kvality plnenia služobných

úloh.

41. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného
v štátnozamestnaneckom pomere ako štátny radca, inšpektor práce od 01.05.2017. S účinnosťou od
01.05.2017 bol žalobkyni priznaný osobný príplatok vo výške 350,- eur. S účinnosťou od 01.06.2017 bol

žalobkyni priznaný osobný príplatok vo výške 150,- eur, keď interným oznamom zo dňa 30.05.2017 bolo
žalobkyni oznámené, že osobný príplatok je bude od 01.06.2017 znížený o sumu 200,- eur z dôvodu
zníženejúrovnekvalityplneniaslužobnýchúloh.Žalobkyňapožiadalažalovanéhoošpecifikáciudôvodu,
ktorý jej však nebol oznámený.

42. Osobný príplatok predstavuje tzv. nenárokovú zložku funkčného platu štátneho zamestnanca,
ktorého priznanie je výlučne v kompetencii zamestnávateľa po splnení stanovených podmienok
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.02.2013 sp. zn. 21Cdo/832/2012, sp. zn. 21Cdo/1752/2013
zo dňa 22.12.2014, sp. zn. 21 Cdo/537/2004 z 08.11.2004). V prípade, ak sa osobný príplatokzamestnancovi prizná, stane sa nenároková položka platu nárokovou práve týmto konštitutívnym
rozhodnutím zamestnávateľa a zamestnanec má právo na jej vyplácanie po celú dobu, po ktorú spĺňa
podmienkyzaktorýchbolovyplácaniepriznané.Nenároková-fakultatívnazložkaplatusatakvdôsledku

rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní stáva zložkou platu nárokovou - obligatórnou (rozhodnutie
NS ČR sp. zn. 21 Cdo/537/2004 z 08.11.2004). To znamená, že v prípade, ak zamestnávateľ zníži resp.
odníme v tom čase už nárokovú položku platu, má právo sa zamestnanec domáhať prípadne aj súdnou
cestou preskúmania dôvodnosti jej zníženia resp. jej odňatia.

43. Dôvodom zníženia osobného príplatku v danom prípade malo byť, že žalobkyňa pri vykonávaní
inšpekcie práce nedodržala znenie § 13 ods. 2 zákona 125/2006 o inšpekcii práce a čl. 8 metodiky č. 1
pre výkon inšpekcie, v dôsledku čoho bola na ňu podaná sťažnosť konateľom spoločnosti GASEMA, s.
r. o., Senica. Uvedená sťažnosť bola po prešetrení vyhodnotená ako opodstatnená.

44. Vychádzajúc z ustanovenia § 89 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2009 Z. z., predpokladom zníženia,

prípadne odňatia osobného príplatku v súlade s ustanovením § 89 ods. 2 zákona č. 400/2009 o štátnej
službe (ak nedochádza k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 32), je zníženie kvality plnenia
služobných úloh.

45. Ak bol osobný príplatok postupom podľa § 89 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. štátnemu

zamestnancovi priznaný, má naň nárok a k jeho odňatiu môže dôjsť len po zhodnotení kvality plnenia
služobných úloh. Ak k tomuto zhodnoteniu kvality plnenia služobných úloh a rozhodnutiu nedôjde,
predstavuje osobný príplatok nárokovú zložku funkčného platu, ktorú nemožno bez ďalšieho svojvoľne
odňať.

46.Zostranyžalovanéhodošlokzhodnoteniukvalityplneniaslužobnejúlohyatokonkrétnenedodržania
§ 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v spojení s čl. 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie ako
súčasť prešetrovania sťažnosti konateľa spoločnosti GASEMA, s. r. o. na postup žalobkyne, ktorá bola
vyhodnotená ako opodstatnená.

47. Podstatou zníženia kvality plnenia služobných úloh žalobkyňou teda mala byť skutočnosť, že
pri vypracovaní protokolu a dodatku č. 1 k protokolu pri kontrole spoločnosti GASEMA, s. r. o.
žalobkyňa neprihliadla na vyjadrenia a doklady predložené kontrolovaným subjektom a to konkrétne
knihy dochádzok za mesiace júl a september 2016, ktoré však boli predložené až dodatočne.

48.Vkonaníbolosporné,čižalobkyňaprikontrolespoločnostiGASEMAs.r.o.dodržalaznenie§13ods.
2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a článok 8 metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce. Podľa čl.
8 bod 3. Metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce - Inšpektor práce pri prerokovaní výsledkov inšpekcie
práce (protokolu) upozorní zástupcu kontrolovaného subjektu na § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce,
podľa ktorého je inšpektor práce povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady

uplatnené alebo predložené kontrolovaným subjektom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania
protokolu.

49. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že žalobkyňa pri výkone kontroly spoločnosti GASEMA s. r .o. v nedodržala znenie ustanovenia

§13ods.2zákonač.125/2006Z.z.oinšpekciipráceačlánok8metodikyč.1prevýkoninšpekciepráce.
Jednýmzozákladnýchpredpokladovúspechuvsporovomkonaníjeuneseniedôkaznéhobremena,teda
faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie
tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky,
ide teda o tú stranu, ktorá existenciu takýchto skutočností tvrdí. Nesplnenie dôkaznej povinnosti strany

sporu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.
Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore.

50. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa vykonala inšpekciu v spoločnosti
GASEMA, s. r. o. a vyhotovila Protokol o výsledku inšpekcie č. sp. IPTT/IPTT_PPV/

KON/2016/3512/25528 zo dňa 20.12.2016. V bode 4. protokolu žalobkyňa z evidencie pracovného času
za mesiace júl a september 2016 zistila že zamestnanci vykonávajúci závislú prácu O. P. a Q. P. neboli
prihlásení pred výkonom prác do sociálnej poisťovne. Po vypracovaní protokolu kontrolovaný subjekt
predložil vyjadrenie k protokolu vrátane knihy dochádzok za mesiace júl a september 2016 a žalobkyňanásledne vyhotovila dodatok č. 1 k protokolu dňa 20.12.2016. Z dodatku vyplýva, že spoločnosť
GASEMA, s. r. o. nesúhlasila s bodom 4. protokolu a predložila originál evidencie dochádzky. Vo
vypracovanom dodatku č. 1 k protokolu žalobkyňa prihliadla na všetky doklady a vyjadrenia predložené

kontrolovaným subjektom (i keď nie v súlade s názorom kontrolovanej obchodnej spoločnosti) a uviedla
svoje stanovisko. Z obsahu vypracovaného dodatku vyplýva, že žalobkyňa vyhodnotila rozpor medzi
dochádzkovými lístkami predloženými pred vypracovaním protokolu a knihami dochádzok predloženými
sícepovypracovaníprotokolu,alestáledojehoprerokovaniaadospelakzáveru,žetietodvepredložené
evidencie pracovného času sú v rozpore, a neskôr predložená evidencia nemôže ovplyvniť porušenie

ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní.

51. Zo zákonného ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce síce vyplýva povinnosť prihliadnuť
na doklady a vyjadrenia kontrolovaného subjektu, avšak toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že
v prípade, ak si doklady predložené kontrolovaným subjektom odporujú, je inšpektor povinný prihliadnuť

lennadokladyvprospechkontrolovanéhosubjektu.Žalobkyňasavdodatkuvysporiadalaajsdodatočne
predloženýmilistinami,posúdilaichvkontextevykonanejinšpekcie,aleniepodľapredstávkontrolovanej
spoločnosti GASEMA, s. r. o.

52. V prejednávanej veci nie je pre úlohou súdu preskúmavať zákonnosť postupu žalovaného, resp.

inšpektora práce (žalobkyne) pri výkone inšpekcie práce v spoločnosti GASEMA, s. r. o. ani zákonnosť
záverov v protokole (teda či sa kontrolovaný subjekt dopustil porušenia povinnosti prihlásiť zamestnanca
do registra sociálnej poisťovne v zákonnej lehote a či došlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci)
a v dodatku č. 1 k protokolu. Túto zákonnú možnosť na ochranu svojich práv mohla využiť spoločnosť
GASEMA, s. r. o. ako kontrolovaný subjekt, avšak spoločnosť GASEMA, s. r. o. sa voči záverom

inšpekcie práce nebránila zákonnými prostriedkami v správnom súdnictve.

53. K zhodnoteniu kvality plnenia služobných úloh žalobkyňou došlo na základe návrhu vedúceho
oddelenia PPV zo dňa 24.05.2017. Nedodržanie ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a čl. 8
metodiky č. 1 pre výkon inšpekcie práce však žalovaným v predmetnom konaní nebolo preukázané.

Konanie žalobkyne, resp. jej postup pri vypracovaní predmetného protokolu a dodatku č. 1, z ktorého
žalovaný takéto zhodnotenie vykonal namietané porušenie služobných povinností nezakladá. Súd preto
dospel k záveru, že žalovaný v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
skutočnosti, že k zníženiu osobného príplatku žalobkyni s účinnosťou od 01.06.2017 o 200,- eur došlo
na základe zníženia kvality plnenia služobných úloh.

54. Pre úplnosť súd dodáva, že konanie žalovaného voči žalobkyni sa javí ako účelové a nelogické.
Žalovaný dňa 19.04.2017 vyhodnotil sťažnosť voči žalobkyni ako opodstatnenú, avšak následne,
s účinnosťou od 01.05.2017, jej priznal osobný príplatok vo výške 350,- eur. S účinnosťou od
01.06.2017 jej znížil osobný príplatok o sumu 200,- eur bez odôvodnenia, len pre strohé a formalistické

skonštatovanie zníženia úrovne kvality plnenia služobných úloh, a to tak, aby to stihol do účinnosti novej
právnej úpravy, ktorá už vyžadovala zdôvodnenie takého rozhodnutia.

55. Podľa § 129 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“),
mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho

mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

56. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

57. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

58. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.59. Pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej sumy, žalobkyňa si žalobou uplatnila aj úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne: zo sumy 200,- eur od 01.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 01.10.2017

do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 01.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 133,33 eur od 01.12.2017
do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 01.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 200,- eur od 01.01.2019
do zaplatenia, t. j. od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol osobný príplatok
splatný (žalobkyňa si žalobou uplatnila osobný príplatok za mesiace júl 2017, august 2017, september
2017, október 2017, október 2018, november 2018, splatné v každom prípade najneskôr posledný deň

nasledujúcehokalendárnehomesiaca).Žalovanýsaprvýmdňomďalšiehomesiacadostaldoomeškania
so zaplatením dlhu, čím žalobkyni vzniklo právo zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,0
%), nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k dňom omeškania bola 0,0 %. Súd
žalobu aj v tejto časti posúdil ako dôvodnú, pretože úroky z omeškania boli uplatnené v zákonnej výške,
preto ich žalobkyni v celom rozsahu priznal.

60. Dňa 12.07.2022 žalovaný doručil súdu návrh na prerušenie konania do skončenia dovolacieho
konania vo veci vedenej pod sp. zn. 19Cpr/26/2017, z dôvodu, že ide o obsahovo identickú žalobu.

61. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia dovolacieho konania vo
veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. PN-19Cpr/26/2017 zamietol osobitným výrokom rozsudku,

nakoľkovpriebehukonaniapominuldôvodnaprerušeniekonania,pretožepredmetnédovolaciekonanie
bolo medzičasom právoplatne skončené.

62. Záverom súd dodáva, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzskoz 19. februára 1998),

63. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

65. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počterovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).