Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-25Cb/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119309724
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6119309724.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne MMspol Stavby s.r.o., so

sídlom Alexandrov dvor 447, Báb 951 34, IČO: 47 035 005, zastúpenej JUDr. Mgr. Andreou Pállovou,
advokátkou so sídlom v Nitre, Podzámska 2959/18A, proti žalovanej JUDr. Marianne Kohútovej
Bérešovej, advokátke so sídlom v Bratislave, Štefánikova 18, zastúpenej Advokátska kancelária
Kohútová Bérešová, spol. s r. o. v skratke AKKB, spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 18,
IČO: 54 228 956, o zaplatenie 12.963,77 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4.920 eur zastavuje.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.412,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 1.412,52 eura od 14.05.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.

IV. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 12.963,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne zo sumy 12.963,77 eura od 14.05.2019 do zaplatenia. Žalobkyňa žalobou uplatnený nárok
odvodilaodskutočnosti,žedňa01.12.2017uzavrelasožalovanouZmluvuoposkytnutíprávnychslužieb
(ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni právne služby pri uplatňovaní jej
nárokov voči Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o., so sídlom Kapitulská 14/456, 917 01 Trnava, IČO:
46 384 677 (predtým AQUA-RELAX, s.r.o.). Žalovaná vyúčtovala žalobkyni vyúčtovacou faktúrou k
prijatým platbám v roku 2018 zo dňa 20.12.2018 zmluvnú podielovú odmenu advokáta 8,5 % v celkovej

sume 82.090,63 eura s DPH. Žalovaná na základe čiastkových zálohových plnení k dátumu 09.01.2019
označila ako žalobkyňou uhradenú sumu 43.600 eur s DPH. Neuhradený zvyšok advokátskej odmeny
mal predstavovať sumu 32.075,55 eura s DPH. Žalobkyňa uviedla, že dané nezodpovedá skutkovému a
právnemu stavu. Od nadobudnutia účinnosti Zmluvy došlo k vymoženiu sumy spolu vo výške 390.073,35
eura, z čoho počítaná podielová odmena 8,5 % predstavuje sumu 33.156,23 eura, pričom žalobkyňa
formou zálohových platieb od 04.01.2018 do 09.01.2019 zaplatila žalovanej sumu 46.120 eur s DPH.
Žalobkyňa teda eviduje voči žalovanej preplatok 12.963,77 eura. Nakoľko žalovaná na výzvu žalobkyne

na vrátenie preplatku nereagovala, uplatnila si žalobkyňa svoj nárok na sude. K návrhu priložila
stanovisko k uplatňovanému nároku z 08.03.2019, výzvu na vrátenie preplatku z 02.05.2019, potvrdenia
zpoštykdoručovaniuzásielok,vyúčtovaciufaktúrukprijatýmplatbámvroku2018č.101122018,Zmluvu
o poskytnutí právnych služieb z 01.12.2017.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 04.07.2019 platobný rozkaz sp. zn. 21Up/737/2019, ktorým
návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Proti označenému platobnému rozkazu podala žalovaná
odpor. Žalovaná uviedla, že Zmluva sa vzťahuje na všetky nároky a konania, vo vzťahu ku ktorým

žalovaná žalobkyňu zastupovala, uplatňované v mene žalobkyne voči spoločnosti Aqua Wellness
Trnava, spol. s r.o. a to bez ohľadu na to, či bolo právne zastupovanie začaté pred dňom datovania
Zmluvy alebo po a či došlo k plneniu nárokov zo strany Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. voči
žalobkyni pred alebo po uzavretí Zmluvy. Žalovaná odkázala na Článok I bod 1 a Článok III bod 1
Zmluvy. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa kontinuálne potvrdzovala naplnenie Zmluvy, nakoľko napriek

neudeleniu plnej moci žalobkyňou voči žalovanej v zmysle Zmluvy po jej uzavretí žalovaná žalobkyňu
právne zastupovala a to odo dňa udelenia plnej moci na zastupovanie žalobkyne voči Aqua Wellness
Trnava, spol. s r.o. udelenej dňa 09.02.2016. Skutočnosť, že podľa podmienok Zmluvy sa riadia aj všetky
úkony právnej pomoci poskytované žalobkyni od 09.02.2016, potvrdila žalobkyňa v podanej žalobe.
Žalovaná má za to, že neudelením plnej moci na zastupovanie po uzavretí Zmluvy žalobkyňa potvrdila,
že Zmluva sa vzťahuje aj na úkony právnej pomoci vykonané na základe plnej moci z 09.02.2016 pred

uzavretím Zmluvy. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa kontinuálne a opakovane platila zálohové faktúry,
čím opakovane potvrdzovala obsah Zmluvy. Uvedené podľa žalovanej potvrdila žalobkyňa v žalobe,
kedy započítala na ňou uhradenú sumu aj faktúru č. 001012018 z 04.01.2018 s rozpisom služieb
právneho poradenstva za obdobie 01.06.2017 - 30.07.2017 a faktúru č. 004022018 z 12.02.2018 s
rozpisom služieb právneho poradenstva za obdobie 01.08.2017 - 30.09.2017, ktoré spolu predstavujú

sumu 4.920 eur, a ktoré by žalobkyňa teda nemala započítavať do sumy podielovej odmeny v zmysle
Zmluvy. Zároveň, podielová odmena fakturovaná žalovanou a uhrádzaná žalobkyňou bola fakturovaná
zo žalobkyňou prijatých mimosúdnych plnení zaplatených spoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s
r.o., ohľadom ktorých zastupovala žalobkyňu žalovaná na základe plnenej moci z 09.02.2016. Žalovaná
ďalej uviedla, že ako platiteľ DPH je povinná fakturovať plnenie spolu s DPH. Žalobkyňa v žalobe uznala

podielovú odmenu minimálne vo výške 33.156,23 eura, z čoho vypočítaná DPH predstavuje 6.631,24
eura, teda spolu 39.787,47 eura. Ak sa daná suma 39.787,47 eura odpočíta od žalovanej uvádzanej
sumy 46.120 eur uvedené vytvorí sumu 6.332,53, od ktorej je potrebné odpočítať ešte sumu 4.920
eur. Žalovaná má teda za to, že žaloba žalobkyne je minimálne vo výške 11.551,24 eura nedôvodná.
Žalovaná ďalej uviedla, že nárok žalobkyne považuje za nedôvodný v celej výške. Žalovaná priložila

zálohovú faktúru č. Z01092018, faktúru č. 001012018, faktúru č. 004022018, plnú moc z 09.02.2016
udelenú žalobkyňou žalovanej, rozpis služieb právneho poradenstva k faktúre č. 001012018 za obdobie
01.06.2017 - 30.07.2017, rozpis služieb právneho poradenstva k faktúre č. 004022018 za obdobie
01.08.2017 - 30.09.2017.
3. K odporu žalovanej sa žalobkyňa vyjadrila podaním z 12.02.2020. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná

ju zastupovala na základe plnej moci z 09.02.2016 voči spoločnosti Aqua Wellness Trnava, spol.
s r.o., pričom za toto zastupovanie žalovaná žalobkyni pravidelne účtovala paušálnu odmenu, ktorú
jej žalobkyňa uhrádzala. Posledná faktúra č. 010122017 pred uzatvorením Zmluvy bola žalovanou
vystavená za november 2017 v sume 1.800 eur a bola žalobkyňou uhradená 06.12.2017. Zmluva z
01.12.2017 bola uzavretá v čase predpokladu, že dôjde k mimosúdnej dohode s Aqua Wellness Trnava,

spol.sr.o.,nazákladektorejdôjdekúhradámzostranyAquaWellnessTrnava,spol.sr.o.vočižalobkyni.
Z uvedeného dôvodu, s odkazom na Článok I ods. 1 a Článok IV ods. 1 a 2 Zmluvy, má žalobkyňa za to,
že Zmluva bola uzavretá s účinkami do budúcnosti s úmyslom, že dôjde k zmene paušálnej odmeny na
podielovú a táto sa bude odvíjať od výšky vymožených súm zo strany Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.
voči žalobkyni. Žalobkyňa uviedla, že právne služby poskytnuté pred uzavretím Zmluvy boli žalovanej

riadne uhradené a poprela, že by účinky Zmluvy smerovali aj do minulosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
s odkazom na Článok IV ods. 3 Zmluvy mala žalovaná nárok na primeraný preddavok za služby, na
základe čoho žalobkyňa hradila zálohové faktúry. Ďalej má žalobkyňa za to, že faktúra č. 001012018
zo 04.01.2018 a faktúra č. 004022018 z 12.02.2018 boli pripočítané správne, nakoľko boli vystavené
po uzavretí Zmluvy, pričom tvrdenia žalovanej o tom, že v týchto faktúrach boli fakturované služby za

obdobia pred účinnosťou Zmluvy považuje za účelové. Žalovanou predložené špecifikácie úkonov k
daným faktúram považuje žalobkyňa taktiež za účelové, nakoľko vedomosť o nich získala až z podaného
odporu. Zároveň žalobkyňa uviedla, že Zmluvou prišlo výlučne k zmene formy odmeny za poskytovanie
právnychslužieb,apretoneboldôvodnaudelenienovejplnejmocižalovanejnazastupovaniežalobkyne
pouzavretíZmluvy.KDPHžalobkyňauviedla,žejetaktiežplatiteľomDPH,ktorúbolažalobkyňapovinná

z poskytnutých plnení odviesť, teda na navýšenie podielovej odmeny počítanej z poskytnutých plnení
o DPH žalovaná nemá nárok. Žalovaná mala nárok na podielovú odmenu počítanú zo sumy tvoriacej
základ dane. K odmene počítanej zo základu dane si následne žalovaná pripočíta DPH, t. j. po prepočtepredstavuje nárok žalovanej na podielovú odmenu sumu 33.156,23 eura, k čomu žalobkyňa uhradila
preddavky vo výške 46.120 eur, teda preplatok je vo výške 12.963,77 eura.
4. Žalovaná súdu dňa 27.05.2021 doručila vyjadrenie spolu so vzájomnou žalobou žalovanej proti

žalobkyni. Žalovaná rozporovala tvrdenia žalobkyne. Žalovaná uviedla, že žalobkyni pred uzatvorením
Zmluvynefakturovalakaždomesačnepaušálnuodmenu,alefakturovalaposkytnutiekonkrétnychslužieb
s ich rozpismi. Ďalej žalovaná uviedla, že faktúra č. 010122017 nebola uzavretá za úkony právneho
poradenstva, ktoré sa uskutočnili v novembri 2017, ale za úkony ktoré sa uskutočnili v máji 2017.
Žalobkyni bolo zrejmé, že za obdobie od predchádzajúcej fakturácie (02.05.2017) do dňa vystavenia

faktúry č. 010122017, t.j. 01.12.2017 žalovaná vystaví žalobkyni ešte ďalšie faktúry, ktorými boli faktúry
č. 001012018 zo dňa 04.01.2018 a č. 004022018 zo dňa 12.02.2018. Žalovaná považuje interpretáciu
Zmluvy predostretú žalobkyňou za mylnú. V zmysle obsahu Zmluvy a vôle zmluvných strán pri jej
uzatváraní, Zmluva predstavuje dohodu strán sporu vzťahujúcu sa na všetky nároky a konania, vo
vzťahu ku ktorým žalovaná zastupovala žalobkyňu a ktoré boli uplatňované voči Aqua Wellness Trnava,
spol. s r.o. a to bez ohľadu na to, či právne zastupovanie žalovanou bolo začaté pred dňom datovania

podpísania Zmluvy (01.12.2017) alebo po tomto dni. Tento obsah Zmluvy jasne vyplýva aj z obsahu
žalovanou vystavovaných faktúr. Žalovaná poprela tvrdenia žalobkyne o jej nevedomosti ohľadom
predloženej špecifikácie úkonov k faktúram č. 001012018 zo dňa 04.01.2018 a č. 004022018 zo dňa
12.02.2018, čo vyplýva z doloženej e-mailovej komunikácie. Ďalej žalovaná odkázala na Článok IV bod
1 Zmluvy, z ktorého vyplýva, že žalovaná má nárok na 8,5 % podielovú odmenu z čiastky, ktorú získa

žalobkyňa vyriešením sporu, teda nie z čiastky po odpočítaní DPH. Právne predpisy vzťahujúce sa
na problematiku dane z pridanej hodnoty nemajú v tomto kontexte žiadnu relevanciu. Ide o zmluvné
dojednania stanovujúce len vzorec výpočtu odmeny, kde je jasne zadefinovaný výpočtový základ,
pričom od podpisu Dohody o urovnaní zo dňa 09.01.2018 získala žalobkyňa od Aqua Wellness Trnava,
spol. s r.o. sumu spolu vo výške 390.073,35 eura, ktorá obsahuje sumu 62.073,35 eura získanú v

prospech žalobkyne mimosúdnym plnením vo veci, v ktorej boli žalobkyni poskytované právne služby
zväčša pred podpísaním Zmluvy. Vzájomnou žalobou „in eventum“ si žalovaná uplatnila nárok voči
žalobkyni vyplývajúci z vystavenej faktúry č. 06042021 z 09.04.2021 vo výške 8.143,26 eura za služby
právneho poradenstva poskytnuté v rámci súdneho sporu vedeného pred Okresným súdom Nitra, sp.
zn. 27Cb/117/2016. Uvedená faktúra spolu s rozpisom fakturovaných úkonov poskytnutej právnej služby

bola žalobkyni doručená dňa 16.04.2021, avšak do dnešného dňa neuhradená. Žalovaná priložila e-
mailovú komunikáciu medzi ňou a žalobkyňou z decembra 2017 a z januára a z februára 2018.
5. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 22.04.2022 žalobkyňa zotrvala na svojich doterajších
vyjadreniach a uviedla, že sa pred uzavretím Zmluvy opakovane dopytovala žalovanej, či sa počítanie
podielovej odmeny v zmysle Zmluvy vzťahuje na plnenia poskytnuté žalobkyni po uzavretí Zmluvy,

pričom žalovaná žalobkyňu ani raz neoboznámila s tým, že by odmena mala byť počítaná spätne za už
poskytnutéplnenia,zaktorésižalovanáriadnevyúčtovalaodmenucelkovovsume9.000eur.Žalobkyňa
poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 254/2019 z 12.05.2020. Zmluvu pripravovala
žalovaná a neurčitosť jej článkov pripúšťajúcu rôzny výklad nemožno pripísať na ťarchu žalobkyni.
Žalobkyňa uviedla, že k faktúre žalovanej uvádzanej vo vzájomnej žalobe sa písomne žalovanej vyjadrila

a považuje ju za nedôvodnú. Poukázala na skutočnosť, že žalovaná napriek tvrdeniu, že v zmysle
Zmluvy sa podielová odmena počíta aj spätne na služby poskytnuté pred jej uzatvorením, fakturovala
v roku 2018, t. j. po uzavretí Zmluvy, odmenu za služby pred uzatvorením Zmluvy ako hodinovú.
Žalovaná uviedla, že podanú žalobu považuje za rozpornú s dobrými mravmi. Poukázala na skutočnosť,
že žalobkyňa nepreukázala, že jej bolo poskytnuté plnenie vo výške 390.073,35 eura. Žalovaná ďalej

uviedla, že Zmluva bola uzatvorená neskôr, než začalo poskytovanie právnych služieb z dôvodu, že
žalovaná ako právny zástupca uprednostnila záujmy žalobkyne ako svojho vtedajšieho klienta, pričom
existoval úzus, že poskytnuté služby budú vyúčtované až po skončení konaní podľa spôsobu ich
ukončenia. Žalovaná má za to, že žalobkyňa konkludentne uznala výpočet odmeny v zmysle Zmluvy
aj spätne, nakoľko po jej uzavretí neudelila žalovanej žiadnu novú plnú moc. Žalobkyňa zdôraznila, že

do vypočítanej výšky uhradených preddavkov započítavala len faktúry z roku 2018, teda nie faktúry za
služby poskytnuté pred uzavretím Zmluvy. Žalovaná upresnila, že v prípade ňou vzneseného nároku na
zaplatenie sumy vo výške 8.143,26 eura ide o kompenzačnú námietku „in eventum“. Konateľ žalobkyne
uviedol, že pri podpise Zmluvy sa opakovane dotazoval na to, z akej sumy bude počítaná podielová
odmena vo výške 8,5 %, pričom mu bolo povedané, že zo sumy, na ktorej sa dohodnú. Ďalej konateľ

žalobkyneuviedol,žeažnaosobnomstretnutísožalovanoupoopakovanomdoručovanífaktúrzostrany
žalovanej voči žalobkyni mu bolo oznámené, že odmena 8,5 % nie je počítaná z v mimosúdnom jednaní
dojednanej sumy, ale je z celkovej sumy, ktorá bola platená od roku 2016. Žalobkyňa doručila súdudňa 25.04.2022 potvrdenia o kreditnej transakcii vo výške 62.073,35 eura a debetných transakciách
prebiehajúcich na bankovom účte žalobkyne.
6. Žalobkyňa sa podaním z 11.05.2022 vyjadrila ku kompenzačnej námietke „in eventum“ žalovanej.

Žalobkyňa odmietla oprávnenosť faktúry č. 06042021, účelom ktorej je podľa názoru žalobkyne
výlučne umelo vykonštruovať pohľadávku spôsobilú na započítanie voči pohľadávke žalobkyne, ktorá
je predmetom tohto súdneho sporu. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že uvedená faktúra bola
vystavená až v roku 2021, pričom sa vzťahuje na služby, ktoré mali byť poskytnuté v rokoch 2016-2019.
Protinárok uplatnený žalovanou považuje žalobkyňa za v celom rozsahu sporný. Žalovaná nijak

nepreukázala, že by fakturované úkony aj reálne vykonala, prípadne mala na ich vykonanie súhlas
žalobkyne, ani napr. skutočnosť, že by faktúru evidovala v účtovníctve a odviedla z nej príslušnú daň.
Vočipoložkám1až4faktúryžalobkyňavznieslanámietkupremlčania.Položky5až14faktúryžalobkyňa
v celom rozsahu namietla. Žalobkyňa súčasne v časti 4.920 eur vzala žalobu späť v nadväznosti na
faktúry č. 001012018 a č. 004022018. Žalobkyňa predložila Dohodu o urovnaní z 09.03.2018, dohodu o
ručeníz09.03.2018,listovráteníneoprávnenevystavenejfaktúryč.06042021z20.04.2021,screenshot

z elektronického súdneho spisu, fotokópiu uznesenia o výške náhrady trov konania spolu s fotokópiu
sťažnosti proti nemu, vyjadrenie k sťažnosti spolu s výzvou na úhradu a rozhodnutím o danej sťažnosti.
7. Dňa 03.06.2022 sa konalo súdne pojednávanie, na ktorom súd vypočul pána B. S. a pána Z.. R. E..
K. E., ako advokátsky koncipient žalovanej, uviedol, že riešil agendu v nadväznosti na poskytovanie
právnych služieb žalobkyni proti Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. Svedok uviedol, že sa zúčastnil

rokovaní o Zmluve a jej podpisu. Diskusie o zavedení podielovej odmeny prebiehali priebežne od
prevzatia právneho zastupovania žalobkyne žalovanou na začiatku roku 2016. Svedok uviedol, že po
celý čas až do podpisu Zmluvy bolo z jeho strany komunikované voči žalobkyni a pánovi S., že odmena
je podielová na základe plnení poskytnutých spoločnosťou Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. Danému
svedčí aj fakt, že žalovaná faktúry za zastupovanie vystavovala nepravidelne, keďže ku konečnému

vyúčtovaniumaloprísťažpopodpiseZmluvyapovyplateníplneniaodAquaWellnessTrnava,spol.sr.o.
Faktúry so špecifikáciou úkonov vystavené pred podpisom Zmluvy vystavoval taktiež svedok. Svedok
uviedol, že celá suma predbežných faktúr mala byť započítaná na podielovú odmenu zo všetkých
plnení za celý čas právneho zastupovania. Každá vystavená faktúra obsahovala špecifikáciu úkonov
spolu s obdobím ich poskytnutia. Svedok ďalej uviedol, že o smerovaní sporu k uzavretiu Dohody o

urovnaní sa dozvedel až začiatkom februára 2018. Svedok bol presvedčený, že žalobkyňa pri podpise
Zmluvy chápala, že táto sa vzťahuje na celé právne zastupovanie, nakoľko inak by boli pred podpisom
Zmluvy vystavované faktúry za poskytnuté služby priebežne každý mesiac. Od začiatku komunikácie
v čase preberania právneho zastupovania žalovanou žalobkyňa túto informovala o tom, že z dôvodu
sporu s Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. nedisponuje finančnými prostriedkami, je vo finančnej núdzi,

takže bola žalovaná žalobkyňou požiadaná, že žalobkyňa všetko vyrovná až po poskytnutí plnenia
zo strany Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. Svedok uviedol, že preto žalovaná žalobkyni vyšla v
ústrety a vystavovanie faktúr za služby odkladala, rovnako tak podpis Zmluvy. Svedok ďalej uviedol,
že prebehlo stretnutie k vyúčtovacej faktúre, ktorej obsahom bola špecifikácia už uhradených a ešte
neuhradených preddavkov na podielovú odmenu a jej výpočet, kedy žalovaná žalobkyni predložila

tabuľkový prehľad, pričom žalobkyňa žiadny nárok na vrátenie zaplateného nevzniesla. Uvedené bolo
v čase už úplne uhradeného plnenia zo strany Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. Podielová odmena
mala byť uhradená jednorazovo. Vtedy bol svedok kontaktovaný žalobkyňou s požiadavkou o splátkový
kalendár k podielovej odmene. Splátkový kalendár bol dohodnutý. Žalobkyňa už v roku 2018 činnosť
nevykonávala, v danom čase nedisponovala finančnými prostriedkami, a preto jej ani neboli fakturované

v danom čase vykonávané služby zastupovania v pasívnych sporoch. Svedok mal za to, že pokiaľ
by boli dané úkony zahrnuté v preddavkových faktúrach, boli by uvádzané aj v špecifikáciách úkonov,
za ktoré boli dané faktúry vystavované. Úkony v špecifikáciách a taxa za ne nikdy neboli žalobkyňou
spochybňované. Služby vykonané v pasívnych sporoch boli preto vyfakturované až v čase po podaní
žaloby žalobkyňou v tomto spore. Svedok ďalej uviedol, že žalobkyňu zastupoval v sporoch proti Aqua

Wellness Trnava, spol. s r.o. aj v čase, kedy nebol advokátsky koncipient. Na vyhotovení Zmluvy svedok
participoval. Svedok sa vyjadril, že žalobkyňa sa dotazovala, či sa Zmluva vzťahuje aj na obdobie pred
jej podpisom, kedy bola žalobkyňa zo strany žalovanej informovaná, že podielová odmena sa bude
počítať zo všetkých poskytnutých plnení zo strany Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. voči žalobkyni
od začiatku poskytovania právnych služieb žalovanou, pričom svedok mal za to, že toto aj z obsahu

Zmluvy priamo vyplýva. Skutočnosť, že po podpise Zmluvy boli žalovanou vystavované faktúry za úkony
vykonané ešte pred podpisom Zmluvy svedok nepovažoval za podstatné. Svedok uviedol, že služby
je možné fakturovať aj po rokoch od ich vykonania, nakoľko ich okamžitým nefakturovaním nárok na
ich zaplatenie nezaniká. Uvádzanie súvzťažnosti faktúr vystavených v roku 2018 k podielovej odmenesvedok nepovažoval za potrebné, keďže toto považoval za zrejmé. Nárok na navýšenie podielovej
odmeny o DPH svedok odvodil od skutočnosti, že žalovaná je platcom DPH, o čom mala žalobkyňa
vedomosť a toto podľa svedka vyplýva aj zo Zmluvy. Či sa Zmluva vzťahuje aj na pasívne spory

žalobkyne podľa svedka vyplýva z obsahu Zmluvy.
8. Súd ďalej v postavení strany vypočul pána B. S., ktorý je tichým spoločníkom žalobkyne a podieľa
sa na jej riadení. S. S. uviedol, že žalobkyni boli doručované faktúry zo strany žalovanej za právne
zastupovanie, ktoré boli hradené, pričom doručovanie faktúr pokračovalo aj po ukončení sporov s Aqua
Wellness Trnava, spol. s r.o. Po kontrole platieb sa zistilo, že prišlo k preplatku. Ďalej uviedol, že

otázka retroaktivity Zmluvy je hlúposť, nakoľko nie je dôvod platiť za niečo, čo už bolo uhradené. O
retroaktivite Zmluvy informovaný nebol a proti podpisu takej Zmluvy by namietal. Žalobkyňa nebola zo
strany žalovanej informovaná o skutočnosti, že by mala uhrádzať okrem podielovej odmeny aj nejakú
ďalšiu odmenu. Pri podpise Zmluvy bol, avšak s jej podpisom nesúhlasil, pričom prezentoval názor, že je
vhodnejšie pokračovať v platení za vykonanie konkrétnych úkonov právnej služby. Mal za to, že Zmluva
bola podpisovaná do budúcnosti. Zmluvu pochopil tak, že žalovaná ako právny zástupca požaduje 8,5%

zo sumy toho, čo vymôže v prospech žalobkyne.
9. Žalovaná v nadväznosti na obsah súdneho pojednávania konaného dňa 03.06.2022 doručila súdu
faktúru č. 010122017 tvoriacu prílohu k e-mailu z 05.12.2017, faktúru č. 001012018 tvoriacu prílohu k
e-mailu z 05.01.2018, faktúru č. 001012018 spolu s rozpisom služieb právneho poradenstva tvoriace
prílohu k e-mailu z 18.01.2018, faktúru č. 004022018 spolu s rozpisom služieb právneho poradenstva

tvoriace prílohu k e-mailu z 21.02.2018.
10.Žalovanádňa26.08.2022doručilasúduvyjadrenie,vktoromzotrvalanasvojichtvrdeniach.Žalovaná
uviedla, že žalobkyni bola fakturovaná podielová odmena vypočítaná zo všetkých plnení zaplatených zo
strany Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. v prospech žalobkyne, teda nie z výšky plnenia uvádzaného
v Dohode o urovnaní. Uzavretím Zmluvy nezanikli nároky žalovanej na plnenia, ktoré boli žalovanou

poskytnuté žalobkyni pred podpisom Zmluvy a to aj keď ešte v deň uzavretia Zmluvy neboli žalobkyni
vyfakturované. Žalovaná ďalej uviedla, že z obsahu faktúry č. 001012018 a č. 004022018 nijako
nevyplýva, že by šlo o fakturáciu zálohy na podielovú odmenu v zmysle Zmluvy. V otázke DPH
žalovaná zotrvala na tvrdení, že k vypočítanej podielovej odmene vo výške 8,5% je povinná ako
platca DPH pripočítať 20% DPH. Žalovaná taktiež zotrvala na svojom nároku na uhradenie faktúry

č. 06042021 z 09.04.2021, nakoľko ide o fakturáciu za služby poskytnuté v pasívnych sporoch, ktoré
neboli predmetom Zmluvy. Žalovaná priložila ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a vyjadrenie
k zastupovaniu advokátom týkajúce sa súdneho konania vedeného na Okresnom súde Nitra sp. zn.
27Cb/117/2016.
11. Na súdnom pojednávaní dňa 24.05.2023 žalobkyňa predložila uznesenie Okresného súdu v Trnave

č. k. 23Cb/68/2016-316 z 03.11.2017 o nepripustení zastupovania žalobkyne Z.. R. E.. Žalobkyňa
zotrvala na tvrdení, že navyšovanie podielovej odmeny žalovanej zo Zmluvy nevyplýva, pričom
navyšovanie odmeny advokáta o DPH v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sa vzťahuje na tarifnú a nie
podielovú odmenu. Žalobkyňa poprela tvrdenie žalovanej o nespornosti nároku z faktúry č. 06042021

z 09.04.2021. Žalovaná predložila plnú moc udelenú žalobkyňou voči žalovanej dňa 09.02.2016,
vyjadrenie k zastupovaniu vybraným advokátom z 12.12.2017 a súpis pracovných ciest v rámci
zastupovania žalobkyne žalovanou, na ktoré poukázala spolu s odkazom na Článok IV ods. 4 a ods.
6 Zmluvy. Žalovaná ďalej poukázala na Článok VI ods. 4 Zmluvy. Žalovaná súčasne poukázala na
zodpovednosť tichého spoločníka za záväzky spoločnosti v nadväznosti na rozhodnutie súdu v tomto

konaní o nároku na náhradu trov konania a vyjadrila nesúhlas so späťvzatím časti žaloby.
12. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, že či vzniklo na strane žalovanej
bezdôvodné obohatenie tým, že od žalobkyne prijala peňažné prostriedky vo vyššej sume než mala
nárok.
13. Súd následne uvádza relevantné právne normy pre posúdenie sporu medzi stranami sporu. Podľa

§ 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na
všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) sadzba úrokov z omeškania
sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokovz omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Súd v súlade s vyššie
uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,00 % (14.05.2019 prvý deň omeškania) zvýšenej o

8 percentuálnych bodov.
16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.
17. Podľa § 1 ods. 1 až 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb(ďalejlen„vyhláška“)priuzatváraní
zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej
odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná odmena sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou

(paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou
inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu
byť kombinované.
18. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

predpisu.
19. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), ak je
žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd
v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
23. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. V prvom rade súd poukazuje

na to, že žalobkyňa v podaní z 11.05.2022 zobrala žalobu v časti o zaplatenie 4.920 eur späť.
Suma 4.920 eur predstavuje súčet sumy 1.800 eur fakturovanej faktúrou č. 001012018 a sumy
3.120 eur fakturovanej faktúrou č. 004022018. Keďže žaloba v tejto časti bola zobratá späť po
otvorení pojednávania a prednese strán sporu na tomto pojednávaní (t. j. po 22.04.2022) vyžadoval
sa súhlas žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby. Žalovaná odmietla udeliť súhlas, pretože podľa

jej názoru je celá žaloba vrátane čiastočného späťvzatia nedôvodná a zmätočná. C. s. p. vyžaduje
kvalifikovaný nesúhlas žalovanej, ktorý môže viesť k rozhodnutiu súdu o nepripustení čiastočného
späťvzatia žaloby. Nesúhlas s podanou žalobou a označenie žaloby ako zmätočnej nepredstavujú vážne
dôvody; zastavenie konania v tejto časti nemá žiadne dôsledky na hmotnoprávny vzťah medzi stranami
sporu a nijako neohrozuje práva a oprávnené záujmy žalovanej - takéto dôvody neboli napokon ani

tvrdené a preukázané (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/136/2010).
Dôvody uvedené žalovanou nepredstavujú ani závažné etické, morálne, ekonomické motívy závažného
charakteru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/81/2010). Keďže žalovaná
neuviedla žiadne vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby, súd konanie aj
napriek nesúhlasu žalovanej v časti o zaplatenie sumy 4.920 eur zastavil.

25. Z podania žalobkyne z 11.05.2022 nevyplýva, že žalobkyňa zobrala žalobu späť aj v časti úrokov
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.920 eur od 14.05.2019 do zaplatenia. Keďže žalobkyňa
už nepožaduje vrátiť sumu 4.920 eur od žalovanej - nepovažuje ju za preplatok, nemohla sa žalovaná
dostať do omeškania s vrátením tejto sumy. Žaloba žalobkyne je v tejto časti preto nedôvodná a súd ju
v tejto časti - úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.920 eur od 14.05.2019 do zaplatenia

- zamietol.
26. Úvodom ďalšej časti súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne
aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola predvšeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi
(I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
27. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien.
Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy

potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany
sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,

že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda
môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej
strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho)

majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby
preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
28. Žalovaná v podaní z 27.05.2021 vzniesla kompenzačnú námietku „in eventum“, podstatou ktorej bol
jej nárok voči žalobkyni na úhradu odmeny vo výške 8.143,26 eura za služby právneho poradenstva.
Predmetná suma bola uplatnená voči žalobkyni faktúrou č. 06042021 z 09.04.2021 spolu s rozpisom

fakturovaných úkonov, a ktorá hoci bola žalobkyni doručená 16.04.2021, táto ju neuhradila. Žalobkyňa
sa ku kompenzačnej námietke žalovanej vyjadrila v podaní z 11.05.2022 a aj jednotlivo k vykonaným
a fakturovaným úkonom zo strany žalovanej uvedeným v už označenej faktúre vystavenej zo strany
žalovanej. Kompenzačná námietka žalovanej bola podaná elektronicky e-mailom do podateľne súdu,
pričom medzi prílohami je uvedené aj „Dč5_AK MKB_f.č.06042021_MMspolStavby-Termomont.pdf“,

avšak táto príloha nie je obsahom súdneho spisu - rovnako, ako aj ďalšie prílohy z predmetného e-
mailu. Na uvedené bola žalovaná upozornená na pojednávaní s tým, aby predmetné prílohy zaslala
súdu opätovne. Žalovaná tak urobila 15.08.2022, ale predložila prílohy mimo faktúry č. 06042021 z
09.04.2021. Kompenzačná námietka žalovanej „in eventum“ je preto len v rozsahu tvrdení žalovanej,
ktoré neboli podložené žiadnym dôkazom, a to aj napriek upozorneniu zo strany súdu. Žalovaná tak

porušila zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j.
„práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne
zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s
dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať

svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Nepredložením faktúry č. 06042021 z 09.04.2021
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno preukázať tvrdenia uvedené v rámci jej kompenzačnej námietky
„in eventum“, a preto je táto námietka žalovanej v celom jej rozsahu nedôvodná.
29. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi sebou 01.12.2017 uzavreli Zmluvu o poskytnutí
právnych služieb, na základe ktorej (Článok I ods. 1) poskytla žalovaná žalobkyni právne služby pri

uplatňovaní nárokov žalobkyne voči Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. V Zmluve (Článok IV ods. 1) sa
jej účastníci dohodli, že v prípade, že sporný prípad s Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. bude ukončený
mimosúdnym vyrovnaním v prospech žalobkyne, má žalovaná nárok na podielovú odmenu vo výške 8,5
% z čiastky, ktorú získa klient mimosúdnym vyriešením sporu od Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o.
30. Rovnako nebolo sporné, že zo strany Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. boli v prospech žalobkyne

uhradené sumy 62.073,35 eura (05.03.2018 - uvedené vyplýva z potvrdenia o transakcii, podľa ktorého
žalobkyňa prijala sumu 62.073,35 eura) a 328.000 eur (január - február 2018), t. j. celkovo suma
390.073,35 eura. V zmysle v prechádzajúcom bode tohto rozsudku uvedeného ustanovenia Zmluvy
vznikol žalovanej nárok na podielovú odmenu vo výške 8,5 % zo sumy 390.073,35 eura, čo predstavuje
sumu 33.156,23475 eura. K tejto sume je ale potrebné pripočítať DPH, pretože podľa Zmluvy (Článok

IV ods. 3) je žalovaná platcom DPH. Zvýšenie podielovej odmeny o DPH vyplýva aj z § 18 ods. 3
vyhlášky(bod18.tohtorozsudku).Vyhláškauvádza,žeakjeadvokátplatiteľomdanezpridanejhodnoty,
zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty. Odmenou podľa vyhlášky
je nepochybne aj podielová odmena, a preto žalovanej vznikol v zmysle Zmluvy nárok na zaplateniesumy 39.787,48 eura. Z ničoho nemožno vyvodiť, že by navýšenie o DPH malo platiť len pre tarifnú
odmenu, ako tvrdila žalobkyňa. Aj tarifná odmena a aj podielová odmena sú rovnako odmenami podľa
vyhlášky. Výpočet podielovej odmeny zo strany žalobkyne nemá oporu vo vyhláške a ani v Zmluve,

pretože nemožno dospieť k záveru, že žalovaná má nárok na podielovú odmenu zo sumy uhradenej zo
strany Aqua Wellness Trnava, spol. s r.o. po jej očistení o daňové povinnosti žalobkyne.
31. Podľa tabuľky žalobkyne, táto žalovanej po uzavretí Zmluvy uhradila sumu 46.120 eur, pričom
následne (v rámci sporu) žalobkyňa z tejto sumy nepožadovala 4.920 eur, ktorá bola uhradená na
základe faktúry žalovanej č. 001012018 v sume 1.800 eur a č. 004022018 v sume 3.120 eur. Celková

odmena, ktorú žalobkyňa žalovanej uhradila v zmysle Zmluvy tak bola v sume 41.200 eur (faktúra
žalovanej č. 101042018 znejúca na sumu 2.600 eur, faktúra žalovanej č. 101052018 znejúca na
sumu 5.000 eur, faktúra žalovanej č. 014072018 znejúca na sumu 3.600 eur, faktúra žalovanej č.
101072018 znejúca na sumu 5.000 eur, faktúra žalovanej č. 101082018 znejúca na sumu 5.000 eur,
faktúra žalovanej č. 101092018 znejúca na sumu 5.000 eur, faktúra žalovanej č. 101102018 znejúca
na sumu 5.000 eur, faktúra žalovanej č. 101112018 znejúca na sumu 5.000 eur a úhrada 5.000 eur

09.01.2019). Žalovaná vo vyúčtovacej faktúre k prijatým platbám v roku 2018 potvrdila úhradu sumy
32.600 eur zo strany žalobkyne, ktorá bola zaplatená na základe faktúr č. 101042018, č. 101052018,
č. 101072018, č. 101082018, č. 101092018, č. 101102018, č. 101112018. Z potvrdenia o transakcii má
súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanej sumu 41.200 eur, čo je možné vyvodiť z tabuľky
žalobkyne, kedy uhradila jednotlivé sumy a porovnania zúčtovania transakcií v banke. Žalovaná tak

prijala sumu 41.200 eur, pričom nárok v zmysle Zmluvy jej vznikol len na sumu 39.787,48 eura. Rozdiel
týchto súm je suma 1.412,52 eura a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej,
pretože suma 1.412,52 eura je plnením bez právneho dôvodu - ide o sumu prevyšujúcu nárok žalovanej.
Súd preto žalovanú zaviazal, aby zaplatila žalobkyni sumu 1.412,52 eura a vo zvyšku (istina) žalobu
žalobkyne ako nedôvodnú zamietol - istina presahujúca 1.412,52 eura mimo časti, v ktorej bolo konanie

zastavené.
32. Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že právnym dôvodom je Zmluva, ktorá má spätné účinky, robila
tak nedôvodne. Článok VI ods. 4 Zmluvy, podľa ktorého úkony urobené pred uzavretím tejto zmluvy,
ktoré obsahom a účelom smerujú na jej splnenie sú plnením podľa tejto zmluvy a ani Článok I ods.
1 Zmluvy, podľa ktorého táto právna služba sa vzťahuje na neobmedzený počet konaní, a to od ich

začatia až do ukončenia, nepredstavujú zmluvnú retroaktivitu. Medzi stranami sporu bol sporný výklad
príslušných ustanovení Zmluvy, t. j. či Zmluva pôsobí spätne. Táto spornosť vyplynula aj z vykonaných
výsluchov (bod 7. a 8. tohto rozsudku). Súd preto aplikoval § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať
na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Zmluvu pripravila žalovaná, a preto ju treba

vykladať v jej neprospech, keďže do Zmluvy zakomponovala výrazy pripúšťajúce rôzny výklad. Okrem
toho kontrahenti si explicitne (priamo v Zmluve) vymienili jej účinnosť k dátumu kontrasignácie zmluvy
jej zmluvnými stranami (Článok VI ods. 5 Zmluvy - zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu
jej zmluvnými stranami). Len vtedy ak si účastníci predmetného vzťahu explicitne zmluvne dojednali
jeho spätné pôsobenie, treba v takom prípade dôsledne rešpektovať vôľu prezentovanú kontrahentmi v

zmluve (tzv. princíp priorizácie vôle) a konkrétne ustanovenie zakladajúce spätnú účinnosť interpretovať
„in favor contractus“, čo ale nie je tento prípad. Kontrahenti toho - ktorého zmluvného typu sú preto
viazanísvojimizmluvnýmiprejavmi,atedamusiasariadiťstarourímskouzásadou„pactasuntservanda“
a ak sa výslovne v Zmluve dohodli, že Zmluva nadobúda účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami,
tak Zmluva nemôže mať spätné účinky. Možný opačný výklad sporných ustanovení ide v zmysle

§ 266 ods. 4 Obchodného zákonníka na ťarchu žalovanej. Námietky žalovanej, podľa ktorých má
Zmluva spätný účinok sú tak nedôvodné a nemôžu vniesť iný pohľad na vec. Na tomto mieste súd
dopĺňa, že nevykonal dokazovanie vyžiadaním si spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Cb/117/2016,
pretože žalovaná mohla označiť a predložiť listiny z tohto spisu, keďže v spore vystupovala ako právna
zástupkyňa žalobkyne. Súd nevykonal ani dokazovanie, t. j. nevyžiadal si zmluvu o tichom spoločenstve

uzavretou medzi žalobkyňou a pánom S., pretože táto zmluva nijako neodstraňuje spornosť medzi
stranami sporu a napokon súd nežiadal kompletné výpisy z účtu žalobkyne, pretože civilný proces
v žiadnom prípade nemôže smerovať k overovaniu si informácií o protistrane. Z návrhu žalovanej z
11.06.2022 ani nevyplýva ako tieto návrhy na doplnenie dokazovania odstránia spornosť medzi stranami
sporu, resp. čo má byť nimi preukázané.

33. Súd zároveň žalovanú zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, keďže sa dostala do omeškania
s vrátením sumy 1.412,52 eura, ktorý bol uplatnený vo výške 8 % ročne (v súlade s nariadením
uvedeným v bode 15. tohto rozsudku) zo sumy 1.412,52 eura a počítaný od 14.05.2019. Súd vychádzal z
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/5/2014 z 30.09.2014, podľa ktoréhopri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v Občianskom zákonníku (a ani v Obchodnom
zákonníku - poznámka súdu) určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto je povinný
bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o splnenie

požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať žalobný
návrh. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tohto žalobného návrhu žalovanému. V
predmetnom spore bola žalovanej zaslaná kvalifikovaná výzva na zaplatenie peňažnej sumy 12.963,77
eura, ktorú predstavuje list žalobkyne z 08.03.2019, ktorým bola žalovaná vyzvaná na vrátenie sumy
12.963,77 eura. Predmetný list bol žalovanej doručený podľa stavu sledovania zásielok 15.03.2019, a

teda žalovaná je v omeškaní s vrátením sumy 1.412,52 eura od 16.03.2019 - žalobkyňou požadovaný
úrok z omeškania je teda od neskoršieho dňa. Vo zvyšku, t. j. úrok z omeškania zo sumy prevyšujúcej
sumu 1.412,52 eura, súd žalobu žalobkyne zamietol.
34. Na základe doteraz uvedeného súd zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobkyni sumu 1.412,52 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.412,52 eura od 14.05.2019 do zaplatenia
a vo zvyšku žalobu žalobkyne (mimo časti, v ktorej bolo konanie zastavené) zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a 2 C. s. p. a s § 256 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore a podľa zásady
procesného zavinenia zastavenia konania. Žalobkyňa z hľadiska žalovanej istiny bola úspešná v časti o
zaplatenie 1.412,52 eura, čo je k pôvodne žalovanej istine 12.963,77 eura úspech v 10,90 %. Žalovaná
bola úspešná v časti istiny 6.631,25 eur (v tejto časti súd žalobu žalobkyne zamietol) a v časti 4.920 eur -

v tejto časti zobrala žalobkyňa žalobu späť bez nadväznosti na správanie sa žalovanej, a teda procesne
zavinila zastavenie konania v tejto časti, čo k pôvodne žalovanej istine 12.963,77 eura predstavuje
úspech 89,10 %. Čistý úspech žalovanej je potom 78,20 % (89,10 % - 10,90 %). Žalovaná by preto
mala nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 78,20 %. Keďže ale žalovanej žiadne
trovy nevznikli, súd v súlade s Čl. 17 Základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodol priamo (R 72/2018 - ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s
čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva) a nárok na náhradu trov konania žalovanej
proti žalobkyni nepriznal. Hoci žalovaná bola zastúpená Advokátska kancelária Kohútová Bérešová,
spol. s r. o. v skratke AKKB, spol. s r. o., t. j. obchodnou spoločnosťou, v ktorej je žalovaná jedinou

spoločníčkou a konateľkou, neznamená to, že žalovanej vznikli trovy pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia. Súd tu vychádzal z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 113/2023.
C. s. p. nezakazuje advokátovi ako strane sporu dať sa zastúpiť vlastnou advokátskou kanceláriou.
To však automaticky neznamená, že to nemusí byť v spojení s ostatnými okolnosťami konkrétnej veci
zohľadnené pri rozhodovaní o dôvodnosti náhrady trov takéhoto právneho zastúpenia. Pri zastúpení

advokátskou kanceláriou úkony právnej služby vždy realizuje a zúčastňuje sa ich konkrétny advokát,
pretože len advokáti môžu byť spoločníkmi a konateľmi obchodnej spoločnosti poskytujúcej právnej
služby. V danom spore úkony právnej služby, za ktoré by mala byť žalovanej priznaná náhrada trov
právneho zastúpenia, materiálne vykonávala sama žalovaná ako advokát, hoci formálne ako konateľka
zastupujúcej advokátskej kancelárie. Preto tieto úkony mali nevyhnutne rovnaký obsah, kvalitu a mieru

objektívnosti, aká by bola v prípade, ak by právne zastúpená nebola. Iná by bola situácia, ak by
sa žalovaná dala zastúpiť iným advokátom, hoc aj iným spoločníkom a konateľom jej zastupujúcej
advokátskejkancelárie.Faktickémuzastúpeniužalovanejsamejsebouchýbahospodárskyúčelpridanej
hodnoty právneho zastúpenia strany advokátom v civilnom spore. Absentuje v ňom zmysel a účel
zastúpenia kvalifikovaným zástupcom, ktorý v prospech klienta s nadhľadom priamo nezúčastnenej

osoby formuluje odborné a presvedčivé argumenty v prospech klienta. Hoci formálne sú žalovaná a jej
splnomocnený zástupca odlišné osoby, reálne jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré by mala byť
priznaná náhrada právneho zastúpenia, vykonávala sama žalovaná. Ak by aj žalovaná vynaložila na toto
zastúpenie prostriedky, napriek zjavnej možnosti vykonať tieto úkony bez zastúpenia jej advokátskou
kanceláriou za dosiahnutia totožného výsledku či už konania ako celku alebo obsahu a kvality úkonov,

nemožno ich považovať za účelne vynaložené výdavky a zaťažovať ich náhradou protistranu. Je
neúčelné, aby tá istá osoba v spore bola stranou a zároveň na základe plnomocenstva jej zastupujúcim
advokátom,hociadvokáciuvykonávaakojedinýkonateľzastupujúcejadvokátskejkancelárie.Ajadvokát
ako sporová strana má právo dať sa zastúpiť, no je úlohou všeobecných súdov pri rozhodovaní o
trovách osobitne posudzovať účelnosť výdavkov zastúpenia. Kategória účelnosti trov vychádza zo

všeobecných zásad efektivity, primeranosti sporového konania a pri jej aplikácii treba zohľadniť praktickú
a logickú rovnováhu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom rozhodnutí uviedol, že
záver, ktorý v podstate hoci nie formálne, ale fakticky pripúšťa účelnosť zastúpenia advokáta ako strany
sporu samým sebou, možno považovať za extrémne nelogický, keďže nie je výsledkom teleologickéhovýkladu kategórie účelnosti trov. Z uvedeného dôvodu súd žalovanej nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Návrh žalovanej, aby súd zaviazal na náhradu trov konania aj tichého spoločníka žalobkyne
je nedôvodný, pretože tichý spoločník žalobkyne nie je stranou sporu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie
na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.