Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csp/32/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201518
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jažembovský

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:5723201518.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: A. B., C., so sídlom D., E. XX, F.: XX XXX XXX, právne

zastúpený JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Hodžovo námestie 2A, proti
žalovanej: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., G. XXX, o zaplatenie 3.785,16 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 300,00 eur s úrokom z omeškania 8 %
ročne od 14.3.2023 do zaplatenia, to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.5.2023 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu 3.785,16 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne od 14.3.2023 do zaplatenia.
2. Poukázal na zmluvný poistný vzťah medzi ním a žalovanou na základe Návrhu poistnej zmluvy č.
70801664 pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (ďalej len Poistná zmluva), ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky pre povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla J. (ďalej len
VPP). Žalovaná príslušné poistné zaplatila. Dňa 22.11.2022 bola motorovým vozidlom žalovanej J. K.,

EČV: I. vedeným žalovanou spôsobená škodová udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového
vozidla L. M., EČV: G., poškodený N. I., N. O. (ďalej len poškodený 1) a motorového vozidla N.,
EČV: D., poškodený P. O. O. (ďalej len poškodený 2), spôsobom, že motorové vozidlo žalovanej pri
jazde nedobrzdilo a zozadu narazilo a poškodilo stojace motorové vozidlo žalovaného 2/, v dôsledku
čoho toto motorové vozidlo poškodeného 2/ následne poškodilo motorové vozidlo poškodeného 1.
Žalovaná písomne neoznámila žalobcovi vznik škodovej udalosti do 15 dní od vzniku poistnej udalosti.
Po skončení likvidácie poistnej udalosti žalobca uhradil na účet opravovne poškodeného 1/ z poistnej

udalosti poistné plnenie v celkovej výške 6.974,59 eur dňa 22.2.2023 (faktúra č. 226100859); obdobne
naúčetpoisťovateľapoškodeného2uhradilpoistnéplnenievcelkovejvýške5.642,62eurdňa22.2.2023
(výpočet výšky škody č. 2241069336). Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie časti vyplateného
poistného plnenia vo výške 3.785,16 eur v lehote do 13.3.2023 výzvou zo dňa 22.2.2023, na ktorú však
žalovaná nereagovala. V zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z., a zároveň v zmysle VPP
(čl. 11 ods. 1 písm. g/) má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho
časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak písomne

neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej
republiky. Pri procesných úkonoch v čase vzniku uvedenej poistnej udalosti bolo zistené, že žalovaná
písomne nenahlásila vznik škodovej udalosti v lehote do 15 dní od jej vzniku. Z uvedených dôvodov si
žalobca uplatňuje touto žalobou voči žalovanej nárok na náhradu časti, t. j. 30 % z poškodeným, resp.ich opravovni a poisťovateľovi poskytnutého poistného plnenia vo výške 12.617,21 eur, čo predstavuje
sumu vo výške 3.785,16 eur. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Z vyššie označených ustanovení vyplýva, že žalobca má nárok na

náhradu škody voči žalovanej ako vlastníčke a držiteľke motorového vozidla, ktorého činnosťou bola
škoda
spôsobená. V súlade s vyššie uvedeným skutkovým stavom, priloženými dôkazmi a citovanými
zákonnými ustanoveniami vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré
žalobca poskytol poškodeným. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 Obč.

zák. počnúc 14.3.2023.

3. Žalovanej bola žaloba riadne doručená, v určenej lehote ani neskôr sa k nej však nevyjadrila a v celom
priebehu konania zostala nečinná.

4. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Východiskovo z procesného aspektu súd konštatuje, že aktuálne prejednávaná vec je spotrebiteľským
sporom, keďže nárok uplatnený žalobou súvisí s Poistnou zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou
(§ 52 Obč. zák.).

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal sporové strany. Vzhľadom na
skutočnosť, že lehota na predloženie podkladov týkajúcich sa jej pomerov žalovanej uplynula 8.1.2024,
pričom do pojednávania 10.1.2024 nemuseli byť súdu predložené/doručené podklady od žalovanej, súd
odročil toto pojednávanie na 14.2.2024. Ani do tohto pojednávania však žalovaná na predmetnú výzvu
súdu nereagovala, nepredložila požadované podklady. Na pojednávaní vykonal podľa § 204 CSP: listiny

č. l. 7 až 18, 22, 23, Poistná zmluva č. l. 19, úhrady č. l. 21, výzva na úhradu č. l. 24, VPP č. l. 25,
lustrácie RO SR, Sociálna poisťovňa, Banky (viď ďalej).
7. Medzi stranami neboli sporné základné skutkové okolnosti vymedzené žalobcom v žalobe (uzavretie
Poistnej zmluvy, vznik škodovej udalosti zavinenej žalovanou, úhrada poistného plnenia žalobcom
poškodeným 1 a 2, ako aj, že žalovaná písomne nenahlásila/neoznámila žalobcovi vznik škodovej

udalosti v lehote 15 dní od jej vzniku). Zároveň žalobca podaním odoslaným súdu 7.2.2024 potvrdil, že
žalovaná dovtedy neuhradila ani časť dlžnej sumy.

8. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

9. Podľa § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.
10. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z. z., poistený je povinný písomne oznámiť

poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

11. Na základe vykonaného dokazovania, keď zároveň, ako už súd vyššie konštatoval, nebolo to medzi
stranami ani sporné, mal súd preukázané, že žalovaná zavinila dopravnú nehodu/škodovú udalosť dňa
22.11.2022;došlokporušeniujejzákonnýchpovinnostíakovodičkyajedanájejzodpovednosťzaškodu

(§ 420 ods. 1 Obč. zák.). V súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou žalobca, s ktorým mala žalovaná
uzavretú Poistnú zmluvu, poskytol obom poškodeným poistné plnenie celkovo vo výške 12.617,21 eur.
Žalovaná ako poistník si nesplnila zákonnú i zmluvnú povinnosť nahlásiť/oznámiť písomne žalobcovi
ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti. Následne si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu
časti poskytnutého poistného plnenia – regresný nárok v rozsahu 30 % poistného plnenia z dôvodu

práve nesplnenia predmetnej oznamovacej povinnosti.

12. Súd má za to, že regresný nárok žalobcu ako taký je daný, žalovaná porušila zákonnú aj zmluvnú
povinnosť písomne ohlásiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku; pričom neboli
ani len tvrdené dôvody hodné osobitného zreteľa pre nesplnenie uvedenej povinnosti. Nestotožňuje sa

však s jeho uplatnenou výškou, resp. túto považuje v prevažnej časti za neopodstatnenú.

13. Súd poukazuje na príslušnú časť odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 377/2018
zo dňa 31.1.2019: Za ústavne akceptovateľnú možno považovať úvahu najvyššieho súdu, že regresnánáhrada má plniť výchovný účel, a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k
vzniku škody. Vzhľadom na uvedené primeranosť náhrady možno podľa názoru ústavného súdu ustáliť
skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o

sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež
skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Podľa názoru ústavného súdu až posúdením týchto
troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch
komponentov – výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo ku škode
– nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať

súčasneajtretíkomponent,t.j.konkrétnepomerytoho,ktoškoduspôsobil,lebolentakmožnodosiahnuť
účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku
regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej
náhrady nebola príliš nízka – keď nenaplní svoj účel ? a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky)
likvidačná. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že v závislosti od konkrétnych okolností by bolo ústavne
akceptovateľnéaplikovaťajpodpornékomponenty,prípadnemodifikovanépostupypriurčeníprimeranej

regresnej náhrady ? napr. zohľadnenie priemernej prípadne minimálnej mzdy v hospodárstve v prípade
nemožnosti riadneho zistenia pomerov, kontumačné určenie výšky regresnej náhrady (t. j. bez ohľadu na
pomery toho, kto škodu spôsobil) pri zjavne špekulatívnom a zneužívajúcom prístupe pri preukazovaní
svojich pomerov tým, kto škodu spôsobil.
14. Obdobne tak nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2021 zo dňa 30.11.2021, v ktorom ústavný

súd zároveň uviedol: Ústavný súd sa v prvom rade nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej
jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v
zmysle ustanovenia § 12, je poisťovateľ, nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie
doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných normách. Taký výklad ustanovenia § 12 ods. 1
písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu

poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či
zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa... Ústavný súd k uvedenému dodáva, že je to práve otázka proporcionality,
ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne
musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je

dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať fair.

15. V zmysle uvedeného platí prvotne, že uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany
poisťovateľa zdôvodnené. Zároveň regresná náhrada má plniť výchovný účel, nie účel likvidačný, a má
zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Nadväzne primeranosť náhrady možno ustáliť

skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu plnenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu,
ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním
pomerov toho, kto škodu spôsobil.

16.Vprejednávanejvecižalobcavymedzilsvojnároklenveľmivšeobecne,keďpoukazovalbezďalšieho

na nesplnenie oznamovacej povinnosti žalovanej podľa § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Skutkovo
svoj nárok bližšie nešpecifikoval, žaloba neobsahuje žiadne skutkové tvrdenia týkajúce sa predovšetkým
okolností predmetnej škodovej udalosti, resp. okolností vzniku škody. Absencia takých rozhodujúcich
skutkových tvrdení žalobcu nemôže byť na ujmu žalovanej ako spotrebiteľa a vo svojich dôsledkoch
oslabuje nárok žalobcu – poisťovateľa. Neboli tiež uvádzané napríklad akékoľvek negatívne dôsledky

nesplnenia oznamovacej povinnosti žalovanou (komplikácie pri šetrení škodovej udalosti, nemožnosť
zistiť skutočnú škodu atď.). Zároveň žalobcovi bolo predložené Hlásenie škodovej udalosti poškodeným
dat. 24.11.2022 (č. l. 14 spisu), t. j. dva dni po škodovej udalosti (hoci z neho nie je zrejmé, kedy ho
žalobca prijal).
17. Pokiaľ žalobca v rámci podania, v ktorom ospravedlnil neúčasť na pojednávaní dňa 10.1.2024, resp.

14.2.2024, uviedol, že v prípade, ak by mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom nie je dostatočne
odôvodnený a preukázaný a mal by za to, že je nevyhnutné v konaní žalobcu vypočuť, navrhuje, aby
tak urobil prostredníctvom dožiadaného súdu, súd len konštatuje, že je vecou žalobcu, ako svoj nárok
odôvodní,pričomvdanomprípadesúdnepotrebovalpresvojerozhodnutiedoplnenieskutkovýchtvrdení
žalobcom. Navyše sa jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom žalobcom je dodávateľ, ktorý si uplatňuje

nárok voči žalovanej – spotrebiteľovi. Z naposledy uvedeného dôvodu neprichádzalo do úvahy ani
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej, ako to navrhoval žalobca.
18. Pokiaľ ide výšku sumy vyplatenej žalobcom z titulu poistného plnenia (12.617,21 eur), zo žaloby
vyplýva, že šlo o jednorazové plnenie/sumu, ktorá sa v budúcnosti nebude zvyšovať.19. Čo sa pomerov žalovanej, ako subjektu, ktorý škodu spôsobil, týka, žalovaná zostala v konaní
nečinná aj napriek výzve súdu na preukázanie jej pomerov. Vzhľadom však na skutočnosť, že

v prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, súd za účelom spravodlivého rozhodnutia môže vykonať
aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, tieto obstarať alebo zabezpečiť. Súd z dostupných zdrojov
(lustrácia v elektronickom RO SR) mal preukázané, že žalovaná je bezdetná, resp. nemá vyživovaciu
povinnosť k dieťaťu. V posledných dvoch rokoch, t. j. cca od januára 2022 v zmysle výstupu z lustrácie
v Sociálnej poisťovni nebola trvale zamestnaná, vymeriavací základ dosiahla v XX/XXXX (XXX,XX eur),

XX/XXXX (XXX,XX eur), XX/XXXX (XXX eur), XX/XXXX (XXX eur), XX/XXXX (XXX,XX eur), následne
v XX/XXXX (XXX,XX eur), XX/XXXX (XXX,XX eur) a následne v XX/XXXX C. XX/XXXX (Q. B. XXX
eur, dohoda o pracovnej činnosti), aktuálne od X.X.XXXX je opäť zamestnaná. Lustráciou v katastri
nehnuteľností nebol zistený nehnuteľný majetok žalovanej v obci G., v ktorej má trvalý pobyt. Lustráciou
účtov žalovanej bol zistený zostatok XX,XX eur na účte vo J., C., a (negatívny) zostatok -XX,XX eur
na účte v B. D., a. s.

20. Možno zhrnúť, že žalobca ani len neuvádzal, netvrdil (a teda, logicky, ani nepreukázal) nejaké
osobitné okolnosti vzniku škody, ktoré by zakladali inú, než bežnú, obvyklú, základnú mieru zavinenia
žalovanej na vzniku škodovej udalosti, prípadne ťažkosti v dôsledku neoznámenia mu škodovej udalosti
žalovanou v zákonnej lehote a pod. Svoj nárok vyvodzuje len všeobecne z porušenia povinnosti

žalovanej neoznámiť poisťovateľovi v lehote vznik škodovej udalosti bez ďalšieho. Suma, ktorú žalobca
poškodeným poskytol ako poistné plnenie, je síce konečná, výška uplatneného nároku (3.785,16 eur
ako 30 % zo sumy poistného plnenia) sa ale javí byť vzhľadom na pomery žalovanej, predovšetkým
príjmové, neprimerane vysokou. Žalovaná dosahovala príjem zo zamestnaneckého pomeru približne na
úrovni minimálnej mzdy (minimálna mzda v roku 2022 bola vo výške XXX eur, v roku 2023 vo výške

XXX eur), pričom nebola trvale zamestnaná/nemala trvalý príjem. Miera regresnej náhrady v rozsahu
30 % poistného plnenia by však aj bez skúmania, resp. existencie pomerov žalovanej za ostatných
uvedených okolností tohto prípadu bola neprimerane vysoká, s cieľom skôr kompenzovať v čo možno
najvyššej miere žalobcovi ním poskytnuté poistné plnenie, než výchovne pôsobiť na žalovanú. Tiež
nemožno opomínať výrazný demotivačný aspekt/efekt eventuálneho priznania uplatneného nároku voči

žalovanej, na jej záujem, motiváciu zamestnať sa (dosahovať príjem); to všetko v situácii, keď žalovaná
je relatívne mladý človek (vo veku 26 rokov), vystriedala v rokoch 2022 až 2023 niekoľko zamestnaní,
teda nebola trvale zamestnaná, aktuálne je opätovne „čerstvo“ zamestnaná (zamestnanecký vzťah, od
5.2.2024, zamestnávateľ R. G., Q. R.). Potom za existencie vyššie uvedených pomerov žalovanej je
miera, výška uplatnenej regresnej náhrady pre súd v tomto prípade neakceptovateľnou.

21. Vychádzajúc z prezentovaných úvah a čiastkových záverov mal súd za to, že za všetkých
(hmotnoprávnych ale aj procesnoprávnych) okolností možno výchovný účel regresnej náhrady v tomto
prípade dosiahnuť priznaním časti nároku žalobcovi voči žalovanej v rozsahu, resp. vo výške 300 eur.
Uvedenú mieru náhrady poistného plnenia súd určil úvahou, majúc za to, že priznanie vyššej regresnej

náhradyžalobcovibysprihliadnutímnapreukázanépomeryžalovanejmalopretútolikvidačnénásledky,
na druhej strane určite z hľadiska žalovanej nejde o zanedbateľnú sumu. V neprospech žalovanej
zohľadnil jej celkovú pasivitu v konaní, a to paradoxne aj vo vzťahu k tvrdeniam a podkladom ohľadom
jej pomerov, za eventuálneho zohľadnenia ktorých (nad rámec zistení vlastným šetrením súdu) mohol
súd priznať žalobcovi aj nižší nárok, resp. znížiť povinnosť žalovanej. V uvedenej súvislosti však súd

(opätovne) konštatuje, že žalovaná nereagovala na výzvu súdu na preukázanie jej pomerov. Vo zvyšnej
časti preto súd žalobu zamietol.

22. Čo sa priznania úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 300,00 eur týka, žalovaná nenamietala,
nepoprela pravdivosť tvrdení žalobcu, že ju vyzval na zaplatenie časti ním poskytnutého plnenia v lehote

do 13.3.2023 výzvou zo dňa 22.2.2023. Nadväzne žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho
peňažného dlhu dňom nasledujúcim po 13.3.2023, teda 14.3.2023. Výška úrokovej sadzby je súladná/
neodporuje ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.
23. Súd určil 60 dňovú lehotu na splnenie povinnosti žalovanou, vychádzajúc predovšetkým zo
skutočnosti, že je čerstvo zamestnaná a je predpoklad, že reálne bude potrebovať dlhšiu (než

štandardnú 3-dňovú) lehotu, aby z jej príjmu mohla splniť uloženú povinnosť, keď doposiaľ nemala trvalý
príjem (z pracovnoprávneho vzťahu) a zároveň nebol zistený dostatok iných disponibilných prostriedkov
žalovanej (viď vyššie účty žalovanej); žalobcu to ekonomicky neohrozí.24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v prevažnej časti nároku/sporu
neúspešný, preto by bol inak povinný nahradiť žalovanej ako úspešnejšej strane sporu prevažnú časť
jej trov. Žiadne jej však nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Ak bolo
vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 14. februára 2024

Mgr. Martin Jažembovský
sudca