Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/101/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010408
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222010408.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci proti obžalovaným A. B., nar.:
XX.XX.XXXX a spol., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaných A. B., C. D. E.
a prokurátora Okresnej prokuratúra Dunajská Streda, proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda

zo dňa 07.02.2024, č.k. 21T/5/2022-560, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. D. E., nar.: XX.XX.XXXX,
zamieta ako odvolanie podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala.
II. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovanému A. B., nar.: XX.XX.XXXX, zrušuje v celom rozsahu.
III. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare“)
rozsudkom zo dňa 07.02.2024, č.k. 21T/5/2022 – 560 uznal za vinných obžalovaných 1) C. D. E., nar.
XX.XX. XXXX, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, 3/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, na tom skutkovom základe, že

v bode 1/ obžaloby obžalovaní A. F., A. B., C. D. E.
spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 16.02.2021 v čase o 02:30 hod. prišli
k predajni DM drogerie markt, s.r.o. nachádzajúci sa v nákupnom centre Intercora OC Primum, na
adrese G. H. I. XXXX/X, J. A., okres Dunajská Streda, s úmyslom odcudziť rozličný tovar z predajného
priestoru DM drogérie markt, s.r.o., pričom obvinený C. D. E. dával po celý čas pozor, kým obvinený
A. F. si prineseným páčidlom začal páčiť v strednej spodnej časti sklené dvojkrídlové dvere vedúce do

predajného priestoru DM drogérie markt, s.r.o., pričom v páčení mu následne pomohol obvinený A. B.,
avšak obvineným sa nepodarilo takýmto spôsobom vypáčiť uvedené sklenené dvojkrídlové dvere na čo
obvinený A. F. chytil do pravej ruky prinesené kladivo a začal opakovane udierať do pravej sklenenej
výplne z čelného pohľadu uvedených dvojkrídlových sklenených dverí, pričom sa sklenená výplň
popraskala, ale nerozbila sa, následne obvinený A. B. prineseným páčidlom, ktoré držal oboma rukami,
opakovane udieral do pravej sklenenej výplne z čelného pohľadu uvedených dvojkrídlových sklenených

dverí, pričom sa sklenená výplň nerozbila, následne obvinení A. F., A. B., C. D. E. z miesta činu ušli,
pričom poškodením vchodových dverí obchodnej spoločnosti DM drogerie markt spôsobili poškodenej
obchodnej spoločnosti Primum s.r.o., so sídlo Zahradnícká 34, Bratislava, IČO:35789646 škodu celkom
vo výške 903,00 eur, a tohto konania sa obvinený A. F. dopustil hoci bol odsúdený rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda spisová značka 4T/42/2020 zo dňa 19.06.2020, právoplatného dňa 28.07.2020,
pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona,

v bode 2/obžaloby obžalovaný C. D. E.dňa 09.03.2021 v dobe od 11:08 hod. do 11:15 hod. v Dunajskej Strede, na Galantskej ceste č. 5695/15,
z predajne DM Drogerie Markt, z predajného pultu odcudzil 1 ks Gillette fusion v hodnote 44,95 eura, 1
ks Philips One Blade v hodnote 44,95 eura, 1 ks Hugo Boss 50 ml v hodnote 44,95 eura, 1 ks Bvlgari

50 ml v hodnote 59,95 eura, 2 ks Police 40 ml v celkovej hodnote 47,98 eura, 1 ks dojčenská fľaša 250
ml v hodnote 2,85 eura, a 2 ks detských cumľov v celkovej hodnote 6,50 eura, ktoré veci si vložil do
nákupného košíka, s ktorým prešiel cez pokladničnú zónu a následne vybehol z predajne bez zaplatenia,
čím poškodenej spoločnosti DM Drogerie Markt, s.r.o., so sídlom Na pántoch č. 18, Bratislava, IČO:
31393781 spôsobil škodu krádežou vo výške 252,13 eura, pričom bolo zistené, že obvinený bol za

priestupok proti majetku podľa § 50 ods. l zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v úplnom znení postihnutý
blokovou pokutou nezaplatenou na mieste dňa 02.03.2021, číslo pokutového bloku 12146386, pričom
trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.03.2021 pod číslom 0T/28/2021, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2021 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. l písm. g)
Trestného zákona,

v bode 3/ obžaloby obžalovaní A. B. a A. F.
spoločným konaním po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 26.03.2021 v čase o 02:45 hod. v meste
Veľký Meder, v okrese Dunajská Streda na ulici Medveďovskej číslo 4235 vnikli do obslužnej miestnosti
čerpacej stanici GAS a to tak, že spoločným konaním vypáčili páčidlom kovové vchodové dvere objektu,
a tak sa dostali do samotnej miestnosti, kde obvinený A. F. prišiel k drevenej dvojkrídlovej skrinke, ktorej

dvere otvoril a následne vytrhol kovovú pokladňu, nezistenej značky s obsahom 826,32 eura hotovosti,
následne začali utekať smerom k štadiónu, kde nasadli na bicykle a išli smerom do lesoparku, ktorý sa
nachádza pri termálnom kúpalisku vo Veľkom Mederi a po ceste tam sa rozdelili, pričom obvinený A.
F. pri lesoparku vyhodil kabát a následne vypáčil odcudzenú kovovú pokladňu, vybral finančnú hotovosť
a kovovú pokladňu nechal na mieste, a finančnú hotovosť si obvinení následne rozdelili, čím pre firmu

SYNERGAS so sídlom Bratislava - Ružinov, Ďatelinová 10 IČO:46691537 spôsobili škodu vo výške
872,22 eura a poškodením zariadenia škodu vo výške 90 eur, a tohto konania sa obvinený A. F. dopustil
hoci bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda spisová značka 4T/42/2020 zo dňa
19.06.2020, právoplatného dňa 28.07.2020, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného zákona,

v bode 4/ obžaloby obžalovaný A. F.
dňa 12.4.2021 v čase o 08.30 hod. vo Veľkom Mederi, okres Dunajská Streda, na Komárňanskej ulici,
ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, EČ G., kedy bol kontrolovaný
hliadkou, kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Veľký Meder, pričom

bolo zistené, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Dunajskej Strede, sp. zn. ORPZ-
DS-OD12-2020/002405, ORPZ-DS-OD12020/002643, zo dňa 01.04.2020, ktoré mu bolo doručené dňa
24.04.2020 a dňa 11.05.2020 nadobudlo právoplatnosť, mu bola uložená aj sankcia zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá na dobu 38 (tridsaťosem) mesiacov,
teda

obžalovaný C. D. E.
- v bode 1/ obžaloby spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu a dopustil sa spoločným konaním konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec a čin spáchať vlámaním, pričom nedošlo k
dokonaniu trestného činu,

- v bode 2/ obžaloby prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich
dvanástich mesiacoch postihnutý a v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený,
obžalovaný A. B.
- v bode 1/ obžaloby spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu a dopustil sa spoločným konaním konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného

činu, ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec a čin spáchať vlámaním, pričom nedošlo k
dokonaniu trestného činu,
- v bode 3/ obžaloby spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak
malú škodu a čin spáchal vlámaním,
obžalovaný A. F.

- v bode 1/ obžaloby spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú
škodu a dopustil sa spoločným konaním konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, ktorého sa dopustil v úmysle prisvojiť si cudziu vec a čin spáchať vlámaním, pričom nedošlo k
dokonaniu trestného činu,- v bode 3/ spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu
a čin spáchal vlámaním a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov odsúdený,
- v bode 4/ obžaloby maril výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával inú činnosť,

na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu,
čím spáchali
obžalovaný C. D. E.
v bode 1/ a 2/ viacnásobný prečin krádeže podla § 212 ods. l písm. b), písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. l Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný A. B.
v bode 1/ a 3/ obžaloby pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu pokusu podľa §
14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245

ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný A. F.
v bode 1/ a 3/ obžaloby pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm.
b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a v bode 4/
obžaloby prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. l písm. d/ Trestného zákona.
Za to boli odsúdení nasledovne :
Obžalovaný 1) C. D. E.
v bode 1 obžaloby

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37
písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2
Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženom v rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda sp. zn. 4T/105/2020 z 2. marca 2022, právoplatnom 2. marca 2022 a výrok o treste
uloženom v trestnom rozkaze Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/28/2021 zo 7. marca 2021,
právoplatnom 7. marca 2021, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

v bode 2 obžaloby
Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože považuje trest uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp.
zn. 0T/31/2021 zo dňa 12. marca 2021 právoplatným dňa 12. marca 2021, podľa § 212 ods. 2 Trestného

zákona s použitím § 353 ods. 2 Trestného poriadku, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 36 písm. l/, § 37 písm.
h/, písm. m/ Trestného zákona vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému C. D. E. ukladá trest prepadnutia veci -

kladivo, nákupná taška.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

obžalovaný 2) A. B.
v bode 1 a 3 obžaloby

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože považuje trest uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T/1/2022 zo dňa 24.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/39/2023 zo
dňa 05.10.2023, právoplatnými dňa 05.10.2023 podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 42
ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Trestného zákona vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

obžalovaný 3) A. F.v bode 1, 3 a 4 obžaloby
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, písm. h/ Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 4, Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona,

súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uloženom v trestnom rozkaze Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 0T/42/2021 z 13. apríla 2021, právoplatnom 13. apríla 2021, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému A. F. ukladá trest prepadnutia veci - páčidlo.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému C. D. E., A. B. a A. F. povinnosť nahradiť
spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti Primum s.r.o., IČO: 35 789 646 so sídlom Zahradnícka

34, Bratislava, škodu vo výške 903 eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému A. B. a A. F. povinnosť nahradiť spoločne
a nerozdielne poškodenej spoločnosti Synergas, s.r.o., IČO: 46 691 537, so sídlom Ďatelinová 10,
Bratislava, škodu vo výške 173,97 eura a poškodenej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, škodu vo výške 788, 25 eura.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje poškodenú spoločnosť Synergas, s.r.o., IČO: 46 691
537, so sídlom Ďatelinová 10, Bratislava so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný B. v rozsahu výroku o vine
za skutok uvedený v bode 3 rozsudku a voči celému výroku o treste (upustení od uloženia súhrnného
trestu) a prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v rozsahu výroku o vine obžalovaného B.

v bodoch 1 a 3, ako aj v rozsahu o výroku o treste (upustení od uloženia súhrnného trestu) obžalovaného
B.. Odvolanie podal aj obžalovaný E..
Obžalovaný C. D. E.
3.ObžalovanýC.D.E.sanahlavnompojednávanídňa07.02.2024,povyhlásenínapadnutéhorozsudku
vzdal práva podať odvolanie proti všetkým výrokom a to aj za oprávnené osoby. Vyplýva to jednak

zo zápisnice o hlavnom pojednávaní, ako aj zvukového záznamu z hlavného pojednávania. Vzhľadom
na uvedené vyjadrenie obžalovaného k opravnému prostriedku, rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej
len ,,odvolací súd“ v príslušnom gramatickom tvare) výrokom uvedeným v bode I. tohto uznesenia tak,
že jeho odvolanie zamietol ako podané osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala. V predmetnej veci
preto nemá právny význam ani jeho podanie, ktorým žiada o odpustenie zmešnania lehoty na podanie

odvolania, nakoľko tento postup prichádza do úvahy iba v prípade, ak sa obžalovaný už skôr nevzdal
práva na podanie odvolania.
Obžalovaný A. B.
4. Obžalovaný B. odôvodnil zahlásené odvolanie písomnou formou (cestou obhajcu) dňa 14.05.2024,
pričom uviedol (skrátene):

4.1. Ku skutku uvedenému v bode 1. napadnutého rozsudku sa obžalovaný opakovane priznal a svoj
čin oľutoval, a to jednak už v prípravnom konaní, následne počas preštudovania vyšetrovacieho spisu
dňa 13.05.2022, a zároveň aj na hlavnom pojednávaní dňa 19.07.2023. Na tomto hlavnom pojednávaní
vo vzťahu ku skutku uvedeného v bode 1. napadnutého rozsudku urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku, teda vyhlásenie o tom, že je vinný, a že svoje konanie ľutuje. Ku skutku

uvedenému v bode 3. napadnutého rozsudku sa nemohol priznať, pretože od začiatku vyšetrovania a
počas celého prípravného konania konzistentne popieral spáchanie tohto skutku, a na tomto svojom
stanoviskuzotrvalajpočasvykonanýchhlavnýchpojednávaní.Nahlavnompojednávanídňa19.07.2023
vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 3. napadnutého rozsudku urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 písmeno a) Trestného poriadku, teda vyhlásenie o tom, že je nevinný.

4.2. Podané odôvodnenie odvolania preto smeruje výlučne voči skutku uvedenému v bode 3.
napadnutého rozsudku, ako aj voči prvostupňový súdom vykonanému dokazovaniu v tomto smere,
voči nedostatočnému vysporiadaniu sa súdu s námietkami obhajoby, a s tým spojeným nedostatočným
odôvodnením napadnutého rozsudku. Na prvom mieste považuje za potrebné poukázať na rozpor
medzi zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 19.07.2023, kedy na strane 5 tejto zápisnice je

uvedené, že vo vzťahu k vyhláseniam obžalovaného podľa § 257 odsek 1 písmeno a), resp. písmeno b)
Trestného poriadku sa prokurátor „nevyjadruje“, pričom v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku
na strane 8 je uvedené, že „hoci prokurátor navrhol neprijať vyhlásenie, že je vinný zo spáchania
skutku, súd uvedené vyhlásenie prijal“. Jedná sa o celkom evidentný a podstatný rozdiel medziskutočnosťami reálne odznenými a zachytenými v zápisnici o hlavnom pojednávaní, a písomným
vyhotovením napadnutého rozsudku.
4.3. Obhajoba poukazuje na evidentné nevysporiadanie sa prvostupňového súdu s obhajobnými

námietkami, a ani so záverečnou rečou obhajcu, ktoré boli prednesené na hlavných pojednávaniach.
Vo veci konajúci súd prvého stupňa totiž založil odsúdenie pre skutok uvedený v bode 3. napadnutého
rozsudku výlučne na výpovedi spoluobžalovaného A. F., ktorý v prípravnom konaní dňa 25.01.2022
počas výsluchu obvineného k tomuto skutku využil svoje právo nevypovedať, teda obhajoba sa
nedozvedela žiadne relevantné informácie, ktoré by bolo možné neskôr overiť. Túto skutočnosť namietal

obhajca aj vo svojej záverečnej reči, avšak súd prvého stupňa sa s touto námietkou v odôvodnení
napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal.
4.4. Rovnako tak poukázal obhajoba vo svojej záverečnej reči aj na rozpory medzi výpoveďou
spoluobžalovaného A. F. na hlavnom pojednávaní dňa 19.07.2023, a na rozpory počas konfrontácie
obžalovaného so spoluobžalovaným A. F. rovnako na hlavnom pojednávaní dňa 19.07.2023. Kým
počas svojho výsluchu spoluobžalovaný A. F. neuvádzal žiadne konkrétnosti, nevedel si na nič poriadne

spomenúť, a celý opis skutku kladeného obžalovaného za vinu v bode 3. napadnutého rozsudku opísal
mimoriadne vágne a všeobecne, tak počas konfrontácie ho už usvedčil z nepravdivej výpovede sám
obžalovaný, keďže spoluobžalovaný A. F. raz tvrdil, že páčil dvere on, potom že obžalovaný a následne
sme to zase mali byť obaja spolu.
4.5. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s námietkou, podľa

ktorej ako mimoriadne neuveriteľné a odporujúce logike pritom vyznieva tvrdenie spoluobžalovaného
A. F., podľa ktorého sa mali obaja z miesta činu vzdialiť na bicykloch, avšak A. F. sa mal nesúc v
ruke tak páčidlo, ako aj ťažký trezor vzdialiť, ba až uniknúť obžalovanému. Následne mal v lese sám
otvoriť tento trezor predmetným páčidlom, vybrať z neho peniaze, a ako vzorný zlodej sa ráno rozdeliť
pól na pól s obžalovaným ako s údajným spolupáchateľom. Obžalovaný mal teda napriek údajnej

predchádzajúcej dohode, že pôjdu spolu do lesa, a napriek tomu, že spoluobžalovaný A. F. niesol v
ruke tak páčidlo, ako aj ťažký trezor, nechať spoluobžalovaného A. F. uniknúť na bicykli, nehľadať ho v
lese, hoci mali byť údajne dohodnutí, že tam pôjdu. Následne mal poslušne počkať do rána, a spoľahnúť
sa na česť spoluobžalovaného A. F., že mu tento prinesie presne polovičku peňazí. Súd prvého
stupňa sa nevysporiadal ani s ďalším podstatným rozporom vo výpovedi spoluobžalovaného A. F., ktorý

počas hlavného pojednávania dňa 19.07.2023 na otázku obhajcu, čo následne robil v lese uviedol,
že „v lese vypáčil trezor a išiel domov“ (strana 11 zápisnice). Naproti tomu zo zápisnice o obhliadke
miesta činu zo dňa 26.03.2021 a príslušnej fotodokumentácie vyplýva, že „po vstupe do búdky oproti
dverám na stole pod oknom sa nachádzalo železné páčidlo“ (strana 13 napadnutého rozsudku). Nikde
v napadnutom rozsudku nie je vysvetlené, ako mohol spoluobžalovaný A. F. v lese vypáčiť trezor a ísť

domov, keďže sa páčidlo našlo po vstupe do búdky oproti dverám na stole pod oknom. Každá nestranná
a nezainteresovaná osoba musí uznať, že takáto výpoveď spoluobžalovaného A. F. je účelová, a sleduje
iba vlastný prospech, čiže snahu usvedčením iného spoluobžalovaného, voči ktorému nie sú žiadne
dôkazy, zadovážiť si miernejší trest. Obhajoba zotrváva preto na svojom tvrdení, že spoluobžalovaný
A. F. ohľadom skutku uvedeného v bode 3. napadnutého rozsudku vystupuje ako kajúcnik.

4.6. Na hlavnom pojednávaní dňa 18.10.2023 bol prečítaný podstatný obsah znaleckých posudkov
ohľadom skúmania DNA stôp zaistených vo vzťahu ku skutku uvedeného v bode 3. napadnutého
rozsudku, pričom závery týchto znaleckých posudkov jednoznačne vylúčili prítomnosť obžalovaného
na mieste činu, keďže jeho DNA sa nikde nenašla. Rovnako bola na tomto hlavnom pojednávaní
oboznámená aj fotodokumentácia, ktorá má podľa obžaloby zachytávať prítomnosť obžalovaného na

mieste činu, avšak pri absencii jednoznačných a nezameniteľných morfologických znakov slúžiacich
k nepochybnej identifikácii páchateľa sa jedná iba o ničím nepodloženú domnienku. Ani s touto
námietkou sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal, nepribral do konania znalca z
odboru antropológia, ktorý by bol ako jediný býval oprávnený vysloviť názor, či sa na fotografiách má
skutočne jednať o obžalovaného, a na základe akých jednoznačných a nezameniteľných morfologických

znakov slúžiacich k nepochybnej identifikácii páchateľa k tomuto záveru dospel. Súd prvého stupňa sa
s ani jednou z týchto námietok v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal,
a tým pádom je možné povedať, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, a trpí vadou.
Odôvodnenie rozsudku pritom musí byť presvedčivé, jasné, zrozumiteľné a úplné. Iba tak je možné
dosiahnuť spravodlivosť a očakávať od páchateľov, že pochopia a akceptujú neprávo svojho konania.

Napadnutý rozsudok pritom napriek početným stranám písomného vyhotovenia na tieto podstatné
náležitosti rezignuje, nedáva odpoveď na rozhodujúce otázky pokiaľ ide o ustálenie viny obžalovaného
vo vzťahu ku skutku kladeného za vinu obžalovaného v bode 3. napadnutého rozsudku, nereaguje na
obhajobné námietky, a absentuje v ňom aj akékoľvek hodnotenie dôkazov v prospech obžalovaného.4.7. Jediným usvedčujúcim dôkazom ohľadom údajnej účasti obžalovaného na skutku podľa bodu 3.
napadnutého rozsudku je teda nevierohodná výpoveď spoluobžalovaného A. F., preto je potrebné ju
hodnotiť mimoriadne obozretne. V situáciách „tvrdenie proti tvrdeniu“ nesmie súd zabúdať na motívy,

ktoré mohli zaujatého „svedka“ viesť k usvedčujúcej výpovedi, a rovnako nie je možné zabúdať ani
na zásadu in dubio pro reo. Takáto výpoveď zaujatého „svedka“ teda v zásade sama osebe nemôže
postačovať na výrok o vine, pričom výpoveď obžalovaného o svojej nevine nie je možné považovať
za nedôveryhodnú, či lživú iba preto, že je v rozpore s výpoveďou usvedčujúceho „svedka“. Rovnako
sa vyjadril aj Ústavný súd ČR, sp. zn. I. ÚS/520/2016: S ohľadom na princíp prezumpcie neviny a

právo na spravodlivý proces potom nie je možné akceptovať uznanie viny obžalovaného za situácie,
keď jediným priamym dôkazom pro nemu je výpoveď svedka, u ktorého a priori nie je možné vylúčiť
záujem na výsledku konania, pričom táto svedecká výpoveď je posúdená ako vierohodná len s
odôvodnením, že bola uskutočnená pod hrozbou sankcie v prípade krivej výpovede. Nemožnosťou
odsúdiťobžalovanéholennazákladeosamotenejvýpovedebezakýchkoľvekinýchdôkazovsazaoberal
aj Európsky súd pre ľudské práva, napríklad vo veci K. proti Slovenskej republike, kedy vyslovil

porušenie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných
slobôd, keď ako jediný dôkaz k preukázaniu viny stačila výpoveď spolupracujúceho obvineného bez
podloženia ďalšími priamymi dôkazmi. Podľa záverov ESĽP platí: Slovenské súdu nemôžu len lakonicky
konštatovať, že kajúcnik nemá dôvod klamať, ale práve naopak. Pri takomto svedkovi je vysoká miera
pravdepodobnosti , že bude manipulovať výpoveďou, že k tomu môže mať rôzne motívy od vlastnej

beztrestnosť až po osobnú pomstu. Nejedná sa o obyčajného svedka, alebo o páchateľa trestnej
činnosti, preto pri ňom musia byť prísnejšie kritériá na overovanie jeho výpovede.
4.8. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára
zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. V trestných veciach musia byť dôkazy totižto nad slnko jasnejšie
„In criminalibus probationes debent esse luce clariores“. Obhajoba sa nestotožňuje preto s tvrdením

súdu prvého stupňa, podľa ktorého má byť vina obžalovaného jasná a bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná, a to predovšetkým výpoveďou spoluobžalovaného A. F.. Nazdáva sa, že to bola práve
výpoveď spoluobžalovaného A. F., ktorá spôsobila už nad rámec beztak existujúcich pochybností také
závažné rozpory v priebehu skutku a jeho opise, že tieto mali a museli byť vyhodnotené v prospech
obžalovaného. Všetky dôkazy, a najmä tie rozporuplné, však boli automaticky vyhodnotené v jeho

neprospech, a tým pádom došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny. Vo veci konajúci súd prvého
stupňa si prispôsobil a vysvetlil dôkazy na základe vopred prijatého rozhodnutia o vine obžalovaného,
čo je absolútne nezákonný postup. Správne sa mali dôkazy hodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
aj v prospech obžalovaného, a pri dôslednej aplikácii zásady „in dubio pro reo“ mal byť spod skutku
kladeného mu za vinu v bode 3. napadnutého rozsudku oslobodený.

4.9. V prípade bodu 3. napadnutého rozsudku nemožno preto hovoriť ani len o dôkaznej núdzi obžaloby,
ale fakty treba pomenovať skutočným názvom, a ten je, že obžaloba vo vzťahu k bodu 3. napadnutého
rozsudku ohľadom účasti obžalovaného na spáchaní tohto skutku nedokázala súdu predložiť žiadny
relevantný usvedčujúci dôkaz. Záverom obhajoba dodáva, že ani v záverečnom návrhu prokurátora
nezaznel vo vzťahu k osobe obžalovaného, ku ktorému bodu obžaloby navrhuje uznať vinu a uložiť trest,

pričom vo vzťahu k ostatným spoluobžalovaným prokurátor takúto špecifikáciu zakaždým predniesol.
4.10. Nakoľko skutok kladený mu za vinu v bode 3. napadnutého rozsudku nespáchal, a nemá s ním
nič spoločné, neuznáva ani povinnosť nahradiť škodu spojenú so spáchaním tohto skutku.
4.11. Na základe vyššie uvedených skutočností preto obhajoba navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku pre podstatné chyby

konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, ako aj podľa § 321 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku
pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení, ako aj preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Po zrušení napadnutého rozsudku obhajoba navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 322 odsek

1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
5. V predmetnej veci zahlásil odvolanie aj prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda, ktorý
uvedené odvolanie doplnil písomnou formou dňa 13.05.2024, pričom uviedol (skrátene):
5.1. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 02. 2024 uznal obžalovaného A. B. vinným

zo spáchania pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 ods. písm. a), písm. b) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
a podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,pretože považoval trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T/1/2022 zo dňa 24.08.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/39/2023
zo dňa 05.10.2023, právoplatnými dňa 05.10.2023 podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím §

42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Trestného zákona vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Takéto rozhodnutie prvostupňového súdu pokiaľ ide o
výrok o vine a treste, nepovažuje prokurátor za zákonné, nakoľko na takéto rozhodnutie nie sú splnené
podmienky.

5.2. file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý
tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine

o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším

rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

5.3. Podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu

súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší
výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku,

peňažný trest, trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných
podujatiach, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.
5.4. S poukazom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného A. B. uvedené v bode 7. odpisu
registra trestov menovaného, konkrétne s poukazom na trestný rozkaz prvostupňového súdu, sp. zn.
14T/32/2021 zo dňa 28. 09. 2021, právoplatného dňa 13. 10. 2021 možno konštatovať, že vo vzťahu k

uvedeným odsúdeniam bolo nutné ukladať spoločný trest, nakoľko skutok v prejednávanej veci je ďalším
čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu, ktorých spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer obžalovaného
spáchať daný trestný čin. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že medzi jednotlivými čiastkovými útokmi
nedošlo k oznámeniu vznesenia obvinenia za skorší čiastkový útok, čo by znamenalo, že by sa také

konanie muselo posudzovať ako nový skutok, takže boli splnené všetky zákonné znaky pokračovacieho
trestného činu podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona.
5.5. Z vyššie uvedených dôvodov zastáva prokurátor názor, že obžalovanému A. B. mal byť uložený
súhrnný spoločný trest (vo vzťahu k odsúdeniam uvedeným v bode 7. odpisu registra trestov), ďalej
poukazuje na to, že správne mali byt použité pri ukladaní trestu § 36 písm. l, § 37 písm. h), písm. m), §

38 ods. 5, § 41 ods. 3, § 42 ods. l Trestného zákona, pri zrušení výroku o vine a treste trestného rozkazu
Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 14T/32/2021 a zrušiť výroky o treste rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/1/2022 a trest v rozsudku Okresného súdu Okresného súdu Dunajská
Streda sp. zn. 18T/118/2019. Prokurátor má zato, že obžalovanému mal byť uložený prísnejší súhrnnýspoločný trest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia
spolu s ochranným dohľadom.
5.6. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku

o treste zrušil a v zmysle § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol o uložení zákonného trestu pre
obžalovaného.
6. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
7. Odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316
Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného
poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie

podal obžalovaný B. a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom a konaniu,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal aj zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania sú čiastočne dôvodné, t.j. v rozsahu
výroku o vine obžalovaného B. za skutok uvedený v bode 3 a aj za skutok v bode 1 a nadväzujúceho

výroku o treste (o upustení od uloženia súhrnného trestu), pričom zistené chyby napadnutého rozsudku
vyvolali potrebu zrušenia týchto výrokov a vrátania veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.
Odvolacie námietky obžalovaného B.
8. Obhajoba primárne namieta vierohodnosť výpovede obžalovaného F., ktorý pri skutku v bode

3 obžaloby vystupuje podľa názoru obhajoby ako kajúcnik, pričom obhajoba zdôrazňuje (aj
na podklade poukazu na ustálenú judikatúru) potrebu aplikácie mimoriadne prísnych kritérií na
vyhodnotenie vierohodnosti výpovede spoluobžalovaného, ktorý má záujem na výsledku konania voči
spoluobžalovanému, teda možnosť potenciálneho benefitu.
9. Pokiaľ ide o stopy DNA, na mieste nebola zaistená žiadna stopa, týkajúca sa obžalovaného

B.. Z kamerového záznamu bola ustálená prítomnosť 2 osôb na mieste činu, pričom jedna z osôb
bol nepochybne právoplatne odsúdený F., ktorý sa k spáchaniu skutku aj sám priznal. Na základe
kamerového záznamu ale nie je možné ustáliť podľa obhajoby totožnosť druhej osoby, nakoľko tento
záznam je nízkej kvality, pričom táto osoba ani nemá v plnej miere na zázname zachytenú tvár. Jedinýmusvedčujúcim dôkazom v tejto situácií je podľa obhajoby výpoveď obžalovaného F., teda v zásade vzniká
situácia tvrdenia proti tvrdeniu, pričom ani prípadný vysoký stupeň podozrenia v predmetnej veci nemusí
a podľa názoru obhajoby ani nepostačuje pre konštatovanie viny obžalovaného.

10. Prvostupňový súd podľa názoru odvolacieho súdu správne konštatuje, že výpoveď obžalovaného
F. nie je jediným usvedčujúcim dôkazom, svedčiacim proti osobe obžalovaného B.. Výpoveď F. o účasti
obžalovaného B. je podporená kamerovým záznamom, z ktorého vyplýva prítomnosť dvoch osôb
na mieste činu. Ďalšie dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného B. však neboli v konaní zaistené,
pričom je nutné prisvedčiť argumentu obhajoby, že kvalita zabezpečených záznamov (mimochodom

vykonaných ako obrazové záznamy – fragmenty zrejme zo zabezpečeného kamerového záznamu,
prípadne záznamového média, ktoré nezachytáva videozáznam ako celok, ale iba jednotlivé fotografie)
neumožňuje súdu vysloviť jednoznačný záver o totožnosti druhej osoby. V tomto smere možno ako
dôvodnú označiť požiadavku (návrh na doplnenie dokazovania, výslovne takto označený v odvolacom
konaní) na doplnenie dokazovania znaleckou formou znalcom z odboru antropológie za účelom
ustálenia totožnosti osoby zachytenej na zázname s osobou obžalovaného B.. Až po takomto

doplnení dokazovania možno opätovne vyhodnotiť skutkový stav ako celok. Výsledkom doplneného
dokazovania môže byť nielen istota (v prípade pozitívneho alebo negatívneho výsledku), ale aj istá miera
pravdepodobnosti, ktorá môže svedčiť ako jeden z dôkazov, ktoré prvostupňový súd hodnotí jednotlivo,
ale aj vo svojom súhrne.
11. Za nedôvodné považuje odvolací súd namietané nezohľadnenie absencie stôp DNA jednak na

oblečení spoluobžalovaného, ako aj na mieste činu. V tomto smere nie je možné vyvodiť absenciu stôp
ani reštriktívne ani extenzívne, ergo absencia dôkazu o prítomnosti nie je dôkazom o tom, že obžalovaný
na mieste nebol. Pokiaľ ide o argument, že pri ohliadke miesta činu bolo zaistené páčidlo, ktoré mal
použiť obžalovaný F., pričom tento mal tiež uviesť, že rovnaké páčidlo použil následne pri vypáčení
trezoru v lese, tento záver je interpretáciou obhajoby. V zmysle zápisnice o hlavnom pojednávaní zo

dňa 19.07.2023 obžalovaný F. uviedol, že páčidlo použili spoločne s obžalovaným B. na vypáčenie dverí
a následne on sám po príchode do lesa na vypáčenie trezoru (na ktorom boli stopy po násilnom otvorení
zjavné z vykonanej ohliadky miesta nálezu), pričom uviedol, že páčidlo použité pri skutku je jeho. K tejto
súvislosti sa musí prvostupňový súd vyjadriť k námietkam obhajoby, pričom obhajobe uvedie, ktorú
skutočnosť mal za preukázanú a zohľadní, či muselo nutne ísť o rovnaké páčidlo, ktoré bolo fotograficky

zachytené. Pokiaľ ide o argument o nelogickosti úteku bremenom zaťaženého F. pred B., na tomto
mieste je nutné upozorniť prvostupňový súd na nutnosť vyjadriť sa k uvedenej obrane; prvostupňový
súd musí zohľadniť dostupné dôkazy a o.i. uviesť akú úlohu má zohrať vedomosť o samostatnom
úteku páchateľa oblečeného v čiernom odeve (viď, č.l. 170). Námietka obhajoby ohľadom nemožnosti
prípravy na výpoveď F., nakoľko tento vypovedal až v konaní pred súdom, nie je námietkou voči postupu

prvostupňového súdu, keďže realizácia práv obvinenej a obžalovanej osoby nemôže byť pripísaná
na ťarchu prvostupňového súdu, hoci fakticky môže sťažiť postavenie spoluobžalovaného (nejde teda
o pochybenie súdu).
12. Skutkové zistenia prvostupňového súdu vo vzťahu k správaniu sa obžalovaného B., ktoré naplnilo
všetky zákonné znaky trestného činu obsiahnutého v bode 3 (keďže len v rozsahu tohto výroku o vine

bolo podané odvolanie obžalovaným), zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, tak považuje
odvolací súd za nedostatočné a jeho závery za predčasné.
13. Prvostupňový súd v rámci procesného postupu musí rešpektovať a dodržať základné zásady
trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä však zásady zákonného
procesu (§ 2 ods. 7), práva na obhajobu (§ 2 ods. 9), voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 12), ako

i rovnosti strán trestného konania (§ 2 ods. 14). Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd dospel
k vyhlásenému rozsudku po výkone dokazovania, v rámci ktorého nevzhliadol odvolací súd porušenie
zákona, avšak z vykonaného dokazovania nie je možné bez dôvodných pochybností dospieť k záveru
o vine obžalovaného.
14. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol

zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako
ajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúdu
spravodlivé rozhodnutie. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd

hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.15. Prvostupňový súd v preskúmavanom prípade mal postupovať tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Bolo nutné starostlivo objasňovať okolnosti
svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonané dôkazy

hodnotiť podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, aj v ich súhrne.
16. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd sčasti vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané a prečo, ako aj to, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia. Rovnako uviedol, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Bolo však nevyhnutné vysporiadať sa aj

s obhajobou obžalovaného, ktorú predniesol pri vyjadrení sa k vykonaným dôkazom. V tomto smere
je nutné uviesť, že obhajoba tento návrh nepredložila ako výslovný návrh na doplnenie dokazovania,
ale len ako vyjadrenie k vykonaným dôkazom (oboznámenie obrazového záznamu). Túto pochybnosť
o vykonanom dôkaze a jeho význame nepredložil obžalovaný ako návrh na doplnenie dokazovania,
ale bol následne predložený v rámci odvolacieho konania, pričom nemožno konštatovať, že smeruje
len ku skutkovým zisteniam, ktoré možno vyvodiť z už skôr vykonaných dôkazov. Je pravdou, že

povinnosťou obhajoby je v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku oznámiť prvostupňovému súdu
návrhy na doplnenie dokazovania bez meškania, avšak v predmetnej veci možno prisvedčiť záveru, že
takýto dôkaz nie je možné odmietnuť len z dôvodu nedostatku včasnosti takéhoto návrhu.
Odvolanie prokurátora
17. Dozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda v predmetnej veci namietol

nesprávnosť tzv. súhrnného trestu. Prokurátor namietol výrok o vine za skutky 1 a 3, avšak len z dôvodu,
že tieto dva, žalované čiastkové útoky mali podľa názoru prokuratúry tvoriť súčasť pokračovacieho
trestného činu – aj so skutkom- čiastkovým útokom uvedeným v bode 7 odpisu registra trestov, za ktorý
bol uložený trest trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 14T/32/2021 zo dňa
28.09.2021). A to napriek tomu, že prvostupňový súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného za skutok 1.

18. Úvaha prokurátora nie je správna, pričom vychádza z nepochopenia podstaty spoločného trestu.
Sám prokurátor poukazuje na ustanovenie § 41 ods. 3 Trestného zákona vo väzbe na ustanovenie
§ 122 ods. 10 Trestného zákona, ktoré upravuje podstatu pokračovacieho trestného činu (doslovne ,,
za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu.
Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky

toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku,
ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.“). Bez
potreby rozsiahlej analýzy je zrejmé, že stíhané skutky v bodoch 1 a 3 (čiastkové útoky) nie sú
a rozhodne nemôžu byť súčasťou pokračovacieho trestného činu, ktorého (podľa prokurátora) čiastkový
útok bol ustálený v zmysle skutkovej vety trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.:

14T/32/2021 zo dňa 28.09.2021 a tento bol spáchaný tak, že v čase od 19.00 hod. dňa 25.02.2021 do
09.00 hod. dňa 26.02.2021, (...), neoprávnene vnikol na riadne oplotený a uzamknutý dvor rodinného
domu (...) a to takým spôsobom, že preliezol bránu zo strany ulice, a tak sa dostal na dvor obývaného
rodinného domu, odkiaľ zo zadnej časti dvora odcudzil riadne uzamknutý pánsky bicykel (...), čím
poškodenému (...) spôsobil podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 310,- Eur. Už na prvý pohľad je

zrejmý úplne odlišný spôsob spáchania skutku v porovnaní so stíhanou trestnou činnosťou (prelezenie
oploteniaanievypáčeniedverí,vstupdopriestoruprislúchajúcehokobydliu,nieknebytovému,vzmysle
trestnoprávnej terminológie ,,iného priestoru a pozemku“ priestoru). V neposlednom rade uvedené
naznačuje už fakt, že vo veci Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn.: 14T/32/2021 ide o úplne inú
skutkovú podstatu trestného činu, o akej pojednáva napadnutý rozsudok.

19. Bez stotožnenia sa s argumentami prokurátora, jeho odvolaniu možno priznať čiastočný úspech
a to z iného dôvodu. Vzhľadom na fakt, že odvolací súd zrušuje výrok o vine pre skutok 3 a skutky 1
a 3 sú v prejednávanej trestnej veci stíhané ako čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, má
odvolací súd za to, že je nutné rozhodnúť o zrušení výroku o vine aj pre skutok 1, vzhľadom k tomu,
že imanentnou súčasťou výroku o vine je nielen opis skutku, ale aj jeho právna kvalifikácia. V prípade

ponechania výroku o vine za skutok 1 a zrušenia výroku o vine za skutok 3, by minimálne do skončenia
trestného konania bol skutok 1 otázne právne kvalifikovaný, keď kvalifikácia skutkov bola vykonaná pre
oba skutky spoločne (,,v bode 1/ a 3/ obžaloby pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a), písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v bode 1/ obžaloby v
štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračujúcim prečinom poškodzovania

cudzej veci podľa § 245 ods. l Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona “).
Uvedené nemá vplyv na ustanovenie § 257 ods. 5 a 8 Trestného poriadku, ako aj na záväznosť skôr
prijatého vyhlásenia o vine (hoci len pre jeden zo skutkov).20. Vyššie uvedené chyby spočívajúce v chybách v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre
nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie, ako aj s ohľadom na pochybnosti o správnosti skutkových

zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy, viedli odvolací súd k
rozhodnutiu zrušiť napadnutý rozsudok o vine obžalovaného za skutky 1 a 3 a následne aj všetky ďalšie
výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Odvolací súd rozhodol o vrátení veci prvostupňovému
súdu, aby ju potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom sa bude pri hodnotení jednotlivých
dôkazov riadiť právnymi názormi, ktoré vyslovil odvolací súd v tomto uznesení, teda vyvaruje sa chýb v

hodnotení dôkazov, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku.
21. V predmetnej veci bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne vyhodnotiť potrebu doplnenia
dokazovania najmä v kontexte návrhu obhajoby na nariadenie znaleckého dokazovania znalcom
z odboru antropológie. V ďalšom konaní bude nutné, najmä z dôvodu potreby zákonného rozhodnutia
o treste, ak bude o ňom rozhodované, pripojiť trestné spisy prvostupňového súdu, sp. zn.: 14T/32/2021,
1T/1/2022 a 18T/118/2019 a tieto vykonať na hlavnom pojednávaní. Prvostupňový súd ich síce vykonal

na hlavnom pojednávaní, nie však všetky, napriek tomu, že zo všetkých uvedených konaní a rozhodnutí
v nich urobených vychádzal pri rozhodnutí o uložení súhrnného trestu. Po ich vykonaní je vhodné ich
buď ponechať pripojené alebo (ak to nie je logisticky možné alebo vhodné) vyhotoviť z nich fotokópie pre
účely posúdenia súbehu trestnej činnosti (vrátane prípadného uloženia súhrnného trestu, či upustenia
od uloženia súhrnného trestu). Taktiež bude nutné vyjadriť sa k ťažiskovým argumentom obhajoby,

tým skôr, že tieto boli vznesené už počas prvostupňového konania, ako obrana obžalovaného, najmä
k vierohodnosti a postaveniu obžalovaného F. a k ustáleniu skutkového deja, tak ako ich formuluje
(opakuje) obhajca aj v podanom odvolaní. Uvedené logicky nevylučuje, aby prvostupňový súd vykonal
ďalšie dôkazy, ak budú tieto navrhnuté a ak bude považovať takýto postup za dôvodný.
22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.