Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 20, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 52C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123235559
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4123235559.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v právnej veci žalobkyne A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., občan SR, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
Borgulová & Péteriová s.r.o., IČO: 46 101 020, so sídlom Farská 4, 949 01 Nitra, proti žalovanej Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, o náhradu
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,- eur, a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku

II. Žalobkyni súd priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým,
že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.06.2023 sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo

výške 30.000 eur.

1.1. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 17.2.2022 došlo k dopravnej nehode na diaľnici pri ktorej vodič A.
F., viedol osobné motorové vozidlo, ktoré sa zrazilo s nákladným motorovým vozidlom. Pri dopravnej
nehode zahynul vodič motorového vozidla A. F., ako aj manžel žalobkyne G. H., ktorý sedel vo
vozidle ako spolujazdec na prednom sedadle. Uznesením Krajského riaditeľstva policajného zboru v

Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, diaľničné oddelenie, ČVS: KPR-2/DI-TT-2022 zo dňa 30.9.2022
zastavil trestné stíhanie vo veci usmrtenia, nakoľko osoba pravdepodobne vinná zo spáchania trestného
činu zomrela. Vinníkom dopravnej nehody v zmysle uvedeného Uznesenia mal byť vodič A. F., ktorý
pri danej dopravnej nehode taktiež podľahol zraneniam. Žalobkyňa - ako manželka zomrelého G.
H. - si ako pozostalá uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody resp. nemajetkovej ujmy pre
pozostalých z poistnej zmluvy poisteného vinníka dopravnej nehody, ktorá bola spôsobená pri jazde
dopravným prostriedkom – osobným motorovým vozidlom. Poistná udalosť je vedená u žalovaného pod

č. 2280104096. Žalovaná poisťovňa Oznámením zo dňa 2.2.2023 oznámila žalobkyni, že likvidáciou
danej poistenej udalosti bude zaoberať až doručením rozhodnutia súdu určujúceho výšku náhrady
nemajetkovej ujmy pre pozostalého podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP. Následkom konania zomrelého
vodiča A. F., ktorý spôsobil dopravnú nehodu, bola bezprostredná a náhla smrť poškodeného –
manžela žalobkyne, v dôsledku ktorej sa žalobkyni navždy zmenil život. Konaním zomrelého vodiča bolo
neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa sa s manželom zoznámila v roku 2009, spoločne si kúpili malý domček v Nitre od rodiny
manžela a spoločne ho zveľadili pre svoje skromné potreby. Manželia v roku 2012 uzatvorili manželstvo
z lásky. Žili spoločný život, kedy si užívali radosť z detí a vnúčat, ktoré má žalobkyňa z predchádzajúcehovzťahu. Obaja manželia pracovali, boli finančne zabezpečení. Zosnulý manžel pracoval ako daňový
expert pre Západoslovenskú vodárenskú spoločnosť a privyrábal si aj ako daňový poradca. Manželia
trávili spoločne všetok voľný čas, veľa cestovali po Slovensku aj do zahraničia, športovali, venovali sa

rodine a vnúčatám. Mali pekný manželský život a plánovali spoločnú starobu prežiť jeden s druhým
aktívne aj ako seniori so všetkým, čo k tomu patrí. Po náhlej smrti manžela došlo k psychickému
zrúteniu žalobkyne, ktorá tomu nechcela uveriť. Jej život sa razom zmenil, čo sa podpísalo aj na jej
zdravotnom stave. Tento zásah vyvolal u nej najmä nepríjemné pocity pri srdci, úzkostné stavy a silné
búšenie srdca, čo musela utišovať liekmi. Zároveň u nej po smrti manžela nastúpili zdravotné problémy

súvisiace s tŕpnutím ľavej časti tela najmä nôh, čo v priebehu roka intenzívne riešila pod
dohľadom lekárov. Na pohode jej nepridal ani fakt, že sa o smrti manžela dozvedela necitlivo a neľudsky
formou strohého telefonátu od syna zosnulého manžela F., žijúceho so svojou matkou. Navyše všetky
záležitosti týkajúce sa pohrebu musela zariadiť sama vo veľkom žiali, bez pomoci zo strany manželovho
syna a manželovej rodiny. Následne veľkú bolesť jej prehlbovalo aj policajné vyšetrovanie autonehody,
ktoré trvalo viac ako pol roka, a ktoré u nej vyvolávalo nepríjemné pocity pri predstave ťažkej a násilnej

smrti jej milovaného manžela. Zosnulý manžel mal v čase smrti len 54 rokov a tešil sa vzhľadom k
veku dobrému zdraviu, život si užíval naplno, športoval. Žalobkyňa po smrti manžela ostala žiť sama,
čo je pre ňu vzhľadom k veku a zdravotnému stavu neľahké. Z tohto dôvodu je nútená vyhľadávať
prítomnosť iných osôb, aby nemusela myslieť na tú strašnú udalosť. Trpí pocitmi úzkosti zo samoty a
vzhľadom k predošlým udalostiam a jej veku už nie je predpoklad, že by mohla opäť žiť plnohodnotný

život v novom partnerskom vzťahu a na takej životnej úrovni a takom krásnom vzťahu plnom pohody,
pokoja, lásky a porozumenia ako so zosnulým manželom. Po smrti manžela jej psychicky pomáhali a
podporovalijunajmäjejdvajadospelísynoviaI.aH.,ktorýchnavštevovalaamohlasaodreagovaťnajmä
prítomnosťou vnúčat. Doma ju navštevovali priateľky, ktoré jej pomáhali prekonať najväčší žiaľ. Oporou
jej bola pani J. K., ktorá u nej občas aj prespala, pomáhala jej s domácnosťou, kedy toho žalobkyňa

nebola vôbec schopná. Spôsobením úmrtia manžela žalobkyne bolo trvalo a neodstrániteľne zasiahnuté
do jej súkromného a rodinného života. Žalobkyňa citlivo vníma tento traumatizujúci dôsledok konania
vodiča A. F. na jej rodinnom živote, nakoľko mala s nebohým veľmi blízky a harmonický vzťah, počas
trvania ich manželstva jej bol veľkou oporou a starostlivým a milujúcim manželom. Jeho smrť prišla
nečakane a absolútne nepredvídateľne. Manželstvo žalobkyne bolo usporiadané a harmonické. Každá

spomienka na manžela spôsobuje žalobkyni hlboký smútok a beznádej niečo zmeniť. Po tragédii prežíva
opodstatnenú traumu, zúfalstvo, smútok, citovú ujmu, úzkosť z trvalej straty blízkej osoby a nemožnosti
ďalšieho spoločného života s blízkou osobou. V prípade tak intenzívneho a neodstrániteľného zásahu
do osobnostných práv žalobkyne, a to do jej práva na rodinný a súkromný život a práva na rozvíjanie
citových vzťahov s blízkou osobou, nie je žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia

postačujúca. Intenzita, neodstrániteľnosť a trvalosť zásahu do osobnostných práv žalobkyne a jeho
následku spočívajúceho v úmrtí blízkej osoby, podľa názoru žalobkyne opodstatňuje priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto ujmu nemožno nahradiť morálnym zadosťučinením, len náhradou
v peniazoch. V zmysle horeuvedených skutkových okolností a v nadväznosti na zákonné
ustanovenia týkajúce sa náhrady nemajetkovej ujmy žalobkyňa navrhla, aby jej súd v konaní priznal

finančnú náhradu jej nemajetkovej ujme vo výške 30.000,-eur za traumu spôsobenú tragickou udalosťou
ktorú utrpela ako najbližšia pozostalá po usmrtenom A. G. H.. Z dôvodu, že škodca – vinník
dopravnej nehody je zosnulý, je pasívne legitimovanou v danom spore žalovaná poisťovňa,
ktorá je povinná plniť uvedenú náhradu z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla vinníka nehody.

2. Žalovaná sa vyjadrila s tým, že plne vnímajú tragické následky dopravnej nehody a celej
záležitosti venujú patričnú pozornosť. Na druhej strane však vzhľadom na platnú legislatívu SR musia
zaujať stanovisko, že návrh je nedôvodný resp. je uplatnený vo vyšších sumách ako je vzhľadom na
okolnosti patričné. Ako žalovaný žiadnym zavineným konaním do práv žalobkyne nezasiahol. Zásadnou

okolnosťou je fakt, že osoba, ktorá zásah do súkromného života žalobkyne spôsobila, sama pri danej
nehode zomrela. Peňažná náhrada je viazaná na určité zákonné predpoklady. Prvým predpokladom
je, že primerané zadosťučinenie (podľa § 13 ods. 1) nie je postačujúce a druhým predpokladom je, že
by mala byť značne znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť žalobkyne v spoločnosti. Smrť
blízkej osoby má rôzne účinky ale rozhodne nie tie, ktoré sú uvedené v § 13 ods. 2 OZ a je zrejmé,

že svojou konštrukciou je toto zákonné ustanovenie mienené na úplne iné prípady (krivé obvinenie,
urážka na cti, zásahy médií do súkromia a pod.). Zákonné predpoklady na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch teda nie sú v danom prípade naplnené . Nie je zrejmé čím by mala byť znížená
dôstojnosť alebo vážnosť. Uplatnenú sumu považovala za nesmerne vysokú. Výšku náhrady určísúd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
V posudzovanom prípade je jednoznačne zistené, že k nehode došlo v dôsledku brzdenia vodiča z
neznámych príčin a následného nárazu do zadnej časti vozidla s následnou zrážkou s iným vozidlom.

Vodič (p. F.), ktorý bol uznaný vinným z dopravnej nehody zomrel spolu so spolujazdcom (p. H. -
manžel žalobkyne) a trestné stíhanie bolo voči nemu z dôvodu jeho úmrtia zastavené. Žalovaný teda
nezodpovedá za vznik tragickej udalosti ale vystupuje iba ako poisťovateľ nebohého nedbanlivostného
vinníka. Vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva je možné uzavrieť, že
uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,.eur nie je primeraná ale je neúmerne vysoká.

Je zrejmé, že Občiansky zákonník upravujúci inštitút ochrany osobnosti žiadne limity pre výšku
peňažného zadosťučinenia neustanovuje. Napriek tomu v našom právnom poriadku existuje právna
úprava nemajetkovej ujmy, ktorá môže byť použiteľná analogicky pre prejednávaný prípad a jemu
podobné. Konkrétne ide o zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ako aj zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými
činmi (aktuálne zákon č. 274/2017 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca v prípadoch ak je

uplatňovaná nemajetková ujma v dôsledku nezákonného konania resp. nekonania štátu stanovuje limit
pre náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uplatňovaná nemajetková ujma 30.000 eur je teda zjavne
neprimeraná, nakoľko pokiaľ by bol nebohý manžel žalobkyne dňa 17.02.2022 úmyselne usmrtený
násilným trestným činom patrila by žalobkyni nemajetková ujma vo výške 16.150 eur. Nehovoriac o
tom, že náhrada nemajetkovej ujmy v našom prípade by mala byť radikálne nižšia, nakoľko jednak

bola spôsobená nedbanlivosťou (nie úmyselne) a navyše sám vinník pri tejto nehode zomrel. Pre
vyššiu náhradu nesvedčia ani samotné okolnosti zásahu, keď v prejednávanej veci ide o neúmyselné
spôsobenie smrti z dôvodu dopravnej nehody osobou, ktorá sama pri nehode podľahla. Zákon 274/2017
Z.z. stanovuje naproti tomu limit pri zohľadnení, že ide o náhradu za zásah do ochrany osobnosti v
dôsledku úmyselného násilného trestného činu. Logicky preto by mala byť náhrada za neúmyselné

zabitie (spôsobené v dôsledku nedbanlivosti) výrazne nižšia ako pri úmyselnom násilnom usmrtení.
Náhrada nemajetkovej ujmy vo výške ktorá bola uplatnená žalobkyňou nespĺňa kritérium primeranosti
ani vo vzťahu k rozhodnutiu ESĽP ani vo vzťahu k iným aktuálnym rozhodnutiam súdov v SR. Pri
stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy musia byť zohľadnené okolnosti, za ktorých k tejto ujme
došlo a to aj z pohľadu subjektov, ktoré sú žalované. Takýmito okolnosťami sú okrem iných aj otázky

súvisiace so zavinením, nakoľko nie je možné dávať na jednu úroveň prípady, kedy by sa nemajetková
ujma spôsobila žalovaným zavinene, či dokonca úmyselne resp. pod vplyvom alkoholu a prípady, kedy
žalovaný osobne žiadnym zavineným konaním do osobnostných práv žalobkyne nezasiahol. Tým,
že žalovaný spôsobenie nemajetkovej ujmy nezavinil, neprichádza do úvahy ani taký inštitút ako je
ospravedlnenie (s ktorým § 13 OZ počíta), nakoľko absentuje tzv. osobnostné puto, ktoré existuje jedine

medzi pozostalými a osobou, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. Nastáva teda paradoxná situácia,
kedy žalovaný sa nemôže žalobkyni ospravedlniť (ujmu nespôsobil) ale môže byť zaviazaný na náhradu
ujmy, ktorá však má prichádzať do úvahy až potom čo ospravedlnenie nie je postačujúce (v zmysle § 13
OZ). Otázky osobnostného puta pri náhradách nemajetkovej ujmy bližšie rozvádza NS SR v uznesení
č.k. 4Cdo/l68/2009. Vek nebohého bol 54 rokov, je potrebné poukázať aj na faktor veku obete. Výška

ujmy pri úmrtí manžela vo veku 54 rokov sa nedá porovnať s výškou ujmy pri úmrtí manžela napr. vo
veku 30 rokov a rovnako sa nedá porovnať pri úmrtí detí. Z uvedeného hľadiska vnímala žalovanú sumu
ako neprimeranú, nakoľko sa pohybuje v vyššom rozsahu aké sú priznávané rodičom po úmrtí ich detí,
čo nepovažovala za adekvátne prirovnávanie k prípadu úmrtia 54-ročného manžela.
3. Žalobkyňa v replike trvala na tom, že nečakaná smrť jej manžela pri dopravnej nehode, spôsobila

významný zásah do jej súkromia a spôsobila jej nevyjadriteľnú bolesť. Tragická udalosť bola pre ňu
traumatizujúca a násilné pretrhnutie rodinných a citových väzieb predstavuje pre ňu neoprávnený zásah
do jej osobnostných práv. Boli splnené predpoklady na vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú
ujmu vinníka (a teda aj žalovanej poisťovne), ktorý nesprávnou jazdou spôsobil dopravnú nehodu, pri
ktorej zahynul A. G. H. (manžel žalobkyne), pričom medzi neoprávnenosťou (protiprávnosťou) tohto

zásahu a medzi zásahom bola príčinná súvislosť. Skutočnosť, že vinníkom dopravnej nehody bol A. F.
potvrdila aj žalovaná poisťovňa vo svojom vyjadrení a preto túto skutočnosť považovala za nespornú.
Náhradu nemajetkovej ujmy si preto žalobkyňa uplatnila v súlade s ustanoveniami § 11, §13, §16,
§420, §853 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §4 ods. 1) a ods. 2) písm. a) zákona č.
381/2001 o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Vinník dopravnej nehody A. F. v čase dopravnej nehody mal poistené osobné motorové vozidlo u
žalovanej poisťovne. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-22/12
- Haasová, ktorý konštatuje, že ak vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej
nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinnýmzmluvným poistením motorového vozidla. Pasívna vecná legitimácia žalovanej poisťovne potom vyplýva
z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., lebo pre účely povinného zmluvného poistenia
je potrebné vykladať pojem ,,škoda“ aj ako náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných

práv pozostalých, ktorá náhrada je predmetom poistného krytia. Každý zásah do osobnostnej sféry
každého človeka má rôznu intenzitu a je u každého jedinca vnímaný rôzne. V tejto súvislosti nie je
možné porovnávať a zrovnávať, nakoľko len samotná poškodená vie, akú traumu jej takáto náhla a
zbytočná smrť blízkej osoby spôsobí. Bagatelizovať vek usmrtenej osoby, resp. príbuzenský vzťah nie
je na mieste. Tu je dôležitá intenzita vzťahu a to, čo pretrhnuté puto manželov spôsobilo žalobkyni

ako manželke a aké následky to malo pre jej ďalší život. Nie je možné porovnávať odškodnenia iných
poškodených, nakoľko mnohokrát pokrvný príbuzenský vzťah nemusí mať takú intenzitu ako partnerstvo
dvoch milujúcich sa ľudí, ktorí sú si oporou, najlepšími priateľmi a manželmi zároveň. Považovala
zrovnávanie výšky náhrad nemajetkovej ujmy za irelevantné. Zároveň v danej veci nie je podstatné
zavinenie škodcu, ale následky, ktoré škodová udalosť u poškodenej žalobkyne vyvolala.

4. Žalovaná v replike uviedla, že je síce pravdou, že vlastnú traumu pozná úplne iba poškodený
subjekt, ale túto traumu je potrebné objektivizovať do takej miery, aby bola zároveň spravodlivým
odškodnenímnielenvovzťahukpoškodenejaleajvovzťahukžalovanejadokoncamusíbyťspravodlivé
ajkinýmpoškodeným,ktoríprišliosvojichblízkych.Privydaníspravodlivéhorozhodnutiasamusíhlavne
prihliadať na intenzitu ujmy, okolnosti, za ktorých k ujme došlo, vek obete ako aj vek pozostalých a vzťah

k nebohému. Náhrada ujmy nesmie byť ani prehnane vysoká voči štandardnej aktuálnej judikatúre.

5.Žalobkyňanapojednávaníuviedla,žesmanželommalikrásnyživot.Zodňanadeňsavšetkozmenilo,
stále je to horšie, na všetko je sama. Keď mala 21 rokov zahynula jej pri nehode matka, zostala sirota.
Myslela si, že sa jej to už nikdy nestane. S manželom chceli spolu zostarnúť. Potom, ako sa to stalo, zo

začiatku bývala u jedného syna dva týždne, potom u druhého, toto sa nedalo, majú svoje rodiny. Brala
lieky na spanie. Snažila sa s tým bojovať, nie je to ľahké, mal 53 rokov, boli šťastní. Synom nahrádzal
otca, vnúčatám deda. Pokiaľ ide o lekársku správu z 03.01.2024, predtým lekára nevyhľadávala. Myslela
si, že to zvládne. S odstupom času je to stále horšie. Čakala, že sa vráti, objaví sa medzi dverami.
Uvedomuje si, že už sa nevráti. Keď zostala sirota mala mladšiu sestru, ktorú vyštudovala. Lieky, čo jej

lekár predpísal užíva, zatiaľ to ešte nepomohlo. Pred nehodou nemala zdravotné problémy, potom bola
u neurológa pre kŕče v nohách, išla ku kardiológovi, to je všetko psychika. Na kontrole som 03.02.2024
nebola, lebo dobrala včera antibiotika, bola chorá, sú dohodnutí, že zavolá a dohodnú termín. Po nehode
schudla 10 kg, s manželom pravidelne športovali, ona hrávala 40 rokov volejbal, on hrával basketbal.
Robili spolu skialpinizmus, chodili na bežky, na dovolenky. Každé prázdniny sa dva mesiace starala

o vnúčatá na chate, on tam chodil za nimi na víkend, keďže ešte pracoval.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, pri výške náhrady treba zvážiť všetky aspekty a to intenzitu ujmy,
ako i okolnosti za ktorých došlo k tragickej udalosti. Tu sa akcentuje iba na ujmu, súd by mal zohľadniť
i okolnosti nehody, či k nej došlo úmyselne, nedbanlivostne, pod vplyvom alkoholu. Vodič pri nehode

zomrel, nemôže teda zodpovedať prečo brzdil, pričom brzdenie ostatnými účastníkmi bolo vyhodnotené
ako bezdôvodné.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 52C/9/2023 zo dňa 07.03.2024, voči ktorému podala odvolanie
žalovaná.

8. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26Co/48/2024-170 zo dňa 31.07.2024 zrušil rozsudok Okresného
súdu Nitra .k. 52C/9/2023 zo dňa 07.03.2024 a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
poukázal na to, že sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s tou časťou argumentácie
žalovanej, v ktorej poukazovala na to, že napriek tomu, že súd odvíja pasívnu legitimáciu poisťovateľa

(žalovanej) od práva poisteného, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky, nevysporiadal sa s jej argumentáciou, že poistený zomrel; nevyhodnotil, aký vplyv
na výšku priznanej náhrady mali skutočnosti tvrdené žalovanou, t. j. že dopravná nehoda, pri ktorej
bol usmrtený manžel žalobkyne, bola spôsobená neúmyselne osobou, ktorá sama pri nehode zomrela;
nereagoval ani na argumentáciu žalovanej, v zmysle ktorej v našom právnom poriadku existuje právna

úprava nemajetkovej ujmy, ktorá je analogicky použiteľná aj na prejednávanú vec, a ktorá je upravená
v zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako aj
v zák. č. 274/2017 Z. z. - predtým z. č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými
trestnými činmi, ktorý upravoval výšku náhrady ujmy obetiam usmrteným násilným úmyselným trestnýmčinom a síce v zákone absentuje metodika spôsobu výpočtu výšky nemajetkovej ujmy, napriek tomu
je však súd povinný zvoliť si také kritériá pre ustálenie jej výšky, ktoré umožňujú objektívne stanovenie
tejto výšky (Ústavní soud ČR sp. zn. I. ÚS 2844/14).

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, svedkyne A. J. K., H. C. oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

9.1. Uznesením Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave, krajského dopravného inšpektorátu

diaľničné oddelenie Trnava zastavilo trestné stíhanie vo veci podozrenia z prečinu Usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť A. A. F., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E.
- H., L. XXX/XX tým, že dňa 17.02.2022 v čase o 15:40h došlo na diaľnici R1 smer NR km 4,90, kataster
obce Vlčkovce k dopravnej nehode, pri ktorej vodič A. F. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., L. XXX/
XX viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus EČ: E., pričom menovaný predchádzal nákladné
motorové vozidlo Daf-XF105 jazdiace v pravom jazdnom pruhu a v km 4,90 prešiel z ľavého jazdného

pruhu do pravého jazdného pruhu a zaradil sa pred toto nákladné motorové vozidlo zn. DAF MPZ
„PL“ EČ: OKR-82-YL a následne vodič A. F. z doposiaľ nezistených príčin začal brzdiť, pričom sa pred
ním nenachádzala žiadna prekážka v cestnej premávke ani iné motorové vozidlo a vodič nákladného
motorového vozidla zn. DAF okamžite zareagoval a začal núdzovo brzdiť no zrážke nedokázal zabrániť,
narazil do zadnej časti vozidla zn. Ford, ktoré náraz vymrštil kolmo do ľavého jazdného pruhu, kde

došlo k čelnému nárazu vozidla zn. Chevrolet Colorado MPZ: „A“ EČ: W-41267-G do vodičových dverí
predmetného vozidla zn. Ford, pričom následkom ťažkých poranení vodič A. F. pri prevoze do NsP
zraneniam podľahol a spolujazdec na prednom sedadle vpredu G. H. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom
E. - M., D. XXXX/XX zraneniam podľahol na mieste dopravnej nehody, požitie alkoholu u vodiča F.
bolo zisťované súdnou pitvou, alkohol u ostatných vodičov vykonaný dychovou skúškou s negatívnym

výsledkom, pričom dopravnou nehodou vznikla celková škoda na vozidlách 23.000,-€ a na železnom
zvodidle 2.000,-€, nakoľko trestné stíhanie podľa § 9 ods. 1, písm. d) Trestného poriadku nemožno začať
a ak už bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené proti tomu, kto zomrel alebo bol
vyhlásený za mŕtveho.

9.2. Zo sobášneho listu vyplynulo, že žalobkyňa uzatvorila manželstvo s neb. A. G. H. dňa 24.08.2012.

9.3. Podľa úmrtného listu A. G. H., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX.

9.4. Žalovaná dňa 02.02.2023 oznámila žalobkyni, že podľa Občianskeho zákonníka výšku náhrady

nemajetkovej ujmy určí súd s prihliadnutím na závažnosť ujmy a na okolnosti za ktorých k porušeniu
práva došlo. Nakoľko ASP nebolo doručené rozhodnutie určujúce výšku náhrady, podľa ktorého by bola
povinná plniť v zmysle § 11 ods. 7 zák. o PZP, ASP sa daným nárokom bude zaoberať po doručení
takéhoto rozhodnutia.

9.5. Žalobkyňa predložila lekárske správy :
zo dňa 27.04.2022 z cievnej chirurgie s Dg. I839 bez relevantnej ICHDK
zo dňa 247.05.2022, 29.09.2022 z neurologického vyšetrenia so záverom DG Parestézie LDK,
degeneratívne zmeny L s max. L4/5 dla MR L6/22
zo dňa 09.11.2022 , 15.12.2022 z rehabilitačného oddelenia s DG. Lumbalgia vertebrogenens M 54.5,

Parestézie LDK, degeneratívne zmeny L s max. L4/5 dla MR L6/22
zo dňa 19.01.2023 z reumatologickej ambulancií s DG. záverom M85.90 porucha hustoty a štruktúry
kostí,
zo dňa 18.01.2023 z Kardiologickej kliniky so záverom DG. R002 Palpitácia v dif. Dg.,
zo dňa 03.01.2024 z psychiatrie zo záverom reaktívneho anxiózne- depresívneho stavu, už

chronifikovaný F41.2.

9.6. Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31D/29/2022-45, Dnot 92/2022 zo dňa 02.05.2022 bolo
rozhodnuté v dedičskej veci po neb. A. A. F., nar. XX.XX.XXXX, zom. 17.02.2022 s tým, že bola určená
hodnota majetku poručiteľa v sume 146.059,67eur, výška dlhov poručiteľa 56.467,69eur a čistá hodnota

dedičstva 89.591,98eur.

9.7. Svedkyňa A. J. K. uviedla, že so žalobkyňou sa zoznámili pred 6 rokmi v zamestnaní, sú si vekovo
blízke,zblížilisaazostalikamarátky.Stretávalisa,chodievalaknimdomovnaZobordodomu.Stretávalasa s oboma, mali vzťah ako spriaznené duše, úžasný. Myslela si, že taký vzťah i s ohľadom na odstup
veku nemôže existovať. Bola tam úžasná úcta a ako sa dokázali rozprávať. On mal k nej vrúcny vzťah,
bolo jej to až zvláštne, že sa môže tak krásne správať. Keď niekde boli so žalobkyňou a spolu telefonovali

dokončovala hovor s tým, že „ahoj drahý, papa, ľúbimkam ťa“. Na dome si všetko spolu robili, prikúpili
si taký domček, ktorí si prerábali. Žalobkyňa má vzťah k zariaďovaniu ako i ona, keď to spolu riešili,
on bol chápavý s tým, že čo jej vyhovuje. Keď jej volala, čo sa stalo, bol to blesk z neba. Je to pre
žalobkyňu veľká trauma, mala spriaznenú dušu s ktorou si plánovali veci. Veľa sa spolu rozprávali po
večeroch a pokiaľ jej to čas dovoľoval aj u nej prespávala, alebo si telefonovali. V prvých momentoch

bývala u synov, potom to už nešlo má i svoju prácu. Ona je pomáhala tráviť čas, chodili na prechádzky,
na kávu. Prešli dva roky, stále je to pre žalobkyňu trauma. U nej to bude trvať dlhší čas, kým sa to
vylieči, keďže sa hovorí, že čas to lieči. Je to pre ňu stále ťažké. Ak na to príde otázka, plače. Pokiaľ
ide o zdravotné problémy vedela, že jej začalo v noci búšiť srdce, chodí na kardio, aby sa zistila príčina.
Snaží sa s tým bojovať i cvičením, aby odbúrala stres, je pre ňu dobré, ak je v spoločnosti, zabúda na
to, prináša jej to pohodu.

9.8. Svedok H. C. uviedol, že i pre nich bol dosť blízky, mama bola veľmi šťastná, boli spolu veľmi šťastní.
Prvé manželstvo nemala šťastné, aj to tak dopadlo. Oni si ho veľmi obľúbili. Tiež im dosť chýba. Chodili
spolu lyžovať, i on bol zopárkrát, na turistiku, spoločné výlety. Pokiaľ ide o deti jeho a bratove, jeho deti
boli menšie, ale bratove už väčšie. Brali ho ako deda, pravidelne chodili k nim na víkendy, trávili s ním

i voľný čas, venoval sa s im ako dedko, a tak ho i brali.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

10.1. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti

a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. (§ 11 Občianskeho
zákonníka)

10.2. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané

zadosťučinenie. (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

10.3. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka)

10.4. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka)

10.5. Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou

povahou tejto prevádzky. (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

10.6. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákonne ustanovuje inak. (§ 4 ods.1, ods. 2 písm. a), ods.
4 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla)

10.7. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. (§ 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla )

11. Z vykonaného dokazovania a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru,
že žaloba žalobkyne je dôvodná.12. Žalobkyňa sa domáha voči žalovanej ochrany pred neoprávneným zásahom do jej osobnostných
práv v dôsledku dopravnej nehody, pri ktorej zomrel jej manžel vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch (§11 a §13 Občianskeho zákonníka) s odôvodnením, že v dôsledku protiprávneho konania
neb. vodiča A. F. ktorý bol držiteľom (prevádzateľom) motorového vozidla v čase predmetnej dopravnej
nehody a voči ktorému bolo trestné konanie zastavené z dôvodu jeho úmrtia pri dopravnej nehode
došlo k úmrtiu jej manžela, čím bolo neoprávnene zasiahnuté do jej osobnostných práv, pričom v čase
dopravnej nehody mal neb. A. F. uzavretú poistnú zmluvu o PZP so žalovaným.

13. Pasívna legitimácia žalovaného - neb. A. F. preukázateľne, ako vodič motorového vozidla značky
Ford Focus EVČ: E., zavinil dňa 17.02.2022 dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej prišiel o život manžel
žalobkyne, čoho dôkazom je Uznesenie Krajského riaditeľstva policajného zboru v Trnave, krajského
dopravného inšpektorátu diaľničné oddelenie Trnava, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci
podozrenia z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neb. A.

A. F., ktorý predchádzal nákladné motorové vozidlo jazdiace v pravom jazdnom pruh, prešiel z ľavého
jazdného pruhu do pravého jazdného pruhu, zaradil sa pred toto nákladné motorové vozidlo a následne
z nezistených príčin začal brzdiť, došlo k nárazu do zadnej časti votidla zn. Ford, ktoré náraz vymrštil
kolmo do ľavého jazdného pruhu, kde došlo k čelnému nárazu vozidla zn. Chevrolet Colorado MPZ:
„A“ EČ: W-41267-G do vodičových dverí predmetného vozidla zn. Ford, pričom následkom ťažkých

poranení vodič A. F. pri prevoze do NsP zraneniam podľahol a spolujazdec na prednom sedadle, manžel
žalobkyne na mieste podľahol zraneniam. Ustálená judikatúra súdov Slovenskej republiky sa zhoduje
v tom, že vodič motorového vozidla, ktorý spôsobil, hoci z nedbanlivosti, dopravnú nehodu, pri ktorej
došlo k úmrtiu fyzickej osoby, zodpovedá za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti blízkych
osôb. Konkrétne ide v takýchto prípadoch o zásah do práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol

smrťou blízkeho príbuzného trvalo narušený. Súd dospel k záveru, že pasívna legitimácia žalovaného,
ktorý má postavenie poisťovateľa z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, vyplýva z ustanovení § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 4 a § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. Poistený má v zmysle týchto zákonných ustanovení z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody

na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi.

14. Súd poukazuje na rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo/214/2019 zo dňa 30.09.2020 „Dovolací súd len
zopakuje, že pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo

treba rozumieť pod pojmom škoda (použitým v PZP). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať
extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým
(po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z
titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich
práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových

vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej
správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto
udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu
zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných
práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.“; NS SR sp.zn. 2Cdo/234/2018

zo dňa 30.09.2019 „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do
osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V
spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“.; NS SR sp.zn. 6MCdo/1/2016 zo dňa

31.07.2017 „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných
práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o
náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“; NS SR sp.zn. 8Cdo/177/2018 zo dňa

29.11.2018 „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv
pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradutakejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná“. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd vysvetlil, že
pri výklade pojmu škoda pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. treba vychádzať z chápania tohto pojmu
v komunitárnom práve, pretože citovaný zákon bol výsledkom transpozície smerníc Európskej únie,

ktoré boli nahradené toho času platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16.
septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o
kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti. Táto smernica síce nedefinuje pojem škoda,
ale z jej textu je zrejmé, že pod týmto pojmom rozumie osobnú ujmu a škodu na majetku, resp. používa
slovné spojenie utrpenie „ujmy alebo škody“, či používa pojmy „akákoľvek ujma alebo škoda“ alebo

„akákoľvekškoda“,zčohojezrejmé,žekomunitárneprávochápeškoduakomajetkovúaajnemajetkovú
ujmu, resp. za ujmu považuje škodu majetkovú a aj nemajetkovú.; NS SR sp.zn. 3Cdo/234/2017 zo
dňa 17.04.2018 „podľa názoru vec prejednávajúceho senátu treba eurokonformným výkladom pojmu
škoda na zdraví - pri súčasnom rešpektovaní súvislostí právnych inštitútov - dospieť k záveru, v zmysle
ktorého škodou na zdraví (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.) je aj citová, osobnostná, psychická
(teda nemajetková) ujma spôsobená pozostalým po obetiach dopravnej nehody (§ 13 Občianskeho

zákonníka). Uvedený výklad pojmu škoda nepovažuje vec prejednávajúci senát za výklad contra legem
(výklad proti doslovnému jazykovému zneniu zákona). Zákaz výkladu contra legem vyjadruje (výlučne)
zákaz výkladu smernice v zrejmom rozpore so znením príslušného vnútroštátneho ustanovenia. Pojem
„škoda na zdraví“ ale, ako to bolo vyššie uvedené, možno vyložiť extenzívne bez toho, aby pri súčasnom
zachovaní cieľov a výsledku sledovaných smernicou došlo k popretiu jeho jazykového vyjadrenia.

Taký výklad nesiaha za hranice najširšie možného jazykového významu pojmu. Ak existuje potreba
zabezpečiť konformitu konkrétnej vnútroštátnej normy s úniovým právom, je plne legitímne a súčasne
nevyhnutné sudcovské vyplnenie „medzier“ (prostredníctvom extenzívneho výkladu), ktoré ostali po
nesprávne(neúplne)transponovanýchsmerniciach.Dovolacísúdpripomína,žeSúdnydvorvspojených
veciach C-397/01 až C-403/01 vyslovil, že ak umožňuje vnútroštátne právo použitím vlastných metód

výkladu vnútroštátne ustanovenie vykladať za určitých okolností tak, že bude možné vyhnúť sa rozporu s
inou normou vnútroštátneho práva alebo obmedziť oblasť pôsobnosti tohto ustanovenia na dosiahnutie
tohto účelu a použiť ho len do tej miery, aby bolo v súlade s danou normou, tak je vnútroštátny
súd povinný použiť rovnaké metódy, aby sa dosiahol cieľ sledovaný smernicou. Na základe vyššie
uvedeného je potrebné uzavrieť, že ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. treba

vykladať tak, že poistenie zodpovednosti v zmysle tohto zákona kryje (za splnenia ostatných podmienok)
aj nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu im spôsobenej nemajetkovej ujmy
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a títo pozostalí (poškodení) môžu svoje nároky v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť priamo proti poisťovateľovi, a to rovnako ako všetky
ostatné nároky na náhradu škody.“ z uvedeného jednoznačne vyplýva pasívna legitimácia žalovaného

ako i to, že poistenie zodpovednosti podľa zákona č. 381/2001 Z.z. kryje aj nároky pozostalých po
obetiach dopravných nehôd na náhradu im spôsobenej nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ a títo
pozostalí môžu svoje nároky uplatniť priamo proti poisťovateľovi, obzvlášť tak, ako v predmetnej veci,
kde pôvodca zásahu pri dopravnej nehode zomrel. Tvrdenie žalovanej, že vinník dopravnej nehody
zomrel, a preto nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné uplatniť voči nemu, súd vyhodnotil ako

nedôvodné, pretože vinník dopravnej nehody mal uzavretú poistnú zmluvu na motorové vozidlo, ktorým
bola spôsobená dopravná nehoda u žalovaného, a aj keď tento vinník pri dopravnej nehode zomrel,
v čase vzniku škodovej udalosti, t.j. dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 17.02.2022, toto poistenie
trvalo. Navyše zákon č. 381/2001 Z.z. ponecháva poškodenej právo, voči komu si uplatní svoj nárok na
náhradu škody, môže tak urobiť priamo voči poisťovateľovi, prípadne voči poisťovateľovi aj poistenému.

Tým, že poistený zomrel, žalobkyňa uvedené zákonné oprávnenie využila a svoj nárok si uplatnila voči
žalovanému ako poistiteľovi.

15. Aký vplyv na výšku priznanej náhrady mali skutočnosti tvrdené žalovanou, t. j. že dopravná nehoda,
pri ktorej bol usmrtený manžel žalobkyne, bola spôsobená neúmyselne osobou, ktorá sama pri nehode

zomrela - „V danom prípade treba mať na mysli, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
ujmu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. pokrýva čo
najširší okruh ujmy, ktoré vzniknú v súvislosti s dopravnými nehodami, ktorého zmyslom je poskytnúť
poškodenému možnosť dosiahnuť náhradu za utrpenú škodu či nemajetkovú ujmu, a tiež aby aj
prevádzkovateľ vozidla mohol využiť prospech z odplatného poistenia zodpovednosti za ujmu vyvolanú

relatívne nebezpečnou činnosťou, ktorou je prevádzka cestného motorového vozidla. Poisťovateľ
subjekt, ktorý je zo zákona povinný za zodpovednú osobu plniť poškodenému vtedy, ak sú splnené
zákonom stanovené podmienky. Poistným plnením sú hradené iba tie ujmy, za ktoré zodpovedá vodič
alebo prevádzkovateľ vozidla. Medzi právom poškodeného na náhradu vzniknutej ujmy voči škodcovi(tu náhrady škody na zdraví v širšom kontexte, t. j. vrátane náhrady nemajetkovej ujmy spôsobnej
blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode) a špecifickým právom poškodeného na výplatu
plnenia za poisteného škodcu (§ 15 zákona č. 381/2001 Z. z.) je totiž potrebné dôsledne rozlišovať.

Plnenie poisťovateľa poskytnuté poškodenému nie je plnením z titulu jeho zodpovednosti za škodu,
lebo osobou zodpovednou za škodu spôsobenú poškodenému je poistený; toto plnenie má charakter
poistného plnenia. Poisťovateľ hradí poškodenému nároky vtedy, ak mu vznikol nárok na náhradu ujmy
proti škodcovi (vodičovi alebo prevádzkovateľovi vozidla) a uplatnil ich a preukázal voči poistiteľovi. Ide
o výraz dôsledného uplatnenia § 11 ods. 7 v spojení s § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je

poistiteľ povinný bez ďalšieho uhradiť poškodenému všetky ujmy, ak nie je zákonom stanovené inak.“
rozsudok NS SR sp.zn. 7Cdo/52/2022 zo dňa 28.02.2023.
Poistenie má za úlohu ekonomickú ochranu jednotlivcov, rodín, spoločenstiev, firiem či iných subjektov.
Poisťovníctvo je založené na tvorbe poistno - technických rezerv, ktoré sa tvoria prostredníctvom výberu
a akumulácie poistného od poistených. Z týchto rezerv sú následne poisťovňou vyplácané poistné
plnenia. Na základe dohody a za poplatok poisťovňa na seba preberá dohodnuté riziká v dohodnutom

rozsahu. V prípade, že nastane poistná udalosť, poisťovňa sa zaväzuje uhradiť poistenému dohodnutú
poistnú sumu, v prípade poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa poistenie
vzťahuje na následky spôsobené poškodením pri prevádzke motorového vozidla a nie je obmedzené na
osobu poistenca. Uvedený druh poistenia je poistením, ktorého existencia je pri prevádzke motorového
vozidla povinná v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Poistenie slúži ako prostriedok

na prenos rizika zo subjektu, ktorý ho nie je ochotný podstúpiť na poisťovateľa, ktorý je ochotný ho
prebrať. Pokiaľ ide vplyv na výšku priznanej náhrady vzhľadom na smrť škodcu - poistenca žalovanej,
v tomto smere má súd za to, že takýto výklad nie je správny a odporuje princípom spravodlivosti. Aj
keď pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX zomrel i vodič motorového vozidla, ktorý mal zároveň
so žalovaným uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, táto okolnosť zánik povinnosti žalovaného plniť nespôsobuje a nemá
ani vplyv na výšku priznanej škody. Zákon č. 381/2001 Z.z. ako osobitný právny predpis zánik poistenia
zodpovednosti upravuje v ust. § 9. V zmysle tohto ustanovenia poistenie zodpovednosti okrem dôvodov
ustanovených osobitným predpisom zaniká aj z ďalších dôvodov presne vymenovaných, medzi ktorými
ale smrť poisteného uvedená nie je. Čo sa týka dôvodov ustanovených osobitným predpisom, v odkaze

12 k ust. § 9 sa uvádzajú iba ust. § 800 a § 802 Občianskeho zákonníka. Ani v týchto ustanoveniach
smrť poisteného nie je uvedená ako dôvod zániku poistenia. Pri zániku poistenia komplexne upraveného
zákonom č. 381/2001 Z.z. preto nemôže prichádzať do úvahy aplikácia ust. § 579 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník. Okrem toho zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 15 upravuje priamy nárok

poškodeného na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. To znamená, že plnenie nie je viazané iba
na osobu poisteného. Cieľom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je predovšetkým odškodniť poškodenú osobu, ktorou sa v zmysle článku 1 bodu 2 Smernice
Rady 72/166/EHS rozumie akákoľvek osoba oprávnená na náhradu, pokiaľ ide o akúkoľvek škodu
spôsobenú motorovými vozidlami. Tento cieľ by nebolo možné naplniť, ak by povinnosť žalovaného

plniť závisela len od toho, či vodič, ktorý bol zároveň aj poisteným pri dopravnej nehode zomrel alebo
nie. K takýmto úmrtiam v cestnej premávke dochádza pomerne často, a preto nemožno pripustiť,
aby z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla neboli uspokojení tí poškodení, ktorým síce bola spôsobená majetková alebo nemajetková ujma
prevádzkou motorového vozidla, avšak osobou, ktorá dopravnú nehodu neprežila. V tejto súvislosti je

potrebné dodať, že vodič motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená smrť manželovi
žalobkyne mal so žalovanou uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla i v čase dopravnej nehody. Keďže smrťou osoby
zodpovednej za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nedochádza k zániku poistenia a
povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel má pokrývať aj

náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, nárok
žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej je opodstatnený a smrť vinníka nehody i keď
išlo o neúmyselné konanie nemá vplyv na výšku náhrady.

16. Právna úprava nemajetkovej ujmy, ktorá je analogicky použiteľná aj na prejednávanú vec, a ktorá je

upravená v zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
akoajvzák.č.274/2017Z.z.-predtýmz.č.215/2006Z.z.oodškodňovaníosôbpoškodenýchnásilnými
trestnými činmi, ktorý upravoval výšku náhrady ujmy obetiam usmrteným násilným úmyselným trestným
činom - pokiaľ žalovaný poukazoval pri výške nemajetkovej ujmy za smrť blízkej osoby aj na rozsahodškodnenia podľa zák. č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (účinný od 1. januára 2018), tento zákon, pokiaľ ide o výpočet odškodnenia, poukazuje na
primerané použitie ustanovení osobitného predpisu upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri škode za zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. Ust. §
444 Občianskeho zákonníka zakladá originálne právo na jednorazové odškodnenia pozostalých, ktoré
im vznikne za nemajetkovú ujmu v prípade usmrtenia blízkej osoby. Rozsah odškodnenia je daný
stanovením absolútnych súm, na ktoré pozostalým vzniká nárok, ak preukážu existenciu príbuzenského,

či iného obdobného pomeru s usmrtením, a to bez ďalšieho dokazovania, pričom v nadväznosti
na zák.č. 274/2017Z.z., ak bola trestným činom spôsobená smrť, poškodený má nárok na vyplatenie
odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej mzdy. Táto úprava je však natoľko paušálna, že
ju nemožno považovať za vyčerpávajúce riešenie daného problému a nevylučuje, ak jednorazové
odškodnenie nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach, aby sa
dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na ochranu osobností (rozhodnutie NS ČR

3OCdo/1577/2009).Pokiaľtedapoškodenásadomáhanáhradynemajetkovejujmypodľaustanovenína
ochranu osobnosti nad rámec rozsahu odškodnenia, ktorého výpočet a výšku konkrétne predpokladajú
zákonyoobetiachtrestnýchčinov(zák.č.274/2017Z.z.)aoodškodňovaníosôbpoškodenýchnásilnými
trestnými činmi (zák. č. 215/2006 Z.z.) nemožno vylúčiť, že náhrada nemajetkovej ujmy bude prevyšovať
výpočet odškodnenia predpokladaný týmito zákonmi. (rozsudok KS Prešov sp.zn. 22Co/11/2021 zo dňa

17.03.2022, KS Banská Bystrica sp.zn. 15Co/35/2020 zo dňa 08.07.2020).
Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade nemajetkovej ujmy pozostalých po obetiach dopravných
nehôd v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu nie je výslovný dôraz na posudzovanie náhrady
nemajetkovej ujmy v kontexte ďalších právnych predpisov, upravujúcich obdobnú problematiku
(napr. zákon č. 274/2017 Z.z.), ako je tento dôraz kladený na rozhodovanie o nemajetkovej

ujme podľa zákona č. 514/2003 Z.z. V rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/188/2021 zo dňa 26.10.2023
NS SR uviedol: „Na vyjadrenie rozsahu a intenzity ujmy, ktorú vyvolali zásahy do týchto oblastí
súkromného a rodinného života, je nepostačujúce (paušálne) prirovnanie s inými, i keď obdobnými
prípadmi a už vôbec nie kategoricky odvíjať výšku nemajetkovej ujmy pozostalých obete dopravnej
nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od výšky sumy odškodnenia obetí trestných činov

určenej zákonom 274/2017Z.z. Odborná spisba považuje určovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy
pozostalých obete dopravnej nehody od rozsahu odškodnenia podľa zákona o obetiach trestných činov
za argumentačné tendencie, ku ktorým uvádza, že zákon 274/2017Z.z. ustanovuje pevnou sumou
výšku odškodnenia v prípade spôsobenia smrti v dôsledku trestného činu na 50-násobok minimálnej
mzdy (§ 12 ods. 2 zákona 274/2017 Z.z.), ktorú možno z osobitných dôvodov primerane znížiť (§ 14

zákona 274/2017 Z.z.). Odvíjať rýdzo súkromnoprávne nároky od verejnoprávnych predpisov, ktorými
na seba štát dobrovoľne preberá záväzok odškodnenia pri najzávažnejších zásahoch do osobnej a
telesnej integrity (a ktorého výška závisí výlučne od "nastavených parametrov sociálneho štátu")), nie
je presvedčivé, ani spravodlivé. Vzhľadom k verejnoprávnemu charakteru osobitnej regulácie sa nejaví
ako vhodné preberať verejnoprávnu konštrukciu odškodňovania do rýdzo súkromnoprávnych vzťahov.

Zákonom 274/2017 Z.z. na seba štát preberá záväzok kompenzovať dôsledky spôsobené trestnou
činnosťou iných subjektov. V danom prípade pri odškodňovaní pozostalých obetí dopravnej nehody nie
sú prítomné také spoločné znaky, ktoré by zdôvodňovali analogickú aplikáciu tejto maximálnej výšky
odškodnenia na rýdzo súkromnoprávne vzťahy medzi sekundárnou obeťou a pôvodcom protiprávneho
zásahu.Navyše,záväzokštátuuhradiťobetiamtrestnýchčinovurčitúpeňažnúčiastku,jelenpodporným

mechanizmom a nevylučuje súkromnoprávny nárok na náhradu voči skutočnému páchateľovi ako
pôvodcovi zásahu v rozsahu, v akom nebol pokrytý poskytnutou sumou zo strany štátu. Poškodenej
osobe preto zákon 274/2017 Z.z. nebráni uplatniť si zvyšnú sumu náhrady za nemajetkovú ujmu
priamo voči porušiteľovi. Považovať tak sumu odškodnenia v zákone 274/2017 Z.z. za akýsi horný
limit nemajetkovej ujmy vo všeobecnosti nemožno považovať za správne. Vzťah medzi sekundárnou

obeťou a škodcom by sa mal spravovať iba súkromnoprávnymi pravidlami určenými k jeho regulácii a
výška náhrady by mala byť ustanovená podľa zákonných kritérií vykladaných spôsobom, aby bol čo
najviacdosiahnutýcieľtýchtozákonnýchnoriem(Trojčáková,V.:Určovanievýškanáhradynemajetkovej
ujmy sekundárnych obetí, IN: Súkromné právo č. 3/2020. Príspevok je súčasťou riešenia projektu
VEGA č. 1/0535/19 „Náhrada nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí pri usmrtení blízkej osoby“.) S

citovaným právnym názorom sa vec prejednávajúci senát najvyššieho súdu stotožňuje a na základe
neho vyvodzuje, že nie je daný dôvod k analogickej aplikácii ustanovení zákona 274/2017 Z.z. na
náhradu za citovú ujmu pozostalých obete dopravnej nehody.“ K námietke žalovanej, že súd má
prihliadať aj na výšku odškodnenia, ktoré je poskytované pozostalým v súvislosti s úmrtím ich blízkejosoby v dôsledku úmyselného násilného trestného činu zák. č. 271/2017 Z.z. súd uvádza v zhode s
vyššie vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, že nie je daný dôvod k analogickej aplikácii
ustanovení týchto zákonov na náhradu za citovú ujmu pozostalých obete dopravnej nehody. Súd sa

nestotožňuje ani s názorom žalovaného, že analogicky je možné prihliadať pri náhrade nemajetkovej
ujmy na ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento zákon totiž upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, ako aj zodpovednosť
územnej samosprávy za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Zák.

č. 514/2003 Z.z. nerieši náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahov do súkromia a rodinného života
v dôsledku smrti blízkej osoby.

17. Výška náhrady – v prípade neoprávneného zásahu do práva na súkromie, kam spadá aj právo
na rodinný život, úmrtie blízkej osoby predstavuje nezvratné zničenie rodinných väzieb tvoriacich
základ súkromného života pozostalých. Následky takého zásahu nikdy nie je možné odstrániť len

morálnou satisfakciou, keďže žiadna takáto forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje na primerané
vyváženie, či zmiernenie vzniknutej ujmy na rodinnom živote, ktorý je stratou rodinného príslušníka
navždy a definitívne poznačený. Pri rozhodovaní o rozsahu nároku je dôležité posudzovať rozsah a
intenzitu ujmy na osobnostných právach a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 OZ).
„Výška peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy nie je limitovaná a upravená zákonom, čo do presného

vyčíslenia nároku, či úplnosti kvalifikačných kritérií. Vychádzajúc tak zo zákonnej úpravy §13 OZ i
súdnej praxe (napr. Najvyšší súd SR 3Cdo/137/08, 4Cdo/15/2003, 3Cdo/106/2012, 4Cdo/171/2005,
5Cdo/126/2007, 7Cdo/180/2012, 3Cdo/19/2018), pri stanovení rozsahu nemajetkovej satisfakcie je
potrebné zohľadniť požiadavku spravodlivého zadosťučinenia za utrpené ujmy v závislosti od intenzity
a následkov na osobnostných právach poškodených, ako i to - prihliadajúc na princíp proporcionality

- aby sa priznaná finančná čiastka s ohľadom na individuálne okolnosti prípadu nestala prostriedkom
majetkového obohatenia a súčasne nepôsobila na zodpovedný subjekt likvidačne. Výška náhrady
nemajetkovej ujmy musí odrážať všeobecné zdieľané predstavy o spravodlivosti, keď suma priznávanej
peňažnej satisfakcie má plniť účel kompenzácie pre obete zásahu, zohľadňovať životnú úroveň krajiny,
nemá vybočovať z právnej tradície a má zohľadňovať sumy priznané v porovnateľných konaniach.

Niet sporu, že jedným zo základných princípov poskytovania spravodlivej ochrany práv pri rozhodovaní
a odškodňovaní nemajetkovej ujmy je zohľadnenie rozsahu odškodnenia priznávaného v obdobných
prípadoch, ktorý vychádza z princípu „rovnakých“ rozhodnutí v podobných veciach tak, aby medzi
závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady existovala úmernosť. Európsky súd pre ľudské práva
zdôraznil, že pre určovanie výšky náhrady za porušenie osobnostných práv, musí byť zohľadnená

výška náhrady priznávaná za telesné zranenie, alebo ktorá je priznávaná obetiam násilných trestných
činov, pričom náhrada za porušenie iných osobnostných práv by nemala bez existencie závažných
a dostatočných dôvodov prevyšovať maximálnu výšku náhrady za telesné zranenie alebo násilné
trestné činy (napr. Iltalehti a Karhuvaara v. Fínsko)“. (rozsudok KS Košice sp.zn. 2Co/117/2020 zo dňa
12.08.2021).

Vychádzajúc z § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch súdom neustanovuje slovenský právny poriadok žiadne obmedzenia, zakotvuje taxatívne len
dve kritéria: závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do intenzity i trvania, tým
vyššia by mala byť poskytnutá čiastka peňažného zadosťučinenia) a kritérium okolností, za ktorých k
neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované okolnosti

na strane pôvodcu zásahu, ako aj na strane postihnutej osoby, napríklad, či a aký je podiel samotnej
postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu neoprávneného zásahu vyúsťujúceho do vzniku ujmy,
či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahkú nedbanlivosť alebo naopak o
úmysel).Toto kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), predstavuje široko stanovenú
možnosť skúmania uplatnenú vo vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, tak aj k osobe, ktorá neoprávnený

zásah spôsobila.
Obe kritériá vo vzájomnej súvislosti poskytujú súdu v rámci voľnej úvahy možnosť pri určení konkrétnej
výšky peňažného zadosťučinenia v súlade s princípom spravodlivosti a proporcionality prihliadnuť na
všetky skutočnosti, výsledkom ktorých bol vznik ujmy. Nevyhnutné je zohľadniť aj samotný účel náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá v rámci primeraného zadosťučinenia konania o ochrane osobnosti

sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je možné
exaktne kvantifikovať a vyčísliť, nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv sa vo
všeobecnomzmysleslovaaniodškodniťnedá.Maximálnasumapeňažnéhozadosťučinenia,ktorúmôžesúd priznať, je ohraničená výškou žalobcom požadovaného peňažného zadosťučinenia, ktorá musí byť
zrejmá zo žalobného návrhu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.10.2012, sp. zn. 4 Cdo 139/2011)

18. V dôsledku dopravnej nehody došlo k úmrtiu najbližšej osoby žalobkyne (manžela a tým k zásahu
do jej súkromného a rodinného života. Následky sú trvalé a neodstrániteľné, bola narušená celistvosť
rodiny, žalobkyňa náhle prišla o manžela, ktorý bol súčasťou jej fungujúcej, harmonickej rodiny. V čase
dopravnej nehody žila s manželom v spoločnej domácnosti, spoločne športovali, zveľaďovali si svoje
bývanie, chodili na turistiku, venovali sa vnúčatám žalobkyne, ktorým neb. manžel žalobkyne sa venoval

akostarýotec,trávilispoločnévoľnéchvíleisdeťmižalobkyne,vzájomnesipomáhali,pričomvdôsledku
úmrtia manžela žalobkyne došlo k nezvratnému ukončeniu tohto spolužitia. V danom prípade tak došlo k
neoprávnenému zásahu do súkromného a rodinného života žalobkyne, ktorý je chránený ustanovením
§ 11 Občianskeho zákonníka, bola narušená celistvosť ich rodiny, kedy z objektívneho pohľadu je strata
jedného z členov tohto spoločenstva celkom neodčiniteľnou ujmou, ktorá dopadá na zostávajúcich
členov rodiny, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. Ochudobnenie žalobkyne v citovej oblasti je

nenapraviteľné a so vzniknutou ujmou sa bude musieť vyrovnávať celý život.

19. Smrť pri dopravnej nehode je nepochybne jej fatálnym dôsledkom. Strata blízkeho človeka je
nesmiernou tragédiou a príčinou obrovského smútku, bolesti a citovej ujmy. Citová ujma v dôsledku
straty blízkeho sa nahradiť ničím nedá. Býva spojená nielen so zmenou celkovej životnej situácie, ale

aj finančnej situácie, čo je zvlášť znateľné v prípadoch, ak zomretá osoba je živiteľom rodiny, ako tomu
bolo aj v okolnostiach posudzovanej veci. Finančná kompenzácia tejto ujmy a ťažké životné situácie,
ktoré sú s ňou spojené, môže do určitej miery „uľahčiť“ finančná kompenzácia, na ktorú nepochybne
aj v okolnostiach posudzovanej veci žalobkyňa, keďže išlo o stratu osoby jej mimoriadne blízkej, má
legitímny nárok, a to tak v dôsledku porušenia práva na ochranu súkromia a rodinného života a tiež v

okolnostiach posudzovanej veci žalobkyňa má nárok aj na tzv. postmortálnu ochranu. Dôležitosť práva
na život je zakotvená Ústavou SR v podobe článku 15, a teda ani v súčasnosti neexistuje dôvod na týchto
prijatých záveroch čokoľvek meniť. Ustanovenie § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nevymedzuje
hranicu pre určenie výšky relutárnej náhrady za nemateriálnu ujmu. Výšku náhrady určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva podľa

svojej úvahy v súlade so zásadami právneho štátu v zmysle článku II. Ústavy Slovenskej republiky. V
prvom rade súd poukazuje na dôležitosť jednotlivých ľudských práv a základných slobôd vyjadrenú v čl.
15 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Vždy na prvom mieste ako najvyššia ľudská hodnota je chránený
ľudský život a od neho odvíjajúci sa katalóg ľudských práv. Za ním nasleduje ústavou zaručené právo na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Pri určení výšky náhrady

môže byť úvahou súdu aj právna úprava náhrad pre osoby poškodené násilnými trestnými činmi podľa
zákona č. 274/2017 Z.z., predtým zákon č. 215/2006 Z. z, podľa ktorej môže odškodné predstavovať
50-násobok minimálnej mzdy (§ 13 cit. zákona), pričom na obdobie roku 2021 bola minimálna mzda
ustanovená sumou 623,- eur mesačne. Medzi základné princípy právneho štátu patrí aj predvídateľnosť
súdnych rozhodnutí, a zásada právnej istoty, ktorá spočíva v tom, že súdy rozhodujú v podobných

veciach analogicky, a teda zo samotného skutkového stavu je možné očakávať podobné rozhodnuté
ako v iných už rozhodnutých veciach. Rozhodnutia v iných veciach môžu byť v tomto prípade základom
úvah pre súd pri posudzovaní výšky finančnej náhrady. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy súd
bral na zreteľ satisfakčnú funkciu priznanej peňažnej čiastky za účelom zmiernenia nemajetkovej ujmy
s prihliadnutím na osobitosti predmetného prípadu v rozhodnutí opísané. Súd poukazuje na dôležitosť

jednotlivých ľudských práv a základných slobôd a fakt, že v akomkoľvek kódexe ochrany ľudských práv,
vždy na prvom mieste ako najvyššia ľudská hodnota je chránený ľudský život a od neho odvíjajúci sa
katalóg ľudských práv. Vychádzajúc z medzinárodných dokumentov, ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.
z 9. januára 1991, bola Listina základných práv a slobôd uvedená do nášho právneho poriadku. V 2.
hlave boli kodifikované ľudské práva a základné slobody rozdelené do dvoch oddielov ako Základné

ľudské práva a slobody (čl. 6 až 16) a politické práva. Predmetné práva boli inkorporované aj do Ústavy
SR a sú integrálnou súčasťou ústavného systému Slovenskej republiky. V zmysle predmetnej listiny
ľudskýchpráv,súzákladnéprávadonášhoprávnehoporiadkuinkorporovanéakozákladnéľudsképráva
a slobody v druhom oddiele Ústavy SR. Súd na základe diskrečnej právomoci mal za to, že katalóg
základných ľudských práv a slobôd v druhom oddiele druhej hlavy Ústavy SR je usporiadaný podľa

spoločenskej hodnoty a vážnosti. Súd v zmysle voľnej úvahy a kritérií ďalej opísaných (proporcionalita
ochrany jednotlivých práv, pravidlá vyplývajúce zo zákona č. 215/2006Z.z.o obetiach trestných činov,
komparácia obdobných prípadov) v danom prípade mal za to, že ochrana každého z ľudských práv
zakotvených v jednotlivých článkoch 15 až 25 Ústavy SR, je hodná ochrany pri jeho porušení v rozmedzíod 0,- eur do 3.000,- eur, pričom každé z práv podľa jeho vyššej spoločenskej hodnoty umiestnené
podľa priority ochrany v čl. 15 až 25 Ústavy SR, svojou pozíciou znásobuje náhradu nemajetkovej
ujmy (ako príklad súd uvádza, že pokiaľ ochrana života je v spoločenskom rebríčku na najvyššej

pozícii, t.j. v Ústave SR na 11. mieste uvedených základných ľudských práv a slobôd v druhom oddiele
kategorizovaných vzostupne, tak náhradu priznanú v rozsahu 0,- eur až 3.000,- eur súd násobí krát 11).
Na základe voľnej úvahy v zmysle špecifických okolností daného prípadu a závažnosti vzniknutej ujmy,
kedy hodnotenie závažnosti vzniku ujmy zákonodarca ponecháva na uvážení a odôvodnení súdu, ktorý
je viazaný vymedzenými kritériami v zmysle ustálenej judikatúry, mal za to, že je v jeho kompetencii

moderovať náhradu pri 3.000,- eurovej hranici podľa nižšej závažnosti vzniknutej ujmy v rozmedzí do
1.000,-eur, vyššej závažnosti v rozmedzí od 1.000,-eur do 2.000,-eur a v tých najzávažnejších prípadoch
ako je napríklad zásah, ktorý je predmetom tohto konania v rozmedzí od 2.000,-eur do 3.000,-eur.
Nakoľko ochrana života je tou najvyššou chránenou spoločenskou hodnotou mal za to, že neoprávnený
zásah do života a zdravia je možne vyčísliť kumulovane ako to bolo uvedené maximálne v hodnote 11
(na najvyššej 11. pozícii) x 3.000,-eur, a teda v maximálnej výške 33.000,-eur. Aj keď nie je možné

objektívne kvantifikovať hodnotu života v peniazoch, nakoľko nie je možné vytvoriť žiadnu metodiku,
nejedná sa o odborné medicínske posúdenie a jedná sa iba o posúdenie dopadov ujmy do osobnostnej
sféry pozostalého, v zmysle rebríčka uvádzaných ľudských práv a zásad slušnosti súd považoval za
zásah do života adekvátnu náhradu v maximálnej výške 33.000,-eur. Súd v zmysle voľnej úvahy mal za
to, že bol oprávnený priznať náhradu v zmysle § 15 OZ v maximálnej možnej miere vo výške 33.000,-

eur. Za uplatnený nárok v zmysle § 11 OZ žalobkyni súd priznal v uvádzaných intenciách sumu 20.000,-
eur z titulu zásahu do súkromia a rodinného života, pri svojom rozhodnutí posudzujúc vek pozostalej a
usmrtenej osoby. Súd mal za to, že zohľadniť vek je potrebné z perspektívy, ako je prežívaná strata
usmrtenej osoby u dospelej osoby vo veku žalobkyne, kde neb. manžel bol zamestnaný prispieval do
rodinného rozpočtu a žalobkyňa sa na neho spoliehala i finančne, ale aj citovo, nakoľko mali medzi

sebou veľmi úzke a láskyplné vzťahy. Strata manžela bola pre ňu bolestivá, traumatizujúca a frustrujúca,
čoho dôsledkom bola i preukázaná strata váhy a návštevy lekára. Strata osoby, na ktorej bola pozostalá
závislá,saurčitenegatívneprejavíajvosféreosobnostnéhoprežívania.Účelomnáhradyniejereparácia
celej majetkovej ujmy, ale výhradne zmiernenie jej následkov.
Súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy využil aj komparatívnu metódu s rozhodnutiami v obdobných

veciach, poukazom aj na rozhodnutia v obdobných veciach KS TT v konaní sp. zn. 4Co/658/2014 v
prípade smrti manželky priznal manželovi ako náhradu nemajetkovej ujmy sumu 50.000,- eur, v
rozhodnutí KS BB sp. zn. 12Co/465/2014 v prípade smrti manžela pozostalej manželke priznané
35.000,-eur, v rozhodnutí KS TT sp. zn. 11Co/116/2013 súd priznal manželovi 20.000,-eur, rozhodnutie
KS BB sp. zn. 14Co/6/2018, pozostalej manželke priznaná náhrada 40.000,-eur, Okresný súd Malacky

zo dňa 16. augusta 2021 č. k. 32C/67/2019-275, pozostalej manželke priznaná náhrada 35.000,- eur
a Okresného súdu Revúca sp. zn. 5C/3/2021 zo dňa 28. apríla 2022 pozostalej manželke priznaná
náhrada 20.000,-eur.

20.Súdtedavkonečnomdôsledkužalobežalobkynečiastočnevyhovelazaviazalžalovanú kpovinnosti

zaplatiť žalobkyni sumu 20.000,-eur.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1

C.s.p.podľapomeruúspechustránsporu.Žalobkyňabolaplneprocesneúspešná,nakoľkomalaúspech
čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška priznaného plnenia závisela výlučne od úvahy súdu,
ktorú žalobkyňa nemohla nijako predvídať. Preto má žalobkyňa voči neúspešnému žalovanej nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú k povinnosti
nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana,

v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§
38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).