Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200735
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200735.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 2/ D. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, 3/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., 4/ C. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., všetkých právne zastúpených: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát,
so sídlom Zámocká 525/28, Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovaným: 1/ DPS financial consulting, s.
r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, 2/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6,

Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 849 703, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, a to stavby – rodinný dom so súpisným č.
XXX, postavený na parcele registra „C“ č. 501/3 evidovaný na LV č. XXXX pre okres: H., obec: Raslavice,
k.ú. B. G., ako aj pozemkov – parcela registra „C“ č. 501/2 – Záhrada o výmere 770 m2 a parcela registra

„C“ č. 501/3 – Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, evidované na LV č. XXXX pre okres: H.,
obec: Raslavice, k.ú. B. G., podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 347465-10
zo dňa 30.11.2010 k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu „HypoPôžička“ č. U
347465-10 zo dňa 30.11.2010.

II. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Súd u k l a d á žalobcom v 1. až 4. rade povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia podať voči žalovanému v 1. rade žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného
práva nehnuteľností, a to stavby – rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. 501/3
evidovaný na LV č. XXXX pre okres: H., obec: Raslavice, k.ú. B. G., ako aj pozemkov – parcela registra

„C“ č. 501/2 – Záhrada o výmere 770 m2 a parcela registra „C“ č. 501/3 – Zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 99 m2 evidované na LV č. XXXX pre okres: H., obec: Raslavice, k.ú. B. G. podľa Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 347465-10 zo dňa 30.11.2010 k Zmluve o poskytnutí
spotrebného úveru v rámci programu „HypoPôžička“ č. U 347465-10 zo dňa 30.11.2010, inak uznesenie
o nariadenom neodkladnom opatrení súd aj bez návrhu zruší

IV. Žalobcom v 1. až 4. rade p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovanému v 2. rade n e p r i z n á v a voči žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2025 domáhali nariadenia

neodkladného opatrenia v tomto znení: Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou, k nehnuteľnostiam, a to stavba – rodinný dom so súp. č. XXX postavený naparcele registra „C“ č. 501/3 evidovaný na LV č. XXXX pre Okres: H., I.: G., k.ú. B. G., ako aj pozemky
– parcela registra „C“ č. 501/2 – Záhrada vo výmere 770 m2 a parcela registra „C“ č. 501/3 – Zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 99 m2 evidované na LV č. XXXX pre Okres: H., I.: G., k.ú. B. G., podľa

Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 347465-10 zo dňa 30.11.2010 k Zmluve o
poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu „HypoPôžička“ č. U 347465-10 zo dňa 30.11.2010. Voči
žalovaným si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania.

2. Podaný návrh odôvodnili tým, že dňa 30.11.2010 žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj „úveroví dlžníci“)

s právnym predchodcom žalovanej (spoločnosťou VÚB, a.s.) uzavreli Zmluvu o poskytnutí spotrebného
úveru v rámci programu „HypoPôžička“ č. U 347465-10 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 55 842,50 €, na účel: úhrada kúpnej ceny s tým, že z tejto sumy si
dodávateľzapočítalsumu842,50€(čiastkaCúveru)naúhraduvýdavkov–nákladovConsumerFinance
Holding, a.s. súvisiacich s poskytnutím úveru vynaložených na tento účel CFH a zvyšné sumy - suma
23 051,20 € bola prevedená na účet E., a.s.na účet predávajúceho, suma 24 033,32 € – predčasné

splatenie úveru zml. 88380-0153761/4900 v ČSOB, a.s. a suma 7 915,80 € na splatenie úveru č.
zmluvy 701/5128/1997 (časť B Úveru). Na zabezpečenie úveru bola dňa 30.11.2010 uzavretá medzi
žalobcami v 3. a 4. rade ako záložcami a právnym predchodcom žalovanej ako záložným veriteľom,
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 347465-10, pričom záloh tvorili nehnuteľnosti,
a to stavba – rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. 501/3 evidovaný na LV

č. XXXX pre Okres: H., I.: G., k.ú. B. G., ako aj pozemky – parcela registra „C“ č. 501/2 – Záhrada
vo výmere 770 m2 a parcela registra „C“ č. 501/3 – Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 99 m2
evidované na LV č. XXXX pre Okres: H., I.: G., k.ú. B. G. (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Po poskytnutí
predmetného úveru úveroví dlžníci riadne splácali, avšak následne sa dostali do omeškania. Z listov
vlastníctva sa dozvedeli, že sú žalovanou prostredníctvom AK JUDr. Mareka Hica, s.r.o. v roku 2015

zapísané poznámky o začatí výkonu záložného práva na listoch vlastníctva. Neskôr v roku 2024 boli
upovedomení o postúpení pohľadávky z úveru na nového úverového a súčasne záložného veriteľa,
ktorým je žalovaný v 1. rade, ktorý v súvislosti s výkonom záložného práva splnomocnil žalovaného v 2.
rade. Žalovaný v 1. rade pristúpil prostredníctvom žalovaného v 2. rade k realizácii výkonu záložného
práva, a to obhliadkou nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 05.02.2025 informoval žalobcov

o výške záväzku 35 763,54 €. Hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva,
no zároveň sú našim obydlím, je nepochybne minimálne dvojnásobne vyššia oproti sume, pre ktorú
záložný veriteľ aktivoval výkon záložného práva a ako je hodnota zabezpečenej pohľadávky v záložnej
zmluve, ktorá bola určená na sumu 89 700,- €. Bez ohľadu na existenciu, či neexistenciu dlhu existuje
základné právo na obydlie a na ľudsky dôstojnú existenciu. Špecifickou črtou sporného úveru je jeho

zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnosti – najmä rodinný dom a pozemky, v ktorom bývajú.
Finančné prostriedky poskytnuté z predmetného úveru boli v prevažnej časti použité na vyplatenie
existujúcich úverov, ako to vyplýva priamo zo Zmluvy. Z tohto dôvodu predmetný úverový vzťah zo
Zmluvy spadá pod zákonnú reguláciu zákonom č. 129/2010 Z.z., ako aj Smernicu Rady 2008/48/ES.
Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje (nekonkretizované) obligatórne náležitosti v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Svoju argumentáciu
v ďalšom žalobcovia podopreli judikatúrou súdov.

3. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložili: Zmluvu o poskytnutí spotrebného

úveru v rámci programu „HypoPôžička“ č. U 347465-10 zo dňa 30.11.2010, Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. Z 347465-10 zo dňa 30.11.2010, výpisy z LV č. XXXX C. XXXX pre k.ú. B.
G., oznámenie Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor zo dňa 10.10.2024, oznámenie žalobcu
v 1. rade, výzvu žalovaného v 2. rade zo dňa 27.01.2025, oznámenie žalovaného v 1. rade zo
dňa 05.02.2025, záznam Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z prerokovania zmluvných

podmienok, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.05.2024 sp.zn. 20Co/47/2022 a rozhodnutie
Súdneho dvora zo dňa 09.11.2023 vo veci C-598/21.

4. Súd mal predloženými listinnými dôkazmi osvedčené to, že žalobcovia v 1. a 2. rade uzatvorili
so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa 30.11.2010 Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru

„HypoPôžička“ č. XU 347465-10, na základe ktorej bol bankou poskytnutý žalobcom v 1. a 2. rade
poskytnutý úver: časť A/ úveru 0 eur prevedených na osobný účet klienta, časť B/ úveru vo výške
23 051,20 eur bude prevedených na účet predávajúceho, suma 24 033,32 eur bude prevedená na účet
vČeskoslovenskejúverovejbanke,a.s.napredčasnésplatenieúveruanarovnakýúčelbudeprevedenásuma 7 915,48 eur na účet v OTP Banke Slovensko. Časť C/ úveru predstavuje úhrada výdavkov -
nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru vo výške 842,50 eur. Celková výška úveru bola 55 842,50
eur. RPMN Predstavovala 6,83 %, celkové náklady dlžníka 128 700 eur, z toho istina 55 000 eur a úroky

s poplatkami 73 700 eur. Priemerná hodnota RPMN predstavuje 5,30 %. Banka sa zmluvou o úvere
zaviazala poskytnúť klientovi peňažné prostriedky určené na kúpu nehnuteľnosti. Dlžníci sa zaviazali
poskytnutý úver splatiť v 360 anuitných splátkach vo výške 388,50 eur mesačne, pričom termín konečnej
splatnosti bol stanovený na deň 20.12.2040.

5. Dňa 30.11.2010 uzavreli žalobcovia v 3. a 4. rade ako záložcovia so Všeobecnou úverovou bankou,
a.s. ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 347465-10, ktorou
sa zriadilo záložné právo v prospech záložného veriteľa na záloh (nehnuteľnosti) uvedený v čl. 3 Zmluvy
na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa uvedenej v čl. 2 Zmluvy.

6. Podľa čl. 2 Zmluvy o zriadení záložného práva je záložným právom zabezpečená pohľadávka

záložného veriteľa - žalovaného vzniknutá na podklade Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru v rámci
programu HypoPôžička vo výške 55 842,50 eur zo dňa 30.11.2010 č. 347465/10, ktorú uzavrel so
žalobcami v 1. a 2. rade. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečená pohľadávka zabezpečuje
sa určuje 89 700 eur.

7. Podľa čl. 3 Zmluvy o zriadení záložného práva predstavujú záloh nehnuteľnosti v hodnote 89 700 eur:
1/ rodinný dom, s.č. XXX, na parcele C KN č. XXX/X evidovaný na LV č. XXXX v k.ú. B. G. patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov v 3. a 4. rade, 2/ parcely registra C KN č. XXX/X – záhrada
o výmere 770 m2 a č. 501/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2, evidované na LV č. XXXX
v k.ú. B. G. patriace do výlučného vlastníctva žalobkyne v 4. rade.

8. V zmysle čl. 6 Zmluvy o zriadení záložného práva v prípade, že Zabezpečovaná pohľadávka nebude
včas a riadne splnená, Záložný veriteľ písomne upovedomí Záložcu a dlžníka o začatí a spôsobe výkonu
Záložného práva a z výťažku uspokojí Zabezpečovanú pohľadávku, a to aj v prípade, že Zabezpečovaná
pohľadávka je už premlčaná.

9. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. B. G. vyplýva, že žalobcovia v 3. a 4. rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to stavby – rodinného domu s.č. XXX, postaveného
na parc. č. 501/3. Na predmetnom liste vlastníctva je zapísaná poznámka: „Poznamenáva sa - AK. J.
A. K., s.r.o., Hviezdoslavova 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36865036, značka - 150252, oznamuje,

že záložný veriteľ DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46
713 930, začína výkon záložného práva, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. Z347465-10 zo dňa 30.11.2010 na nehnuteľnosti, a to: stavba rod. dom so s.č. 618
na parc. registra ,,C“ č. 501/3 vo vlastníctve E. E. a C. E. G. E. v podiele 1/1. Záložca nesmie bez
súhlasu záložného veriteľa previesť predmet záložného práva na inú osobu. - P 293/2015, č.z. 118/2015;

Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.06.2024, č. Z-1927/2024, č.z. 209/2024“. Na liste vlastníctva
je evidovaná ťarcha: „Vklad záložného práva v prospech DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930 na zabezpečenie pohľadávky na nehnuteľnosti: stavba Rod.
dom so s.č. 618 na parc. registra ,,C" č. 501/3 v podiele 1/1, podľa zmluvy o zriadení záložného práva
č. Z 347465-10, č. V- 2106/2010, č.z. 140/2010 ; Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.06.2024,

č. Z-1927/2024, č.z. 209/2024“.

10. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. B. G. vyplýva, že žalobkyňa v 4. rade je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností, a to parcely registra C KN č. XXX/X – záhrada o výmere 770 m2 a č. 501/3 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 99 m2. Na predmetnom liste vlastníctva je zapísaná poznámka:

„Poznamenáva sa - AK. J. A. K., s.r.o., Hviezdoslavova 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36865036,
značka - 150252, oznamuje, že záložný veriteľ DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742,
917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, začína výkon záložného práva, ktoré vzniklo na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z347465-10 zo dňa 30.11.2010 na nehnuteľnosti, a to: parc.
registra ,,C“ č. XXX/X, záhrada o výmere 770 m2, parc. registra ,,C“ č. XXX/X, zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 99 m2 vo vlastníctve C. E., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/1. Záložca nesmie bez
súhlasu záložného veriteľa previesť predmet záložného práva na inú osobu. - P 293/2015, č.z.118/2015 ;
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 26.06.2024, č. Z-1927/2024, č.z. 209/2024“. Na liste vlastníctva
je evidovaná ťarcha: „Vklad záložného práva v prospech DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930 na zabezpečenie pohľadávky na nehnuteľnosti: parcela CKN
501/2 výmera 770 m2, záhrady, parcela 501/3 výmera 99 m2, zast. pl., v podiele 1/1, podľa zmluvy
o zriadení záložného práva č. Z 347465-10, č. V - 2106/2010, č.z. 140/2010; Zmluva o postúpení

pohľadávok zo dňa 26.06.2024, č. Z-1927/2024, č.z. 209/2024“.

11. Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor listom zo dňa 10.10.2024 oznámil žalobcom, že dňa
11.11.2024 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.06.2024 na LV č. XXXX C. L. XXXX k.ú. B. G..

12. Žalovaný v 1. rade nedatovaným listom oznámil záložcom, že správu záväzku zabezpečeného
nehnuteľnosťou voči žalobcovi v 1. rade ako novému záložnému veriteľovi bude na základe rámcovej
mandátnej zmluvy vykonávať žalovaný v 2. rade.

13. Listom zo dňa 27.01.2025 vyzval žalovaný v 2. rade žalobkyňu v 4. rade na umožnenie vykonania

znaleckej obhliadky a ohodnotenia založených nehnuteľností a oznámil termín znaleckej obhliadky –
20.02.2025o14.00h.Zlistuvyplýva,ževeriteľuzavrelsdražobníkomZmluvuovykonanídražbyapodal
návrh na vykonanie dražby.

14. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 05.02.2025 oznámil žalobcovi v 1. rade výšku záväzku zo zmluvy č.

HY 347465 v sume 35 763,54 eur, pozostávajúceho z istiny vo výške 34 925,51 eur, úroku z omeškania
vo výške 16,61 eur, poplatkov vo výške 706,20 eur a nákladov vo výške 115,22 eur.

15. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášal.

18. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

26. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

27. Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy,
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

28. Podľa § 151j ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie
je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom
nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

29. Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.06.2014 ak záložné právo

zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného
práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa
osobitných zákonov.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„ZoSÚ“)tentozákonupravujepráva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru,
podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon

činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného
práva spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

32. Podľa § 1 ods. 3 písm. b), c) ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere a zmluvy
o zriadení záložného práva spotrebiteľským úverom nie sú: b) úver zabezpečený záložným právom
k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti

alebo výstavba nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota
splatnosti je viac ako desať rokov.

33. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“) dražobník je povinný upustiť
od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že
navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu,
postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.34. Súd vzhľadom na povahu účastníkov predložených zmlúv mal za to, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobcovia ako dlžníci, resp. záložcovia pri uzatváraní zmlúv

nekonali v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a predmetné zmluvy uzatvárali ako fyzické
osoby - nepodnikatelia (čo vyplýva z označenia žalobcov v týchto zmluvách identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a túto zmluvu uzavreli
s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade - právnickou osobou podnikateľom, konajúcim v rámci
predmetu podnikania. Keďže poskytnutý úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,

ktorého účelom je nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnosti a úver bol zabezpečený záložným
právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov, nejde o spotrebiteľský úver v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa súd s argumentáciu žalobcov týkajúcou sa potreby
aplikácie ZoSÚ nestotožnil. Súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na
úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§

52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide
teda o občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalobcov ako spotrebiteľov
vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

35. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalobcovia
ako spotrebitelia ju nemohli ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.
Z tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa

výhodnejšie.

36. Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník
nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej
príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu.

37. Súd ďalej poukazuje na to, že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia
mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne
je nevyhnutné zohľadniť, že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade,

ak z hmotného práva vyplýva možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za
predchádzajúce obdobie. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o
akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité

dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu,
že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom
vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených
podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe

odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí
vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv
a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu
viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (napr. v konaní o ochranu proti nekalej súťaži, v
odporovacom konaní, v konaniach o ochranu vlastníckeho práva a pod.). V súvislosti s vyhodnotením

potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

38. Žalobcovia potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňovali aj

neprimeranosťou výšky zabezpečenej pohľadávky k hodnote zálohu ako aj tým, že nehnuteľnosti, ktoré
sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného v 1. rade sú obydlím žalobcov.39. Okolnosti, akými sú najmä (i) chránený záloh (obydlie), (ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté
osoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, (iv) možnosti udržania vlastníctva k zálohu
uspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva

(súdnou exekúciou), (v) dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností
výkonu záložného práva, (vi) možnosti reštartu v splácaní úveru, (vii) hrozba mimosúdneho vymoženia
plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, (viii) oslabenie práva premlčaním, (ix) nedostatok odbornej
starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru predstavujú
okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva v procese

dobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa
dobrovoľnej dražby závisí od intenzity vyššie uvedených okolností. Ak súčasne pôsobia dve a viac z
vyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä,
ak záložné právo rozhodnutím súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania.

40. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/187/2022 zo dňa 27.11.2023, ktoré možno

primerané použiť v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Najvyšší súd
konštatoval, že cit.: ,,Rozhodovacia prax sa pritom ustálila na tom, že v sporoch o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby je jednou z kľúčových otázok skutková otázka týkajúca sa výšky pohľadávky a
jej pomerovanie k hodnote draženej nehnuteľnosti. Ústavný súd SR už dávnejšie dospel k záveru, že
zistenie skutkových okolností k pomeru splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je dôležité (PL. ÚS

23/2014). K následkom nesprávnej výšky pohľadávky sa vyjadril aj najvyšší súd so záverom, že „...
ak záložný veriteľ vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002Z.z. uplatní pohľadávku, ktorej
základ bude spočívať v neprijateľnej zmluvnej podmienke, dochádza k porušeniu tohto ustanovenia,
pretože záložný veriteľ uplatní pohľadávku, ktorá neexistuje, čo spôsobuje porušenie ustanovení zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách zakotvujúce možnosť domáhať sa neplatnosti dobrovoľnej

dražby podľa § 21 ods. 2 cit. zákona, pretože týmto neprípustným spôsobom dochádza k porušeniu
práv dlžníka (resp. záložcu), od ktorého veriteľ prostredníctvom dobrovoľnej dražby vymáha aj nároky
bez právneho základu...“ (uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, nález
Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023).

41. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

42. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou

hypotézou, t.j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie

ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci
ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

43. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade žalobcovia

odôvodňovali svoj návrh potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. Táto musí v sebe zahŕňať prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.
Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody
či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne

hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.Vsúvislostisvyhodnotenímpotrebybezodkladneupraviťpomerymusísúdnevyhnutneskúmať
aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana (podobne viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J.,

Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1093).

44. Pre neodkladné opatrenie platí, že jeho navrhovateľ musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcichskutočností navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok
na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom rozhodujúce skutočnosti musí náležitým spôsobom
osvedčiť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre

vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi
neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

45. V intenciách vyššie uvedeného súd preskúmal návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia a vychádzajúc z v ňom uvedených rozhodujúcich skutočností, ktoré osvedčili predložením
listinných dôkazov, dospel k záveru, že ich návrh je vo vzťahu k žalovanému v 1. rade dôvodný.

46. Účelom neodkladného opatrenia je zabezpečenie predbežnej ochrany práv strane v prípade,
ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva

potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd mal za to, že žalobcovia dostatočne osvedčili
potrebu takejto úpravy pomerov medzi stranami sporu, keď z ich návrhu vyplýva možné ohrozenie
ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizáciou záložného práva žalovaného v 1. rade formou
dobrovoľnejdražbynehnuteľnosti,oktorejžalobcoviatvrdia,žejeichobydlím.Hrozbavýkonuzáložného
právajepritomosvedčenápredloženouvýzvoužalovanéhov2.radezodňa27.01.2025,zktorejvyplýva,

že žalovaný v 1. rade započal výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby podaním návrhu na
jej vykonanie dražobníkovi a zároveň z tejto listiny vyplýva realizácia krokov nadväzujúcich na návrh
záložného veriteľa, ktoré smerujú k výkonu záložného práva (oceňovanie zálohu).

47. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do

majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej predbežnej štátnej kontroly. Výkon záložného
práva je natoľko závažný inštitút civilného práva, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a
právnych okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

48. Právo na rešpektovanie obydlia je upravené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“), a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný,
a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata príbytku je najzávažnejšia
forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Akákoľvek osoba ohrozená zásahom tohto rozsahu
by mala mať principiálne príležitosť nechať posúdiť primeranosť opatrenia nezávislým súdom vo
svetle relevantných zásad podľa čl. 8 Dohovoru, bez ohľadu na to, že podľa vnútroštátneho práva jej

právo zdržiavať sa v príbytku skončilo“ (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva McCann proti
Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008, sť. č. 19009/04, bod 50.).

49. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010: „Pri nariadení
predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne

zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti
účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak.“

50. Z návrhu na nariadenie neodkladného vyplývajú námietky žalobcov voči výške pohľadávky
zabezpečenej záložným právom, pričom samotnú výšku zabezpečenej pohľadávky považujú za
neprimeranú vo vzťahu k hodnote zálohu aj s poukazom na to, že ide o obydlie žalobcov.

51. Dobrovoľná dražba je jedným zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva. Niet žiadnych
pochybností ani v tom, že žalobcovia porušili zmluvné povinnosti v časti splácania úveru. Súd
však nesúhlasí s prípadným názorom, že neexistujú žiadne obmedzenia výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Aj tak silné právo, akým nepochybne záložné právo je, môže pri jeho výkone
čeliť obmedzeniu vo svetle princípov súkromného práva. V tomto smere možno závery ústavného

súdu v rozhodnutí sp.zn. PL. ÚS 23/2014 v spojení s rozsudkom súdneho dvora C-34/13, označiť za
akýsi manuál výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v sporoch so slabšou zmluvnou stranou.
Okolnosti, akými sú najmä (i) chránený záloh (obydlie), (ii) chránené osoby ako dražbou dotknuté
osoby, (iii) proporcionalita vzťahu pohľadávky a zálohu, (iv) možnosti udržania vlastníctva k zálohuuspokojením pohľadávky iným spôsobom ako dražbou v prípade núteného výkonu záložného práva
(súdnou exekúciou), (vi) dobrovoľná dražba ako prostriedok ultima ratio pri existencii iných možností
výkonu záložného práva, (vii) možnosti reštartu v splácaní úveru, (viii) hrozba mimosúdneho vymoženia

plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky, (ix) oslabenie práva premlčaním, (x) nedostatok odbornej
starostlivosti veriteľa pri vyhodnocovaní bonity dlžníkov dôležitej na splácanie úveru, predstavujú
okolnosti, ktoré môžu mať relevanciu v konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva v procese
dobrovoľnej dražby. Oddialenie dobrovoľnej dražby a dosiahnutie súdneho príkazu na zdržanie sa
dobrovoľnej dražby závisí od intenzity vyššie uvedených okolností. Ak súčasne pôsobia dve a viac z

vyššie uvedených okolností, úmerne s tým stúpa opodstatnenie obmedzenia dobrovoľnej dražby, najmä,
ak záložné právo rozhodnutím súdu nezanikne a veriteľovi plynú úroky z omeškania.

52. Súd do času preskúmania žalobcami tvrdených skutočností v riadnom súdnom konaní vo veci samej
považuje za nevyhnutné poskytnúť ich vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, ktoré sú navyše zrejme
aj ich obydlím, ochranu. V dôsledku výkonu práva záložného veriteľa formou dobrovoľnej dražby môže

dôjsť k ujme na strane žalobcov v oblasti ich Ústavou Slovenskej republiky garantovaného nerušeného
výkonu vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe skutkových tvrdení žalobcov mal
súd za osvedčenú existenciu hrozby straty obydlia žalobcov skôr než by bolo možné posúdiť všetky
aspekty realizácie záložného práva v riadnom súdnom konaní. Súd v tejto súvislosti vyzdvihuje, že
samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a

každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19009/04 a č. 27183/04). V práve Európskej únie predstavuje
právo na obydlie (a jeho ochranu) jedno zo základných práv zaručených článkom 7 Charty, ktoré musí
vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS, či Smernice 2008/48/ES. Súdny
dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii

neodkladné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone
rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou. Ochrana obydlia je právo v hierarchii
hodnôt v živote človeka, vedľa práva na život a zdravie, nepochybne základným ľudským právom
garantovaným nielen Ústavou SR, ale aj medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o ochrane ľudských práv
aslobôd.Zatakejtosituáciejedôvodné,abydoprávoplatnéhoskončeniakonaniavovecisamej(ktorého

iniciácia je v zmysle výroku III. tohto uznesenia povinnosťou žalobcov) bola týmto právam žalobcov
poskytnutá dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému
v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu predmetného záložného práva.

53. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia má za to, že ujma na strane žalovaného v 1. rade,

spočívajúca v pozastavení výkonu záložného práva (a prípadnom oddialení uspokojenia pohľadávky) je
omnoho menej závažná než ujma, ktorá by prípadným nenariadením neodkladného opatrenia hrozila
žalobcom (potenciálna strata obydlia). Opätovne súd zdôrazňuje dočasnosť tejto úpravy pomerov medzi
sporovými stranami do rozhodnutia vo veci samej, prípadne márneho uplynutia stanovenej lehoty na
podanie žaloby. Zároveň súd poukazuje aj na § 340 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak neodkladné

opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovie,
alebo preto, že právo navrhovateľa by bolo uspokojené, navrhovateľ má povinnosť nahradiť škodu a
inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli. Súd preto podanému návrhu žalobcov vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade vyhovel, a to aj vzhľadom na to, že žalobcami sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť
nariadením zabezpečovacieho opatrenia, a to vzhľadom na povahu chráneného nároku.

54. Súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2. rade, ktorému
navrhovali žalobcovia totožne ako žalovanému v 1. rade uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby dotknutých nehnuteľností, z dôvodu jeho nadbytočnosti. Žalovaný
v 2. rade ako dražobník nie je nositeľom záložného práva a v rámci realizovanej dobrovoľnej dražby

je v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom – žalovaným v 1. rade. Už samotné nariadenie
neodkladnéhoopatreniavočižalovanémuv1.radeohľadomjehopovinnostizdržaťsavýkonuzáložného
práva k nehnuteľnostiam je dostatočne účinným prostriedkom ochrany práv žalobcov. V zmysle § 19
ods. 1 písm. b) zákona o dobrovoľných dražbách totiž dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr
do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby –

v danom prípade žalovaný v 1. rade – nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby, pričom výslovne v
cit. ustanovení sa uvádza, že v prípade ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi
preukázané, že toto bolo súdom nariadené.55. Nakoľko týmto rozhodnutím bolo nariadené neodkladné opatrenie pred začatím konania, súd
v zmysle § 336 ods. 1 CSP uložil žalobcom v 1. až 4. rade povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia podať voči žalovanému v 1. rade žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa výkonu

záložného práva nehnuteľností, a to stavby – rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parcele registra
„C“ č. 501/3 evidovaný na LV č. XXXX pre okres: H., obec: Raslavice, k.ú. B. G., ako aj pozemkov –
parcela registra „C“ č. 501/2 – Záhrada o výmere 770 m2 a parcela registra „C“ č. 501/3 – Zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 99 m2 evidované na LV č. XXXX pre okres: H., obec: Raslavice, k.ú. B. G.
podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 347465-10 zo dňa 30.11.2010 k Zmluve o

poskytnutí spotrebného úveru v rámci programu „HypoPôžička“ č. U 347465-10 zo dňa 30.11.2010. Súd
má za to, že otázka primeranosti hodnoty zálohu k výške zabezpečenej pohľadávky, ako aj ďalšie vyššie
uvedené aspekty posúdenia prípustnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa výkonom záložného práva
(ods. 39 odôvodnenia) v tomto konkrétnom prípade, bude možné komplexne vyhodnotiť po vykonaní
riadneho dokazovania. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná (§ 336 ods. 3 CSP).

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP spojení s §
262 ods. 1 CSP.

59. Žalobcovia v 1. až 4. rade mali plný úspech v konaní vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, preto im súd

priznal voči žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

60. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech voči
žalovanému v 2. rade nemali, nárok na náhradu trov konania im neprináleží a žalovanému v 2. rade

žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňadoručeniauznesenianatunajšomsúde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.