Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/50/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123416151
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123416151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom
Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom
Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 85,85 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 81C/12/2025-135 zo dňa 13. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 85,85 EUR s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto sumy od
22.05.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštanciepopísalskutkovýstavzistenývykonanýmdokazovaním,
právne vec posúdil podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „ zákon o PZP“), § 797 ods. 3, § 427
ods. 1, 2, § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a konštatoval, že žaloba, ktorej predmetom je nárok žalobkyne (ako postupníka) na zaplatenie náhrady
škody voči žalovanej poisťovni, ktorá vznikla poškodenému A. B. (postupcovi) v dôsledku dopravnej

nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej, z titulu
vynaloženýchnákladovnanájomnáhradnéhovozidlavobdobí,keďpoškodenévozidloboloopravované
v autoservise, je dôvodná. Námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu vznesenú žalovaným
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Mal preukázané, že zmluva o nájme náhradného
vozidla uzatvorená medzi poškodeným a žalobkyňou obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti.
Pohľadávka, ktorá vznikla z tohto zmluvného vzťahu, bola platne postúpená na žalobkyňu písomnou
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa

24.04.2023 uzatvorenej medzi žalobkyňou ako postupníkom a poškodeným ako postupcom vyplýva,
že ňou bola postúpená pohľadávka vo výške 445,85 EUR z titulu nároku poškodeného voči poisťovni -
žalovanej podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. Nárok predstavoval účelne vynaložené náklady na
nutné užívanie náhradného motorového vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 03.04.2023 navozidle C. D., EČ: E.. Zmluvné strany sa dohodli, že postúpenie pohľadávky je odplatné, pričom odplata
za postúpenie pohľadávky je vo výške 445,85 EUR, ktorá zodpovedá faktúre č. 4672023 vystavenej
Náhradným vozidlom, s.r.o., žalobkyňou ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného

motorového vozidla F. X G. H. G., EČ: I.. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na náhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom
zmluvy započítajú, pričom spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. si bude uvedenú pohľadávku vymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účet. Listom zo dňa 24.04.2023 poškodený podľa § 526 Občianskeho
zákonníka oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky. Poškodený teda úhradu nájomného považoval za

škodu, na zaplatenie ktorej jej vznikol nárok z povinného zmluvného poistenia voči žalovanej v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 381/2001 Z. z. a ktoré si mohol voči žalovanej ako poisťovateľovi uplatniť
priamo. Na základe tohto zákona tak vznikol záväzkovo právny vzťah medzi poškodeným
a poisťovateľom (žalovanou), kde na jednej strane vystupuje poisťovateľ ako subjekt
povinný poskytnúť plnenie a poškodený ako subjekt oprávnený na prijatie takéhoto plnenia. Tento
nárok (pohľadávka) je spôsobilý byť predmetom postúpenia v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.

Zo vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovanou (dlžníkom) vznikla pohľadávka na nájomnom.
Skutočnosť, že poškodený mal vo vzťahu k žalobkyni postavenie dlžníka nebránila tomu, aby poškodený
na zmluvnom základe previedol svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobkyňu postupom súladným s
§ 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
V dôsledku uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobkyne, nakoľko

predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň
k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobkyňou ako prenajímateľom.
Je nepochybné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom
postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody,
pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie

právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie
pohľadávok (rovnako rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/75/2019). Postúpená
môže byť iba existujúca pohľadávka, (aj premlčaná), a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá a
identifikovateľná (závery vyplývajúce z ÚS SR sp. zn. II. ÚS 165/2017). Je tiež nepochybné, že majetok
poškodeného sa zmenšil. Majetkom nie sú len peniaze vo forme hotovosti, či pohľadávky voči banke,

ale aj iné pohľadávky - v danom prípade pohľadávka na náhradu škody voči škodcovi. Žalobkyňa bola v
tomto prípade ochotná akceptovať, aby jej poškodený za prenájom vozidla zaplatil touto pohľadávkou.
U poškodeného teda došlo k zníženiu jeho aktív, keď najskôr mal vo svojom majetku pohľadávku voči
škodcoviapouzatvorenízmluvyopostúpeníotútoprišiel(viďnapr.uznesenieKrajskéhosúduBratislava
sp. zn. 3Cob 220/2017, v zmysle ktorého úhradu nájomného supluje samotné postúpenie). Na základe

uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že postúpenie pohľadávky medzi žalobkyňou a jej právnym
predchodcom (poškodeným) bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobkyne v spore
(rovnako skonštatoval aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp. zn. 8Cob/36/2019, tiež
sp. zn. 16Cob/75/2019, ako aj Krajský súd Žilina sp. zn. 11Co/111/2023 zo dňa 27.02.2024). Ani samotná
žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo vyplýva z jej správania sa, ktorá

časť poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobkyni zaplatila po ukončení poistného šetrenia dňa
04.05.2023, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom plnení. Preto žalobkyňa je aktívne vecne
legitimovanánajejuplatnenie.Otázkouaktívnejlegitimáciesazaoberaliužsúdyvyššiehostupňa,pričom
aktívna vecná legitimácia žalobkyne v obdobných súdnych prípadoch už bola súdnou praxou ustálená
(napr. rozsudok KS Žilina zo dňa 27.02.2024, sp. zn. 11Co/111/2023). Obranu žalovanej v tejto časti súd

preto považoval za účelovú. Žalovaná ďalej namietala výšku žalobkyňou účtovanej dennej sadzby za
prenájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňou účtovanú sumu 101,- EUR
s DPH, t. j. 84,17 EUR bez DPH za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla dojednanú
medzi poškodeným a žalobkyňou v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 20.04.2023
a vyplývajúcu z faktúry žalobkyne č. 4672023, ktorou žalobkyňa fakturovala poškodenému za prenájom

náhradného vozidla za 5 dní prenájmu náhradného vozidla sumu 505,02 EUR s DPH
a 30,- EUR za pristavenie a prevzatie vozidla, t. j. 535,02 EUR, možno považovať pri danom type a
značke vozidla za cenu obvyklú. Za neprimerane vysokú cenu možno považovať iba takú cenu, ktorá
výrazne vybočuje z cenového pásma v danom mieste a čase. Pri posudzovaní ceny obvyklej je preto
nevyhnutné vychádzať z celého cenového pásma, teda najnižších ale aj najvyšších cien, nejde však

o cenu priemernú. Pokiaľ cena nájmu z tohto pásma nevybočuje, je potrebné ju akceptovať ako cenu
obvyklú. Zo žalobkyňou predložených cenníkov a potvrdení viacerých požičovní vozidiel vyplynulo, že
suma 101,- EUR za jeden deň prenájmu náhradného vozidla značky F. X G. H., AT nie je cena neobvyklá
alebo celkom premrštená,a preto je potrebné cenu nájmu vo výške 101,- EUR s DPH /deň považovať za cenu obvyklú,
a to aj napriek tomu, že žalovaná predložila v konaní cenníky s nižšou cenou požičovného, nakoľko v
zmysle už uvedeného nenahrádza sa poškodenému, resp. jeho právnemu nástupcovi, cena najnižšia,

akú žalovaná našla šetrením na internete, ale cena obvyklá, ktorá nevybočuje
z cenového pásma najnižších, ale aj najvyšších cien nájmu daného náhradného vozidla. Od
poškodeného nemožno spravodlivo vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku škodovej udalosti, ktorú
nezavinil, a pri ktorej bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešil náhradu za svoje poškodené vozidlo
tak, že bude realizovať výskum cenových relácií v rôznych autopožičovniach v závislosti od podmienok

prenájmu a následne uskutoční výber najlacnejšej autopožičovne, bez ohľadu na podmienky prenájmu
(napríklad vyžadovanie zloženia depozitu, určenie presnej doby nájmu náhradného vozidla a pod.). Súd
poukázal na to, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného, aby v prípade vzniku škody
vyhľadával najlacnejšiu autopožičovňu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní
preukázala, že žalobou uplatnený nárok predstavuje náklady účelne vynaložené za nutné
a dôvodné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou na vozidle poškodeného, z

ktorých časť žalovaná neuhradila. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd žalobe vyhovel a zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 85,85 EUR žalobkyni, ktorá suma predstavuje rozdiel sumy vyúčtovanej
za prenájom náhradného vozidla 445,85 EUR (bez DPH) a sumy už žalovanou uhradenej, t. j. 360,-
EUR. Žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, preto vzniklo žalobkyni
právo na zaplatenie úrokov

z omeškania. S poukazom na právny názor uvedený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. III. ÚS 309/2020, priznal súd žalobkyni voči žalovanej nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 8,75 % ročne, ktorých výšku si žalobkyňa uplatnila v súlade
s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. z priznanej sumy 85,85 EUR
od 22.05.2023 do zaplatenia. Žalovaná bola povinná, v súlade so zákonným ustanovením § 11 ods.

7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti.
Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 04.05.2023, čo výslovne uviedla žalovaná v
oznámení zo dňa 05.05.2023. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť poistné plnenie 19.05.2023 a
dňom nasledujúcim, t. j. od 20.05.2023, sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania,
pričom žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila až od 22.05.2023.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý namietal odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania alebo rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho

námietku týkajúcu sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
je v tejto časti nezrozumiteľné, nepreskúmateľné, nepresvedčivé, neúplné, ako aj vnútorne rozporné a
nespĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd na jednej strane odôvodnenia
napadnutého rozsudku konštatuje, že zo vzťahu medzi poškodeným (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom)
mala vzniknúť pohľadávka na náhradu škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

poisteného motorového vozidla, no na strane druhej uvádza, že k úhrade faktúry a k vzniku škody malo
dôjsť až uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky (teda že zmluva o postúpení mala byť originárnym
právnym dôvodom vzniku škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a teda vzniku pohľadávky
poškodeného voči žalovanému vo výške
445,85 EUR). Nie je teda vôbec zrejmé, že či podľa súdu mal poškodený voči žalovanému ako

poisťovateľovi v čase pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023 právo na
výplatu poistného plnenia vo výške 445,85 EUR titulom účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla alebo či právnym dôvodom vzniku samotnej škody mala
byť až samotná zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023. Ďalej uviedol, že pred uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky neboli splnené zákonné podmienky podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP,

za splnenia ktorých mohlo dôjsť k vzniku nároku poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi na
výplatu poistného plnenia titulom účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Akýkoľvek nárok poškodeného voči poisťovateľovi na výplatu poistného plnenia
z titulu povinného zmluvného poistenia má charakter mimozmluvného záväzku, nakoľko sa nezakladá
na zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným, ale na osobitnom zákonnom ustanovení - § 15 ods. 1

zákona o PZP. Vo vzťahu k uvedenému poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 130/2013 zo dňa 14.02.2013 a uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/52/2022 zo dňa 28.02.2023. Zo vzájomnej súvislosti § 15 ods. 1 a § 4 ods. 2písm. b) zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľovi vzniká povinnosť nahradiť poškodenému za len taký
nárok na náhradu škody, ktorý si poškodený u poisťovateľa uplatní a preukáže poisťovateľovi. Skutočná
škoda mohla poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť až okamihom úhrady

faktúry za prenájom náhradného vozidla zo dňa 24.04.2023 žalobcovi ako prenajímateľovi vozidla;
vyžadovala sa teda reálna úhrada tohto nájomného poškodeným prenajímateľovi vozidla. V danom
prípade škoda poškodenému nevznikla už momentom prenajatia náhradného vozidla (alebo momentom
vystavenia faktúry za nájomné), ale až momentom úhrady tohto nájomného, teda vynaložením nákladov
na prenájom náhradného vozidla (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/73/5024 zo

dňa 24.09.2024. Pojem „skutočná škoda" sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie
majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu
poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu
veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej osoby za škodu,
pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne
rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Teda až

v okamihu úhrady nájomného žalobcovi ako prenajímateľovi by poškodenému vznikol voči poistenému
škodcovi nárok na náhradu škody, pričom poškodený by mal právo voľby, či by sa uspokojenia domáhal
priamo voči poistenému škodcovi alebo voči po poisťovateľovi poisteného škodcu. V danom prípade
poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi ako prenajímateľovi pred uzatvorením
zmluvy

o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023 neuhradil, a preto poškodený nemohol úspešne uplatňovať
nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a to ani voči samotnému
poistenému škodcovi, pretože mu škoda vo výške 445,85 EUR v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla nevznikla. Vzhľadom na to nie je pravdivé tvrdenie uvádzané v
bode 1 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023, podľa ktorého by poškodený mal mať voči

žalovanému ako poisťovateľovi peňažnú pohľadávku vo výške 445,85 EUR bez DPH z titulu náhrady
účelne vynaložených nákladov za nutné používanie náhradného vozidla
v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 03.04.2023. Poškodený pred uzatvorením zmluvy
o postúpení pohľadávky nemal právo na plnenie voči samotnému poistenému škodcovi spočívajúce v
nároku na náhradu škody titulom účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov

v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 445,85 EUR, ktorú by bol býval oprávnený platne
postúpil na iný subjekt. Poškodený nemohol ani len voči samotnému poistenému škodcovi postúpiť
nárok na náhradu tejto škody ako akúsi budúcu pohľadávku, pretože škoda musí v čase, kedy sa
poškodený od škodcu domáha nároku na náhradu škody, už reálne existujúca, nielen hypotetická, s
možnosťou jej vzniku v budúcnosti. Z rovnakých dôvodov nebolo možné v rámci zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 24.04.2023 platne dojednať odplatu za postúpenie vo výške 445,85 EUR bez DPH. V
tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/23/2008 zo dňa 21.12.2009,
podľa ktorého skutočná škoda predstavuje ujmu nastalú (vzniklú), nie ujmu, ktorá by hypoteticky mohla
vzniknúť v budúcnosti. Rovnako Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 446/2015 zo dňa 04.11.2015
uviedol, že vznik škody musí preukazovať poškodený, právo na náhradu vznikne až vtedy, keď škoda

skutočne vznikla. Opätovne dodal, že priamy nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovateľovi
sa zakladá na § 15 ods. 1 zákona o PZP, tento patrí len špeciálnemu subjektu, teda poškodenému.
Zo vzájomnej súvislosti § 2 písm. g) a § 15 ods. 1 zákona o PZP vyplýva, že právo priamo uplatniť
daný nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi patrí výlučne len poškodenému, nie žalobcovi ako
obchodnej spoločnosti, ktorej predmetom podnikania je prenájom náhradných vozidiel. Žalobca nie je

poškodeným podľa
§ 2 písm. g) zákona o PZP, ale je len poskytovateľom služby v podobe prenájmu náhradného
vozidla. Poistený škodca ani žalovaný ako poisťovateľ zasa naopak nie sú účastníkmi nájomného
záväzkového vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom. Žalovaný
opätovne poukázal aj na to, že v danom prípade nemohlo dôjsť

k platnému započítaniu pohľadávok podľa bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023,
a teda ide o absolútne neplatný právny úkon. Právny úkon započítania je len právnou konštrukciou,
pri ktorej k žiadnemu skutočnému plneniu, a teda ani k skutočnému zmenšeniu majetkovej sféry
poškodeného nedochádza, dochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok a záväzkov. Právny úkon
započítania je ekvivalentný právny úkon (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/84/2020 zo

dňa 27.10.2021), pri ktorom je na strane každého účastníka dohody o započítaní strata pohľadávok
(aktív)kompenzovanávrovnakomrozsahustratouzáväzkov(pasív),pričompriekvivalentnýchprávnych
úkonoch je známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku (rozhodnutie
Ústavného súdu SRsp. zn. IV. ÚS 275/2013 zo dňa 23.05.2013). Právny úkon započítania nemožno vo všeobecnosti
považovať za iný spôsob alebo inú formu splnenia dlhu, ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri
ktorom naopak dvojité plnenie odpadá, preto právnu úpravu splnenia dlhu nemožno analogicky použiť

na započítanie pohľadávok. Taký výklad § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by vznik škody v
súvislosti s prenájmom náhradného vozidla mal byť viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023, predstavuje neprípustné zmiešavanie, respektíve
zamieňanie spôsobu zániku záväzku započítaním so spôsobom zániku záväzku splnením. Súd prvej
inštancie sa v rozsudku nevysporiadal s veľkou časťou argumentácie žalovaného, týkajúcej sa absencie

vecnej legitimácie sporových strán uvedenej v písomnom vyjadrení žalovaného, čím porušil jeho právo
na spravodlivý proces. Čo sa týka posúdenia primeranosti dennej sadzby v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla, zotrval na argumentácii v písomných vyjadreniach podaných počas
prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávneprávneposúdil.Doloženímcenníkovzostranyžalovanéhorozporovaldennúsadzbuvovýške
101 EUR pôvodne dojednanú v zmluve o nájme medzi žalobcom

a poškodeným, preto došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, aby riadne preukázal, že denná
sadzba vo výške 101 EUR pri celkovej dĺžke nájmu 5 dní bola primeraná. Žalovaný tiež účinným
spôsobom rozporoval cenníky doložené žalobcom k jeho replike. Žalobca k podaniu zo dňa 06.03.2022
doložil ďalšie cenníky autopožičovní, ktorými sa snažil preukázať primeranosť dennej sadzby vo výške
101 EUR za deň za prenájom daného typu motorového vozidla pri celkovej dĺžke nájmu 5 dní. Uvedené

však z týchto cenníkov nevyplýva. Z cenníka požičovne RAI vyplýva, že denná sadzba za prenájom
motorového vozidla daného typu je pri dĺžke nájmu 5 dní 79,- EUR. V cenníku spoločnosti SEtCar sa
nachádza motorové vozidlo Mercedes Benz, ktoré predstavuje luxusné vozidlo strednej triedy SUV,
pričom havarované vozidlo Volvo nepatrí medzi luxusné vozidlo strednej triedy SUV. Čo sa týka cenníka,
na ktorom sa nachádza motorové vozidlo Audi Q3, je uvedená cena nájmu za 1 deň, ale tento cenník

nemožno považovať za relevantný dôkazný prostriedok preukazujúci primeranosť dennej sadzby pri
celkovej dĺžke nájmu 5 dní. Jednotlivé dôkazy týkajúce sa primeranosti dennej sadzby za prenájom
náhradného vozidla neboli zo strany súdu hodnotené v súlade
s požiadavkami podľa § 191 CSP ani v súlade so základnými zásadami, ktorými sa spravuje civilné
sporové konanie. Posúdenie primeranosti dennej sadzby za prenájom náhradného vozidla zo strany

súdu sa javí ako svojvoľné a arbitrárne. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom hodnotenia dôkazov
porušil rovnosť strán ako integrálnu súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Súd pri posudzovaní
nároku vôbec nezohľadnil postavenie žalobcu ako podnikateľského subjektu, ktorý celý prenájom
organizoval, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 21.05.2025 navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že napadnuté
rozhodnutie považuje za vecne správne. Súd prvej inštancie sa
v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou
a dôkazmi strán, pričom dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Skutočnosť,

že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o nesprávnosti
skutkových zistení. V celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré je plne
súladné s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalovaným prezentované skutkové a právne okolnosti v
odvolaní neodôvodňujú zmenu rozhodnutia alebo zamietnutie uplatneného nároku. Procesná obrana

žalovaného vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie je v rozpore s jeho postupom - šetrením
poistnej udalosti, keďže sám žalovaný postúpenú pohľadávku žalobcovi čiastočne plnil a až v
priebehu súdneho konania spochybnil aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a nedôvodnosť započítania
pohľadávok.
Z tohto je zrejmé, že námietky žalovaného sú účelové. V danom prípade boli naplnené základné

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom povaha postúpenej pohľadávky sa postúpením
nemení.Poškodenémuvdôsledkunutnejpotrebyprenajaťsináhradnévozidlovznikolvočižalobcoviako
prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý poškodený vysporiadal spôsobom
nahrádzajúcim plnenie - započítaním vzájomných pohľadávok s prenajímateľom, so súčasným
postúpením práva poškodeného nájomcu uplatniť si nárok titulom nákladov na prenájom vozidla priamo

prenajímateľomvočipoisťovni.Účastnícizmluvyoprenájmevozidlasadohodli,ženájomcasvojzáväzok
zaplatiť nájomnéa prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním,
aby sa tak predišlo dvojitému plneniu. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a
poškodeným a súčasne k úhrade faktúry započítaním nespôsobuje rozpor

s § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov
neodporuje zákonu. Išlo pritom o odplatné postúpenie pohľadávky. Aktívna vecná legitimácia žalobcu

v obdobných sporoch bola ustálená a viacerými súdmi, a to aj vo vzťahu k žalovanému, napríklad
rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/53/2021 zo
dňa 28.05.2021. V súdenej veci došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k
vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty
za postúpenie. Nadobudnutím postúpenej pohľadávky sa žalobca stal aktívne vecne legitimovaným
subjektom na jej uplatnenie. Započítaním predmetných pohľadávok nedošlo - ako tvrdí žalovaný - k

zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanému vymáhať. Žalovaným formulované dôvody, na
ktorých zakladá svoju námietku, žalobca považuje za nesprávne a právne irelevantné. Žalovaný v
podstate tvrdí, že na to, aby žalobca mohol voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody, musel by
poškodený najskôr zrealizovať úhradu faktúry za nájom náhradného vozidla
v prospech žalobcu a tento by následne mohol nadobudnúť postúpenú pohľadávku na náhradu škody.

Súčasne dokonca tvrdí, že dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok predmetné pohľadávky
zanikli, čo podľa žalovaného vedie k tomu, že nárok poškodeného na náhradu škody titulom nákladov
na náhradné vozidlo nevznikol, nemohol vzniknúť, a tak nemohlo dôjsť ani k postúpeniu pohľadávky na
žalobcu. Uvedená úvaha žalovaného nemôže obstáť. Splnenie záväzku je jedným zo spôsobov jeho
zániku, rovnako ako zánik záväzku jeho započítaním.

V zmysle argumentácie žalovaného by potom aj splnenie záväzku, zaplatenie faktúry
v prospech žalobcu, znamenalo zánik záväzku, a teda nemožnosť postúpenia pohľadávky na žalobcu.
Inštitút započítania umožňuje, aby subjekty, ktoré sú vzájomnými dlžníkmi, zbytočne nerealizovali
úhradu jeden druhému. Len pri striktnom prístupe k uplatňovaniu práva by bolo možné trvať na
tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci

postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (tie isté bankovky a mince) vrátil. Krajský súd
v Žiline v rozsudku sp. zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.06.2021 konštatoval, že vedome v tejto súvislosti
používa mierne zveličenie, pretože popísaný (odvolateľom minimálne naznačovaný) postup v rámci
kontraktačných procesov odporuje bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické ako aj
právnické osoby permanentne vstupujú do desiatok rôznych právnych vzťahov. Ďalej poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018. Započítanie je teda
nutné chápať ako ekvivalent platby. Pokiaľ došlo k započítaniu, išlo o úhradu vzájomných pohľadávok.
Na žalobcu bola platne postúpená pohľadávka poškodeného na úhradu nákladov na nájom náhradného
vozidla, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného a žalobca
je oprávnený túto uplatniť priamo voči poisťovni, teda žalovanému, ktorý je v spore pasívne vecne

legitimovaný s poukazom na § 15 ods. 1 zákona o PZP. Pokiaľ ide
o účelnosť nákladov na prenájom náhradného vozidla, domnieval sa, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Prenájom porovnateľného náhradného vozidla
považujesúčasnájudikatúrazaskutočnúškodu,ktorápoškodenémuvzniklavdôsledkupoistnejudalosti
a ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, a nie aritmetický priemer

alebo individuálne výpočty žalovaného o možnej výške nájomného vo vybranom okruhu požičovní
prostredníctvominternetu.Podstatnéjeibato,čivýškadennéhonájomnéhovýrazneneprekračujevýšku
obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom čase a mieste za porovnateľné osobné motorové
vozidlo. V skutkových okolnostiach daného prípadu je zrejmé, že doba nájmu nebola ani nemohla byť
vopred dojednaná na konkrétnu dĺžku, keďže doba užívania náhradného vozidla bola závislá od doby

vykonania opravy
a úhrady ceny. Žalobcom účtovaná výška denného nájomného je cenou primeranou, neprekračuje výšku
obvyklejcenyzaprenájomobdobnýchvozidielvdanomčaseamieste.Žalovanýnepreukázalakodospel
k záveru o primeranosti denného nájomného vo výške
66 EUR s DPH. Vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky nie je žalovaný spôsobilý

obhájiť svoje tvrdenia ohľadom zneužívania povinného zmluvného poistenia žalobcom, ktoré žalobca
považuje za urážlivé a neadekvátne. Žalobca je podnikateľský subjekt, ktorý svojim klientom ponúka
komplexné služby a podniká v súlade so zákonnými ustanoveniami.5. Žalovaný sa písomne vyjadril podaním zo dňa 18.06.2025 a zdôraznil, že odvolaním sa domáha
ochrany základných práv a ochrany zákonnosti ako takej. V dôsledku absolútne svojvoľného a
nesprávneho výkladu hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka

a príslušných ustanovení zákona o PZP súd dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca má aktívnu
vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku v súdnom konaní. V dôsledku zjavných excesov zo strany súdu
pri posúdení otázky aktívnej legitimácie došlo podľa žalovaného jednak k porušeniu jeho práva na
spravodlivé súdne konanie ako aj k porušeniu jeho vlastníckeho práva, ktoré práva sú chránené Ústavou
SR. Zotrval na argumentácii uvedenej v odvolaní, pričom zdôraznil, že považuje za neprípustné, aby

akákoľvekzmluvaopostúpenípohľadávkybolaoriginárnymprávnymdôvodomvznikupohľadávky,ktorá
ňou má byť postupovaná. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, výklad krajského súdu považuje žalovaný za extrémne rozporný so
zásadou spravodlivosti, nerešpektujúci systematiku právnych noriem Občianskeho zákonníka
a odchyľujúci sa od významu a účelu týchto právnych noriem. Pokiaľ žalobca argumentuje, že žalovaný
postúpenú pohľadávku čiastočne plnil, žalovaný nemal možnosť účinným spôsobom spochybniť

postúpenie pohľadávky, pretože zmluvu o postúpení pohľadávky môže vo všeobecnosti vyhlásiť za
neplatnú výlučne súd. Žalovaný nemal inú možnosť ako považovať postúpenie za platné a pristúpiť
k likvidácii uplatneného nároku. Súd je preto v rámci súdneho konania povinný ex offo prihliadať na
námietky žalovaného, týkajúce sa neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023.

6. Žalobca v podaní zo dňa 07.07.2025 zotrval na svojich doterajších vyjadreniach
a argumentácii v konaní. Argumentácia žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu nemá oporu v ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Poškodený a žalobca konali pri
postúpení pohľadávky započítaním vzájomných pohľadávok v súlade so zákonom. Bez akýchkoľvek

pochybností boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škody a k účinkom platného
postúpenia pohľadávky jednoznačne došlo momentom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žalovanému sa nedeje žiadna neprávosť; nahrádza škodu, ktorá vznikla konaním jeho poistenca v
dôsledkuškodovejudalostinavozidlepoškodeného,ktorépoškodenýnemoholpočasjehoopravyužívať
a bol nútený vozidlo si prenajať. Ide práve o naplnenie účelu povinného zmluvného poistenia, keď

náklady spojené so škodovou udalosťou hradí priamo poisťovňa a nie poškodený alebo škodca, ktorý
je poistencom a platí poistné žalovanému.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného

nariaďovať pojednávanie.

10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Žalovaný vo svojom odvolaní deklaroval odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).15. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie

spravodlivosti).

16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza,

že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods.
1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

19. Čo sa týka žalovaným namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP,
vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno v prvom rade konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku
podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003).
V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález
sp. zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007). Súd prvej inštancie v ods. 1, 2 napadnutého rozsudku uviedol,

čoho sa žalobca domáha a aké dôkazy žalobca k žalobe pripojil, v ods. 3 a 5 popísal procesnú obranu
žalovaného a v ods. 4 a 6 reakciu žalobcu na ňu. V ods. 7 napadnutého rozsudku popísal, ktoré dôkazy
v konaní vykonal a v odsekoch 8 až 18 aké skutkové okolnosti z nich zistil. V ods. 19 až 27 uviedolzákonnéustanovenia,podľaktorýchvecposudzovalavods.28až33sajasne,zrozumiteľneapodrobne
vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami
a právnymi argumentami vo veci, ktoré jasne a zreteľne špecifikoval, uviedol, ako vyhodnotil vykonané

dôkazy a ako na danú vec aplikoval relevantnú právnu úpravu. Z týchto dôvodov mal odvolací súd za
nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného ohľadne nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku.

20. Z obsahu odvolacích námietok je pritom zrejmé, že žalovaný považuje za porušenie práva na
spravodlivý proces skutkové a právne posúdenie súdom prvej inštancie v jeho neprospech. Je však

potrebné uvedomiť si, že sporové konanie je konaním, kde vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých
tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu
zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Samotným
rozhodnutím súdu a právnym posúdením sporu súdom však nemôže dôjsť k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

21. Čo sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, odvolací súd ich podrobne
preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu
veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Hodnotenie

vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu
v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie zistený skutkový stav podriadil pod príslušné právne normy,
ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho
názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné,
odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku. Odvolací

súd sa
v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho
právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého
je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov,ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu,vovzťahukčomuodvolacísúdpoukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a vo vzťahu ku konkrétnym odvolacím námietkam
žalovaného odvolací súd dodáva:

23. Žalovaný v priebehu sporu ako aj v podanom odvolaní opakovane spochybňuje aktívnu legitimáciu
žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
z poškodeného na žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v dôsledku zmluvy
o postúpení pohľadávky je daná aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak

k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom
a žalobcom ako prenajímateľom náhradného vozidla, ktoré bol poškodený nútený si prenajať v
dôsledku nemožnosti užívať svoje poškodené vozidlo pristavené na opravu. Je nesporné, že predmetná
pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu
škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody, pričom postúpená pohľadávka mala

charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom
danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 24.04.2023 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka poškodeného vo výške
445,85 EUR bez DPH voči žalovanému, pričom postúpenie pohľadávky je odplatné za odplatu vo výške
445,85 EUR bez DPH, ktorá suma zároveň zodpovedá nájomnému za prenájom náhradného vozidla

poškodeným, ktoré nájomné bolo poškodenému vyúčtované faktúrou č. 4672023 vystavenou žalobcom
akoprenajímateľom(535,02EURsDPH).Vbodeč.5.zmluvysazmluvnéstranydohodli,žesivzájomné
nároky - na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo,
započítavajú.

24. V zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka môže byť postúpená iba existujúca pohľadávka, aj
premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná.25. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 165/2017 vyplýva, že "podmienkou
platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku". S poukazom na uvedené
pretosúdprvejinštanciesprávnekonštatoval,žepostúpeniepohľadávkymedzižalobcomapoškodeným

bolo platné a vyplýva z neho aktívna vecná legitimácia žalobcu v spore.

26. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané a v konaní medzi stranami nebolo sporné,
že dňa 03.04.2023 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle
poškodeného A. B.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo v

čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného ako poisťovne. V dôsledku škodovej udalosti bol
poškodený nútený dať svoje motorové vozidlo opraviť, pričom oprava poškodeného vozidla bola
vykonaná v období od 20.04.2023 do 24.04.2023. Poškodený za účelom zabezpečenia svojich potrieb
dňa 20.04.2023 uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme č. 441/2023, ktorej predmetom bol nájom
náhradného motorového vozidla a to v období od 20.04.2023 do 24.04.2023. Po ukončení doby trvania

nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 4672023 za prenájom motorového
vozidla počas 5 dní na sumu 535,02 EUR (s DPH). Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.04.2023
následne poškodený previedol svoju pohľadávku vo výške 445,85 EUR bez DPH voči žalovanej za
odplatu 445,85 EUR bez DPH žalobcovi a zmluvné strany si zároveň dohodli, že si vzájomné nároky - na
úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, započítavajú.

Listom zo dňa 24.04.2023 potom poškodený postúpenie svojej pohľadávky oznámil žalovanému. V
následnom oznámení
o poistnom plnení zo dňa 05.05.2023 žalovaný žalobcovi oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti
a na fakturovanú sumu za prenájom náhradného motorového vozidla priznal poistné plnenie za 5 dní
prenájmu v sume 360,- EUR (66,- EUR za deň).

27. Pokiaľ ide o poskytnuté poistné plnenie, toto má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola
nahradená škoda v rozsahu, ktorý je preukázaný. Občiansky zákonník určuje rozsah škody § 442
Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník pritom nedefinuje pojem "skutočná škoda". Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide
o určenie rozdielu v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody
(R 55/1971); inak sa škoda definuje aj ako ujma (vyjadriteľná v peniazoch), spočívajúca v zničení,
strate, zmenšení alebo znehodnotení veci a predstavujúca majetkové hodnoty, potrebné na uvedenie
do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére

poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej
forme,ktorésúpotrebnénauvedeniedopôvodnéhostavualeboajnáklady,ktorébolinavyševynaložené
v porovnaní so stavom, ktorý tu bol bez škodnej udalosti.

28. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak

je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené
nutne a účelne. Riešenie otázky, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí
na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam sa
posudzuje, po akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné. Vychádza sa totiž z
toho, že zmyslom a účelom poskytnutia náhradného vozidla je zachovanie určitého životného štandardu

poškodeného v situácii, keď dôjde k čiastočnému, resp. totálnemu poškodeniu (zničeniu) vozidla.
Poskytnutím náhradného vozidla nie je poškodený ponechaný v tiesni a umožní sa mu viesť čo do kvality
obdobný život ako pred škodovou udalosťou, resp. dopravnou nehodou. Využívanie náhradného vozidla
nemôže byť celkom bezbrehé a vždy musí byť splnená podmienka účelnosti jeho využitia.

29. V danom prípade však pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného sa
jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 5
dní, po ktorú dobu trvala oprava poškodeného motorového vozidla, pričom k zapožičaniu náhradného
motorového vozidla došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 03.04.2023. Odvolací
súd zdôrazňuje, že poškodený si náhradné vozidlo prenajal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené

vozidlo nachádzalo v servise a dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Účelnosť prenájmu náhradného vozidla
zo strany poškodeného, vrátane doby nájmu, bola podľa odvolacieho súdu jednoznačná. Objektívnosť
potreby náhradného motorového vozidla vyjadril žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
preplatil.30. Čo sa týka výšky poistného plnenia zo strany žalovaného, bolo preukázané, že žalovaný priznal
žalobcovi poistné plnenie 360,- EUR, teda v sume dennej sadzby za prenájom vozidla 66,- EUR

za deň. V odvolaní namietal, že žalobca uplatnenú sumu nájomného 101,- EUR za deň, za ktorú
mal poškodený zmluvne prenajaté náhradné motorové vozidlo, nepreukázal, pričom naopak žalovaný
cenníkmi preukázal, že obdobné motorové vozidlo bolo možné na dobu 5 dní požičať i za nižšiu
sumu (napr. 48,10 EUR/denne, 55,- EUR/denne, 59,- EUR/denne – cenníky, ktoré boli prílohou odporu
žalovaného). Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca k vyjadreniu k odporu žalovaného predložil cenníky,

podľa ktorých obdobné motorové vozidlo bolo možné požičať za 83,- EUR až 150,- EUR denne.
Cenníky boli súdom prvej inštancie vykonané ako dôkaz a súd z nich pri rozhodovaní vychádzal (ods.
17 a 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Na základe výsledkov dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie tak odvolací súd konštatuje, že uplatnenú sumu nájomného 101,- EUR za deň, za ktorú
mal poškodený zmluvne prenajaté náhradné motorové vozidlo z dôvodu opravy svojho poškodeného
motorového vozidla, možno považovať za primeranú, ako to urobil súd prvej inštancie. Ako uviedol

už súd prvej inštancie, neexistuje totiž zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného, aby hľadal
najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré
ponúkajú, pretože v opačnom prípade by išlo
o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla
dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je pre neho výrazne obmedzujúcim stavom.

V danom prípade bolo poškodenému poskytnuté do nájmu celkom zjavne vozidlo porovnateľnej triedy
s poškodeným vozidlom. Je tiež nepochybné, že poškodený prišiel
o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením
klienta žalovaného, pričom náhradné vozidlo využíval na ten istý účel, ako svoje vlastné.
Prenájom porovnateľného náhradného vozidla považuje súčasná judikatúra za skutočnú škodu, ktorá

poškodenému vznikla v dôsledku poistnej udalosti a ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci
do pôvodného stavu, nie za aritmetický priemer resp. individuálne výpočty žalovaného o možnej
(predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom okruhu požičovní.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené bol potom správny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca má

nárok aj na zvyšnú sumu vo výške 85,85 EUR, ktorá bola vynaložená na úhradu nájomného za náhradné
vozidlo.

32. Odvolací súd nezistil ani opodstatnenosť tvrdenia žalovaného o arbitrárnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa súd natoľko odchýlil od znenia príslušných
ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.
Z napadnutého rozsudku ale nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo znamenala
aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov popierajúcu ich účel,
podstatu a zmysel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie pri prijímaní záveru
o opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu a nedôvodnosti procesnej obrany žalovaného v konaní.
Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k
záveru o svojvoľnosti či arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

33. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o úroku z omeškania z priznanej sumy a o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie,
pričom svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil.

34. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.38. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, patrí mu voči neúspešnému žalovanému
podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).