Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 16, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124430531
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124430531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobkyne: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpená: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého
1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 533,09 eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. marca 2025, č. k.
81C/9/2025-221, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
533,09 eur a úrok z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 533,09 eur od 16.10.2024 do

zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná
povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po
právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 2, §
11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (ďalej len „PZP“),

§ 51, § 427 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1 , § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobu domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 533,09
eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania, čo odôvodnila tým, že na základe škodovej udalosti
evidovanej u žalovanej došlo ku škode na vozidle poškodeného. V jej dôsledku bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u
žalobkyne. Žalovaná pri šetrení poistnej udalosti neuznala uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený
uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej premetom bol nárok na náhradu škody,

vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanej. Súd prvej inštancie rozhodol na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že dňa 24.06.2024 došlo k dopravnej
nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovanej. Poškodený nechal svoje poškodené vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do
autoservisu a zároveň uzatvoril so žalobkyňou Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 1000/2024 zo

dňa 13.08.2024, predmetom ktorej bol nájom náhradného motorové vozidla zn. Škoda Scala, MT EČ: A.,
ktorý prenájom vozidla trval od 13.08.2024 do 04.09.2024, t.j. po dobu zotrvania poškodeného vozidla v
autoservise. Po skončení nájmu náhradného vozidla dňa 05.09.2024 žalobkyňa vystavila poškodenémufaktúru č. 11222024 na sumu 993,09 eur so splatnosťou dňa 20.09.2024, ktorá suma predstavovala
náklady na prenájom náhradného vozidla po dobu 23 dní v sume 943,09 eur a poplatku za pristavenie
a prevzatie vozidla v sume 50 eur. Poškodený dňa 05.09.2024 čestne prehlásil, že mal od žalobkyne

zapožičané náhradné vozidlo Škoda Scala, MT, EČ: A., od 13.08.2024 do 04.09.2024, t.j. v trvaní 23
dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9572612943 zo dňa 24.06.2024 v autoservise,
až do objektívnej a reálnej možnosti vyzdvihnúť opravené motorové vozidlo z autoservisu po doručení
krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásil, že po dobu opravy jeho vozidla nemal k dispozícii žiadne
iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný. Žalovaná žalobkyni poskytla poistné plnenie

vo výške 460 eur, pričom akceptovala prenájom vozidla iba za 10 dní. Uvedené žalovaná žalobkyni
oznámila listom zo dňa 30.09.2024. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala
aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore, nakoľko zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024
uzatvorenej medzi žalobkyňou ako postupníkom a poškodeným ako postupcom došlo k postúpeniu
nároku poškodeného voči žalovanej (poisťovni) podľa § 524 Občianskeho zákonníka z poistenej udalosti
zo dňa 24.06.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla

vo výške 993,09 eur. Ani samotná žalovaná nemala pochybnosť o platnosti postúpenia pohľadávky, čo
vyplynulo z jej správania sa, ktorá časť poistného plnenia z tejto poistnej udalosti žalobkyni zaplatila
po ukončení poistného šetrenia dňa 03.09.2024, čo mal súd preukázané oznámením o poistnom
plnení. Preto je žalobkyňa aktívne vecne legitimovaná na jej uplatnenie. Sporným medzi stranami bola
otázka dôvodnosti trvania nájmu náhradného vozidla po dobu 23 dní, teda účelnosti a nevyhnutnosti

vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na faktúru č.24016236, ktorou bola vyúčtovaná oprava motorového vozidla Toyota Auris, EČ: B. a
vyjadrenie autoservisu AT a.s. Toyota z ktorého je zrejmé, že predmetné vozidlo bolo do autoservisu
privezené po poistnej udalosti č. 9572612943 zo dňa 24.06.2024, a to dňa 13.08.2024 a oprava
prebehla v štandardnom režime ohľadom na kapacitu servisu a lakýrnickej práce. Po náročnej oprave

a dodávky náhradných dielov bola oprava ukončená faktúrou dňa 02.09.2024, pričom zo strany servisu
bola oprava ukončená v najkratšom možnom čase bez zbytočného predlžovania. Uviedol, že aj z
bežnej praxe je všeobecne známa skutočnosť, že pri oprave motorového vozidla je nevyhnutné
vykonať najskôr demontáž niektorých častí, aby bolo možné presne zistiť celkový rozsah poškodenia
a následne objednať náhradné diely. Až po doručení náhradných dielov je možné vykonať opravu

poškodených častí, resp. ich výmenu. Taktiež z bežnej praxe je známe, že lakovanie motorového
vozidla si vyžaduje presné technologické postupy, ktoré sú časovo náročnejšie. Z listinných dôkazov
teda mal za preukázané, že oprava si vyžadovala aj lakovanie motorového vozidla, čo malo vplyv na
dĺžku opravy. Pokiaľ žalovaná namietala, že poškodené vozidlo bolo pred odovzdaním do autoservisu
pojazdné,uvedenénemážiadnyvplyvnaposudzovanieúčelnostianevyhnutnostinákladovzaprenájom

náhradného vozidla, keďže po dobu opravy nemohol poškodený svoje vozidlo využívať. Tvrdenie
žalovanej, že v deň vystavenia faktúry titulom vykonania opráv na motorovom vozidle (02.09.2024)
už poškodený reálne mal možnosť užívať motorové vozidlo z autoservisu, absolútne nezodpovedá
realite praktického priebehu odovzdávania vozidla po vykonaní opravy, keď poškodený fakticky nemá
inúmožnosťlenčakať nakrycílist,preukazujúci„prísľub“poisťovne,žecenuopravyvozidlavkonkrétnej

výške zaplatí. Uviedol, že by bolo naivné domnievať sa, že poškodený (v pozícii spotrebiteľa) by bol
schopný „vyjednať si“ výnimku z danej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisom pred úhradou
(resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Konštatoval, že v prejednávanej veci neboli sporné predpoklady
nároku zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu. Žalovaná
však rozporovala absenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou. Z vykonaného

dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázanú príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym
konaním, nakoľko pokiaľ by nedošlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo
právnej predchodkyne žalobkyne, táto by nemala dôvod uzavrieť zmluvu o nájme náhradného vozidla
a tieto náklady by neboli vznikli. Z prílohy k zmluve o nájme motorového vozidla, protokolu o prenájme
náhradného vozidla mal súd prvej inštancie za preukázané, že k odovzdaniu náhradného motorového

vozidla dňa 13.08.2024 došlo po dopravnej nehode dňa 24.06.2024, ktorú zavinil vodič, ktorý mal
uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovanej. Konštatoval, že poškodený má nárok na náhradné
vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto
zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Dôvod užívania náhradného vozidla odpadol až ku dňu
vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostalo

do dispozície poškodeného. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu
vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, i obdobných sporov, nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá
objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž nemôže
užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie škodyna ňom poistencom žalovaného, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise,
ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného. Vzhľadom k vyššie
uvedenému okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia výhradne s konaním

škodcu. Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, poškodený by nemusel nechať svoje vozidlo
opraviť v autoservise (viď rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 10Co/65/2024 zo dňa 28. 11. 2024). Z
komunikácie medzi žalovanou a autoservisom vyplynulo, že žalovaná o zaslaní krycieho listu autoservis
informovala až dňa 03.09.2024 o 14:08 hod. Poškodený si motorové vozidlo prevzal hneď nasledujúci
deň, t.j. 04.09.2024. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie posúdil námietky žalovanej ohľadom

neopodstatnenosti dĺžky doby prenájmu ako nedôvodné. Na základe uvedených zistení uložil žalovanej
povinnosťzaplatiťžalobkyniistinuvovýške533,09eur,ktorásumapredstavujerozdielsumyvyúčtovanej
za prenájom náhradného vozidla 993,09 eur a sumy už žalovanou uhradenej, t.j. 460 eur. Nakoľko
žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, priznal žalobkyni právo
na zaplatenie úrokov z omeškania. Poukázal na právny názor uvedený v náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2020, podľa ktorého, ak poisťovňa bola poškodeným priamo

žalovaná, na priznanie úroku z omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva
do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu
škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie
poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. S prihliadnutím na
vyslovený právny názor najvyššej súdnej autority, súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanej

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,65 % ročne, ktorých výšku si žalobkyňa uplatnila
v súlade § 517 ods. 2. Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., z priznanej sumy 533,09 eur od 16.10.2024 do zaplatenia. Žalovaná bol povinná, v súlade so
zákonným ustanovením § 11 ods. 7 zákona o PZP, poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia
prešetrovania poistnej udalosti. Ku skončeniu prešetrovania poistnej udalosti došlo dňa 30.09.2024,

čo výslovne uviedla žalovaná v oznámení zo dňa 30.09.2024. Žalovaná preto bola povinná poskytnúť
poistné plnenie 15.10.2024 a dňom nasledujúcim, t. j. od 16.10.2024, sa dostala s plnením svojho
peňažného záväzku do omeškania. O náhrade trov rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni,
ktorá bola v konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Uplatnila odvolacie dôvody podľa
§365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Dôvodila, že súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo
a právne posúdil, keď mal za to, že prenájom náhradného vozidla mal byť dôvodný a nevyhnutný

počas celého časového úseku od 13.08.2024 do 04.09.2024. Žalovaná tvrdila, že počas konania pred
súdom prvej inštancie rozporovala celkovú dĺžku opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku nevyhnutnej doby
prenájmu náhradného vozidla) a to s poukazom na čistý čas opravy vyplývajúci z faktúry za opravu, čas
potrebný na dodanie náhradných dielov, technologické postupy udávané výrobcom a pod (t. j. fakticky
skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 30.09.2024). Podľa žalovanej ohľadom

tejto spornej skutočnosti došlo k presunu dôkazného bremena na žalobkyňu uviesť konkrétne skutkové
tvrdenia a navrhnúť dôkazy na ich preukázanie, ktorými by bola preukázala, že oprava poškodeného
vozidla (a od toho sa odvíjajúca dĺžka nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla) bola dôvodná a
nevyhnutná v deklarovanom rozsahu 23 dní. Žalobkyňa však do konania nedoložila žiaden relevantný
dôkaz, ktorým by preukázala, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná

doba prenájmu náhradného vozidla) mala trvať v rozsahu nad žalovanou uznaných 10 dní. V súvislosti
s vyjadrením autoservisu opakovane ( rovnako ako v duplike v prvoinštančnom konaní) zopakovala, že
opravca ani len skutkovo neuviedol kedy mali byť náhradné diely dodané, a už vôbec túto skutočnosť
doloženým relevantných listinných dôkazov nepreukázal (napr. doložením príslušných dodacích listov).
Podľa názoru žalovanej z daného vyjadrenia autoservisu nevyplývajú ani žiadne relevantné skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali, že doba opravy havarovaného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba
prenájmu náhradného vozidla) bola nevyhnutná v období od 13.08.2024 do 02.09.2024. Ďalej žalovaná
dodala, že
nie je celkom zrejmá ani argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v bode 34. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v zmysle ktorej malo byť podľa súdu z listinných dôkazov preukázané, že oprava

si mala vyžadovať aj lakovanie motorového vozidla, čo malo mať vplyv na dĺžku opravy. Navyše ani zo
samotnéhovyjadreniaautoservisužiadnymspôsobomnevyplýva,žeopravahavarovanéhovozidlamala
byť akýmkoľvek spôsobom neprimerane predĺžená v dôsledku náročnosti lakovacích prác a preto sa táto
argumentácia súdu prvej inštancie javí ako svojvoľná, žiadnym spôsobom nevyplývajúca z listinnýchdôkazov. Žalovaná súdu prvej inštancie vytýka, že sa v odôvodnení napádaného rozsudku žiadnym
spôsobom nevysporiadal s argumentáciou, ktorú produkovala v konaní pred súdom prvej inštancie, že
rozsah poškodení havarovaného vozidla bol zdokumentovaný a známy aj samotnému opravcovi už na

základe obhliadky zo dňa 03.07.2024 (vykonanej teda aj za prítomnosti samotného opravcu), pričom
pokiaľ bolo havarované vozidlo pojazdné, tak nebol žiaden dôvod na to, aby ho poškodený odovzdal
do autoservisu už dňa 13.08.2024, pokiaľ v tomto čase autoservis ešte nedisponoval ani náhradnými
dielmi, pričom v rámci odôvodnenia rozsudku sa žiadnym spôsobom nevyjadril ani k argumentácií
žalovanej, že v prípade potvrdenia opravcu o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu zo

dňa 04.09.2024, ako aj v prípade čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 05.09.2024 ide o vopred
pripravené šablonovité a účelovo koncipované tlačivá zo strany žalobkyne, robené výlučne pre potreby
žalobcu za účelom hájenia jeho ekonomických záujmov v postavení prenajímateľa náhradných vozidiel.
Žalovaná uviedla, že odovzdaním poškodeného vozidla do autoservisu sa medzi autoservisom a
poškodeným fakticky zakladá osobitný druh zmluvy o dielo v podobe zmluvy o oprave veci podľa § 652
a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko pri oprave poškodeného vozidla teda nie je možné vopred

presne určiť dobu opravy, tak možno predpokladať, že v prípade opravy poškodeného vozidla bude
platiť druhá časť prvej vety § 656 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zhotoviteľ (autoservis) je povinný
upovedomiť poškodeného (objednávateľa) o vykonaní opravy, čím poškodený získa vedomosť, že jeho
vozidlo je opravené a môže si ho vyzdvihnúť, pričom v momente ako poškodený získa túto vedomosť,
zaniká aj potreba prenájmu náhradného vozidla. Žalovaná preto považuje za nemysliteľné, aby

poisťovne znášali náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré vzniknú v dôsledku nesplnenia, resp.
porušeniazákonnejpovinnostiautoservisuakozhotoviteľaupovedomiťpoškodenéhoakoobjednávateľa
o tom, že oprava jeho vozidla bola zavŕšená a môže si ho prísť vyzdvihnúť. Prijatie opačného
prístupu potom vytvára aj potenciálny priestor pre svojvoľné zadržiavanie vozidla v autoservise po
zavŕšení jeho opravy a celková doba prenájmu náhradného vozidla sa tak nedôvodne predlžuje až do

ukončenia likvidácie poistnej udalosti poisťovňou. Pokiaľ teda žalobkyňa počas konania pred súdom
prvej inštancie argumentovala, že informovanie poškodeného zo strany autoservisu o tom, že si môže
prísť vyzdvihnúť opravené vozidlo je viazané na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne, takýto
postup žiadnym spôsobom nevyplýva z platnej právnej úpravy a práve naopak je v rozpore s ust. §
656 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná za potrebné považovala dodať, že medzi autoservisom

a žalovanou ako poisťovateľom neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by
autoservis bol býval oprávnený nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho
listu žalovanou. Ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovanou ako poisťovateľom a autoservisom
dojednané v rámci určitého typu zmluvy o spolupráci, ktoré by podmieňovalo vydanie opraveného
vozidla doručením krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu, by podľa platnej a účinnej právnej

úpravy nemohlo byt' platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, nakoľko
by išlo o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany, ktorá
nie je účastníkom takejto zmluvy o spolupráci. Žalovaná je teda jednoznačne toho názoru, že pokiaľ
je vozidlo autoservisom opravené, nie je žiaden relevantný dôvod, aby bolo odstavené v autoservise
až do momentu vystavenia krycieho listu, nakoľko takýto prístup možno podľa žalovaného považovať

za príliš formalistický, pretože nezohľadňuje ani konkrétne okolnosti vyžadujúce si riadne prešetrenie
poistnej udalosti. Zároveň považuje takýto prístup za značne nehospodárny, nakoľko spôsobuje vznik
ďalšíchnákladovnaprenájomnáhradnéhovozidla,ktoréužniesúnevyhnutnéaúčelné.Vtejtosúvislosti
poukázal aj na § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby
okrem iného nedochádzalo aj ku škodám na majetku. Žalovaná sa v celom rozsahu stotožnila so

závermi vyplývajúcimi z rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 26.11.2024 sp. zn. 8Co/136/2024,
v zmysle ktorých krycí list nepredstavuje úhradu záväzku, ako ani zmenu v osobe dlžníka. Žalovaná
preto považuje argumentáciu súdu prvej inštancie týkajúcu sa krycieho listu uvedenú v bodoch 36.
a 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu za nesprávnu, nemajúcu žiadnu oporu
v platnej právnej úprave. Poukázala aj na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 25.02.2025, č. k. 42Cob/131/2023 – 195. Taktiež v tejto súvislosti doložila aj tri stanoviská
Národnej banky Slovenska zo dňa 17.02.2025, 24.02.2025 a 03.03.2025, ktoré bez jej viny nemohla
doručiť skôr. Žalovaná namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Mala za to, že v danom prípade
pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024 neboli vôbec naplnené zákonné
podmienky vyplývajúce z § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., za splnenia ktorých mohlo dôjsť k vzniku

nároku poškodeného voči žalovanej ako poisťovateľovi na výplatu poistného plnenia z titulu účelne a
nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 993,09 eur
s DPH. Podľa názoru žalovanej akýkoľvek nárok poškodeného voči poisťovateľovi na výplatu poistného
plnenia z titulu povinného zmluvného poistenia má charakter tzv. mimozmluvného záväzku, nakoľko sanezakladá na žiadnej zmluve medzi poisťovateľom a poškodeným, ale zakladá sa na osobitnom ust. § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 14.02.2013, č. k. II . ÚS 130/2013-11. Ďalej uviedla, že z uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2023, spis. zn. 7Cdo/52/2022 vyplýva, že je potrebné dôsledne
rozlišovať medzi právom poškodeného na náhradu škody voči samotnému škodcovi a špecifickým
právom poškodeného na výplatu poistného plnenia voči poisťovateľovi škodcu. V danom prípade mohla
poškodenému v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť škoda vo výške 993,09 eur až
okamihom úhrady faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 1122024 zo dňa 05.09.2024 žalobkyni

ako prenajímateľovi náhradného vozidla. Pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že
musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho
majetkového stavu poškodeného (R 28/2007). Nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú
čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej
osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi, ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým

ziskom.
Až v prípade, ak poškodený uhradí nájomné žalobkyni ako prenajímateľovi, by poškodenému vznikol
voči poistenému škodcovi nárok na náhradu škody, pričom poškodený by mal následne právo voľby,
či by sa uspokojenia tohto nároku na náhradu škody domáhal priamo voči poistenému škodcovi (§
420, § 427 Občianskeho zákonníka), alebo by sa uspokojenia tohto nároku na náhradu škody domáhal

voči poisťovateľovi poisteného škodcu (§ 15 ods. 1 zákona o PZP). Preto vzhľadom na charakter
tohto konkrétneho uplatneného nároku (vynaložené náklady na náhradné vozidlo) na vznik škody
nepostačovalo len samotné prenajatie si náhradného vozidla poškodeným a vyfaktúrovanie nájomného
jeho prenajímateľom, ale sa vyžadovala aj reálna úhrada tohto nájomného poškodeným prenajímateľovi
tohto vozidla, t.j. o vynaloženie nákladov na prenájom náhradného vozidla. Z listinných dôkazov je

zrejmé, že poškodený v danom prípade faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobkyni pred
uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024 neuhradil, takže poškodený nemohol
úspešne uplatňovať nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške
993,09 eur ani len voči samotnému poistenému škodcovi (§ 420, § 427 Občianskeho zákonníka),
pretožemuškodavovýške993,09eurvsúvislostisprenájmomnáhradnéhovozidlanevznikla.Žalovaná

preto nepovažovala za pravdivé ani tvrdenie uvedené v bode 1. zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 05.09.2024, v zmysle ktorého by poškodený mal mat' voči žalovanej peňažnú pohľadávku vo
výške 993,09 eur s DPH z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného
vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 24.06.2024. Poškodený pred uzatvorením zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024 nemal ani len právo na plnenie (pohľadávku) voči samotnému

poistenému škodcovi spočívajúce v nároku na náhradu škody z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených
nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla vo výške 993,09 eur, ktorú by bol býval
poškodený oprávnený platne postúpiť na iný subjekt. Nakoľko teda pred podpisom zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 05.09.2024 škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla neexistovala, tak
nebolo ani možné v rámci bodu 4. tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024 medzi

žalobcom a poškodeným platne dojednať odplatu za postúpenie vo výške 993,09 EUR s DPH, nakoľko
škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky
dňa 05.09.2024 teda nebola reálna (t. j. neexistovala), ale bola len hypotetická, s možnosťou jej vzniku
niekedy v budúcnosti a nemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok podľa bodu 5. zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024. Mal za to, že zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa

05.09.2024 možno považovať za absolútne neplatný právny úkon.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku.
Uviedla, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti ani nepredložila dôkazy,
ktoré by viedli k spochybneniu správnosti skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie.

Podľa žalobkyne, súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými
skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu
vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami
žalobkyňou uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovanej
nezakladá automaticky záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. K účelnosti nákladov na

prenájom náhradného vozidla uviedla, že v konaní jednoznačne preukázala dôvodnosť, účelnosť a
nevyhnutnosť nájmu v období od 13.8.2024 do 04.09.2024, teda v rozsahu 23 dní. Je to práve
žalovaná, ktorá v konaní nijako nepreukázala, z akého dôvodu krátila poistné plnenie a uznala nájom
náhradného motorového vozidla len v rozsahu 10 dní. Poškodený v danom prípade nemohol žiadnymspôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v
autoservise. Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného
vozidla, si toto aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď, ako mu bolo opravené vozidlo vydané

autoservisom. Podľa žalobkyne argumentácia žalovanej ohľadom skutočnosti, že neexistuje dôvod
na to, aby bolo vozidlo po vykonaní opravy umiestnené naďalej v autoservise a teda nie je dôvod na
nájom náhradného vozidla nemôže obstáť. V konaní bolo preukázané, že autoservis a žalovaný sú
zmluvnými partnermi. Z ich zmluvného vzťahu vyplýva, že autoservis poškodenému nevydá opravené
vozidlo, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla,

resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne
dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. K nesúhlasu žalovanej s tzv.
„teóriou krycieho listu“ uviedla, že uvedený postup je v súlade s ustálenou súdnou praxou a vychádza i
z názoru najvyššej súdnej autority, konkrétne z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34
zo dňa 16.02.2023. Ústavný súd Slovenskej republiky vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania
nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze vyslovil stotožňujúci sa názor s názorom

odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním
náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto
vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje

vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného
vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok.
Vzhľadom na uvedené považovala za nutné konštatovať, že nepriznaním uplatneného nároku žalobkyni
tak, ako navrhuje a odôvodňuje žalovaná, by predstavovalo porušenie zásady „neminem laedere“ -
nikoho nepoškodzovať, na zachovanie ktorej žalobca apeluje. V tejto súvislosti ďalej poukázala i

na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, a to rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.03.2025,
sp. zn. 9Co/182/2024, zo dňa 15.04.2025, sp. zn. 9Co/8/2025. V prejednávanom spore je určujúca
skutočnosť, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovanej, a teda tento
stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania. Poškodený

prenájmom náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a
odstraňoval nepriaznivý stav. Poškodený nájom náhradného vozidla nijako umelo nepredlžoval. Pokiaľ
žalovaná poukázala v rámci svojho odvolania na argumentáciu súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej
malo mať na dĺžku opravy vplyv i lakovanie vozidla, pričom túto argumentáciu považuje žalovaná
za svojvoľnú, žalobkyňa považovala za potrebné uviesť, že tento záver je jednoznačne ustálený na

základe dôkazov(zápis o poškodení motorového vozidla, ktoré do konania predložila žalovaná), ktoré sú
súčasťou súdneho spisu. Uviedla, že z obsahu súdneho spisu tiež nevyplýva, že by autoservis nezačal
vykonávať opravu poškodeného vozidla v momente jeho odovzdania do servisu, či o tom, že v tento
deň nedisponoval autoservis náhradnými dielmi, tak ako to tvrdí žalovaná, preto považuje žalobkyňa
takúto argumentáciu žalovanej za nedôvodnú. Pokiaľ žalovaná poukazuje v závere svojho odvolania na

stanoviská NBS, žalobkyňa uviedla, že tieto nemajú takú dôkaznú silu ako ustálená rozhodovacia súdna
prax a zároveň i tú skutočnosť, že súdy nie sú stanoviskom NBS viazané. Vo vzťahu k námietkam svojej
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne poukázala na to, že právne otázky aktívnej vecnej legitimácie ako
aj inštitútu započítania pohľadávok už boli v rámci rozhodovacej praxe súdov vyriešené a ustálené.
Procesná obrana žalovanej je zároveň v rozpore s jeho postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže

žalovaná, postúpenú pohľadávku žalobkyni čiastočne splnila a až následne v priebehu konania
spochybňuje aktívnu legitimáciu na strane žalobkyne ako aj nedôvodnosť započítania pohľadávok.
Žalovanounamietanéskutočnostisúbezakéhokoľvekopodstatnenia.Podľažalobkynevdanomprípade
boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a jej žaloba je skutkovo a právne
dôvodná.Dôvodila,žepoškodenémuvdôsledkunutnejpotrebyprenajaťsináhradnévozidlovznikolvoči

žalobkyni ako prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok vysporiadal
poškodenýspôsobomnahrádzajúcimplatenie–započítanímvzájomnýchpohľadávoksprenajímateľom,
sosúčasnýmpostúpenímprávapoškodenéhonájomcuuplatňovaťsinárokztitulunákladovnaprenájom
vozidlapriamoprenajímateľomvočipoisťovni.Tzn.žeúčastnícizmluvyoprenájmevozidlasadohodli,že
nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu

pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom
na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny
za postúpenie pohľadávky túto postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi. Skutočnosť, že došlo k
prevodu práva medzi žalobkyňou a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním,nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo
k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne

vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa
len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Išlo o odplatné postúpenie
pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu
škody, ktorý bol postúpený. Vyššie uvedený postup je súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

K otázke vzniku práva žalobkyne poukazuje na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky, kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobkyňa
stala aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jej aktívna vecná legitimácia
v predmetnom spore. Mala za to, že započítaním predmetných pohľadávok nedošlo, ako tvrdí žalovaná,
k zániku pohľadávky, ktorú už nemožno voči žalovanej vymáhať.

4. Žalovaná v replike k podanému vyjadreniu žalobkyne uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou
žalobkyne v otázke jej aktívnej vecnej legitimácie a túto argumentáciu považuje v celom rozsahu
za nesprávnu, nemajúcu žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Opätovne zopakovala, že súd
prvej inštancie sa v rámci právneho posúdenia otázky aktívnej vecnej legitimácie dopustil závažnej

hmotnoprávnej (meritórnej) svojvôle, a to najmä vo vzťahu k výkladu § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj vo vzťahu k výkladu § 580 Občianskeho zákonníka. V dôsledku zjavných excesov zo
strany súdu prvej inštancie pri posúdení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne tak došlo jednak
k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj napr.

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2014, spis. zn. III. ÚS 266/2014), ako aj
k porušeniu jej vlastníckeho práva zaručeného v článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na pokojné užívanie majetku zaručeného v Dodatkovom protokole č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie sa pri posúdení otázky aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne neodôvodneným a absolútne svojvoľným spôsobom odchýlil aj od judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa dlhodobo ustáleného výkladu pojmu skutočnej
škody. V súvislosti s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v plnom rozsahu odkazuje na svoju
argumentáciu uvedenú v odvolaní. Odmieta argumentáciu žalobkyne, že originárnym právnym dôvodom
vzniku postupovanej pohľadávky poškodeného (resp. právnym dôvodom vzniku vôbec samotnej škody v
súvislosti s prenájmom náhradného vozidla) bola až zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024.

Právny úkon započítania teda nemožno vo všeobecnosti považovať za nejaký iný spôsob alebo za
nejakú inú formu splnenia dlhu, ale ide o spôsob zániku nesplneného záväzku, pri ktorom naopak
dvojité plnenie odpadá (povinnosť plniť zaniká), a preto právnu úpravu splnenia dlhu (záväzku) nemožno
analogicky použiť na započítanie pohľadávok. Preto taký výklad hmotnoprávneho ustanovenia § 580
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by vznik škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla

mal byt' viazaný na právny úkon započítania podľa bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
05.09.2024, predstavuje podľa jej názoru neprípustné zmiešavanie, resp. zamieňanie spôsob zániku
záväzku započítaním so spôsobom zániku záväzku splnením. Žalovaná má za to, že aj samotná
žalobkyňa napr. v bode 28. jej vyjadrenia uznala, že poškodenému v danom prípade v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla nevznikla žiadna škoda, keď uviedla, že účinky započítania sú v zásade

rovnaké ako v prípade, keby poškodený najskôr uhradil žalobcovi vyfakturovanú sumu za prenájom
vo výške 445,85 eur a žalobkyňa by jej ihneď nato sumu 445,85 eur z titulu odplaty za postúpenie
uhradil späť. Na prvý pohľad je zrejmé, že výsledkom takéhoto vzájomného ekvivalentného plnenia
popísanéhožalobkyňoubybolomatematickyvyjadrenénula,čoznamená,ženastranepoškodenéhoby
neexistovala žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. V súvislosti s argumentáciou

žalobkyne uvedenou v bode 30. jej vyjadrenia uviedla, že škoda v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla teda v danom prípade nebola reálna a existujúca ako v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky, tak ani následne počas súdneho konania, nakoľko skutočnú škodu teda nebolo možné
vytvoriť samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Napokon v súvislosti s argumentáciou žalobkyne
uvedenou v bode 22. jej vyjadrenia, podľa ktorej žalovaná postúpenú pohľadávku čiastočne plnila a

až následne počas konania spochybňuje aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobkyne uviedla, že
táto argumentácia je bez akejkoľvek právnej relevancie. Totiž po tom, čo bolo žalovanej oznámené, že
poškodený mal údajne postúpiť jeho nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla na žalobkyňu, žalovaná v zásade nemala žiadnu reálnu možnosť účinným spôsobom spochybniťtoto postúpenie pohľadávky, resp. vyhlásiť toto postúpenie za neplatné, nakoľko zmluvu o postúpení
pohľadávky môže vo všeobecnosti vyhlásiť za neplatnú výlučne len súd. Žalovaná preto v tomto čase
v zásade nemala inú možnosť ako považovať postúpenie za platné a pristúpiť k likvidácii uplatneného

nároku. Súd je preto v rámci súdneho konania povinný ex offo prihliadať na všetky námietky žalovanej
týkajúce sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024. Opačný prístup by podľa
žalovaného mohol znamenať aj porušenie zásady zákazu denegatio iustitiae zo strany súdu. Navyše
v prípade vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024 za absolútne neplatný
právny úkon, by čiastočné plnenie, ktoré poskytla žalovaná žalobkyni zakladalo na strane žalobkyne aj

bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka neprimeranej dĺžky prenájmu náhradného vozidla, v celom rozsahu
odkázala na jej predchádzajúce písomné vyjadrenia, ako aj na argumentáciu uvedenú v odvolaní.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem.

6. V posudzovanej veci súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobe na zaplatenie sumy 533,09

eur spolu s príslušenstvom ako náhrade škody za nájom náhradného motorového vozidla podľa Zákona
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
podľa § 442 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhovel posúdiac dôvodnosť nároku čo do základu aj výšky
(výrok I.) a zároveň žalobkyni ako plne úspešnej priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, aplikujúc ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP (výrok II.).

7. Žalovaná v odvolaní namieta porušenie jej práva na spravodlivý proces, resp. existenciu inej vady
(odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP) tvrdiac nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia, či svojvôľu pri aplikovaní práva na zistený skutkový stav, tiež nesprávne
skutkové a právne závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie (odvolacie dôvody
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), v konkrétnosti tvrdí nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie žalobkyne pre nemožnosť postúpenia pohľadávky pre tzv. neexistujúci predmet postúpenia
a tým aj neplatnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky, od ktorej žalobkyňa svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v spore odvodzuje a nepreukázanie účelnosti a nevyhnutnosti odôvodnených nákladov na
prenájom náhradného vozidla v rozsahu tvrdenom žalobkyňou.

8. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľka ju tiež ani netvrdila.

9. Primárne sa odvolací súd zaoberal odvolateľkou uplatňovaným odvolacím dôvodom (posúdiac

odvolanie podľa jeho obsahu) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, resp. d/ CSP (porušenie práva na
spravodlivý proces, resp. existencii inej vady spôsobilej mať za následok nesprávnosť rozhodnutia vo
veci samej) ako dôsledku nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného odvolacieho dôvodu (§ 365

ods. 1 písm. b/ CSP), treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v
zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z
ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených
procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu
za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie

zvoleným zástupcom, právo na splnenie mandukačnej povinnosti súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na vydanie predvídateľného rozhodnutia, či na zachovanie rovnosti strán v konaní.

11. Odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 CSP (existencia inej vady) dopadá na akékoľvek iné
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno subsumovať pod ostatné odvolacie dôvody,

avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide napríklad o
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutie, nie však v parametroch dosahujúcich naplnenie
odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, či nesprávne realizovaná mandukačná
povinnosť súdu.12. Pokiaľ ide o namietané možné nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nemožno
pochybovať, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v

zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy
SR. Avšak len v situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo
(ne)vyhovené uplatnenému nároku, čím je pre účastníkov veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie
nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými
úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné.

13. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia (nedostatok dôvodov) však bola už dávnejšou judikatúrou
považovaná nie za procesnú vadu konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, ale za tzv.
inú vadu konania, (viď R 111/1998), čím sa zaoberalo tiež Občianskoprávne kolégium Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na zasadnutí konanom dňa 3. decembra 2015 a prijalo stanovisko, ktoré
je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod

R 2/2016, ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v
zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže
ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku“, vychádzajúc z ktorého teda len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia

neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá dôvod na odvolanie spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces (predtým v odňatí
možnosti účastníkovi konať pred súdom) uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, inak ide
o tzv. inú vadu konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), v súvislosti s čím je potrebné vždy skúmať mieru
(intenzitu) nepreskúmateľnosti, ktorou táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach,

teda v každej konkrétnej veci individuálne zodpovedať otázku, do akej miery možno nepreskúmateľnosť
rozhodnutia posudzovať ako tzv. inú vadu a do akej miery ho možno posudzovať ho ako odňatie
možnosti konať pred súdom, resp. porušenie práva na spravodlivý proces.

14. Preskúmaním obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol

dôvodnosť jednak pre uplatnenie druhej vety citovaného stanoviska R 2/2016, ale odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia netrpí ani takými nedostatkami, ktoré by boli spôsobilé k záveru o existencii
tzv. inej vady konania, čím z hľadiska tejto námietky (o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia)
nedošlo k naplneniu tak odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 pod písm. b/, ale tiež ani
pod písm. d/ CSP.

15. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal v
princípe dostatočnú odpoveď na všetky zásadné právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s
predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP. Skutočnosť,
že odvolateľka sa s názormi súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o

neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho arbitrárnosti, svojvôli, či v konečnom dôsledku
namietanému ústavne nekonformnému výkladu. Všeobecný súd totiž nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04), čo
plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej

judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil
III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje,
aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní, rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s
ohľadom na okolnosti každého prípadu. Stačí teda, aby reagoval súd na ten argument (argumenty),

ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci
Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A
a č. 303 B) k naplneniu čoho v posudzovanej veci došlo.

16. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam k takému

nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil odvolateľke uskutočňovať jej patriace procesné
práva v takej miere, že by došlo vo vzťahu k nej k porušeniu práva na spravodlivý proces čím nemohlo
dôjsť ani k naplneniu uplatneného odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, ani d/
CSP.17. V ďalšom odvolací súd podrobil napadnuté rozhodnutie vecnému prieskumu z hľadiska
odvolateľkou uplatnených odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP

(nesprávne skutkové a právne závery).

18. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli,
ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov,

či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

19. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

20. Rovnako vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej, vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa
dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, tieto vyhodnotil v súlade so
zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil primárne správny právny záver

o tom, že žalobkyňa je subjektom vecne aktívne legitimovaným v spore v dôsledku platného
postúpenia pohľadávky od poškodeného, vzniknutej poškodenému v dôsledku dopravnej
nehody zo dňa 24.06.2024, spôsobenej poistencom žalovanej a uzavretím
zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 13.08.2024, výšku nákladov s ktorým nájmom posúdil
ako účelnú a nutnú, pri neunesení dôkazného bremena žalovanou o opaku, z ktorého dôvodu tiež

žalobe plne vyhovel. V nadväznosti na to vzhľadom na úplný úspech žalobkyne v spore, dôvodne
súd prvej inštancie tiež konštatoval na jej strane voči žalovanej vznik plného nároku na náhradu trov
konania 255 ods. 1 CSP. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade
s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na tieto poukazuje (§

387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so správnou citáciou
právnych predpisov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre uskutočnenie odvolacieho prieskumu a
potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.

21. Nad rámec uvedeného vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, i keď tieto vzhľadom na

ich produkovanie už pred súdom prvej inštancie, boli dostatočne vyargumentované už v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovné:

22. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa (ako postupník pohľadávky
poškodeného) sa žalobou domáhala od žalovanej ako poisťovne zaplatenia žalovanej sumy vo výške

533,09 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b/, §
15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 442 Občianskeho zákonníka (sumy predstavujúcej rozdiel
medzi vyúčtovanou sumou za prenájom náhradného vozidla a sumy uhradenej žalovanou) na tom
skutkovom základe, že dňa 24.06.2024 došlo v Považskej Bystrici k poistenej udalosti (dopravnej
nehode) spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovanej a tým k vzniku

škody na poškodenom motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho nebolo možné poškodené
motorové vozidlo užívať v čase jeho opravy (23 dní) a počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného
motorového vozidla poškodený na základe zmluvy o nájme vozidla užíval náhradné motorové vozidlo zn.
Škoda Scala, MT, EČ: A. žalobkyne za nájomné celkovo v sume 993,09 eur za obdobie od 13.08.2024do 04.09.2024 ( viď vystavená faktúra č. 11222024). Listom zo dňa 03.09.2024 žalovaná poškodenému
oznámila, že dňa 03.09.2024 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho bude poškodenému
poskytnuté poistné plnenie v sume 2.286,24 eur. Žalovaná v ten istý deň ( 03.09.2024 o 14:08 hod)

oznámila aj autoservisu, že ukončila šetrenie škodovej udalosti, ku ktorej jej vkladá krycí list pod
uvedeným číslom škodovej udalosti na webportál. Po ukončení opravy dňa 02.09.2024 a doručení
krycieho listu zo strany poisťovne (žalovanej) dňa 03.09.2024, bolo poškodené vozidlo odovzdané
držiteľovi, a to dňa 04.09.2024. K zániku záväzku poškodeného došlo započítaním pohľadávok dohodou
v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 05.09.2024 (pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty

za postúpenie pohľadávky a pohľadávky žalobkyne na zaplatenie ceny nájmu náhradného motorového
vozidla poškodeným). Vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným
ako náhradu škody žalovaná čiastočne neuznala, na základe čoho poskytla poistné plnenie vo výške
460 eur (iba za 10 dní).

23. Predmetom sporu je tak suma nepriznaného rozdielu vo výške 533,09 eur uplatnená žalobkyňou.

24. Podľa ust. § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z., poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu škody a) na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s
právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti
uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné
plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

25. Podľa ust. § 11 ods. 6,7,8 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody

preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie
sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď

ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Ak poisťovateľ nesplní
povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného

predpisu.

26. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

27. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

28. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

29. Poistné plnenie má byť v takom rozsahu, aby poškodenému bola nahradená škoda v rozsahu, ktorý
je preukázaný. Rozsah škody určuje ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa

uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonníknedefinuje pojem „skutočná škoda“. Podľa
ustálenej judikatúry sa pod skutočnou škodou rozumie ujma, ktorá predstavuje zmenšenie majetku
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ide o určenie rozdielu v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody (R 55/1971); inak sa škoda definuje ajako ujma (vyjadriteľná v peniazoch) spočívajúca v zničení, strate, zmenšení alebo znehodnotení
veci a predstavujúca majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predchádzajúceho stavu. Za skutočnú
škodu sa považuje škoda, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného tým, že došlo k zmenšeniu

jeho majetku. Predstavuje tak náklady vyjadrené v peňažnej forme, ktoré sú potrebné na uvedenie do
pôvodného stavu alebo aj náklady, ktoré boli navyše vynaložené v porovnaní so stavom, ktorý tu bol
bez škodnej udalosti.

30. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné motorové vozidlo len za

podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie
sú vynaložené nutne a účelne; objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore
spochybnená a vyjadrila ju žalovaná aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému, resp. žalobkyni
preplatila, ktorá účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového vozidla
súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom na ich
zabezpečenie bolo používané poškodené motorové vozidlo. Odvolací súd uvádza, že možnosť

využitia náhradného motorového vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla je formou
kompenzáciezaškoduspôsobenúnapoškodenommotorovomvozidleanáhradanákladovzapožičanie
náhradného motorového vozidla reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti,
ktorú sám nezavinil, používať vlastné poškodené motorové vozidlo.

31. Žalovaná neuznala náklady na prenájom náhradného motorového vozidla, pretože mala za to, že
oprava poškodeného motorového vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len v rozsahu 10 dní.
V danom prípade však pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že na strane poškodeného sa
jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v trvaní 23
dní, t.j. od 13.08.2024 do 04.09.2024, pričom k zapožičaniu náhradného motorového vozidla došlo v

príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 24.06.2024. Z dokazovania vyplynulo, že poškodený
si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise,
pričom poškodený dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Pokiaľ žalovaná namieta, že opravca neuviedol,
kedy mali byť náhradné diely dodané a túto skutočnosť žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi
nepreukázala, odvolací súd uvádza, že poškodený nemá možnosť ovplyvňovať dodávky náhradných

dielov ani vnútornú organizáciu práve opravcu. Skutočnosť, že rozsah poškodenia vozidla bol známy už
po obhliadke dňa 03.07.2024 samo o sebe neznamená, že opravca môže okamžite pristúpiť k oprave,
pokiaľ musí čakať na dodanie potrebných dielov. Dĺžku opravy určuje opravca podľa technických
a prevádzkových možností a poškodený nie je povinný túto dobu spracovať či zasahovať do priebehu
opravy.Podstatnoujevtomtoprípadeokolnosť,naktorúpoukazuježalobkyňa,žeautoservis ažalovaná

sú zmluvnými partnermi a tento potvrdil, že oprava bola ukončená v čo najkratšom čase s ohľadom
na kapacitu servisu, náročnosť opravy a dodávku náhradných dielov. Na poškodenom vozidle boli
vykonané i lakýrnicke práce, ktoré si vyžaduje presné technologické postupy, ktoré majú vplyv na
dĺžku vykonania opravy motorového vozidla. Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného motorového
vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za

opravu poškodeného motorového vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle ust. § 11 ods.
6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy motorového
vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá motorové vozidlo až po zaplatení ceny opravy alebo je
možné požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že opravu

motorového vozidla zaplatí, ktorá obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa a vyplýva
aj zo žalobkyňou predložených potvrdení. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu
poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu, je škoda na poškodenom vozidle
reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte
nemá okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. V kontexte uvedeného

muselo byť žalovanej zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode udalostí bude predmetné motorové
vozidlo poškodeného vydané až po vydaní krycieho listu, prípadne úhrade fakturovanej sumy, teda že
ukončenie tohto procesu bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady, ktorú mal vykonať
samotná žalovaná). Žalovaná o zaslaní krycieho listu autoservis informovala dňa 03.09.2024 o 14:08
hod. V zmysle uvedeného bol poškodený po vystavení a zaslaní krycieho listu informovaný o možnosti

prevzatia opraveného vozidla a toto si nasledujúci deň (04.09.2024) vyzdvihol. Argumentácia žalovanej,
ktorá považuje vydanie už opraveného vozidla poškodenému doručením krycieho listu poisťovne za
prílišformalistický,prinajmenšomignorujeexistujúcifaktickýstavzaloženýpoškodenýmaautoservisom.
V tomto smere teda nemožno poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti(§ 415 OZ), t.j. povinnosti správať sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade aby sa škoda
nenavyšovala).

32. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považuje odvolací
súd poukazy žalovanej v odvolaní na stanoviská NBS, nakoľko tieto nemajú takú dôkaznú silu ako
ustálená rozhodovacia súdna prax a zároveň súdy nie sú stanoviskom NBS viazané.

33. Odvolací súd však považuje dobu 23 dní, po ktorú mal poškodený prenajaté náhradné vozidlo

z dôvodu opravy svojho poškodeného motorového vozidla za primeranú, odôvodnenú a náklady za
prenájom náhradného vozidla za celé toto obdobie za náklady účelne vynaložené, ktoré možno z
hľadiska náhrady škody považovať za skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej
súvislosti so škodovou udalosťou. Krátenie nároku žalobkyne na náhradu škody zo strany žalovanej
nepovažuje za opodstatnené.

34. Žalovaná v podanom odvolaní spochybňovala aktívnu legitimáciu žalobkyne z dôvodu absolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky tvrdiac postúpenie neexistujúcej pohľadávky z poškodeného
na žalobkyňu. Žalovaná zastáva názor, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
05.09.2024 neboli vôbec naplnené zákonné podmienky vyplývajúce z §4 ods. 2 zákona č. 381/2001
Z.z., za splnenia ktorých mohlo dôjsť k vzniku nároku poškodeného voči žalovanej ako poisťovateľovi na

výplatu poistného plnenia z titulu účelne a nevyhnutne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla vo výške 993,09 eur s DPH, nakoľko škodu vystavením faktúry za nájomné
neuhradil, a teda pohľadávka mu ani nevznikla. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 05.09.2024 nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu odplaty za postúpenie ani k
platnému započítaniu pohľadávok.

35. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimáciejeimanentnousúčasťoukaždéhosúdnehokonania.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania

nenamieta. Procesným dôsledkom absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne je zamietnutie žaloby.

36. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak
skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v spore, a to posúdením predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 05.09.2024. Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k postúpeniu (budúcej)

pohľadávky z titulu nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla (budúcej škody) a zároveň
k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom náhradného motorového vozidla a
žalobkyňou ako prenajímateľom vo forme započítania vzájomných pohľadávok (nájomného a odplaty
za zmluvné postúpenie (budúcej) pohľadávky). Zo zmluvy o postúpení nepochybne vyplýva predmet
- pohľadávka vo výške 993,09 eur voči žalovanej, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za

odplatu vo výške 993,09 eur s DPH, ktorá zodpovedá faktúre č. 11222024. V bode 5 zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpenie
pohľadávky bolo poškodeným ako postupcom oznámené žalovanej.

37. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že v danom prípade malo dôjsť najskôr

k úhrade faktúry za nájomné a až potom k prípadnému postúpeniu pohľadávky. Skutočnosť, že sa
účastníci zmluvy o prenájme vozidla dohodli na to, že si nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a
prenajímateľ svoj záväzok zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním,
aby sa tak predišlo dvojitému plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý
by musel najskôr zaplatiť nájomné a následne po zinkasovaní ceny za postúpenie pohľadávky túto

postúpiť prenajímateľovi ako postupníkovi, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka,
či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Dohoda, resp.
prejav zmluvnej voľnosti strán nie je v rozpore s vecným záverom premisy preferovanej Ústavným
súdom SR (napr. nález sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015), ktorá vychádza z interpretácie právnych
úkonov v prospech ich platnosti, pričom (eventuálne) konštatovanie neplatnosti právneho úkonu má

byť celkom výnimočným. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom
náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať
sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo
k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenieodplatyzapostúpenieanie samotnéhonárokunanáhraduškody,ktorýbolpostúpený. Procesnáobrana
žalovanej je aj v rozpore s jej postupom šetrenia poistnej udalosti, keďže sama žalovaná postúpenú
pohľadávku žalobkyni čiastočne splnila.

38. V zmysle § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka môže byť postúpená iba existujúca
pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. Z uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2017 vyplýva, že „podmienkou platnosti zmluvy
je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“. Identifikovaná pohľadávka mohla byť

predmetom postúpenia, bola vyjadrená určito a skutočnosť, že ňou došlo zároveň k vysporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobkyňou ako prenajímateľom vozidla, žiadny
právny predpis nevylučuje a zároveň záver o platnosti postúpenia pohľadávky nenarúša, a to tiež
vzhľadom na vyššie prezentované závery. Záverom odvolací súd dodáva, že prípady, kedy pohľadávka
nie je spôsobilá na postúpenie upravuje ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka, pričom v konaní
nebolo tvrdené a ani preukázané, že by tu existovali takéto zákonné dôvody vylučujúce postúpenie.

39. V prejednávanej veci došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k
vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného a nároku na zaplatenie odplaty
za postúpenie. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa žalobkyňa stala aktívne vecne
legitimovaným subjektom na jej uplatnenie a je daná jej aktívna vecná legitimácia v predmetnom spore.

Z uvedeného dôvodu argumentácia žalovanej o neplatnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
je nesprávna.

40. Žalovanou uplatnené odvolacie námietky tak v ich súhrne argumentačne neboli spôsobilé k
odlišnému, v prospech nej spôsobilému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

41. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP tak, že žalobkyňa má vzhľadom na jej plný úspech v odvolacom konaní nárok voči žalovanej na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobkyne rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).