Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123361065
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123361065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci
žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne
zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455
proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 29.01.2024 č. k. 46C/66/2023-68, takto

r o z h o d o l :

I.

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného (ďalej len ako „žalovaná“ - podľa
pravidiel skloňovania prídavných mien v príslušnom ženskom rode) povinnosťou zaplatiť žalobcovi
sumu 66,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 66,- Eur od 8.3.2023
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň žalobcovi priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 21.10.2022

došlo v Kysuckom Novom Meste k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle zn. Fiat FREEMONT, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A. B. (ďalej len
„poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u
žalovanej. V dôsledku škody na motorovom vozidle si „žalovaný“ (správne má byť „poškodený“ –
poznámka odvolacieho súdu) prenajal zmluvou o nájme č. 20/2023 zo dňa 9.1.2023 motorové vozidlo
zn. Toyota C- HR Hybrid, AT u žalobcu. Doba nájmu bola uvedená od 9.1.2023 do 24.1.2023, denné
nájomné v sume 77,- Eur, zmluvné nájomné 66,- Eur a poplatok za pristavenie v sume 30,- Eur. Žalobca

vyúčtoval poškodenému za uvedenú dobu nájmu nájomné vo výške 1.086,- Eur za 16 dní nájmu vrátane
poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla, a to faktúrou zo dňa 24.1.2023, č. faktúry: 0832023 splatnej
dňa 8.2.2023.

Poškodený následne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu, a to titulom zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 25.1.2023. V dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.1.2023
je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky,

keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť
postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie bolo oznámené listom zo dňa 25.1.2023.
Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 25.1.2023 nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1.,086,-
Eur voči žalovanej, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.086,- Eur,ktorá zodpovedá faktúre č. 0832023. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné
nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú.
Pasívna legitimácia žalovanej je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že škodca - vinník dopravnej

nehody bol v rozhodnom čase poistený u žalovanej.

Zároveň nebolo sporné, že poškodený mal prenajaté vozidlo na základe zmluvy o nájme zo dňa 9.1.2023
na dobu 16 dní, t.j. od 9.1.2023 do 24.1.2023, za ktorú mu žalobca vyúčtoval nájomné a poplatok za
prevzatie a pristavenie vozidla (v sume 30,- Eur) v celkovej sume 1.086,- Eur.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané tieto skutočnosti: Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa
25.1.2023 na náhradu škody na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, a to vo výške nájomného
v sume 1.086,- Eur, pričom uvedené si uplatnil v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“). Žalovaná listom zo dňa 21.2.2023
oznámila žalobcovi, že dňa 20.2.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a zároveň mu poskytuje poistné

plnenie v sume 1.020,- Eur, pričom poistné plnenie krátila o jeden pracovný deň po vystavení faktúry
za opravu vozidla. Priznaný nájom bol za dobu od 9.1.2023 do 23.1.2023. Z detailu platby vyplýva,
že dňa 23.2.2023 bola žalobcovi vyplatená suma 1.020,-Eur. Na základe týchto skutočností mal za
preukázané, že k oznámeniu o ukončení prešetrovania poistnej udalosti došlo v zákonnej lehote, t.j. do
3 mesiacov od poistnej udalosti, čím je splnená povinnosť žalovaného vyplývajúca z § 11 ods. 6 zákona

č. 381/2001 Z.z.. Žalovaná v tomto liste oznamuje, že mu nepriznala 1 deň doby nájmu od 9.1.2023
do 23.1.2023. Žalovaná odôvodnila krátenie doby nájmu účelnosťou a skutočnosťou, že auto si mohol
poškodený prevziať už 23.1.2023 (najbližší pracovný deň po vystavení faktúry autoservisom).

Podľa faktúry č. 22300060 vystavenej na meno poškodeného dňa 20.1.2023 (splatnej 3.2.2023) bola

suma opravy poškodeného vozidla v hodnote 3.477,92 Eur.
Z potvrdenia autoservisu zo dňa 16.2.2023, ktorý realizoval opravu vozidla poškodeného (Auto Becchi),
vyplynulo, že vozidlo poškodeného bolo v dôsledku poistnej udalosti č. 9571235779 (totožné ako na
oznámení o poistnom plnení) prevzaté do autoservisu dňa 9.1.2023 a odovzdané po doručení krycieho
listu poisťovne – žalovanej dňa 24.1.2023.

Z potvrdení autoservisov (ALTERIA MOTOR, s.r.o., FINAL - CD, MD - Bavaria Žilina, s.r.o.) vyplýva, že
v deň vystavenia faktúry je táto automaticky odoslaná poisťovne, ktorá je povinná v zmysle zákona č.
381/2001 Z.z. za vinníka zaplatiť. V prípade, že je poisťovňa zmluvným partnerom autoservisu, ako
náhrada úhrady faktúry sa využíva tzv. krycí list.

Spornou skutočnosťou zostala doba nájmu vozidla.
Vo vzťahu k obrane žalovanej konštatoval, že v prejednávanej veci žalovaná netvrdila a nepreukázala
na základe akých skutočností došlo k vystaveniu krycieho listu až dňa 24.1.2023. Žalovaná nenamietala
tvrdenie autoservisu a žalobcu, že krycí list bol vystavený dňa 24.1.2023. Uvedené skutočnosti vyplývajú
výlučne z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 25.1.2023, v ktorom uvádza, že vozidlo bolo

v autoservise 16 dní až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Rovnako túto skutočnosť potvrdzuje
potvrdenie autoservisu zo dňa 16.2.2023, že vozidlo bolo v tomto čase v servise a poškodenému bolo
odovzdané 24.1.2023, t.j. v deň doručenia krycieho listu žalovanou poisťovňou.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že poškodený mal vozidlo v nájme 16 dní

opodstatnene, t.j. od 9.1.2023 do 23.1.2023 (správne má byť 24.1.2023 – poznámka odvolacieho súdu),
a preto žalovaná bola povinná zaplatiť náklady nájmu za 16 dní a nie za 15 dní, ako si ona sama
určila. Pokiaľ žalovaná poukazovala na povinnosť nahradiť náklady len v rozsahu vynaložené nutne
a účelne za nájom vozidla, ktoré zodpovedá poškodenému vozidlu a výška škody má byť stanovená
vzhľadom na obvyklé ceny obdobných vozidiel, poukázal na to, že nemožno právne vety z judikovaných

rozhodnutí vytrhávať z kontextu a automaticky aplikovať na všetky prípady bez zohľadnenia ďalších
skutočností. Je nepochybné, že žalovaná v rámci povinne zmluvného poistenia je povinná nahradiť
žalobcovi náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla, keďže poškodené vozidlo bolo poškodené
v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovanej. Tieto náklady však musia
byť nutne a účelne vynaložené.

Konštatoval, že náklady boli vynaložené aj nutne, aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania
opravy poškodeného vozidla a boli vynaložené vo výške určenej v zmysle cenníka prenajímateľa
náhradného vozidla za obdobné vozidlo. Zároveň nemožno požadovať od poškodeného (a ani z bežnejpraxe autoservisov takýto postup nevyplýva), aby najprv uhrádzal opravu poškodeného vozidla priamo
sám poškodený a tiež, aby mal sumu opravy aj k dispozícii, o to viac ak ide o rozsiahlejšiu škodu (v
prejednávanej veci bola cena opravy vozidla vo výške 3.477,-Eur). Škodu uhrádza poisťovňa v zmysle

príslušných právnych predpisov a uplatneného nároku.

Pri posudzovaní žalobného nároku vychádzal aj z preukázaných tvrdení žalobcu, ktorý bol v zmluvnom
vzťahu s poškodeným ako prenajímateľ náhradného vozidla, prehlásil, že vo svojej podnikateľskej
činnosti sa venuje odlišnej činnosti ako bežné autopožičovne, nakoľko poskytuje náhradné vozidlá tým,

ktorých vozidlá sú poškodené v dôsledku dopravnej nehody a k tomu im zabezpečuje všetku potrebnú
administratívu. Teda nejde o bežné autopožičovne, v ktorých si klienti zapožičajú vozidlo na vopred
známe obdobie a pri dlhšom období je možné vopred poskytnúť zľavu a pod. V danom prípade žalobca
poskytne - prenajme náhradné vozidlo na dobu, ktorá nie je vopred známa, keďže nie je známa dĺžka
trvania opravy a pod.

Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla,
v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a
namietané.

Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca oznámil dňa 27.1.2023 uplatnenie nároku zo škodovej

udalosti, žalovaný oznámil žalobcovi dňa 21.2.2023, že dňa 20.2.2023 ukončil šetrenie škodovej
udalosti a dňa 23.2.2023 poskytol poistné plnenie. V zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. je
povinný uhradiť aj úroky z omeškania. Do omeškania sa žalovaný dostal uplynutím 15-dňovej lehoty
na poskytnutie plnenia, ktorá plynie od skončenia šetrenia poistnej udalosti (od 20.2.2023 do 7.3.2023).
Nasledujúcim dňom (8.3.2023) sa preukázateľne žalovaný dostal do omeškania, a tak mu súd priznal

nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy tak, ako žiadal žalobca.
3.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žiadala,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná jej nárok na náhradu trov

konania. Podanie odvolania odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Sumarizujúc zistený skutkový stav uviedla, že vo vzťahu k nároku na zapožičanie náhradného vozidla
zaujala svoj postoj aj Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS") v Odpovedi a poskytnutí informácií zo
dňa 11.03.2019, v ktorej okrem iného uvádza, že: „Výška nároku na náhradu nákladov za zapožičanie
náhradného vozidla je závislá od dĺžky zapožičania náhradného vozidla, pričom Národná banka

Slovenska zastáva právny názor, že poškodený má nárok na zapožičanie náhradného vozidla odo dňa
poškodenia, resp. zničenia jeho motorového vozidla do doručenia oznámenia poisťovateľa o totálnej
škode, resp. do ukončenia opravy poškodeného vozidla v súlade s dĺžkou opravy podľa technológie
opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným časovým úsekom
naobjednanienevyhnutnepotrebnýchnáhradnýchdielov.VychádzajúczuvedenéhomápodľaNárodnej

banky Slovenska poškodený nárok na náhradu nákladov za zapožičanie náhradného motorového
vozidla po splnení nevyhnutnosti a účelnosti zapožičania, a to iba v primeranom rozsahu v súvislosti
s kategóriou zapožičaného náhradného vozidla, s cenou zapožičania náhradného vozidla a iba po
primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla."
Dôvodné je zapožičanie si náhradného motorového vozidla len po dobu do ukončenia opravy

poškodeného motorového vozidla, t.j. v tomto prípade do 20.1.2023, v deň, ktorý je uvedený ako
deň dodania tovaru/služby na faktúre autoservisu. Zapožičanie náhradného motorového vozidla však
priznala až do 23.1.2023, nakoľko deň 20.1.2023 pripadol na piatok. Preto bola ochotná akceptovať
vrátenie náhradného motorového vozidla v pondelok. Nemôže byť však na jej ťarchu, že poškodený
si prevzal opravené motorové vozidlo až v utorok 24.1.2023. Motorové vozidlo poškodeného bolo

dňa 20.1.2023 opravené a mohol si ho z autoservisu prevziať (opak žalobca nepreukázal). To, že sa
poškodený rozhodol čakať do vystavenia krycieho listu z jej strany, aby nemusel opravu poškodeného
motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov (a následne čakať na jej preplatenie) bolo výlučne
rozhodnutím poškodeného, čo taktiež nemôže byť pripísané na jej ťarchu. Z uvedeného vyplýva, že nie
je správne tvrdenie žalobcu, že ona si svojvoľne určila dobu trvania nájmu, ale bol to práve žalobca, ktorý

si svojvoľne určil dobu trvania nájmu. V tejto súvislosti poukázala na súdne rozhodnutie v obdobnej veci
vedenej na Okresnom súdu Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/4/2022, ktoré bolo potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 11Co/34/2022-171 zo dňa 21.7.2022.Náklady vynaložené za prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume
20.1.2023 nebolo možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej súvislosti so
vznikom škody. Pojmovo už nejde o vozidlo náhradné, prenajaté dočasne po dobu, keď z dôvodu

poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Z ustálenej súdnej praxe taktiež vyplýva, že
je vylúčené a nehospodárne, aby v situácii, keď dôjde k oprave poškodeného motorového vozidla, boli
aj naďalej za účelné považované náklady na prenájom náhradného vozidla. Opačný názor by viedol
k absurdnému záveru, že poškodený si môže prenajať „náhradné“ motorové vozidlo na akúkoľvek
dlhú dobu. V súvislosti s uvedeným poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.ÚS

2043/17 zo dňa 14.2.2018, ktorý sa zaoberal otázkou nemravnosti účelového navyšovania nákladov na
odstraňovanie škôd v systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu a parazitovania
na tomto systéme zo strany tretích osôb.
Uviedla, že ako poisťovateľ nahrádza iba nároky, ktoré boli spôsobené v dôsledku protiprávneho konania
jej klienta, a nie nároky, ktorý vznikli protiprávnym konaním iných osôb, aj keď vznikli v nadväznosti na
škodovú udalosť spôsobenú jej klientom. Príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá vznikla poškodenému

v dôsledku neoprávneného uplatnenia zádržného práva autoservisu a protiprávnym konaním jej klienta
(škodovou udalosťou), nie je daná. Spolu s jej klientom zodpovedajú len za škodu (nájom vozidla) do
ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla. Za následnú škodu (nájom vozidla po ukončení
opravy poškodeného motorového vozidla) už nezodpovedajú, nakoľko v tomto prípade absentuje
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním jej klienta a vzniknutou škodou (nájmom nad rámec

dôvodnosti a účelnosti, t. j. po odstránení následkov protiprávneho konania klienta žalovaného (po
vykonaní opravy).
V súvislosti s prezentovanou „obvyklou obchodnou praxou autoservisov“ uviedla, že činnosťou, ktorú
vykonávajú autoservisy po oprave poškodených motorových vozidiel, sa nezaoberá, nie je to ani v jej
kompetencii a nesúvisí to s jej činnosťou. Mala za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť

vypožičania náhradného motorového vozidla po dobu dlhšiu ako je doba, za ktorú mu poskytla plnenie,
t. j. dobu po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu.
V ďalšom namietala priznanie nároku na úrok z omeškania tvrdiac, že nárok žalobcu na úroky z
omeškania voči žalovanému je potrebné posúdiť podľa zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko uvedený
právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu právnu úpravu omeškania poisťovateľa. Citujúc

ustanovenia § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z. uviedla, že právny predchodca žalobcu si u nej
uplatnil nárok na náhradu škody dňa 27.1.2023. Dňa 21.2.2023 poskytla žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6
písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. vysvetlenie, z akého dôvodu znížila poistné plnenie, t.j. pred uplynutím
3-mesačnei zákonnej lehoty. Šetrenie ukončila dňa 20.2.2023 a vyplatil poistné plnenie vo výške 1.020,-
Eur dňa 23.2.2023, čím dodržala aj zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohla

dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Keďže si svoju povinnosť splnila, nie je povinná
poškodenému uhradiť úroky z omeškania (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a contrario), a to až do
okamihu splatnosti poistného plnenia, t.j. 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z takéhoto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. po spojke „alebo"). V opačnom prípade by sa

žalobcovi priznal nárok na príslušenstvo pohľadávky, ktorý doposiaľ nevznikol.
4.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá
ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené
vozidlo dostáva do dispozície poškodeného, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze

Ústavného súdu SR zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34.
Argumentoval tým, že deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by
mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto
dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku
ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu

zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému
tak závisí od konania poisťovne, preto je podľa jeho názoru daný ním uplatnený nárok voči žalovanej
na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného vozidla
poškodeného v autoservise.
Mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla nad

rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu SR. Zotrvanie
motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania
poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na
doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu umožňujeautorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne (žalovanej), až keď sú mu nahradené
náklady spojené s vykonanou opravou motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa.
Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje

odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať; škodová udalosť je
sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho
vydaním zo strany autoservisu. K uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného vozidla
neúčelným. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade nákladov na opravu motorového vozidla,
resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal

poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na
náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom.

Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy motorového vozidla
a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu

zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to
v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností
poistenca poisťovne.
Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je
poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov,

ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje
vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového
následku, ktorým je vznik nákladov na prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného
poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise.
Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú

obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu
vykonávania opravy jeho motorového vozidla.
Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo strany autoservisu vzhľadom na okolnosti
prejednávanej veci, i obdobných sporov, ktorými sú jednak existencia povinného zmluvného
poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom, nemôže predstavovať skutočnosť,

ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať a užívať ho. Poškodený totiž
nemôže užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do opravy autoservisu pre spôsobenie
škody na ňom poistencom žalovanej, po celú dobu zotrvania jeho opravovaného vozidla v autoservise,
ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinnosti zo strany poškodeného.
V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise

bola pričítateľná poškodenému. Neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený
hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovanej, keď medzi
žalovanou a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie
krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému
(synalagmatický vzťah).Akbynedošlokprotiprávnemukonaniuškodcu,poškodenýbynemuselnechať

svoje vozidlo opraviť v autoservise, v zmysle ust. § 47 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z. z. si poškodený
nemôže poškodené auto len tak opraviť doma, s čím sú dokonca spojené pokuty, a to od 1.000,- EUR
do 10.000,- EUR.
Záväzkový vzťah s poisťovňou je držiteľom motorových vozidiel vnútený zákonom. Poškodený je
momentom vzniku škody nútený komunikovať s poisťovňou vinníka dopravnej nehody, ktorá si kladie

podmienky pre krytie vzniknutej škody zapríčinenej jej poistencom, a to v prvom rade určením
autorizovaných autoservisov, s ktorými je v zmluvnom vzťahu. Výberom iného autoservisu by poškodený
podstupoval značné riziko pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovni. Poškodený sa tak
stáva „vazalom“ poisťovne pri výbere autoservisu.
Vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne musí predstavovať

dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo opodstatnenie
(predmetná dohoda by jednoznačne vyplynula zo zmluvy uzavretej medzi autoservisom a žalovanou,
na ktorej predloženie žalobca navrhol súdu vyzvať autoservis v podaní zo dňa 25.08.2023). Zo strany
autoservisu tak nejde o uplatnenie zádržného práva, ktoré žalovaná vyhodnocuje ako neoprávnené, a
to dokonca s dopadom na príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konaním

poistencažalovanej.Je potrebné si uvedomiť,ževozidlo poškodeného byneskončilo vautorizovanom
autoservise, nebyť konania poistenca žalovanej a inštrukcií poisťovne. V tejto súvislosti poukazujeme
na ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 326 Obchodného zákonníka, o synalagmatickom
záväzku, ktoré podľa nášho názoru vylučujú tvrdené neoprávnené konanie autoservisu.Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená faktúra za opravu jeho
motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo vydáva poškodenému

doručenímkrycieholistuodpoisťovne,kedysareálnedostávaopravenémotorovévozidlododispozičnej
sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného motorového vozidla.

Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať
zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči

autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním.
Pokiaľ žalovaná poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky, tento sa zaoberal absolútne
odlišným skutkovým stavom (išlo o konanie spoločnosti v súčinnosti s autoservisom, ktorého výsledkom
bola fiktívna pohľadávka, kedy došlo k „umelému" navyšovaniu reálnych nákladov na vykonanie opravy
a následné vymáhanie tejto vytvorenej pohľadávky od poisťovne, a to bez sledovania uspokojenia
nároku poškodeného na náhradu škody, ale s cieľom nadobudnutia vlastného majetkového prospechu)

a nemožno ho vzťahovať na podnikanie žalobcu, ktoré má podľa názoru žalovanej zrejme predstavovať
parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu.
V nadväznosti na uvedené uviedol, že nie je v jeho záujme, a podľa jeho názoru, ani v záujme
autoservisu, aby opravované vozidlo zotrvalo v autoservise po nejakú konkrétnu dobu alebo dlhšie
ako je nevyhnutné. V rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prenajíma motorové vozidlá, tzn.

akonáhle sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi. Autoservis je povinný dodržiavať
lehoty pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť čo najviac vozidiel, tzn. že pre
autoservis je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo najrýchlejšie a vozidlo odovzdať, aby mohol
do autoservisu prijať ďalšie vozidlo za účelom opravy. Poškodený má taktiež záujem na čo možno
najskoršej oprave svojho poškodeného vozidla, za týmto účelom si tiež zvolil autorizovaný servis, ktorý

je zmluvným partnerom žalovanej. S užívaním požičaného vozidla sú spojené viaceré povinnosti,
medzi nimi i povinnosť nahradiť škodu autopožičovni, ktorej sa v prípade vedenia motorových vozidiel
nie vždy dá predísť, čo by náklady poškodeného spojené s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej si
náhradné vozidlo prenajal, jednoznačne niekoľkonásobne navýšilo.
K namietanému postupu súdu prvej inštancie zo strany žalovanej pri priznávaní úrokov z omeškania

uviedol, že nevidí jediný relevantný dôvod, pre ktorý by sa súd prvej inštancie mal odchýliť od právneho
názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 214/2020 a II. ÚS
215/2020 (správne ide o senát III. ÚS, nie II. ÚS – poznámka odvolacieho súdu).
5.
Žalovaná v replike zotrvávajúc na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní uviedla, že, že aj v náleze

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023 sa uvádza, že účelné je zapožičanie
náhradného vozidla len do doby ukončenia opravy.
Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v prípade nároku na náhradu škody za opravu titulom
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu vystupujú 3 záväzkové vzťahy, ktorými sú
záväzkový vzťah medzi ňou ako poisťovňou a škodcom ako poisteným na základe zmluvy o poistení,

záväzkový vzťah medzi ňou a zmluvným autoservisom na základe zmluvy o spolupráci a záväzkový
vzťah medzi poškodeným a autoservisom na základe zmluvy o oprave. Žalobca sa však snaží stotožniť
zmluvný vzťah medzi ňou a autoservisom so zmluvným vzťahom medzí poškodeným a autoservisom,
ktorý je nezávislým vzťahom od ostatných uvedených vzťahov. Zároveň nie je možné stotožňovať
zodpovednostný vzťah medzi škodcom (poisteným) a poškodeným so zodpovednostným vzťahom,

ktorý môže vzniknúť medzi poškodeným a autoservisom, ktorý môže spôsobiť poškodenými škodu
napr. neodbornou opravou alebo (ako v tomto prípade) neoprávneným uplatnením zádržného práva
k opravovanému motorovému vozidlu. Poškodený má vždy možnosť vybrať si akýkoľvek autoservis,
ktorý uzná za vhodné, nie je povinný vybrať si jej zmluvný servis. Vo vzťahu medzi poškodeným a
autoservisom vystupuje ako tretí subjekt, ktorý plní namiesto poškodeného. Aj oznámenie o poistnom

plnení za opravu je adresované poškodenému a nie autoservisu. Inak do vzťahu medzi poškodeným
a autoservisom nevstupuje a preto nie je ani zodpovedná za konanie autoservisu voči jej klientovi
(poškodenému).
6.
Žalobca v duplike zotrval na ním uvedenej argumentácii, nakoľko jej opodstatnenosť a správnosť

potvrdzujú i aktuálne rozsudky Krajského súdu v Žiline: sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024, sp.
zn. 11Co/88/2023-112 zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 14Cob/89/2022 zo dňa 26.01.2023.
7.Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej

časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8.
Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil.

9.
V súdenej veci bola podstata odvolacej argumentácie žalovanej strany založená na názore, podľa
ktorého prenájom náhradného motorového vozidla je nutný a účelný a tým aj dôvodný len po dobu do
ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla. Zároveň žalovaná namietala aj nárok žalobcu na
priznanie zákonného úroku z omeškania.
10.

Vyššie prezentovanému názoru nemožno priznať relevanciu, nakoľko ako je odvolateľke známe, je
v rozpore s už ustálenou rozhodovacou praxou, ktorá vychádza aj z rozhodnutí najvyššej súdnej autority.

11.
Ústavný súd SR už v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval, koncentrujúc sa na podstatu

uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď
môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje
iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeranými nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom
eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024, I. ÚS 291/2025). Vo veci sp. zn. III.

ÚS 602/2022 sa Ústavný súd SR vyjadril stotožňujúco s názorom vo veci konajúceho odvolacieho súdu,
podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Rovnako v oboch veciach (III. ÚS 602/2022 a III.
ÚS 476/2024) Ústavný súd SR akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému

spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide
totižoskutočnosťobjektívnejnemožnostiužívaťsvojevlastnémotorovévozidlo,ktorámáprestanovenie
relevantnej doby z hľadiska uplatnených nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny
význam. Na podklade uvedeného potom ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného
vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného

plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., resp. poukázania finančných prostriedkov]
treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného motorového
vozidla a s tým spojené primerané náklady (m. m. III. ÚS 602/2022, III. ÚS 476/2024).

12.

Ústavný súd SR jednoznačne judikoval, že dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti
užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení
likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich
prijatím (až) získa možnosť využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval
využívanímpoškodenéhovozidla.KobdobnémuzáverudospelajÚstavnýsúdČeskejrepublikyvnáleze

sp. zn. I. ÚS 2932/20 zo 14. januára 2021 (m. m. III. ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).
13.
Z vyššie uvedeného rezultuje jednoznačný záver, že nájom náhradného motorového vozidla je účelný
až do dňa doručenia tzv. krycieho listu vystaveného žalovanou poisťovňou.
14.

V súdenej veci bola oprava poškodeného vozidla ukončená dňa 20.1.2023 (piatok), kedy autoservis
vystavil aj faktúru a zaslal žalovanej poisťovni. Žalovaná v oznámení o poistnom plnení, t.j. v krycom
liste zo dňa 24.1.2023 (utorok) oznámila, že dňa 23.1.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti. Žalovaná
nijako nevysvetlila, prečo k vystaveniu krycieho listu došlo až dňa 24.1.2023 a nie skôr, t.j. už dňa
23.1.2023, kedy šetrenie poistnej udalosti ukončila. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď

žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na nájomné za celú dobu nájmu náhradného
vozidla, t.j. až do vydania opraveného vozidla autoservisom bezodkladne po tom, čo bol autoservisu
doručený tzv. krycí list vystavený žalovanou.
15.Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku týkajúcu sa nároku žalobcu na zákonné úroky
z omeškania. K meritórnej problematike tvoriacej predmet napadnutého konania už Ústavný súd SR
zaujal stanovisko v nálezoch č. k. III. ÚS 309/2020 zo 14. októbra 2021, č. k. III. ÚS 214/2020 zo

14. októbra 2021, č. k. III. ÚS 215/2020 z 28. októbra 2021 a č. k. II. ÚS 263/2022 zo 7. septembra
2022, z ktorých v podstatnom vyplýva, že ak poškodený žaluje priamo poisťovňu, na priznanie úroku z
omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody, s tým rozdielom oproti
všeobecnej úprave, že na úrok z omeškania nemá poškodený nárok za obdobie troch mesiacov

na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu. Tým však nemá byť dotknutý rozsah poistného
plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného
prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov
z omeškania. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na
súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým
lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie prešetrenia poistnej udalosti a na to

nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z. má svoje opodstatnenie v
záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia
príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

16.

Rovnaký právny názor bol aprobovaný aj Najvyšším súdom SR, ktorý sa výkladom omeškania
poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. opakovane zaoberal v
skorších rozhodnutiach č. k. 1 Cdo 225/2021 z 27. apríla 2022, č. k. 2 Cdo 306/2021 z 25. apríla 2022,
č. k. 4 Cdo 99/2022 z 20. júla 2022, č. k. 4 Cdo 146/2022 zo 14. decembra 2022 a č. k. 1 Cdo 13/2022
z 28. februára 2022, pričom konajúce senáty dospeli k záveru, že „poisťovňa bola poškodeným priamo

žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa
dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na
náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na
šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo“.

17.
OkremtohoÚstavnýsúdSRvnálezeč.k.II.ÚS263/2022zo7.septembra2022konštatovalajpovinnosť
aplikácie eurokonformného výkladu s ohľadom na smernicu Rady 2009/103/ES, ktorý jednoznačne
ukladá povinnosť zaviesť takú úpravu, ktorá bude zahŕňať aj úroky z omeškania s plnením (peňažnej)
náhradyškody,čojeplneaplikovateľnéajnaprejednávanúvec.VnálezeÚstavnéhosúduSRč.k.III.ÚS

214/2020-29 zo 14. októbra 2021 už Ústavný súd SR vyslovil, že európsky zákonodarca chcel dosiahnuť
zefektívnenie vyplácania poistného plnenia poškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas
realizovať príslušné šetrenie, a v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie,
keďženereagovanienažiadosťpoškodenéhoonáhraduškodymábyťprimerane,účinneasystematicky
sankcionované a nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti

dostať poškodenej osobe aj osobitných úrokov.
18.
Odvolacísúdakcentuje,žeopačnývýkladbysadostaldoostréhokonfliktusracionálnymúčelomprávnej
úpravy ako i eurokomforným výkladom dotknutých ustanovení vo svetle smernice Rady 2009/103/ES.
19.

Odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (napr.
uznesenia sp.zn. II. ÚS 78/05, IV. ÚS 342/2010).

20.
Len sama polemika s rozhodnutím súdu prvej inštancie alebo prosté spochybňovanie správnosti

rozhodnutia súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo
nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Do práva na spravodlivý proces totiž
nepatrí právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladomvšeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS

251/03). Porušením práva na spravodlivý proces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než
aké sú predstavy strany, resp. strán sporu.
21.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
I. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci

samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá vzájomnému
procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
22.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalovanej, ktorá vo veci podaného odvolania

úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Krajský súd v Žiline dňa 27. augusta 2025
Mgr. Mária Kašíková
predsedníčka senátu

Rozhodnutie nemohla podpísať pre neprítomnosť, z dôvodu čerpania dovolenky (§ 394 ods. 2 CSP)

Mgr. František Dulačka

člen senátu

JUDr. Zuzana Krivdováčlenka senátu

(sudkyňa spravodajkyňa)