Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 15, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519202014
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7519202014.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: Enprotech, a.s., IČO: 47

461 845, so sídlom Kukučínova 86/9, 040 01 Košice, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom
Pražská 4, 040 11 Košice proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C. D. E.,
zast. JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou so sídlom Volgogradská 13, Prešov o vydanie hnuteľných
vecí resp. náhradu škody

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu o vydanie vecí.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.432,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne

od 26.6.2021 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu o zaplatenie náhrady v prevyšujúcom rozsahu príslušenstva pohľadávky zamieta.

IV.Žalovanýjepovinnýnahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%stým,žeovýšketrovrozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.3.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať
žalobcovi hnuteľné veci, a to:

1. NB HP 255 G6 E2-9000E 16,5“ HD CAM 128 GB
2. ASUS ZENPAD 10Z301M 10,1“ MTK QuaD-CORE
3. Huawei P20 Pro Black
4. APPLE IPAD MINI 4 16GB WI-FI SILVER 128GB
5. MOBIL SAMSUNG GA“AXY A5 WHITE
6. Lis 650 XL 19
7. F. G. X XX H. H.

8. F. G. X XXX H. A. H.
9. F. G. XX XXX/XX Gray
10. TV Samsung 452“LED
11. PC GIGABYTE NUC-BRIX 3227U BAREBONE
12. 2 ks Pamäť DDR3KINGSTON 8GB 1600MHZ CL9
13. Kärcher podlahový čistič FC 5
14. LP Rowentas clean &astem RY7557W

15. 43“LED Philips 435OUC-UHD, IPS, 2 x DP, HDMI
16. MB ASUS PRIME A320M-K sock.AM4 A320
17. CPU AMD RYZEN 3 2200G BOX
18. Kärcher vysávač WD 3 Premium19. Tlačiareň EPSON A4 COLORE L386 AIO USB
20. DISPLEY LG 32LF510B 32“
21. DISPLEY LG 43LF630V 43“

22. Kávovar DELONGHI ECAM 23,460 RY7557W
23. Monitor ASUS VC279H-W IPS
24. PORTABLE SSD 256GB PLEXTOR EX1 READ/WRIT USB.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom uvedených hnuteľných vecí. Žalovaný v období od
25.10.2013 do 22.10.2018 zastával u žalobcu funkciu predsedu predstavenstva. Po skončení výkonu

funkcie žalovaného bola vykonaná inventarizácia hnuteľného majetku. Žalovaný na výzvy žalobcu na
vrátenie vecí zo dňa 15.11.2018 a 19.2.2019 náležitým spôsobom nereagoval.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že hnuteľné
veci nie sú v žalobe jednoznačne identifikovateľné na základe inventarizačných zápisov. Žalovaný bol
v objekte žalobcu naposledy dňa 5.10.2018. Dňa 11.10.2018 mu bol doručený e-mail o okamžitom

zákaze vstupu do priestorov spoločnosti. Osobné veci žalovaného bola dňa 18.10.2018 prevziať jeho
manželka.Kanceláriažalovanéhobolavuvedenomčasepoloprázdna,bezelektroniky,svyprázdnenými
skrinkami a zásuvkami. Žalovaný ako štatutár žalobcu podpisoval dodacie listy. Zákaznícku kartu
METRO používali pri nákupoch aj iní zamestnanci žalobcu. Žalobca nepredložil riadny inventúrny
súpis podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Majetok

kupovaný v prospech spoločnosti mal byť riadne zaevidovaný, uskladnený a zverený osobe, ktorá
zaň niesla hmotnú zodpovednosť. Podľa pokynu člena dozornej rady G. I. C. majetok, ktorý nebol
zverený konkrétnej osobe na základe karty majetku oproti podpisu, mal byť automaticky zapísaný
na kartu majetku žalovaného. Žalovaný nikdy kartu majetku nepodpisoval. Zoznam vecí uvedených
v inventarizačnom zápise ako manko v sklade režijného materiálu je zavádzajúci, zmätočný a nesprávny

– bez opory v zákone o účtovníctve. Zistené manko nezodpovedá režijnému materiálu, ale drobnému
majetku. Žalobca nepreukázal prevzatie vecí zo zoznamu drobného majetku žalovaným a že mu
žalovaný akékoľvek veci v jeho vlastníctve zadržuje.

3. Žalobca v podanej replike uviedol, hnuteľné veci nadobudol do svojho vlastníctva, za žalobcu

ich prevzal žalovaný, čo potvrdzuje vlastnoručný podpis žalovaného na dodacích listoch a tieto veci
žalovaný žalobcovi nikdy neodovzdal. Žalovaný nakupoval na zákaznícku kartu METRO vydanú na
jeho meno a platil aj platobnou kartou vydanou na jeho meno. Žalovaný veci neodovzdal, takže neboli
zaradené do majetku. Uvedené bolo zistené fyzickou inventúrou majetku spoločnosti. Predmetné veci
neboli nikdy žalobcom užívané k plneniu predmetu jeho činnosti, ale ich žalovaný užíva pre súkromné

účely, bez súhlasu žalobcu a neoprávnene ich zadržiava. Inventarizačné záznamy dosvedčujú, že veci
zakúpené a prevzaté žalovaným sa nenachádzajú v priestoroch žalobcu a žalovaný nepreukázal, že by
ich dal zahrnúť do majetku spoločnosti.

4. Uznesením zo dňa 24.6.2021 súd pripustil žalobcom navrhovanú zmeny žaloby spočívajúcu

v rozšírení žalobného petitu o eventuálny petit o zaplatenie sumy 6.432,39 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne od 11.9.2020 do zaplatenia (pre prípad nemožnosti vydania veci z dôvodu, že hnuteľné
veci neexistujú alebo nimi žalovaný nedisponuje).

5. Rozsudkom zo dňa 22.7.2021 súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému

trovy konania. Súd považoval hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáhal, za dostatočne
identifikované pre účely konania o vydanie veci. Mal za to, že žalobca predloženými faktúrami a
dodacími listami preukázal nadobudnutie žalovaných vecí. Nebolo sporným, že žalovaný vykonával
funkciu jediného štatutárneho orgánu žalobcu v čase, kedy žalobca nadobudol uvedené hnuteľné
veci. Žalovaný podpisoval zmluvy, resp. dodatky k nim a preberal za žalobcu tovar. Veci uvedené

v žalobe prevzal žalovaný, čo vyplýva z jeho podpisu na dodacích listoch, okrem vecí kupovaných v
METRO Cash&Carry SR v prevádzke v Košiciach pod položkou 13, 14 a 22, pretože tieto boli platené
hotovosťou a ako zákazník je uvedený žalobca. Podľa vykonaného dokazovania všetky veci spoločnosť
účtovne evidovala. Veci uvedené v zozname drobného majetku boli prideľované zamestnancom na
kartu zamestnanca oproti podpisu a ostatné veci mali byť zapísané ako majetok žalovaného. Tvrdené

manko hmotného majetku bolo zistené po uplynutí doby cca 3 mesiacov po skončení výkonu funkcie
žalovaného. Súd dospel k záveru, že nie je preukázané, že žalovaný mal/má v držbe neoprávnene veci
patriace žalobcovi.6. Z dôvodu odvolania žalobcu vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd, ktorý
uznesením zo dňa 14.11.2022 sp.zn. 5Co/161/2021 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že skutkový stav tak, ako bol súdom zistený
a konštatovaný v podstate svedčil o tom, že žalobca v konaní uniesol svoje dôkazné bremeno (okrem
položiek 13, 14, 22) vo vzťahu k preukázaniu podmienky, že je ich vlastníkom a že sa kúpou dostali
do dispozície žalovaného. Preto pokiaľ žalovaný chcel byť v konaní úspešný, bol povinný tvrdiť a

preukazovať tie skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Na žalovaného prešlo dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať, že potom, čo zakúpil pre žalobcu každú jednotlivú hnuteľnú vec
a potvrdil jej osobné prevzatie, čím sa dostala do jeho výlučnej dispozície, následne s jednotlivou
vecou naložil konkrétnym spôsobom tak, že vec opustila sféru jeho dispozície. Žalovaný neuviedol,
ako s každou jednotlivou vecou, ktorú zakúpil pre žalobcu a súčasne prevzal, následne naložil, kedy ju
odovzdal spoločnosti, komu ju odovzdal a pod., pričom týmito okolnosťami, ako relevantnými z hľadiska

obrany žalovaného a unesenia jeho dôkaznej núdze, sa nezaoberal ani súd. Rozhodnutie súdu je preto
predčasné a nesprávne. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie zhodnotiť, ohľadne ktorých jednotlivých
vecí žalobca doložil faktúry a dodacie listy (príp. iné doklady) svedčiace o tom, že žalobca sa stal ich
vlastníkom a že žalovaný ich prevzal do svojej dispozície. Pokiaľ ohľadne týchto jednotlivých vecí sa
žalovaný bráni, že opustili sféru jeho dispozície, je na ňom, aby uvedené preukázal. Unesenie tejto

dôkaznej núdze však súd nebude môcť založiť iba na nejakom všeobecnom zhodnotení, pričom je na
žalovanom, či a v akom rozsahu túto svoju dôkaznú núdzu unesie. V opačnom prípade uvedené bude
dôvodom na to, aby súd ohľadne jednotlivej hnuteľnej veci rozhodol v prospech žalobcu, či už vyhovením
žalobe o vydanie konkrétnej veci event. o peňažnú náhradu. Žalovaným tvrdená okolnosť, že mu bola
vystavená karta (hoci aj uvedené žalobca popiera), svedčí zatiaľ o tom, že mu boli zverené určité veci.

Úlohou súdu bude žalovaného vyťažiť, či vôbec malo ísť o veci, ktoré sú uplatnené žalobou, a ak áno,
ktoré konkrétne a ako s nimi žalovaný ďalej naložil. Iná dôkazná situácia sa zatiaľ odvolaciemu súdu
javila vo vzťahu k veciam, ktoré boli zakúpené v METRO Cash &Carry SR v prevádzke Košice a ktoré
boli platené hotovosťou (položky 13, 14 a 22), ohľadne ktorých z napadnutého rozsudku nevyplýva,
či je spornou okolnosť, či aj tieto položky zakúpil žalovaný a aj následne prevzal. V prípade, že ide o

spornúokolnosť,dôkaznánúdzaťažížalobcu.Odvolacísúdtiežuviedol,žepoukazžalobcunavykonanú
inventarizáciu (týkajúcej sa inventarizácie drobného majetku spoločnosti) má výpovednú hodnotu k
zistenému inventarizačnému stavu k dátumu 31.12.2018.

8. C. E., vtedy ešte ako podpredsedníčka predstavenstva žalobcu vo výpovedi pred súdom uviedla, že

od februára 2014 do júla 2018 v spoločnosti pracovala ako účtovníčka. Prácu vykonávala na pokyny
jediného člena predstavenstva – žalovaného, ktorý určoval, akým sa hmotný majetok do spoločnosti
nakupuje, za akú cenu a od koho. Majetok, ku ktorému dostali obstarávacie doklady, riadne evidovali.
Každý drobný majetok bol na pokyn žalovaného zverený do užívania nejakému zamestnancovi, zapísal
sa mu do karty a oproti podpisu sa vydal. Všetok ostatný majetok podľa pokynov účtovali buď na sklad

ako zásoby alebo sa účtoval do réžie, ale ak to nebolo pre používanie zamestnanca, ktorý to mal v karte
majetku, tak to do tabuľky zapisovali ako majetok žalovaného, pretože jemu nebola karta majetku nikdy
vedená. Po odvolaní žalovaného z predstavenstva v októbri 2018 sa vykonala inventarizácia finančného
majetku s výsledkom manka vyše 38.000 eur a inventarizácia dlhodobého odpisovaného majetku. V
januári sa vykonala inventarizácia hmotného majetku, keďže išlo zdĺhavejší proces, výsledkom ktorej

bolo manko, čo sa týka skladu zásob aj drobného majetku.

9. Žalovaný vypovedal, že kópia karty v reťazci METRO bola k dispozícii na finančnom oddelení
spoločnosti. Niektorí zo zamestnancov mali naskenovaný kód pre vstup do METRA. Spolu so žalovaným
disponovalo platobnou kartou spoločnosti ďalších minimálne 10 ľudí. Dodávatelia dodávali tovar

väčšinou na základe faktúry. Žalovaný mnohokrát niečo nakupoval zo svojej hotovosti a prostriedky od
spoločnosti následne ani nežiadal. Žalovaný ako štatutár podpisoval dodatky v spoločnosti Orange, a.s.
a preberal zariadenia typu telefón, tablet... Tieto zariadenia sa odovzdávali na finančnom oddelení, ktoré
malo zaevidovať dané zariadenie a dať ho na kartu majetku konkrétneho človeka, bola to zodpovednosť
oddeleniapaniE..Onakotechniksavekonomickýchveciachnevyznal,pretoodzačiatkutrvalnatom,že

spoločnosť musí mať ekonomické oddelenie s ľuďmi s ekonomickým vzdelaním, ktorí budú robiť všetky
potrebné úkony. Aj keď nebol zamestnanec, ale štatutár, kartu majetku mal spočiatku tiež vytvorenú.10. Svedok J. H. vypovedal, že u žalobcu pracoval cca v rokoch 2013 až 2017/2018. Ak k výkonu
práce potreboval náradie, oznámil to žalovanému a on ho zabezpečil. Elektroinštalačný materiál si počas
zákazkydokúpili.ChodilinakupovaťajdoMETRA.KartuodMETRAmalkdispozíciikaždý,maliodfotený

čiarový kód. Pri evidovaní majetku nebol spočiatku žiaden špeciálny postup, neskôr, ak potrebovali niečo
drahšie, dali požiadavku na účtovné oddelenie, a po obdŕžaní sa to zapísalo podľa dohody na kartu
toho, kto bude vec najviac používať. Ku koncu sa takýmto spôsobom evidovalo aj náradie a ostatné
veci. Do skladu režijného materiálu bol voľný prístup. V závere však bola zriadená funkcia skladníka. Po
nahliadnutí do fotografií tyčového vysávača, čističa kobercov a lisu na náboje svedok uviedol, že tieto

veci vo firme nevidel, on ich k práci nepotreboval.

11. Z výpovede svedka K. C., zamestnanca žalobcu vyplynulo, že ak potreboval nejaké náradie
a pomôcky, oznámil to priamemu nadriadenému. Ak sa to nachádzalo na sklade, išli pre to. Nejaké
drobné veci, materiál niekedy nakupovali aj sami, mali firemnú platobnú kartu, bez schválenia
nadriadeného mohli nakúpiť materiál do sumy 100 eur a po skončení mesiaca nákupy vyúčtovali. Pri

drobných nákupoch nepoužíval METRO kartu. Ak potrebovali veci ako telefón, televízor, dali požiadavku
priamemu nadriadenému a ten to zabezpečil. Kartu majetku mal vedenú a evidovali sa na nej veci oproti
podpisu. Po nahliadnutí do fotografií vysávača, čističa a lisu na náboje uviedol, že tieto veci k práci
nepotreboval a ani ich nevidel vo firme.

12. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Košice, oddiel: Sa, vložka číslo: 1621/V vyplýva,
že žalovaný bol predsedom predstavenstva žalobcu od vzniku žalobcu dňa 25.10.2013 do 22.10.2018.
Od 25.10.2013 do 24.7.2018 bol jediným členom predstavenstva. Ďalšími členmi predstavenstva sa
dňa 24.7.2018 stali C. E., I. D. a L. M.. Žalovaný bol členom dozornej rady žalobcu od 23.10.2018 do
26.11.2018.

13. Podľa zápisnice z mimoriadneho zasadnutia dozornej rady žalobcu konaného dňa 1.10.2018
zasadnutie dozornej rady schválilo odvolanie predsedu predstavenstva spoločnosti - žalovaného s
účinnosťou ku dňu prijatia tohto rozhodnutia, teda k 1.10.2018.

14. Mailom zo dňa 11.10.2018 oznámila členka predstavenstva žalobcu žalovanému rozhodnutie
predstavenstva o okamžitom zákaze vstupu žalovaného do priestorov spoločnosti.

15. Z inventarizačného zápisu zo zasadnutia inventarizačnej komisie o vykonaní fyzickej a dokladovej
inventúry drobného majetku spoločnosti k 31.12.2018 zo dňa 25.1.2019 vyplýva evidencia drobného

majetku spoločnosti špecifikovaná v prílohe zápisu. Fyzickou inventúrou sa zistilo manko 23 vecí,
vrátane vecí žalovaných pod položkami 3-8, 10-13 (pol. 12 v počte 1ks) a 20-21. Uvedené veci (okrem
položky 11) sa nachádzajú v zozname drobného majetku, ktorý tvorí prílohu inventarizačného zápisu
a v kolónke je ako zverená osoba uvedený žalovaný.
Podľa inventarizačného zápisu zo zasadnutia inventarizačnej komisie o vykonaní fyzickej a dokladovej

inventúry skladu tovaru, materiálu a režijného materiálu k 31.12.2018 zo dňa 25.1.2019 bolo zistené
manko, pričom chýbali aj veci žalované pod pol. 1-2, 9, 14-19 a 22-24.

16. Výzvami zo dňa 15.11.2018 a 19.2.2019 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie 49 hnuteľných
vecí, zahŕňajúcich aj žalovaných 24 vecí. Žalovaný výzvou zo dňa 6.3.2019 žiadal o presnú špecifikáciu

vecí, preukázanie vlastníctva k veciam, uvedenie, o akú právnu skutočnosť a dôvod sa opiera a doklady
o prevzatí vecí žalovaným.

17. Žalobca predloženými faktúrami a dodacími listami (č.l. 11- 54, 141, 190 a 195) preukázal
nadobudnutie všetkých žalovaných vecí do svojho vlastníctva. Na dodacích listoch resp. faktúrach

v prípade položiek uvedených v žalobe pod č. 1-12, 15-17, 19-21 a 23-24 sa nachádza podpis
žalovaného.
Faktúra vystavená spoločnosťou METRO Cash&Carry dňa 24.4.2018 (č.l. 49) obsahuje o.i. i nákup
položky č. 18 – Kärcher vysávač WD 3 Premium. Nadobúdateľom je žalobca a za tovar bolo platené
platobnou kartou.

Faktúry zo dňa 10.9.2017 (č.l. 190) a zo dňa 23.9.2017 (č.l. 52), obe vystavené spoločnosťou METRO
Cash&Carry obsahujú o.i. i nákup položiek č. 13, 14 a 22. Nadobúdateľom je žalobca (so zákazníckou
kartou 1) a nákupy boli uhradené v hotovosti. Uvedené faktúry sú zaevidované v obratovke (č.l. 443
a nasl.) ako záväzok žalobcu voči žalovanému.18. Žalobca v konaní argumentoval, že zápisy z inventarizácie sú zákonne spracované a obsahujú
všetky náležitosti. Žalovaný veci kupoval z peňazí spoločnosti a spoločnosti ich neodovzdal. Veci nedal

na zaevidovanie, a teda zo strany spoločnosti nemohla byť vyhotovená žiadna špecifická listina o
odovzdaní vecí žalovanému. Na sklad sa dávajú veci, ktoré sú zakúpené za účelom spotreby a pokiaľ
zo skladu neboli vyexpedované, na sklad sa nedostali, lebo neboli ekonomicky spracované. Žalovaný
sám vykonával pôsobnosť predstavenstva a rozhodoval autonómne. Dozornej rade žalovaný predkladal
zavádzajúce informácie o vedení spoločnosti. Po nadobudnutí vedomosti kontrolného orgánu o konaní

žalovaného v rozpore so záujmami žalobcu, bol žalovaný dňa 1.10.2018 odvolaný z funkcie predsedu
predstavenstva žalobcu. Žalovaný zákonné povinnosti nerešpektoval a počas jeho pôsobenia u žalobcu
nikdy nemenoval inventarizačnú komisiu a nikdy nebola zákonným spôsobom vykonaná inventarizácia.
Po ukončení výkonu funkcie bolo zistené, že žalobca zakúpil materiál a tovar, ktorý žalobcovi nikdy
neodovzdal.
Žalovaný sám rozhodoval o tom, čo a kedy nakúpi a ako s nakúpeným tovarom naloží. Po realizácii

nákupu žalovaný predložil faktúru k zaúčtovaniu. Zamestnanci zakúpený tovar fyzicky nevideli a
len za základe verbálneho príkazu žalovaného ho zaúčtovali. Hnuteľné veci žalovaný prideľoval
zamestnancom, o čom sa viedla evidencia zvereného majetku vo forme kariet majetku, kde každý
zamestnanec svojím podpisom potvrdil prevzatie majetku. Žalovaný naďalej disponoval s hnuteľnými
vecami, ktoré neboli zamestnancom pridelené. Karta majetku v prípade žalovaného nikdy nebola

spracovaná, nakoľko ju žalovaný nebol ochotný podpísať s poukazom, že on nie je zamestnancom.
Poverení zamestnanci veci účtovali na sklad metódou prijatia a následného vyskladnenia a tomu
spôsobu účtovania zodpovedá aj vykonaná inventarizácia.
Telefónny aparát Huawei P20 Pro Black bol zakúpený k tel. č. XXXXXXXXXX, ktoré užíval žalovaný.
Telefónny aparát Apple iPhone 6 16 GB bol zakúpený k t.č. XXXXXXXXXX a F. G. X XXX H. A. H.

k t.č. XXXXXXXXXX, tieto číslo naďalej užívajú zamestnankyne žalobcu, ktorým tieto aparáty nikdy
neboli odovzdané k užívaniu, čo potvrdzujú ich čestné prehlásenia (č.l. 186-187). Telefónny aparát Apple
iPhone 6s 128/GB Gray bol zakúpený k t.č. XXXXXXXXXX, ktorý užíval G. J. H.. Telefónny aparát nikdy
nebol zamestnancovi poskytnutý a pri skončení pracovného pomeru nebol ani vrátený, čo potvrdzuje
karta majetku zamestnanca (č.l. 188). Poukaz žalovaného na zakúpenie vysávačov pre potreby projektu

zamestnancaN.niejepravdivý.Podľakartymajetkutohtobývaléhozamestnancamuuvedenévysávače
nikdy neboli zverené. Hnuteľné veci uvedené pod bodmi 13, 14, 18 a 22 zakúpil osobne žalovaný v
METRO Košice. Vec pod bodom 18 žalovaný uhradil platobnou kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXX k
účtu žalobcu. Tvrdenie, že vysávač odovzdal pánovi H. je nepravdivé, nakoľko karta majetku tohto
zamestnanca neobsahuje uvedený vysávač, a tak isto vysávač pán H. pri skončení pracovného pomeru

nevrátil žalobcovi. Zamestnanci nikdy nekupovali tovar, ktorý nebol potrebný na plnenie pracovných
povinností.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že veci nemá vo svojej držbe, tak sa žalobca domáha náhrady škody spočívajúcej
v nákupnej hodnote týchto vecí, nakoľko boli spotrebované, držané a používané žalovaným od doby
ich nadobudnutia, teda ako nové, čiže bez ohľadu na to, že by ich žalobca nejakú dobu využíval a

amortizoval.

19. Po vrátení veci odvolacím súdom žalobca poukázal na predloženú žiadosť o zákaznícku kartu
podpísanú žalovaným pod č. 24 461295, ktoré patrí žalobcovi, kde pod poradovým číslom 1 je uvedené
meno žalovaného. Z predložených faktúr vyplýva, že tovar zakúpil zákazník č. 24 461295 1 - Enprotech,

a.s. Košice (24461295), v zastúpení Radovan Sabo (1). Žalovaný nakupoval na zákaznícku kartu
vydanú na jeho meno a je všeobecne známe, že vstup do obchodných priestorov METRO je možný
len na zákaznícku kartu vydanú na meno. Žalovaný nepreukázal, že by kartu niekomu požičal a že
táto osoba tovar nakúpila, odovzdala žalobcovi a predložila faktúry žalobcovi k preplateniu. Žalovaný
ako štatutárny zástupca požiadal METRO Cash & Carry SR dňa 13.2.2014 a dňa 18.1.2018 o vydanie

ďalších zákazníckych kariet na iné mená. Do METRA Cash & Carry SR mohol vstúpiť len zamestnanec
žalovaného, ktorému bola žalovaným ako štatutárom zabezpečená zákaznícka karta. Zákaznícku kartu
vydanú na jeho meno žalovaný zamestnancom neposkytoval.
Žalobca potvrdil, že sa pravidelne mesačne vyúčtovávali nákupy a platby realizované jednotlivými
zamestnancami, ale táto prax nebola aplikovaná u žalovaného, ktorý voči sebe postupoval inak. Žalobca

voči žalovanému ako členovi predstavenstva evidoval v roku 2017 v účtovníctve na obratových účtoch:
- 355-003 - ostatné pohľadávky voči konateľovi A. B. (jedná sa pomenovanie účtu voči členovi
predstavenstva, aj keď je označený ako konateľ) v celkovej výške 37.314,88 eur
- 365-001- ostatné záväzky voči konateľovi A. B. v celkovej výške 11.191,02 eur.V zostave spracovanej ako „Obratovka za obdobie od 1.1.2017 do 31.12.20217“, účet 365-001 - ostatné
záväzky voči konateľovi A. B. je evidovaná aj faktúra č. 0/0(024)0018/0694431 na sumu 530,40 eur,
v ktorej je subsumovaná úhrada hnuteľných veci v žalobe uvedených pod položkou 13 a 14 a faktúra

č. 0/0(024)0018/068020 na sumu 520,79 eur, ktorou bola uhradená hnuteľná vec pod položkou 22. V
roku 2017 žalobca dlžil žalovanému sumu 11.095,48 eur (v tejto sume je obsiahnutá aj kúpna cena
hnuteľných vecí uvedených pod položkou 13,14 a 22) a žalovaný žalobcovi sumu 37.314,88 eur. K
31.12.2017 boli vzájomné pohľadávky a záväzky žalobcu a žalovaného, ktoré sa kryli, teda do výšky
11.095,48 eur započítané a zvyšok záväzku žalovaného vo výške 18.213,30 eur bol preúčtovaný ako

neuhradený záväzok do roku 2018. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že sa vzájomne započítavali
pohľadávky a záväzky.
Eventuálny výrok žalobcu vyjadrený sumou vo výške 6.432,39 eur je súčtom nadobúdacej ceny
hnuteľných vecí uvedených v žalobe pod číslom 1 až 24. Žalobca sa domáha náhrady vo výške
nadobúdacej ceny vecí z dôvodu, že žalovaný veci zakúpil u predajcov ako nové, nikdy ich žalobcovi
neodovzdal, ponechal si ich ako nové a také je aj povinný žalobcovi vrátiť, resp. v tejto cene nahradiť.

20. Žalovaný v rámci procesnej obrany poukazoval na nedôvodnosť, zmätočnosť a účelovosť žaloby,
ktorá je zrejmá už len z toho, že pred podaním žaloby žalobca vyzýval žalovaného na vydanie
49 položiek, nemal ochotu svoj nárok mimosúdne preukázať a žaloval už len 24 položiek. Žalobca
preukázal len to, že žalovaný ako štatutár pri nadobúdaní hmotného majetku podpísal dodacie listy,

čím spoločnosť žalobcu nadobudla tento majetok. Žalovaný žiadnym majetkom žalobcu nedisponuje.
Ak by veci neboli spoločnosťou riadne zaevidované, nemohli by figurovať ani v zozname drobného
majetku. Pri položke 12 žalobca žiada vrátenie dvoch kusov, pričom podľa inventarizačného zápisu
chýbal len jeden kus. Žalobcom požadované veci označené v inventarizačnom zápise ako režijný
materiál (avšak nejde o režijný materiál) sú rovnako zmätočné. Pri položke 24 označenej druhovo v

inventarizačnom zápise chýbajú 3 kusy, v žalobe je uvedený jeden kus, ktorý by mal byť u žalovaného,
nedá sa identifikovať. Pri vykonaní inventarizácie majetku podľa zákona o účtovníctve sú podkladom pre
inventarizáciu inventúrne súpisy majetku. Žiadny takýto doklad žalobca nepredložil, rovnako ani kartu
majetku podpísanú žalovaným, že akékoľvek veci v majetku žalobcu prevzal. Jemu zverený majetok
bol aj na karte podpísaný a ostal v dispozícii žalobcu. Inventarizácia bola vykonaná až 25.1.2019, teda

viac ako 3 mesiace po skončení funkcie žalovaného ako štatutárneho orgánu žalobcu, nevynímajúc
zákaz vstupu žalovanému do objektu žalobcu ešte počas výkonu jeho funkcie, a preto nemôže niesť
zodpovednosť za akékoľvek zistenia.
Vysávač C. bol zakúpený pre účely projektu zamestnanca G. N.. Faktúra za nákup v METRE bola
uhradená hotovosťou, čiže je otázne, čo sa dostalo do účtovníctva.

Je právne absurdné dožadovať sa, aby žalovaný preukázal odovzdanie veci žalobcovi, keď za žalobcu
konal. Žalobca mal všetky požadované hnuteľné veci riadne zaevidované, vedené na sklade alebo
na karte majetku a to, že by mali byť v dispozícii žalovaného, nepreukázal. Žalobca reálne týmito
vecami disponoval a pri fyzickej inventúre v sklade môžu chýbať len veci, ktoré doň boli predtým reálne
naskladnené.Obajasvedkoviapotvrdili,ženákupyrealizovaliajzamestnanci.Akniesúveciekonomicky

spracované, na sklad sa nedostanú a nemôžu byť ani vyexpedované, ale nemôžu ani chýbať. Ak bol
žalobca schopný vyhotoviť fyzickú inventúru hotovostnej pokladne a dokladovej inventúry pohľadávok k
10.10.2018, neobstojí, že je „zdĺhavejší proces“, aby bola vykonaná fyzická inventúra hnuteľných vecí o
tri mesiace neskôr. Podpredsedníčka predstavenstva žalobcu jednoznačne uviedla, že všetok zakúpený
majetok riadne evidovali. Žalovaný popieral, aby dával konkrétne pokyny v otázkach účtovania a jeho

postupov, nakoľko sa jedná o odbornú činnosť, ktorá sa riadi príslušnou zákonnou úpravou a žalovaný
nie je ekonóm ani účtovník a nikdy jej nedal pokyn, aby v účtovnom programe zaraďovala majetok, ktorý
nebol evidovaný na kartu iného zamestnanca, na jeho meno. Navyše, žalobca disponoval externým
daňovým poradenstvom. Žalovaný ako člen predstavenstva vydával ústne pokyny, avšak neukladal, ako
majú odborní resp. vedúci pracovníci svoju prácu vykonávať.

Žalovaný bol odvolaný z funkcie štatutárneho orgánu k 1.10.2018, následne bol v dozornej rade do
16.11.2018 a inventarizačný záznam, na ktorom žalobca postavil svoju žalobu o chýbajúcom majetku
je až z 25.1.2019.

21. Žalovaný po vrátení veci odvolacím súdom v konaní potvrdil, že podpisy na jednotlivých dodacích

listoch sú jeho. Potvrdil, že všetok tovar (s výnimkou tovaru nakupovaného v spoločnosti METRO)
prevzal ako štatutár žalobcu.
Poukázal na to, že ak odvolací súd požaduje preukázanie skutočnosti, ako každá položka opustila sféru
dispozície žalovaného len preto, že podpísal dodací list resp. zakúpil vec pre žalobcu a v jeho prospech,tak pri 24 položkách v priebehu rokov 2013 - 2018 to nie je reálne. Presne si to nemôže pamätať a nie
je dôvodné očakávať, aby bývalí zamestnanci, ktorí boli nútení odísť z pracovného pomeru od žalobcu
po roku 2018 boli ochotní svedčiť a nie je to dôvodné to očakávať ani od C. E.. Riadnu závierku bol

žalobca povinný vykonať k 31.12.2018 a neobstojí „že išlo o zdĺhavejší čas“. Všetky položky podliehali
inventarizácii k 31.12. toho ktorého roka. Skutočný stav majetku sa zisťuje inventúrou. Skutočné stavy
majetku a záväzkov a vlastného imania sa zapisujú do inventúrneho súpisu, ktorý sa porovnáva so
stavom v účtovníctve a výsledky sa uvedú v inventarizačnom zápise. Podľa opatrenia Ministerstva
financií SR č. MF/23054/2002_92 účtovať na sklad je možné len vtedy, keď je materiál a tovar aj prevzatý

na sklad. Aj z výpovede pána H. vyplynulo, že žalobca mal na sklade skladníka, teda je vylúčené, aby
na sklade chýbal tovar alebo materiál, ktorý tam nebol reálne naskladnený, čo popiera argumentáciu
žalobcu, že položky naskladnené na sklad a následne chýbajúce - položky číslo 1, 2, 9, 14, 15, 16,
17, 18, 19, 22, 23 a 24 žalovaný po zakúpení neodovzdal do dispozície žalobcu a ich prípadná strata
zistená pri inventúre skladu k 31.12.2018 t.j. 3 mesiace po skončení funkcie štatutára je pripisovaná
na ťarchu žalovaného. Ak mali byť žalobcovi chýbajúce veci zverené, museli mu byť po zakúpení

reálne odovzdané. Použitie zákazníckej karty METRO preukazuje len to, že tam zákazník nakupoval. Do
METRA môže vstúpiť každý, kto sa preukáže platnou zákazníckou kartou. Každý zo zamestnancov, kto
mal záujem, si zákaznícku kartu vydanú žalobcovi mohol naskenovať do mobilu a používať na súkromné
nákupy. Veci patriace žalobcovi žalovaný nemal a nemá v držbe, a preto nie je žiaden právny dôvod, aby
malčokoľvekžalobcovivrátiť,čiužvecnealebonahradiťpeňažne.Žalobaješikanóznymvýkonompráva

zo strany žalobcu a v prípade priznania náhrady v peniazoch za hnuteľný majetok vo výške vstupnej
ceny, ktorý si už žalobca jednorázovo uplatnil ako daňový náklad, uplatnil si odpočet DPH, účtovná
hodnota je 0 eur a môže byť kedykoľvek vyradený, by vzniklo na strane žalobcu bezdôvodné obohatenie
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na karte majetku žalovaného sa nenachádzali žiadne položky, ktoré
sú predmetom sporu. Žalovaný majetok zakúpený z finančných prostriedkov žalobcu vždy odovzdal

spolu s dokladom o kúpe žalobcovi. Z výpovede C. E., kde uviedla, že účtovné postupy konzultovala s
daňovými poradcami a daňovými mzdovými centrami, s ktorými spolupracujú, jasne vyplýva, že pokyny
ako zaradiť majetok nemohol dávať a ani nedával žalovaný, ktorý nemá odborné znalosti v oblasti
účtovníctva a ekonomiky. Žalobca mal zamestnané osoby s odborným vzdelaním na oblasť účtovníctva
a navyše odborné externé poradenstvo. Podľa vedomostí žalovaného sa drobný majetok každoročne

účtoval do spotreby a ďalej sa neinventarizoval. Je absurdné, aby fyzicky chýbala na sklade vec, ktorá
tam fyzicky nebola naskladnená a aby akciová spoločnosť zistila po niekoľkých rokoch, že jej fyzicky
chýba 24 položiek drobného hmotného majetku, ktoré tam údajne ani nikdy fyzicky neboli. V prospech
argumentácie žalobcu nesvedčí ani jeho neschopnosť predložiť súdu inventúrne súpisy k predloženým
inventarizačným zápisom zo dňa 25.1.2019 k inventúram, deň vykonania ktorých z nich nie je zrejmý.

Žalovaný bol jediným štatutárom a len on bol oprávnenou osobou na vydanie platobnej karty i
na podpisovanie dokumentov. Podpísanie nadobúdacieho dokladu štatutárom neznamená, že týmto
momentom začína jeho neoprávnená držba veci nadobúdanej spoločnosťou ním ako fyzickej osoby.
Tvrdenie žalobcu, že žalovaný porušil svoje povinnosti štatutára a za jeho pôsobenia nebolo účtovníctvo
vedené riadne a preukázateľne a že mal konať nezákonne, žalovaný popieral. Spoločnosť žalovaného

RASEMA s.r.o. bola v rokoch 2013 – 2017 vlastníkom 50 % akcií žalobcu, neskôr 33,3%, preto je
absurdné, aby žalovaný mal akýkoľvek záujem spoločnosť poškodzovať. Žalobca je akciová spoločnosť
so zamestnanými účtovníčkami, dozornou radou, externým daňovým poradenstvom a podliehajúci
auditu.
Nevyhnutným predpokladom v konaní o vydanie vecí je podľa ustálenej judikatúry preukazovanie

vlastníckeho práva a skutočnosti, že žalovaný vec neoprávnene zadržiava. Preto nie žalovaný
má preukázať odovzdanie každej veci žalobcovi, ale žalobca má preukázať, že mu ich žalovaný
neoprávnene zadržiava. Žalovaný nemôže preukazovať odovzdanie 24 položiek zakúpených v priebehu
roku2013až2018,keďboljedinýmčlenomštatutárnehoorgánuinakakoopísanímobvykléhospôsobua
keď na ekonomickom oddelení pracovali účtovníčky. Na konci oboch obratoviek je uvedená zodpovedná

osoba. Žalovaný považuje použitie scanu s jeho podpisom na obratovkách za zneužitie a falšovanie.
Žalobca nepreukázal uskutočnenie zápočtu v sume 11 095,48 eur, vytlačením dvoch zostáv sa zápočet
nepreukazuje. Nepreukázal, že položky žalobcu uvedené v žalobe a uhradené hotovosťou žalovanému
boli žalovanému preplatené.

22. Žalovaný navrhol vykonať dôkaz predložením GPS záznamu k služobnému vozidlu žalobcom za
účelovom účinného popretia osobného prevzatia položky 6 - LIS 605 XL19 žalovaným u dodávateľa v
Novom Meste nad Váhom. Rovnako žiadal, aby žalobca predložil inventúrne súpisy k inventarizačným
zápisom zo dňa 25.1.2019 ku dňu 31.12.2018 a inventúrne súpisy a inventarizačné zápisy kinventarizácií drobného majetku, skladu tovaru, materiálu a režijného materiálu k 31.12.2013, k
31.12.2015, k 31.12.2016 a k 31.12.2017 tvrdiac, že ak uvedené položky neboli v dispozícii žalobcu po
ich zakúpení, malo by to byť zistené pri inventarizácii v príslušnom kalendárnom roku. Žiadal tiež, aby

žalobca preukázal predložením rozhodnutia finančnej správy, že účtovníctvo v spoločnosti nebolo do
apríla 2018 riadne vedené.

23. K žalovaným navrhovaným dôkazom žalobca uviedol, že služobné osobné motorové vozidlo žalobcu
v roku 2016 nebolo vybavené GPS. Prevzatie lisu žalovaným preukazuje potvrdenie spol. RDA s.r.o.

Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25.2.2019 bez ohľadu na to, akú formu prepravy zvolil žalovaný.
K požadovaným inventúrnym súpisom a zápisom uviedol, že v období od 25.10.2013 do 24.7.2018 bolo
predstavenstvo žalobcu obsadené len jedným členom, a to žalovaným, ktorý sám vykonával pôsobnosť
predstavenstva a v rámci tejto pôsobnosti rozhodoval autonómne. Žalovaný si neplnil základné zákonné
povinnosti štatutárneho orgánu, čoho následkom je nemožnosť zdokladovania jednotlivých jeho úkonov.
Žalobca (a ani žalovaný) nemal vedomosť o vydaní rozhodnutia finančnej správy o nie riadnom vedení

účtovníctva žalobcu počas pôsobenia žalovaného ako štatutára.

24. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

26. Jednou z foriem vlastníckych žalôb v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie veci

(tzv. vindikačná resp. reivindikačná žaloba). Vlastník má právo domáhať sa vydania veci od toho, kto mu
vec fakticky neprávom zadržiava, zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu vlastníckeho práva a odmieta
mu vec vydať.

27. Predpokladom úspešnosti žaloby o vydanie veci je preukázanie, že žalovaný neoprávnene zadržiava

vec patriacu žalobcovi.

28. Vzhľadom na charakter vindikačnej žaloby je nevyhnutné, aby vec bola v žalobe dostatočne
identifikovaná. Hnuteľná vec musí byť identifikovaná tak, aby bola odlíšiteľná od všetkých podobných
vecí rovnakého druhu. Súd považuje hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha, za dostatočne

identifikované pre účely konania o vydanie veci. Označenie jednotlivých vecí v žalobe v spojení
s nadobúdacími dokladmi je nezameniteľné s inými, druhovo rovnakým hnuteľnými vecami. Námietka
žalovaného o nedostatočnej identifikácii vecí je preto nedôvodná.

29. Žalobca predloženými faktúrami a dodacími listami (č.l. 11- 54, 141, 190 a 195) preukázal

nadobudnutie žalovaných vecí do svojho vlastníctva. V danom prípade je nesporné, že žalovaný
vykonával funkciu jediného štatutárneho orgánu žalobcu v čase, kedy žalobca nadobudol v žalobe
uvedené hnuteľné veci. Žalovaný ako jediný člen a predseda predstavenstva podpisoval zmluvy resp.
dodatky k nim a zároveň preberal tovar za žalobcu. Táto okolnosť bola v konaní nesporná. Žalovaný
potvrdil, že na dodacích listoch a faktúrach sa nachádza jeho podpis a že prevzal všetky veci pod

pol. 1-12, 15-17, 19-21 a 23-24 (t.j. všetky okrem vecí nakúpených v spoločnosti METRO Cash&Carry,
prevádzka Košice).
Nákup hnuteľnej veci pod položkou 18 bol vykonaný v prevádzke METRO Cash&Carry s použitím karty
vydanej žalobcovi na meno žalovaného. Tovar bol platený platobnou kartou žalobcu, ktorou disponoval
žalovaný ako štatutár žalobcu. Túto skutočnosť žalovaný nespochybňoval.

Žalovaný rozporoval nákup tovaru – položiek 13,14 a 22 žalovaným poukazujúc na to, že oskenovanou
zákazníckou kartou METRO disponovali viacerí zamestnanci, ktorí ju používali i pre vlastné nákupy.
Úhrada tovaru bola pritom uskutočnená v hotovosti. Používanie ofotenej zákazníckej karty žalobcu
potvrdil aj svedok pán H.. Žalobca tvrdil a preukázal, že aj pri nákupe týchto vecí bola použitá zákaznícka
karta žalobcu vydaná na meno žalovaného. Z účtovných podkladov žalobcu – účtovných zostáv za

rok 2017 vyplýva, že faktúry obsahujúce nákup uvedených položiek boli vedené ako záväzok žalobcu
voči žalovanému. K úhrade tohto záväzku došlo po započítaní /zohľadnení záväzku žalovaného voči
žalobcovi. Tým došlo k vyplateniu kúpnej ceny za predmetné veci žalobcom žalovanému, sumu ktorú si
uplatnilžalovanýakokupujúci–nakupujúcivreťazciMETRO.Tútookolnosťžalovanýrozporoval,žiadnekonkrétne tvrdenia o opaku však neuviedol. Ak by aj nedošlo k úhrade sumy za predmetné faktúry, je
zjavné, že vyfakturovanú sumu v zmysle dotknutých faktúr žalobca evidoval ako dlh voči žalovanému,
z čoho možno vyvodiť, že ku kúpe tovaru došlo hotovosťou žalovaným. Pre doplnenie súd uvádza,

že žalovaný ani nepreukázal, že zákaznícku METRO kartu vystavenú na jeho meno použil niektorý
konkrétny zamestnanec žalobcu. Žalovaný len všeobecne uvádzal, že viacerí zamestnanci disponovali
skenom jeho zákazníckej karty (spoločnosť pritom disponovala tromi zákazníckymi kartami na rôzne
mená). Predmetná argumentácia je ale v rozpore s tým, že žalovaný faktúry obsahujúce veci pod pol.
13,14 a 22 predložil žalobcovi.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti súd ustálil, že všetky v žalobe uvedené hnuteľné veci ako
položky 1-24 sa dostali do dispozičnej sféry žalovaného.

31. Ako uviedol odvolací súd (ktorého názorom je tunajší súd s poukazom na § 391 ods.2 CSP)
viazaný, žalovaného následne zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, ako s danými vecami

– každou jednotlivo naložil, ako a kedy ju odovzdal spoločnosti, komu ju odovzdal a pod. Žalovaný
uvádzal, že nie je možné od neho požadovať, aby si pamätal, komu kedy zveril každú z 24 hnuteľných
vecí prevzatých ním ako štatutárnym orgánom žalobcu v rokoch 2013- 2018. Žalovaný ku žiadnej
z týchto vecí neuviedol, ako s ňou bolo následne naložené. Opakovane len uvádzal, že všetky veci
boli žalobcom riadne zaevidované a ak by neboli naskladnené, nemohli by ani chýbať. Poukazoval na

absenciu inventarizačných súpisov k vyhotovenému inventarizačnému zápisu z 25.1.2019 a absenciu
inventarizačnýchsúpisovazápisovzapredchádzajúceobdobia.Ajkeďuvedenédôkazyžalobcanapriek
žiadosti žalovaného nepredložil tvrdiac, že účtovníctvo žalobcu v rokoch 2013 – 2018 nebolo z dôvodu
neplnenia si zákonných povinností žalovaným riadne vedené, predmetné doklady by nemali relevantnú
výpovednú hodnotu pre preukázanie, komu boli skutočne, fyzicky jednotlivé veci odovzdané (bez ohľadu

na účtovné zaevidovanie). Je nepochybné a ani nebolo v konaní sporné, že doklady o všetkých
zakúpených hnuteľných veciach boli odovzdané na účtovné zaevidovanie. Spoločnosť tieto zakúpené
veci účtovne evidovala, uvedené však nepreukazuje, kde – u koho sa veci fyzicky nachádzali, keďže
neboli zaevidované na karte žiadneho zo zamestnancov, ale boli zapisované na meno žalovaného resp.
evidované ako „nezaradené“.

32. Aj keď bolo manko hmotného majetku zistené až po uplynutí doby cca 3 mesiacov po skončení
výkonu funkcie žalovaného, v konaní nebolo preukázané, že v čase výkonu funkcie žalovaného ako
štatutárneho orgánu žalobcu tento predmetné veci, ktoré prevzal, žalobcovi resp. niektorému jeho
konkrétnemu zamestnancovi odovzdal.

33. Návrh žalovaného na predloženie GPS k služobnému motorovému vozidlu žalobcu z obdobia
prevzatia položky 6 (LIS 650 XL 19) súd považoval za nedôvodný, keďže žalobca tvrdil, že predmetné
vozidlo nebolo vybavené GPS systémom, ale aj za nehospodárne, pretože žalovaný potvrdil prevzatie
uvedenej hnuteľnej veci. Spôsob, akým došlo k prevzatiu predmetnej veci žalovaným je irelevantný.

Rovnako súd za nedôvodný považoval návrh na predloženie rozhodnutia finančnej správy o nie riadnom
vedení účtovníctva žalobcu počas pôsobenia žalovaného ako štatutára, keď strany sporu o vydaní
takéhoto rozhodnutia ani nemali vedomosť, pričom opätovne nejde o dôkaz preukazujúci rozhodujúce
skutočnosti v spore.

34. Žalobca sa v danom konaní domáhal ochrany svojich práv eventuálnym petitom. O taký petit ide v
prípade, ak žalobca žiada zaviazať žalovaného na jeden druh plnenia a len ak objektívne nebude možné
vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné plnenie. Žalobca v spore o vydanie vecí
pre prípad nemožnosti vydania vecí (či už preto, lebo vec neexistuje alebo ju žalovaný nemá) žiada od
žalovaného peňažnú náhradu. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností opodstatňujúcich petit v

jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu zamietne.

35. V prejednávanom spore súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom preukázania, komu ním prevzaté veci (za žalobcu) odovzdal, teda ako s nimi
naložil po tom, čo sa dostali do jeho dispozičnej sféry. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že

žalobca sa dôvodne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k hnuteľným veciam špecifikovaným
vžalobe,keďžeuvšetkýchbolopreukázanénadobudnutieichvlastníctvažalobcomaocitnutiesavsfére
dispozície žalovaného. Účtovná evidencia a spôsob jej vedenia nie sú rozhodujúce pre rozhodnutie
súdu, pretože relevantné je fyzické odovzdanie žalovaných vecí.Nakoľko žalovaný opakovane v priebehu konania uvádzal, že predmetnými vecami nedisponuje (pričom
nepreukázal následnú dispozíciu s nimi), žalobe v prvom petite – o vydanie vecí nie je možné
vyhovieť. Žaloba bola preto v uvedenom rozsahu zamietnutá. Pre tento prípad žalovaný požadoval

finančnú náhradu – zaviazanie žalovaného zaplatiť mu hodnotu vecí. Požadoval pritom priznať mu
sumu predstavujúcu nadobúdaciu hodnotu vecí, pretože žalovaný nadobudol veci ako nové a s takými
disponoval. Voči uvedenému namietal žalovaný poukazujúc na to, že u predmetných vecí bol uplatnený
odpočet DPH a majú nulovú hodnotu. Priznaním uvedenej náhrady by došlo na strane žalobcu
k bezdôvodnému obohateniu.

36. Podľa ust. § 420 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

37. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia (§ 443 Občianskeho
zákonníka).

38. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (viď R 55/1971).

39. V prejednávanom spore vznikla konaním žalovaného – ponechaním si vecí žalobcu (keďže
nepreukázal následnú dispozíciu vecí) žalobcovi škoda vo výške kúpnej ceny jednotlivých vecí. Žalobca

predmetnými vecami nedisponoval, disponoval nimi od počiatku žalovaný, preto je povinný nahradiť
žalobcovi škodu spočívajúcu v nadobúdacej hodnote prejednávaných vecí, keďže týmto konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda v uvedenom rozsahu. Nadobúdacia hodnota vecí nebola v konaní
sporná a bola preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Súd má za to, že priznaním náhrady
predstavujúcej kúpnu cenu jednotlivých vecí nedôjde na strane žalobcu vo vzťahu k žalovanému

k bezdôvodnému obohateniu.

40. Súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.432,39 eur pozostávajúcu z kúpnej ceny
vecí:
1. NB HP 255 G6 E2-9000E 16,5“ HD CAM 128 GB vo výške 266 eur

2. ASUS ZENPAD 10Z301M 10,1“ MTK QuaD-CORE vo výške 156 eur
3. Huawei P20 Pro Black vo výške 348,75 eur
4. APPLE IPAD MINI 4 16GB WI-FI SILVER 128GB vo výške 344,46 eur
5. MOBIL SAMSUNG GA“AXY A5 WHITE vo výške 254,53 eur
6. Lis 650 XL 19 vo výške 797,87 eur

7. Apple iPhone 6 16 GB Gray vo výške 157,50 eur
8. F. G. X XXX H. A. H. vo výške 442,50 eur
9. F. G. XX XXX/XX H. vo výške 251,25 eur
10. TV Samsung 452“LED vo výške 343,29 eur
11. PC GIGABYTE NUC-BRIX 3227U BAREBONE vo výške 225 eur

12. 2 ks Pamäť DDR3KINGSTON 8GB 1600MHZ CL9 vo výške 120,62 eur
13. Kärcher podlahový čistič FC 5 vo výške 172,99 eur
14. LP Rowentas clean &astem RY7557W vo výške 149,99 eur
15. 43“LED Philips 435OUC-UHD, IPS, 2 x DP, HDMI vo výške 480 eur
16. MB ASUS PRIME A320M-K sock.AM4 A320 vo výške 48 eur

17. CPU AMD RYZEN 3 2200G BOX vo výške 84 eur
18. Kärcher vysávač WD 3 Premium vo výške 87,59 eur
19. Tlačiareň EPSON A4 COLORE L386 AIO USB vo výške 152 eur
20. DISPLEY LG 32LF510B 32“ vo výške 187,27 eur
21. DISPLEY LG 43LF630V 43“ vo výške 562,89 eur

22. Kávovar DELONGHI ECAM 23,460 RY7557W vo výške 433,99 eur
23. Monitor ASUS VC279H-W IPS vo výške 178,50 eur a
24. PORTABLE SSD 256GB PLEXTOR EX1 READ/WRIT USB vo výške 187,40 eur.41. Pre úplnosť súd dodáva, že v záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť
jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení
hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j.

preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné
bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho
priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania
súd uznal za pravdivé. Neunesenie dôkazného bremena vedie k neúspechu v spore.
Pri vyhodnocovaní dôkazov pritom súd v súlade s ust. § 191 ods.1 CSP postupuje podľa svojej úvahy

a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

42. Žalobca tiež žiadal priznať mu popri sume 6.432,29 eur zákonné úroky z omeškania počnúc
11.9.2020, kedy sa na pojednávaní dozvedel, že žalovaný predmetnými vecami nedisponuje.

43. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

44. V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. V zhode s cit. ustanoveniami súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z

omeškania 5% ročne zo sumy 6.432,39 odo dňa 26.6.2021. Súd vychádzal z toho, že žalovaný sa
o uplatnení peňažného nároku dozvedel preukázateľne na pojednávaní dňa 24.6.2021, nasledujúci deň
(25.6.2021) bol v zhode s § 563 Občianskeho zákonníka povinný plniť, a teda v omeškaní s úhradou je
odo dňa nasledujúceho t.j. od 26.6.2021. Žalobu v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva (úrokov
z omeškania za obdobie od 11.9.2020 do 25.6.2021) súd ako nedôvodnú zamietol.

46. Lehota na plnenie vyplýva z § 232 ods. 3 veta prvá CSP.

47. Súd dopĺňa, že skutočnosť, že žalobca sa rozhodol žalovať o vydanie 24 vecí (eventuálne o
zaplatenie ich hodnoty), i keď pred podaním žaloby vyzýval žalovaného na vydanie 49 vecí nesvedčí

o tom, že ide o zmätočnú resp. účelovú žalobu zo strany žalobcu. Je na žalobcovi, či a v akom rozsahu
si uplatní svoj domnelý nárok súdnou cestou.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky, považuje sa

za úspešnú stranu sporu, z dôvodov ktorých mu súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v
plnom rozsahu. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

51. V rámci trov konania rozhodoval súd i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 1, ods. 3 CSP).

Odvolací súd uznesením zo dňa 14.11.2022 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže ide o jednotné prvoinštančné konanie,
ktoré netvorí pri zrušení rozsudku odvolacím súdom samostatné celky, súd o trovách prvoinštančného
i odvolacieho konania rozhodol podľa konečného úspechu strán v konaní.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.