Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 27, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-16Csp/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7523202359
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7523202359.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v právnom spore žalobkyne A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom A. XX, A., zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova
6, Košice proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava
o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 850024148
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 23.4.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobu v zostávajúcom rozsahu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2023 domáhala určenia neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným (pôvodne označený ako žalovaný
v 1.rade) dňa 23.4.2013. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela formulárovú typovú
spotrebiteľskú zmluvu – Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere
č. 8500024148. Na základe žiadosti žalobkyne jej bola schválená výška úveru /úverový limit 1 170

Eur, počet splátok 42 s mesačnou splátkou 62,69 Eur. RPMN za úver činila 65,20 % a ročná úroková
sadzba 70,02 %. Uzavretá zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a obsahuje neprijateľnú odplatu za
úver. Dohoda o výške úrokov je nesúladná s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda neplatná. Žalobkyňa
a žalovaný súčasne uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Dohoda o zrážkach zo
mzdy nespĺňa požiadavky formulované v ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a je
neplatná. Dohoda neobsahuje označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých
zrážok. Neobsahuje predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné

spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, prípadne jej zmluvné pokuty, náklady,
ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky
voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej dodatkov, je neurčité, a preto neplatné.
V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a
úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy svojim
obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa,

teda žalobkyne. Suma 1 170,- Eur v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy je uvedená len v súvislosti
s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku II. Dohody o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok.
Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj naddohodnutú výšku mesačnej zrážky. Navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje
obchádzanie náležitostí dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy
predstavujeformulárovúzmluvu,ktoránebolaindividuálnedojednaná.Zhľadiskaposúdeniaprípustnosti

žaloby v zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) možno v
zmysle ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzať z toho, že ak môže byť predmetom konania
žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, môže byť predmetom konania aj žaloba o neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy; ide o žalobu v zmysle § 137 d) CSP a pre jej prípustnosť preukazovanie
naliehavého právneho záujmu nie je potrebné.

2. Na návrh žalobkyne súd uznesením zo dňa 18.5.2023 č.k. K3-16Csp/87/2023-19 uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a pôvodne žalovanému v 2.rade Faurecia
Automotive Slovakia s.r.o. povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o
zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy.

3. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 27.6.2023 č.k. 6CoCsp/33/2023-54 zmenil uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy tak,
že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Odvolací súd v predmetnom uznesení o.i. konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
medzi sporovými stranami dňa 23.4.2013 v tomto štádiu konania nevykazuje znaky rozporu so zákonom
a má všetky zákonom vyžadované náležitosti, jasne sú v nej označené zmluvné strany - žalovaný ako
veriteľ a žalobkyňa ako dlžník, v dohode bol vymedzený aj jej predmet tak, že sa ňou zabezpečuje
pohľadávka zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024148 vo výške 1.170 Eur, predstavujúcej

istinu úveru, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstvom úveru
(revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti (žalovanému)
preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími
prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti
so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Na základe tejto dohody má veriteľ právo na výplatu zrážok

zo mzdy dlžníčky v dohodnutej výške 62,69 Eur mesačne, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka.
V zmysle tejto dohody budú vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka jeho zamestnávateľom až do doby,
kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. Z predloženej dohody o zrážkach zo
mzdy nepochybne vyplýva, že obsahuje označenie pohľadávky a je v nej určený aj rozsah nárokov
veriteľa. Odvolací súd poznamenal, že je obtiažne vyčísliť konkrétny rozsah záväzku žalobkyne v čase

uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je zrejmé, ako bude revolving po uzavretí zmluvy
čerpaný a ako sa bude vyvíjať platobná disciplína dlžníka. Uviedol tiež, že dohodu o zrážkach zo
mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ide o samostatnú dohodu a
žalobkyňa v návrhu netvrdí žiadne neprijateľné podmienky v tejto dohode. Nestotožnil sa ani s tvrdením
žalobkyne, že samotná skutočnosť, že k podpisu dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvy o revolvingovom

úvere došlo v rovnaký deň, má nasvedčovať tomu, že nebola individuálne dojednaná a žalobkyňa na
preukázanie (osvedčenie) tejto skutočnosti neponúkla žiadne dôkazy. Žalobkyňa teda mala na výber,
či uzavrie dohodu o zrážkach zo mzdy alebo sa dohodne s veriteľom na inom spôsobe zabezpečenia
pohľadávky z úverovej zmluvy. Podotkol, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie
záväzkov a je upravená v § 551 Občianskeho zákonníka a s účinnosťou od 1.5.2014 je akceptovaná

aj ako spôsob zabezpečenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv (§ 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa). V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere dňa 23.4.2013 nebol spôsob
zabezpečenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv dohodou o zrážkach zo mzdy vylúčený, dohoda
bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a žalobkyňa ani netvrdila, že by nebola poučená o dôsledkoch jej
uzavretia a nemala možnosť ju odmietnuť. Stotožnil sa s názorom Krajského súdu v Trnave vyjadreným

v rozhodnutí sp.zn. 10Co/5/2018, v zmysle ktorého „značnú“ nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje
sám osebe ani fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť priamo bez súdneho
rozhodnutia, kde poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13, v zmysle ktorého sama
skutočnosť, že presadzovanie nárokov zo zmluvy je možné aj bez ingerencie súdu, nie je v rozpore
so Smernicou č. 93/13/EHS za predpokladu, že existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon

a že existuje účinná následná súdna kontrola. Dohoda nezakladá značnú nerovnováhu zmluvných
strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa, ani si ňou spotrebiteľ neprimerane nezhoršil svoje
postavenie voči dodávateľovi. Ani prípadné určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom
na neprijateľné podmienky týkajúce sa nesprávneho výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov -RPMN a ani prípadný záver o rozpore odplaty za úver s dobrými mravmi, a teda určenie jej neplatnosti
nemá za následok neplatnosť celej zmluvy o revolvingovom úvere a v nadväznosti na to aj neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy.

5. Na návrh pôvodne žalovaného v 2.rade súd zrušil uznesenie súdu zo dňa 18.5.2023 č.k.
K3-16Csp/87/2023-19 vo výroku o povinnosti žalovaného v 2.rade zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy žalobkyne, pretože išlo o povinnosť nadväzujúcu na povinnosť žalovaného zdržať sa výkonu
dohody zrážok zo mzdy, ktorá bol odvolacím súdom zrušená.

6. Uznesením zo dňa 10.5.2024 č.k. K3-16Csp/87/2023- 104 súd zastavil konanie voči pôvodne
žalovanému v 2.rade.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.5.2023 popieral existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy – právneho úkonu, ktorý je právnou skutočnosťou. Určovacia žaloba je v zmysle
ustanovení CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to ustanovuje osobitný predpis.
Podaná žaloba je neprípustná, pretože žiadny osobitný zákon takýto typ žaloby neupravuje. Žalovaný
popieral tvrdenie žalobkyne, že uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy by nemala obsahovať určenie
druhu zabezpečenej pohľadávky a že jej obsah má byť neurčitým. Obsah dohody o zrážkach zo mzdy

výslovne uvádza, že pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy
o revolvingovom úvere... Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací prostriedok pohľadávok z
konkrétnej úverovej zmluvy. Vymedzenie zabezpečenej pohľadávky v dohode o zrážkach zo mzdy
obsahuje jednoznačné vymedzenie toho, že zabezpečuje záväzok žalobcu (dlžníka) splatiť úver a jeho
príslušenstvo na základe konkrétnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vymedzením vzťahujúcim sa na

prípadné ostatné nároky vyplývajúce z daného zmluvného vzťahu – revolving, jeho príslušenstvo či
sankcie – vymedzuje nároky, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti. Určenie zabezpečovanej pohľadávky
nemusí byť v zmysle zákonnej úpravy len číselné, ale môže byť uskutočnené každým spôsobom, na
základe ktorého sa pohľadávka dá identifikovať. Dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky
vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky, a tiež to, na základe čoho konkrétne

pohľadávka vznikne (úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, čo
pohľadávka znamená. Žalovaný tiež popieral tvrdenia o vnútení dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa
v podanej žalobe neuviedla, aké skutočnosti ju mali bezprávne nútiť k uzavretiu právneho úkonu.
Požiadavka na úver znamená možnosť jeho čerpania za podmienok, ktoré sú určené. Popieral tiež
tvrdenia žalobkyne o neprijateľnom charaktere Dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo

mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), pre ktorého
uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Neprijateľnou
podmienkou je v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech
spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán.
Neprijateľnou podmienkou teda nie je taká dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto

vyplýva výslovne aj z čl.1 odst.2 smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice
(upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia
členského štátu. Fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že
ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou. Žalobkyňa sa domáha retroaktívnej aplikácie
zákona na skutkový stav, ktorý vznikol ešte pred účinnosťou § 5a ods.1 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, zákon ale nepripúšťa retroaktívnu aplikáciu uvedeného ustanovenia. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa v podanej replike (v písomnom vyjadrení zo dňa 5.6.2023) poukázala na § 3 ods.3

aods.5zákonaoochranespotrebiteľa,zktorýchvyplývaoprávneniespotrebiteľadomáhaťsaurčovacou
žalobouneprijateľnostizmluvnýchpodmienokbezpotrebypreukazovanianaliehavéhoprávnehozáujmu
na takomto určení. Poukázala pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/27/2018. Dohoda
o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený

kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa
vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré
umožňujú postihovať majetok dlžníka. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo
právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvnýchpodmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o
výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve

so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. V rozpore s dobrými mravmi bolo predloženie dohody o zrážkach
zo mzdy na podpis žalobkyni s úmyslom obísť právnu úpravu ochrany žalobkyne ako spotrebiteľa.
Žalobkyňa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy sa dostáva do pozície subjektu

strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným
za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy
zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny
nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Neurčitosť zmluvného
dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody, uvedené ustanovenie predstavuje
jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne

uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy
naddohodnutúvýškupredstavujeobchádzanienáležitostidohodyovýškemesačnýchzrážokzomzdy.V
predmetnej dohode ani nie je uvedený platiteľ mzdy žalobkyne v čase uzavretia dohody. Táto skutočnosť
navodzuje dojem, že žalovaný predmetnú skutočnosť osobitne od žalobkyne pri uzatváraní dohody ani
nezisťoval.

9. V písomnom podaní zo dňa 11.6.2024 žalobkyňa tvrdila, že v zmluve o úvere sú neprijateľné
podmienky a ustanovenia v rozpore so zákonom. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 8.1 zmluvy
bola viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná, a teda neplatná zmluvná podmienka. Dohoda o
zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, a

to poplatku za odklad splátok a neplatnú odplatu za úver. Dojednané úroky sú v rozpore s dobrými
mravmi, a teda dojednanie o úrokoch je postihnuté absolútnou neplatnosťou v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Predmetný úver je úžerný, odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá v rovnaký
deň ako zmluva o úvere, z čoho vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa

nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej
uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka
neplatná. Odkázala pritom na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Poukazujúc na absenciu resp.

nesprávneuvedenieobligatórnychnáležitostíúverusažalobkyňadomáhalaajurčeniajehobezúročnosti
a bezpoplatkovosti. V zmluve absentuje údaj o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti úveru, počet
splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru. Podľa výpočtu by pri údajoch uvedených v
zmluve – výška poskytnutého úveru v sume 1 170 Eur a 42 dohodnutých splátok vo výške 62,69 Eur
pri zohľadnení poplatku zo poskytnutie úveru vo výške 168,17 Eur predstavovala RPMN 67,57 %, a nie

v zmluve uvedených 65,20 %.

10. Dňa 23.4.2013 uzavreli žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8500024148, ktorou bol žalobkyni žalovaným poskytnutý úverový rámec 1 170 Eur, splatný
v 42 mesačných splátkach po 62,69 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 2 632,98

Eur. Dohodnutá ročná úroková sadzba úveru činila 70,02 %, RPMN 65,20 % a priemerná RPMN
47,29 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 616,87 Eur, celková čiastka pri revolvingu 1 504,56 Eur,
predpokladaná RPMN 70,02 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % a ročná úroková sadzba
úrokov z omeškania 5,75 %.

11. Zmluvné strany sa v bode 8.1 zmluvy takto dohodli: Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby
je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/
revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti

odkladusplatnostisplátokúveruvovýške168,17EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomuDlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.
Podľabodu8.4zmluvyodplatazaposkytnutieodkladusplatnostisplátokúverujesplatnádňomuzavretia

tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to
pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3.Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia
úveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.Odplatazaposkytnutieodkladu

splatnostisplátokrevolvingujesplatnádňomposkytnutiarevolvinguDlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodli
na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1.Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.

12. Dňa 23.4.2013 uzavreli žalobkyňa a žalovaný tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)
dlžníka č. 8500024148, v zmysle čl. I. ktorej spoločnosť bude mať (má) voči dlžníkovi pohľadávku,
ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru / Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024148 (ďalej len „Zmluva“) čiastku vo výške

1 170 Eur. V zmysle Zmluvy/dodatku k Zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho
splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu(ov). Pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi,
ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi

a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo
v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov. Podľa čl. II. Dohody o zrážkach zo mzdy je
zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech spoločnosti mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo
výške 62,69 Eur mesačne. Strany súhlasili, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy
vykonanávdohodnutejvýške(atozakéhokoľvekdôvodu),alevovýškenižšej,budezaúčelomriadneho

vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom
mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle
všeobecne záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to
všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

13. Na nariadené pojednávanie dňa 27.11.2024 sa nedostavil právny zástupca žalovaného, ktorý
ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s konaním a rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.
V súlade s § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

14. V danom prípade je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, za

ktorúsapovažujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.
Za dodávateľa je považovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti nekoná (52 ods.1, ods.3 a ods.4 Občianskeho zákonníka).

15. Podľa § 137 písm.d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. V zmysle § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení proti

porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

17. Podľa § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom od 1.5.2018 spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.18. Žaloba, ktorou sa žalobca – spotrebiteľ domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných
podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou
v zmysle § 137 písm. c) CSP, ale osobitným druhom žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať

sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa). V prípade takejto žaloby
nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo 127/2017, sp.zn. Cdo/27/2018). Zákon o spotrebiteľských úveroch umožňuje spotrebiteľovi
domáhať sa o.i. určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. S poukazom na uvedené skutočnosti

je námietka žalovaného o neprípustnosti podanej žaloby a absencii naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení nedôvodná.

19. Žalobkyňa sa domáhala vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o revolvingovom úvere
poukazujúc na absenciu zákonných náležitostí úveru (doba splatnosti), na nesprávny údaj o výške
RPMN v zmluve a na neprijateľnú zmluvnú podmienku v uzavretej zmluve.

20. Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
v znení účinnom v čase uzatvorenia úveru (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
(o.i.) tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21. V zmysle § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 2 písm.i) a g) zákona o spotrebiteľských úveroch ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem
notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

23. Z uvedeného plynie, že na RPMN sa popri zmluvných úrokoch ako hlavnej odplaty za poskytnuté
finančné prostriedky podieľajú prípadne aj ďalšie veličiny, čím percentuálne vyjadrenie týchto celkových
nákladov (celkom logicky) musí byť vyššie číslo ako výška zmluvného úroku. Ak v optimálnom prípade je
jediným nákladom spotrebiteľa zmluvný úrok t.j. žiadne ďalšie poplatky či iný druh náhrad, výška RPMN

sa musí prinajmenšom rovnať výške úroku. Je vylúčené, aby percentuálne vyjadrenie zmluvného úroku
bolo vyššie než výška RPMN.24. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená výška RPMN, keďže táto má pri sume
1.170 Eur a splátkach 62,69 Eur mesačne činiť 67,57 % ročne (a nie 65,20 % ako je uvedené v zmluve).
Do výšky RPMN mal byť zahrnutý aj poplatok za odklad splátok, pretože tento predstavuje náklad

spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom. Ako ale vyplýva už z vyššie uvedeného, výška je
nesprávna už len s ohľadom na výšku dohodnutých úrokov za poskytnutý úver 70,02 % ročne.

25. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Ročná
percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnávaní úverov z hľadiska

ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej
zmluvyospotrebiteľskomúvereRPMN;akniejeuvedená,spotrebiteľskýúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe
uvedeného údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysel
zákona, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Úroky dohodnuté pri poskytovaní úveru predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Právne
predpisy v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výslovne nestanovovali, do akej výšky je možné dojednať

úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody
účastníkov, nakoľko i tu platí ust.§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným

pravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.

29. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 497
Obchodného zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú

najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek.

30. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009,
podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri

peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v
súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“

31. Podľa údajov Národnej banky Slovenska sa priemerné úrokové miery z úverov bánk v čase
uzavretia prejednávanej zmluvy pohybovali pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam
so splatnosťou 1 až 5 rokov na úrovni vo výške cca 11% ročne. Medzi stranami sporu dohodnutá úroková
miera 70,02 % podstatne - viac než 6 násobne prevyšovala obvyklú úrokovú mieru, z čoho možno

jednoznačne vyvodiť, že išlo o neplatné dojednanie o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi.

32. Súd netvrdí, že výška úrokov pri nebankových spotrebiteľských úveroch musí dôsledne kopírovať
výšku úrokov pri porovnateľných bankových úveroch, avšak dohodnutá výška úrokov (aj keď vyššia
ako pri bankách) musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky

nepoctivého úžerného úroku.

33. Súd tiež vzhliadol existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky stanovenej v bode 8 zmluvy ako
to bolo judikované Okresným súdom Svidník sp.zn. 1Csp/6/2022. Predmetný súd rozsudkom č.k.
1Csp/6/2022-69 zo dňa 26.10.2022, právoplatným dňa 22.12.2022 vo výrokoch II a III takto rozhodol:

II. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300038999, zo dňa 11.05.2011,
uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa
poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základeŽiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka
zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveruvovýške215,75EURab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnostisplátok

revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj
súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
III. Určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300038999, zo dňa 11.05.2011,

uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je
splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.

Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
Dlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodlinazapočítanívzájomnýchpohľadávokatopohľadávkyDlžníkavoči
Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa

článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v
čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvou podmienkou.

34. Konajúci súd dospel k záveru, že bod 8 je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, dohoda o poskytnutí služby nebola medzi stranami individuálne dohodnutá a žalobkyňa pred

podpisom samotnej revolvingovej zmluvy nemala možnosť vylúčiť túto časť textu zo zmluvy. Predmetom
dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie
uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok
úveru resp. revolvingu za odplatu, resp. služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu. Uvedená odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia

tejto dohody o poskytnutí služby, pričom veriteľ si ju hneď započítal voči pohľadávke dlžníka voči
veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru.

35. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaný v zmluve zo dňa 23.4.2013 uviedol výšku úveru 1170,- Eur a
žalobkyni reálne poskytol sumu 914,47 Eur. Vyššie špecifikované zmluvné podmienky považuje súd za

neprijateľné, a teda neplatné. Dlžník má zaplatiť za službu vopred bez ohľadu na to, či uvedenú službu
využije alebo nie. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí za službu bez toto, aby zo strany
dodávateľa dostal protiplnenie. Takéto zmluvné ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a
nemôže požívať právnu ochranu.

36. S poukazom na všetky skutočnosti uvedené v ods. 20-35 tohto odôvodnenia súd dospel k záveru
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo dňa 23.4.2013.

37. Žalobkyňa tiež žiadala určiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.4.2013 je neplatná tvrdiac,
že žalobkyňa bola nútená ju podpísať, že je neurčitá a spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech

spotrebiteľa – žalobkyne.

38. V predmetnom rozsahu súd upriamuje pozornosť na závery Krajského súdu v Košiciach vyslovené
v tomto konaní – v uznesení zo dňa 27.6.2023.

39. V prejednávanom spore žalobkyňa uzavrela so žalovaným v rovnaký deň ako zmluvu
o revolvingovom úvere aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere dňa 23.4.2013 nebol spôsob zabezpečenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv dohodou o
zrážkach zo mzdy vylúčený . Ustanovenie § 5a) zákona o ochrane spotrebiteľa, na ktoré sa žalobkyňa
odvoláva, nadobudlo účinnosť až dňa 1.5.2014, t.j. po uzavretí spornej zmluvy. Navyše, dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny a žalobkyňa ani netvrdila, že by nebola poučená o dôsledkoch jej
uzavretia a nemala možnosť ju odmietnuť. Dohodu o zrážkach zo mzdy súd nepovažuje za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Tvrdenie žalobkyne, že jej dohoda bola vnútená a nemohla jej uzavretie odmietnuť,pretože jej uzavretie bolo podmienkou pre poskytnutie úveru, nebolo podporené žiadnym dôkazom. Ide
o samostatnú listinu a dohodu a táto neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky.

40. Ako uviedol Krajský súd v Košiciach, dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá dňa 23.4.2013
má všetky zákonom vyžadované náležitosti, v dohode sú označené zmluvné strany - žalovaný
ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník a aj vymedzený jej predmet tak, že sa ňou zabezpečuje
pohľadávka zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500024148 vo výške 1.170 Eur, predstavujúcej
istinu úveru, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých žalobkyni, príslušenstvom úveru

(revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti (žalovanému)
preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími
prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti
so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Na základe tejto dohody má veriteľ právo na výplatu zrážok zo
mzdy dlžníčky v dohodnutej výške 62,69 Eur mesačne, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka. V
zmysle tejto dohody budú vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka jeho zamestnávateľom až do doby, kým

nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda obsahuje
označenie pohľadávky a je v nej určený aj rozsah nárokov veriteľa (ods. 24 a 28 uznesenia).

41. Poukazujúc na právny názor Krajského súdu v Košiciach uvedený v ods. 33 uznesenia súd uvádza,
že značnú nerovnováhu pre dlžníka nespôsobuje sám osebe fakt, že veriteľ môže dohodu o zrážkach

zo mzdy uplatniť priamo bez súdneho rozhodnutia.

42. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v ods. 39-41 odôvodnenia tohto rozsudku súd nedospel
k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Opierajúc sa o názor Krajského súdu vyslovený
v uznesení zo dňa 27.6.2023 (ods.43) dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neplatná ani z dôvodu určenia

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý zabezpečuje a ani z dôvodu rozporu odplaty za úver s
dobrými mravmi.

43. Súd preto žalobu v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.4.2013
zamietol.

44. Aj keď žalobkyňa v konaní poukazovala na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov posudzujúce
obdobnú otázku odlišným spôsobom, súd sa priklonil k názoru Krajského súdu v Košiciach uvedenému
v uznesení zo dňa 27.6.2023, pretože išlo o posúdenie konkrétne tejto prejednávanej veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí.

46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, ods.2 CSP, v zmysle ktorých súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,

súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

47. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a neúspešná v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko pomer úspechu

žalobkyne sa rovná jej neúspechu, súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§355 ods.1, § 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods.1
CSP).