Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010900
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823010900.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., E. XXX/XX, F. D., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre pokračovací
trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písm. c), odsek 5 Tr. zákona účinného do

15.marca2024,naneverejnomzasadnutíkonanomvTrenčínedňa13.marca2025,prejednalodvolania
obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. januára 2025 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok okresného súdu z r
u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku s a vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. januára 2025 pod sp. zn. 1T/107/2023 bol
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“), na podklade obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 23. novembra 2023 pod č. k. 2Pv 68/23/3307-85, doručenej

okresnému súdu toho istého dňa, pre pokračovací trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
3, odsek 4 písm. c), odsek 5 Tr. zákona účinného do 15. marca 2024, uznaný za vinného zo
spáchania trestného činu zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky
podľa § 171 odsek 2, odsek 4 písm. b) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 v spojení s § 135d písm.
b) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 na tom skutkovom základe, že

„ si v presne nezistenom čase a na presne nezistených miestach neoprávnene, teda bez príslušného
legislatívou predpokladaného povolenia, presne nezisteným spôsobom zadovažoval a následne
neoprávnene prechovával až do 09.30 hodiny dňa 28.12.2022 na rôznych miestach, kde sa v danom
období zdržiaval, naposledy vo vchode bytového domu pod schránkami na ulici E. G. XX H. D. v
priesvitnom vrecku plastovú striekačku značky Chirana objemu 2 ml, s dĺžkou tela 4,5 cm s obsahom

kryštalickej látky bielej farbs hmotnosťou 0,526 g a priemernou koncentráciou 74,7 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúce 393 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré považuje KEU PZ za 10 až 39
bežných jednotlivých dávok drogy, plastovú striekačku značky Chirana objemu 2 ml s dĺžkou tela cca 4,5
cm s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou 0,685 g a priemernou koncentráciou 74,8 %
hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 512 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré považuje KEU
PZ za 13 až 51 bežných jednotlivých dávok drogy, plastovú injekčnú striekačku značky Chirana objemu 2

ml s dĺžkou tela cca 4,5 cm s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou 0,777 g a priemernou
koncentráciou 74,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 581 mg absolútneho metamfetamínu,ktoré považuje KEU PZ za 15 až 58 bežných jednotlivých dávok drogy a plastovú striekačku značky
Chirana objemu 2 ml, s dĺžkou tela cca 4 cm s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou 0,479
g a priemernou koncentráciou 75,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce 363 mg absolútneho

metamfetamínu, ktoré považuje KEU PZ za 9 až 36 bežných jednotlivých dávok drogy,

pričom metamfetamín patrí do II. skupiny omamných a psychotropných látok v zozname
omamných a psychotropných látok v zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov. “

Za to bol obžalovaný takto odsúdený :

„ Podľa § 171 ods.4 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, §
38 ods.3 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia. “

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný

obžalovaný, jeho obhajca aj prokurátor, v lehote 15-tich dní odo dňa jeho vyhlásenia, podali písomné
odvolaniaobžalovanýprostredníctvomsvojhoobhajcuprotivšetkýmvýrokomcitovanéhorozsudkuatiež
prokurátor v neprospech obžalovaného.

Obhajca obžalovaného podané písomné odvolanie bližšie neodôvodnil a ani sám obžalovaný.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania uviedol doslovne nasledovné :

„Obžaloba bola na obvineného A. B. podaná ešte 23.11.2023 a to pre skutky pod bodmi 1. a 2., ktoré boli
právne kvalifikované ako čiastkové útoky jedného pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podľa §

172 ods. 3, ods. 4, písm. c), ods. 5 Trestného zákona (účinného od 01.05.2022 do 05.08.2024).
Následne prokurátor, po nadobudnutí účinnosti novely Trestného zákona 06.08.2024, doručil súdu v
dňoch 02.09.2024 a 10.09.2024 návrh na zmenu právnej kvalifikácie skutkov v obžalobe tak, aby
- skutok pod bodom 1. obžaloby bol právne kvalifikovaný ako zločin podľa § 171 ods. 2, ods. 4, písm.
b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v spojení s § 135d písm. b) Trestného zákona účinného

od 06.08.2024 (prechovávanie pervitínu vo väčšom množstve) a
- skutok/kv pod bodom 2. obžaloby boli právne kvalifikované ako zločin podľa § 173 ods. 1, ods. 3, písm.
c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (predaj resp. dealovanie pervitínu osobám Muráň a Maluš
+ drogová recidíva).
Súd I. stupňa, po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, napokon v napadnutom Rozsudku

uznal obžalovaného A. B. vinným len pre skutok v bode 1. obžaloby (v spojení s prokurátorom
navrhovanou modifikáciou právnej kvalifikácie), a to za zločin podľa § 171 ods. 2, ods. 4, písm. b)
Trestného zákona v spojení s § 135d písm. d) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 a za ten mu
uložil nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 171 ods. 4, § 38 ods. 2, ods. 3, § 37 písm. m)
Trestného zákona v trvaní 30 (tridsať) mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil podľa § 48 ods. 2, písm.

b) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd I. stupňa skutok resp. skutky pod bodom 2. obžaloby (predaj pervitínu I. a I.) vypustil, pretože
považoval predmetné skutky dealovania daným osobám za nedokázané a konštatoval, že prokurátor
vo vzťahu k nim neuniesol dôkazné bremeno.
S argumentáciou súdu I. stupňa sa nestotožňujem, najmä pokiaľ ide o údajné neunesenie dôkazného

bremena prokurátora vo vzťahu k preukázaniu dealovania konzumentovi - svedkovi I..
Pokiaľ ide o konzumenta - svedka I., tento v prípavnom konaní v štádiu po vznesení obvinenia v zápisnici
o výsluchu svedka usvedčoval A. B., že mu v predmetný čas a na predmetnom mieste predal za
konkrétnu sumu „riedený pervitín“. Na hlavnom pojednávaní vypovedal tento svedok v podstate totožne
ako v prípravnom konaní, teda že v predmetný čas a na predmetnom mieste mu A. B. naozaj predal

„riedený pervitín“, avšak svoju výpoveď upresnil (doplnil), že vzhľadom na nekvalitu a účinky látky po
užití nedokáže ani ako konzument konštatovať, či vôbec to, čo mu A. B. predal, bol nejaký pervitín. V
tomto smere sa prokurátor aj v záverečnej reči vyjadril spôsobom, že po doplnení výpovede svedka I. na
hlavnom pojednávaní (po upresnení toho, čo predtým označil za „riedený pervitín“) navrhuje vo vzťahuk tejto časti skutku skutkovú vetu upraviť tak, že za uvedený čiastkový útok nebude obžalovaný A. B.
uznaný vinným (zásada „in dubio pro reo“).
Diametrálne odlišná situácia však nastala u konzumenta - svedka I.. Totiž svedok I. na rozdiel od

prípravného konania (vypovedal v tejto veci dokonca 2x ako zadržaný-podozrivý a 1x ako svedok po
vznesení obvinenia A. B. - už po vylúčení skutku svedka I. na samostatné konanie, pričom konzistentne
usvedčoval aj A. B.) na hlavnom pojednávaní poprel, že by niekedy mal pervitín od osoby obžalovaného
A.B.,ktorýmuhomalzabezpečiť.AvšakvtomtosmerejenutnévnímaťvýpoveďsvedkaD.I.komplexne
a to jednak v štádiu prípravného konania (ako svedok po vznesení obvinenia) spolu s jeho výpoveďou

vykonanou na hlavnom pojednávaní. Je zrejmé, že svedok D. I. zásadným spôsobom zmenil výpoveď až
v konaní pred súdom tak, že nielenže neusvedčoval obžalovaného A. B., ale pri odstraňovaní rozporov
medzi jeho skoršou výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní nevedel
logicky a hlavne uveriteľne vysvetliť, prečo v skoršej výpovedi v štádiu prípravného konania usvedčoval
obžalovaného A. B., že mu v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste predal predmetný pervitín práve
A. B.. Vysvetlenie k diametrálne odlišnej výpovedi svedka I. na hlavnom pojednávaní, že vraj mal byť

akýmsi spôsobom nútený policajtmi alebo že mali oni jeho výpoveď dokonca napísať a dať mu len
podpísať, je neuveriteľná a nevierohodná, pretože také podrobnosti a detaily, ako ich uvádzal vo svojom
výsluchu svedka v rámci prípravného konania, nemohla poznať iná osoba ako len tá, ktorá bola naozaj
ich priamym svedkom. Naviac priebeh skutku - konkrétne miesto, konkrétny čas, konkrétny spôsob
odovzdávky pervitínu svedkovi I. paradoxne potvrdil (podporil) aj ďalší priamy svedok C. a to počas

výsluchu na hlavnom pojednávaní, ktorý svedok skutok popísal v podstate úplne totožne ako svedok D.
I. v usvedčujúcej výpovedi v prípravnom konaní, s jediným rozdielom - že obžalovaný A. B. mal odovzdať
D. I. len „zložený leták“, teda údajne bez pervitínu. Uvedené je absolútne nelogické, aby obžalovaný B.
prišiel v konkrétny deň a čas autom na predmetné prázdne parkovisko a tam sa s niekým stretol len
preto, aby mu odovzdal „zložený leták“. Naviac svedok D. I. v smere údajného ovplyvňovania políciou,

či nútenia k určitej výpovedi alebo podstrčeniu na podpis už napísanej výpovede nepodal ani žiadne
trestné oznámenie.
Ďalšou podstatnou skutočnosťou je, že z tejto trestnej veci obžalovaného A. B. po prvotných úkonoch
a po vylúčení na samostatné konanie vzišla aj samostatná trestná vec už odsúdeného (svedka)
D. I., ktorý bol v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 3T 28/2023 sám

obvinený, obžalovaný a aj odsúdený. Aj v tejto samostatnej trestnej veci konzistentne usvedčoval nielen
sám seba (že sa priznával a uznával vinu), ale konzistentne usvedčoval aj A. B. ako osobu, ktorá
mu daný konkrétny pervitín v predmetnom čase a na predmetnom mieste predala. V tomto smere
boli aj do tohto trestného konania prokurátorom zabezpečené ako listinné dôkazy okrem samotného
Rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 28/2023-93 z 29.09.2023, právoplatného 29.09.2023, aj

zápisnica o výsluchu obvineného I. z 30.06.2023, zápisnice z hlavného pojednávania z dní 12.09.2023
a 29.09.2023 a aj znalecký posudok KEÚ ohľadom kvality a množstva pervitínu, ktorý mal mať v držbe
a ktorý vydal resp. odhodil D. I., ktorý si mal predtým zabezpečiť práve od A. B., a ktorý bol ako vec
dôležitá pre trestné konanie pri prvotných úkonoch zaistený práve v tejto trestnej veci, v ktorej napokon
ostal sám väzobne trestne stíhaný len A. B..

Pravdivosti výpovede svedka D. I. z prípravného konania (ohľadom skutku pod bodom 2., teda ohľadom
predaja pervitínu svedkovi I.) nasvedčuje a veľmi dobre ju dopĺňa výpoveď svedka C. na hlavnom
pojednávaní, ktorého výsluch paradoxne navrhla obhajoba. Svedok C. totiž veľmi podrobne a presne
popísal skutok odovzdania pervitínu zo strany B. smerom ku I., keďže mal byť s nimi v predmetnom čase

na predmetnom mieste, akurát s tým rozdielom od výpovede I. v prípravnom konaní, že v zloženom
letáku, ktorý odovzdal B. svedkovi I., vraj nebol pervitín. To, čo však v letáku bolo, je veľmi dobre
zdokumentované práve prvotnými úkonmi polície voči D. I. (vydanie veci + obhliadka) a následným
znaleckým posudkom KEÚ a v neposlednom rade už aj právoplatným Rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 3T 28/2023-93, ktorým už bol D. I. uznaný vinným z držby tohto konkrétneho (toho

istého) pervitínu.
Zo skutku pod bodom 2. obžaloby, teda z dealovania (predaja) pervitínu svedkovi I., je obžalovaný A. B.
usvedčovaný nielen výpoveďami svedkov I. a C., ale aj samotnými vecnými dôkazmi - drogou pervitín,
ktorú vydal resp. ktorá bola zaistená pri prvotných úkonoch (obhliadka po odhodení svedkom I.) od
osoby D. I., ktorý ju mal mať práve od osoby obžalovaného B.. V tomto smere poukazujem jednak

na závery znaleckého posudku KEÚ (že išlo o pervitín v konkrétnom množstve a kvalite) a jednak
poukazujem na Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T 28/2023-93 z 29.09.2023, právoplatným
dňa 29.09.2023, ktorým bol svedok D. I. ako obžalovaný v danej veci uznaný vinným za držbu daného
pervitínu, ktorý mal mať práve od obžalovaného B. a ktoré dôkazy boli ako listinné zabezpečené aj dotohto konania a boli vykonané aj na tomto hlavnom pojednávaní (ich prečítaním resp. oboznámením
sa s nimi).

Zo spisového materiálu v tejto trestnej veci je zrejmé, že D. I. bol v tejto veci zadržaný ako podozrivý
dňa 24.05.2023, následne vypovedal ako zadržaný - podozrivý dňa 24.05.2023 a tiež vypovedal ako
zadržaný - podozrivý dňa 25.05.2023, následne bol ako zadržaný - podozrivý prepustený opatrením
z 25.05.2023, pričom od prvotných úkonov voči nemu bol vo viacerých zápisniciach „viackrát a
opakovane“ poučovaný o právach podozrivého. Pri prvotných úkonoch to bol práve on, kto drogy vydal

resp. kto ich odhodil a tieto boli následne zaistené. Už vtedy sa ako podozrivý, napriek týmto poučeniam
o svojom procesnom postavení podozrivého, priznával nielen ku držbe pervitínu, ale vypovedal aj o tom,
že pervitín mal práve od A. B.. Následne bola jeho trestná vec ako podozrivého z držby drog vylúčená
na samostatné konanie a to uznesením z 26.05.2023, pričom následne vypovedal ako svedok v tejto
pôvodnej trestnej veci dňa 27.05.2023, kde bol poučený o práve odmietnuť vypovedať, ak by svojou
výpoveďou mohol privodiť trestné stíhanie sebe alebo jemu blízkej osobe, čo nevyužil a vypovedal už

vo veci obvineného A. B., pričom o tomto úkone bol upovedomený aj obhajca A. B., ktorý mal možnosť
sa ho zúčastniť.

Pokiaľ obhajoba namietala nezákonnosť (a neúčinnosť a procesnú nepoužiteľnosť) výsluchu svedka I.
v prípravnom konaní ako svedka (a tým nemožnosť prihliadať na tento dôkaz a to aj v smere údajnej

nemožnosti odstraňovania rozporov na tomto hlavnom pojednávaní) s poukazom jednak na Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26.10.2016 a s poukazom aj na Rozhodnutie senátu
KS TN 3Tos/135/2023 z 29.11.2023, a síce že svedok I. mal byť v čase, kedy počas súvislej výpovede
svedka začal vypovedať aj o svojej držbe drog, ergo údajne o svojej trestnej činnosti, z ktorej sa
stal podozrivý, výsluch okamžite prerušený a svedok mal byť osobitne poučený o novom procesnom

postavení podozrivého, o právach z tohto nového procesného postavenia vyplývajúcich, v tomto smere
poukazujem na nesprávnosť z dôvodu „neanalogickosti“.
Genéza úkonov s D. I. v tejto trestnej veci (a v nadväznosti na to aj v jeho samostatnej trestnej veci) a
genéza jeho procesného postavenia, kedy od počiatku bol podozrivým a od počiatku bol poučovaný o
právach podozrivého, vylučuje konštatovanie, že by išlo o analogický prípad, s ktorým počíta Smernica

Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26.10.2016 - zásadnou vecou totiž je, že D. I. sa ani
náhodou nestal podozrivým z držby pervitínu počas jeho výsluchu ako svedka v deň 27.05.2023, ale už
predtým a o právach vyplývajúcich z tohto procesného postavenia bol opakovane a viackrát poučený.

Taktiež svedok D. I. bol, po vylúčení na samostatné konanie z tejto trestnej veci, sám trestne stíhaný

za držbu daného pervitínu, v ktorom samostatnom konaní sa od začiatku v tejto svojej trestnej veci
priznával a uznával vinu a popisoval aj spoluúčasť A. B. v tom, že mu daný pervitín zabezpečil on, a
v tomto zotrvával až do právoplatného rozsudku, ktorým bol odsúdený. Neexistoval teda dôvod na to,
aby sa vyžadovalo v našom trestnom konaní prerušenie výsluchu svedka dňa 27.05.2023 a osobitné
poučeniesvedkaI.počasprebiehajúcehovýsluchuoakomsi„novomprocesnompostavenípodozrivého“

a o „nových (iných) právach z toho vyplývajúcich“. O týchto právach totiž vedel, bol o nich poučovaný,
ako aj o procesnom postavení podozrivého, ktoré sa nikdy neskončilo a len sa kontinuálne procesné
korektným spôsobom presunulo do jeho samostatnej trestnej veci.
S právnym názorom a argumentáciou súdu I. stupňa v rozsudku, že nebol preukázaný obžalovanému
A. B. skutok 2. obžaloby, a síce

- predaj metamfetamnínu v deň 21.05.2023 okolo 15.30 hod pri J. pri predajni K. H. D. za sumu 20,- eur v
papierovej skladačke o hmotnosti 0,053 gramu s obsahom minimálne 10 mg účinnej látky osobe D. I., a
- predaj metamfetamínu v deň 24.05.2023 okolo 15.30 hod. pri garážach pri L. v D. za sumu 30,- eur v
papierovej skladačke o hmotnosti 0,181 g s obsahom minimálne 20 mg účinnej látky osobe D. I.,
sa nestotožňujem, pričom poukazujem na to, že málokedy je dôkazná situácia taká silná, pretože 1.

konkrétny metamfetamín bol pri prvotných úkonoch zaistený od svedka I. a bol podrobený znaleckému
skúmaniu, 2. svedok I. usvedčoval obžalovaného B. konzistentne vo výpovediach v tejto trestnej veci (2x
ako zadržaný-podozrivý a 1x ako svedok - v štádiu po vznesení obvinenia B.) okrem jedinej výpovede na
hlavnompojednávaní,ktorábolaabsolútnenevierohodná(dôvodyuvedenévyššie),3.naviacpodporená
výpoveďou ďalšieho priameho svedka C. na hlavnom pojednávaní a 4. podporená listinnými dôkazmi

(vrátane právoplatného rozsudku a jeho skutkovej vety) z vylúčenej trestnej veci D. I., kde bol on sám
uznaný vinným z držby „tohto istého“ pervitínu, ktorý mal mať „od A. B.“.
Navrhujem, aby senát Krajského súdu v Trenčíne Rozsudok samosudcu Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 1T 107/2023-662 zo dňa 29.01.2025 podľa § 321 ods. 1, písm. b) Trestného poriadku, prenesprávnosť vysporiadania sa so všetkými významnými okolnosťami vo vzťahu ku skutku pod bodom
2. obžaloby, zrušil vo výroku o vine aj treste a aby mu vec podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie.“

Obžalovaný sa do konania neverejného zasadnutia k písomne odôvodnenému odvolaniu prokurátora
písomne ani sám a ani prostredníctvom zvoleného obhajcu nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade oboch podaných predmetných odvolaní, ktoré mu
spolu so spisom boli predložené dňa 05. marca 2025, na neverejnom zasadnutí dňa 13. marca 2025,

nezistiac dôvody pre zamietnutie oboch odvolaní podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku a ani dôvody pre
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 odsek 3 Tr. poriadku, preskúmal postupom podľa § 317
odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
obe odvolania, ktoré sú prípustné, boli podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste a sú
aj dôvodnými. Napadnutý rozsudok je totiž chybný, pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení

a okresný súd ako súd prvého stupňa sa tiež nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, v dôsledku čoho sú dané relevantné pochybnosti o správnosti skutkových zistení
a právnych záverov okresného súdu a predčasné je potom aj uznanie viny obžalovaného, s uloženou
trestnoprávnou sankciou obžalovanému /§ 321 odsek 1 písm. b), písm. d) Tr. poriadku/.

Krajský súd v prvom rade považuje za nevyhnutné uviesť, že náležité zistenie skutkového stavu veci
je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov (§ 2
odsek 1 Tr. poriadku), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak
na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo

veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé
rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov
a potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci,

upravená v § 2 odsek 10 Tr. poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 odsek 11 Tr. poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosti o tom,

že sa (ne)stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, že skutok je trestným činom a že skutok
spáchal obžalovaný. Platí to tým skôr, keď má byť vierohodnosť jediného priameho svedka pochybná.

Náležitézistenieskutkovéhostavuvecivzmysle§2odsek10 Tr.poriadkuvyžaduje,abykaždáokolnosť
dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla

vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len
zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne odlišných

dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré svedčia
o vierohodnosti druhého dôkazu. Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok alebo jeho jednotlivé
výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne
vyplývať (§ 2 odsek 12 Tr. poriadku). „Vnútorné presvedčenie“ sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazova z nich vyplývajúcich skutočností („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“) a teda neznamená ľubovôľu,
najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné
dôkazy, ale ich tiež tak v jednotlivostiach, ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o vine rozsudku okresného
súdu a dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie tak, ako na to v podrobnostiach poukazoval prokurátor v písomnom
odôvodneníodvolaniaaokresnýsúdpredčasnetak,akotoodôvodnilvdôvodochnapadnutéhorozsudku
dospel k záveru, že žalovaný skutok pod bodom 2 podanej obžaloby, ktorý okresný súd nesprávne
ani skutkovo v odôvodnení vôbec neuviedol, nesprávne tento skutok „vypustil“, keď v podstate o ňom
vôbec procesne v súlade s Trestným poriadkom de facto nerozhodol, hoci pri správnom postupe mal
obžalovaného, aj keď by išlo iba o čiastkový útok, oslobodiť spod obžaloby pre spáchanie tohto skutku

jedným zo spôsobov uvedeným v § 285 Tr. poriadku. Uvedené pochybenie je zásadným, ktoré môže
napraviť iba súd prvého stupňa a ktoré už samo o sebe spôsobilo to, že napadnutý rozsudok je
nevyhnutné zrušiť a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný
súd sa však okrem uvedeného zásadného pochybenia dopustil navyše aj ďalších pochybení tak, ako
to krajský súd ďalej v podrobnostiach uvádza, čo v súhrne predstavuje podstatný dôvod pre uvedený

procesný postup krajského súdu v tomto odvolacom konaní.

Ku skutku pod bodom 1 obžaloby :

Vo vzťahu k tomuto žalovanému skutku krajský súd tento výrok preskúmaval z podnetu podaného

odvolania obžalovaného, keďže odvolanie s odvolacími námietkami prokurátora smerovali prakticky iba
k žalovanému skutku pod bodom 2 podanej obžaloby. Okresný súd síce procesne správne vykonal
dokazovanie v súlade s Trestným poriadkom, bez zistenia relevantných pochybení, správne vyhodnotil
dôkazy a dospel aj k správnym skutkovým záverom, pričom v podrobnostiach krajský súd odkazuje na
podrobne uvádzané dôvody v napadnutom rozsudku, avšak uznaný žalovaný skutok v pôvodnom znení,

resp. popise v podanej obžalobe je nepreskúmateľným, z hľadiska jeho právneho posúdenia podľa
aktuálneho znenia Trestného zákona okresným súdom v napadnutom rozsudku. Pokiaľ okresný súd
dospel k záveru, že právne posúdenie tohto žalovaného skutku pod bodom 1 podanej obžaloby je pre
obžalovaného priaznivejšie podľa Trestného zákona v znení účinnom od 15. marca 2024, so zreteľom
na ustanovenie § 2 odsek 1 Tr. zákona, bolo povinnosťou okresného súdu, bez narušenia skutkovej

totožnosti, tento skutok primerane upraviť (vyjadriť) pri zaistených jednotlivých veciach, ktoré obsahovali
omamné či psychotropné látky tak, aby bolo nepochybne zrejmé, že tieto zaistené látky v ich množstve
a v ich kvalite zodpovedajú právnemu posúdeniu, jeho kritériám podľa Trestného zákona účinného od
15. marca 2024. V žiadnom prípade nepostačuje iba okresným súdom uvádzaný všeobecný odkaz na
prílohutohtozákona.Lentakýmtosprávnymprocesnýmpostupomjemožnépotomodôvodňovaťprávne

posúdenie podľa Trestného zákona a toto aj verifikovať.

Ku skutku pod bodom 2 obžaloby :

Krajský súd z podnetu podaných odvolaní obžalovaného a prokurátora preskúmal procesný postup

okresného súdu aj vo vzťahu k vykonaným dôkazom a dospel k záveru, že aj v tomto prípade okresný
súd procesne nepochybil a to až do momentu, kedy začal hodnotiť vykonané dôkazy. Krajský súd sa
stotožnil s hodnotením vykonaného dôkazu – svedecké výpovede I. a C. prokurátorom. To sa týka aj
hodnotenia procesnej spôsobilosti (v súlade so zákonom a v tomto smere aj s platnou smernicou
EP a rady EÚ 2016/1919 zo dňa 26. októbra 2016, ktorá zaväzuje Slovenskú republiku) u svedeckej

výpovede I. z prípravného konania, v ktorej skutočne menovaný svedok konzistentne a bez rozporov
usvedčovalobžalovanéhozospáchaniatohtožalovanéhoskutkupodbodom2podanejobžaloby,pričom
okresný súd relevantne a presvedčivo nevysvetlil, prečo práve neuveril svedeckej výpovedi tohto svedka
z prípravného konania, v ktorom svedok presvedčivo usvedčoval obžalovaného a ktorý síce na hlavnom
pojednávaní vypovedal diametrálne odlišne a v prospech obžalovaného, iba s ničím relevantným

nepodporeným jeho tvrdením, že mal byť akýmsi spôsobom nútený policajtmi vypovedať v neprospech
obžalovaného. Dokonca, že obsah jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorú iba podpísal, mala byť
pripravená policajtmi, okresný súd, a bez ďalšej dôkaznej podpory okresný súd tejto jeho svedeckej
výpovedi na hlavnom pojednávaní nepresvedčivo uveril. Je síce pravdou, že súd je oprávnený hodnotiťvykonané dôkazy zákonným spôsobom uvedeným v § 2 odsek 10 a odsek 12 Tr. poriadku,
a že do jeho hodnotiaceho úsudku je možné vstupovať iba výnimočne, ak by toto zjavne vybočovalo
z rámca jeho oprávnenia zákonne hodnotiť dôkazy a tiež v rozpore so zásadami logického uvažovania,

avšak aj krajský súd sám zistil, že okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval
konformne so zákonom a jeho úvahy najmä v tom, že svedok I. nemusel vypovedať pravdu, vzhľadom
k tomu, že aj voči jeho osobe boli vyvodené trestnoprávne konzekvencie v súvislosti s predmetnými
skutkovými okolnosťami (vznesené obvinenie v trestnom konaní vedenom osobitne od trestného
konaniaobžalovaného),vrámciuplatňovaniasvojichprocesnýchprávobvineného,nemácelkomlogické

opodstatnenie najmä preto, že svojej trestnoprávnej zodpovednosti za svoje konanie usvedčovaním
obžalovaného, by sa svedok I. i tak trestnoprávnej zodpovednosti nezbavil a z vykonaného dokazovania
iný, relevantne presvedčivý motív svedka I. usvedčovať obžalovaného, nevyplýva. Podrobne uvádzané
odvolacie námietky prokurátora v tomto smere presvedčivo a akceptovateľne vysvetľujú, prečo v prípade
svedeckej výpovede I. nejde o porušenie uvádzanej predmetnej smernice EP a rady EÚ tak, ako to
v rámci vedenej obhajoby viedol obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu na hlavnom pojednávaní.

Napokonkrajskýsúdvovzťahuktomutožalovanémuskutkuopakovanezdôrazňujenesprávnyprocesný
postup okresného súdu, ktorý sám o sebe vedie k zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu
a vrátenie posudzovanej trestnej veci v odvolacom konaní prvostupňovému okresnému súdu s tým,
aby trestnú vec v potrebnom rozsahu, v zmysle vysloveného právneho názoru krajského súdu znovu
a prejednal a rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Povinnosťou prvostupňového okresného súdu bude preto v ďalšom konaní na hlavnom pojednávaní sa

náležite vysporiadať so všetkými vytýkanými nedostatkami.

So zreteľom na uvedené potom bude povinnosťou prvostupňového okresného súdu, s náležitým
dodržaním ustanovenia § 2 odsek 6 Tr. poriadku (ide o väzobnú vec), sa s týmito skutočnosťami náležite
vysporiadať v súlade s ustanovením § 2 odsek 12 Tr. poriadku a až potom rozhodnúť v súlade so stavom

veci a so zákonom.

Podľa § 321 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj pre chyby
vnapadnutýchvýrokochrozsudku,najmäprenejasnosťaneúplnosťjehoskutkovýchzisteníalebopreto,
že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa § 321 odsek 1 písm. d) Tr. poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba

urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 odsek 1 Tr. poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony

a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.