Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-25Csp/69/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122321755
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6122321755.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D.
XXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., advokát so sídlom Piešťany, Mudroňova
7356/51, o zaplatenie 4 980,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 163,41 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2 129,61 eura od 18.09.2021 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania vo výške
491,02 eura, zmluvný úrok vo výške 1 985,15 eura, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica -
pracovisko upomínacieho konania (ďalej len upomínací súd) žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 4 980,54 eura, vyčíslený úrok vo výške 1 985,15 eura, vyčíslený úrok z omeškania
vo výške 491,02 eura, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 946,74 eura od 18.09.2021 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.06.2023, ktorým (výrokom I.) uložil žalovanej povinnosť
zaplatiťžalobcovisumu2817,13euraspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2817,13
eura od 18.09.2021 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a (výrokom II.)
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 13,12 %.

3. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.07.2024 súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrokom III.).

4. Na základe odvolania sporových strán Krajský súd v Trnave ako odvolací súd rozsudkom č. k.
24CoCsp/33/2024, 24CoCsp/34/2024-288 zo dňa 06.11.2024 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom vo výroku I. potvrdil a vo výrokoch II. a III. zrušil a v zrušenom
rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie pokračoval v konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom

pokračoval v dokazovaní oboznámením listinných dôkazov, a to najmä prehľadu platieb, oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2021, pokusu o zmier zo dňa 20.09.2021, pokusu o zmier
zo dňa 26.04.2022, podacieho hárku, rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohou k zmluve
o postúpení, žiadosti o Flexipôžičku, zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička, výzvyna predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a doručenkou, všeobecných obchodných
podmienok, cenníka VÚB a.s., pokusu o zmier zo dňa 31.7.2019 s podacím hárkom, informácie
o doručení, dopytu do úverového registra a špecifikácie postúpeného nároku.

6. Po zrušení výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie (v znení dopĺňacieho rozsudku) zostal predmetom
konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 163,41 eura s príslušenstvom ako rozdiel medzi žalovanou
sumou 4 980,54 eur a sumou 2 817,13 eura (právoplatne) priznanou žalobcovi rozsudkom zo dňa
12.06.2023, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 491,02 eura a zmluvný úrok vo výške 1 985,15 eura.

7. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom do 31.5.2017, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať náležitosti ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

9. Podľa § 11 ods. 2 písm. d) ZoSÚ v znení účinnom do 31.5.2017, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

10. Ako už bolo konštatované v rozsudku prvoinštančného súdu aj v rozsudku odvolacieho súdu,
predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá dňa 17.1.2017 (č.l. 61 spisu). V dôsledku toho

bolo potrebné na daný právny vzťah aplikovať ZoSÚ v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, teda v znení
do 31.5.2017. Z pripojeného prehľadu platieb žalovanej (č.l. 14) vyplýva, že úver bol na predmetný účet
žalovanej čerpaný, resp. vyplatený v sume 6 000 eur účtovnou operáciou dňa 17.1.2017 a v ten istý deň
bol ďalšou účtovnou operáciou odpočítaný z účtu poplatok vo výške 120 eur. Vychádzajúc zo zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexi pôžička“ uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB,

a.s., Bratislava ako veriteľom a dodávateľom a žalovaným ako dlžníkom a spotrebiteľom dňa 17.1.2017
(č.l. 61 a nasl.), úver bol dohodnutý v sume 6 000 eur (čl. I.1.). V tejto výške bol úver aj poukázaný na
účet žalovaného (č.l.14), čo skonštatoval aj odvolací súd vo svojom rozsudku zo dňa 06.11.2024. Podľa
čl. I.7. zmluvy, zmluvnými stranami bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 120 eur so
splatnosťou najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru, teda ku dňu 17.1.2017. Podľa čl. I.2. zmluvy, dlžník

je povinný splácať úver mesačnými anuitnými splátkami v určenej výške a termíne splatnosti, vrátane
všetkých ostatných peňažných záväzkov, formou podľa jeho výberu a to inkasom z účtu uvedeného v
záhlaví zmluvy.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti (ktoré si osvojil aj odvolací súd), dospel súd k záveru,

že žalobca v konaní preukázal, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej úver vo výške 6 000 eur,
pričom žalovaná preukázateľne uhradila čiastku v celkovej sume 3 182,87 eura (ako súd konštatoval
už v predchádzajúcom rozsudku). Výrokom I. rozsudku zo dňa 12.06.2023 súd (právoplatne) uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 817,13 eura spolu so zodpovedajúcim príslušenstvom.

12. Zostávajúca časť žalovanej sumy (ktorá zostala predmetom konania) pozostáva z nesplatenej istiny
vo výške 2 129,61 eura, neuhradených poplatkov vo výške 33,80 eura, dlžného zmluvného úroku vo
výške 1 985,15 eura, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 491,02 eura a úrokov z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2 129,61 eura od 18.09.2021 do zaplatenia.

13. Zo žalobcom pripojenej „špecifikácie postúpeného nároku“ (č.l. 171 a nasl.) vyplýva, že z poskytnutej
istiny 6 000 eur bola úhradami žalovanej započítaná suma 1 053,26 na istinu, čo znamená, že výška
nesplatenej istiny predstavuje sumu 4 946,74 eura. Nakoľko súd priznal žalobcovi rozsudkom zo dňa
12.06.2023 sumu 2 817,13 eura, výška dlžnej sumy istiny činí 2 129,61 eura. V konaní nebolo sporné,
že žalovaná túto sumu istiny neuhradila, preto ju súd žalobcovi priznal, keď súčasne nezistil, že by bola

predmetná suma vypočítaná žalobcom nesprávne. Okrem toho súd žalobcovi priznal sumu 33,80 eura
titulom neuhradených poplatkov, keď mal v konaní preukázané, že predmetom postúpenia pohľadávky
bol aj bankové poplatky vo výške 33,80 eura, ktoré boli súčasťou zmluvných dojednaní medzi právnympredchodcom žalobcu (VÚB, a.s.) a žalovanou v rámci Cenníka VÚB a.s. (č.l. 76 a nasl.), pričom
žalovaná nesporovala ani nepreukázala, že by tieto poplatky uhradila.

14. Takisto žalobou uplatnený zmluvný úrok vo výške 1 985,15 eura je nárokovaný žalobcom dôvodne
a vypočítaný správne za obdobie od januára 2017 do októbra 2019, t.j. ako zmluvný úrok za obdobie
30 mesiacov pri 15 % ročnej úrokovej sadzbe. Žalobca konkretizoval výpočet vyčísleného zmluvného
úroku v listine „špecifikácia postúpeného nároku“ (č.l. 171 a nasl.) tak, že z celkovej vypočítanej sumy
zmluvného úroku 3 858,69 eura odčítal sumu 1 873,54 eura, ktorú žalovaná uhradila a bola započítaná

na úroky. Zostatok neuhradeného zmluvného úroku tak predstavuje sumu 1 985,15 eura. Žalovaná
pritom nesporovala ani nijakým spôsobom nezdokladovala, že by uvedenú dlžnú sumu žalobcovi
uhradila.

15. Podľa predloženej úverovej zmluvy bola RPMN vo výške 16,85 %. Po preverení správnosti výpočtu
RPMN súd zistil, že na základe zmluvne dojednaných parametrov je výška RPMN 16,85 %, čo znamená,

že údaj uvedený v zmluve je správny a výška RPMN v zmluve je definovaná rovnako ako je jej skutočná
výška. Zo strany žalobcu (resp. ani jeho právneho predchodcu) nedošlo k porušeniu § 11 ods. 1 písm. d)
ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a preto poskytnutý spotrebiteľský úver nemožno
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

16. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovanej nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania. V čase omeškania žalovaného pripúšťalo citované nariadenie vlády SR č.

87/1995 Z.z. právo požadovať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, pričom rozhodujúca je výška
sankčných úrokov ku dňu počiatku omeškania a táto pretrváva bez ohľadu na zmenu ich výšky počas
celej doby omeškania. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 16.09.2019 (čo bolo žalovanej
oznámené listom doručeným dňa 20.09.2019). Žalovaná sa tak dostala do omeškania so zaplatením
celej dlžnej sumy od nasledujúceho dňa (t.j. od 17.09.2019). Na základe toho má súd za to, že nárok

žalobcu na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1,84 eur (do zosplatnenia úveru),
kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 489,18 eura (t.j. 5 % ročne zo sumy 4 946,74 eur od
16.09.2019do18.09.2021)aúrokuzomeškaniavovýške5%ročnezosumy2129,61eurod18.09.2021
do zaplatenia je dôvodný a preto žalobcovi priznal aj ním uplatnený nárok na úrok z omeškania z vyššie
uvedenej dlžnej sumy.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.24. Súdne konanie predstavuje jeden celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu,
a týka sa to aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania. Úspech v konaní sa teda aj pre
účely rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného meritórneho

rozhodnutia, preto je treba pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho
konania vychádzať z toho, ktorá strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako procesne
úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v rozsahu 100

%, keďže žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu svojho žalobného nároku.

26. O výške trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).