Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 21, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 36C/33/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122207914
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122207914.11

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., zastúpený
Advokátskou kanceláriou Juraj Seitz s.r.o., Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437 proti
žalovanému: Powszechny Zaklad Ubezpieczeň Spólka Akcyjna ( PZU S.A.), so sídlom Rondo Ignacego
Daszynskiego 4, 00 – 843 Warszawa, Poľská republika, IČ: 010001345, zastúpený JUDr. Gabrielou
Reichovou, advokátkou, Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, IČO: 42 071 135, o zaplatenie 13.006,08

EUR a 120.108,30 PLN

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Štátu nárok na náhradu trov konania proti stranám sporu n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.7.2022 sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu 13.006,08 EUR a sumu 120.108,30 PLN titulom náhrady škody
spôsobenej v dôsledku dopravnej nehody zavinenej treťou osobou. Tiež žiadal priznať nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému.

2. Písomným podaním zo dňa 3.7.2025 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie
zastaviť z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní sporu so žalovaným.

3. Dohodou o urovnaní zo dňa 12.6.2025 uzavretej stranami sporu, si tieto urovnali spor mimosúdne
v zmysle ich konsenzu, nielen čo do hmotnoprávneho nároku ale aj v rovine procesnej, keďže žiadna
zo strán sporu nepožaduje náhradu trov konania.

4. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca
môže vziať žalobu späť.

5. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už
celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu, aby súd vo veci nekonal a o veci

meritórne nerozhodol. Toto právo mu patrí od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí.8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť a po súhlase
žalovaného so späťvzatím žaloby, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil

(výrok I. ).

9. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

12. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou

úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez
meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods.
1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa

posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť
zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba
podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem

procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zásada

procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu nato, z akého dôvodu
bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi
stranami sporu navzájom. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Platí,
že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný
nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenia konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný

po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa
posudzuje procesne a rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že
len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
13. Žalobca nie je povinný uviesť dôvod späťvzatia žaloby a zákon samotnú legitimáciu na späťvzatie
žaloby žiadnym konkrétnym dôvodom nepodmieňuje. Z hľadiska komplexného vnímania sporového

konania je však samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, do značnej miery relevantná.
Možno preto považovať za vhodné, aby žalobca už priamo v podaní, ktorým vezme žalobu späť,
uviedol dôvod späťvzatia žaloby, ak má tento dôvod právny význam v zmysle procesných predpisov.
Vzhľadom na aplikáciu zásady oficiality pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí mať súd pri
posudzovaní procesného zavinenia v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP preukázané, či došlo v konečnom

dôsledku k zastaveniu konania z dôvodu na strane žalovaného. Z formálneho hľadiska je procesné
zavinenie zastavenia konania pri späťvzatí žaloby vždy na strane žalobcu, ktorý ako jediný môže vziať
žalobu späť a tento úkon realizuje na vlastnú procesnú zodpovednosť. Tento reštriktívny záver však
nemožno bez ďalšieho generalizovať pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania. Ak žalovaný svojím
správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u

žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s.
531).

14. V prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia meritórneho
rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, použiť kritérium
úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto procesnom slova
zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesnéhozavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby

bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre – v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania, teda aj jeho

prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (m. m. III. ÚS 292/2010).

15. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať,
že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca zobral späť žalobu bez udania dôvodu
alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu voči
žalovanému späť z dôvodu uzavretia Dohody o urovnaní.

17. Z Dohody nepochybne vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 13.006,08 EUR v zmysle
dohody uzavretej stranami sporu dňa 26.9.2024 a sumu 2.801,77 EUR v zmysle Dohody uzavretej dňa

12.6.2025. Suma 13.006,08 EUR predstavovala náhradu škody na zárobku žalobcu. Suma 120.108,30
PLN predstavovala škodu za vzniknuté náklady na pohonné hmoty, ubytovanie a nákup potrebných
liekov vo výške 1.350,- PLN, za zničenie osobných vecí (pracovné oblečenie, civilné oblečenie, mobilný
telefón, kufor atď.) vo výške 4.500,- PLN a doplatku za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 114.258,30 PLN, z ktorej žalovanej sumy žalovaný zaplatil sumu 2.801,77 EUR na základe

vzájomnej dohody strán sporu.

18. K zastaveniu konania čo do zaplatenia sumy 13.006,08 EUR došlo z dôvodu na strane žalovaného,
keď po podaní žaloby žalovaný uvedenú sumu žalobcovi zaplatil v zmysle Dohody o urovnaní zo dňa
26.9.2024. Potom z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania pre späťvzatie žaloby v tejto časti

zavinil žalovaný.

19. Z Dohody o urovnaní zo dňa 12.6.2025, v zmysle ktorej žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2.801,77
EUR, však nie je zrejmé k akému rozhodnému dňu došlo k prepočtu PLN na EUR, teda nie je
zrejmé z akej výšky kurzu PLN voči EUR strany sporu vychádzali. Je však evidentné, že žalovaný

žalobcovi nezaplatil celú ním požadovanú sumu 114.258,30 PLN, ale len časť žalovanej sumy. Keďže
súd nevedel ustáliť akým kurzom sporové strany prepočítavali PLN/EUR, nevedel ani prijať záver vo
vzťahu k sume 114.258,30 EUR, ktorej sporovej strane je potrebné pričítať a v akom pomere zavinenie
na zastavení konania. Možno však konštatovať, že v časti zastavenia konania sumy 2.801,77 EUR,
procesné zavinenie je na stane žalovaného a vo zvyšnej časti požadovaného nároku zastavenie konania

procesne zavinil žalobca.

20. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 16.7.2025, v ktorom prejavil súhlas so späťvzatím žaloby,
výslovne uviedol, že nárok na náhradu trov konania si neuplatňuje. Nárok na náhradu trov konania si
neuplatňoval ani žalobca. Súd preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že stranám sporu

nárok na ich náhradu nepriznal (výrok II.).

21. V spore vznikli aj trovy spojené s prekladom žaloby, plnomocenstva, uznesenia podľa § 167 ods.
2 CSP a poučenia o procesných právach a povinnostiach z jazyka slovenského do jazyka poľského,
keďže žalovaný má právo konať pred súdom v materinskom jazyku, ktorým je poľština. Za týmto účelom

súd uznesením zo dňa 23.8.2022 sp. zn. 36C/33/2022–72 pribral do konania prekladateľku z jazyka
slovenského do jazyka poľského a naopak, ktorá zrealizovala prekladateľský úkon č. 1405/2022, č.
1406/2022, č. 1407/2022 a č. 1408/2022, v súvislosti s ktorým súd uznesením zo dňa 23.11.2022
sp. zn. 36C/33/2022–113 prekladateľke priznal odmenu vo výške 583,04 EUR, ktorá bola vyplatená z
finančných prostriedkov štátu na účet prekladateľky.

22. Podľa ust. § 155 CSP, (1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. Sprihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. (2) Trovy spojené s tým, že strana koná
v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

23. Podľa čl.6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

24. V zmysle citovaného článku CSP strany sporu sú si v konaní pred súdmi rovní. Tento článok
korešponduje aj s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Keďže strany majú v súdnom konaní rovné postavenie,
musí im súd zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Používanie materinského jazyka alebo
jazyka, ktorému rozumejú, je práve naplnením princípu rovnosti strán konania. Právo strán sporu konať
pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú, ako prejav zásady rovnosti strán
sporu je upravené v citovanom ustanovení § 155 CSP. Judikatúra stabilne uvádza, že v rámci zásady

rovnakého postavenia strán majú tieto nielen právo v materinskom jazyku na súde vystupovať, ale aj
právo robiť písomné podania v tomto jazyku, ako aj právo na preklad písomnosti ostatných účastníkov.
Trovy za vyhotovenie prekladu do materinského jazyka účastníka konania znáša štát. Sporovej strane
nemožno preto uložiť povinnosť takéto trovy konania nahradiť a nie je rozhodujúce, že strana, ktorá
neovláda slovenský jazyk, je zastúpená advokátom, ktorý je slovenským štátnym občanom.

25. Keďže je nepochybné, že v danom prípade vznikli trovy spojené s prekladom do materinského jazyka
žalovaného a tieto výlučne znáša štát, súd poukazujúc aj na vyššie uvedené, v súlade s § 155 ods. 2
CSP rozhodol tak, že štátu nárok na náhradu trov konania proti stranám sporu nepriznal (výrok III.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je p r í p u s t n é odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), ktoré sa podáva v lehote 15
dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).