Uznesenie Judgement was issued on Friday, June 20, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 56C/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125208518
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Sinčáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7125208518.1

Uznesenie

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Čsl. H. I. XXXX/XX,
XXX XX E. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo Zmluvy
o pôžičke zo dňa 29.9.2021 vo výške 45.000 eur s príslušenstvom k nehnuteľnosti – bytu č. X na

1.poschodí, vo vchode č. 23 v obytnom dome Čsl. H. XX so súpisným číslom 1172 na parcele reg. „C“
parcelné číslo 382 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 237 m2, evidovaný na liste vlastníctva č.
XXXXX, pre Okres E. J., K. E. L., katastrálne územie M., ktorá je vo vlastníctve žalovaného evidovanom
pod poradovým č. 7.

II. Ukladá žalobcovi podať proti žalovanému žalobu o zaplatenie pôžičky 45.000 eur v lehote 30 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcapodanýmnávrhomžiadalzriadiťzáložnéprávovprospechžalobcuknehnuteľnosti–bytuč.X

na 1.poschodí, vo vchode č. XX, v obytnom dome Čsl. H. XX so súpisným číslom XXXX, na parcele reg.
„C“ parcelné číslo 382 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 237 m2, evidovaný na liste vlastníctva č.
XXXXX, pre Okres E. J., K. E. L., katastrálne územie M., ktorá je vo vlastníctve žalovaného evidovanom
pod poradovým č. 7, a to za účelom zabezpečenia jeho splatnej pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke zo
dňa 29.9.2021 vo výške 45.000 eur s príslušenstvom.

2. Podaný návrh odôvodnil žalobca tým, že má voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške 45.000
eur titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 29.9.2021, na základe ktorej žalovanému poskytol peňažné
prostriedky v celkovej výške 45.000 eur (sumu 15.000 eur v hotovosti dňa 30.9.2021, sumu 15.000 eur
v hotovosti dňa 15.10.2021 a sumu 15.000 prevodom na bankový účet žalovaného dňa 25.11.2021).
Žalovaný mal vrátiť žalobcovi sumu 10.000 eur do 20.12.2021 a sumu 35.000 eur do 28.2.2022. Žalobca
svoj záväzok splnil, čo žalovaný potvrdil v uznaní dlhu zo dňa 26.11.2021. Záväzok vrátiť poskytnuté

peňažné prostriedky žalobcovi žalovaný v stanovenej lehote nesplnil ani sčasti. Potrebu nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia odôvodňoval žalobca tým, že exekúcia voči žalobcovi je ohrozená, pretože
žalovaný sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku resp. zaťažuje svoj majetok za existencie veľkého
množstva iných dlhov, čo môže významne ovplyvniť vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Žalovaný mu
prisľúbil úhradu pohľadávky prostredníctvom peňažných prostriedkov z predaja nehnuteľnosti, ktoré síce
formálne boli evidované na družku žalovaného, avšak nákup tejto nehnuteľnosti financoval žalovaný,

ktorýdeklarovalajnároknavyplatenúsumuzapredajtejtonehnuteľnosti.Napriektomu,ženehnuteľnosť
(evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území N. E. ako dom so súpisným číslo XXX a pozemkyparc.č. 469/1, 469/2 a 469/3) bola prevedená na tretiu osobu, finančné prostriedky žalovaný žalobcovi
nevrátil. Žalobca sa dozvedel, že žalovaný prisľúbil vrátenie peňažných prostriedkov, na základe
získaných finančných prostriedkov predaja tejto nehnuteľnosti viacerým veriteľom, pričom ani jeden

z nich nebol uspokojený. Žalovaný je výlučným vlastníkom vyššie uvedeného bytu, ktorý predstavuje
základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní. Podľa listu
vlastníctva č. XXXXX je k bytu vedených 11 tiarch, kde jedna z nich bola zriadená v priebehu tohto
roka, a aktuálne prebieha konanie o zápis ďalšieho záložného práva „Plomba vyznačená na základe V
– 4632/2025 (Zmluva o zriadení záložného práva)“ ako aj zápis inej skutočnosti „Plomba vyznačená na

základe Z-3155/2025 (Iná listina)“. Podľa žalobcu ním sledovaný účel - zabezpečenie jeho pohľadávky
možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 29.9.2021 vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku
vo výške 45.000 eur v troch platbách, a to sumu 15.000 eur v hotovosti dňa 30.9.2021, sumu 15.000 eur
v hotovosti dňa 15.10.2021 a sumu 15.0000 prevodom na jeho bankový účet dňa 25.11.2021. Žalovaný

sazaviazalvrátiťžalobcovipeňažnéprostriedkyvsume10.000eurdo20.12.2021azvyšnúsumu35.000
eur do 28.2.2022. V uznaní dlhu zo dňa 26.11.2021 žalovaný uznal voči žalobcovi titulom pôžičky zo
dňa 29.9.2021 dlh vo výške 45.000 eur.

4.Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXkudňu3.4.2025a 20.5.2025prekatastrálneúzemie:N.E.vyplýva,

že došlo k zmene vlastníka tam zapísaných nehnuteľností na základe V 965/2025 zo dňa 28.4.2025 –
kúpna zmluva.

5. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie M. k 21.5.2025 je
žalovaný vlastníkom bytu č. X na 1.poschodí, vo vchode I. 23 v obytnom dome Čsl. Armády 23.

K nehnuteľnosti je evidovaných 11 tiarch:
- Záložné právo k bytu v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona č. 182/93 § 15,
- Záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. V–5789/2010 zo dňa 21.7.2010 v.z. 519/10,
- Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: L. L. V 11088/2011 zo dňa 26.3.2012 – 196/2012,
169/2025 – Zmluva o postúpení pohľadávok Z – 1031/2025 – 169/2025,

- Exekučný príkaz 307EX 477/19-8 IPO na zriadenie exekučného záložného práva v prospech obce
Voderady, Z-4018/2020 č.z. 493/2020 (A. A. K.),
- Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva 307EX 474/21-24MO. Exekútorský úrad
Košice, JUDr. Ján Ondáš Z-10965/2021- č.z. 1122/21,
- Exekučný príkaz 307EX 1025/21 na zriadenie exekučného záložné práva (JUDr. Ján Ondáš) Z –

12183/2021 – č.z. 5/2022,
- Zmluva o zriadení záložného práva v prospech: F. N. V-12630/2022 z 25.11.2022 – 1205/2022,
- Exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť 307EX 329/23 – 10 BM,
Exekútorský úrad Košice, JUDr. Ján Ondáš Z-4372/2023 č.z. 621/2023,
- Zmluva o zriadení záložného práva v prospech Martin L. O./2023 zo dňa 17.8.2023 č.z. 907/23,

-Exekučnýpríkazč.307EX763/23nazriadenieexekučnéhozáložnéhopráva,ExekútorskýúradKošice,
JUDr. Ján Ondáš Z-7492/2023 – 1285/2023,
- Exekučný príkaz 307EX 823/23-12 na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, súdny
exekútor JUDr. Ján Ondáš Z-2733/2024, č.z. 378/2024.
Z výpisu z listu vlastníctva k 20.6.2025 vyplýva existencia ďalšieho záložného práva, a to Zmluva o

zriadení záložného práva v prospech: L. L., V-4632/2025 z 03.06.2025 - 394/2025.

6. Podľa ust. § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ust. § 343 ods.2 a ods.3 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

8. V zmysle ust. § 343 ods.3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.9. Podľa ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

10. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže
na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. Súd môže rozhodnúť

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania (§ 328 ods. 2 prvá veta CSP, § 329 ods.1 veta prvá CSP).

12.Vzmysleust.§328ods.1vetaprváCSPsúdnariadineodkladnéopatrenie,aksúsplnenépodmienky
podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Zabezpečovacie opatrenie je opatrením súdu za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou
možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie pozície veriteľa, resp. zabránenie zhoršenia jeho pozície,
a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej
pohľadávky, ktorá by mohla byť alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo

odvrátilo možné zmarenie uspokojenia peňažnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Nariadením
zabezpečovacieho opatrenia získava veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k
výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust.
§ 343 ods. 3 CSP.

14. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú okrem podaného návrhu:
a) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, b)
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú
pohľadávku a c) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Všetky tieto zákonné podmienky
musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu skúmať ich splnenie, a to každú jednotlivo a

všetky v ich vzájomnej súvislosti.

15. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, preto súd nemusí
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe

listín predložených navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia. Pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené. Navrhovateľ
opísaním rozhodujúcich skutočností musí osvedčiť opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou
argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia

ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej
teórie (M. Števček, a kolektív: Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., 2010, strana 309) osvedčenie
(na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že

osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď
rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008).

16. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke,

na zabezpečenie ktorej zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku
proporcionality (M. Števček a kol.: Civilný sporový poriadok, Komentár. C.H. Beck, 2016, strana 1158).

17. V danom prípade podľa súdu žalobca tvrdenými skutočnosťami a predloženými listinami hodnoverne

osvedčil existenciu pohľadávky voči žalovanému, dôvodnosť a trvanie tvrdeného peňažného nároku,
ktorého ochrana sa sleduje navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Žalobca osvedčil, že má voči
žalovanému pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke. Voči žalovanému je vedených viacero exekúcií a jeho
nehnuteľnosť je opakovane zaťažovaná ťarchami, čím bolo osvedčené ohrozenie výkonu exekúciev prípade judikovania plnenia v prospech žalobcu. V návrhu žalobca poukázal aj na to, že iný než vyššie
identifikovaný nehnuteľný majetok žalovaný nevlastní. Jedná sa teda o jedinú možnosť zabezpečenia
pohľadávky žalobcu s tým, že v prípade realizácie záložného práva prednostným záložným veriteľom,

príp. vykonaním exekúcie predajom nehnuteľností, bude sa môcť takto podieľať na výťažku z predaja
nehnuteľností po uspokojení prednostného záložného veriteľa, resp. záložných veriteľov v poradí pred
ním.

18. Súd zároveň posudzoval primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla,

a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva
zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto
ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným
spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva. Vzhľadom na výšku pohľadávky a množstvo tiarch viažucich
sa k nehnuteľnosti žalovaného, súd považuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za primeraný
prostriedok ochrany práv žalobcu.

19. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom predstavuje v podstate sudcovské záložné právo,
ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie.
K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude
zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabrániť, aby žalovaný

– dlžník, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil
svoje nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie
záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol.

20. V zmysle § 336 ods.1, ods.2 a ods.3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,

môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

21. V súlade s cit. ustanovením, nakoľko v danom prípade nejde o trvalú úpravu pomerov sporových
strán, súd uložil žalobcovi podať žalobu tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

22. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o zabezpečovacom opatrení, súd rozhodoval o nároku
na náhradu trov konania. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods.1 CSP, v zmysle ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Žalobca bol v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia plne úspešný, preto mu bol priznaný
nárok na náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by výnimočne z dôvodov hodných
osobitného zreteľa nemal žalobcovi v zmysle § 257 CSP priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice (§ 357, § 362 ods.1 CSP. Odvolanie môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§359, § 363, § 127 CSP).