Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Csp/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124300067
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124300067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom mesto Trnava, o zaplatenie sumy 12.083,39 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10.05.2024, postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 02.12.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.083,39 Eur spolu s úrokom vo výške 2.284,66 Eur, s
úrokom z omeškania vo výške 1.247,51 Eur a vo výške 5 % ročne zo sumy 12.073,89 Eur od 05.10.2023
do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa § 10 ods. 3 zák. č. 307/20016 Z. z. o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa
odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich
pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu

o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o
pokračovaní v konaní.

3.OkresnýsúdBanskáBystricažalobevyhovelavydalplatobnýrozkaz,ktorýsažalovanémunepodarilo
doručiť do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne
príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a oznámil, že zotrváva na návrhu v celom
rozsahu. V zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 307/20016 Z. z. o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz

návrhom na pokračovanie v konaní zrušil a Okresný súd Banská Bystrica postúpil žalobu na tunajší súd.

4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a žalobcom a na základe Žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 04.10.2023 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní
so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90

kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 12.04.2018 Zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX,
ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcuvzneníichdodatkov(ďalejlen„VOP“).Na
základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvnýchpovinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Podľa žalobcu Zmluva obsahuje
všetky náležitosti a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného
zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca upozorňoval
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom
na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,
pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca k 10.09.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre
neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.
Pohľadávkažalobcupredstavovalakudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkysumuvovýške15.615,56
Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 12.073,89 Eur, z riadneho úroku vo výške 2.284,66 Eur,
z úroku z omeškania vo výške 1.247,51 Eur a z poplatkov vo výške 9,50 Eur v súlade s prílohou

k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaný po postúpení pohľadávky vykonal úhrady v sume 0,- Eur.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 15.615,56 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo
výške 12.073,89 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 2.284,66 Eur, z neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 1.247,51 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 9,50 Eur Žalobca si uplatnil
i úrok z omeškania počnúc dňom 05.10.2023, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia

pohľadávky, a to vo výške 5 % ročne zo sumy 12.073,89 Eur od 05.10.2023 do zaplatenia. Na výzvu
súdu žalobca doplnil, že žalobu na súd podal dňa 10.05.2024. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ nastalo
podaním zo dňa 10.09.2021, pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu SR, ako aj v súlade s ust.
§ 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola datovaná
na 14.05.2021. Premlčacia doba tak začala plynúť dňa 15.08.2021 a uplynula by dňa 15.08.2024.

Žalobca tiež uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j.
pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej
povinnosti veriteľa. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný
záver o jeho platobnej spôsobilosti / schopnosti splácať daný úver. Existujúce záväzky spotrebiteľa
veriteľ overil dopytom do úverového registra, z ktorého je zrejmé, že spotrebiteľ mal v čase podania

žiadosti v registri úverové záväzky s mesačnými splátkami vo výške 392,- Eur, a to hypotekárny úver
s mesačnou splátkou vo výške 87,- Eur, hypotekárny úver s mesačnou splátkou vo výške 54,- Eur,
spotrebný úver s mesačnou splátkou vo výške 221,- Eur, kreditná karta splátková s úverovým rámcom
vo výške 1.000,- eur, z ktorého pôvodný veriteľ rátal s mesačnou splátkou vo výške 3 % z úverového
rámca vo výške 30,- Eur. Nový úver bol poskytnutý s mesačnou splátkou vo výške 211,28 Eur. Výdavky

na peňažné záväzky spotrebiteľa teda boli vo výške 603,28 Eur (splátky novoposkytnutého úveru
a existujúcich záväzkov). Žiadateľ v žiadosti o úver deklaroval zamestnanie na trvalý pracovný pomer
od 01/2018 ako administratívny pracovník v informačných technológiách u zamestnávateľa WINCOR
NIXDORF, s.r.o. Čistý príjem uviedol za posledné tri mesiace vo výške 939,- Eur, 1.336,- Eur a 668,-
Eur. Príjem spotrebiteľa bol overený na základe interných zdrojov a spriemerovaný vo výške 981,-

Eur. Pôvodný veriteľ akceptoval čistý príjem vo výške 981,- Eur. V rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v sume 199,48 Eur,
nakoľko v žiadosti uviedol rodinný stav slobodný a neuviedol žiadne vyživované dieťa. Veriteľ zároveň
bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú
obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie, ošatenie a pod.. Tie boli vypočítané ako

rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným
minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 156,30 Eur
((981,- Eur - 199,48 Eur) * 20%)). Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa bola teda vo výške 355,78 Eur. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto
žalobca zastáva názor, že veriteľ postupoval v súlade so ZoSÚ a Opatrením, a riadne overil schopnosť

spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so
žalovaným v čl. I ods. 5 písm. b) Zmluvy. Postupca výzvou zo dňa 26.07.2021 (Tretia upomienka - pokus
o zmier) vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 664,15 Eur a upozornil ho na
možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Zásielka bola dňa 18.08.2021 vrátená pôvodnému
veriteľovi s príznakom „neprevzaté v odbernej lehote“. Z predloženej špecifikácie uplatneného nároku

je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný omeškané splátky neuhradil, a preto podaním zo dňa 10.09.2021
vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru, pričom z doručenky, ktorá tvorí prílohu podanej žaloby je
zrejmé, že žalovanému bola uvedená listina doručovaná. Žalobca zastával názor, že v spornom prípade
došlokriadnemuvyhláseniumimoriadnejsplatnosti.Žalobcapoukázalnato,žežalovanýbolvomeškaníso splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný
na úhradu omeškaných splátok, a to Treťou upomienkou zo dňa 26.07.2021 a Výzvou na predčasné

splateniezostatkuúveruspríslušenstvomzodňa10.09.2021.Nazákladeuvedenéhopovažovalžalobca
za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek
písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu
žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB.

5. Ako dôkazy žalobca predložil Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2023, Pokus
o zmier zo dňa 16.10.2023, oznámenie o spracovaní osobných údajov zo dňa 16.10.2023, špecifikáciu
postúpenej pohľadávky, Pokus o zmier zo dňa 15.04.2024, podací hárok, Oznámenie Daňového
úradu Bratislava zo dňa 05.02.2024, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020
s prílohami, Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 04.10.2023, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského

úveru „Flexipôžička“ zo dňa 12.04.2018, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie
spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom, Žiadosť o flexipôžičku zo dňa 12.04.2018,
Európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Údaj o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov
a o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov k spotrebiteľskému úveru, Výzvu na predčasne
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 10.09.2021, kópiu obálky s pozn. zásielka neprevzatá

v odbernej lehote, Tretiu upomienku – pokus o zmier zo dňa 26.07.2021, Cenník VÚB, a.s. Občania
platný od 13.01.2018, dáta dopytu, Overovanie bonity klienta, poštový podací hárok, sledovanie zásielok
– Slovenská pošta, Odpoveď NBS zo dňa 14.02.2024.

6. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 07.02.2025 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia
nepoprel, dôkazy neoznačil.

7. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

8. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

9. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď

pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti
konania a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovaného,
ktorý mal predvolanie doručené riadne a včas, svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadal, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa
12.04.2018 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, predmetom ktorej
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 16.000,- Eur, s úrokovou sadzbou vo
výške 5,90 % ročne, so splatnosťou prvej splátky 14.05.2018, s konečnou splatnosťou 14.03.2026, s
výškou splátky vrátane poistného 211,28 Eur mesačne so splatnosťou 14. dňa v mesiaci, s počtom

splátok 95, s RPMN vo výške 6,07 %, s priemernou hodnotou RPMN 8,58 % a celkovou čiastkou k
zaplateniu dlžníkom vo výške 20.071,60 Eur.

11. Listom zo dňa 26.07.2021 označeným ako Tretia upomienka – pokus o zmier právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 664,15 Eur s upozornením, že

ak dlžnú sumu neuhradí, banka bude požadovať, aby žalovaný vrátil celú poskytnutú sumu úveru
s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v Zmluve o úvere. Uvedený list sa právnemu
predchodcovi žalobcu vrátil dňa 18.08.2021 ako neprevzatý v odbernej lehote.

12. Keďže sa žalovaný so splácaním dostal do omeškania, právny predchodca žalobcu listom zo dňa

10.09.2021 – Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom oznámil žalovanému, že
ku dňu 10.09.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 12.413,97
Eur. Uvedené oznámenie sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátilo dňa 05.10.2021 ako neprevzaté
v odbernej lehote.13. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a Žiadosťou o postúpenie a prevod
zo dňa 04.10.2023 bola pohľadávka VÚB, a.s. voči žalovanému postúpená na žalobcu.

14. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,

ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

18. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného

spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných

predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.21. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu

postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

27. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 879y ods. 1 OZ, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa
spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokovz týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku
2 nie je ustanovené inak.

30. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

31. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom

úvere právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

32. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a Žiadosťou o postúpenie a prevod
zo dňa 04.10.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy zo spoločnosti Všeobecná
úverová banka, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.

33. Podmienky na platné postúpenie bankovej pohľadávky sú podľa § 92 ods. 8 ZoB tri. Prvou je splatná
pohľadávka, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, druhou je písomná výzva banky klientovi a treťou
podmienkou je nepretržité omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

34. Prvou podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle §
17 ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným
ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

35. Vo Výzve zo dňa 26.07.2021 banka upozornila žalovaného na to, že je v omeškaní s plnením dlžnej
čiastky vo výške 664,15 Eur, s tým, že v prípade neuhradenia dlžného záväzku bude banka požadovať,
aby žalovaný vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým
v zmluve o úvere. Následne podaním zo dňa 10.09.2021 banka vyhlásila úver za predčasne splatný.

36. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by pohľadávka pôvodného
veriteľa voči žalovanému bola v čase postúpenia pohľadávky splatnou, či už z dôvodu konečnej
splatnosti alebo z dôvodu zosplatnenia.

37. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné, že veriteľ žalovaného – Všeobecná
úverová banka, a.s. neuviedol v liste zo dňa 26.07.2021, ktorým žalovaného upozornil na možnosť
predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, splátku úveru, so zaplatením
ktorej bol žalovaný v omeškaní. Rovnako veriteľ v liste zo dňa 10.09.2021, ktorým využil svoje právo
na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ neuviedol, pre omeškania

žalovaného so zaplatením ktorej konkrétnej splátky úveru toto svoje právo využíva.

38.Vyhláseniemimoriadnejsplatnosticeléhoúveruztohtodôvoduniejeplatné,pretoževeriteľ-postupca
v ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 OZ.
Zároveň dôvod neplatnosti tohto vyhlásenia spočíva aj v tom, že výzva, ktorá prechádzala tomuto

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, teda výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.07.2021, takisto
neobsahovala údaj o tom, s ktorou konkrétnou splátkou a v akej výške, bol žalovaný v omeškaní s jej
zaplatením.

39. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa

13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a
k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých/-ej/ podstatou s
výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové
splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou mádôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia

§ 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s
mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti
použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu
má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15
dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k

uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

40. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára
2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a

predčasne zosplatnil celý dlh. Avšak už v uznesení sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6. septembra 2023 sa
Najvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo

vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje
rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s § 53
ods. 9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§ 101 a § 103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie
z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn.
5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023

sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 a uviedol, že aj keď je v
týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia
celejpohľadávkypristratevýhodysplátok,takzároveňjetamzdôraznenáajpotrebaidentifikáciesplátky,
pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia
na § 53 ods. 9 OZ.

41. Aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a §
53 ods. 9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval

konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ

oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

42. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024.

43. Súd tak prijíma uvedený výklad dotknutých zákonných ustanovení Najvyšším súdom SR v tom
zmysle, že veriteľ má právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky úveru
len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo vzťahu ku ktorej bol upozornený na
uplatnenie tohto práva v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Ak upozornenie veriteľa na možnosť

využitia tohto práva identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru neobsahuje, je takýto právny úkon
neurčitý a dôsledkom toho podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Pre následné vyhlásenie splatnosti celého
úveru veriteľom tak neboli splnené zákonné podmienky stanovené v § 53 ods. 9 OZ (absentuje platné
a účinné upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť využitia práva na vyhlásenie splatnosti celéhoúveru), a preto je aj tento právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ neplatný. Ak potom veriteľ
postúpil na tretiu osobu svoju pohľadávku voči dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je aj takýto
právny úkon pre rozpor s ustanoveniami § 17 ods.1 ZoSÚ podľa § 39 OZ neplatný, pretože predmetom

postúpenia môžu byť pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

44. Uvedené závery vyslovuje súd aj pri vedomí si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonník v

§ 53 ods. 9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje
ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie
splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho úkonu ako
požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí,
ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí
byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne

pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení
obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú
kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

45. V intenciách danej veci teda nestačí, že veriteľ vo svojom úkone podľa § 53 ods. 9 OZ upozorní

dlžníka-spotrebiteľa na možnosť využitia práva podľa § 565 OZ (teda na zosplatnenie celého úveru),
pretože Občiansky zákonník stanovil, že toto upozornenie je, spolu s omeškaním so zaplatením splátky
trvajúcim viac ako tri mesiace, predpokladom na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého dlhu veriteľom.
Dlžníkovi-spotrebiteľovitakmusíbyťzrejmé,prektorúkonkrétnuomeškanúsplátkuúveruveriteľzvažuje
možnosť využiť svoje právo na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Len pri takto objektívne poznateľnej

vôli veriteľa je dlžník schopný verifikovať dĺžku svojho omeškania so zaplatením konkrétnej splátky a
tým aj „vážnosť hrozby“ predčasného zosplatnenia a vyhlásenie splatnosti celého dlhu odvrátiť tým, že
konkrétnu omeškanú splátku zaplatí.

46. Nepostačuje preto, že z obsahu upozornenia veriteľa na možnosť zosplatnenia je celkom zrejmý

úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 OZ na to, že je v omeškaní po dobu viac
ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v
prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. Pri takto prejavenej vôli veriteľa nemá dlžník možnosť verifikovať svoje omeškanie,
teda so zaplatením ktorej splátky a ako dlho je v omeškaní, a tak ani nemôže zabrániť zosplatneniu

celého dlhu zaplatením konkrétnej omeškanej splátky. Tento úkon veriteľa tak potom dlžníka „núti“
uhradiť celú veriteľom v upozornení vyčíslenú dlžnú sumu, aby sa vyhol zosplatneniu celého dlhu. Súd
pritom nerozporuje, že na zaplatenie celej v upozornení vyčíslenej dlžnej sumy môže mať veriteľ právo
(ak je teda dlh vyčíslený veriteľom riadne), na druhej strane ale „hrozbu“ zosplatnenia môže veriteľ využiť
len pre prípad, že tu je dlžná splátka, s ktorou je dlžník v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace,

nie akákoľvek dlžná splátka. Upozornenie veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ totiž nemá byť prostriedkom,
ktorý dlžníka bude viesť k zaplateniu celého jeho doposiaľ splatného dlhu, ale len toho dlhu, pre ktorý
by mohol veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/181/2023 zo dňa

19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do
pozornosti,ževrámcirozhodovacejčinnostisaužzaoberalotázkourežimustratyvýhodysplátok,pričom
uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu

splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/2/2023,
5Cdo/188/2023, 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022)“.

48. Keďže v deň postúpenia pohľadávky táto pohľadávka tak ako bola postúpená nebola splatná
z dôvodu neplatnosti vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru, nemohla byť platne postúpená

z právneho predchodcu žalobcu - banky na žalobcu pre jej rozpor s ustanoveniami § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ.
Keďže žalobca nepreukázal predpoklady pre platné postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy, a teda
ani predpoklady pre nadobudnutie týchto práv, tak ani nenadobudol platne od právneho predchodcupohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanému, a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v
tomto spore.

49. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky (podľa § 39 OZ v spojení s § 17 ZoSÚ) bolo potom potrebné žalobu v celom rozsahu vo
výroku I. rozsudku zamietnuť, a keďže žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi istinu, nemohol sa ani
dostať do omeškania s jej zaplatením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania.

50. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

54. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

55. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám

zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

56. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku
znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého tohto konania v
rozsahu 100 % trov konania. Súd však žalovanému s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nárok na náhradu
trov konania vo výroku II. nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal za to, že
bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovaného uvedeným spôsobom

za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho
zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).