Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123203035
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123203035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodený XX.X.XXXX, C. B., narodená X.X.XXXX a D. B., narodená XX.X.XXXX, toho času bytom ako
matka, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
so sídlom J. Bottu 4, 917 01 Trnava, deti rodičov - matka: C. E. B., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom
F. F. XX, F., zastúpená JUDr. Luciou Sukopovou, advokátkou so sídlom Františkánska 5, 917 01 Trnava,
a otec: G. H. B., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom E. I. J. XX, F., zastúpený AK PRINC & PARTNERS
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 23, Trnava, o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, o odvolaniach otca proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 16.9.2024, č.k. 20P/29/2023-481 a proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Trnava
zo dňa 25.10.2024, č.k. 20P/29/2023-543, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
- vo výroku I., II. potvrdzuje

- vo výroku III., IV. ruší a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

- vo výroku V. mení tak, že
otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi počas bežného roka nasledovne:
-s maloletým A. a maloletou C. každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka
do 8.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do piatku do 15.00 hod.,
-s maloletou D. každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 8.00 hod.
a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do piatku do 15.00 hod..
-Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v určený čas ich otcovi odovzdať

v mieste svojho bydliska a po skončení styku je otec povinný deti matke vrátiť v mieste jej bydliska,
okrem nepárneho pondelka o 8.00 hod. v čase vyučovania detí, kedy miestom odovzdania budú školské
zariadenia, ktoré deti navštevujú.

Počas sviatkov a prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A., C. A. D. nasledovne:
-počas vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 15.00 hod. do 28.12. do 15.00 hod. a každý
nepárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 24.12. do 15.00 hod. a od 29.12. od 15.00 hod. do1.1.

nasledujúceho roku do 15.00 hod.,
-počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkonočného piatku od 15.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 15.00 hod.,
-počas jarných prázdnin každý nepárny rok od piatku bezprostredne predchádzajúceho jarným
prázdninám od 18.00 hod. do nasledujúcej stredy do 18.00 hod. a každý párny rok od stredy jarných
prázdnin od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
-počas letných prázdnin každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 8.7. do 18.00 hod., od 15.7. od 10.00 hod.

do 22.7. do 18.00 hod., od 1.8. od 10.00 hod. do 8.8. do 18.00 hod. a od 15.8. od 10.00 hod. do 22.8.
do 18.00 hod.,-miestom preberania a odovzdávania detí je bydlisko matky

- vo výroku VI. potvrdzuje.

II. Odvolací súd napadnuté opravné uznesenie mení tak, že návrhu sa nevyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním (11CoP29/2025) zveril maloleté deti A., C.
a D. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať
maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok II.), otcovi určil povinnosť s účinnosťou

od 19.5.2023 prispievať na výživu maloletého A. sumou 462 eur mesačne, maloletej C. sumou 462
eur mesačne a maloletej D. sumou 378 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky
(výrok III.). Zároveň určil nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 19.5.2023 do 16.9.2024
u maloletých A. a C. vo výške 6.129,68 eur na každého a maloletej D. vo výške 4.429,27 eur, ktorý povolil
otcovi splatiť v dvanástich pravidelných mesačných splátkach po 510,80 eur na maloletých A. a C. a po

369,11 eur na maloletú D. popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok (výrok IV.). Súd
tiež určil styk otca s maloletými deťmi A. a C. na každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do nedele
do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 15:00 hod. a s maloletou D.
každý párny týždeň od soboty od 10:00 hod do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny týždeň od štvrtka
od 15:00 hod. do piatka do 15:00 hod. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť

a otcovi ich odovzdať v určený deň a hodinu pred miestom svojho bydliska a otec je povinný maloleté
deti v určený deň a hodinu vrátiť matke pred miestom jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v
prípade, že styk sa zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému
rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku (výrok V.) a zrušil uznesenie
Okresného súdu Trnava, č.k. 16P/46/2022-17 zo dňa 1.8.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trnave, č.k. 26CoP/104/2022-265 zo dňa 31.1.2023 (výrok VI.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil výrok
V. rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16.9.2024, č.k. 20P/29/2023-481 tak, že výrok V. správne znie:
Otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi A. a C. každý párny týždeň od štvrtka od 15:00 hod.
do nedele do 18:00 hod., každý nepárny týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 15:00 hod. a s

maloletou D. každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny
týždeň od štvrtka od 15:00 hod. do piatka do 15:00 hod. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného
súdu Trnava, č. k. 20P/29/2023 - 481, zo dňa 16.09.2024 nezmenený.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 19.5.2023 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

na čas do rozvodu. V návrhu navrhol upraviť jeho styk s maloletými tak, že bude oprávnený sa s nimi
stretávať každý párny týždeň od stredy od 12.00 hod. do pondelka nepárneho týždňa do 08.00 hod.
a nepárny týždeň od stredy od 12.00 hod. do piatka do 15.00 hod. a tiež osobitne počas letných
prázdnin, počas jesenných prázdnin, vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin.
Dôvodil, že má upravený styk uznesením, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, v zmysle

ktorého sa s maloletým A. a maloletou C. má právo stýkať každý párny týždeň od štvrtka od 15.00
hod. do nedele do 15.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00
hod. Podľa otca matka odmieta komunikovať s ním ohľadne širšej úpravy práv a povinností k maloletým
deťom. Deti by nemali mať pocit, že sa zmenil vzťah rodičov k nim. V súčasnosti žijú maloleté deti
v domácnosti matky takmer rok od júna 2022. S otcom sa stretávajú doslova okresane, netrávia s ním

sviatky, prázdniny, iba ak náhodou styk vyjde na termín sviatku, čo môže vzbudzovať u detí pocit,
že pre otca nie sú prioritou. Otec matku niekoľkokrát žiadal, aby sa dohodli na otázke starostlivosti
o spoločné deti, nakoľko od samého začiatku prejavuje aktívny záujem o osobnú starostlivosť o deti,
chce byť matke nápomocný v starostlivosti o ne. Matka podala návrh na rozvod manželstva a od jeho
podania nespochybňovala spôsobilosť otca osobne sa starať o maloleté deti. Podľa jeho názoru úprava

styku neodkladným opatrením má mať len dočasný charakter, ale v tomto prípade sa ním rodičia riadia
niekoľko mesiacov. Je predpoklad, že s ohľadom na konanie o rozvod manželstva a prebiehajúce
dokazovanienebudeeštenejakýčasvovecisamejrozhodnuté.Navrholupraviťstretávaniesmaloletými
deťmi a to rozšíriť styk počas bežného roka oproti dočasnej úprave neodkladným opatrením a tiež
doplniť úpravu počas prázdnin a sviatkov na čas do rozvodu, keďže vo veci rozvodu ešte nie je

právoplatne rozhodnuté. Rodičia sa dňa 28.8.2023 zúčastnili informatívneho stretnutia rodičov predkoordinátorom, avšak stretnutie neviedlo k žiadnej dohode medzi rodičmi. Procesný opatrovník uviedol,
že 6.9.2023 vykonali pohovor s rodičmi, ktorí informovali o aktuálnej situácii v rodine. Naďalej sa
vyskytujú problémy vo vzťahu medzi rodičmi, bola im odporúčaná spolupráca s CDR, s čím súhlasili.

Matka k návrhu otca uviedla, že s ním nesúhlasí. Styk má otec upravený právoplatným a vykonateľným
neodkladným opatrením. Matka ho dodržiava, deti motivuje k stretávaniu. Pravidelne sa ich pýta, či sú
spokojné, či im niečo nechýba, deti však neprejavujú túžbu tráviť s otcom dlhší čas. Často dochádza
k citovému vydieraniu. V rozvodovom konaní bude vypracovaný znalecký posudok. Upravovať dočasne
styk inak môže byť pre maloleté deti zbytočne zaťažujúce, nakoľko maloletá C. si zvyká na novú

školu, maloletá D. má ťažkosti v škôlke, keď ju matka musí vyzdvihovať na obed. Pre maloletého A.
je akákoľvek zmena extrémne náročná vzhľadom k jeho povahe. Otec vie, že o deťoch s ním matka
musí komunikovať a zneužíva tento fakt na kontrolu jej osoby. Otec aj pred deťmi podceňuje a kritizuje
rodičovské kompetencie matky. Otcovi nikdy úplne nevyhovie, nakoľko vždy bude niečo čo matka
neurobí správne, na čo otec patrične matku upozorní. Opatrovník súdu oznámil, že dňa 9.4.2024 sa
dostavili rodičia maloletých detí, opísali súčasnú situáciu v rodine. Opatrovník skonštatoval, že konflikty

rodičov stále pretrvávajú, nevedia sa dohodnúť takmer na žiadnych skutočnostiach týkajúcich sa detí.
Potreba autoritatívneho rozhodnutia je nevyhnutná. Rodičia boli informovaní, že v prípade nezlepšenia
situácie v rodine tunajšie oddelenie podá na súd návrh na výchovné opatrenie na umiestnenie detí do
diagnostického zariadenia pobytovou formou za účelom diagnostikovania maloletých. Na pojednávaní
konanom dňa 10.1.2024 rodičia uzavreli dohodu o úprave styku, túto dohodu aj dodržiavali. Matka po

obdržaní znaleckého posudku striktne limitovala styk s maloletou D. na minimum. Z dôvodu konfliktov
medzi rodičmi ohľadom úpravy styku matka poslala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne otcovi
odstúpenie od dohody uzavretej na pojednávaní dňa 10.1.2024. Zo správy opatrovníka zo dňa 5.8.2024
vyplynulo, že s deťmi v závere šetrenia pomerov vykonali krátky rozhovor bez prítomnosti matky. Deti
komunikovali, že si užívajú prázdniny, chodia na výlety aj s mamou aj s tatom, tešia sa do školy.

Od poslednej návštevy sa deti zmenili, v minulosti boli sklesnuté, bojazlivé, nechceli komunikovať.
Tento krát sa do rozhovoru zapájala aj maloletá D., maloletá C. na otázku typu ako trávi prázdniny
a ako sa má, je dnes teplo, odpovedala: neviem. Opatrovník mal pocit, že sa bojí odpovedať, aby
nepovedala niečo zle, inak však pôsobila aj ona spokojne a bola usmiata. Dňa 30.7.2024 bolo vykonané
opakované šetrenie v domácnosti otca, domácnosť pôsobila útulne, vkusne zariadená, hygiena na

vysokej úrovni. Zásoby potravín dostatočné. Otec ich informoval o aktuálnej rodinnej situácii, bol by
rád, ak by D. od septembra 2024 nastúpila do MŠ. Je toho názoru, že tam patrí. Styk s maloletou
D. sa začal realizovať opätovne dňa 18.5.2024. Maloletá D. u otca aj prespala. Počas nasledujúcich
stykov aj dve noci, podľa otca bez problémov, avšak potom ako prišiel znalecký posudok, mu matka
mala komunikovať, že sa bude riadiť znalcom a D. bude chodiť prespávať už len na jednu noc, čo

je preňho nepochopiteľné. V závere otec sa vyjadril, že trvá na tom, aby boli všetky tri deti zverené
do jeho osobnej starostlivosti. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1,
§ 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa čl. 5 Zákona o rodine, podľa §
217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd prvej
inštancie k zvereniu maloletých detí do osobnej starostlivosti matky uviedol, že svoje rozhodnutie oprel

najmä, nie však výlučne o znalecký posudok. Znalec v znaleckom posudku konštatuje, že deti nemajú
výhrady k osobnej starostlivosti matky. Súd má za to, že maloleté deti za čas trvania neodkladných
opatrení si našli spôsob ako sa so situáciou v rodine pomaly vyrovnať. V znaleckom posudku znalec
konštatuje, že obaja rodičia sú schopní zabezpečovať výchovu detí, neeviduje dvojkoľajnosť vo výchove.
Súd považoval za vhodné, aby boli deti zverené matke a bola tak zachovaná doterajšia kontinuita. Zo

záverov znaleckého posudku vyplýva, že aj v dobe, keď sa situácia ustáli v zmysle rozvodu rodičov,
keď sa deti vyrovnajú, resp. príjmu rozchod rodičov, je možné očakávať, že táto ich osobná skúsenosť
prinesie nové pohľady k zvereniu a určeniu styku. Z podaní otca ako aj z vyjadrení matky vyplýva, že
deti si zvykli na túto novú situáciu a nastavenie v rodine ťažšie. Rodičia evidovali veľmi zlú situáciu
s odovzdávaním a preberaním detí. Snažili sa hľadať spôsoby ako si odovzdať deti čo najšetrnejšie.

Súd preto ponechal deti v starostlivosti matky, ktorá má takisto vytvorené pre zdravý vývoj a výchovu
maloletých detí vhodné podmienky a o deti sa riadne stará. Navyše zo strany otca je badať pokus
o emočné ovplyvňovanie detí v prospech otca. Súd v správaní otca vidí presúvanie zodpovednosti za
stav v rodine (rozvrátené manželstvo, obmedzený styk detí, celková nepohoda detí) na matku. Celkovo
savovzťahochnerádpodriaďuje,môžemaťčastejšieproblémyprijaťnázordruhých,čiustúpiťzosvojich

pozícií. Svoju agresívnu energiu nemá pod kontrolou, hoci sa o to snaží. Uvedené súd vyhodnotil ako
nie celkom vhodné nástroje správania sa najmä voči maloletým deťom a argumentovanie zo strany
otca, že to nie je patologické alebo že je ako manažér a muž priebojný, nijako nevyvracia fakt, že
disponuje takouto vnútornou výbavou a aj ju využíva. Otec využíva svoj smútok a svoje rozpoloženiena emočné ovplyvňovanie detí. Zároveň neuniklo pozornosti súdu, že otec, ak bol vyzvaný rozprávať
o svojej situácii začal rozprávať ľútostivým hlasom, ako aj znalec uvádza so slzami v očiach, avšak
akonáhle rozprával o pochybeniach matky hlas mal pevný, sebavedomý, svoj postoj rozhodný. Súd

preto neuveril tvrdeniam otca, že deťmi nemanipuluje vo svoj prospech. K tvrdeniam zo strany otca, že
matka nie je schopná komunikácie, napr. o letných prázdninách, o inom rozšírení styku, súd uvádza,
že takéto konanie matky hodnotí ako nie vhodné. Súd v záujme detí preskúmal aj možnosť zverenia do
striedavej osobnej starostlivosti. Súd však zistil, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by v čase
rozhodovania súdu nebolo v záujme maloletých detí, najmä rozdelenie maloletých detí na dlhší čas,

keďže maloletú D. nie je ešte možné zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Navyše rodičia medzi
sebou nevedia konštruktívne komunikovať, vzájomne si nedôverujú. Ani zo znaleckého dokazovania nie
je tento model zatiaľ odporúčaný, nakoľko deti sa ešte úplne nezžili so situáciou v rodine. Najmä staršie
markantne prežívajú rozpad rodiny a rozchod rodičov. V konečnom dôsledku zverenie detí do striedavej
starostlivosti už ani nebolo rodičmi navrhované. V aktuálnom nastavení rodičov nie je možné od nich
očakávať konštruktívny spôsob fungovania a riešenia každodenných okolností súvisiacich s maloletými

deťmi, preto musia mať stanovené mantinely, ktorými sa budú riadiť a postupne ich budú vedieť
prispôsobovať potrebám detí. Ohľadom úpravy styku súd uviedol, že pri úprave sa pridŕžal znaleckého
posudku a úpravy z pojednávania zo dňa 10.1.2024. Rodičov na pojednávaní 10.1.2024 upozornil, že
ak sa nevedia dohodnúť na úprave styku, súd bude postupovať podľa znaleckého posudku. Zároveň
boli upovedomení, že úpravu styku na základe neodkladných opatrení považuje za dostatočnú, avšak

apeloval na rodičov, najmä na matku, aby sa vedeli aj samostatne dohodnúť na rozšírení styku. Súd
preto upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku. Súd sa však
odklonil od úpravy styku neodkladnými opatreniami aj dohody zo dňa 10.1.2024 v tom smere, že styk
maloletej D. upravil na dve prenocovania u otca. Maloletá má v čase rozhodovania súdu už 4 roky, čo
podľa názoru súdu je dostatočný vek na to, aby zvládla u otca aj dve prenocovania naviac aj s ohľadom

na skutočnosť, že ďalší dvaja súrodenci budú s ňou prítomní. Aj znalec konštatuje, že maloletá má
vytvorenú citovú väzbu s oboma rodičmi, u oboch sa cíti bezpečne. Súd vychádzal aj zo skutočností
tvrdených rodičmi, kedy medzi nimi k takejto dohode o dvoch prenocovaniach dochádzalo. Navyše
maloleté deti takýmto spôsobom už určitý čas fungovali. Opäť bola narušená ich životná stabilita, ktorú
veľmi potrebujú. Súd zároveň neumožnil telefonát maloletej D. s matkou, nakoľko je predpoklad, že

maloletá pobyt u otca zvládne aj bez kontaktovania matky. Avšak súd apeluje na rodičov, aby umožňovali
kontakt detí s druhým rodičom, ak si to deti budú želať. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že procesný
opatrovník a matka nemali k znaleckému posudku žiadne výhrady. K námietkam otca súd uvádza, že
tieto vyhodnotil ako nie podstatné. Ak aj znalec vypracovával svoj posudok dlhšiu dobu, je potrebné
uviesť, že rodičia majú tri deti, každé bolo posudzované samostatne a takisto boli posudzovaní aj

rodičia. To môže byť pre znalca časovo náročné s prihliadnutím aj na to, že nie sú pre znalca jedinou
rodinou, ktorú musí posudzovať. K sedeniu matky u znalca dňa 14.3.2024 súd uvádza, že tento krok
nevyhodnotilakoohrozenieobjektívnostiznalca.Uvedenésedenieznalecuviedolvznaleckomposudku,
teda je s týmto vysporiadaný. Súd uvádza, že ak by aj matka uviedla otcovi, že ide k znalcovi oznámiť
mu sebapoškodzovanie dcéry, podľa nastavenia oboch rodičov nie je zrejmé, či by otec matke uveril.

K spontánnosti výpovedí detí súd uvádza, že je na znalcovi aké otázky zvolí, ako ich maloletým deťom
kladie, v akom poradí, aké podmienky a atmosféru prichystá. Je na znaleckej činnosti znalca, že
postupuje tak, aby čo najobjektívnejšie zistil stav v rodine, osobnosti členov rodiny, vzťahy navzájom
a na základe svojich zistení odpovedal na položené otázky. U maloletej D. súd rozšíril prenocovanie
u otca o ďalšiu noc. keď zastáva názor, že maloletá takýto styk zvládne a je v jej záujme pobudnúť

s otcom dlhšie a navyše je staršia. Súd vo všeobecnosti nevyhodnotil maloletú D. ako bojazlivú. Je
však nepochybné, že udalosti v rodine sa na psychike všetkých ich spoločných detí podpísali, maloletú
D. nevynímajúc. Súd ďalej uvádza, že každé tvrdenie rodiča sprevádza protichodné tvrdenie druhého
rodiča, ak aj matka ponúkala otcovi maloletú D. na trávenie času s ním, avšak bez prenocovania,
otcovo odmietnutie, hoci aj takejto možnosti byť s maloletou celý deň, sa súdu javí prinajmenšom ako

rozporuplné s jeho tvrdeniami byť s deťmi a nebyť iba víkendovým rodičom, ako sa sám otec nazýva.
Pokiaľ sa týka výživného, tak v konaní bolo nesporným, že otec sa od začiatku konania podieľa na výžive
svojich detí, keď každý mesiac posiela matke 300,- eur výživné na všetky tri maloleté deti a preposiela
jej aj 180,- eur prídavky na deti. Odôvodnené výdavky maloletých detí neboli sporované rodičmi. Matka
žiadala, aby súd určil výživné na maloleté deti v zmysle metodiky MS SR a súdnej praxe. Súd zistil

s ohľadom na vek, na doterajšie odôvodnené potreby a životnú etapu detí, keď maloletý A. je žiakom
na prvom stupni základnej školy, má 9 rokov, maloletá C. je žiačkou na prvom stupni základnej školy,
má 7 rokov a maloletá D. je v predškolskom veku, má 4 roky, že v zmysle metodiky u maloleté A. má
výživné predstavovať 11 % čo je 462,- eur mesačne, rovnako aj u maloletej C. a u maloletej D. 9 %čo je 378,- eur mesačne. Príjem otca súd vyčíslil z čistej mzdy s daňovým bonusom 43.960,81 eur
ročne, t.j. 3.663,40 eur mesačne, príjem z prenájmu nehnuteľností vo výške 550,- eur na mesiac, keďže
na polovicu má nárok matka, spolu tak mesačne príjem otca určil sumou 4.213,40 eur. Súd zarátal do

príjmu sumu daňového bonusu, nakoľko v čase pred rozvodom tento otec aj poberá a nevypláca ho
matke. Pokiaľ sa týka nedoplatku na výživnom súd určil tento odo dňa podania návrhu 19.05.2023, keď
s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností a úpravou zverenia maloletých detí súvisí aj úprava
výživného. Súd od určeného výživného odrátal pri každom maloletom dieťati sumu 100,- eur, keďže otec
takouto sumou na deti prispieval. Súd tak určil nedoplatok na výživnom na maloletého A. a maloletú C.

po 6.129,68 eur na každé dieťa, u maloletej D. vo výške 4.429,27 eur, ktoré sumy povolil otcovi uhradiť
v pravidelných mesačných splátkach u maloletého A. a C. po 510,- eur na každého a u maloletej D. po
369,11 eur spolu s bežným výživným.

2. Súd prvej inštancie opravným uznesením (11CoP/30/2025) opravil výrok V. rozsudku, tak ako je
uvedený vo výroku opravného uznesenia. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že po doručení rozsudku

rodičom maloletých dňa 9.10.2024 bol súdu doručený návrh otca na opravu rozsudku v časti úpravy
styku s maloletými deťmi v nepárny týždeň, nakoľko súd v rámci svojho prednesu a zvukového záznamu
uviedol, že otec je oprávnený stýkať sa s deťmi každý nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do
piatka 15:00 hod., avšak v zápisnici z pojednávania v rozsudku je skutočnosť zaznamenaná úplne
v rozpore s tým, čo súd uviedol na pojednávaní a tým, ako má zaznamenané skutočnosti otec, preto

požiadal súd o opravu zápisnice z pojednávania. Súd preskúmal vyhotovenie rozsudku a porovnal
ho so zvukovým záznamom z pojednávania konaného dňa zo 16.9.2024 a so zápisnicou z tohto
pojednávania. Zistil, že vyhlásené znenie rozsudku je verne zachytené v zápisnici o pojednávaní,
a taktiež sa doslovne zhoduje s výrokovou časťou písomného vyhotovenia rozsudku. Tvrdenie otca, že
je oprávnený stýkať sa s maloletým A., C. a D. každý v nepárny týždeň od stredy od 15:00 hod. do

piatka do 15:00 hod. zo zápisnice z pojednávania ani zvukového záznamu z pojednávania nevyplýva,
preto nie je potrebné vykonať žiadnu opravu. Súd však vzhliadol existenciu inej zrejmej nesprávnosti
obsiahnutej vo výroku V. vyplývajúcej z nesúladu medzi skutočnosťami, ktoré odzneli na pojednávaní
16.9.2024 a vyhláseným a vyhotoveným znením výrokovej časti rozsudku, pokiaľ ide o úpravu styku otca
s maloletou D. v párne týždne. Súd v rozsudku uviedol styk od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00

hod.,avšakzodôvodneniarozsudkuakoizpredbežnéhoprávnehoposúdeniaposkytnutéhoúčastníkom
konania vyplýva, že súd mienil v tomto smere určiť dve prenocovania maloletej u otca po sebe. Súd
zamýšľal úpravy styku maloletej D. formulovať takým spôsobom, aby boli v čase jej pobytu s otcom
zároveň prítomní aj jej dvaja súrodenci, preto súd vyhodnotil, že v súlade s ustanovením § 224 CSP
je potrebné odstrániť inú zrejmú nesprávnosť vo výroku V. a to zosúladením úmyslu súdu vyjadreného

v odôvodnení rozsudku s jeho časovým vyjadrením, preto opravil úpravu styku otca s maloletou D.
každý párny týždeň. Zosúladením znenia výrokovej časti rozsudku so skutočnosťami, ktoré odzneli na
pojednávaní dňa 16.9.2024, tak súd návrh otca na opravu rozsudku z časti vyhovel a to tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti opravného uznesenia.

3. Proti rozsudku i opravnému uzneseniu v zákonom určenej lehote podal odvolania otec. Dôvodil,
že podáva v zákonnej lehote odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu v zmysle ustanovení § 363
ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP. Dôvodil, že od augusta 2022 sa s deťmi stýkal so všetkými tromi
každý párny týždeň od štvrtku od 15.00 hod. do nedele do 15:00 hod., každý nepárny týždeň od
stredy od 15.00 hod. do štvrtku do 15.00 hod. Od januára 2023 bol styk s deťmi upravený tak, že je

oprávnený s maloletým A. a C. sa stretávať každý párny týždeň od štvrtka od 15.00 hod. do nedele
do 15.00 hod. a s maloletou D. každý párny týždeň od soboty od 10.00 hod. do nedele do 15.00
hod. a so všetkými tromi deťom každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 15.00
hod. Dňa 10.1.2024 rodičia na pojednávaní uzavreli dohodu o úprave styku tak, že s deťmi sa bude
otec stretávať v každom párnom týždni v nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod. Maloleté deti A. a C.

budú v každom nepárnom týždni uňho vo štvrtok od 15.00 hod. do piatku do 15.00 hod. V prípade
vzájomnej dohody rodičov táto úprava platí aj pre maloletú D.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu nekorešponduje s výrokom úpravy styku vo výroku V. a to v časti úpravy počas
nepárneho týždňa. Nezmyselne a spiatočnícky prvostupňový súd zaužívane aj niekoľko mesiacov
trvajúci styk starších detí od stredy do piatku v nepárny týždeň skrátil zo stredy od 15.00 hod. na štvrtok

15.00 hod., pričom odôvodnenie zúženia tohto styku u maloletého A. a C. ani v rozhodnutí neuviedol.
Súdom prvej inštancie upravený styk je spiatočnícky, nesleduje záujem detí, sleduje len záujem matky
minimalizovať styk detí s ich otcom. Opätovne namietal znalecký posudok a to, že nie je štandardné,
ak počas vyhotovovania posudku znalca individuálne účastníci konania navštevovali, takéto konanieje zásahom do objektívnosti znaleckého dokazovania. Znalec týmto znalecký posudok znehodnotil.
Je v poriadku, ak sa súd nestotožnil s názorom otca, ktorý navrhoval deti zveriť do svojej osobnej
starostlivosti, ale že ešte zminimalizoval styk oproti tomu, čo medzi rodičmi fungovalo alebo bolo 2 roky

upravené neodkladným opatrením, považuje za v rozpore so záujmami maloletých detí. Navyše tieto sú
o 2 roky staršie, inak vnímajú rodinnú situáciu, pýtajú sa k druhému rodičovi, preto nie je zákonný dôvod
pre zúženie styku, narušenie akej takej kontinuity a ako tak fungujúceho styku, len aby sa vyhovelo
požiadavke matky. Rozhodnutie súdu sa stalo nepredvídateľným, neodôvodneným, výrok je odlišný
od odôvodnenia rozsudku. Súd mal dostatok dôkazov na to, aby konštatoval, že maloletý A. a C. sú

spôsobilý na striedavú osobnú starostlivosť, dokážu tráviť čas samostatne bez matky u otca. Výchovný
štýl rodičov znalec vyhodnotil ako v zásade rovnaký. Ďalej sa otec odvoláva aj voči výške výživného
a tiež nedoplatku na zročnom výživnom. Pokiaľ sa týka zročného výživného, tak súd neurčil jeho správnu
výšku a tiež nesprávne určil obdobie pre jeho výpočet. Matka návrh na určenie výživného podala
ako súčasť svojho vyjadrenia zo dňa 20.10.2023, pričom otec v návrhu podanom 19.5.2023 výživné
určiť nežiadal. Súd bez uvedenia dôvodu a svojvoľne napriek tomu, že obaja rodičia aj dňa 10.1.2024

súhlasne prehlásili, že otec platí deťom všetko mimo školného maloletého A. na súkromnej škole, ktorý
výdavok nepovažuje za nevyhnutný. Rozhodnutie v časti zročného výživného považuje za arbitrárne, je
dôvodné,abysasúdprivýpočtezročnéhovýživnéhonielenzameralnaurčeniesprávnehoarozhodného
obdobia, ale zameral sa aj na preukázanie presných súm, ktoré otec na maloleté deti doplatil, aj vecné
plnenia je potrebné zohľadniť, nakoľko je to aj v záujme objektívnosti, aby rozhodnutie bolo podložené,

najmä keď panovala zhoda medzi rodičmi, že otec deťom okrem sumy 480,- eur zasielanej matke
na účet, platil aj odôvodnené výdavky súvisiace s ich vzdelaním, stravou v škole, sporením, lekármi,
zubárom, či krúžkami. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo v otázke určenia primeraného výživného
predčasné, neodráža nespornú realitu medzi rodičmi. Súd určil splátkový kalendár, s čím súhlasí, ale
nesúhlasí s určením len 12 splátok. Súdom stanovené zročné výživné sa popri bežnom výžinom stáva

pre otca maloletých detí likvidačné a toto skutočne nie je účelom a cieľom výživného. Má za to, že
stanovenie výživného len na základe Metodiky MS SR, ako to spravil súd prvej inštancie, porušuje
zásadu individuálnosti pri stanovení výšky výživného. Metodika má výlučne odporúčací charakter,
nemožno ju bez ďalšieho používať na všetky prípade, v ktorých súd rozhoduje o určení výživného.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne výšky výživného nepovažuje za správne a v súlade s účelom

výživného. Nebol pri jeho určení zohľadnený ani rozsah, v akom reálne deti budú v domácnosti otca,
nezohľadnil a neustálil sa na výške odôvodnených výdavkov u detí jednotlivo, neriešil, koľko otec zaplatí
na odôvodnené výdavky detí. Matka je tiež povinný rodič vo vzťahu k oprávneným deťom a taktiež musí
prispievať okrem osobnej starostlivosti aj výživným, hoci v menšom rozsahu. Je vysokoškolsky vzdelaná
v odbore žurnalistika, doposiaľ uvádzala, že jej príjem je cca 300,- eur mesačne, má majetok v BSM,

čo súd nezohľadnil. Matka má možnosť pracovne sa realizovať. Predložil pracovné ponuky, kde takto
vysokoškolsky vzdelaná osoba môže zarábať na pracovnom trhu, na pozíciách novinára, redaktora,
moderátora či reportéra, v čistom od 1.600,- do 2.800,- eur mesačne. Matka vo svojich vyjadreniach
dňa 10.1.2024 potvrdila, že výživné nemusia riešiť, nakoľko otec deťom platí všetky výdavky. Otec tiež
namieta výšku, ktorú súd určil ako jeho príjem z nájmu, nakoľko svoj výpočet ani neodôvodnil, ani

neuviedol, ktoré odôvodnené výdavky na udržanie spoločnej nehnuteľnosti, či sú vnímané ako povinné
platby, prihliadol. Pokiaľ by išlo o úpravu styku s maloletými deťmi do rozvodu, domnieva sa, že v záujme
maloletých detí je a úprava styku s maloletým A. a C. každý párny týždeň od štvrtka od 8.00 hod. do
pondelka nasledujúceho nepárneho týždňa do 08.00 hod. a v nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod.
do piatku do 15.00 hod., a s maloletou D. každý párny týždeň od piatku od 08.00 hod. do pondelka

nasledujúceho nepárneho týždňa do 08.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do
piatku do 15.00 hod. Tiež navrhuje, aby sa v rámci upokojenia situácie minimalizovali stretnutia rodičov
súvisiace s odovzdávaním detí a uprednostnilo sa ich vyzdvihovanie a odovzdávanie zo školského
systému, pokiaľ to bude možné. Tiež navrhol upraviť styk počas letných prázdnin v trvaní 28. týždňa
a 30. týždňa, v auguste v trvaní 32. týždňa, 34. týždňa, počas jesenných prázdnin každý nepárny rok

a osobitne aj počas vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin. Zároveň navrhol
odklad vykonateľnosti rozhodnutia v časti úhrady nedoplatku zročného výživného na maloleté deti.
V odvolaní proti opravnému uzneseniu otec uviedol, že s opravným uznesením nesúhlasí z dôvodu,
že súd porušil procesné podmienky pre vydanie opravného uznesenia. Nad rámec opravy vydal úplne
nové rozhodnutie ohľadne úpravy styku s maloletými deťmi, konkrétne s maloletou D. v párnom týždni,

čo si v návrhu na opravu nedovolil otec navrhovať, keďže súd nič také na pojednávaní dňa 16.9.2024
ani v krátkom odôvodnení po vynesení rozsudku neuvádzal. Súd nevykonal opravu vo výroku V. v časti
úpravy styku otca s deťmi počas nepárneho týždňa tak ako to vyplynulo z pojednávania a odôvodneniarozhodnutiapojehovyhlásení.Opravnéuzneseniepovažujezaprejavsvojvôlevrozhodovanía stávasa
nepreskúmateľné, pričom závery opravného uznesenia odporujú aj odôvodneniu napádaného rozsudku.
V priebehu odvolacieho konania boli súdu doručené správy zo Základnej školy s materskou školou A. C.

v F., ktorú navštevuje maloletá C. a Základnej školy K. F., ktorú navštevuje maloletý A., z ktorých vyplývali
konflikty medzi rodičmi pri preberaní detí, keď obaja rodičia sa dožadovali prevzatia detí zo školy. Každý
tvrdil, že on je oprávnený maloleté deti vyzdvihnúť, v určitých prípadoch bola privolaná aj polícia, učiteľky
aj riaditeľka školy vnímali uvedenú situáciu stresovo, nakoľko boli vystavení nepríjemným zmätočným
situáciám.

4. Otec v priebehu odvolacieho konania súdu doručil doplňujúce vyjadrenie k úprave jeho styku s deťmi
s ohľadom na nové skutočnosti, v ktorom uviedol, že počas celého súdneho konania sa ho snaží
matka detí očierňovať, verejne diskreditovať a kriminalizovať. Jej krivé obvinenia boli vyvrátené OČTK
a okresným úradom. Taktiež znalecké posudky potvrdzujú, že nie je tyran ani osoba s poruchou
osobnosti, ani psychopat, schizofrenik, či narcis. Na základe záverov znaleckého posudku by sa mal

jeho styk s deťmi rozširovať, aby sa ich vzájomné väzby viac rozvíjali. Maloletá D. s ním trávi iba 4
noci do mesiaca, čo je zlomok času v porovnaní so starou matkou z matkinej strany, s tetou, ujom,
sesternicami. Maloletá D. aj staršie deti trávia väčší čas s manželkiným novým partnerom, chodia s ním
na dovolenky, zdobia s ním vianočný stromček, sú v jeho starostlivosti keď nie je matka doma. Najstarší
syn mu povedal, že najmladšia D. už oslovuje matkinho partnera tato a stáva sa, že jeho osloví aj ako

Miňo. Maloletá D. keď ju odovzdáva matke verbalizuje, že chce byť so staršími súrodencami, ktorí ešte
uňho zostávajú a nechce od nich odchádzať. Je nevyhnutné, aby deti mohli konečne tráviť plnohodnotne
prázdninový čas aj s ním, keď už tri roky po sebe počas letných prázdnin nemohli tráviť čas s otcom. Deti
dobrovoľne a zo svojej vôle píšu matke listy (zo dňa 4.12.2024, 19.12.2024 a 2.1.2025), aby nevolala
políciu, že majú stresy, no matka ich želanie nerešpektuje.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej
inštancie a odporúča ho potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolania boli podané

včas oprávnenou osobou, otcom maloletých detí (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti
rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody podaných odvolaní (§ 65 a § 66 CMP), keď mesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu

minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania otca sú
čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je z toho dôvodu dôvodné v napadnutých
výrokochI.,II.,VI.potvrdiť,vovýrokuV.zmeniťavovýrokuIII.aIV.zrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie a opravné uznesenie, zmeniť, keďže návrhu na jeho vydanie nemalo byť vyhovené.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 20P/29/2023 je úprava
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom A., C. a D. B., na čas do rozvodu manželstva na
základe návrhu otca, ktorý žiadal upraviť styk s maloletými deťmi a následne v priebehu konania žiadal
maloleté deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a na základe návrhu matky, ktorá žiadala určiť otcovi
výživné na maloleté deti.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o úprave styku otca
s maloletými deťmi, o určení výživného otcovi i nedoplatku na zročnom výživnom.

9. Pokiaľ sa týka zverenia maloletých detí a zastupovania detí a spravovania ich majetku tu odvolací
súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočného
stavu rozhodného pre posúdenie zverenia maloletých detí a takto zistený stav odvolací súd v celom
rozsahu preberá. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie

a považuje za správne jeho právne posúdenie, pričom aj odvolací súd na základe vykonaných dôkazov
zhodne s prvoinštančným súdom vyhodnotil zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky,
ich zastupovanie a spravovanie majetku oboma rodičmi za dôvodné Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančnéhosúdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Preskúmaním obsahu spisového materiálu
sa aj v odvolacom konaní potvrdila správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie. S poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a jeho

odôvodnenievtejtočasti,sktorýmsastotožňuje.Maloletédetisanachádzajúvstarostlivostimatky,ktorá
má vytvorené vhodné podmienky, je v záujme maloletých zastabilizovanie výchovného prostredia a to
s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku, na súrodenecké väzby, na vplyv rozchodu rodičov na
psychiku detí a tak považoval zverenie detí do starostlivosti matky za dôvodné. Vzhľadom k uvedenému
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. K úprave styku otca s maloletými deťmi odvolací súd udáva, že tu súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď použil správnu právnu normu, avšak
ju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.
Dieťa má zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia
spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má preto právo v primeranom

rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s
ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Svoje právo vychovávať dieťa realizuje rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti,
predovšetkým prostredníctvom stretnutí s dieťaťom. Z uvedeného dôvodu súd rozhodujúci vo veci
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom musí vždy dôsledne rešpektovať právo

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ako je zakotvené v § 24 ods. 4
Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd musí dbať na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa

s druhým rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a
dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o
stykusmaloletýmdieťaťomaibaaksarodičianedohodnú,upravístykautoritatívnesúd. Prirozhodovaní
o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa ako jeho vek, zdravotný
stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim;

ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné
pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem
dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby
vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,

mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva.
Jetedanepochybnevzáujmedieťaťa,abyudržovalorodinnézväzkysodlúčenýmrodičomapretopokiaľ
súd v konaní zistí, že medzi dieťaťom a takýmto rodičom sú dobré citové väzby, mal by dostatočne
širokou úpravou styku vytvoriť adekvátny priestor jednak na utužovanie a prehlbovanie ich vzťahu
a súčasne i na uplatňovanie výchovného pôsobenia rodiča na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho

spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt rodiča s jeho maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne
oprávnenia dotknutých osôb. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nedostatočne prihliadol
na vyššie uvedené hľadiská pri určení úpravy styku otca s maloletými deťmi.
Z obsahu spisu vyplynulo, že maloleté deti majú s otcom vytvorený citový vzťah, s otcom sa od rozchodu

rodičov stretávajú v rôznych časových intervaloch, otca majú radi. Otec javí o výchovu svojich detí
záujem a má k nej tiež vytvorené vhodné podmienky. Rodičia majú medzi sebou konfliktný vzťah,
ohľadne detí sa nedokážu konštruktívne rozprávať a dohodnúť sa, je preto potrebné nastaviť im pravidlá
súdnym rozhodnutím. Odvolací súd považoval rozsah styku uvedený vo výroku súdu prvej inštancie
za nedostatočný a preto tento zmenil, keď za súladný s najlepším záujmom maloletých detí, považoval

rozsah uvedený vo výroku tohto rozsudku, nakoľko mal za dôvodné styk oproti poslednej úprave rozšíriť
a to najmä s ohľadom na odstup času a vek detí, ktoré sú staršie a vyspelejšie a tiež skutočnosť, že
v konaní neboli preukázané žiadne závažné problémy brániace rozšíreniu styku otca s deťmi. U starších
detí považoval za dôvodnú úpravu v párnom týždni s prespaním 4 noci a v nepárnom s prespaním 2
noci. Počas takto upraveného styku bude mať otec priestor na to, aby mohol s deťmi plnohodnotne

tráviť voľný čas i podieľať sa na ich povinnostiach v súvislosti s vyučovacím procesom.
U maloletej D. upravil odvolací súd styk mierne odlišne ako u starších detí najmä s ohľadom na jej
preukázané psychické problémy(sebapoškodzovanie) a doposiaľ najviac 2 noci strávené u otca a to
v párnom týždni s prespaním 3noci a v nepárnom týždni totožne so staršími súrodencami s prespaním 2noci. Odvolací súd mal za to, že maloletá tiež od poslednej úpravy styku vyrástla, s otcom sa stretávala,
má s ním vytvorený citový vzťah, domácnosť otca pozná a preto mal za to, že prespať u otca 3 noci
zvládne, navyše ak tam s ňou budú jej starší súrodenci.

Keďže sa rodičia nevedia dohodnúť, tak odvolací súd považoval za vhodné upraviť styk otca v inom
režimeakosarealizujebežnýstykajpočassviatkovaprázdnin,keďstyktuupraviltak,abydetisviatočné
dni aj prázdniny trávili s oboma rodičmi približne rovnomerne.

11. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V.

podľa § 388 CSP zmenil a styk otca s maloletými upravil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12. Po oboznámení sa s rozsudkom v napadnutej časti výživného a nedoplatku na zročnom výživnom
(výroky III. a IV.) odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní nerešpektoval kritériá
stanovené Zákonom o rodine pre rozhodnutie o výške výživného a rozhodnutie nerešpektuje ani
požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku zakotvené v § 220 CSP. Súd prvej inštancie nedôsledne

vyhodnocoval schopnosti a možnosti rodičov a ich životnú úroveň, vôbec sa nezaoberal výdavkami
rodičov (nezisťoval ich, ani nevyhodnocoval v zmysle § 62 ods. 5 ZoR, ktoré z výdavkov nie je
nevyhnutné vynaložiť). Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že sa súd vôbec nezaoberal odôvodnenými
potrebami maloletých detí, hoci ide o kritérium, ktoré súd musí obligatórne pri rozhodovaní brať do
úvahy (§ 75 ods. 1 ZoR). Z rozhodnutia ohľadom odôvodnených potrieb maloletých nevyplýva žiadna

konkrétna súdom zistená skutočnosť (okrem veku detí), ktorú súd bral do úvahy, teda v akej výške
boli rodičmi tieto výdavky prezentované, v akej výške súd výdavky maloletého napokon ustálil, t.j. ktoré
z tvrdených výdavkov považoval za odôvodnené a ktoré nie a z akých dôvodov. Odvolací súd pripomína,
ževkonaníourčenievýživnéhonamaloletédieťajepovinnosťousúduvychádzaťnielenzindividuálnych
schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov ale súčasne z odôvodnených potrieb

maloletého dieťaťa, ktoré musia byť v konaní náležite zisťované. Pri určení výživného súd vychádza
z vyčíslenia celkových nákladov na konkrétne dieťa a to tak, aby výška výživného ( pri zohľadnení
príspevku na výživu aj zo strany toho rodiča, ktorý má deti v osobnej starostlivosti) pokrývala oprávnené
potreby dieťaťa v období, za aké sa výživné určuje. V zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine bol súd ďalej
povinný pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará, avšak v odôvodnení absentuje akákoľvek úvaha súdu, z ktorej by vyplývalo, akým
spôsobom súd zohľadnil pri určení výšky výživného podiel každého z rodičov na osobnej starostlivosti
o maloletého.
Pokiaľ teda otec v odvolaní namietal, že súd nedostatočne zistil skutočný stav veci a nesprávne vec
právne posúdil keď nerešpektoval kritériá a zásady, podľa ktorých sa určuje výživné, odvolací súd musel

konštatovať, že jeho námietky sú dôvodné, pretože rozsudok aj podľa názoru odvolacieho súdu trpí
vytýkanými vadami. S vytknutými nedostatkami
súvisí potom aj dôvodne namietané nedostatočné odôvodnenie rozsudku v napadnutej časti výživného,
v dôsledku čoho je rozhodnutie nepreskúmateľné.
Po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel odvolací súd k

záveru, že prvoinštančný súd nerešpektoval požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku zakotvené v
§ 220 CSP. Z odôvodnenia rozsudku v časti výživného nevyplýva, ako súd posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
bral súd za rozhodujúce pri určovaní výživného a ako ich vyhodnotil, pričom odôvodnenie nedáva
odpoveď na podstatné argumenty účastníkov majúce vplyv na určenie výšky výživného.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnostiamajetkovépomerypovinného.Kritériározhodujúcepreurčenievýživnéhorodičovkdeťomsú
zakotvené v Zákone o rodine (§ 62 a nasl.) a súdy pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti sú povinné
tieto kritériá rešpektovať. Je absolútne nedostatočné, aby súd odôvodnil výšku určeného výživného
generálnym odkazom na metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR,

ktorá je výlučne materiálom odporúčacieho charakteru bez akejkoľvek záväznosti, keď navyše ustálená
judikatúranajvyššiehosúdujednoznačneukladásúdompriurčovanívýživnéhovychádzaťzkonkrétnych
individuálnych okolností každého jedného prípadu. Preto súdy musia vychádzať z riadne zisteného
skutočného stavu veci ohľadom možností a schopností oboch rodičov, teda nielen ich príjmov, ale aj
nevyhnutných výdavkov a tiež ich životnej úrovne (na ktorej majú právo sa podieľať aj ich deti a to tak

na vysokej životnej úrovni rodiča ako aj nízkej), ďalej ohľadom odôvodnených potrieb maloletých detí,
ako aj ďalších významných skutočností (miera osobnej starostlivosti, vecné prispievanie na potreby detí
a pod.), pričom vykonané dôkazy je nutné aj náležite vyhodnotiť a zistenia súdu pretaviť do rozhodnutia
cestou jasných a zrozumiteľných úvah, aby bolo zrejmé, akými sa súd riadil pri určovaní konkrétnej výškyvýživného. V prejednávanej veci sa však prvoinštančný súd vyššie uvedenými zásadami neriadil, keď
jednak nedôsledne vykonal dokazovanie na zistenie rozhodujúcich skutočností a vykonané dôkazy ani
nijako nevyhodnotil. Závery súdu nie sú – okrem odkazu na spomínanú metodiku - nijako vysvetlené,

pričom súd sa nevysporiadal so žiadnymi zásadnými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre
určenie výšky vyživovacej povinnosti, keďže chýbajú akékoľvek jeho relevantné úvahy. Odvolací
súd má tiež za to, že výživné v danom prípade možno priznať od podania návrhu matkou na určenie
výživného a za splnenia zákonných podmienok aj od tohto dátumu spätne (§ 77 ZoR), nakoľko v prípade
podania návrhu sa za deň začatia konania považuje deň, keď bol návrh súdu doručený, pričom petit

návrhu má obsahovať určenie sumy mesačného výživného, ktorú žiada priznať, spôsob platenia,
účinnosť. Konanie sa síce začalo na návrh otca, tento sa dožadoval úpravy styku a až neskôr sa
začala matka dožadovať určenia výživného otcovi. Pri určení nedoplatku súd prvej inštancie
takisto nedostatočne rozhodnutie odôvodnil, nevysporiadal sa s otcovými tvrdeniami, že na výživu
maloletých prispieval platením všetkých nákladov či na bývanie, či na školu, ktoré tvrdenie podľa otca
matka nepoprela.

13. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch III. a IV. podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom
súd prvej inštancie doplní dokazovanie za účelom určenia výšky výživného a nedoplatku na zročnom
výživnom v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami ohľadne kritérií pre určenie výživného, vykonané

dokazovanie vyhodnotí a opätovne rozhodne, ktoré rozhodnutie náležite odôvodní. Zároveň rozhodne
aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3CSP).

14. Súd prvej inštancie napadnutým opravným uznesením zmenil rozsah úpravy styku uvedený
v napadnutom rozsudku. Odvolací súd zistil, že výrok napadnutého rozsudku tak ako bol vyhlásený

je totožne uvedený aj v písomnom vyhotovení rozsudku. V zmysle § 219 ods. 4 CSP len čo súd
vyhlási rozsudok je ním viazaný. Zmena rozsahu styku nie je chybou v počítaní, písaní ani zrejmou
nesprávnosťou, takže nebolo dôvodné takúto zmenu urobiť opravným uznesením v súlade s ust. § 224
CSP. Odvolací súd preto napadnuté opravné uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrhu na jeho
vydanie sa nevyhovuje.

15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).