Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/121/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201649
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201649.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

BA-8Sa/11/2022

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., prechodne bytom A. XX, D., právne zast. JUDr. Tomáš
Vaňo, advokát, so sídlom: Námestie SNP 23, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ
v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom: Špitálska 14, Bratislava, o správnej žalobe vo
veciach správneho trestania, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.

A./XXXX-X zo dňa 18. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

BA-8Sa/11/2022

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný
inšpektorát č. A./XXXX-X zo dňa 18. novembra 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. E./D.- XXXX-X zo dňa 16.10.2020 Okresný dopravný inšpektorát
Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II rozhodol, že A. B. dňa 23.11.2017 v čase o cca 07:00 h viedol
nákladné motorové vozidlo továrenskej značky C. F., Et V: D. v Bratislave po G. H. smerom na E. H.,

pričom pri odbočovaní vľavo do areálu spoločnosti I. J.. J. K. (G. XXX) ohrozil za ním idúce osobné
motorové vozidlo tov. zn. B. L.,
EČV: D. vodiča G. I. B., trvalé bytom B. XXXX/X, D., jazdiaceho tým istým smerom, ale ktorý v čase
odbočovania vozidla C. F., EČV: D. už predchádzal pred sebou jazdiace vozidlá, v dôsledku uvedeného
došlo k dopravnej nehode ďalej len „DN“ a v súvislosti s ňou k zraneniu
G. I. B., ktorému podľa znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia - špecializácia traumatológia boli bezprostredne

po úraze zistené a dokumentované zranenia: pomliaždenie a odreniny pravej spánkovej oblasti hlavy,
pomliaždenie pravej strany hrudníka, pomliaždenie chrbta a podvrtnutie krčnej chrbtice - s celkovou
dobou liečenia do 7 dni, pričom zranený nebol žiadnym závažným spôsobom obmedzený v obvyklom
spôsobe života, zranenie nezanechá žiadne trvalé následky, práceneschopný bol v trvaní od 23.11.2017do 30.11.2017, dobu, ktorú považuje znalec za primeranú a odôvodnenú, pracovná nespôsobilosť závisí
od profesiogramu pacienta, do väčšiny zamestnaní v sede maximálne cca 3-4 dni počas potrebného
fyzického pokoja na lôžku, avšak do ťažkej fyzickej práce prevažne v stoji a v pohybe je možné priznať

pracovnú neschopnosť v celej dĺžke potrebného liečenia cca 7 dní. Vodič G. I. B. po zrážke s vozidlom
C. F., M.: D. XXB. narazil do poistkovej istiacej skrine B. umiestnenej vľavo na chodníku pred rodinným
domom č. XXX a následne do idúceho pracovného stroja tov. zn. N. XXX, EČV:D. vodiča O. A., trvalé
bytom P. XXXX, ktorý jazdil tiež po G. H. smerom na E. H. pred nákladným motorovým vozidlom tov.
zn. C. F., EČV:D.. Poškodením uvedenej poistkovej istiacej skrine došlo aj k výpadku elektrickej energie

spoločnosti I. J.. J. K. na G. H. Q. XXX a to v čase od 07:06 h do 12:30 h. V dôsledku zrážky medzi
nákladným motorovým vozidlom tov. zn. C. F., EČV; D. a osobným motorovým vozidlom tov. zn. B.
L., EČV:D., úlomky z poškodených častí vozidiel poškodili pred rodinným domom č. 157 zaparkované
osobné motorové vozidlo tov. zn. G. D. L., EČV:D..

2. Týmto porušil ustanovenie § 19 ods. 1/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a uznal sa vinným zo spáchania
priestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávkypodľa§22ods.1písm.g/zákonač.372/1990
Z. o priestupkoch (ďalej len ako zákon o priestupkoch“).

3. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch uložil žalovanému (ďalej aj ako „obvinenému“)

pokutu vo výške 150 eur.
4. Podľa. § 79 ods. 1/ zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 Vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z.
v znení neskorších predpisov, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, uložil
obvinenému povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 33 eur.

5. Podľa § 70 ods. 2/ Zákona o priestupkoch uložil obvinenému povinnosť uhradiť škodu spôsobenú
dopravnou nehodou vo výške 342,05 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V rámci odvolania okrem iného predložil
žalovanému vypracovaný znalecký posudok znalca R. D..

7. Žalovaný rozhodnutím č. A./XXXX-X zo dňa 18. novembra 2020 podľa § 58 ods. 1, § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol
a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

8. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil podľa § 58 ods. 1, § 59 ods. 1 správneho poriadku a vecne
tým, že správny orgán prvého stupňa vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
postupoval v zmysle: zásady zákonnosti. V rámci dokazovania správne vyhodnotil zadokumentované
dôkazy. Správny orgán prvého stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, aby boli
spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie.

9. Odvolací orgán mal z predloženého spisového materiálu, preukázané, že obvinený dňa 23.1 1.2017 v
čase o cca 07:00 hod. viedol nákladné motorové vozidlo továrenskej značky C. F., EČV : D. v Bratislave
po G. H. smerom na E. H., pričom pri odbočovaní vľavo do areálu spoločnosti I. J.. J. K. (G. XXX) ohrozil
za ním idúce osobné motorové vozidlo tov. zn. B. L., EČV: D. vodiča G. I. B., jazdiaceho tým istým

smerom, ale ktorý v čase odbočovania vozidla žalobcu už predchádzal pred sebou jazdiace vozidlá, v
dôsledku uvedeného došlo k dopravnej nehode ďalej len ,,DN“ a v súvislosti s ňou k zraneniu G. I. B.,
ktorémupodľaznaleckéhoposudkuvypracovanéhosúdnymznalcomzodboruzdravotníctvoafarmácia,
odvetvia chirurgia - špecializácia traumatológia boli bezprostredne po úraze zistené a dokumentovane
zranenia: pomliaždenie a odreniny pravej spánkovej oblasti hlavy, pomliaždenie pravej strany hrudníka,

pomliaždenie chrbta a podvrtnutie krčnej chrbtice - s celkovou dobou liečenia do 7 dní, pričom zranený
nebol žiadnym závažným spôsobom obmedzený v obvyklom spôsobe života, zranenie nezanechá
žiadne trvalé následky, práceneschopný bol v trvaní od 23.11.2017 do 30.1 1.2017, dobu, ktorú považuje
znalec za primeranú a odôvodnenú.

10. Odvolací orgán mal za to, že skutok / dopravná nehoda/ sa stala tak, ako je uvedené v rozhodnutí
prvostupňového orgánu, čo dokazujú aj závery z vypracovaných znaleckých posudkov č. XX/XXXX
znalcom z odboru doprava cestná R. F. A. a znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaný znalcom
z odboru cestná doprava R. C. P. sa v podstate zhodujú v otázke technickej príčiny dopravnej nehodyzo dňa 23.11.2017. R. F. A. uviedol, že citujem,, vozidlo C., ktoré viedol vodič B. vytvorilo vodičovi
B., ktorý viedol vozidlo Porsche z technického hľadiska prekážku náhlu. R. C. P. uviedol, citujem
„technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla VW A. B., ktorý

svojou technikou odbáčania vytvoril kolíznu situáciu a súčasne znemožnil vodičovi vozidla B. G. I. B.
zrážke zabrániť.“

11. Odvolací orgán poukázal na to, že znalec z odboru cestná doprava R. C. P. sa vyjadril aj k možnosti
zabránenia dopravnej nehody, pričom v znaleckom posudku uviedol, že vodič B. by nedokázal zabrániť

dopravnej nehode ani vtedy aj keby išiel predpisovou rýchlosťou a to je 50 km/h dokonca ani pri rýchlosti
30 km/h. Ďalej ani skoršou reakciou ani pri náhlej zmene rýchlosti a smeru jazdy.

12. Odvolací orgán taktiež uviedol, že správny orgán v rozhodnutí o priestupku nie je oprávnený
posudzovať správnosť záverov odborného vyjadrenia, len hodnotí, či úvahy znalca zodpovedajú
zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny

orgán prvého stupňa právnemu zástupcovi dal riadne možnosť vybrať si z viacerých termínov na
ústne pojednávanie, pričom mal až 10 termínov. Predvolanie s uvedenými termínmi si právny zástupca
prevzal dňa 31.08.2020, čiže v dostatočnom čase na možné ospravedlnenie a aj na vypracovanie
znaleckého posudku. Správny orgán ako ospravedlnenie na neúčasti právneho zástupcu a jeho
mandanta obvineného A. B. mailovú komunikáciu, ktorá sa nachádza v spisovom materiály nepri jal,

nakoľko mal za to, že je nedôvodná a to preto, že mali dostatok času. Poslať mail v čase 01:38 h dňa
ústneho pojednávania, keď správny orgán si vie najskôr prečítať uvedený odkaz až o 07:30 h je zo strany
právneho zástupcu neakceptovateľné. Odvolaciemu orgánu sa z tohto dôvodu javí konanie právneho
zástupcu ako účelové a predlžovanie samotného rozhodnutia vo veci, tak aby bola dosiahnutá preklúzia.

13. Odvolací orgán bol toho názoru, že pri rozhodovaní o odvolaní odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi
uvedenými v odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového orgánu. Odvolací
orgán však nemôže rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom konania na prvom stupni, pretože by
tým účastníkov konania obral o zákonnú možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, keďže rozhodnutie
odvolaciehoorgánujekonečné.Odvolacíorgánpovažujevykonanéapredloženédôkazyzadostačujúce

a nemá dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania. S pripomienkami a návrhmi obvineného sa správny
orgán riadne vysporiadal, pričom nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali vinu
obvineného. Odvolací orgán nemá pochybnosť, že sa skutok stal a že ho spáchal obvinený A. B..
Teda na základe vykonaných a predložených dôkazov je dostatočne preukázané, že obvinený svojim
konaním porušil § 19 ods. 1/ zákona o cestnej premávke a uznal sa vinným zo spáchania priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch.

14. Správny orgán zo dňa 06.02.2019 pôsobil na páchateľa priestupku, aby vzniknutá a riadne uplatnená
škoda bola dobrovoľne uhradená najneskôr do dňa prejedenania samotného priestupku, čo však
páchateľ priestupku nesplnil, a preto správny orgán, na základe oprávneného nároku poškodeného,

v zmysle § 70 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil páchateľovi priestupku povinnosť vzniknutú škodu
nahradiť.

15. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán postupoval v súlade s ustanovením § 12
ods. 1) zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Pri určovaní druhu sankcie a j ej

výmerysprávnyorgánprihliadolnazávažnosťpriestupku,spôsobspáchania,jehonásledky,naokolnosti
za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie
v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na skutočnosť, že obvinený porušil pravidlá
cestnej premávky smerujúce k vytvoreniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v dôsledku čoho
spôsobil dopravnú nehodu, následkom čoho bola ujma na zdravý a poškodenie motorového vozidla.

Správny orgán, po úvahe, maximálnu sankciu obvinenému neuložil, aj napriek tomu, že spáchaním
skutku spôsobil škodlivý následok - spáchanie skutku malo dopad na majetok iného ako aj na zdravie
iných-prišlokzraneniujednejosobyvovozidleB.(vodičB.).Vzhľadomnaskutočnosť,žeobvinenýA.B.
nemá záznam v evidenčnej karte vodiča, teda nie je vodičom, ktorý by si za spáchaný skutok vyžadoval
uloženie sankcie v maximálnej výške. Preto správny orgán pristúpil v predmetnom rozhodnutí k výške

sankcii pokuty 150,-€ a bez zákazu činnosti, nakoľko samotnou dopravnou nehodou bol poškodený aj
obvinený A. B.. nakoľko prišiel o vozidlo, ktoré je podľa vyjadrenia jeho samého stále nepojazdné a
preto úlohou správneho orgánu nie je len represívna stránka pri samotnom konaní ale prihliada, či osobapáchateľa je živiteľom rodiny a či uvedeným zákazom činnosti nepríde o živnosť, respektíve príde o
možnosť zárobku, a tým pádom vystav í uvedenú osobu do núdze.

16. Odvolací orgán po zhodnotení všetkých skutočností svedčiacich v prospech ako aj v neprospech
obvineného dospel k záveru, že obvinený skutok spáchal. Správny orgán I. stupňa zistil všetky
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie do takej miery, aby bol spoľahlivým základom pre jeho
rozhodovanie. Správny orgán vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo a
všetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti.Preskúmalnámietkyzákonnéhozástupcuobvinenéhouvedené

v odvolaní a zistil, že správny orgán I. stupňa vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, postupoval v zmysle zásady zákonnosti. Odvolací orgán sa pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzil na otázku, či
vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých
pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho orgánu a na otázku, či vykonané
dôkazy. logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Odvolací orgán

pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či
správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre odvolací orgán je
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny orgán I. stupňa
sanedopustilžiadnychprocesnýchpochybností,ktorébypredstavovalitakúvadu,ktorámohlamaťvplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V predmetnom priestupkovom konaní, ktoré je špecifickým

druhom správneho konania, správny orgán objektívne zistil, že došlo k spáchaniu priestupku, že ho
spáchal obvinený a riadne odôvodnil sankciu, ktorú mu bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uložiť.
Odvolací orgán po oboznámení sa s administratívnym spisom nezistil žiadne dôvodné pochybnosti
o spáchanom skutku, ktoré by sa mali vykladať v prospech obvineného. Na základe predloženého
spisového materiálu má odvolací orgán za to, že správny orgán I. stupňa riadne objasnil priestupok,

resp. spoľahlivo zistil a ustálil všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku,
medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Zákonný zástupca obvineného v odvolaní neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu
I. stupňa vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia a preto s poukazom na uvedené odvolací orgán má za to, že bolo potrebné rozhodnúť tak,

ako sa uvádza vo výroku tohto rozhodnutia.

II. Žaloba a jej dôvody

17. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca žalobu a žiadal, aby súd napadnuté druhostupňové
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že má za to, že rozhodnutím žalovaného, ako aj správneho orgánu nižšieho stupňa
je v rozpore so zákonom. Rozhodnutia správnych orgánov, vychádzali z nedostačujúceho zistenia

skutkového stavu na posúdenie veci správnymi orgánmi oboch stupňov v dôsledku a v priamej súvislosti
čoho došlo k nesprávnemu posúdeniu veci pri rozhodovaní správnych orgánov a boli podstatne
porušené procesné ustanovenia v konaní pred správnym orgánom, predovšetkým tým, že postupom
správnych orgánov došlo k odňatiu možnosti účastníkom riadne konať pred správnym orgánom a hájiť
svoje práva a záujmy.

18. Podľa názoru žalobcu sa obidvoma rozhodnutiami správnych orgánov pravdepodobne kryla
nezákonná činnosť a zavinenie v priestupkovom konaní tzv. poškodeného I. B., v čase priestupku
vrcholnéhopredstaviteľaPolicajnéhozborunaSlovensku,vofunkciihovorcu,bačonavyšepredstaviteľa
priamo konajúceho orgánu KR PZ SR, ktorý bol priamo zodpovedný na spôsobenie dopravnej nehody,

pri ktorej utrpel zranenia.

19. Žalobca namieta, že rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore s § 3, § 4, § 32, § 33ods. 1,
2, § 34, § 46 správneho poriadku, § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch. Taktiež žalobca má za to, že
správne orgány v oboch stupňoch rozhodovali na základe znaleckých posudkov a osvojili si závery

výlučne znalcov R. A. a Ing. P..

20. Konajúcim správnym orgánom, teda žalovanému , ako aj správnemu orgánu nižšieho stupňa bol
včas predložený znalecký posudok, ktorý vnáša do situácie diametrálne iný pohľad na vinníka dopravnejnehody a to znalecký posudok č. S., zo dňa 18.10.2020, R. N. D., znalec z odboru dopravv, zo dňa
18.10.2020 a ktorý radikálne zasahuje do dôkaznej situácie v danom prípade.

21. Konajúcim správnym orgánom v oboch stupňoch, najmä žalovanému v odvolacom konaní bol
predložený a predostretý návrh na doplnenie dokazovanie, naznačeným smerom, teda oboznámením
nového dôkazu, znaleckého posudku, a taktiež osobný výsluch znalca, resp. znalcov a vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity so sídlom v Žiline,
sekcia dopravy, ako najvyššou a najnezávislejšou autoritou znaleckého dokazovania v oblasti dopravy,

ktorýpreukazujenevinužalobcu. Rozhodnutiesprávnehoorgánuvprvomstupnibolovvdanépredčasne
a vychádzalo z nedostačujúceho zisteného skutkového stavu, nesprávnym posúdením veci a porušením
ustanovení o riadnom ústnom prejednaní veci, čo bolo dôvodom odvolania žalobcu.

22. Argumenty a dôvody odvolania boli žalovaným odvolacím správnym orgánom, bez povšimnutia
ignorované, pričom sa vo svojom rozhodnutí ani v náznaku nezmienil o znaleckom posudku R. N. D.,

ktorý priamo popiera zavinenie žalobcu, podobne ako v rozhodnutí správneho orgánu nižšieho stupňa.
Znalecký posudok R. N. D. konštatuje, že to bol práve poškodený G. I. B., ktorý dopravnú nehodu
spôsobil,svojoubezohľadnoujazdou,pripredbiehanínaúzkejceste,naperifériíBratislavy,dvojnásobne
povolenou rýchlosťou, kde predbiehal na krátkom a úzkom úseku súčasne 4 motorové vozidlá jazdiace
pred ním. V danej situácií nezvládol predbiehajúci manéver ako aj jazdu a riadenie motorového vozidla

právepoškodenýB.,zlevyhodnotilaktuálnusituáciuamožnésprávanieakonanievodičov4motorových
vozidiel jazdiacich pred ním, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody .

23. Žalobca správnemu súdu, dáva do pozornosti závery znaleckého posudku R. N. D.,str.50 ZP,
„jednoznačný záver vinníka dopravnej nehody p. B., jeho nesprávny a bezohľadný spôsob jazdy

“, Taktiež, skutočnosť, že žalovaný správny orgán, ako odvolací orgán nie je viazaný skutkovým
stavom, ktorý zistil orgán prvého stupňa a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu neboli
známe, Keďže odvolacie konanie tvorí jeden celok a konaním v prvom stupni, účastníci konania
môžu až do rozhodnutia odvolacieho orgánu navrhovať nové dôkazy a skutočnosti. Zanedbanie,
resp. neakceptovanie týchto procesnoprávnych postupov odvolacieho orgánu môže byť dôvodom pre

zrušenie rozhodnutia súdom.

24. Primárnou príčinou dopravnej nehody bola rýchlosť účastníka dopravnej nehody pána B., nakoľko
elementárnym princípom vedenia motorového vozidla, podľa právnych predpisov, upravujúcich cestnú
premávku, je pozorná, bezpečná a plynulá jazda dopravného prostriedku a to povolenou rýchlosťou.

III. Vyjadrenia žalovaného

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení trvá na svojom rozhodnutí, tak ako je uvedené v rozhodnutí o
odvolaní A.- D./XXXX-X zo dňa 18.11.2020. Napadnuté rozhodnutie podľa jeho názoru vychádza
zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného
dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II.

26. Žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 19 ods. 1/ zákona o cestnej premávke a uznal sa
vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.
g/ zákona o priestupkoch.

27. Žalovaný konštatuje, že v predmetnej veci bolo povereným príslušníkom PZ začaté trestné konanie

vo veci podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona pod Q.: A.//E.. Poverený
príslušník PZ 2. výjazdu odboru dopravných nehôd okrem iného, dňa 23.11.2017 pribral do trestného
konania znalca z odboru cestná doprava R. F. A.. Zo Znaleckého posudku č. XX/XX, ktorý vypracoval
Ing. F. A., vyplýva, že vodič B. mohol vidieť pri odbočovaní vodiča B., ktorý už v uvedenom čase jazdil v
protismernej časti vozovky. Z techniky jazdy vodiča B. , ktorý odbočoval doľava na miesto ležiace mimo

cesty (do Farlesku) v čase, keď to celková dopravná situácia v úseku dopravnej nehody neumožňovala.
A to v čase, keď bolo už vozidlo C. predchádzané vozidlom B.. Uvedené konštatovanie je výslovne
nezávisle od toho, či na vozidle C. bolo alebo nebolo zapnuté znamenie o zmene smery jazdy doľava.
Z uvedeného vyplýva že vozidlo C., ktoré viedol vodič B. vytvorilo vodičovi B., ktorý viedol vozidlo B.z technického hľadiska prekážku náhlu. Možnosti zabránenia zrážky vozidiel vyplýva, že vodič B. by
nedokázal zabrániť dopravnej nehode respektíve k stretu s vozidlom C. pri počiatočnej rýchlosti jazdy
vozidla B. v úrovni 50 km/h ako aj pri včasnej reakcii vodiča vozidla B. na vozidlo C., čo znamená

samotná rýchlosť ktorá bola vypočítaná znalcom vozidlu B. v rozsahu 87,5 až 96,7 km/h nemal vplyv
na dopravnú nehodu respektíve príčinnú súvislosť s nehodou, nakoľko by k nej došlo aj keby vodič B.
išiel predpísanou rýchlosťou.

28. Následne bola vec dňa 23.11.2018 podľa § 214 ods. 1) Trestného poriadku postúpená správnemu

orgánu na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. g/ zákona o priestupkoch, spáchaný porušením ustanovenia § 19 ods. 1/ zákona o cestnej
premávke.

29. Žalovaný zastáva názor, že zo záveru vypracovaného znaleckého posudku vypracovaný znalcom
R. C. P. z odboru cestná doprava odvetvie dopravné nehody a posudzovanie technického stavu,

vyplýva že vodič vozidla C. A. B. v čase dopravnej nehody dňa 23.11.2017 mal z technického hľadiska
nesprávnu techniku jazdy, nakoľko začal odbáčať na miesto mimo cesty v čase, keď už bol cca
3-4s predbiehaný vozidlom B., ktoré jazdilo v protismernom jazdnom pruhu. Vodič vozidla C. A. B.
z technického hľadiska nevenoval dostatočnú pozornosť dopravnej situácii za svojím vozidlom alebo
nesprávne odhadol rýchlosť a vzdialenosť za ním jazdiaceho vozidla B.. V čase keď začal meniť smer

jazdy a ešte jazdil v pravom jazdnom pruhu, mohol bez problémov vidieť vozidlo B. v ľavom spätnom
zrkadle. Svojou technikou odbáčania z technického hľadiska ohrozil vodiča vozidla B. a donútil ho náhle
meniť smer a rýchlosť jazdy. Vodič vozidla C. A. B. mohol zrážke zabrániť správnou technikou jazdy.
Pokiaľ by sa pred odbočením najskôr 3s pred začiatkom prejazdu stredovou čiarou presvedčil, či nie
je predbiehaný iným vozidlom, mal z technického hľadiska minimálne v tomto čase rozpoznať vozidlo

B., ktoré ho už predbiehalo v protismernom jazdnom pruhu. Za podmienok dopravnej nehody zo dňa
23.11.2017 mal možnosť zabrániť zrážke len tak, že by prešiel do protismerného jazdného pruhu až
potom, ako ho vozidlo B. predbehlo. Žalovaný poukazuje na to, že znalec z odboru cestná doprava R.
C. P. sa vyjadril aj k možnosti zabránenia dopravnej nehody, pričom v znaleckom posudku uviedol, že
vodič B. by nedokázal zabrániť dopravnej nehode ani vtedy aj keby išiel predpisovou rýchlosťou a to

je 50 km/h dokonca ani pri rýchlosti 30 km/h. Ďalej ani skoršou reakciou ani pri náhlej zmene rýchlosti
a smeru jazdy.

30.Žalovanýmázato,žepripredchádzajúcichpredvolaniachnaústnepojednávaniasaprávnyzástupca
opakovane ospravedlňoval z neúčasti. Preto správny orgán prvého stupňa právnemu zástupcovi dal

riadne možnosť vybrať si z viacerých termínov na ústne pojednávanie, pričom mal až 10 termínov..
Správny orgán upozornil právneho zástupcu žalobcu, že ústne pojednávanie na ktoré bol riadne a v
čas predvolaný a to od 05.10.2020 do 16.10.2020 prebehne v posledný deň a to 16.10.2020 o 10:00
h. Z tohto dôvodu mal dostatok času na prípravu ako aj vyhotovenie znaleckého posudku. Predvolanie
s uvedenými termínmi si právny zástupca prevzal dňa 31.08.2020, čiže v dostatočnom čase na možné

ospravedlnenie a aj na vypracovanie znaleckého posudku. Správny orgán ako ospravedlnenie na
neúčasti právneho zástupcu a žalobcu mailovú komunikáciu, ktorá sa nachádza v spisovom materiály
neprijal, nakoľko mal za to, že je nedôvodná a to preto, že mali dostatok času. Poslať mail v čase 01:38
h dňa ústneho pojednávania, keď správny orgán si vie najskôr prečítať uvedený odkaz až o 07:30 h je
zo strany právneho zástupcu neakceptovateľné. Žalovanému sa z tohto dôvodu javilo konanie právneho

zástupcu ako účelové a predlžovanie samotného rozhodnutia vo veci, tak aby bola dosiahnutá preklúzia.

31. Žalovaný je toho názoru, že pri rozhodovaní o odvolaní žalovaný nie je viazaný dôvodmi uvedenými v
odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového orgánu. Žalovaný však nemôže
rozhodovať o veci, ktorá nebola predmetom konania na prvom stupni, pretože by tým účastníkov konania

obral o zákonnú možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, keďže rozhodnutie odvolacieho orgánu je
konečné.

IV. Replika žalobcu32. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na svojej žalobe a dôvodoch. Vyjadrenie
žalovaného považuje za účelovú obranu jeho nezákonného postupu, pri vydávaní rozhodnutí v
správnom konaní.

33. Rozhodnutie správneho orgánu v prvom stupni bolo vydané predčasne a vychádzalo z
nedostačujúceho zisteného skutkového stavu, nesprávnym posúdením veci a porušením ustanovení o
riadnom ústnom prejednaní veci, čo bolo dôvodom odvolania žalobcu.

34. Žalovaný správny orgán netrpezlivo a unáhlene a nezákonne rozhodol, porušujúc základné princípy
a ustanovenia správneho procesu, ignorujúc návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré mu boli oznámené
stranou žalobcu v odvolaní Argumenty a dôvody odvolania boli žalovaným odvolacím správnym
orgánom, bez povšimnutia ignorované, pričom sa vo svojom rozhodnutí ani v náznaku nezmienil o
znaleckom posudku R. N. D., ktorý priamo popiera zavinenie žalobcu, podobne ako v rozhodnutí
správneho orgánu nižšieho stupňa.

35. Obidve rozhodnutia správnych orgánov sa vo svojich odôvodneniach len neúnavne venujú
mailovej komunikácií, nepodstatnými vecami, odhliadnuc od merita veci a navrhovaných dôkazov, ktoré
nevykonali, ako aj k úsudku čo ich k takejto pasivite viedlo.

36. Znalecký posudok R. N. D. konštatuje, že to bol práve poškodený G. I. B., ktorý dopravnú
nehodu spôsobil, svojou bezohľadnou jazdou, pri predbiehaní na úzkej ceste, na periférií Bratislavy,
dvojnásobnou rýchlosťou, kde predbiehal na krátkom a úzkom úseku súčasne 4 motorové vozidlá
jazdiace pred ním. V danej situácií nezvládol predbiehajúci manéver ako aj jazdu a riadenie motorového
vozidla práve poškodený B., zle vyhodnotil aktuálnu situáciu a možné správanie a konanie vodičov 4

motorových vozidiel jazdiacich pred ním, čo bolo bezprostrednou príčinou dopravnej nehody.

V. Relevantná právna úprava

37. Podľa 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa 21 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje

povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

39. Podľa 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

40. Podľa 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

41. Podľa 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

42. Podľa 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny

a ohliadka.

43. Podľa 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

44. Podľa 46 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnuúvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

45. Podľa § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič
povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za
ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom,
ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho
vozidla.

46. Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestnej premávke Vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe
vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby
bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.

47. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo
inému spôsobí škodu na majetku.

VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

48. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli

zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods.
1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych
súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna
2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali Krajský súd
v Bratislave, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave.

49. Predmetná vec bola na podklade podanej správnej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde

v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/121/2020. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto
veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z
Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

50. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 SSP) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a to v rozsahu žalobných bodov
vymedzených žalobcom (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

51. Správny súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 26. augusta 2025, nakoľko boli
splnené podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez
nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
webovom sídle správneho súdu.

52. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

53. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP účinného do 30. júna 2023, sudca na správnom súde koná a
rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo

opatreniu o priestupku.

54. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo,rozhodnuté, že žalobca svojím konaním porušil § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke a bol uznaný
za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1
písm. g/ zákona o priestupkoch.

55. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania je, či bolo vo veci rozhodnuté na základe dostatočne
zisteného skutkového stavu a či je rozhodnutie žalovaného preskúmateľné.

56. Správny súd v Bratislave po oboznámení sa s obsahom tak prvostupňového ako aj odvolacieho

administratívneho spisu má za to, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyrovnal
sožalobcomvjehoodvolanípredloženýmdôkazom-znaleckýmposudkomč.XXX/XXXXvypracovaným
znalcom R. N. D.. Pričom z obsahu tohto znaleckého posudku súd zistil, že závery znalca R. D.
otechnickejpríčinevznikudopravnejnehodyzodňa23.11.2017súvpriamomrozporesozávermiznalca
R. P. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktoré správne orgány zobrali ak podklad svojho rozhodnutia.
Ako technickú príčinu dopravnej nehody R. D. vo svojom znaleckom posudku určil neprávnu techniku

jazdy vodiča motorového vozidla tov. zn. B. pána B., ktorý vysokou rýchlosťou prechádzal kolónu pred
ním idúcich vozidiel. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súd SR, sp. zn. 6 Sžo
150/2009 z 18. mája 2010 „Znalecký posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí
správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť
(jeho závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom

vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom“.

57. V nadväznosti na uvedené tunajší súd má za to, že závery znalca R. D. zodpovedajú zásadám
logiky a predostierajú reálnu možnosť priebehu dopravnej nehody a príčinu vzniku dopravnej nehody.
Je skutočnosťou, že v mieste dopravnej nehody zo dňa 23.11.2017 na G. H. v Bratislave platila

maximálna dovolená rýchlosť jazdy 50 km/h, pričom vodič pán B. v tomto úseku cesty s obmedzenou
maximálnou rýchlosťou na 50 km/h predchádzal kolónu idúcich vozidiel (5!) rýchlosťou cca 92 km/h čo
je rýchlosť výrazne vyššia ako je v danom úseku dovolená, teda viedol motorové vozidlo rýchlosťou
v rozpore s pravidlami cestnej premávky. Ohľadom neprimeranej rýchlosti jazdy pána B. v danom úseku
cesty sa zhodujú oba znalecké posudky (cca 92 km/h). Teda nie je možné odbiť závery znalca R. D.

o technickej príčine vzniku dopravnej nehody (vysoká rýchlosť jazdy pána B.) ako nelogické, v rozpore
s doposiaľ zisteným stavom skutkovým stavom, resp. sa im vôbec nevenovať. Pričom nesprávnosť
záverov znaleckého posudku R. D. nie je žalovaným v napadnutom rozhodnutí vôbec argumentačne
vyvrátená, žalovaný ignoroval tieto zistenia a nijako neodstranil týmto znaleckým posudkom R. D.
vzniknuté pochybnosti o technickej príčine vzniku dopravnej nehody. Za týmto účelom bolo podľa názoru

súdu potrebné taktiež nariadiť vo veci ústne pojednávanie v zmysle § 21 ods. 1 správneho poriadku
a vyslúchnuť znalca R. D. ohľadom jeho zistení nachádzajúcich sa v jeho znaleckom posudku. Pričom
aj právny zástupca žalobcu žiadal vo veci nariadiť ústne pojednávanie aj v rámci svojho odvolania.

58. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. mája 2015,

sp. zn. 1 Sžd 16/2014, podľa ktorého: „V súvislosti s uvedeným je nutné uviesť, že súdna judikatúra na
prvom mieste nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu spája s nedostatkom dôvodov, a to
aj keď bol tento závažný argument účastníkmi zamlčaný (pozri sp. zn. 1Sžr 8/2011 z 15. mája 2012).
Na tomto mieste je nutné opätovne spomenúť (pozri aj bod č. 47) klasickú judikatúru ESĽP, najmä
vo veci účastníkov García Ruiz v. Španielsko (rozsudok z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96),

ktorej dodržiavanie pri poskytovaní súdnej ochrany ESĽP starostlivo preveruje. Podľa spomenutej
konštantnej judikatúry bola nastolená trvalá požiadavka vysporiadať sa nie so všetkými, ale iba s
relevantnými argumentmi účastníka konania. Z uvedenej judikatúry preto pre správne súdnictvo vyplýva
záver, že: na každý relevantný argument účastníka musí správny orgán primerane reagovať, teda
vo svojom odôvodnení musí presvedčivým spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je

jeho argument dôvodný a aký záver z toho pre konanie o jeho návrhu (resp. nároku) vyplýva; aj
na každý irelevantný argument žiadateľa musí správny orgán reagovať minimálnym spôsobom, t.j.
stručne objasniť, prečo je argument žiadateľa nedôvodný. Iba ak preskúmavané rozhodnutie orgánu
verejnejsprávynebudespĺňaťuvedenúdefiníciu,budenepreskúmateľné“.Taktiežtunajšísúdpoukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžd/10/2013: „Nedostatok v odôvodnení správneho

rozhodnutia nemožno odstrániť dodatočným doplnením dôvodov či spresnením skutku kladeného za
vinu žalobcovi zo strany správnych orgánov (dodatočné poukazovanie na príslušné ustanovenia zákona
č. 725/2004 Z. z.). Pokiaľ má mať rozhodnutie o uznaní priestupcu vinným a o uložení sankcie nielen
represívny ale aj nápravný charakter, musí byť z neho bez akýchkoľvek pochybností jasné a zrejmé,akým spôsobom, konaním či nekonaním priestupku k priestupku došlo a konkrétne čím bola naplnená
skutková podstata priestupku... Dôvody správneho orgánu musia byť účastníkom konania zrejmé už
zo samotného správneho rozhodnutia a ich nedostatok nemožno odstrániť dodatočne, napríklad

doplnenímčispresnenímodôvodnenianapojednávanív rámcipreskúmavaciehokonaniapredkrajským
súdom, či uvedenom v odvolaní proti rozsudku krajského súdu“. Teda pokiaľ v žalobou napadnutom
rozhodnutí absentuje v časti odôvodnenia vyporiadanie sa žalovaného s námietkami žalobcu a to najmä
predloženýmznaleckýmposudkomR.D.,jetakétorozhodnutiesúdomnepreskúmateľne,pričomvtomto
smere súd poukazuje najmä na to, že Správne súdy nenahrádzajú činnosť správnych orgánov.

59. Preto správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP ako
nepreskúmateľné.Podľa§191ods.3písm.a/SSPaksprávnysúdzrušujenapadnutérozhodnutiealebo
opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Žalobca síce navrhol, aby súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, avšak súd tak neurobil, keďže

nemožno konštatovať, že toto trpí rovnakými vadami ako napadnuté rozhodnutie, nakoľko žalobca
predložil znalecký posudok R. D. až v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Preto bude úlohou
žalovaného po vrátení veci v súlade s § 53 a nasl. správneho poriadku opätovne rozhodnúť o odvolaní
žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu a vyporiadať sa vo svojom novom rozhodnutí s v odvolaní
predloženým znaleckým posudkom a zvážiť nariadenie vo veci ústneho pojednávania (v prípade ak

ústne pojednávanie odvolací orgán nenariadi, svoje rozhodnutie o tom aj odôvodní).

60. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu riadne sa vyporiadať so žalobcom vznesenými námietkami a to najmä znaleckým
posudkom znalca R. D. za týmto účelom zvážiť nariadenie ústneho pojednávania vo veci. Vec opätovne

posúdi, k svojmu rozhodnutiu si obstará všetky potrebné podklady a svoje rozhodnutie následne riadne
odôvodní, pričom sa v odôvodnení vyporiada aj so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

61. Ak žalobca žiadal v žalobe zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy alebo skôr
vydané rozhodnutie a správny súd mu v tejto časti žaloby nevyhovie, t. j. ak k ich zrušeniu nedôjde,

no žalobca bol úspešný, pretože došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (či opatrenia), tento „dielčí“
neúspech nemá vplyv na náhradu trov konania (viď. J. Baricová, M. Fečík, M. Števček, A. Filová a kol.:
Správny súdny priadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2018, str. 816). Vzhľadom na uvedené, o náhrade
trov konania žalobcu súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že mu priznal úplnú náhradu trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia [§
493e v spojení s § 443 ods. 2 písm. a) a § 145 ods. 2 písm. c) SSP]. Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok [§ 446 ods. 2 písm. c) SSP]
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).