Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121203588
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121203588.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX D., zastúpená: Marián Galbavý, advokátska kancelária s. r. o., IČO: 51 436 108, so sídlom
Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, proti žalovaným: 1. E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., zastúpený:
Mgr. Ing. Juraj Trokan, IČO: 42 403 375, advokát so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, 2. F. G.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpená: JUDr. Margaréta Chlebová, IČO: 44 604
556, advokátka so sídlom Pod Vtáčnikom 3, 831 03 Bratislava, o vydanie veci a odstránenie oplotenia,
na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 22. novembra 2024 č. k.
13C/42/2021-100, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému 1. sa
nepriznáva náhrada trov prvoinštančného konania.

II. Žalovaný 1. má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. v časti voči žalovanému 1. konanie zastavil a
výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1 Rozhodnutie súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 2 prvá veta, § 146 ods. 1 a §
256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) a konštatoval, že
zobral na vedomie právo žalobkyne čiastočne vziať žalobu späť, a konanie v časti proti žalovanému 1.
zastavil aj bez jeho súhlasu, keď vzhľadom na štádium konania by bol jeho prípadný nesúhlas neúčinný.

1.2 Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobkyňa zobrala žalobu v

časti proti žalovanému 1. späť z dôvodu, že v priebehu konania previedol darovacou zmluvou svoj
spoluvlastnícky podiel na žalovanú 2., prestal byť podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých
sa konanie týka. K späťvzatiu tak došlo z dôvodu jeho neskoršieho správania. Zastavenie konania v
časti proti žalovanému 1. preto zavinil žalovaný 1., a z tohto dôvodu preto prvoinštančný súd priznal
náhradu trov konania žalobkyni.

2. Proti výroku II. uvedeného uznesenia o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný 1., ktorý síce
výslovne nekonkretizoval niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 C. s. p.,
podľa obsahu odvolania však ide o odvolací dôvod uplatnený podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., teda
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Odvolanie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania veci a odstránenia

oplotenia, nachádzajúceho sa v katastrálnom území D. na parcele registra „C“ č. 2349 a 2348/2. Nedošlo
k odstráneniu oplotenia alebo k vydaniu veci, ale k prevodu vlastníckeho práva, na podklade čoho sažalovaná 2. stala výlučnou vlastníčkou susediacich nehnuteľností. Žalobkyňa vzala žalobu späť len
v časti voči žalovanému 1., a teda vedie aj naďalej konanie voči žalovanej 2.. V danom prípade by
žalobkyni trovy vznikli aj vtedy, ak by k prevodu došlo ešte skôr, než konanie začalo, a to práve z dôvodu,

že daného konania je účastná aj žalovaná 2.. Skutočnosť, že žalovaný 1. nehnuteľnosť previedol na inú
osobu ešte nezakladá opodstatnenosť žaloby a rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania žalobkyni
proti žalovanému 1. je nutné považovať minimálne za predčasné. Procesne zavinila zastavenie konania
žalobkyňa, keď vzala žalobu proti žalovanému 1. späť.

2.2 Odvolacím návrhom žalovaný 1. žiada, aby bol výrok II. napadnutého uznesenia zrušený a súd
náhradu trov konania žalobkyni voči žalovanému 1. nepriznal alebo priznal náhradu trov konania
žalovanému 1. voči žalobkyni.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1. uviedla, že zastavenie konania
svojím konaním zavinil pôvodne žalovaný 1, ktorý po podaní žaloby previedol vlastnícke právo k

nehnuteľnostiam na žalovanú 2., čím v konaní stratil pasívnu legitimáciu. Žalobkyňa preto považuje
rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa ustanovenia paragrafu 256 ods. 1 C. s. p. za správne,
zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a zákonné.

4. Ďalšie vyjadrenia strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§359C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má

zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil
súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného 1. je dôvodné.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho
odôvodnenie a žalovaným 1. uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie

dospel k správnym skutkovým a právnym záverom odôvodňujúcim priznanie žalobkyni voči žalovanému
1. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% po tom, ako voči žalovanému 1. konanie zastavil na
základe späťvzatia žaloby v časti smerujúcej voči žalovanému 1.

7. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 C. s. p., ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať

len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o neprípustné posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej po späťvzatí žaloby. V tejto súvislosti a v súlade s článkom 2 ods. 2
C. s. p. odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle
ktorej nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j.

z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).11. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť
náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Žalovaný

procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa
po podaní návrhu rozhodne nárok žalobcu uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Účastník konania, ktorý svojim
protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne
ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti

(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2018).

12. Pojem zavinenie v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania nemožno interpretovať iba
v doslovnom jazykovom zmysle, ale pri interpretácií je potrebné brať do úvahy aj vzťah príčinnej
súvislosti, v ktorom je príčinou správanie účastníka konania a dôsledkom vznik nákladov druhého
účastníka (porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 200/2015).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala voči žalovaným 1. a 2. vydania
veci (vypratania nehnuteľnosti) a uloženia povinnosti odstrániť oplotenie na pozemkoch parc. č. 2349 a
2348/2 v katastrálnom území D.. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.04.2023 v spojení s
podaním doručeným súdu dňa 14.02.2024 žalobkyňa zobrala žalobu v časti proti žalovanému 1. späť

z dôvodu, že výlučným vlastníkom susedných pozemkov, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX
a XXXX pre katastrálne územie D. sa stala žalovaná 2.. Zastavenie konania v tejto časti odvolací súd
na rozdiel od súdu prvej inštancie nevyhodnotil ako procesne zavinené žalovaným 1.. Pokiaľ žalobkyňa
späťvzatie odôvodnila tým, že výlučným vlastníkom susedných pozemkov sa stala žalovaná 2. je zrejmé,
že k späťvzatiu žaloby voči žalovanému 1. neprišlo v dôsledku splnenia povinnosti, ktorej sa žalobkyňa

voči žalovanému 1. domáhala. Nie je teda možné konštatovať, že žalovaný 1. sa práve po podaní
žaloby správal spôsobom, ktorého sa žalobkyňa uplatnenou žalobou domáhala (vypratal nehnuteľnosti
a odstránil oplotenie na pozemkoch), a práve v príčinnej súvislosti s takýmto správaním sa žalovaného
1. vzala žalobkyňa voči nemu žalobu späť. Skúmanie prípadného procesného zavinenia je potrebné
vykonať komplexne – teda aj v kontexte uplatnenej žaloby a tvrdení žalobkyne. Odvolací súd tak dospel

k záveru, že v prípade zastavenia konania voči žalovanému 1. nejde o procesné zavinenie žalovaného
1. ale ide o procesné zavinenie žalobkyne, pretože späťvzatie nebolo reakciou na správanie žalovaného
1., ktorým by uspokojil nárok žalobkyne uplatnený žalobou. Je pritom potrebné zdôrazniť, že nárok
na náhradu trov konania sa vždy posudzuje z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho, pričom
vecná legitimácia strany (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotnoprávny vzťah strany konania k

prejednávanej veci. Námietka žalobkyne, že zastavenie konania svojím konaním zavinil žalovaný 1.,
ktorý po podaní žaloby previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovanú 2., čím v konaní
stratil pasívnu legitimáciu, je preto v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 256 ods. 1 C. s. p. právne
bez významu. Otázka pasívnej legitimácie je hmotnoprávnou otázkou, ktorú súd rieši meritórnym
rozhodnutím.

14. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Ako odvolací súd uviedol vyššie, procesné zavinenie zastavenia konania voči žalovanému 1.

je na strane žalobkyne, v zmysle citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 C. s. p. preto náhrada
trov prvoinštančného konania patrí protistrane – žalovanému 1.. Žalovaný 1. si však náhradu trov
prvoinštančného konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v prvoinštančnom konaní
nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol v súlade s čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17 C. s. p. tak, že mu náhradu
trov prvoinštančného konania nepriznal, čím zmenil napadnutý II. výrok prvoinštančného uznesenia,

pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. V odvolacom konaní bol žalovaný 1. úspešný v celom rozsahu, vznikol mu preto voči žalobkyni
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 C. s. p., aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.). O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. po
právoplatnosti tohto uznesenia.17. Nad rámec uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu ustanovenie § 145
ods. 2, druhá veta C. s. p., v zmysle ktorého o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nebolo dôvodné rozhodovať o späťvzatí žaloby voči

žalovanému 1. samostatným uznesením v priebehu prvoinštančného konania, naviac - takýto postup
súdu prvej inštancie má negatívny vplyv na dĺžku konania.

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.

s. p.).