Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/129/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122484983
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122484983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a členov senátu

JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie
3, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., Mostová
2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1.) AD štúdio s.r.o., Paulínyho
72, 040 11 Košice-Juh, IČO: 50 219 839, 2.) A. B., nar: X.X.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., obaja
právne zastúpení: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 857 416, o zaplatenie 48.015,78 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade
a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. K2-31Cb/12/2023-304 zo dňa 27.

novembra 2023 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice č.k. K2-31Cb/12/2023-313
zo dňa 21. decembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2-31Cb/12/2023-304 zo dňa 27. novembra 2023
v napadnutom I. výroku rozsudku takto: Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 48.015,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy
48.015,78 eura od 31.3.2022 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého zo žalovaných.

II. M e n í rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2-31Cb/12/2023-304 zo dňa 27. novembra 2023
v napadnutom II. výroku takto: Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi
paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého zo žalovaných.

III. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2-31Cb/12/2023-304 zo dňa 27. novembra
2023 v napadnutom III. výroku o trovách konania.

IV. Z r u š u j e opravné uznesenie Mestského súdu Košice č.k. K2-31Cb/12/2023-313 zo dňa 21.
decembra 2023 v celom rozsahu.

V. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade právo na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol takto: I. Žalovaný v 1. rade

a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 48.015,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne
zo sumy 48.015,78 eur od 31.3.2022 do zaplatenia. II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade
sú povinní spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovipaušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur. III. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní
spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.1 Opravným uznesením z 21.12.2023 rozsudok Mestského súdu Košice č.k. K2 31Cb 12/2023 - 304
zo dňa 27.novembra 2023 opravil tak, že výrok I. a II. správne znie: I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný
v 2. rade sú povinní do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
48.015,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 48.015,78 eur od 31.3.2022 do

zaplatenia, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého
zo žalovaných. II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur, s tým, že plnením jedného
zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť plniť druhého zo žalovaných.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému

v 2. rade povinnosť zaplatiť mu sumu 48.015,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 48.015,78 eura od 31.3.2022 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.10.2018
žalobca so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako ručiteľom uzatvorili Zmluvu o
kontokorentnom úvere č. 8080000040 a v nej inkorporovanú dohodu o ručení. Kontokorentný úver bol
žalovanému v 1. rade poskytnutý na podnikateľské účely. Išlo o úver na financovanie prevádzkových

potrieb. Zmluvný vzťah sporových strán sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka
tak v prípade vzťahu o úvere medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ako aj na základe dohody o
ručení medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, ktorý bol v rozhodnom čase poskytnutia úveru jediným
spoločníkom a jediným konateľom žalovaného v 1. rade. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade
nedodržal povinnosti vyplývajúce mu z článku 8 bod 8.1 zmluvy a dohodnuté splátky neplnil riadne a

včas. Z tohto dôvodu žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa článku 13 bod
13.2 písmeno a) a podľa článku 13.13 všeobecných úverových podmienok. Žalovaného v 1. rade a
žalovaného v 2. rade osobitnými výzvami vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 48.169,15
eura, pričom im poskytol lehotu piatich dní od doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti na splatenie
záväzku.Žalovaníkúhradedlhupristúpiliibavčasti,atovsume153,37eura.Žalobcauviedol,žekudňu

11.11.2022 predstavuje dlžná suma istinu 48.015,78 eura. Žalobca sa do zosplatnenia úveru nedomáha
žiadnych dlžných úrokov, ani dlžných úrokov z omeškania. Rovnako sa nedomáha voči žalovaným
žiadnych dlžných poplatkov do zosplatnenia.

3. Žalovaní podali včas odpor, v ktorom uviedli, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal čerpanie

úveru zo strany žalovaného v 1. rade, zo žiadneho z ustanovení zmluvy nevyplýva, aké splátky, v akej
výške,vakejsplatnostimážalovanýv1.radeplniť.Žalobcanepreukázal,sakýmisplátkami,vakejvýške
azaakéobdobiemalbyťžalovanýv1.radevomeškaní.Nepreukázal,zčohožalovanásumapozostáva,
ako žalobca dospel k jej určeniu. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že všeobecné obchodné
podmienky boli žalovaným odovzdané a že žalovaní s nimi boli oboznámení, vyjadrili s nimi súhlas.

Žalovaní namietali, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru a tiež nepreukázal doručenie týchto oznámení žalovaným. Žalovaní popreli začiatok omeškania
s plnením dlhu. Uviedli, že žalobca v konaní nepreukázal žiadnu dohodu so žalovaným v 1. rade, na
základe ktorej by bol povinný vrátiť peňažné prostriedky do piatich dní od doručenia výzvy. Rovnako
nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému v 1. rade.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaní nepopierajú uzatvorenie úverovej zmluvy a súvisiacej
dohody o ručení, preto sú tieto skutočnosti v konaní nesporné. Obranu žalovaných žalobca označil
za nekvalifikovanú. K podmienkam pre vyhlásenie predčasnej splatnosti kontokorentného úveru
žalobca poukázal na bod 6.7.1 všeobecných úverových podmienok. Nepovolené prečerpanie na

účte žalovaného v 1. rade ako obligačného dlžníka pritom trvalo po dobu viac ako desiatich dní. Z
uvedeného dôvodu nastala situácia predvídaná v článku 8 zmluvy o kontokorentnom úvere v spojitosti
s bodom 13.1 písm. b) všeobecných úverových podmienok a žalobca bol oprávnený predčasne
zosplatniť kontokorentný úver bez nutnosti osobitne oznamovať ukončenie obnovy. Žalobca uviedol, že
žalovaní zrejme nevenovali dostatočnú pozornosť obsahu úverových dokumentov. Z uzavretej zmluvy

žalovaným malo byť zrejmé, aké následky im hrozia pre prípad neplnenia. Žalobca poukázal na bod
7.3.1 všeobecných úverových podmienok, ktorý definuje deň konečnej splatnosti ako deň, ktorý je
dátumom označeným v základných podmienkach ako konečná splatnosť a v ktorý je dlžník povinný v
prípade kontokorentného úveru jednorazovo zaplatiť nezaplatený zostatok celkovej pohľadávky veriteľa.Žalobca zároveň poukázal na bod 3.4. zmluvy, podľa ktorého je dňom konečnej splatnosti pre účely
tejto zmluvy deň 30.9.2019. Tento rozhodujúci deň a tiež v deň každého výročia rozhodujúceho dňa
dôjde k zmene dňa konečnej splatnosti vždy o jeden kalendárny rok. Pokiaľ niektorá zmluvná strana

tejto zmluvy neoznámi druhej strane ukončenie obnovy dňa konečnej splatnosti podľa bodu 3.5. Lehota
splatnosti na vrátenie finančných prostriedkov z titulu poskytnutého kontokorentného úveru bola tak
účastníkmi dohodnutá ako určitý deň. Vyjadril sa vo všeobecnosti k povahe kontokorentných úverov.
Počas trvania záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade došlo k automatickej
obnove úverového vzťahu spolu súhrnne trikrát, nakoľko žiadna zo strán nepristúpila k ukončeniu

zmluvy. Z dôvodu, že nastal tzv. prípad neplnenia, došlo v súlade so zmluvou k zmene dňa konečnej
splatnosti. Úverový vzťah preto trval až do predčasného zosplatnenia kontokorentného úveru, t.j. dňa
30.3.2022. Uvedený postup žalobcu vyplýval z bodu 7.3.2 všeobecných úverových podmienok, podľa
ktorého deň konečnej splatnosti môže byť zmenený, pričom takto zmenený deň bude novým dňom
konečnej splatnosti v dôsledku stanovenia mimoriadnej splatnosti veriteľom podľa bodu 13.3 úverových
podmienok. Predčasným zosplatnením úveru súčasne zaniklo právo žalovaného v 1. rade splatiť

pohľadávku žalobcu do pôvodne určeného dňa konečnej splatnosti, nakoľko splatnosť úveru nastala
dňa 30.3.2022 v dôsledku pozmeneného dňa konečnej splatnosti. Žalovaný v 1. rade mal najneskôr v
tento zmenený deň splatnosti zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na pokrytie istiny čerpaného
disponibilného úverového rámca vrátane sumy z toho nepovoleného prečerpania. Žalobca zdôraznil, že
úverovázmluvajeabsolútnymobchodnýmzáväzkovýmvzťahomkonsenzuálnejpovahy.Najejuzavretie

postačuje dohoda konsenzu jej účastníkov. Zmluva o kontokorentnom úvere nie je reálnym kontraktom,
preto je nepochybné, že zmluva a súvisiaca dohoda o ručení boli uzavreté dňa 25.10.2018 na príslušnej
pobočke žalobcu. Žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver otvorením úverového rámca, čím mu
bolo ako obligačnému dlžníkovi umožnené plné čerpanie úveru v dohodnutej výške s automatickým
obnovením splatnosti vždy o rok. Poskytnutý úverový rámec žalovaný v 1. rade vyčerpal, ba až

nepovolene prečerpal. Žalobca pre úplnosť uviedol, že ak by obligačný dlžník fakticky nezačal čerpať
úver najneskôr do 45 dní od uzatvorenia zmluvy, podľa úverových dokumentov by žalobcovi vzniklo
právo zmluvu vypovedať. Podľa uvedeného žalobca nie je povinný preukázať poskytnutie finančných
prostriedkov, reálne čerpanie úveru obligačným dlžníkom, ani splácanie úveru. Žalovaný v 1. rade mal
právo domáhať sa poskytnutia finančných prostriedkov od žalobcu aj súdnou cestou pre prípad, že by

mu nebolo umožnené úver čerpať. Vo vzťahu k námietke žalovaných, že žalobca nepreukázal doručenie
oznámení žalovaným, ktorými bol mimoriadne zosplatnený úver, žalobca poukázal na bod 16.3 písm.
c) úverových podmienok, podľa ktorého pre účely doručovania platí, že oznámenie, žiadosti, alebo
iná korešpondencia doručované prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky platia za doručené
tretím dňom nasledujúcim po ich odoslaní. Z poštových hárkov pripojených k žalobe je teda zrejmé,

že oznámenia sa dostali do dispozičnej sféry žalovaných najneskôr dňa 25.3.2022. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo 36/2022. Je
nepochybné, že žalovaní mali objektívnu možnosť oboznámiť sa obsahom oznámení, pričom skutočná
vedomosť o ich obsahu nie je pre účely teórie dôjdenia nevyhnutná. Doručenie oznámení a zosplatnenie
úveru dňa 30.3.2022 považuje žalobca za nesporné. Vo vzťahu k všeobecným úverovým podmienkam

žalobca poukázal na bod 2.2 článku 2 zmluvy, podľa ktorého vzájomné práva a povinnosti zmluvných
strán bližšie nešpecifikované zmluvou sa riadia všeobecnými úverovými podmienkami. V bode 9.4.2
zmluvy žalovaní explicitne vyhlásili, že sa oboznámili aj s obsahom všeobecných úverových podmienok.
Všeobecné úverové podmienky sú preto súčasťou zmluvy o kontokorentnom úvere a rovnako súvisiacej
dohody o ručení. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na úroky z omeškania žalobca uviedol, že termín

splatnosti bol so žalovaným dojednaný dispozitívne. Konkrétny deň omeškania žalovaného v 1. rade je
riadne určený a § 504 OBZ sa na daný prípad neaplikuje, vzhľadom na existenciu dohody sporových
strán. Žalobca v replike zároveň navrhol pripustenie zmeny žaloby vo vzťahu k výške úrokov z
omeškania, ktorá bola medzi stranami dohodnutá vo výške 25 % ročne. Súd zmenu žaloby pripustil na
pojednávaní dňa 12.6.2023.

5. Žalovaní v duplike uviedli, že nárok žalobcu neuznávajú, čo do dôvodu a čo do výšky. Zopakovali svoju
doterajšiu argumentáciu v spore a navyše uviedli, že žalobca je nositeľom dôkazného bremena v spore.
Žalovaní popreli poskytnutie úveru, výšku zosplatnenia a výšku žalovanej sumy. Žalovaní uviedli, že
konsenzuálnosť zmluvy o úvere má za následok len to, že zmluvný vzťah vzniká už dohodou zmluvných

strán o jej obsahu, pričom na jej vznik sa nevyžaduje faktické poskytnutie úverových prostriedkov.
Žalobca je však naďalej povinný preukázať poskytnutie úveru, čerpanie a splácanie úveru žalovanými.
Žalovaní uviedli, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že nepovolené prečerpanie žalovaného v
1.radetrvaloviacako10dní.Žalobcanepreukázal,ževšeobecnéúverovépodmienkyboližalovanémuv1. rade doručené a bol s nimi riadne oboznámený. Žalovaní uviedli, že samotná formulácia zmluvy nie je
dôkazom o tom, že žalovaní boli so znením všeobecných zmluvných podmienok oboznámení. Žalovaní
zdôraznili, že v rámci bežnej praxe bankových subjektov je znenie všeobecných úverových podmienok

podpísané dlžníkmi osobitne práve pre účely preukázania, že dlžník bol so znením všeobecných
úverových podmienok oboznámený. Žalovaní poukázali na znenie § 273 ods. 1 ObZ, podľa ktorého s
obchodnými podmienkami musia zmluvné strany vyjadriť súhlas. Na to, aby boli pre zmluvné strany
záväzné zákon vyžaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k
návrhu zmluvy. Žalovaní opakovane uviedli, že nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná suma, nie

je preukázané naplnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nie je preukázané
doručenie oznámení a oznámení o podmienkach obnovy. Nie je preukázané, že žalobca predmetné
listiny vôbec zaslal a už vôbec nie je preukázané ich doručenie žalovaným.

6. Žalobca vo vyjadrení označil obranu žalovaných za účelovú a uviedol, že na základe Zmluvy o
kontokorentnom úvere zo dňa 25.10.2018 žalovaný v 1. rade vykonal spolu 301 kreditných operácií

v sume 813.808,21 eura a 622 debetných operácií v sume 864.823,64 eura. Ku dňu 15.11.2022 bol
zostatok na účte žalovaného záporný v sume 49.523,20 eura. Zároveň uviedol, že ak žalovaný v 1. rade
tvrdí, že nebol v prečerpaní úverového rámca viac ako 10 dní, tak je povinný toto skutkové tvrdenie
preukázať. Žalovaní mali vždy prístup k účtu a disponovali kompletnými výpismi o jeho stave. Z výpisov
z účtu žalovaného v 1. rade je zrejmé, že začiatkom marca 2022 bol stav úveru poskytnutého žalovaným

v 1. rade prečerpaný a tento sa nasledujúcich 10 dní nezmenil.

7. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný v 1. rade
a žalobca uzatvorili dňa 25.10.2018 Zmluvu o kontokorentnom úvere biznis úver TB Expres č.
8080000040. Žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 130.000,- eur, pričom z tejto sumy

predstavoval disponibilný úverový rámec sumu 35.000,- eur, ktorú mohol žalovaný v 1. rade čerpať
okamžite. Ďalšiu sumu nad tento rozsah mohol žalovaný v 1. rade čerpať až po splnení dodatočných
podmienok, ktoré však žalovaný v 1. rade nesplnil. Za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu
uzatvorilžalobcaažalovanýv2.radeakoručiteľdohoduoručení(včlánku6.6zmluvyokontokorentnom
úvere), v ktorej ručiteľ vyhlásil, že podľa § 303 OBZ v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú

pohľadávku riadne a včas, splní zabezpečovanú pohľadávku veriteľovi za dlžníka v súlade s touto
zmluvou. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia
zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej
primeranej lehoty na plnenie dlžníkovi vylúčil povinnosť uvedenú v § 306 ods. 1 ObZ. V článku I zmluvy
strany sa dohodli na úroku z omeškania vo výške 25 % ročne. Podľa článku II bod 2.2. Zmluvy o

úvere vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou a dohodou
o ručení sa riadia všeobecnými úverovými podmienkami žalobcu zo dňa 7.3.2008 v znení neskorších
dodatkov. Podľa článku II bod 2.3. Zmluvy o úvere disponibilný úverový rámec je časť úverového
rámca, ktorý je dlžník oprávnený čerpať v súlade s touto zmluvou, a to vo výške rozdielu medzi
výškou úverového rámca uvedeného v základných podmienkach a výškou blokového úverového rámca.

Blokovaný úverový rámec znamená takú časť úverového rámca, ktorej právo čerpať je veriteľ oprávnený
obmedziť v súlade s touto zmluvou v súvislosti od plnenia záväzkov dlžníka uvedených v tejto zmluve,
ako aj v závislosti od iných skutočností. Podľa článku III bod 3.1. Zmluvy o úvere na základe tejto
zmluvy sa veriteľ zaviazal po splnení podmienok poskytnutia úveru poskytnúť dlžníkovi úver takým
spôsobom, že otvorí časť úverového rámca na účte dlžníka do výšky disponibilného úverového rámca

a zároveň obmedzí právo dlžníka čerpať úver do výšky blokovaného úverového rámca. Podľa článku
III. bod 3.2. Zmluvy o úvere dlžník je oprávnený požadovať od veriteľa čerpanie úveru až do výšky
disponibilného úverového rámca po splnení podmienok poskytnutia úveru. Dlžník sa zaväzuje splatiť
veriteľovi úver v deň konečnej splatnosti uvedený v základných podmienkach spolu s príslušenstvom
pohľadávky veriteľa a súčasťami pohľadávky veriteľa. Podľa článku III. bod 3.4. Zmluvy o úvere prvým

dňom konečnej splatnosti pre účely tejto zmluvy je deň 30.9.2019 (rozhodujúci deň). V rozhodujúci deň
a tiež v deň každého výročia rozhodujúceho dňa dôjde ku zmene dňa konečnej splatnosti vždy o jeden
kalendárny rok (obnova), pokiaľ niektorá zmluvná strana tejto zmluvy neoznámi druhej zmluvnej strane
ukončenie obnovy. Podľa článku V bod 5.1. Zmluvy o úvere, dlžník sa zaväzuje platiť veriteľovi úroky
ku dňu splatnosti úrokov, ktorý je uvedený v základných podmienkach. Zároveň sa zaväzuje zaplatiť

mu poplatok za obnovu v každý deň obnovy dňa konečnej splatnosti podľa tejto zmluvy a poplatky
a ceny za produkty a služby veriteľa, ktoré sú uvedené v zmluve v úverových podmienkach alebo v
sadzobníku poplatkov. Spracovateľský poplatok je platný v deň poskytnutia úveru. Podľa článku VIII. bod
8.1. Zmluvy o úvere prípadom neplnenia sa pre účely tejto zmluvy rozumie každá skutočnosť uvedená vbode 13.1 úverových podmienok. Podľa článku IX. bod 9.4.1. Zmluvy o úvere dlžník a ručiteľ vyhlasujú,
že sa pri uzatvorení zmlúv obsiahnutých v tejto listine oboznámili s príslušným sadzobníkom poplatkov
a s úverovými podmienkami. Zároveň zmluvné strany sa dohodli, že pri používaní a výklade pojmov

tu neupravených sa primerane použije výklad, ktorý je zmluvným stranám známy z iných vzájomne
uzavretýchzmlúvavzťahov.Dlžníkvyhlásil,žepripodpisetejtozmluvybolústneinformovanýovšetkých
skutočnostiach týkajúcich sa podmienok poskytnutia a splácania úveru vrátane popisu okolností, ktoré
mu môžu ovplyvniť vývoj úrokovej sadzby na základe tejto zmluvy alebo úverových podmienok počas
trvania zmluvného vzťahu v čase, kedy bude veriteľ dlžníka informovať o tom, že takéto okolnosti

nastali, ako aj o výške percentuálnej úrokovej sadzby platnej v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Podľa
čl. VI. bodu 6.7.1. všeobecných úverových podmienok žalobcu, ak v deň splatnosti akejkoľvek splatnej
sumy celkovej pohľadávky veriteľa nebudú na účte dlžníka peňažné prostriedky na jej úhradu, veriteľ
je oprávnený, nie však povinný uspokojiť splatnú sumu celkovej pohľadávky veriteľa formou zaťaženia
účtu dlžníka. Dlžník je povinný zaplatiť nepovolené prečerpanie najneskôr do piatich dní odo dňa jeho
vzniku alebo najneskôr v deň konečnej splatnosti a to do toho z uvedených dní, ktoré nastane neskôr.

Podľa čl. VI. bodu 6.7.2. všeobecných úverových podmienok žalobcu, v dôsledku vzniku nepovoleného
prečerpania je veriteľ oprávnený počnúc dňom vzniku nepovoleného prečerpania požadovať od dlžníka
zaplatenie poplatku za prečerpanie vypočítaného na základe sadzby uvedenej pre takýto poplatok v
úverovej zmluve. Podľa článku XIII. bod 13.1. všeobecných úverových podmienok žalobcu, prípadom
neplnenia sa rozumie okrem iného vznik nepovoleného prečerpania na účte dlžníka. Podľa čl. XIII.

bodu 13.2. písm. a) všeobecných úverových podmienok žalobcu, ak nastane prípad neplnenia, je veriteľ
oprávnenýstanoviťmimoriadnusplatnosťúverualebojehočasti.Podľačl.XIIIbodu13.3.1.všeobecných
úverových podmienok žalobcu, stanovením mimoriadnej splatnosti úveru alebo jeho určitej časti sa
rozumie využitie práva veriteľa požadovať od dlžníka predčasné zaplatenie celkovej pohľadávky veriteľa
alebo jej určitej časti. Stanovením mimoriadnej splatnosti úveru zaniká právo dlžníka splácať pohľadávku

veriteľa v splátkach podľa splátkového kalendára dohodnutého v úverovej zmluve alebo právo dlžníka
splatiť celkovú pohľadávku v deň konečnej splatnosti. Veriteľ má právo stanoviť mimoriadnu splatnosť
pre všetky nezaplatené peňažné prostriedky, alebo pre ich určitú časť. Podľa čl. XIII. bodu 13.3.2.
všeobecných úverových podmienok žalobcu, celková pohľadávka veriteľa alebo jej veriteľom určená
časť sa stane splatnou dňom doručenia oznámenia veriteľa o mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi.

Podľa čl. XVI. bodu 16.3. písm. c) všeobecných úverových podmienok žalobcu, pre účely doručovania
podľa úverových dokumentov platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia doručované
prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky sa považuje za doručené tretím dňom nasledujúcim
po dni odoslania. Z výpisov z účtov žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie zistil, že žalovaný v 1.
rade dňa 20.1.2021 prekročil disponibilný úverový rámec, keď zostatok na jeho účte presiahol sumu

35.000,- eur. Prekročenie úverového rámca trvalo nepretržite až do dňa vyhlásenia rozsudku vo veci.
Oznámením zo dňa 21.3.2022 žalobca oznámil žalovanému v 1. rade vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru a výzvu na zaplatenie dlhu. Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru bolo žalovaným odoslané
dňa 22.3.2022 a doručené dňa 24.3.2022 a 25.3.2022. V oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru
žalobca žiada žalovaných o zaplatenie dlhu v lehote do piatich kalendárnych dní.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods.6 písm. d) ObZ upravujúci záväzkové vzťahy
zo zmluvy o úvere bez ohľadu na povahu účastníkov, § 261 ods.7 ObZ upravujúci vzťahy, ktoré vznikli
pri zabezpečení plnenia záväzkov zo záväzkových vzťahov, § 497 a nasl. ObZ (právna úprava úverovej
zmluvy), § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúceho možnosť určiť časť zmluvy odkazom na

všeobecné obchodné podmienky, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 ObZ (právna úprava omeškania dlžníka),
§ 369c ods. 1 ObZ (právna úprava týkajúca sa paušálnej náhrady), § 303, § 306 ObZ (právna úprava
ručenia ručenie a oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa) aplikujúc aj čl. 8 a čl.
2 ods. 2 CSP a § 151 ods. 2 CSP.

9. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy žalobe vyhovel. Vychádzal pri tom zo
skutočnosti, že predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie peňažných prostriedkov poskytnutých
žalovanému v 1. rade na základe zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným v 1. rade dňa 25.10.2018. Totožného nároku voči žalovanému v 2. rade sa žalobca domáha
na základe dohody o ručení uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade toho istého dňa.

9.1 Medzi sporovými stranami ako nesporné vyhodnotil, že žalobca a žalovaný v 1. rade dňa 25.10.2018
uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere. Žalovaný v 2. rade v čl. 6.6. zmluvy vyhlásil, že veriteľa
uspokojí ako ručiteľ podľa § 303 ObZ v prípade, ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadnea včas. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia
zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej
primeranej lehoty na plnenie dlžníkovi a vylúčil povinnosť uvedenú v § 306 ods. 1 ObZ.

9.2 Súd prvej inštancie za sporné považoval, či žalovaný v 1. rade čerpal úver, z čoho pozostáva
žalovaná suma, či boli dôvody na vyhlásenie predbežnej splatnosti, či bolo vyhlásenie predbežnej
splatnosti doručené žalovaným, či boli všeobecné úverové podmienky žalobcu súčasťou zmluvného
vzťahu sporových strán.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 6 ObZ absolútnym
obchodom, a preto sa vzťah medzi sporovými stranami, vrátane jeho zabezpečenia spravuje
Obchodným zákonníkom. Zmluva bola uzavretá medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej
činnosti a ručiteľ (žalovaný v 2. rade) je zároveň konateľom žalovaného v 1. rade. V súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít preto vzťah uzavretý sporovými stranami nepodlieha

úprave spotrebiteľského práva.

11. K obsahu zmluvného vzťahu sporových strán, nakoľko žalovaní v konaní opakovane argumentovali
tým, že všeobecné úverové podmienky žalobcu nie sú súčasťou právneho vzťahu sporových strán
z dôvodu, že tieto nie sú osobitne podpísané a obsahujú podstatné náležitosti zmluvy, súd prvej

inštancie z predložených listinných dôkazov zistil, že zmluvné strany sa v bode 2.2. úverovej zmluvy
explicitne dohodli, že všeobecné úverové podmienky sú súčasťou ich právneho vzťahu a zároveň v
bode 9.4.1. úverovej zmluvy žalovaní výslovne vyhlásili, že sa so všeobecnými úverovými podmienkami
žalobcu oboznámili. Sporové strany ako subjekty vstupujúce do obchodnoprávnych vzťahov s odbornou
starostlivosťou si musia byť vedomé následkov takého vyhlásenia v zmluvných vzťahoch a nemôžu sa

následneúčelovodovolávaťnepravdivostisvojichskoršíchprejavovvôle.Zmluvnástranajezodpovedná
za to, že podpisuje zmluvu, s ktorej obsahom sa oboznámila a ktorej obsah zodpovedá skutočnosti.
Rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým žalovaní v konaní argumentovali nie je na posudzovaný právny
vzťah aplikovateľné. Súd prvej inštancie uzavrel, že všeobecné úverové podmienky žalobcu sú podľa
§ 273 ObZ platnou súčasťou zmluvného vzťahu sporových strán a ďalšie sporné otázky posudzoval

aplikujúc aj tieto obchodné podmienky.

12. K argumentácii žalovaných, že žalobca nepreukázal čerpanie úveru alebo nepreukázal jeho
prečerpanie a teda vo vzťahu k použitej procesnej obrane žalovaných súd prvej inštancie konštatoval,
že táto nespĺňa kvalitatívne nároky účinného popretia skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 CSP.

Žalobca v konaní predložil výpisy z bankového účtu žalovaného v 1. rade, uviedol konkrétne skutkové
tvrdenia o spôsobe čerpania i trvaní prečerpania úveru žalovaným v 1. rade, napriek tomu, žalovaní
neuviedli v čom sú tvrdenia žalobcu nesprávne a nespochybnili pravosť ani platnosť listinných dôkazov
predkladaných žalobcom. Žalovaní tiež nepopreli tvrdenie žalobcu, že mali výpisy z účtov k dispozícii
počas celého trvania zmluvného vzťahu a nikdy na výpisoch uvedené bankové operácie nereklamovali

ani inak nenamietali. Súd prvej inštancie preto všeobecné tvrdenia žalovaných nepovažoval za účinné
popretie skutkových tvrdení protistrany, ktoré by bolo spôsobilé spochybniť žalobcom predkladané
tvrdenia a dôkazy.

12.1 Poukázal na tvrdenia žalobcu v konaní, že žalovaný v 1. rade dojednaný úver riadne čerpal,

keď vykonal spolu 301 kreditných operácií v sume 813.808,21 eura a 622 debetných operácií v sume
864.823,64 eura. Žalobca zároveň tvrdil, že žalovaný v 1. rade bol na základe zmluvy oprávnený
čerpať úver do výšky disponibilného úverového rámca, t.j. do výšky 35.000,- eur, nakoľko nesplnil ďalšie
podmienky pre čerpanie prostriedkov z blokovaného úverového rámca. Dňa 20.1.2021 žalovaný v 1.
rade prekročil povolenú výšku disponibilného úverového rámca, keď záporný zostatok na jeho účte

dosiahol sumu 35.149,68 eura, pričom od tohto momentu sa záporný zostatok na účte žalovaného len
prehlboval. Za účelom preukázania uvedených skutkových tvrdení žalobca v konaní predložil listinné
dôkazy. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaní v 1. rade čerpal úver od žalobcu a povolený disponibilný
úverový rámec vo výške 35.000,- eur prekročil, tak ako to vyplývalo zo skutkových tvrdení žalobcu a
ním predložených listinných dôkazov.

12.2 Žalobca v konaní tvrdil a výpismi z účtu žalovaného v 1. rade preukazoval, že prečerpanie úveru
žalovaným v 1. rade trvalo nepretržite od 20.1.2021. Z vyššie uvedených dôvodov súd dovodil, že
žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v súlade čl. VIII. a čl. XIII. všeobecnýchúverových podmienok žalobcu, nakoľko je nepochybné, že prečerpanie úveru žalovaným v 1. rade trvalo
viac ako 10 dní. Žalobca listinnými dôkazmi (podacím hárkom na č.l. 29 a nasl. a výpisom zo sledovania
zásielok na č.l. 151a 152) zároveň preukázal, že oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru spolu s

výzvounaúhradudlhuboložalovanýmriadnedoručenédňa24.3.2022a25.3.2022.Voznámenížalobca
žiadal žalovaných o splatenie úveru v lehote 5 kalendárnych dní.

13. K spornej otázke - z čoho pozostáva žalovaná suma, súd prvej inštancie poukázal na podrobné
skutkové tvrdenia žalobcu v písomnom podaní zo dňa 5.10.2023. Ku skutkovým tvrdeniam žalobcu

žalovaní opätovne neuviedli žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by kvalifikovane popreli alebo vyvrátili
tvrdenia žalobcu. Vo vzťahu k oprávnenosti účtovania poplatkov a úrokov zo zmluvy o úvere súd
poukazuje na článok V. bod 5.1. a článok IX. bod 9.4.1. Zmluvy o úvere. Podľa bodu 6.7.1. všeobecných
úverových podmienok žalobcu zároveň platí, že ak deň splatnosti akejkoľvek splatnej sumy celkovej
pohľadávky veriteľa nebudú na účte dlžníka peňažné prostriedky na jej úhradu, veriteľ je oprávnený
uspokojiť splatnú sumu celkovej pohľadávky veriteľa formou zaťaženia účtu dlžníka.

14. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení, že
sporovéstranyuzatvorilizmluvuoúvereadohoduaručení,žalovanýv1.radečerpalkontokorentnýúver
na základe tejto zmluvy a dňa 20.1.2021 prečerpal disponibilný úverový rámec vo výške 35.000,- eur,
prečerpanieúverutrvánepretržiteaždoteraz.Vsúladesvšeobecnýmiúverovýmipodmienkamibolpreto

žalobcaoprávnenývyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveruaoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
spolu s výzvou na úhradu žalovaným riadne doručil. Žalovaní všeobecnými tvrdeniami o nepreukázaní
či rozporovaní skutkových tvrdení účinne nepopreli tvrdenia protistrany a zároveň v konaní nepredložili
žiadne dôkazy, ktorými by spochybnili alebo vyvrátili prostriedky procesného útoku žalobcu.

15. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 369 ods. 1 ObZ. O náhrade
paušálnych nákladov rozhodol podľa § 369c ods.1 ObZ.

16. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal v
konaní úspešnému žalobcovi.

17. Proti rozsudku a to výroku I. a II. podali včas odvolanie žalovaní z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
b ), d), e), f), g), h) CSP.

18. Žalovaní argumentujú, že neboli naplnené zákonné ustanovenia upravujúce podmienky toho, kedy

sa obchodné podmienky žalobcu môžu stať súčasťou zmluvy a teda zmluvného vzťahu. Žalobca
nepreukázal, že žalovaní boli oboznámení so znením VÚP a Sadzobníka poplatkov alebo, že VÚP a
Sadzobník poplatkov boli súčasťou zmluvy v zmysle § 273 ods. ObZ a poukázali na znenie komentára
k ustanoveniu § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalovaných na obchodné podmienky
žalobcu dopadá a vyplýva povinnosť priloženia takýchto podmienok k zmluve a nepostačuje len

formálne tvrdenie v zmluve o oboznámením sa s ich obsahom bez riadneho preukázania. Súdna
prax dokonca v týchto prípadoch zaujíma pomerne konštantné stanovisko, podľa ktorého ak nie sú
obchodné podmienky podpísané, dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté sú neplatné. Tvrdili, že
časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však
týkať podstatných náležitostí zmluvy. Vo VÚP sú podmienky čerpania a splácania úveru, podmienky

predčasného zosplatnenia úveru, podmienky určenia a zmeny dňa konečnej splatnosti úveru, lehota na
zaplatenie zosplatneného úveru, podmienky doručovania písomnosti, poplatky a ich výška, podmienky
započítania. Tvrdili, že žalobca nepreukázal ich platné dojednanie so žalovaným, tak ako to uvádza
v podanej žalobe a tým, že vo VÚP uviedol podstatné časti obsahu úverovej zmluvy konal v rozpore
s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Žalovaní namietajú, že žalobca v celom konaní

nepreukázal z čoho žalovaná suma pozostáva a ako žalobca dospel k jej určeniu. Z predloženého
výpisu z účtu vyplýva, že žalobca si účtoval počas celého obdobia - poplatky za správu úveru, poplatky
za balík, úroky, sankcie za vymáhanie pohľadávok a iné. Napriek uvedenému, tieto svoje nároky
žiadnym spôsobom v podanej žalobe nešpecifikuje. Žalovaná suma nepredstavuje len istinu dlžnej
sumy a zmluvne dojednaných úrokov, ale aj nároky žalobcu, ktoré si počas celého trvania uplatňoval

voči žalovanému, avšak nepreukázal právo na ich uplatnenie si voči žalovanému – úroky, sankcie,
poplatky za balík. Tým, že žalovaná istina pozostáva aj z vyčíslených zmluvne dojednaných úrokov,
žalobca podanou žalobou žiada priznanie úrokov z omeškania zo zmluvne dojednaných úrokov, tzn.
úročenie zmluvných úrokov ešte aj úrokom z omeškania, čo je neprípustné a v rozpore s dobrýmimravmi a poctivým obchodným stykom. Žalobca rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal na základe
čoho a z akej sumy boli počítané zmluvne dojednané úroky. Rovnako žalovaní namietali aj určenie
dňa, od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Poukázali na § 504

Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal žiadnu platne uzavretú dohodu so žalovaným
v 1. rade, na základe ktorej by bol povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky do 5 dní od doručenia
výzvy. Žalovaní uviedli, že počas celého konania aktívne uplatňovali prostriedky procesnej obrany
a svoje tvrdenia podkladali tvrdeniami, ktoré mali k dispozícií ale aj ustanoveniami právnej úpravy
vzťahujúcej sa na právny vzťah medzi stranami sporu. Rozsudok považujú za arbitrárny, nepresvedčivý

a nepreskúmateľný. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie alebo
rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovaným voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaní ako odvolatelia si uplatnili trovy odvolacieho konania.

19. Žalobca odvolanie žalovaných, považuje v celom rozsahu za nedôvodné, zavádzajúce a
účelové. Odvolanie podľa neho je postavené na všeobecných a vágnych tvrdeniach, ktorými len

„odmietajú“ konštatovania súdu prvej inštancie bez relevantnej argumentácie. Odvolacie námietky sú len
všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu, viažucu sa vecne
k napádanému rozhodnutiu. Poukázal, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
a Ústavného súdu SR je súd povinný zodpovedať len taký argument, ktorý sa týka veci a zároveň je
konkrétny, teda formulovaný dostatočne jasným spôsobom. Žalovaní vo svojom odvolaní len zopakovali

svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa už súd prvej inštancie riadne
vysporiadal.Rozsudokpovažujezazákonnýavecneiprocesnesprávnyastotožňujesavplnomrozsahu
s odôvodnením súdu prvej inštancie. Žalovanými prezentované odvolacie dôvody v žiadnom smere
nevyvracajú závery súdu z jeho rozhodnutia. Žalovaní namietajú údajnú arbitrárnosť rozsudku, avšak
judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia súdu (napr. rozsudok vo veci Georgiadis proti Grécku z
29.05.1997, rozsudok E. a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998 alebo uznesenie Ústavného súdu SR
z 23.06.2004, sp. zn.: III. ÚS 209/04).

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.7.2025 o 10:30 hod v

pojednávacej miestnosti č. 200/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

22. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaných, ktorí v odvolaní poukázali:

22.1 na nevykonanie navrhovaného dokazovania, avšak neuviedli, ktorý dôkaz vykonaný nebol,

22.2 na to, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že žalobca nepreukázal, že žalovaní boli
oboznámení so znením VÚP a Sadzobníka poplatkov alebo, že VÚP a Sadzobník poplatkov boli
súčasťou Zmluvy v zmysle § 273 ods. ObZ,

22.3 na to, že nebolo preukázané na základe čoho bol žalobca oprávnený úver zosplatniť, aké
boli podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru, aké poplatky sa účtovali a aké boli podmienky
doručovania,

22.4 na to, že sa súd nevysporiadal s tvrdením žalovaných o tzv. úročení zmluvných úrokov úrokom
z omeškania,

22.5 na to, že nie je zrejmý deň (jeho určenie), od ktorého si žalobca uplatňuje nárok na úrok
z omeškania,

22.6 na to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.23. Žalovaní podanie odvolania odôvodnili dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písmeno b ), d), e), f), g), h)
CSP. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu
prvej inštancie, nie sú naplnené.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

25. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolaniu žalovaných a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

27. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaní vlastne nesúhlasili s právnymi závermi súdu

prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaní mali na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo odôvodnené podľa ich predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nespravodlivom
rozsudku, ktorý sa prieči platnému právnemu poriadku, logickým a právnym záverom, ktoré vyplynuli
z dokazovania.

27.1 Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46

ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6 CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

28. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým
spôsobomazakýchdôvodovdospelkukonkrétnemurozhodnutiu.Povinnosťousúdujevodôvodnenísa
vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho
sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, vymenoval
všetky predložené listiny a označil, aké prostriedky procesného útoku použili sporové strany. Uviedol

skutkové a právne posúdenie, pričom kvalifikoval vzťah sporových strán ako obchodnoprávny a konanie
ako uplatnenie si pohľadávky titulom uzavretej zmluvy o kontokorentnom úvere a vysporiadal sa aj s
námietkami žalovaných. Vysvetlil, aké právne normy na vec aplikoval a konštatoval, ktoré predpoklady
pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne sa týmito kritériami súd prvej inštanciezaoberal a dospel k záveru, že žalobca preukázal uplatnený nárok. Súd prvej inštancie uviedol, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Odvolací súd teda uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie
je odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom nejaví prvky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti.

29. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie
podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie.

30. Neúplnosť zistenia skutkového stavu - § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom, konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy
veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Výber
dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí

dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený
sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Iba ak by súd vylúčil
z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladalo by to odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy
vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz.

32. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore
sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto
strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými
prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia.

33. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného
(žalovaných) nie je postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo
rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Odvolací
súd konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a ani k inej vade konania,

ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore.

34. Ďalej odvolací súd udáva, že ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou
sarozumieto,žesúdprirozhodovanívychádzavýlučnezdôkazov,ktorémunavrhlistranysporu.Proces
dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe,

kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa
v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov
zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky.
Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch
procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje

princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si
svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa
ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu, a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese
majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

35. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

36. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.37. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné
pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je
povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo

právom chránený záujem a žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu
vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

38. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého

rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v
odvolaní neuviedol ako „inú vadu konania“, žiadnu vadu a odvolací súd nezistil procesnú vadu, ktorá
mohla mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia.

39. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP a to, že skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku, žalovaní v odvolaní bližšie nevymedzili.

41.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. z. vyvodzuje zo
skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu.
Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal

správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval.

42. Podľa § 273 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo

odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok
uvedených v odseku 1. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom
styku.

43. K obchodným podmienkam odvolací súd konštatuje, že sú považované za tzv. nepriame zmluvné
dojednania, pretože v zásade nie sú výsledkom negociácie zmluvných strán, ale sa odkazom preberajú
do obsahu zmluvy. Úprava všeobecných obchodných podmienok sa v Obchodnom zákonníku nachádza
v ustanovení § 273 Obchodného zákonníka. Pričom jeho ods.1 je kogentným ustanovením, čo znamená,
že ho zmluvné strany nemôžu vylúčiť a nemôžu sa od neho odchýliť. Obchodný zákonník rozlišuje tri

druhy obchodných podmienok: 1.) všeobecné, 2.) známe zmluvným stranám, 3.) priložené k návrhu
zmluvy. VOP sú súčasťou zmluvy a sú s ňou neoddeliteľne spojené. Môžu byť priamo súčasťou
textu zmluvy, alebo môže byť na ne odkazované a priložené ako samostatný dokument. VOP slúžia
na špecifikáciu všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka a na úpravu konkrétnych podmienok
pre daný typ zmluvy. VOP musia byť v súlade s kogentnými (záväznými) ustanoveniami Obchodného

zákonníka. Ak sú VOP riadne prijaté a nie sú v rozpore s Obchodným zákonníkom, sú pre zmluvné
strany záväzné.

44. Obchodný zákonník stanovuje rámec pre obchodné vzťahy a VOP ho konkretizujú pre prehľadnosť
a predvídateľnosť obchodných vzťahov. V obchodných vzťahoch platí, že určité podmienky, ktoré

sa opakovane používajú pri kontraktácii, sú v záujme uľahčenia procesu kontraktácie sformulované
v dokumentoch stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu zmluvy priložené. Obsah
obchodných podmienok tak nemusí byť obsahom zmluvy, ale postačuje, že zmluvné strany na VOP v
zmluve odkážu. Obchodný zákonník nevyžaduje, aby boli obchodné podmienky podpísané zmluvnýmistranami. K inej situácii dochádza, keď je do obchodných podmienok, ktoré zmluvné strany nepodpísali,
inkorporované aj také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon vyžaduje písomnú formu ako podmienku
jeho platnosti, čo však nie je tento prípad (platí to napr. pre dohodu o zmluvnej pokute).

45.Tvrdenieotom,ževšeobecnéúverovépodmienkyboližalovanýmznámebolovkonaníspochybnené
žalovanými. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal splnenie tejto podmienky. Žalobca skutkové tvrdenie
o tom, že všeobecné úverové podmienky boli žalovaným známe a postupovalo sa podľa nich, teda
pravdivosť svojho tvrdenia preukázal relevantnými dôkazmi. Uniesol bremeno dôkazu a súd prvej

inštancie túto spornú skutkovú otázku vyhodnotil správne ako preukázanú a aplikoval všeobecné
úverové podmienky pri posudzovaní vzťahu medzi žalobcom a žalovanými.

46. Odvolací súd odkazuje na záver súdu prvej inštancie, že zmluvné strany sa v úverovej zmluve (v
bode 2.2.) explicitne dohodli, že všeobecné úverové podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ako
aj v bode 9.4.1. úverovej zmluvy žalovaní výslovne vyhlásili, že sa s danými podmienkami oboznámili

a teda ich obsah poznali. Súd prvej inštancie nepochybne správne vyhodnotil následné dovolávanie
sa nepravdivosti tohto svojho skoršieho vyhlásenia žalovaných ako účelové a táto odvolacia námietka
žalovaných je nedôvodná. Tvrdenia žalovaných, v ktorých uvádzajú, že nepodpísané obchodné
podmienky sú neplatné, prípadne, že odkazom na obchodné podmienky nemožno určiť podstatné
náležitosti zmluvy, v kontexte vyššie uvedeného neobstojí. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaní

poukazovali na súdnu prax, ako aj konkrétne rozhodnutie, ku ktorému zaujal tak žalobca ako aj súd
prvej inštancie stanovisko, v ktorom konštatovali vecnú ako aj právnu nesúvislosť rozhodnutia s týmto
prípadom, ako aj to, že rozhodnutie bolo zo strany žalovaných značne dezinterpretované.

47. K odvolacej námietke, ktorá predstavovala aj obranu žalovaných z konania pred súdom prvej

inštancie ohľadom nepreukázania dlžnej sumy, odvolací súdu konštatuje, že súd prvej inštancie mal
predložené potrebné listinné dôkazy medzi nimi podrobný výpis z účtu úverového dlžníka (žalovaného
v 1. rade). Z tohto vyplývali všetky nároky uplatnené v súdnom konaní. Žalovaní, nárok spochybňovali,
avšaklenvovšeobecnejrovinebeztoho,abysúduprvejinštancieprednieslivlastnéskutkovétvrdeniana
svojuobranuatietodôkazmiajpodporili.Súdprvejinštanciesprávnevyhodnotil(odsek37.napadnutého

rozsudku) popretie skutkových tvrdení žalovanými ako nekvalifikované keď žalovaní nie sú subjektom
súdneho konania, ktorých by nezaťažovalo dôkazné bremeno, pričom neuviedli v čom vidia nesprávnosť
a svoju argumentáciu nepodporili relevantnými dôkazmi.

48. Odvolací súd zdôrazňuje, že bolo preukázané, že na úverovom účte žalovaného v 1. rade ako

obligačnéhodlžníkatrvalonepovolenéprečerpaniepodobuviacako10dní.Tentostavnastalporušením
povinnosti žalovaného v 1. rade vyplývajúcej z bodu 6.7.1. VÚP, podľa ktorého „dlžník je povinný zaplatiť
nepovolené prečerpanie najneskôr do 5 dní odo dňa jeho vzniku alebo najneskôr v deň konečnej
splatnosti,atodotohozuvedenýchdní,ktorýnastaneskôr.“DošlokprípaduneplneniapodľačlánkuVIII.
zmluvy v spojitosti s bodom 13.1. b) VÚP. V dôsledku tejto právnej skutočnosti bol žalobca oprávnený

kontokorentný úver predčasne zosplatniť, a to so všetkými zákonnými i zmluvnými dôsledkami, ktoré
z toho vyplývajú (a to bez nutnosti osobitne oznamovať ukončenie obnovy). Predčasné zosplatnenie
bolo žalovaným riadne zdôvodnené a osobitne komunikované v Oznámeniach o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a výzve na zaplatenie zo dňa 21.03.2022. Podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
splnené boli a zosplatnenie úveru nastalo v súlade so zmluvou. Predčasným zosplatnením úveru

súčasne zaniklo právo žalovaného v 1. rade splatiť pohľadávku do pôvodne určeného dňa konečnej
splatnosti. Splatnosť úveru nastala dňa 30.03.2022, a to v dôsledku pozmeneného dňa konečnej
splatnosti.

49. K námietke žalovaných ohľadom nedoručenia Oznámenia o vyhlásení predčasnej ssplatnosti

poukazuje odvolací súd na bod 16.3 písm. c) Úverových podmienok, podľa ktorého pre účely
doručovania platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia „...doručované prostredníctvom
doporučenej poštovej zásielky, platia za doručené tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania...“.
Žalobca vkonanípredsúdomprvejinštanciezdôraznil,ževyššiecitovanézmluvnédojednaniereflektuje
na tzv. teóriu dôjdenia a žalobca sa týmto snaží predchádzať obdobným situáciám, príp. špekulatívnym

postupom, pri ktorých by sa potenciálne adresáti účelovo vyhýbali preberať doručované písomnosti.
Pri doručovaní hmotnoprávnych úkonov (a najmä v obchodných vzťahoch) sa nevyžaduje aj ich reálne
prevzatie adresátmi, ale postačuje, ak sa dostanú do sféry ich dispozície. V tomto smere je pretorelevantné, že oznámenia sa objektívne dostali do dispozičnej sféry žalovaných, a to najneskôr dňa
25.03.2022, ako to vyplýva i z podacích hárkov, ktoré boli doložené k žalobe.

50. K námietke žalovaných, že nebolo preukázané z čoho pozostáva žalovaná suma, odvolací súd
poukazuje na odsek 37. napadnutého rozsudku a v tejto súvislosti na podrobné skutkové tvrdenia
žalobcu v podaní zo dňa 5.10.2023 (čl. 270-272 spisu) ohľadne žalovanej sumy a jej preukázania,
ktoré bolo žalovaným doručené a bolo predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie. Ak
žalovaní spochybňovali výšku požadovanej sumy, pričom neuviedli svoje vlastné skutkové tvrdenia

a poukázali v čom vidia nesprávnosť, nemožno takúto námietku považovať za kvalifikovanú obranu.
Nebolo preukázané, aby počas trvania zmluvného vzťahu pripomienkovali či reklamovali výšku úrokov,
poplatkov, ktoré boli účtované žalobcom.

51. Čo sa týka úhrady bežných úrokov, nejde o sankciu, ale o odplatu za úverovanie žalovaného v
1. rade, pričom banka neposkytuje svoje prostriedky klientom ako úver bezodplatne a k ich úhrade

sa žalovaní zaviazali v čl. I. úverovej zmluvy v spojení s bodom 5.1. písm. a. úverovej zmluvy. Podľa
bodu 4.10.1. VÚP, je žalobca oprávnený požadovať od dlžníka (žalovaného v 1. rade) a/alebo ručiteľa
(žalovanéhov2.rade)plateniezmluvnedohodnutýchúrokovzomeškaniazosumytzv.„zabezpečovanej
pohľadávky“, s ktorej platením sa dlžník dostal do omeškania, s výnimkou úrokov z omeškania,
ktoré voči žalovanému až do podania žaloby neboli uplatňované, čo bolo zrejmé aj z výpisu z účtu

žalovaného v 1. rade. Podľa bodu 1.3.VÚP sa „zabezpečovanou pohľadávkou“ rozumie pohľadávka na
zaplateniepeňažnýchprostriedkovdlhovanýchveriteľovinazákladeúverovejzmluvy,najmäpohľadávky
na zaplatenie istiny, príslušenstva celkovej pohľadávky veriteľa a súčastí celkovej pohľadávky veriteľa.
Podľa rovnakého bodu VÚP (1.3.) sa „príslušenstvom celkovej pohľadávky“ veriteľa rozumejú úroky,
úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením celkovej pohľadávky veriteľa. Podľa rovnakého

bodu VÚP (1.3.) sa „súčasťami celkovej pohľadávky“ veriteľa rozumejú aj poplatky, ktoré je dlžník
alebo ručiteľ povinný zaplatiť na základe úverových dokumentov, úverových podmienok a sadzobníka
poplatkov. Z uvedeného (bodu 4.10.1. VÚP) je potom zrejmé, že zmluvne dohodnutej sadzbe úrokov z
omeškania podlieha nielen dlžná suma, ale aj úroky (ako „príslušenstvo“ zabezpečovanej pohľadávky),
ako aj poplatky (ako „súčasť“ zabezpečovanej pohľadávky), s výnimkou úrokov z omeškania. Preto

argumentácia žalovaných neobstojí.

52. K námietke, ktorou rozporujú žalovaní určenie počiatku dňa, od ktorého si uplatňoval žalobca nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania, odvolací súd udáva, že § 504 ObZ priamo predpokladá možnosť
dojednania vlastnej lehoty medzi zmluvnými stranami. V bode 13.3.2. VÚP, ktoré tvorili neoddeliteľnú

súčasť úverovej zmluvy, sa žalobca so žalovanými dohodli, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru sa pohľadávka stane splatnou dňom doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti dlžníkovi. Ak žalovaným dlžníkom poskytol žalobca dodatočnú lehotu piatich dní od doručenia,
poskytol ju nad rámec dojednaných povinností a na prospech žalovaných ako dlžníkov. Z tohto dôvodu
hodnotí odvolací súd túto odvolaciu námietku ako neopodstatnenú.

53. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý
uložil žalovaným v 1. rade a v 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť uhradiť žalobcovi uplatnenú
pohľadávku 48.015,78 eura s príslušenstvom, titulom poskytnutého úveru pre žalovaného v 1. rade,
ktorá pohľadávka bola zabezpečená ručením žalovaného v 2. rade a závislý výrok o trovách konania.

54. Odvolací súd konštatuje, že úprave ručenia v Obchodnom zákonníku nezodpovedá taký výrok
rozsudku, ktorým vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľov ako spoločný a nerozdielny. U žalovaného v 1.
rade ide o plnenie zo zmluvy a u žalovaného v 2. rade ide o plnenie z ručiteľského vzťahu.

55. Výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť dlžníkovi (žalovanému v 1. rade) a
ručiteľovi (žalovanému v 2. rade) zaplatiť žalovanú sumu tomu istému veriteľovi, každému z nich zo
samostatného právneho dôvodu, treba jasne vyjadriť aj povahu záväzku, najmä z hľadiska toho, či je
dlžník a ručiteľ povinný plniť každú celú pohľadávku, a či splnenie pohľadávky jedným z nich zanikne
povinnosť druhého (resp. ostatných).

56. Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom (žalobcom)
a dlžníkom (žalovaným v 1. rade) a ručiteľom (žalovaným v 2. rade) odvolací súd dospel k záveru,
že za vecne správny výrok rozsudku o návrhu veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi je výrok v znení, žežalovaní v 1. rade a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 48.015,78 eura, spolu s úrokom z omeškania
25 % ročne zo 48.015,78 eura od 31.3.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zanikne povinnosť plniť druhého zo

žalovaných. Teda nie spoločne a nerozdielne, ako to nesprávne uviedol súd prvej inštancie vo výroku
napadnutého rozsudku.

57. Z uvedených dôvodov odvolací súd, podľa § 388 CSP, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,

že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 48.015,78 eura, spolu s úrokom z omeškania
25,00% ročne zo 48.015,78 eura od 31.3.2022 do zaplatenia ako aj paušálnu náhradu nákladov a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného zanikne v rozsahu plnenia
povinnosť druhému žalovanému.

58. Odvolací súd preto konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi vznikol
nárok na zaplatenie 48.015,78 eura s príslušenstvom pohľadávky voči žalovaným, ako dlžníkovi tak aj
ručiteľovi, je správny.

59. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uložil žalovaným
v 1. rade a 2. rade povinnosť uhradiť žalobcovi peňažnú pohľadávku s príslušenstvom pohľadávky,
keďže žalovaní sa dostali s úhradou dlhu do omeškania tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí. Rozsudkom odvolacieho súdu bolo napravené pochybenie, ktorého sa dopustil
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, keď uložil žalovaným v 1. rade a 2. rade povinnosť zaplatiť

žalobcovi dlh spoločne a nerozdielne.

60. K výroku o zrušení opravného uznesenia odvolací súd poukazuje na to, že zákonným následkom
vyhlásenia rozsudku je viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom. Vo vzťahu k výroku rozsudku to

znamená, že ho konajúci súd už nemôže sám zmeniť a v písomnom vyhotovení rozsudku musí byť
znenie výroku zhodné s výrokom vyhláseným. Vecné chyby vyhláseného rozsudku je možné napraviť
výlučne v opravných konaniach. Prípadnú chybu v písaní, počítaní alebo inú nesprávnosť súd môže
opraviť dodatočne osobitným opravným uznesením. V danom prípade nebolo možné napraviť opravným
uznesením pochybenie, ktorého sa dopustil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, keď uložil

žalovaným v 1. rade a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi dlh spoločne a nerozdielne.

61. Odvolací súd potvrdil závislý výrok III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, o trovách
konania na súde prvej inštancie, ktorý bol uvedený správne, keď nutnosť súdneho konania vyvolali obaja

žalovaní, čo predstavuje ich solidárny záväzok za oprávnené a účelne vynaložené trovy, ktoré vznikli.

62. Napriek zmene rozsudku týkajúcej sa spôsobu plnenia odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie

založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, prihliadol pri tom na všetky
skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v
§ 191 CSP. Zistený skutkový stav podriadil pod správne právne normy, z ktorých vyvodil správne práva
a povinnosti strán sporu. Odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP a
dáva odpoveď na otázky relevantné pre rozhodovanie vo veci samej.

63. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. Zmenou rozhodnutia došlo
len k úprave spôsobu plnenia. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).64. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj

intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425
CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).