Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viktória Kurucová
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Dôchodky
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/63/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201113
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201113.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobkyne:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. D. E. X, F., právne zastúpenej Michal Mrva - advokátska kancelária,
s. r. o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, konajúcej prostredníctvom JUDr. Mgr.
Michala Mrvu, PhD., advokáta a konateľa, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta
č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020 a rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2021 takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu zo dňa 31. júla 2020 zamieta.
II. Správny súd v Bratislave žalobu zo dňa 02. apríla 2021 zamieta.
III. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
I. Administratívne konanie
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2017 Sociálna poisťovňa – ústredie
(ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vychádzajúc z ustanovení § 65, § 82 a § 82b zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“ alebo „zákon o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase“) priznal žalobkyni
starobný dôchodok od 04.09.2016 vo výške 334,80 EUR (suma starobného dôchodku vo výške 294,90
EUR, zvýšená na sumu minimálneho dôchodku) a podľa § 82, § 293dr a § 82b zákona č. 461/2003 Z.
z. uviedol, že žalobkyni od 01.01.2017 naďalej patrí starobný dôchodok v sume 334,80 EUR (ďalej len
„prvé rozhodnutie o starobnom dôchodku“).
2. Na základe žiadosti žalobkyne správny orgán prvého stupňa vydal nasledujúce rozhodnutia, ktorými
bol žalobkyni podľa § 65, § 66 ods. 3, § 82, § 293dx a § 82b zákona o sociálnom poistení zvýšený
starobný dôchodok nasledovne:
-rozhodnutímč.XXXXXXXXXXX–1zodňa08.11.2019bolzvýšenýstarobnýdôchodokod04.09.2016
na sumu 340,80 EUR mesačne /výška starobného dôchodku 296,50 EUR/ (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie 1/“)
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – 2 zo dňa 08.11.2019 bolo určené, že žalobkyni patrí starobný
dôchodok od 01.01.2017 naďalej v sume (minimálneho dôchodku) 340,80 EUR mesačne (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie 2/“)
-rozhodnutímč.XXXXXXXXXXX–3zodňa08.11.2019bolzvýšenýstarobnýdôchodokod01.01.2018
na sumu (minimálneho dôchodku) 349,10 EUR mesačne /výška starobného dôchodku 318,50 EUR/
(ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie 3/“)
-rozhodnutímč.XXXXXXXXXXX–4zodňa08.11.2019bolzvýšenýstarobnýdôchodokod01.01.2019
na sumu (minimálneho dôchodku) 365,10 EUR mesačne /výška starobného dôchodku 330,90 EUR/
(ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie 4/“)- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.11.2019 bol zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2020 na
340,50 EUR a podľa § 82b zákona sociálnom poistení bol zvýšený od 01.01.2020 na sumu minimálneho
dôchodku vo výške 422,60 EUR mesačne (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie 5/“)
(ďalej spolu aj ako „prvostupňové rozhodnutia 1/-5/“)
3. Na základe odvolania žalobkyne zo dňa 15.12.2019 proti prvostupňovým rozhodnutiam 1/- 5/
generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.06.2020 v celom rozsahu
zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutia 1/ - 5/ správneho orgánu prvého stupňa (ďalej
len ako „napadnuté rozhodnutie 1/“). V odôvodnení rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa
dňa 20.08.2019 predložila nové osvedčené potvrdenie zamestnávateľa Inštitút zahraničného obchodu
v Bratislave, ktoré k žiadosti o starobný dôchodok nebolo priložené. Žalovaná preto na základe
predložených dokladov a dokladov nachádzajúcich sa v jej informačnom systéme preverila opätovne
celé obdobie dôchodkového poistenia, na základe nových skutočností prepočítala sumu starobného
dôchodku žalobkyne a vydala prvostupňové rozhodnutia 1/-5/. Poukázala na to, že pre výpočet sumy
dôchodku sa zohľadňujú iba hrubé zárobky z dohôd o pracovnej činnosti, ktoré zakladali účasť na
nemocenskom poistení (zabezpečení), počas ktorého žalobkyňa nebola zabezpečená z iných dôvodov,
napr. na základe pracovného pomeru.
4. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12.2020 bol žalobkyni
podľa § 82, § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok na sumu 351,60 EUR
od 01.01.2021 a podľa § 82b zákona o sociálnom poistení jej bol zvýšený starobný dôchodok na sumu
minimálneho dôchodku vo výške 422,60 EUR od 01.01.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie
6/“).
5. Na základe odvolania žalobkyne zo dňa 18.01.2021 proti prvostupňovému rozhodnutiu 6/ generálny
riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2021 v celom rozsahu zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie 6/ správneho orgánu prvého stupňa (ďalej len
ako „napadnuté rozhodnutie 2/“ ).
II. Správna žaloba
6. Správnou žalobou zo dňa 31.07.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 31.07.2020, sa
žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie 1/, ako aj prvostupňové rozhodnutia 1/-5/
a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V správnej žalobe uviedla, že prvostupňovými rozhodnutiami 1/ -
5/ bolo rozhodnuté o žiadosti žalobkyne o preverenie sumy starobného dôchodku tak, že sa započítalo aj
obdobie dôchodkového poistenia počas zamestnania u zamestnávateľa Inštitút zahraničného obchodu
v Bratislave a v nadväznosti na uvedené bola prepočítaná suma starobného dôchodku a vydané
zmenové rozhodnutia, ktorými bola žalobkyni priznaná dôchodková dávka v nich uvedenej zvýšenej
výške. Proti týmto rozhodnutiam podala žalobkyňa odvolanie, ktorému nebolo vyhovené. Podstatou
argumentácie žalobkyne je skutočnosť, že vo výške dôchodkovej dávky nie sú zohľadnené príjmy
z viacerých dohôd o pracovnej činnosti z obdobia medzi rokmi 1985 až 1994. Argumenty a predložené
dôkazy síce žalovaná vzala na vedomie, ale nesprávne a nezákonne ich vyhodnotila tak, že nemajú
relevanciu pre dôchodkovú dávku žalobkyne. Žalovaná tvrdí, že relevanciu pre výpočet dôchodkovej
dávky majú len tie dohody o pracovnej činnosti a príjem dosiahnutý na základe ich plnenia, ktoré
zakladajú účasť na nemocenskom poistení, počas ktorého nebol žiadateľ zabezpečený z iných dôvodov,
ako napr. z pracovného pomeru. V nadväznosti na to vníma žalovaná prácu vykonávanú žalobkyňou
pre zamestnávateľa Inštitút zahraničného obchodu v Bratislave ako prekážku toho, aby boli zohľadnené
aj dosiahnuté príjmy z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré boli uzatvorené paralelne
s dohodou s uvedeným zamestnávateľom. Právny vzťah s Inštitútom zahraničného obchodu v Bratislave
je bezdôvodne považovaný za pracovný pomer, hoci išlo len o pracovnoprávny vzťah založený
dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Žalovaná teda vec nesprávne právne
posúdila a došlo k porušeniu práv žalobkyne na spravodlivý proces. Skutkový stav v podobe zistenia
pracovnoprávnychvzťahov,ktoréprichádzajúdoúvahypreúčelyvýpočtudôchodkovejdávky,bolzistený
riadne, keďže listinné dôkazy predložila sama žalobkyňa. Žalobkyňa poukázal na ustanovenia § 63
ods. 1, § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 3 písm. c), § 9 ods. 2 písm. a) až c), § 10 ods. 1
písm. a) a ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 2 ods. 2 zákona č. 54/1956
Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, ktoré by podľa jej názoru mali byť vo veci aplikované.
Žalobkyňa uviedla, že zákon o sociálnom zabezpečení pri posudzovaní príjmov z dohôd o pracovnej
činnosti vychádzal z princípu rovnosti, keďže zamestnanci tak na základe pracovnej zmluvy, ako aj
na základe dohody o pracovnej činnosti museli rovnako platiť odvody z príjmov na účely sociálneho
zabezpečenia, a preto by vychádzajúc z princípu zásluhovosti, zasluhujú rovnaký prístup. Žalobkyňa
poukázala aj na vykonávacie právne predpisy, a to na § 68 Vyhlášky Ústrednej rady odborov č.
165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenskéhopoistenia občanom v osobitných prípadoch. Keďže žalobkyňa si platila plnenie na nemocenské poistenie
a dôchodkové zabezpečenie zo všetkých svojich dohôd o pracovnej činnosti, materiálne si zasluhuje
rovnaký prístup k ich posudzovaniu. Žalovanej predložila aj svoje daňové priznania pre účely správneho
určenia priemerného osobného mzdového bodu, ale tieto neboli v správnom konaní adekvátne
zohľadnené. Žalobkyňa dala do pozornosti aj stanoviská Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
SR zo dňa 03.09.2019 a 26.09.2019, ktoré potvrdzujú jej argumentáciu a majú odporúčací charakter.
Žalovaná sa nezaoberala dostatočne argumentáciou žalobkyne a individuálnymi špecifikami prípadu,
ktoré boli pre posúdenie veci podstatné. Nereflektovala ani na konštantnú judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorej sú orgáne verejnej správy povinné rešpektovať
princípy výkonu spravodlivosti, riadne odôvodniť prijaté rozhodnutia a dať odpovede na všetky podstatné
argumenty. Žalobkyňa žiada, aby v jej prípade boli v jej dôchodkovej dávke zohľadnené všetky jej
príjmy, z ktorých si riadne plnila odvodové povinnosti v súlade s vtedy platnou legislatívou. Žalovaná
žalobkyňu znevýhodnila a priznala jej nižšiu dávku, než aká jej v súlade so zákonom patrí. Poukázala
aj na porušovanie práva na ochranu osobných údajov, keďže spisová značka rozhodnutí žalovanej je
tvorená rodným číslom účastníkov konania, pričom môže dôjsť jednoduchým spôsobom k zneužitiu
tohto osobného údaja. Žalobkyňa predložila so žalobou súdu aj listinné dôkazy, ktoré pôvodne predložila
žalovanej a táto jej ich vrátila s tým, že nemajú relevanciu pre jej dôchodkovú dávku.
III. Vyjadrenie žalovanej
7. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 07.01.2021 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.Uviedla,žesapridržiavaskutkovýchaprávnychdôvodovuvedenýchvnapadnutomrozhodnutí
a v prvostupňových rozhodnutiach a má za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a vecne správne.
8. Žalovaná uviedla, že s námietkami žalobkyne, uvedenými v žalobe sa nestotožňuje z nasledujúcich
dôvodov. Žalobkyňa dňa 20.08.2019 predložila nové osvedčené potvrdenie zamestnávateľa Inštitút
zahraničného obchodu v Bratislave, ktoré k žiadosti o starobný dôchodok nebolo doložené a žalovaná
v rámci konania o odvolaní požiadala správny orgán prvého stupňa o preverenie dokladov a prípadné
vyhotovenie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Žalovaná môže obdobie dôchodkového
poistenia a vymeriavacie základy hodnotiť len na základe hodnoverných a relevantných dokladov.
Jedným z nich je aj evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Správny orgán prvého
stupňa preveril na základe predložených dokladov a dokladov nachádzajúcich sa v informačnom
systéme žalovanej celé obdobie dôchodkového poistenia, počas ktorého bola žalobkyňa zúčastnená
na dôchodkovom poistení so záverom, že doba zamestnania a hrubé zárobky u zamestnávateľov
Univerzita Komenského v Bratislave boli zhodnotené správne, na základe evidenčných listov
dôchodkového zabezpečenia od 01.10.1985 do 31.01.1988, nachádzajúcich sa v informačnom
systéme žalovanej. Po preverení obdobia dôchodkového zabezpečenia od 01. 01.1985 do 30.06.1994
a preštudovaní doložených dokladov a evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia nachádzajúcich
sa v informačnom systéme žalovanej správny orgán prvého stupňa preveril aj Dohody o pracovnej
činnosti u zamestnávateľa ČSD, Výpočtové stredisko Bratislava. Pre výpočet sumy dôchodku je možné
zohľadniť iba hrubé zárobky z dohôd o pracovnej činnosti, ktoré zakladali účasť na nemocenskom
poistení (zabezpečení), počas ktorého žalobkyňa nebola zabezpečená z iných dôvodov, napr. na
základe pracovného pomeru, s odkazom na § 68 Vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb.
9. Čo sa týka námietky o používaní rodného čísla poistenca ako spisovej značky, žalovaná poukázala
na § 235 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 22.02.2021 (replike) uviedla, že vyjadrenie žalovanej v žalobe
žalovaná nereagovala na všetky argumenty žalobkyne, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné. Zotrvala
na tvrdení, že príjmy z dohôd o vykonaní pracovnej činnosti, predložených žalobkyňou žalovanej, mali
byť zahrnuté do výpočtu za účelom určenia dôchodkovej dávky. Žalobkyni bola priznaná nižšia dávka,
než na akú mala zákonný nárok. Žalovaná bezdôvodne vníma právny vzťah žalobkyne s Inštitútom
zahraničného obchodu v Bratislave ako pracovný pomer, čo následne spochybňuje všetky akcesorické
úvahy pri posudzovaní prípadu žalobkyne. Poukázala aj na odlišný výklad ustanovenia § 68 vyhlášky
č. 165/1979 Zb. Opätovne namietala aj spracovanie jej rodného čísla ako osobného údaja žalovanou
v rozpore s nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2016/679 z 27.04.2016 o ochrane
fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje
smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).
11. Žalovaná na výzvu súdu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 22.02.2021 nereagovala.
V. Súdne konanie vedené pod sp. zn. 7Sa/39/2021
12. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 02.04.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
02.04.2021, domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie 2/ a prvostupňové rozhodnutie 6/ a vecvrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnila obdobne ako žalobu zo dňa 31.07.2020 tým, že vo
výške dôchodkovej dávky neboli zohľadnené príjmy z viacerých dohôd o pracovnej činnosti z obdobia
rokov 1985 až 1994. Hoci tieto argumenty žalovaná vzala na vedomie, nesprávne a nezákonne ich
vyhodnotila v kontexte aplikovateľnej právnej úpravy tak, že nemajú relevanciu pre dôchodkovú dávku
žalobkyne. Opätovne uviedla, že nesúhlasí s názorom žalovanej, že pre výpočet dôchodkovej dávky
sú relevantné len tie dohody o pracovnej činnosti, ktoré zakladali účasť na nemocenskom poistení,
počas ktorého nebol žiadateľ zabezpečený z iných dôvodov, napr. k pracovného pomeru. Poukázala
na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 121/1975 Zb., zákona č. 54/1956 Zb.
a vyhlášky č. 165/1979 Zb. Prístup, keď sa na účely určenia dôchodkovej dávky nereflektujú dosiahnuté
príjmy z viacerých dohôd, hoci príjmy z nich boli predmetom daňovo-odvodovej povinnosti, považuje
žalobkyňa za diskriminačný. Uviedla, že opomenutie zaoberať sa podstatnými argumentami prípadu
je nezlučiteľné s ideou spravodlivosti. Žalobkyňa navrhla spojenie veci vedenej na Krajskom súde
vBratislavepodsp.zn.7Sa/63/2020svecou,ktoránasúdezačalanazákladežalobyzodňa02.04.2021.
13. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.06.2021 uviedla, že nakoľko žalobkyňa dňa 20.08.2019
predložila nové osvedčené potvrdenie zamestnávateľa Inštitút zahraničného obchodu v Bratislave, ktoré
k žiadosti o starobný dôchodok nebolo doložené, žalovaná požiadal o preverenie dokladov a o prípadné
vyhotovenie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia pobočku žalovanej v Bratislave. Námietky
žalobkyne vznesené v odvolaní, týkajúce sa nezhodnotených vymeriavacích základov dosahovaných
na základe dohôd o pracovnej činnosti v rokoch 1985 až 1994 vyhodnotila žalovaná ako irelevantné
z dôvodu, že uvedené námietky uplatnila žalobkyňa už v žalobe podanej proti napadnutému rozhodnutiu
1/, vo vzťahu ku ktorému nebolo súdne konanie právoplatne ukončené. Preto pre akékoľvek zmeny
v určení sumy starobného dôchodku nie je dôvod, pretože nie sú preukázané nové skutkové okolnosti,
ktoré by mali za následok zmenu sumy starobného dôchodku v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
14. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 7Sa/63/2020-44, 7Sa/39/2021 zo dňa 21.10.2021 boli
veci vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Sa/63/2020 a sp. zn. 7Sa/39/2021 spojené do
spoločného konania, vedeného pod sp. zn. 7Sa/63/2020.
15. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 23.11.2021 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 18.06.2021 uviedla, že nie
je pravdou, že by žalobkyňa žalovanej predložila akékoľvek osvedčené potvrdenie, ktoré by jej do tej
doby nebolo predložené. Všetky relevantné doklady žalovanej žalobkyňa predložila už v konaní pred
orgánom prvého stupňa, čo bolo konštatované aj v žalobe zo dňa 24.07.2020 (pozn. zrejme sa má
na mysli žaloba zo dňa 31.07.2020). Opätovne poukázala na nesprávne vnímanie pracovnoprávneho
vzťahu žalobkyne so zamestnávateľom Inštitút zahraničného obchodu v Bratislave zo strany žalovanej
a na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 121/1975 Zb., zákona č. 54/1956 Zb.
a vyhlášky č. 165/1979 Zb. V ostatnom zotrvala na doterajšej argumentácii, uvedenej v konaní, sp. zn.
7Sa/63/2020.
VI. Konanie na správnom súde
16. Podľa ustanovenia § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
17. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na
účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“
18. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy
správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
19. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.“
20. Podľa § 202 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby správny
súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky
náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.“
21. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
22. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
23. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§
10 a § 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu
žalovanej dospel k záveru, že žaloba zo dňa 31.07.2020 a žaloba zo dňa 02.04.2021 nie sú dôvodné,a preto ich podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol. Správny súd rozhodol vo veci po
vykonanom pojednávaní a rozsudok bol postupom podľa § 116 SSP verejne vyhlásený dňa 09.09.2025.
VII. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy
24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Poistenec má
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“
25.Podľa§66ods.1zákonaosociálnompoistenívzneníúčinnomvrozhodnomčase„Sumastarobného
dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1
tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.“
26. Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak poistenec
bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok
alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa
určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru
kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov
získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti
v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného
dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku.
Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila
suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej
vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia
počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe
žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného
dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin
súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v
kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.“
27. Podľa § 82 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dôchodková
dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, vyplácaná k 1. januáru príslušného kalendárneho roka
a dôchodková dávka, okrem vyrovnávacieho príplatku, priznaná od 1. januára do 31. decembra
príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za
domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý
predchádza príslušnému kalendárnemu roku.“
28. Podľa § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Odvolací orgán
preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní,
prípadne zistené nedostatky odstráni.“
29.Podľa§249ods.1zákonaosociálnompoistenívzneníúčinnomvrozhodnomčase„Poistenecpodľa
tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom
zabezpečení podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.“
30. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Za obdobie
dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004
podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie
náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie
podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.“
31. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov „Na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom
poistení.“
32. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. „Zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je
ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2
písm. a) a b), a účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c). Účasť na
dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c) sa hodnotí ako zamestnanie v rozsahu
najviac 10 rokov.“
33. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. „Pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, pokiaľ
zakladal nemocenské poistenie; ak pracovný pomer nezakladal nemocenské poistenie v čase svojho
trvania, hodnotí sa ako zamestnanie, ak by zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných
v čase vzniku nároku na dôchodok.“
34. Podľa § 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 54/1956 Zb.“) „Podľa tohto zákona sú poistené, ak sú činné na
území Slovenskej republiky,
a) osoby v pracovnom pomere,b) osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných predpisov,
c) spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ktorí pre spoločnosť alebo
družstvo vykonávajú prácu, ale nie v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, a
sú za túto prácu odmeňovaní formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej
činnosti,
d) ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy,
(ďalej len "zamestnanci"), a ak sa nich vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky.“
35. Podľa § 68 vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých
pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „vyhláška č. 165/1979 Zb.“) „Na nemocenskom poistení sú za
podmienok ďalej ustanovených zúčastnení pracovníci činní na základe dohody o pracovnej činnosti
(ďalej len "pracovníci na dohodu"), ak
a) nie sú poistení (zabezpečení) už z dôvodov inej činnosti
- s výnimkou poistenia podľa tohto oddielu,
b) nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok a
c) dohoda o pracovnej činnosti mala trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a
zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 Kčs mesačne.“
VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom
36.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023.
V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 16Sa a 18Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa
21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.
37. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
38. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§
119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd
vychádzal zo žalovanou predloženého dávkového spisu.
39. Na pojednávaní dňa 12.08.2025 právny zástupca žalobkyne uviedol, že za nedostatok rozhodnutí
žalovanej považuje jednak absenciu právnej argumentácie vo vzťahu k námietkam žalobkyne, ktorá
žiadala zohľadniť pri určení výšky starobného dôchodku aj príjmy a obdobia, v ktorých vykonávala
prácu na základe dohôd a jednak skutočnosť, že žalovaná dohodu s Inštitútom zahraničného obchodu
v Bratislave zo dňa 01.09.1985 bezdôvodne považuje za pracovný pomer. Práve táto skutočnosť
viedla žalovanú k nesprávnym úvahám, v rámci ktorých nezohľadnila dohody, ktoré mala žalobkyňa
uzavreté, pri určení výšky dôchodku s ohľadom na obdobie dôchodkového poistenia. Žalobkyňa
žiada započítanie všetkých príjmov, ktoré dosahovala na základe dohôd o pracovnej činnosti, a to
aj za obdobie, keď dosahovala paralelne príjmy z pracovného pomeru. Za sporné považuje obdobie
1985 – 1994. Správnu žalobu proti prvému rozhodnutiu o starobnom dôchodku zo dňa 05.01.2017
žalobkyňa nepodala. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že dohoda s Inštitútom zahraničného obchodu
v Bratislave zo dňa 01.09.1985 nebola žalobkyňou predložená k prvej žiadosti o priznanie starobného
dôchodku. Napadnutým rozhodnutím z roku 2019 o zvýšení starobného dôchodku, bola žalobkyni
zvýšená výška starobného dôchodku na základe zohľadnenia príjmov za obdobia od 01.09.1985 do
30.09.1985 a od 01.01.1986 do 31.12.1986 vychádzajúc z nových dôkazov predložených žalobkyňou.
Pre výpočet sumy starobného dôchodku sa zohľadňujú hrubé príjmy z dohôd, ktoré zakladali účasť na
nemocenskompoistení.Evidenčnélistydôchodkovéhopoisteniavystavujepríslušnápobočkažalovanej,
ktorá rozhoduje aj o tom, ktoré hrubé príjmy a ktoré obdobia budú zhodnotené v prípade dohôd
o pracovnej činnosti na účely určenia starobného dôchodku, a to na základe údajov poskytnutých
účastníkom konania alebo zamestnávateľmi. V novom konaní o zvýšenie starobného dôchodku boli
prehodnocované iba nové dôkazy predložené žalobkyňou spolu so žiadosťou o zvýšenie starobného
dôchodku.
40. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie 1/ žalovanej, ktorým žalovaná v celom
rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorýmibol žalobkyni podľa § 65, § 66 ods. 3, § 82, § 293dx a § 82b zákona o sociálnom poistení zvýšený
starobný dôchodok (a upravený na sumu minimálneho dôchodku) nasledovne:
-rozhodnutímč.XXXXXXXXXXX–1zodňa08.11.2019bolzvýšenýstarobnýdôchodokod04.09.2016
na sumu 340,80 EUR mesačne
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X – 2 zo dňa 08.11.2019 bolo určené, že žalobkyni patrí starobný
dôchodok od 01.01.2017 naďalej v sume 340,80 EUR mesačne
-rozhodnutímč.XXXXXXXXXXX–3zodňa08.11.2019bolzvýšenýstarobnýdôchodokod01.01.2018
na sumu 349,10 EUR mesačne
-rozhodnutímč.XXXXXXXXXXX–4zodňa08.11.2019bolzvýšenýstarobnýdôchodokod01.01.2019
na sumu 365,10 EUR mesačne
- rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.11.2019 bol zvýšený starobný dôchodok od 01.01.2020 na
sumu 422,60 EUR mesačne
a napadnuté rozhodnutie 2/, ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,
ktorým bol žalobkyni podľa § 82, § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný dôchodok
na sumu 351,60 EUR od 01.01.2021 a podľa § 82b zákona o sociálnom poistení jej bol zvýšený
starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku vo výške 422,60 EUR od 01.01.2021. Ide teda
o rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku, pričom k zvýšeniu došlo na základe žiadosti žalobkyne
zo dňa 20.08.2019, v ktorej žiadala o zohľadnenie príjmov z dohôd o pracovnej činnosti, ktoré uviedla
v prílohe k žiadosti (spolu aj ako „napadnuté rozhodnutia“).
41. O výške starobného dôchodku žalobkyne bolo rozhodnuté prvotným rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2017 tak, že jej bol priznaný starobný dôchodok,
upravený na sumu minimálneho dôchodku, podľa § 65, § 82 a § 82b zákona o sociálnom poistení od
04.09.2016 vo výške 334,80 EUR mesačne s tým, že podľa § 82, § 293dq, § 293dr a § 82b zákona
o sociálnom poistení jej od 01.01.2017 naďalej patril v sume 334,80 EUR mesačne. Proti tomuto
rozhodnutiu žalobkyňa nepodala riadny opravný prostriedok ani správnu žalobu.
42. Žalobkyňa namietala nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, z dôvodu nepreskúmateľnosti, z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej. Základnou námietkou žalobkyne bola skutočnosť, že pri výpočte výšky
starobného dôchodku neboli zohľadnené jej príjmy z viacerých dohôd o pracovnej činnosti z obdobia
medzi rokmi 1985 až 1994. Žalobkyňa namietala právny záver žalovanej, že relevanciu pre výpočet
dôchodkovej dávky majú len tie dohody o pracovnej činnosti a príjem dosiahnutý na základe ich plnenia,
ktoré zakladali účasť na nemocenskom poistení, počas ktorého nebol žiadateľ zabezpečený z iných
dôvodov, napríklad z pracovného pomeru. Žalobkyňa namietala záver žalovanej, že pracovnoprávny
vzťah so zamestnávateľom Inštitút zahraničného obchodu v Bratislave mal charakter pracovného
pomeru,hocizpredloženýchlistínjezrejmé,žeišloopracovnoprávnyvzťahzaloženýnazákladedohody
o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
43. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 26.10.2016 požiadala
o priznanie nároku na starobný dôchodok s dátumom uplatnenia od 14.09.2016. Správny orgán
prvého stupňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.01.2017 priznal žalobkyni od 04.09.2016
starobný dôchodok vo výške 334,80 EUR mesačne s tým, že od 01.01.2017 jej naďalej patrí starobný
dôchodokvuvedenejvýške.Žiadosťouzodňa20.08.2019označenouako„Doriešenievýškystarobného
dôchodku“ žalobkyňa požiadala o zvýšenie starobného dôchodku z dôvodu zohľadnenia príjmov, ktoré
dosahovala v rokoch 1984 – 1994 na základe dohôd o pracovnej činnosti, keďže išlo o rovnako
zdaňovanú prácu ako pri pracovnom pomere.
44. Správny súd v úvode uvádza, že pred 01.01.2004 neexistovalo nemocenské a dôchodkové poistenie
tak, ako je upravené v zákone o sociálnom poistení od 01.01.2004. Pred 01.01.2004 boli zamestnanci
zúčastnení na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, pričom podľa § 15 písm. a/ bod
1 zákona č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov v
spojení s § 11 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pobočka
Sociálnej poisťovne rozhodovala do 31.12.2003 v sporných prípadoch o vzniku a zániku dôchodkového
zabezpečenia. Podľa § 8 ods. 1 a § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 2
ods. 1 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení pred 01.01.2004 sa zamestnaním rozumejú
činnosti zamestnancov v pracovnom pomere. Od 01.01.2004 je pre účasť na dôchodkovom poistení
rozhodujúca zárobková činnosť zamestnanca podľa § 3 písm. a/ bod 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 v spojení s § 11 ods. 1Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z., teda fyzickej osoby, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva
pre zamestnávateľa závislú prácu.
45. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004. Podľa § 8 v spojení § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení
účinnom v rozhodnom čase na dôchodkovom zabezpečení boli zúčastnení pracovníci v pracovnom
pomere, pričom zamestnaním sa rozumel pracovný (učebný) pomer. Pracovný pomer sa hodnotil ako
zamestnanie, pokiaľ zakladal nemocenské poistenie. Nemocensky poistené boli podľa § 2 písm. a)
zákona č. 54/1956 Zb. osoby v pracovnom pomere. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 54/1956 Zb.
sa nemocenské poistenie vzťahuje aj na ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy, a
ak sa nich vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky, s odkazom na vyhlášku č. 165/1979 Zb. Z
citovaných ustanovení vyplýva, že ako doby zamestnania v zmysle § 8 zákona č. 100/1988 Zb. (a tým
ako doby dôchodkového poistenia) sa v prvom rade posudzovali obdobia pracovného pomeru podľa
príslušných pracovnoprávnych predpisov.
46. Započítanie príjmov získaných na základe dohody o pracovnej činnosti v období pred 01.01.2004 do
hrubých príjmov pre účely dôchodkového zabezpečenia je závislé na tom, či táto činnosť zakladala účasť
na nemocenskom poistení. Z hľadiska účasti na nemocenskom poistení je rozhodujúci zákon č. 54/1956
Zb., podľa ktorého sa nemocenské poistenie vzťahuje aj na ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú
osobitné predpisy (§ 2 ods. 1 písm. d/). Na základe § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 54/1956 Zb. príslušný orgán
vydal vyhlášku č. 165/1979 Zb. V ustanovení § 68 vyhlášky č. 165/1979 Zb. boli stanovené aj podmienky
pre účasť pracovníkov činných na základe dohody o pracovnej činnosti na nemocenskom poistení.
47. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 121/1975 Zb.“), aj tento zákon upravoval, že doba pracovného
pomeru (pracovnej činnosti v inom obdobnom pracovnom vzťahu) sa hodnotí ako doba zamestnania len
ak pracovný pomer zakladá účasť na nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov
v pracovnom (učebnom) pomere (§ 10 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb.). Účasť pracovníkov činných na
základe dohody o pracovnej činnosti na nemocenskom poistení upravoval vyššie uvedený § 68 vyhlášky
č. 165/1979 Zb. Žalobkyňa nesprávne vykladá ustanovenie § 68 písm. a) vyhlášky č. 165/1979 Zb.
Znenie „Na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení pracovníci činní na
základe dohody o pracovnej činnosti (ďalej len "pracovníci na dohodu"), ak nie sú poistení (zabezpečení)
už z dôvodov inej činnosti s výnimkou poistenia podľa tohto oddielu“ neznamená, že pracovníci na
dohodu sú zúčastnení na nemocenskom poistení súčasne na základe pracovnej zmluvy zakladajúcej
pracovný pomer aj na základe dohody o pracovnej činností. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať
tak, že iba v prípade, ak nie sú pracovníci na dohodu poistení už z dôvodu inej činnosti (napríklad
pracovného pomeru), sú zúčastnení na nemocenskom poistení na základe každej dohody o pracovnej
činnosti uzavretej popri sebe.
48. Spornou je otázka zápočtu príjmov dosiahnutých žalobkyňou na základe dohôd o pracovnej činnosti
v období rokov 1985 - 1994. Na spornú otázku je potrebné aplikovať § 68 vyhlášky č. 165/1979 Zb.
v znení účinnom v rozhodnom čase, podľa ktorého sú na nemocenskom poistení za podmienok ďalej
ustanovených zúčastnení pracovníci činní na základe dohody o pracovnej činnosti (ďalej len "pracovníci
na dohodu"), ak a) nie sú poistení (zabezpečení) už z dôvodov inej činnosti - s výnimkou poistenia podľa
tohto oddielu, b) nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok a c) dohoda o pracovnej činnosti mala
trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo
dosiahol aspoň 400 Kčs mesačne. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.
49. Z uvedeného vyplýva, že v obdobiach, v ktorých bola žalobkyňa zúčastnená na nemocenskom
poistení na základe výkonu činnosti v pracovnom pomere, nemohla byť zúčastnená na nemocenskom
poistení na základe dohôd o pracovnej činnosti. Keďže účasť na nemocenskom poistení bola základnou
podmienkouúčastinadôchodkovomzabezpečení(poistení),nemohla byťžalobkyňanazákladevýkonu
činnosti podľa dohody o pracovnej činnosti v obdobiach, keď bola v pracovnom pomere, zúčastnená
na dôchodkovom zabezpečení. Preto ani príjmy z tejto činnosti neboli z hľadiska dôchodkového
zabezpečenia relevantné a nie je možné ich zahrnúť do vymeriavacieho základu pre účely určenia výšky
starobného dôchodku.
50. Pre rozhodnutie o žiadosti o priznanie starobného dôchodku resp. o žiadosti o zvýšenie starobného
dôchodku bolo rozhodujúce zistiť, kedy bola žalobkyňa zamestnaná a dosahovala príjem na základe
pracovnej zmluvy v pracovnom pomere a v ktorých obdobiach mala príjem „len“ na základe dohody resp.
dohôd o pracovnej činnosti.
51. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v spornom období rokov 1985 až 1994
v pracovnom pomere vo vzťahu k nasledujúcim zamestnávateľom.- od 01.10.1985 do 31.01.1988 bola zamestnaná u zamestnávateľa Univerzita Komenského Bratislava
ako zamestnankyňa (pracovníčka) v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa
09.10.1985
- od 15.09.1991 do 30.11.1991 bola zamestnaná u zamestnávateľa fakulta architektúry STU, Bratislava
ako zamestnankyňa (pracovníčka) v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa
13.09.1991
Od 01.07.1994 do rozhodnutia o starobnom dôchodku bola žalobkyňa samostatne zárobkovo činnou
osobou.
52. Žalobkyňa tak v žalobe zo dňa 31.07.2020, ako aj v žalobe zo dňa 02.04.2021 namietala, že
právny vzťah so zamestnávateľom Inštitút zahraničného obchodu v Bratislave je bezdôvodne vnímaný
ako pracovný pomer, hoci z listín predložených žalobkyňou vyplýva, že išlo o pracovnoprávny vzťah
založený na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Z evidenčných
listov dôchodkového zabezpečenia vyplýva, že žalovaná vo vzťahu k pracovnoprávnym vzťahom
medzi žalobkyňou a Inštitútom zahraničného obchodu Bratislava vychádzala z nasledujúcich záverov.
Žalobkyňa pracovala pre zamestnávateľa Inštitút zahraničného obchodu Bratislava na základe dohody
o pracovnej činnosti v období od 12.10.1981 do 30.06.1982, od 01.10.1982 do 31.08.1985 a od
01.02.1988 do 16.05.1994. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia zároveň vyplýva, že
žalobkyni bol započítaný počet dní a hrubý zárobok, ktorý dosiahla na základe výkonu činnosti
podľa dohody o pracovnej činnosti za obdobia, počas ktorých nemala príjem z pracovného
pomeru. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalovaná, tak ako to tvrdí žalobkyňa, ponímala
pracovnoprávny vzťah medzi žalobkyňou a Inštitútom zahraničného obchodu Bratislava výlučne ako
pracovný pomer. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, žalovaná už v konaní o prvej žiadosti
o priznanie starobného dôchodku zisťovala presné obdobia zamestnania a druh pracovnoprávneho
vzťahu medzi žalobkyňou a Inštitútom zahraničného obchodu Bratislava (žiadosti žalovanej zo dňa
30.11.2016).
53. Keďže žalobkyňa bola v obdobiach uvedených v bode 51. odôvodnenia zamestnaná v pracovnom
pomere a z tohto dôvodu bola nemocensky poistená (teda bola zúčastnená aj na dôchodkovom
zabezpečení), príjmy, ktoré dosiahla v týchto obdobiach na základe dohôd o pracovnej činnosti, nie
je možné započítať na účel určenia starobného dôchodku, keďže pracovná činnosť na základe dohôd
bola vykonávaná súbežne s inou činnosťou zakladajúcou nemocenské poistenie (pracovný pomer).
V ostatných obdobiach, počas ktorých žalobkyňa nebola v pracovnom pomere, žalovaná zohľadnila na
účel určenia výšky starobného dôchodku hrubé príjmy, ktoré žalobkyňa dosahovala na základe výkonu
činnosti podľa dohôd o pracovnej činnosti.
54. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že nie je možné prisvedčiť
tvrdeniu žalobkyne, že pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku resp. jeho zvýšení je potrebné
zohľadniť všetky príjmy za obdobia, v ktorých mala príjem za vykonávanie činnosti na základe
dohôd o pracovnej činnosti. Príjmy z tejto činnosti sú na účel určenia výšky starobného dôchodku
relevantné iba vtedy, ak v dobe, keď žalobkyňa vykonávala činnosť na základe dohody o pracovnej
činnosti, nebola zároveň v pracovnom pomere, ktorý jej zakladal účasť na nemocenskom poistení.
Žalovaná teda postupovala správne, ak zahrnula do vymeriavacieho základu príjmy dosiahnuté na
základe dohôd o pracovnej činnosti iba za obdobia, počas ktorých žalobkyňa nedosahovala príjem
z pracovného pomeru. O skutočnosti, že žalovaná zahrnula príjmy z dohôd o pracovnej činnosti v takom
prípade do vymeriavacieho základu, svedčí osobný list dôchodkového poistenia, ktorý je neoddeliteľnou
prílohou rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, ako aj prílohy prvostupňových rozhodnutí
o zvýšení starobného dôchodku. Zistenie skutkového stavu nakoniec nerozporovala ani žalobkyňa,
keďže v žalobe zo dňa 31.07.2020 uviedla, že skutkový stav v podobe zistenia okruhu uzatvorených
pracovnoprávnych vzťahov, ktoré prichádzali do úvahy na účely výpočtu dôchodkovej dávky, bol zistený
riadne, pretože listinné dôkazy predložila sama žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že
žalovaná nezohľadnila ňou predložené daňové priznania, nie je zrejmé, daňové priznania za aké
obdobie má na mysli a akým spôsobom mali byť žalovanou zohľadnené. Stanoviská Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 03.09.2019 a 26.09.2019, nielen, ako správne uviedla aj žalobkyňa,
nemajú záväzný charakter, ale ani nepodporujú právny názor žalobkyne. Ministerstvo uvádza, že
žalobkyňa môže žalovanú požiadať o započítanie zárobkov, ktoré boli dosiahnuté výkonom zárobkovej
činnosti na základe dohôd o pracovnej činnosti za obdobie, počas ktorého nebola dôchodkovo poistená
(zabezpečená) z iných dôvodov, napríklad na základe pracovného pomeru s uvedením, že na výpočet
sumy dôchodku sa zohľadňujú hrubé zárobky z dohôd o pracovnej činnosti, ktoré zakladali účasť na
nemocenskom poistení (zabezpečení).55. K námietke spracúvania osobných údajov žalobkyne správny súd uvádza, že ide o všeobecnú
námietku, pričom žalobkyňa neuvádza okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že došlo k zásahu do práv
žalobkyne na ochranu osobných údajov. Žalovaná nepochybne má právo spracúvať osobné údaje
dotknutých osôb na účel výkonu sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Ak by
k zásahu do práv žalobkyne došlo, správny súd poukazuje na existenciu orgánu štátnej správy
s celoslovenskou pôsobnosťou, ktorý sa podieľa na ochrane základných práv fyzických osôb pri
spracúvaní osobných údajov, vykonáva dozor nad ochranou osobných údajov a zisťuje, či došlo k
porušeniu práv fyzickej osoby pri spracúvaní ich osobných údajov alebo došlo k porušeniu zákona
o ochrane osobných údajov alebo nariadenia.
56. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že žalovaná si zadovážila
dostatok skutkových podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí, zistila vo veci dostatočne skutočný
stav veci, napadnuté rozhodnutia 1/ a 2/ boli vydané v súlade so zákonom a obsahovali zákonom
predpísané náležitosti, teda boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Pri určení výšky starobného dôchodku žalovaná postupovala v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami. Správny súd tiež poukazuje na prílohy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
prvostupňových rozhodnutí 1/-6/, kde je podrobne uvedený priebeh dôchodkového poistenia žalobkyne,
vrátane období dôchodkového poistenia, vymeriavacích základov rozhodujúceho obdobia a osobného
mzdového bodu.
57. Správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, pričom ani sám
nezistil dôvody nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí, a preto žalobu zo dňa 31.07.2020
a žalobu zo dňa 02.04.2021 ako nedôvodné podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.
58. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 (a contrario) a §
168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd
nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil osobitné dôvody,
pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené
trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.