Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724010628
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6724010628.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka
a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí
dňa 10. septembra 2025, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre pokračovací zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného

zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 27. júna 2025, sp. zn. 1T/42/2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného

- z pokračovacie zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 29.08.2024 v presne nezistenom čase maloletú A., nar. XX.XX.XXXX, ako otčim maloletej, nahovoril
na užitie marihuany tým spôsobom, že maloletá ju dvakrát vdýchla cez upravenú plechovku (tzv. bongo)
a následne v šatni pre robotníkov v C., v areáli spoločnosti D., E., kde maloletá išla po vodu, jej prišlo

nevoľno a sadla si na stoličku, pričom sa prebrala na to, že bola premiestnená do druhej miestnosti –
šatne, sediac na stole do pol tela vyzlečená, pričom mala vyzlečené kraťasy a nohavičky, a obvinený
jej lízal pošvu, kde mu ihneď odtlačila hlavu a povedala mu, aby prestal, aby to nerobil, čo však
neuposlúchol, postavil sa a vnikol do jej pošvy násilne svojím penisom, načo maloletá pocítila bolesť
a odsúvala sa od páchateľa po stole ďalej a slovne mu povedala, aby prestal, načo prestal bez toho,
aby ejakuloval, išiel sa osprchovať a maloletá sa obliekla, čím svojím konaním zneužil jej bezbrannosť

v stave nevoľnosti po užití marihuany a donútil ju k súloži aj napriek vyslovenému nesúhlasu zo strany
maloletej poškodenej, pričom jej nespôsobil gynekologické zranenia,

obvinený ako otčim maloletej A., nar. XX.XX.XXXX, v presne neurčenom čase v noci zo dňa 29.08.2024
na deň 30.08.2024, v izbe domu nachádzajúcom sa v areáli spoločnosti D., E., F. C., F. opäť bezbrannosť
maloletej po tom, ako si ľahla do postele a zaspala, obvinený ju začal v čase okolo 23.30 hod. hladiť po

bokoch, stehnách a prsiach, na čo sa zobudila a žiadala, aby prestal, inak pôjde domov, čo uposlúchol
a prestal, načo opätovne zaspala, a následne ju v spánku v čase po polnoci premiestnil z postele k sebe
na zem, kde ju vyzliekol, priľahol ju a ešte počas spánku vnikol svojím penisom do jej pošvy, na čo sa
maloletá zobudila, na sebe nemala oblečené pyžamové kraťasy, v ktorých zaspala, začala sa pod ním
metať a žiadala ho, aby prestal, na čo do nej vošiel svojím penisom ešte asi štyrikrát, pričom prestal, z
dôvodu, že maloletá sa sťažovala na bolesť a pri vychádzaní z nej medzi jej nohami zbadal krv, načo

sa jej opýtal, či má menštruáciu, maloletá odpovedala, že nie, pričom prestal bez toho, aby ejakuloval,
a maloletá si obliekla kraťasy pohodené na posteli a opäť si ľahla spať na posteľ, kedy sa v čase okolo07.30 hod. zobudila na to, že sa jej obvinený znovu dotýka rukami, hladí ju a bozkáva od nôh, až po
stehná a prechádzal perami po jej pokožke, kde ho rukou odtlačila, aby vstala, na čo sa jej opýtal, či ju
môže vylízať, kde po jej odpovedi, že nie, vytiahol svoj penis a začal sa sám uspokojovať – masturbovať

s jej nohavičkami, na čo maloletá vyšla z izby von a pri návrate videla, že ejakuloval do jej nohavičiek,
ktoré držal v ruke, čo ju znechutilo, zbalila sa a išla domov, pričom jej nespôsobil gynekologické zranenia,

- z prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom
základe, že

dňa 30.08.2024 v podvečer v presne nezistených hodinách v meste C. G. schodoch H. C. po tom, ako
sedeli spolu na schodoch, maloletá A., nar. XX.XX.XXXX a obvinený ako otčim maloletej, ktorého volá
a považuje za svojho otca, ktorý ju vychovával od veku 3,5 roka po dobu 11 rokov, obvinený zneužil
svoje uznané postavenie otčima, ktoré vyplývalo z jeho autority a vplyvu na maloletú a iným spôsobom
ju sexuálne zneužil a to tak, že ju chytil za jednu nohu a strčil jej prsty do pošvy, na čo maloletá pocítila

nepríjemnú bolesť, odstrčila ho a povedala mu slovne, aby prestal, že si to nepraje, prudko sa postavila
a následne odišla, pričom jej nespôsobil gynekologické zranenia,

- z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 17.08.2024 v čase o 17.32 hod. v meste C., G. parkovisku pred budovou H. C., G. adrese I. C. XXX,
po slovnej hádke fyzicky napadol B. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, a to takým spôsobom, že
ju najskôr chytil obidvoma rukami okolo krku, mykal s ňou, následne sa jej podarilo vytrhnúť zo zovretia
obvineného a z parkoviska prebehla asi 3 metre pred schody vedúce do objektu, kde ju dobehol, a tam

ju najmenej dvakrát udrel do oblasti tvárovej časti hlavy a potom ju najmenej jeden krát kopol do oblasti
hlavy, kde bola v predklone, v dôsledku čoho takto uvedeným konaním B. J. spôsobil podľa znaleckého
posudku č. 91/2024 J. D. K., E.. J. J., a to zlomeninu nosovej kosti bez posunu úlomkov s obmedzením
poškodenej v obvyklom spôsobe života, ktorú znalec stanovil na dobu 10 od úrazu a s primeranou dobou
práceneschopnostipritomtotypeadruhuzranenia10dníodúrazu,pričomuvedenéhoskutkusadopustil

aj napriek tomu, že bol za obdobné konanie, a to za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa
dopustil dňa 20.01.2024, keď sa hrubo správal voči osobe A. L., právoplatne postihnutý dňa 20.01.2024
v blokovom konaní pokutou vo výške 10 €, číslo pokutového bloku A22 00156901 Obvodným oddelením
PZ Levice.

Za to mu bol uložený podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona § 38 ods. 2, § 37 písm. h), písm. m), § 41
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený ochranný dohľad na dobu 1 rok.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej B. J.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. C. I. C. XXX z titulu bolestného vo výške 572,- €.

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o vine a o treste podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré následne odôvodnil písomným podaním doručeným
okresnému súdu dňa 17. júla 2025. Úvodom popísal výrok napadnutého rozsudku s tým, že má za to,

že sa súd pri vydávaní rozsudku nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

K veci ďalej uviedol, že k skutku č. 4 sa na hlavnom pojednávaní priznal a tento žiadnym spôsobom
nerozporuje. Celé jeho odvolanie v ďalšej časti smeruje len voči výrokom týkajúcich sa skutku č. 1 až 3.
Nakoľko však odsudzujúci rozsudok, ako aj výrok o treste nie je možné oddeliť, odvolanie musí smerovať

voči celému rozsudku ako celku.

Obžalovaný namieta vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav s tým, že súd odsudzujúci rozsudok
založil na jednom priamom dôkaze a tým je výpoveď poškodenej vo veci A. E.. Okresný súd síce nastrane č. 23 argumentuje, že trestné činy podobného charakteru sa vo väčšine prípadov odohrávajú bez
svedkov a sú založené prakticky na jedinom dôkaze, ktorým je často práve výpoveď poškodenej. Ak by
súd neodsúdil takéto trestné činy pri absencii ďalších priamych dôkazov, údajne by bola takáto trestná

činnosť prakticky nepostihnuteľná. Túto premisu však súd nemôže preberať mechanicky a nekriticky.
Súd vo svojom odôvodnení ďalej tvrdí, že výpoveď poškodenej je konzistentná od začiatku konania a že
súd nemal dôvod jej obsahu neuveriť. Toto tvrdenie okresného súdu však ani nemôže byť vzdialenejšie
od reality vykonaného dokazovania. Výpoveď poškodenej prakticky spochybňuje každý jeden vykonaný
dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní, a to krivá výpoveď poškodenej v tomto konaní alternatívne v

trestnom konaní vedenom pod ČVS: OPR-242/1-VYS-ZV-2023 rovnako smerujúca voči obžalovanému,
rozpory medzi výpoveďou poškodenej pri výsluchu podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo dňa
31.08.2024 a výpoveďou poškodenej zo dňa 02.09.2024, rozpory medzi výpoveďou poškodenej pri
vyšetrení znalcom a výpoveďou poškodenej zo dňa 02.09.2024, rozpory medzi výpoveďou poškodenej
podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo dňa 31.08.2024 a výpoveďou poškodenej zo dňa 02.09.2024
s výpoveďou svedka – sestry poškodenej M. B., závery znaleckých posudkov psychiatričky A. N. O. , ZP

41/2024 a psychologičky P. Q. J. č. 17/2024 z ktorých vyplýva, že poškodená trpí poruchami správania
sa, ktoré sa prejavujú klamstvami a manipulatívnym správaním. Tieto posudky boli vypracované v
trestnejvecivedenejpodČVS:OPR-242/1-VYS-ZV-2023,záverznaleckéhoposudkuč.45/24zodvetvia
psychológie P. A. O., ktorá konštatuje, že kontext situácii nebol taký, ako popisuje poškodená a tento
pravdepodobne účelovo poškodená zmenila, poškodená má tendenciu nahrádzať realitu fantáziou,

výpoveď matky poškodenej B. J. zo dňa 12.02.2025, ktorá na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy
uviedla, že má vedomosť, že poškodená vplývala na sestru M., ako vypovedať v tejto TV, pritom jej mala
M. B. uviesť, že to čo sa kladie obžalovanému za vinu, nie je pravda a styk bol dobrovoľný, výsluchy
štyroch vychovávateliek poškodenej z R. C., P. tieto sa zhodli na tom, že poškodená už mala v minulosti
tendencie si vymýšľať skutočnosti a manipulovať ľudí, lekárska správa G. S. F. J. J. dňa 31.08.2024

ohľadom zdravotného stavu poškodenej A. E., z ktorej nevyplýva žiadne zranenie v oblasti pohlavných
orgánov poškodenej, dokonca zo strany príslušného lekára nebolo možné ani posúdiť či v posledných
48 hodinách došlo u poškodenej A. E. k pohlavnému styku, tento lekár tiež nezachytil do predmetnej
lekárskej správy žiadne poranenia alebo stopy po poraneniach vplyvom násilia voči fyzickej integrite
poškodenej.

Vo vyššie uvedenej súvislosti obžalovaný poukázal na právnu vetu z uznesenia Najvyššieho súdu SR z
25.11.2010, sp. zn. 5 To 20/2010: „Nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože
zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno.
Zdôraznil, že obžalovanému v prípade uznania viny hrozí pomerne vysoký trest odňatia slobody. Preto

je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia
jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že
predstavuje skutočne závažnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je skutočne osobou,
ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o
tom, či sa obžalovaný žalovaného skutku dopustil, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v jeho

prospech a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre
odsudzujúci výrok.“ V kontexte vyššie uvedeného obžalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 2To/47/2018, z ktorého odôvodnenia vyplýva: „Súd konštatuje, že v prípade,
ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný priamy dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,

presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Pokiaľideoustálenéprávnekvalifikácieskutkov,trebauviesťajtúskutočnosť,žeprečinunebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí osoba, ktorá sa inému vyhráža smrťou, ťažkou
ujmou na zdraví alebo inom ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Ak
aj došlo zo strany obžalovaných k určitým sporom s poškodenými, treba konštatovať jednak základnú

skutočnosť, že ani jeden z poškodených neriešil ihneď po skutku oznámenie konania obžalovaných na
polícii. Stalo sa tak až po uplynutí dlhšej doby, čo tiež spochybňuje výpovede poškodených a ich silu
obavy z prípadných vyhrážok obžalovaných. Odvolací súd po preskúmaní dôkaznej situácie dospel k
záveru, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané konanie obžalovaných tak, ako to kladie
za vinu obžaloba. V tomto smere poukazuje na to, že výrok o vine môže byť založený len na takých

dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.
To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná (R NS č. 14/1964). Pre
záver o hodnovernosti svedeckej výpovede nestačí, že svedok zotrváva na svojej výpovedi a že obsah
svojej predchádzajúcej výpovede potvrdil aj po konfrontácii s obvineným a po opätovnom poučení opovinnostiach svedka a následkoch krivej výpovede. Súd musí skúmať, či výpoveď svedka je logická,
či sa svedok prípadne aj v okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej
výpovede (R NS č. 30/1966-I). Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o

vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam
kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd
po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia (R NS č.
46/1963). Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak
výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená

reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa
stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (R NS
č. 14/1964).“

K dôkazom svedčiacim o nevine obžalovaného poukázal na trestné konanie vedené v minulosti pod
ČVS: OPR-242/1-VYS-ZV-2023, ktoré bolo zastavené. V tomto konaní poškodená najprv tvrdila, že

obžalovaný ju mal sexuálne obťažovať už v minulosti, a to tým, že jej mal spraviť na nohe cucflek.
Modus operandi je až nápadne podobný modusom operandi v tejto veci. Poškodená mala počas toho,
ako jej tento cucflek urobil spať a nič si neuvedomovať (rovnako ako bola pri skutku č. 1 v tejto veci
bezvládna po použití marihuany a rovnako ako mala spať počas páchania údajného skutku 2 v tejto
veci). Je až neuveriteľné, ako môže niekto prespať to, že sa jej niekto ústami prisaje na nohu a spraví

jej tam cucflek počas bežných denných hodín. V neskoršej výpovedi pred OČTK sa poškodená vyjadrila
tak, že toto tvrdenie nebola pravda a že si to celé vymyslela, lebo sa chcela dostať preč z domu od
svojej matky. Pri výsluchu zo dňa 02.09.2024 vykonaného v tejto veci poškodená uviedla opäť, že jej
mal tento cucflek spraviť obžalovaný, čo samozrejme obžalovaný popiera. S poukazom na uvedené je
zrejmé, že poškodená buď krivo vypovedala pred vyšetrovateľom na výsluchu vo veci vedenej pod ČVS:

OPR-242/1-VYS-ZV-2023, alebo pred vyšetrovateľom na výsluchu v tejto veci, nakoľko pravdivá môže
byť len jedna verzia skutku. Konajúci súd tak mal jasne preukázané, že poškodená v minulosti alebo
v súčasnosti dokázala krivo vypovedať pred OČTK, meniť svoje výpovede podľa aktuálnej situácie a
klamať. S touto skutočnosťou sa okresný súd vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nevyporiadal
a neposkytol žiadny podklad k tomu, akými úvahami sa súd uberal, keď túto skutočnosť pri svojom

rozhodovaní nezohľadnil. Naopak súd v rozpore s touto skutočnosťou vyhodnotil výpoveď poškodenej
za tak dôveryhodný priamy dôkaz, o ktorý je možné oprieť výrok o vine obžalovaného.

Ďalej obžalovaný poukázal na rozpory medzi výpoveďou poškodenej pri výsluchu podľa § 196 ods. 2
Trestného poriadku zo dňa 31.08.2024 a výpoveďou poškodenej zo dňa 02.09.2024, kedy poškodená

vo svojej skoršej výpovedi, ktorá bola vykonaná bezprostrednejšie po skutku úplne vynechala údajný
skutok č. 1 a skutok č. 3. O týchto skutkoch nie je v prvej výpovedi absolútne žiadna zmienka. Rovnako
tak poškodená pri výsluchu podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku zo dňa 31.08.2024 uvádza na strane
č. 4, že jej nohavičky, do ktorých si mal obžalovaný utrieť semeno a tak veľmi ju znechucovali ostali
u obžalovaného spolu s pyžamom a poškodená mala bez týchto odísť spolu s M. domov. Naopak vo

výpovedi poškodenej zo dňa 02.09.2024 táto na strane č. 10 uvádza, že našla práve tieto nohavičky
v taške, keď sa vybaľovala u mamy doma a že ich bola obžalovanému zaniesť späť. Je neuveriteľné,
ako si môže niekoľko dní po skutku poškodená pliesť, či nohavičky od semena obžalovaného, ktoré sa
jej tak hnusili nechala u obžalovaného doma (v budove D.), alebo ich našla doma u matky a bola mu
ich následne zaniesť. S touto skutočnosťou sa okresný súd vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom

nevyporiadal a neposkytol žiadny podklad k tomu, akými úvahami sa súd uberal, keď túto skutočnosť
pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Naopak súd v rozpore s touto skutočnosťou vyhodnotil výpoveď
poškodenej za tak dôveryhodný priamy dôkaz, o ktorý je možné oprieť výrok o vine obžalovaného.

Ďalej obžalovaný poukázal aj na rozpory medzi výpoveďou poškodenej pri výsluchu podľa § 196 ods. 2

Trestného poriadku zo dňa 31.08.2024, výpoveďou poškodenej zo dňa 02.09.2024 a vlastnej spontánnej
výpovedi pred súdnym J. P. A. O.. N. sa o vlastné vyšetrenie psychologičky P. A. O., ktorá je opísaná
v znaleckom posudku č. 45/2024, kde na strane č. 82-84 poškodená psychologičke uvádza, že skutok
č. 1 mal byť len orálny sexuálny styk, lebo obžalovaný sa údajne nevedel do poškodenej trafiť, pričom
poškodená vo svojej výpovedi pred OČTK dňa 02.09.2024 na strane č. 7 explicitne uviedla, že mali

okrem orálneho sexu aj vaginálny sex („položil ma stôl, začal ma lízať, ja som sa proste odťahovala,
potom ho dal do mňa, tam som sa zasa odťahovala“). Nedôveryhodnosť výpovede poškodenej už len
zvýrazňuje, že tá istá poškodená vo svojej výpovedi podľa § 196 ods. 2 TP, tento orálny, resp. vaginálny
styk vyšetrovateľovi vôbec neuviedla. S touto skutočnosťou sa okresný súd vo svojom odôvodnenížiadnym spôsobom nevyporiadal a neposkytol žiadny podklad k tomu, akými úvahami sa súd uberal,
keď túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. Naopak súd v rozpore s touto skutočnosťou
vyhodnotil výpoveď poškodenej za tak dôveryhodný priamy dôkaz, o ktorý je možné oprieť výrok o vine

obžalovaného.

Taktiež obžalovaný ďalej poukázal na nasledovné rozpory. Strana č. 7 výsluchu poškodenej zo dňa
02.09.2024, štvrtá veta: Poškodená tvrdí, že pri tej udalosti v šatni tam sestra plakala celý čas, čo mal.
svedkyňa M. vo svojej výpovedi vôbec nepotvrdila. V úvode výpovede poškodenej táto najprv tvrdí, že

nebola pri zmysloch a nevedela ani rozprávať a potom o pár viet ďalej tvrdí, že povedala obžalovanému,
že to proste nechce, tak už zrazu poškodená vedela rozprávať. Zároveň je nepredstaviteľné, ak bola
poškodená pod vplyvom omamnej látky takým spôsobom, že o sebe ani nevedela a nebola sa schopná
brániť, ako mohla pri skutku 1 sedieť na stole v šatni, nakoľko vychádzajúc z predpokladu, že ak je niekto
takto bezvládny, nedokáže sedieť aktívne vzpriamene, ale zrejme bude skôr ležať. Poškodená ďalej
vo svojej výpovedi zo dňa 02.09.2024 tvrdila, že sestra (M.) J. plakať, že chce ísť domov, na žiadosť

poškodenej a táto jej údajne mala povedať „tak povedz ocovi, že pôjdeme domov“. Túto verziu výpoveď
mal. svedka M. nepotvrdila. Na strane č. 16 výpovede poškodenej zo dňa 02.09.2024 táto tvrdí, že M.
videla otca nahého, keď sa už ona obliekala. M. nič také vo výpovedi nepotvrdila. Následne poškodená
tvrdila, že M. povedala, čo sa stalo v šatni a že keď ona to nepovie mame, tak má tak spraviť M.. Toto
tvrdenie mal. svedkyňa M. explicitne poprela vo svojej výpovedi. Na strane č. 23 výpovede poškodenej

zo dňa 02.09.2024 táto uvádza, že mal. svedkyňa M. bola počas skutku č. 2 hore a nespala, že na ňu
„dávalapozor“.TototvrdenieM.vôbecnepotvrdila.Nelogickýsazároveňjavíajpostuppoškodenej,kedy
sa táto po aplikácii marihuany ocitla v bezvládnom stave a údajne zažila nedobrovoľný pohlavný styk v
šatni (skutok č. 1). Následne aj napriek takejto údajnej traumatizujúcej udalosti si poškodená dobrovoľne
pofajčí marihuanu s obžalovaným opätovne a opakovane sa tak uvedie do údajného stavu bezmocnosti.

Treba pripomenúť, že poškodená už mala s používaním omamných a psychotropných látok skúsenosti v
minulosti a teda nemožno tvrdiť, že nemohla vedieť, aké účinky na jej psychiku tieto budú mať. Rovnako
treba prihliadať na to, že poškodená už mala v minulosti sexuálne skúsenosti. S týmito skutočnosťami sa
okresný súd vo svojom odôvodnení žiadnym spôsobom nevyporiadal, resp. tieto rozpory bagatelizoval,
na malé rozpory, ktoré však ako celok výpoveď poškodenej neznedôveryhodňujú, čo je mimoriadne

zarážajúca úvaha súdu. Ak jediný priamy svedok, ktorým je poškodená vo veci uvedie, že existuje ďalší
priamy svedok, ktorý údajne celý skutok videl a bol pri tomto prítomný a následne to tento svedok
nepotvrdí, môže byť takáto výpoveď poškodenej považovaná za dôveryhodnú? Podľa názoru okresného
súdu áno, podľa názoru obžalovaného nie.

Týmto chce obžalovaný komplexne poukázať na skutočnosť, že poškodenú žiadal opakovane vypočuť
a nesúhlasil s čítaním jej výpovede na hlavnom pojednávaní. Má za to, že poškodenú bolo potrebné
konfrontovať so všetkými vyššie uvedenými rozpormi v jej výpovediach a vypočuť si jej zdôvodnenie
týchto rozporov. Prostredníctvom obhajcu obžalovaný žiadal poškodenú vypočuť v prípravnom konaní
a to návrhom na vykonanie dôkazu zo dňa 11.12.2024 a zároveň aj na hlavnom pojednávaní v

zaslaní vyjadrenia obžalovaného a návrh na vykonanie dôkazov v zmysle § 240 ods. 3 a nasl.
zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku zo dňa 31.12.2024. Na vykonaní tohto dôkazu obžalovaný
trval počas celého hlavného pojednávania, nakoľko obžalovaný a ani jeho obhajca nemali nikdy
možnosť klásť poškodenej otázky, čím bola porušená zásada kontradiktórnosti trestného konania.
Obžalovaný sa ohradzuje voči tvrdeniu samosudcu, že obhajoba v prípravnom konaní netrvala na

opätovnom výsluchu poškodenej. Podľa úradného záznamu zo dňa 24.09.2024 je zrejmé, že obhajca
sa vyjadril, že toho času netrvá na výpovedi maloletej poškodenej, pričom návrh na jej výsluch obhajoba
prehodnotí po výsledkoch znaleckého skúmania. Práve po doručení týchto znaleckých posudkov
obhajobe, obhajca písomným podaním zo dňa 11.12.2024 doručil vyšetrovateľovi do prípravného
konania návrh na vykonanie dôkazu zo dňa 11.12.2024, ktorého obsahom bol návrh na opakované

vypočutie poškodenej. Na tomto návrhu obhajoba trvala aj pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, pričom
tento návrh na vykonanie dokazovania bol zo strany vyšetrovateľa zamietnutý v zápisnici o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu spísanej dňa 17.12.2024. S poukazom na uvedené je toto tvrdenie okresného súdu
nepravdivé a zavádzajúce. Vyšetrovateľ v prípravnom konaní a neskôr aj samosudca v konaní pred
súdom vykonanie tohto dôkazu zamietol a to s poukazom na závery znaleckého posudku č. 99/2024,

ktorý vypracoval A. N. C., znalec z odvetvia psychiatrie, ktorý neodporučil s poškodenou vykonávať
ďalšie procesné úkony. Obžalovaný však opakovane počas celého trestného konania poukazoval na
opačný názor znalca z odvetvia psychológie P. A. O., C. na otázku č. 9 odpovedá, že aktuálnym
vyšetrením poškodenej neboli zistené dôvody nemožnosti vykonať ďalšie procesné úkony s poškodenouv trestnej veci. Oba závery znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie majú odporúčací charakter a
práve súd musí vyhodnotiť a náležite odôvodniť, prečo sa priklonil práve k jednému záveru znalca a
k druhému nie, obzvlášť v prípade, ak obžalovaný a ani jeho obhajca nemali počas celého trestného

konaniajedinúpríležitosťklásťpoškodenejotázky,obzvlášťvkonaní,kdesavyskytlotakétosignifikantné
množstvo rozporov vo výpovediach poškodenej. Odpovede na tieto otázky v odôvodnení rozsudku však
obžalovaný nenachádza.

K dôkazom svedčiacim o nevine obžalovaného ďalej obžalovaný uviedol, že vo vyšetrovacom spise,

ktorý bol pripojený aj k obžalobe a čítaný na hlavnom pojednávaní sa nachádza uznesenie OR PZ
OKP Zvolen zo dňa 10.08.2024, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vedené pod ČVS: ORP-242/1-
VYS-ZV-2023 pre podozrenie zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal
obžalovaný údajne dopustiť voči poškodenej A. E.. V rámci tohto trestného konania bol vypracovaný
znaleckýposudokznalkynezodvetviaP.A.N.O.T.41/2024(tedamožnohovoriťoaktuálnomznaleckom

posudku týkajúcom sa poškodenej A. E.) z ktorého záveru vyplýva, že táto u nej zistila disharmonicky sa
vyvíjajúcu osobnosť a depresívnu poruchu správania, ktorá sa prejavuje rôznymi poruchami správania
u poškodenej, napr. klamstvami, manipulatívnym správaním, sebapoškodzovaním a pod. Ďalej bol tiež
ohľadom osoby poškodenej A. E. F. aj znalecký posudok č. 17/2024 znalkyňou z odvetvia psychológia
M. P. A. Q., P. (taktiež možno hovoriť o aktuálnom znaleckom posudku týkajúcom sa poškodenej A. E.),

ktorá konštatovala, že poškodená má sklony ku klamstvu, k skresľovaniu výpovedí.

K dôkazom svedčiacim o nevine obžalovaného poukázal obžalovaný ďalej na skutočnosť, že znalec
P. A. O. O. pribratá do trestného konania za účelom zistenia, či sa výpoveď poškodenej zakladá na
pravde. Znaleckým skúmaním bolo v konaní potrebné skúmať hodnovernosť výpovede A. E.. Znalkyňa

v odpovedi na otázku č. 2 uvádza: „Udalosti, ktoré poškodená popísala mohla prežiť, ale vzhľadom na jej
následné správanie a aktuálne nezistené príznaky, ktoré by svedčili o priznaní traumy, a skôr pozitívne
prežívanie a hodnotenie sexuálnej oblasti, sa javí, že kontext situácií nebol taký, ako popisuje, a tento
pravdepodobne účelovo zmenila v súlade s nejakým svojim záujmom.(...).“ Ďalej znalkyňa v odpovedi
na otázku č. 6 okrem iného uvádza: „V takýchto situáciách má tendenciu nahrádzať realitu fantáziou,

emócie majú značný vplyv na jej myslenie. Tieto situácie nemusí vyhodnocovať adekvátne. Jej vnímanie
v bežných situáciách sa javí ako nadmerne povrchné, kedy vníma len hrubé obrysy situácií. (...) Jej
úsudok tak môže byť častejšie chybný.(...).“

Obžalovaný komplexne zhrnul, že nebýva bežnou praxou, že v jednom trestnom konaní má konajúci

súd k dispozícii tri rôzne znalecké posudky vyjadrujúce sa k osobnosti svedka – poškodenej a
nepriamo aj k hodnovernosti jej výpovede (nakoľko hodnovernosť výpovede posudzuje a vyhodnocuje
vždy len samotný súd a nie znalec). Závery troch rôznych znalcov z rôznych dôvodov spochybňujú
dôveryhodnosť výpovede poškodenej a to aj poukazujúc na skutočnosť, že poškodená trpí poruchami
správania, ktoré majú za následok, že poškodená má sklony ku klamstvám. Tieto závery jednak

nemožno ignorovať, práve naopak tieto je potrebné posudzovať komplexne aj spolu s dôkazmi, na ktoré
obžalovaný poukázal vyššie. Znalci konštatujú, že poškodená ma sklony ku klamstvu. Nadväzujúc na
vyššie uvedené je potrebné opakovane zdôrazniť, že neostáva konštatovať nič iné, len že poškodená
klamala buď v tejto veci alebo vo veci vedenej pod ČVS: OPR-242/1-VYS-ZV-2023. Je teda zrejmé,
že výpovede poškodenej sú plné rozporov. Pre obžalovaného je nepochopiteľné, kde berie okresný

súd istotu, že poškodená nemohla klamať práve v tejto veci opakovane a v súlade so závermi znalcov.
Klamstvo poškodenej vo veci nemusí byť spoľahlivo preukázané, stačí ak vzniknú dôvodné pochybnosti
o dôveryhodnosti výpovede poškodenej, kedy je konajúci súd povinný sa riadiť zásadou in dubio pro
reo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku rovnako neposkytuje odpovede, z akého dôvodu závery
znaleckých posudkov súd nebral do úvahy, resp. tieto úvahy sú pomerne sterilné a nedostatočné. Súd

tieto závery zobral na vedomie, ale prakticky sa nimi pri svojej rozhodovacej činnosti neriadil a to bez
dostatočného a uspokojivého odôvodnenia.

Obžalovaný pokračoval, že na hlavnom pojednávaní bola dňa 12.02.2025 vypočutá svedkyňa B. J.
(matka poškodenej), ktorá v rámci svojej výpovede uviedla nasledovné. „Ja mám vedomosť o tom,

že maloletá poškodená mala vplývať na sestru M., S. vypovedať v tejto trestnej veci. Toto ja viem
od dcéry M.. M. A. viackrát hovorila, že musela povedať vyšetrovateľke v tejto veci ako aj v iných
veciach ako jej povedala mal. poškodená. Ja som sa dcéry M. pýtala, či je pravda, či obž. A. znásilnil
a M. povedala, že to pravda nie je.(...). M. mi hovorila, že ona počas tej noci zo štvrtku na piatoknespala preto, že sa hrala na mobile a potom že jej mal. poškodená tento mobil zobrala a pozerala
porno. (...) M. mi povedala, že aj keď mali ten styk, takže mal. poškodená to urobila dobrovoľne. (...)
Pamätám si, že sa riešil nejaký cucflek na nohe u mal. poškodenej, ale to sa skončilo, lebo to nebola

pravda. Ten cucflek si spravila mal. poškodená sama. Viem to preto, že som ich poslala domov z
mojej práce a keď som prišla domov, tak mi M. povedala, že A. má cucflek a že si ho spravila fľašou.“
Ignorácia žiadneho z vykonaných dôkazov nevyčnieva vo veci viac, ako je nereflektovanie práve na
výpoveď B. J.. K tejto obžalovaný dodal a zdôraznil, že bola vykonaná na hlavnom pojednáva a po
zložení prísahy. Táto svedkyňa pred súdom explicitne potvrdila, že má vedomosť o tom, že poškodená

ovplyvňovala jediného priameho svedka, ktorý bol prítomný pri údajnom páchaní skutkov voči mal.
poškodenej. Táto ďalej uviedla, že sa jej mala svedkyňa M. B. po jej výsluchu pred OČTK vyjadriť,
že styk medzi obžalovaným a poškodenou bol dobrovoľný. S poukazom na túto výpoveď svedka je
zrejmé, že poškodená ovplyvňovala svoju sestru v tom zmysle, ako vypovedať v tejto trestnej veci
a zároveň, že M. B. bola naozaj svedkom skutkov voči mal. poškodenej a vie sa k priebehu týchto
udalostí bližšie vyjadriť. Obhajoba po tejto výpovedi na hlavnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa

12.02.2025 okamžite žiadala opakovane vypočuť maloletú svedkyňu M. B. na hlavnom pojednávaní,
aby sa k týmto skutočnostiam vyjadrila. Táto svedkyňa podľa vedomostí obžalovaného bola ochotná
znova vo veci vypovedať a dokonca sa spolu s matkou aj dostavila na pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 04.04.2025, kedy ju konajúca samosudkyňa nechala sedieť pred pojednávacou miestnosťou s tým,
že ešte o tomto návrhu na vykonanie dôkazu nerozhodla a že ak bude potrebné tohto svedka znova

vypočuť, tak tohto riadne predvolá, cez zákonného zástupcu. Toto sa však nikdy nestalo, nakoľko návrh
na vykonanie opakovaného výsluchu M. B. bol okresným súdom obhajobe zamietnutý. Nie je vôbec
nadnesené povedať, že ak by na hlavnom pojednávaní táto svedkyňa potvrdila to, čo uviedla podľa
výpovede B. J. jej matke, že celá obžaloba by prakticky stratila akúkoľvek dôkaznú hodnotu, nakoľko
by tak táto jediná potenciálna priama svedkyňa týchto skutkov voči mal. poškodenej priamo potvrdila

skutkový dej, ktorý od začiatku opisuje práve obžalovaný.

Ďalej za potrebné považoval obžalovaný uviesť, že nemal on a ani jeho obhajca možnosť klásť M.
relevantné otázky a konfrontovať ju s výpoveďou jej matky, nakoľko tieto skutočnosti odzneli až na
hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.02.2025. Z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie, že obhajoba

mala možnosť tomuto svedkovi klásť otázky pri jeho výsluchu v prípravnom konaní. Samotný obsah
výsluchu svedkyne M. B. je podľa názoru obžalovaného znedôveryhodnený samotnou výpoveďou jej
matky B. J.. K týmto zásadným tvrdeniam matky svedkyne sa táto nemala možnosť vyjadriť. Preto
obžalovaný považuje zo strany súdu za čisto účelové konanie poukazovať v odôvodnení napadnutého
rozsudku čiastočne aj na výpoveď M. B., ktorá má v hrubých črtách údajne podporovať hodnovernosť

výpovede samotnej poškodenej a pritom ignorovať celú výpoveď svedka B. J. a de facto sa tváriť, že
táto vôbec neexistuje. Obžalovaný rešpektuje právo súdu rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz sa vykoná a
ktorý nie, avšak ak na súde odznejú zásadné tvrdenia, ktoré robia výpoveď M. B. nedôveryhodnou
(prakticky kompromitovanú nátlakom poškodenej na to, ako má tento svedok vypovedať) a tento
sa rozhodne dôkaz, ktorý by tieto tvrdenia potvrdil alebo vyvrátil nevykonať, musí pri rozhodovaní

vo veci na túto skutočnosť prihliadať v zmysle zásady in dubio pro reo. Povedané zjednodušene,
ak je na hlavnom konaní vykonaný dôkaz, ktorý spochybňuje relevantnosť a hodnovernosť kľúčovej
výpovede svedka M. B. a súd sa rozhodne nevykonať dôkaz, ktorý by tieto pochybnosti odstránil
(opakovaný výsluch svedka), v zmysle zásady in dubio pro reo by súd mal túto výpoveď považovať
za nepoužiteľnú v konaní. Ak sa konajúci súd aj napriek vyššie uvedenému rozhodne na tento dôkaz

prihliadať, odôvodnenie takéhoto postupu (ktorý prelamuje zásadu in dubio pro reo) musí byť jasné,
zrozumiteľné, logické a obžalovaný si dovolím tvrdiť, že aj veľmi dôkladne špecifikované. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku však takéto odpovede neprináša. K hodnovernosti výpovede poškodenej boli
ďalej na hlavnom pojednávaní vykonané výsluchy štyroch vychovávateliek P. J. R. C., pričom tieto sa
zhodli na tom, že poškodená už mala v minulosti tendencie si vymýšľať skutočnosti, manipulovať ľudí, s

týmžeupoškodenejvzhliadlitendenciuupriamovaťnasebapozornosť.Tentodôkazobžalovanýnavrhol
prostredníctvom svojho obhajcu vykonať na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2025, kde jeho obhajca
tak ako je to uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania uvádza: „navrhujem vypočuť príslušné
vychovávateľkyR.C.K.správaniamal.poškodenejavymýšľaniasi.Tietoskutočnostivyplynulizdnešnej
výpovede B. J..“ Tento návrh na vykonanie dôkazu nadväzoval na výpoveď B. J. zo dňa 12.02.2025,

kedy táto uviedla, že „mi o tom vymýšľaní povedali aj vychovávateľky z R. tak ja konkrétne teraz to
uviesť neviem, ale narobila tam tiež veľa problémov.“ Následne bolo tomuto návrhu na vykonanie dôkazu
vyhovené, pričom z výpovedí týchto vychovávateliek sa potvrdilo to, čo tvrdila B. J. a to čo chcela
obhajoba preukázať. A to že poškodená má rovnaké manipulatívne správanie a tendencie klamať aj vR. C.. J. výsluchu I. U. ako príklad obžalovaný uviedol. „(...) Na základe mojich dlhodobých skúseností
som vnímala u nej časté klamstvo. (...) veľmi manipuluje okolo seba ľudí, detí, vyvoláva konflikty, a
častokrát aj zastrašuje dospelých. Píše si svoje texty, básne, dá to dospelému prečítať a pýta sa,

čo si o tom myslí. Prevažujú depresívne texty a sleduje, ako nás citovo ich obsah zasahuje. (...) Po
auguste 2024, keď prišla z domu, tak ja som mala dovolenku, ale z tých denníkov a správ viem,
že mal. poškodená prišla veselá, vysmiata, nepôsobila traumatizovane. Subjektívne som ja u mal.
poškodenejtotovnímalaakosexuálnuodbrzdenosť,taksomtojanazvalaodborne–neodborne.Môžem
spomenúť ešte situáciu, ktorá sa stala nedávno, pokiaľ mám hovoriť o nevhodnom správaní k nám a

vyššie som hovorila, o tých silných objatiach, tak nedávno sa stalo, že kolegyni rozopla podprsenku.
(...) Tiež pokiaľ vyššie uvádzam ten telefonát v obývačke na hlasný odposluch, kedy obžalovaný jej
povedal, že so mnou trtkať nechceš, tak mal. poškodená na to reagovala tak, že sa uškrnula.“ O to
neuveriteľnejšie a zarážajúcejšie bolo si na hlavnom pojednávaní vypočuť v záverečnej reči obžaloby,
že vykonanie tohto dôkazu navrhovala obhajoba, pretože sa týmito výsluchmi malo preukázať, že
poškodená, resp. jej sestra sa mala vychovávateľkám zdôveriť, že si celú udalosť vymyslela, čo teda

výpovede vychovávateliek nepotvrdili a teda je vykonanie tohto dôkazu vlastne nepriamym dôkazom
o vine obžalovaného. Obžalovaný podotkol, že takéto tvrdenie vo výpovedi B. J. zo dňa 12.02.2025
ani nikdy neodznelo a ani obžalovaný nikdy netvrdil, že má o takomto priznaní vychovávateľkám
nejakú vedomosť. Toto tvrdenie je samozrejme vyfabulované, nepravdivé a ľahko overiteľné. Stačí
sa oboznámiť so záverom zápisnice zo dňa 12.02.2025, ako aj s vyjadrením k výzve súdu zo dňa

24.02.2025, kde žiadne takéto tvrdenia obhajoby odvolací súd nenájde. Účelom vykonania týchto
výsluchov, bolo preukázanie osobnostných čŕt poškodenej. Záver týchto výsluchov je plne súladný
so všetkým, na čo v tomto odvolaní obžalovaný poukazuje. Otočenie vykonania týchto dôkazov v
neprospech obžalovaného považuje obžalovaný za priam absurdné.

Obžalovaný ďalej poukázal na lekársku E. G. S. F. J. J. dňa 31.08.2024 ohľadom zdravotného stavu
poškodenej A. E., z ktorej nevyplýva žiadne zranenie v oblasti pohlavných orgánov poškodenej, dokonca
zo strany príslušného lekára nebolo možné ani posúdiť či v posledných 48 hodinách došlo u poškodenej
A. E. k pohlavnému styku, tento lekár tiež nezachytil do predmetnej lekárskej správy žiadne poranenia
alebo stopy po poraneniach vplyvom násilia voči fyzickej integrite tejto poškodenej. Ak by obžalovaný

okrem iného poškodenej skutočne strčil prsty do pošvy, tak ako to opisuje poškodená a táto pocítila
nepríjemnúbolesť,jenepredstaviteľné,žebynáslednégynekologickévyšetrenievG.S.G.žiadnestopy,
po takomto násilnom vniknutí do pošvy poškodenej. Rovnako mal obžalovaný poškodenú držať silou na
zemi (za ober ruky), pričom ona sa mala pokúšať z jeho zovretia vymaniť, čo sa jej nepodarilo. Znova je
pozoruhodné, že okrem žiadnych zranení v oblasti pohlavných orgánov poškodenej, nemala táto na tele

ani žiadne modriny, alebo podliatiny, ktoré by jej pravdepodobne pri takto opísanom konaní zo strany
obžalovaného mohli vzniknúť. Rovnako tak je pozoruhodné, že pri takomto aktívnom odpore sa vôbec
nezobudila svedkyňa M. B.. Takýto sled náhod je priam neuveriteľný. Tam kde sa to však súdu hodí, tak
tento uvedie, že neprítomnosť fyzických zranení ešte nemusí automaticky preukazovať, že sa skutok
nestal, pričom tento ani na chvíľu neuvažuje, že na druhej strane môžu tieto dôkazy zároveň svedčiť

verzii obžalovaného toho, ako sa skutok stal.

Obžalovaný považoval za potrebné pripomenúť, že skutok, ktorý sa mal odohrať na schodoch H. C.
bolo možné podľa jeho názoru dokázať alebo vyvrátiť jednoduchým dokazovaním a to zabezpečením
videozáznamukamery,ktorásnímavchoddoH.C..U.záznamdokázaliOČTKzabezpečiťpriskutkuvoči

poškodenejB.J..4,ktorýsamalodohraťpribližneotýždeňskôr,aleprioveľazávažnejšomskutku,takýto
dôkaz nebol zabezpečený a ani v priebehu prípravného konania nikdy žiadaný. Obžalovaný navrhol
vykonanie tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní, avšak tento záznam už k dispozícii ubytovňa Kataster
nemala, nakoľko tento vymazala. Táto skutočnosť nemôže byť na ujmu obžalovaného, nakoľko úlohou
obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu, ale úlohou OČTK je dokazovať vinu obžalovaného. Prácou

obžalovaného nie je suplovať povinnosti vyšetrovateľa alebo prokurátora. Predmetný skutok obžalovaný
popiera ako taký, nakoľko tento sa vôbec nestal a poškodená si tento vymyslela. Je absolútne
nepravdepodobné, že by obžalovaný niekde na schodoch ubytovne, kde je práve vo večerných hodinách
pohyb ubytovaných a iných osôb najfrekventovanejší pokúsil poškodenú sexuálne obťažovať práve
týmto spôsobom.

Trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona, nemôže byť zároveň
aplikovaný ani na skutok č. 1 a skutok č. 2, nakoľko zo spáchania tohto ho konajúci prokurátor pri skutku
č. 1 a skutku č. 2 nikdy neobvinil, čo je logické, nakoľko trestný čin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods.2 písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1, písm. a), písm. c) Trestného zákona vyžaduje nedobrovoľný
pohlavný styk a pričom naopak trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona
predpokladá, že takýto styk je dobrovoľný. A takýto skutok nemôže byť kvalifikovaný alternatívne aj ako

znásilnenie a aj ako sexuálne zneužívanie. Nakoľko sa konajúci prokurátor rozhodol skutok č. 1 a skutok
č. 2 stíhať ako znásilnenie, pri prvých dvoch skutkoch už nie je možné riešiť alternatívu sexuálneho
násilia a teda k týmto sa obžalovaný už podrobne vyjadril. Existenciu skutku č. 3 obžalovaný popiera ako
celok, pričom existencia tohto nevyplýva zo žiadneho vykonaného dôkazu. Naopak jediný dôkaz, ktorý
mohol bližšie objasniť priebeh údajného skutku č. 3 vykonaný včas nebol, čo nemôže byť obžalovanému

na škodu.

Obžalovaný uzavrel, že tam kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variantov skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov tú, ktorá je pre
obžalovaného priaznivejšia (R NS č. 46/1963). Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil
zažalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú

jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých
by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba
obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (R NS č. 14/1964). S poukazom na vyššie uvedené rozhodnutia
NS SR obžalovaný tvrdí, že skutky sa stali tak ako uvádza on. Má za to, že súdu sa nepodarilo
hodnoverným spôsobom preukázať, že je jednoznačne pravdivá verzia skutkového deja, ktorú tomuto

predložila poškodená a naopak, že je bezpečne možné tvrdiť, že sa skutok nemohol stať, tak ako to
uvádza on. Za týchto okolností má za to, že nastala situácia, kedy nie je možné bezpečne určiť, ktorá
z týchto dvoch variant skutkového deja zodpovedá skutočnosti a preto bol súd povinný zvoliť tú, ktorá
je pre obžalovaného priaznivejšia.

Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na jednu zo základných zásad trestného konania „in dubio pro
reo“ navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa čo do všetkých výrokov a následne
sám rozhodol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku čo do skutkov 1 až 3, t.j. aby obžalovaného
oslobodil spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je ako obžalovaný
stíhaný, a za ktorý bol okresným súdom uznaný za vinného.

Zároveň, čo do skutku č. 4 formulovaného v obžalobe obžalovaný uviedol, že k tomuto sa priznáva
a spáchanie tohto ľutuje. Čo do tohto skutku navrhol odvolaciemu súdu uložiť odsudzujúci rozsudok
a žiada odvolací súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadniť dĺžku trvania väzby a aj skutočnosť,
že celé konanie sa časovo predĺžilo z dôvodu dokazovania skutkov č. 1 až č. 3, pričom počas celého

vyšetrovania a konania pred súdom bol v preventívnej väzbe.

Na verejnom zasadnutí, ktoré bolo vykonané v neprítomnosti poškodených a opatrovníčky maloletej
poškodenej, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
s tým, že napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný.

Naproti tomu, obhajca obžalovaného, pridržiavajúc sa dôvodov uvedených v písomne podanom
odvolaní, v ktorom podrobne uviedol skutočnosti, prečo sa nestotožňuje s rozsudkom okresného súdu
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a zo skutkov v bodoch 1 až 3, aby krajský súd
sám rozhodol a obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Pokiaľ ide o skutok pod bodom 4, obžalovaný

sa priznal a spáchanie tohto skutku oľutoval. Navrhol, aby krajský súd sám vo veci rozhodol a uložil
obžalovanému primeraný trest so zohľadnením času, ktorý vykonal obžalovaný vo väzbe.

Obžalovaný sa v celom rozsahu pridržal toho, čo povedal jeho obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne preskúmal
v intenciách § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a o
treste, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Nachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,byprihliadollenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolania

podľa § 371 ods. 1 Tr. por., čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.Po splnení prieskumnej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd zistil, že okresný
súd, pri dodržaní procesného postupu a rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu, rozhodol na
hlavnom pojednávaní o jeho vine v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania. V tomto smere

vykonané dôkazy správne vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj v ich súhrne, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá všetkým podstatným hľadiskám obsiahnutým v ust. § 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému
prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere nič podstatné vyčítať. Stručne teda
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy, ak si navzájom odporovali. Z

odôvodnenianapadnutéhorozsudkujezároveňzistiteľné,akýmiprávnymiúvahamisaprvostupňovýsúd
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia zákona v otázke viny
obžalovaného a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z pokračovacieho
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. a), písm. c) Trestného zákona, prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Krajský súd sa, čo do viny, v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v tomto smere v podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
na stranách č. 22 odsek posledný až 28 odsek predposledný. Správne okresný súd neuveril obrane

obžalovaného, ktorej účelom je vyhnúť sa trestnému postihu za protiprávne konanie. Považoval však
za potrebné reagovať v rámci odvolacieho konania aj na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré ale
nebolo možné akceptovať v takom rozsahu, ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku
o jeho vine. Pokiaľ ide o zo strany obžalovaného podané rozsiahle odvolanie, pozornosti krajského
súdu neuniklo, že obsah odvolacích námietok je totožný s obranou obžalovaného prednesenou pred

okresnýmsúdomakrajskýsúdzdôrazňuje,ževšetkýminámietkamisaokresnýsúdnáležitýmspôsobom
zaoberal, vyhodnotil ich, v konečnom dôsledku prijal správny záver a možno teda jednoznačne
konštatovať, že sa s nimi zákonným a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal, svoje závery podrobne a
presvedčivo zdôvodnil, obžalovaný dostal na všetky svoje námietky vyčerpávajúce odpovede a v tomto
smere mu nemožno skutočne nič vyčítať a bolo by v celku nadbytočné opakovať správne úvahy a

argumentáciu okresného súdu. Ako správne uviedol okresný súd, trestná činnosť obžalovaného bola
jednoznačne preukázaná usvedčujúcou výpoveďou mal. poškodenej, ktorá je v podstatných častiach
podporená aj výpoveďou maloletej svedkyne D. Ž. V úplnej zhode s názorom okresného súdu má krajský
súd za to, že u maloletej poškodenej nebol zistený žiaden motív k prekrúcaniu prežitých udalostí a
z pohľadu krajského súdu potom niet jediného racionálneho dôvodu, aby súd usvedčujúcu výpoveď

maloletej poškodenej a jej obsah nejakým spôsobom spochybňoval. Vychádzajúc v súhrne z rozsiahlo
vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania a svedeckých výpovedí vychovávateliek
z R. C. G. podľa názoru krajského súdu, na rozdiel od názoru obžalovaného, dospieť k záveru, že
súd nemal vychádzať z usvedčujúcej výpovede maloletej poškodenej a túto považovať za osobu
nedôveryhodnú. Krajský súd potom nemá žiadne pochybnosti o správnosti záveru okresného súdu, že

obžalovaný sa predmetných skutkov dopustil. Nakoľko má krajský súd za to, že okresný súd náležite
zistil skutkový stav a v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania uznal obžalovaného za vinného,
nie je v prejednávanej trestnej veci zákonný priestor na aplikáciu zásady in dubio pro reo, ako sa domáha
obžalovaný. Táto zásada sa totiž aplikuje vtedy, ak má súd pochybnosti o tom, že skutok spáchal
obžalovaný, čo nie je tento prípad.

Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, preskúmajúc napadnutý rozsudok v tejto časti, krajský súd
sa stotožnil aj s týmto výrokom okresného súdu, keď tento pri ukladaní trestu prihliadol na všetky
podstatné skutočnosti, na ktoré bol povinný podľa Trestného zákona prihliadnuť a v konečnom dôsledku
uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Vychádzajúc z absorpčnej zásady v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák., za zločin znásilnenia ako trestného
činu zo spáchaných trestných činov najprísnejšie trestného podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. bolo možné
obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov. V prípade obžalovaného však bolo potrebné
v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o jednu
tretinu, z ktorého dôvodu modifikovaná trestná sadzba predstavovala rozpätie 7 až 20 rokov. Zohľadniac

všetky vyššie uvedené skutočnosti ako aj to, že obžalovanému priťažujú 2 priťažujúce okolnosti bez
zistenia akejkoľvek poľahčujúcej okolnosti, krajský súd má za to, že obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 8 rokov možno potom jednoznačne považovať za trest primeraný a zákonný.Správnym je aj výrok, ktorým bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s § 48 ods. 2
písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre

úmyselný trestný čin.

Dôvodne a v súlade s § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj ochranný
dohľad, nakoľko s prihliadnutím na doterajší spôsob života obžalovaného, na prostredie, v ktorom žije a
najmä na povahu spáchanej trestnej činnosti sa nedá očakávať, že po výkone uvedeného trestu povedie

riadny život.

Okresný súd taktiež správne zaviazal obžalovaného v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku nahradiť
škodu poškodenej B. J. vo výške 572 eur, nakoľko táto si škodu v trestnom konaní uplatnila riadne a
včas a jej výška bola preukázaná znaleckým posudkom.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obžalovaného v súlade s ust. § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol, a to pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.