Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/56/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010900
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823010900.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu
a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXX/XX, F. D., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby
Ilava, pre pokračovací trestný čin zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 3, odsek 4 písm. c), odsek 5 Tr.

zákona účinného do 15. marca 2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 13. augusta 2025,
prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/107/2023
zo dňa 05. mája 2025 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/107/2023 zo dňa 05. mája 2025, na podklade

obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 23. novembra 2023 pod č. k. 2Pv
68/23/3307-85, podanou na vecne a miestne príslušný Okresný súd Prievidza dňa 23. novembra 2023,
bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171
odsek 2, odsek 4 písm. b) v spojení s § 135d písm. b) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 na tom
skutkovom základe (skutok pod bodom 1 obžaloby), že

obžalovaný si v presne nezistenom čase a na presne nezistených miestach neoprávnene, teda bez
príslušného legislatívou predpokladaného povolenia, presne nezisteným spôsobom zadovažoval a
následne neoprávnene prechovával až do 09.30 hodiny dňa 28.12.2022 na rôznych miestach, kde sa v
danom období zdržiaval, naposledy vo vchode bytového domu pod schránkami na ulici E. G. XX H. D.
v priesvitnom vrecku plastovú striekačku značky Chirana objemu 2 ml, s dĺžkou tela 4,5 cm s obsahom

kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou 0,526 g a priemernou koncentráciou 74,7 % hmotnostných
metamfetamínu, obsahujúce 393 mg absolútneho metamfetamínu, plastovú striekačku značky Chirana
objemu 2 ml s dĺžkou tela cca 4,5 cm s obsahom kryštalickej látky bielej farby
s hmotnosťou 0,685 g a priemernou koncentráciou 74,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce
512 mg absolútneho metamfetamínu, plastovú injekčnú striekačku značky Chirana objemu 2 ml s dĺžkou
tela cca 4,5 cm s obsahom kryštalickej látky bielej farby

s hmotnosťou 0,777 g a priemernou koncentráciou 74,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce
581 mg absolútneho metamfetamínu a plastovú striekačku značky Chirana objemu 2 ml, s dĺžkou tela
cca 4 cm s obsahom kryštalickej látky bielej farby s hmotnosťou 0,479 g a priemernou koncentráciou
75,7 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúce
363 mg absolútneho metamfetamínu, teda súhrnne metamfetamín o hmotnosti 2,467 g
s obsahom absolútneho metamfetamínu o súhrnnej hmotnosti 1,849 g,

pričom metamfetamín patrí do II. skupiny omamných a psychotropných látokv zozname omamných a psychotropných látok v zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z.
O omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov,

a súčasne bol uznaný za vinného aj zo spáchania trestného činu zločinu neoprávnenej výroby
a obchodovania s omamnou alebo psychotropnou látkou podľa § 173 odsek 1, odsek 3
písm. c) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 na tom skutkovom základe (skutok pod bodom 2
obžaloby), že

obžalovaný si na rôznych nezistených miestach a nezisteným spôsobom neoprávnene, teda bez
príslušného legislatívou predpokladaného povolenia, zadovažoval v nezistených množstvách omamnú
a psychotropnú látku - metamfetamín, ktorú od presne nezistenej doby až do dňa 25.05.2023 do
17:50 hodiny prechovával pri sebe a to aj za účelom ďalšej distribúcie konzumentom drog, pričom ju
zadovažoval aj iným osobám, kedy minimálne:

- dňa 21.05.2023 v čase okolo 15:30 hodiny pri Kauflande pri predajni Tedi
v Prievidzi predal za sumu 20 eur papierovú skladačku s obsahom kryštalickej látky bielej farby s
hmotnosťou 0,053 g s prítomnosťou metamfetamínu, čo považuje KEU PZ za minimálne 1 bežnú
jednotlivú dávku drogy, s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy, ktorá
je spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a taktiež dňa 24.05.2023 v čase okolo 15:30

hodiny v Prievidzi pri garážach pri Unimate predal za sumu 30 eur papierovú skladačku s obsahom
kryštalickej látky bielej farby
s hmotnosťou 0,181 g s prítomnosťou metamfetamínu, čo považuje KEU PZ za minimálne
2 bežné jednotlivé dávky drogy, s obsahom minimálne 10 mg absolútneho metamfetamínu vo forme
bázy, ktorá je spôsobilá po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa a to osobe D. I.,

pričom metamfetamín patrí do II. skupiny omamných a psychotropných látok
v zozname omamných a psychotropných látok v zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z.
O omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený nasledovne :

podľa § 172 odsek 3 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024, § 41 odsek 2 tohto
Tr. zákona, § 38 odsek 2 tohto Tr. zákona, § 37 písm. m) tohto Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 bol obžalovaný zaradený na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 bol obžalovanému uložený aj ochranný

dohľad na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 60 odsek 1 Tr. zákona prvostupňový okresný súd obžalovanému uložil tiež trest prepadnutia
veci, a to: 1 ks mobilného telefónu značky Samsung, 1 ks mobilného telefónu Redmi, 1 ks mobilného
telefónu Huawei, ktoré sa nachádzajú v úschove Okresného súdu Prievidza pod číslom 16/2024, pričom

podľa § 60 odsek 5 Tr. zákona účinného od
15. marca 2024 vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Proticitovanémurozsudkuprvostupňovéhookresnéhosúdupodalodvolanieprotivšetkýmjehovýrokom
v lehote 15-tich dní odo dňa jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní obžalovaný, ktorý písomne

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu doslovne takto :

„Skutok v bode l rozsudku

Krajský súd v Trenčíne vo svojom uznesení č.k. 3To/37/2023 v inej trestnej veci vyslovil právny názor, že

vymedzenie času páchania trestného činu „v presne nezistenom čase v období minimálne od začiatku
roku 2018 do 4.12.2020“ a vymedzenie miesta opakovaného konania slovami „na presne nezistenom
mieste v Českej republike, Poľsku“ je rozporné
s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por. a porušuje právo obžalovaného na obhajobu (str. č. 14 uznesenia).Okresný súd Prievidza v skutku v bode 1 rozsudku použil rovnaké slovné spojenia
a uvádza, že obžalovaný sa dopustil skutku v presne nezistenom čase a na presne nezistených

miestach, presne nezisteným spôsobom.

Naviac súd nedokončil, čo si obžalovaný zadovažuje na takýchto miestach
a prechováva na miestach, kde sa zdržuje, pretože v ďalšej časti skutku už pracuje s konkrétne
vymedzenými vecami - plastovými striekačkami a metamfetamínom, o ktorých hovorí, že okrem vyššie

uvedených neznámych miest, naposledy mal tieto konkrétne veci vo vchode bytového domu v skutku
uvedeného.

Teda okrem presne vymedzenej časti, skutok obsahuje neurčitú časť, z ktorej vyplýva dojem, že
obžalovaný si zadovažoval neoprávnene nejaké veci, bližšie nekonkretizované, pričom v tejto časti
dokazovanie neprebehlo a rozsudok je v nej nepreskúmateľný.

Takto súd odoprel obžalovanému v priebehu trestného konania právo na obhajobu,
a teda aj právo na spravodlivé súdne konanie.

Čo sa týka konkrétne vymedzených vecí v popise skutku, jediným usvedčujúcim dôkazom sú stopy DNA,

teda nepriame dôkazy.

K usvedčeniu obžalovaného zo spáchania skutku v bode 1 rozsudku by bolo potrebných viacero
nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len
v spojení s inými dôkazmi.

Nepriame dôkazy musia na preukázanie viny obžalovaného tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych
dôkazov, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť, a ktoré sú v takom príčinnom
vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jeden jediný záver a súčasne vylúčiť

možnosť iného záveru (R 38/1968- IV., R 38/1970-I.).

Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, ktoré však nevylučujú reálnu
možnosť, že páchateľom trestného činu mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre
uznanie viny obžalovaného (R 38/1970-I.).

Obhajoba tvrdí, že nie je možné vylúčiť možnosť iného záveru, konkrétne, že DNA obžalovaného bola
na miesto, kde bola nájdená, prenesená iným spôsobom, než kontaktom obžalovaného alebo išlo o
sekundárnu kontamináciu.

Záver súdu, že ak by stopy DNA preniesla iná osoba, museli by sa nachádzať na mieste aj stopy jej
DNA, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ide o záver nepreskúmateľný.

Obhajoba zdôrazňuje, že v súdnej praxi vo všeobecnosti dokonca ani jeden priamy dôkaz nemôže stačiť
bez ďalšieho na vyvodenie viny obžalovaného, nieto ešte nepriamy dôkaz.

Napríklad podľa uznesenia NS SR č.k. 2Toš 4/2009 zo dňa 26.2.2010, str. 25, ak má byť rozhodnutie
založené na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho obžalovaného zo spáchania skutku,
musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené
anavzájompreviazané,abynedávalianinajmenšiupochybnosťovierohodnostijednéhousvedčujúceho

dôkazu.

Podľa uznesenia NS SR č.k. 5To 17/2009 zo dňa 25.2.2010, str. 3,4, súd nemôže vyvodzovať náležité
zistenie skutkového stavu veci z domnienok a hypotéz, čo aj s vysokým stupňom pravdepodobnosti,
pokiaľ pripadá do úvahy aj iný priebeh skutkového deja.

Skutok v bode 2 rozsudkuV súvislosti so skutkom v bode 2 rozsudku je potrebné uviesť, že záver o vine obžalovaného je opretý
výlučne o hodnotenie svedeckých výpovedí svedka D. I..

Tieto výpovede vyhodnotil Okresný súd Prievidza v rozsudku č.k. 1T/107/2023 zo dňa 29.1.2025 tak, že
nie sú postačujúce na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že obžalovaný dealoval drogu svedkovi D. I..

Krajský súd v Trenčíne v uznesení č.k. 23To/l9/2025-672 zo dňa 13.3.2025 na strane 8 uviedol, že sa
stotožnil s hodnotením vykonaného dôkazu - svedecké výpovede I.

a C. prokurátorom.

Obžalovaný pripomína, že prokurátor vyhodnotil tieto výpovede ako usvedčujúce obžalovaného.

Viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 327 ods. 1 Tr. por.
znamená povinnosť rešpektovať závery, ktoré urobil odvolací súd v otázkach hmotného a procesného

práva.

V prípade hmotného práva viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu by
spočívala v tom, že správne zistený skutočný stav veci (tzn. skutková veta rozsudku) vykazuje znaky

konkrétneho trestného činu, resp. že zistený skutok nie je trestným činom.

Ak nie je skutočný stav veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, že je tomu tak preto, že okresný
súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané, mohol odvolací súd len upozorniť, v ktorých smeroch
má byť konanie doplnené, alebo čím je treba sa znovu zaoberať, nesmie však v žiadnom prípade k

spôsobu hodnotenia dôkazov udeľovať záväzné pokyny.

Obžalovaný vníma postup odvolacieho súdu ako nezákonný, ktorým priamo prikázal prvostupňovému
súdu, ako má rozhodnúť a to konkrétnym odkazom na hodnotenie dôkazov prokurátorom ako na
správne.

Takýmto spôsobom bolo zásadným spôsobom porušené právo obžalovaného na obhajobu a na
spravodlivé súdne konanie.

O vine obžalovaného, o vyhodnotení dôkazov proti nemu, v skutočnosti rozhodol prokurátor a nie súd,

čo je neprípustné.

Záver

Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/107/2023-687 zo

dňa 5.5.2025 podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil
a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednal a rozhodol.“

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa konalo za splnenia všetkých procesných podmienok

intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry v rámci konečného návrhu uviedol, že odvolanie
obžalovaného navrhuje ako nedôvodné, podľa § 319
Tr. poriadku zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal

na ich písomné odôvodnenie odvolania a navrhol rozhodnúť tam spôsobom uvedeným.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa
stotožňuje so všetkým, čo uviedol jeho obhajca.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku
1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako ajsprávnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaného,
ktoré je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste napadnutý rozsudok
okresného súdu v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že vo vzťahu k rozhodovaniu
o vine, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci prvostupňový okresný súd vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej
súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 odseku 12 Tr. poriadku, a na základe toho dospel k
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením § 168 odseku 1
Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So zreteľom na vykonané
dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom
sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových

zistení, ale i záverov prvostupňového okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania
obžalovaného. Obžalovaný, ktorý vo všetkých fázach trestného konania využil svoje zákonné právo
a vo veci nevypovedal, aj napriek tomu, že sa doposiaľ (prostredníctvom svojho obhajcu) snažil
spochybňovať zákonnosť procesného postupu orgánov činných v trestnom konaní od prípravného
konania až doposiaľ, t. j. aj konajúcimi súdmi, prvostupňovým okresným súdom a druhostupňovým

krajským súdom, ako aj zákonnosť dôkazov, ktoré ho usvedčujú zo spáchania oboch žalovaných
skutkov, je usvedčovaný z ich spáchania vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní tak, ako na to
správne v podrobnostiach poukázal prvostupňový okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide skutok pod bodom 1, prvostupňový okresný súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy –

svedecká výpoveď I. I. a obsah podaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru č. PPZ-KEU-SL-EXP-2023/2096 a k tomu relevantné listinné dôkazy, ktoré boli súdom
prvého stupňa teda správne zákonne procesne vykonané a potom aj takto vyhodnotené, pretože aj
podľa názoru krajského súdu tvoria ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov, ktoré na seba aj logicky
nadväzujú, pričom neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by ich vierohodnosť znižovala. Krajský

súdsabezvýhradstotožnilsúvahamiprvostupňovéhookresnéhosúduospôsobe,akýmsadostalaDNA
stopa obžalovaného na nájdené (svedkom I.) a zaistené veci na inkriminovanom mieste, čo obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu opakovane namietal a tiež v rámci odvolacích námietok, ktoré krajský
súd nepovažoval za kvalifikované a spôsobilé spochybniť relevantne preukázanú vinu obžalovaného
zo spáchania žalovaného skutku pod bodom 1. Nejde pritom teda o jediný dôkaz v tomto prípade tak,

ako sa to snažil obžalovaný prezentovať. Úvahy prvostupňového okresného súdu sú v tomto smere
jednoznačne presvedčivejšie a akceptovateľnejšie, než obžalovaným prezentovaná jeho obhajoba. Aj
krajský súd považuje za logický a správny záver v tom, že pokiaľ by so zaistenými vecami manipulovala
aj iná osoba ako obžalovaný, musela by byť stopa takejto osoby na týchto veciach, minimálne aspoň
sčasti, čo tomu tak nebolo a nie je a je to preto nepochybne dôkazom toho, že predmetné zaistené

veci patria bez akýchkoľvek rozumových pochybností obžalovanému aj napriek tomu, že on sa k veci
nevyjadril.

Pokiaľideoskutokpodbodom2,krajskýsúdúvodom,ajvzhľadomnaodvolacienámietkyobžalovaného
a jeho nekvalifikovaný pokus (prostredníctvom jeho obhajcu) namietať zaujatosť konajúceho senátu

odvolacieho súdu, pokladá za potrebné zdôrazniť, že vo veci predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho
krajského súdu pod sp. zn. 23To/19/2025 zo dňa 13. marca 2025 nepredstavuje v žiadnom smere
porušenie Tr. poriadku. Krajský súd v tomto rozhodnutí vytkol prvostupňovému okresnému súdu niektoré
jeho relevantné pochybenia, ale ani v najmenšom nevyslovil taký právny názor, ako sa obžalovaný
subjektívne snažil tendenčne, v rámci tohto druhého odvolacieho konania dokázať, že krajský súd

zaviazal okresný súd k tomu, ako má hodnotiť dôkazy. Je povinnosťou nadriadeného a odvolacieho
súdu v rámci prieskumu zisťovať, či prvostupňový okresný súd procesne správne postupoval a zákonne
hodnotil všetky vykonané, ale aj nevykonané, do úvahy pripadajúce dostupné dôkazy. Krajský súd
obžalovaným namietanom uznesení krajského súdu pod sp. zn. 23To/19/2025 zo dňa 13. marca 2025
postupoval iba legitímne takýmto zákonným spôsobom. Na jeho verejnom zasadnutí preto v tomto

smere námietku zaujatosti voči celému senátu odvolacieho krajského súdu, ktorú vzniesol obžalovaný
v tomto druhom odvolacom konaní, založenú iba na tomto dôvode, ktoré jeho úvahy nie sú nielen
akceptovateľné, ale v prvom rade predstavujú v súhrne jeho námietky voči procesnému postupu súdu,nie je možné považovať zo zákona za spôsobilú o nej konať (viď § 32 odsek 6 Tr. poriadku) tak, ako to
odvolací senát krajského súdu na verejnom zasadnutí, predsedom senátu aj zrozumiteľne vysvetlil.

Aj keď vo vzťahu k tomuto žalovanému skutku pod bodom 2 obžalovaný rovnako využil svoje zákonné
právo a nevyjadril sa, z jeho spáchania bol nepochybne usvedčený dôkazmi tak, ako na ne prvostupňový
okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a ktorými sú svedecké výpovede D. I.
a D. C., spolu s relevantnými listinnými dôkazmi a príslušnými znaleckými posudkami, ktoré sa tiež
vzájomne podporujú, nadväzujú na seba a tvoria tak ucelenú reťaz dôkazov, ktoré obžalovaného

zo spáchania tohto skutku bez rozumových pochybností usvedčujú. Prvostupňový okresný súd sa
pri hodnotení týchto dôkazov, najmä pokiaľ ide o svedeckú výpoveď D. I. z hľadiska vierohodnosti
správne, logicky a akceptovateľne podrobne vysporiadal. To platí aj pokiaľ ide o zákonnosť výpovede
tohto svedka z prípravného konania, ktorú nedôvodne obžalovaný namietal s poukazom na Smernicu
Európskeho parlamentu a Rady Európy (EU) č. 2016/1919 zo dňa 26. októbra 2016, ku ktorej porušenie
orgánmi činnými v trestnom konaní pri výsluchu tejto osoby aj podľa názoru krajského súdu nedošlo.

V tomto smere krajský súd odkazuje na správne uvádzané skutočnosti prvostupňovým okresným súdom
v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Po uskutočnení ďalšej prieskumnej povinnosti krajského súdu vo vzťahu k výroku o právnom posúdení
oboch žalovaných skutkov prvostupňovým okresným súdom v napadnutom rozsudku krajský súd

uvádza, že aj v tomto prípade súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri aplikácii Trestného
zákona použil a teda aplikoval Trestný zákon účinný od 15. marca 2024 v znení jeho novely - Zákon
č. 40/2024 Z. z., pretože jeho aplikácia bola v prejednávanom a posudzovanom prípade skutočne
významne priaznivejšia pre obžalovaného. Povinnosťou prvostupňového okresného súdu bolo aj
v súlade s vysloveným právnym názorom v skoršom rozhodnutí odvolacieho krajského súdu pod sp. zn.

23To/19/2024 zo dňa 13. marca 2025, bez narušenia skutkovej totožnosti oboch žalovaných skutkov,
so zreteľom na súčasné znenie oboch predmetných skutkových podstát presne identifikovať, resp.
označiť zaistené omamné látky v súlade so súčasnými zákonnými kritériami, čo prvostupňový okresný
súd správne vykonal a potom aj správne posúdil oba žalované skutky ako jednak trestný čin zločinu
neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 odsek 2, odsek 4 písm.

b) v spojení s § 135d písm. b)
Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 (žalovaný skutok pod bodom 1) a jednak ako trestný čin
zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou alebo psychotropnou látkou podľa § 173
odsek 1, odsek 3 písm. c) Tr. zákona účinného od 15. marca 2024 (skutok pod bodom 2). U oboch
boli totiž kumulatívne naplnené všetky štyri potrebné ich formálne znaky, t. j. subjekt, obžalovaný

ako dospelý páchateľ bez zistenia nepríčetnosti či jej relevantného zníženia, subjektívna stránka vo
forme priameho úmyslu (dolus directus), objektívna stránka – konanie obžalovaného, ktoré zreteľne
vyplýva z obsahu oboch žalovaných skutkov ako aj inak spoločný objekt útoku týchto dvoch trestných
činov spočívajúcich v ochrane nakladania s omamnými a psychotropnými látkami, s ktorými môžu
nakladať oprávnené subjekty iba v súlade s príslušnými zákonnými podmienkami. Obžalovaný medzi

tieto oprávnené subjekty s určitosťou nepatril a nepatrí.

V ostatnej časti prieskumnej povinnosti krajský súd dospel k záveru, že pri ukladaní trestu prvostupňový
okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34
odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu

a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti nápravy. Prvostupňový okresný súd nepochybil, keď dospel k záveru o neexistencii
poľahčujúcich (§ 36 Tr. zákona) a existencii jednej priťažujúcej okolnosti /§ 37 písm. m) Tr. zákona/
a správne pritom použil aj ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona a tiež ustanovenie § 41 odsek 2
Tr. zákona, ktorým ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa zásad tzv. asperačnej

– zostrujúcej zásady, kedy priťažujúcu okolnosť o spáchaní viacerých trestných činov už v súlade so
zásadou zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti správne nepoužil. Obžalovanému uložil potom
trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonnej sadzby podľa § 173 odsek 3 Tr. zákona – 7 rokov,
ktorého výmera ešte zodpovedá naplneniu očakávaného účelu trestu u obžalovaného. Vzhľadom na
jeho osobu a trestnú minulosť, u ktorého do úvahy prichádzala a prichádza preto aj prísnejšia výmera,

je výlučne už iba teoretickou úvahou, pri absencii odvolania prokurátora. Správne a zákonné je aj
zaradenie obžalovaného na výkon takto uloženého úhrnného trestu odňatia slobody do prísnejšieho
ústavu, do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na naplnenie zákonných
podmienok tak, ako na to správne prvostupňový okresný súd poukázal, pričom aj keby do úvahyprichádzalo prísnejšie zaradenie, toto by z dôvodu už uvádzanej absencie odvolania prokurátora možné
byť nemohlo. Správne a zákonné sú aj ďalšie výroky, a to trest prepadnutia veci a uložené ochranné
opatrenie – ochranný dohľad, čo len v súhrne podporí dosiahnutie naplnenia očakávaného účelu trestu

u obžalovaného.

Vzhľadom na uvedené dôvody preto odvolanie obžalovaného bolo krajským súdom ako nedôvodné,
podľa § 319 Tr. poriadku zamietnuté.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.