Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. január 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/117/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202873
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324202873.4

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou v právnej veci manželov: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. E. F. XXX/X, v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
G. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa pre doručovanie Centrum Slniečko n. o., so sídlom ul. Bottova 32/
A, Nitra a I. J. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. D. E. F. XXX/X, v konaní zastúpený JUDr.
Jaroslavom Kuchárom LL.M., advokátom so sídlom Budatínska 65, Bratislava-Petržalka, na návrh

manželky o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletým deťom: J. C., nar. XX.XX.XXXX a K. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov konania: A. B. C., K. C., nar. XX.XX.XXXX a I. J. C., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v F. L., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. L., vo zväzku
X, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. X r o z v á d z a .

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:

Mal. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. K., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do
striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom tak, že:

- otec bude vykonávať osobnú starostlivosť od piatku nepárneho týždňa od 18:00 hod. do piatku párneho
týždňa do 18:00 hod.,

- matka bude vykonávať osobnú starostlivosť od piatku párneho týždňa od 18:00 hod. do piatku
nepárneho týždňa do 18:00 hod.,

s tým, že rodičia sú navzájom o p r á v n e n í a p o v i n n í mal. deti si odovzdať a prevziať
v stanovený čas pred bydliskom rodiča, u ktorého osobná starostlivosť končí.

Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. deti na čas po rozvode zastupovať a spravovať ich majetok.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti sa výživné n e u r č u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka cestou splnomocnenej zástupkyne doručila dňa 08.08.2024 návrh na rozvod manželstva
aúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletýmdeťomnačasporozvode.Vpísomnomnávrhupoukázala
na to, že problémy so správaním manžela nastali krátko po uzatvorení manželstva, keďže manžel si

nikdy nevytvoril vzťah k jej rodičom, ktorí im podľa neho zasahujú do manželstva. Po pôrode prvej
dcéry jej matka nemohla pomáhať, keďže manžel jej to vyčítal a neprial si to. Celé roky má voči jejrodičom výhrady aj napriek tomu, že v určitom čase pre pokoj v rodine s nimi celkom obmedzila kontakt.
Smanželommajúúplneodlišnépohľadynaživot.Manželdookolaadonekonečnaopakujesvojedôvody,
pre ktoré si neželá, aby sa ona a deti stretávali s jej rodičmi. Situáciu vyhrocuje do extrémov, a to aj

v noci, kedy jej nedopraje oddych a spánok, neustále vytvára konfliktné situácie a núti ju počúvať jeho
dôvody. Ak odmieta, vyčíta jej, že nie je na jeho strane. Toto jeho naliehanie pociťuje ako príkorie.
Má právo, aj maloleté deti, stretávať sa s jej rodičmi. Situáciu chcela riešiť pomocou odborníka –
psychológa, ale manžel si nedokáže uvedomiť, že to on má problém. V spoločnej domácnosti sa s deťmi
necítia dobre. Staršia dcéra už má psychické problémy, navštevuje psychologičku. Sama psychologička

uviedla, že dieťa má problémy z nezdravého rodinného prostredia. Manželovo správanie pociťuje veľmi
zaťažujúco a sama má zdravotné problémy, ktoré majú zrejme príčinu v psychike. Nie je ďalej schopná
znášať konflikty a napätú situáciu v manželstve, preto sa obrátila o pomoc na Centrum Slniečko n.
o. Bolo jej s deťmi poskytnuté krízové bývanie v bezpečnom ženskom dome na utajenej adrese. Na
pojednávaní uviedla, že konflikty v manželstve boli od počiatku. Postupom času si vytvorili prostredie,
ktoré bolo stresujúce pre nich ako manželov ako i deti. Obnoviť spolužitie nechce. Síce s manželom

komunikujú ohľadne detí, ale o rozvode sa nerozprávajú. Niekedy na podnet detí idú spolu všetci na
výlet. Presťahovala sa do bytu, ktorý zakúpili jej rodičia. Od prerušenia spolužitia funguje striedavá
starostlivosť, v tom problém nevidí, keďže ohľadne potrieb a nákladov detí sa vedia dohodnúť. Manžela
má rada ako človeka, má k nemu úctu ako k iným ľuďom, ale nechce s ním žiť. Povahovo si nesadnú.
Hádali sa nielen kvôli jej rodičom, ale manžel jej vyčítal ako vyzerá, ako sa správa, že má ovisnuté ruky.

Totoriešilajpreddeťmi.Vnocimalpotreburiešiťjejrodičov,prípadnejehozdravotnéproblémy,zktorého
dôvodu ju budil. Intímne spolu nežijú asi tri roky pred prerušením spolužitia. Od prerušenia spolužitia je to
kľudnejšie. Nechce, aby deti mali manželov vzor správania, keď ju pred nimi ponižoval. Manžel má veľa
náboženských presvedčení. Za 10 rokov neriešili konflikty medzi sebou, len konflikty medzi manželom
a jej rodičmi, nikde sa neposunuli. Opustiť domácnosť chcela už vo februári minulého roka. Dohodli sa,

že to ešte skúsia na tri mesiace s podmienkou, že navštívia psychológa. Manžel trval na kresťanskom
poradenstve, na veriacom psychológovi. Navrhla mu, nech ho teda vyberie on, čo sa však nestalo. V lete
ako rodina boli na výlete aj kúpaliskách, ani tam to nefungovalo, boli nezhody. Chodila tam len kvôli
deťom. Síce sa rozprávali s manželom aj o jej negatívnych pocitoch, aj sa jej manžel snažil ospravedlniť,
ale z jej strane k zásadnej zmene nedošlo. V domácnosti aj s deťmi jej manžel pomáhal. Ani v období

keď s jej rodičmi prerušili kontakt, sa vzťahy s manželom nezlepšili. Myslí si, že jej rodičia si povedali
len svoj názor, počas spolužitia im pomáhali s deťmi. Staršia dcéra sa doma pomočovala, resp. ju budili
v noci, aby tomu predišli. Teraz jej to ustúpilo. Po pojednávaní (26.11.2024 – poznámka súdu) jej manžel
povedal, že ju ľúbi a aj teraz by si ju kedykoľvek zobral. Spolužitie neobnovili, ale bola v jeho domácnosti,
keďže deti mali zdravotné problémy. Sama nepočula svojich rodičov sa pred deťmi nevhodne vyjadrovať

na manžela. Aj keby teraz manžel hocičo urobil, nechce s ním žiť. V záverečnom vyjadrení navrhla
manželstvo rozviesť a schváliť rodičovskú dohodu. Chápe, že deťom je najlepšie v úplnej rodine, ale
toto je o vzťahu manželov, ktorý prestal fungovať. Ak sa ako rozvedení budú snažiť žiť čo najpokojnejšie,
prospeje to aj deťom. Súd nemôže nariadiť, aby sa vrátila k manželovi kvôli deťom.

2. Manžel s rozvodom nesúhlasil. V písomnom vyjadrení súdu doručenom 23.09.2024 poukázal na to,
že všetky problémy, ktoré mali a majú v manželstve, sú v súvislosti s rôznymi predstavami o úlohe
svokrovcov v ich manželstve a výchove detí. Ako zaťa ho nikdy neprijali. Čelil z ich strany ponižovaniu,
zosmiešňovaniu aj fyzickému útoku. Nerešpektovali žiadne pravidlá, ktoré im s manželkou dali vo vzťahu
k deťom. Nezhody považuje za výsledok nátlaku svokrovcov na manželku, nakoľko keď sa s nimi určitý

čas nestretávali, nezhody vymizli. Svokrovci k nim chodili bez ohlásenia (mali kľúč) a zaklopania. Na
jeho naliehanie manželka vyžiadala kľúč späť. Poprel, že by manželke a deťom zakazoval stretnutie so
svokrovcami. Len sa snažil určiť hranice napr. 1 – 2-krát za dva týždne. V prípade potreby aj viackrát.
V čase narodenia staršej dcéry sám vozil manželku s dcérou ku svokrovcom. Nie je pravdou, že by
úmyselne situácie vyhrocoval alebo manželke nedoprial oddych. V roku 2019 ho svokor chytil pod krk,

keďžemuvyčítal,žekúpilidcérečokoládu.Svokormutvrdil,žejenarušenýamásadaťliečiť.Nazáklade
rady kňaza asi na tri mesiace obmedzili styk so svokrovcami a následne im spoločne s manželkou
napísali list ako si predstavujú vzájomný vzťah a zároveň sa vymedzili voči určitým situáciám. Svokrovci
pravidlá niekedy rešpektovali, inokedy nie. V decembri 2023 svokrovci kúpili byt, aby mala kde manželka
po rozchode s ním odísť. Odvtedy ju intenzívne presviedčali a vyvíjali na ňu nátlak, aby od neho odišla.

Keď deti išli do krízového centra, boli vyplašené. Začal sa s nimi stretávať po podpísaní rodičovskej
dohody. Odkedy sú deti v striedavej starostlivosti, staršia si obhrýza nechty a mladšia si často dáva vlasy
do úst. Predtým to nerobili. Má veľkú túžbu a záujem upevniť a znovu zjednotiť rodinu. Na manželke mu
záleží, ľúbi ju ako aj deti. Dôvody rozvratu, ktoré manželka udáva, sú podľa neho riešiteľné za odbornejpomoci psychológa. Manželka spoločnú návštevu psychológa odmieta s tým, že problém má len on.
Manželka situáciu nemusela riešiť takýmto spôsobom, ktorý škodí najmä deťom. Nikdy ju nijako netýral,
nebol voči nej násilný, preto nebol dôvod, aby využila služby centra pre týrané ženy. Žiadal, aby im

súd nariadil navštevovať psychológa. Na pojednávaní uviedol, že mali problémy aj ťažšie obdobie, ale
tento rok (rok 2024 – poznámka súdu), minimálne od marca k žiadnemu konfliktu nedošlo. Aj s deťmi sa
o tom rozprával, aké je to dobré obdobie, bez hádok. Nie je pravdou, že by sa staršia dcéra pocikávala,
pretože ju sám pred polnocou nosil na WC. Mal. J. mu povedala, že odkedy je striedavá starostlivosť,
tak je K. u mamy nezvládnuteľná, neposlúcha, je nepokojná, dostala po zadku. U neho je to inak, lebo

je prísnejší. Od prerušenia spolužitia alebo po návrate z krízového centra ako keby mala manželka
problém so zvládaním krízových situácií. Deti majú nepokojný spánok, vykrikujú zo sna. Aj manželka
bola zo svojich rodičov nervózna. Pokiaľ niečo neurobila podľa mamy a napr. telefonovali, mama jej
zložila. Po telefonáte s mamou zvykla byť aj uplakaná. Potvrdil, že chcela domácnosť opustiť už vo
februári. Po dohode tomu ešte dali šancu. Vtedy boli tri mesiace bez konfliktov, preto nevidel dôvod riešiť
psychológa. Následne udávala manželka, že je toho na ňu veľa, potrebuje popremýšľať, tak odišla do

bytu, v ktorom teraz býva. Deti zostali u neho s tým, že po týždni pôjdu k nej. Následne prišiel v piatok
domov a manželka s deťmi bola odsťahovaná a až cez jej právnu zástupkyňu sa dozvedel, že odišla.
Pred prerušením spolužitia s ňou túžil komunikovať, zistiť kde je problém a aby mu uviedla, kde u neho
vidí chyby. Manželka to odmietla s tým, že je unavená. Túži po tom, aj tomu verí, že budú všetci spolu,
aj deťom to povedal. Samé deti uvádzajú, aké je to zvláštne, keď sú u neho pri stole traja. Od prerušenia

spolužitia sa o rozvode s manželkou nerozprával, nechcel ju vystavovať napätiu. Chcel by napraviť čo
pokazil a zmeniť, čo by vedel. Myslí si, že jej nedal dosť pozornosti, lásky, lebo sa všetko „točilo“ okolo
detí. Už pred rokom mu uvádzala, že by niekam mohli ísť len dvaja, že jej to chýba. Sám má problémy
so srdcom. Vyhľadal viacerých psychológov, ktorí mu uviedli, že na neho vyplývajú svokrovci pocitom
strachu.Uviedol,že90%konfliktovbolootom,žeriešili rodičovmanželky.Nepamätási,žebymanželku

urážal, čo sa týka jej výzoru. Ak niečo také povedal, veľmi ho to mrzí a ospravedlňuje sa za to. Vidí, aký
dosah má na deti striedavá starostlivosť. Mladšia dcéra by počas pobytu u matky chcela už ísť k nemu
skôr, staršia keď je v jeho domácnosti, stále pozerá do kalendára, keďže by chcela ísť skôr k mamine.
Matka už aj s mladšou dcérou musela vyhľadať psychológa. V čase keď manželka s deťmi odišla do
krízového centra, so dotazoval jej právnej zástupkyne na dôvod, či bola z jeho strany týraná. Bolo mu

uvedené, že nie, ale majú s manželkou rozdielny pohľad na život a maloletá J. sa pocikávala zo situácie
v rodinnom živote. Opätovne poukazoval na to, že voči útokom svokrovcov sa musel opakovane brániť,
musel si hájiť svoju pozíciu otca. Aj v súčasnosti pretrvávajú negatívne vyjadrenia rodičov manželky
na jeho osobu. Deťom povedali, že nie je normálny. Poukázal na to, že 31.12.2024 manželka prišla
do jeho domácnosti, kde zotrvala až do piatku (03.01.2025 – poznámka súdu). Robili program deťom,

boli na výlete, manželka u neho prespala. Následne v jeho domácnosti bola aj cez víkend. Absolútne
žiaden konflikt medzi nimi nebol, deti boli šťastné. Manželka bola veľmi jemné a samé deti sa pýtali,
prečo to takto nemôže byť ďalej. Pokiaľ by tým vedel rodinu zachrániť, nech si rodičia manželky v ich
domácnosti robia čo chcú, strpí to kvôli deťom, aby boli šťastné a rodina pokope. Stále mu nie je zrejmé,
čo by mal urobiť pre záchranu manželstva. V záverečnom vyjadrení poukázal na to, že má záujem na

riešení situácie s cieľom obnoviť manželské spolužitie. Má za to, že vzťahy s manželkou nie sú tak vážne
atrvalorozvrátené,žebynebolomožnéobnoviťmanželskéspolužitie.Manželianemajúmimomanželský
vzťah a odluka zatiaľ trvá len pol rok. Napriek odluke trávia ako rodina spoločne čas – výlety, sviatky.
Počas manželstva zažili množstvo pekných spoločných chvíľ, ale aj ťažšie chvíle, ktoré doteraz spolu
dokázali prekonať. Rodičia manželky ho nikdy neprijali, nerešpektovali rozhodnutia rodičov ohľadne detí,

či sa negatívne prenášalo do manželstva. Ďalej poukázal na to, že ani u jedného z manželov nedošlo
k neplneniu povinností vyplývajúcich z § 18 a 19 Zákona o rodine. Pre deti by bolo najlepšie, aby vyrastali
v kompletnej rodine, preto žiadal návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Pre prípad rozvodu manželstva
navrhol schváliť rodičovský dohodu zo dňa 06.08.2024 s modifikáciou na pojednávaní

3. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

3.1 Manželia si vytvorili domácnosť v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manžela. Spolužitie
prerušili keď manželka s maloletými deťmi bola ubytovaná v zariadení „Bezpečný ženský dom,“ ktorý
prevádzkuje Centrum Slniečko n. o. Nitra. Do prerušenia spolužitia manželia spoločne hospodárili,

zabezpečovali starostlivosť o svoje maloleté deti. Intímny život neviedli už asi tri roky pred prerušením
spolužitia. Obaja manželia sa zhodli v tom, že od začiatku manželstva bol problémový vzťah medzi
manželom a rodičmi manželky, ktorí voči manželovi mali výhrady. Z uvedeného dôvodu medzi manželmi
dochádzalo k opakovaným konfliktom, ktoré vyústili až do fyzického napadnutia manžela zo stranyotca manželky v januári 2019, ktorú skutočnosť manželka nerozporovala. Následne manželia rodičom
manželky (máj 2019) adresovali list o ich predstavách a postojoch, ktoré by mali rodičia manželky
rešpektovať vo vzťahu k nimi uznávaným hodnotám a predstavám ohľadne výchovy maloletých detí.

Počas pandémie Covid 19 rodičia manželky domácnosť manželov nenavštevovali, následne sa situácia
vrátila do stavu pred pandémiou, ktorú skutočnosť taktiež manželka nerezporovala i keď snahu jej
rodičov nepovažovala za nadmerné zasahovanie do vzťahu manželov. Neustálu snahu manžela riešiť
problematické vzťahy s jej rodičmi, príp. jeho nepriaznivé psychické rozpoloženie najmä vo večerných
hodinách pociťovala zaťažujúco. Už vo februári minulého roka manželka hodlala spoločnú domácnosť

opustiť, ktorú skutočnosť manžel potvrdil. Obaja manželia náprave vzťahu dali šancu s tým, že sa
zúčastnia psychologického poradenstva. K tomu však nedošlo, keď manžel neuviedol psychológa,
ktorý by mu vyhovoval (rešpektujúci jeho náboženské vyznanie – poznámka súdu) a ako sám uviedol,
nepovažoval to už za potrebné, nakoľko tri mesiace podľa jeho názoru ku konfliktom v manželstve
nedochádzalo.Vpredmetnomobdobívšakmanželkadospelakzáveru,žezostranymanželasariešenie
problémov neposunulo a zároveň sa manžel pre ňu nevhodným spôsobom vyjadroval k jej správaniu

a výzoru. Od októbra 2024 manželka býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej rodičov. Rodičia od augusta
2024 realizujú striedavú osobnú starostlivosť v týždenných intervaloch. Zhodne potvrdili, že ohľadne
záujmov a potrieb maloletých detí sú schopní aj naďalej komunikovať.

4. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné

spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

5. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

7. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

8. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

9. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Akso striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu
detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a
harmonického spolužitia. Porušovanie tejto osobnej povinnosti môže byť príčinou rozvratu vzťahov
medzi manželmi. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast
a blaho všetkých svojich členov, najmä maloletých detí. Má byť priestorom pre harmonický rozvoj

osobnosti dieťaťa, jeho charakteru a osvojovania si hodnôt. Vzhľadom na to, by rodinné prostredie malo
byť zdravé, mala by v ňom vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky.

25. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu
vzťahov medzi manželmi. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu manželstva je jeho kvalifikovaný

rozvrat. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať, či je manželstvo
dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené. Dostatočnosť oboch je preukázaná vtedy,
ak súd dospeje k záveru, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávaťobnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu
na rozvod.

26. Manželstvo totiž nie je len právny stav, či právny pomer, ale životným spoločenstvom, ktoré sa
má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou. Má vytvárať
zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre
vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa
snažia preklenúť vzájomným kompromisom, resp. odpustením, t. j., aby sa vo všeobecnosti vytvorili

priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny, vrátane maloletých detí.

27. V prejednávanej veci bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo a trvalo
rozvrátené. Manželia spolu nežijú síce „len“ od leta 2024, avšak podľa ich zhodného vyjadrenia vážne
problémy v manželstve začali riešiť minimálne vo februári 2024, kedy sa manželka už plánovala
odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Manželia intímne spolu nežijú už vyše troch rokov. Od prerušenia

spolužitia spoločne nehospodária. Síce aj od prerušenia spolužitia zvyknú tráviť spoločne voľný čas,
napr. sviatky, výlety, k čomu manželka podľa jej vyjadrenia pristupuje v záujme spoločných maloletých
detí. Obaja zhodne potvrdili, že konflikty a hádky medzi nimi začali už po uzatvorení manželstva, pričom
za ich základný dôvod označili problematický vzťah rodičov manželky k manželovi. Je evidentné, že
manželstvo účastníkov konania nespĺňa žiadnu zo spoločenských funkcií predpokladaných Zákonom

o rodine. Manžel síce verbálne počas celého konania pred súdom prezentoval snahu o nápravu
narušených vzťahov, avšak žiadne reálne kroky neurobil. Dokonca sám nepovažoval na jar minulého
roka potrebu osobnej psychologickej pomoci manželom, ktorú navrhla manželka. Aj pokus súdu o
nápravu narušených vzťahov medzi manželmi prostredníctvom odborného poradenstva poskytnutého
manželom na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Levice, bol pre nezáujem manželky neúspešný. V danom prípade nie je predpoklad možnej reparácie
vážne narušených vzťahov medzi manželmi, keď manželka kategoricky poprela možnosť obnovy
manželského a partnerského spolužitia. Tento jej nemenný jednoznačný postoj, ktorý svedčí o tom,
že v manželstve už nemieni zotrvať, je znakom trvalého rozvratu manželstva opodstatňujúceho jeho
rozvod. Súd poukazuje na to, že ak jeden z manželov presvedčivo deklaruje nezáujem zotrvať v

manželstve, nemožno ho (a to ani súdnym rozhodnutím) nútiť, aby v manželstve zotrval. V tomto
prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, len na základe zamietnutia návrhu na rozvod,
keď k náprave vzťahov medzi manželmi nedošlo ani v priebehu konania, pričom ani jeden z manželov
od začatia konania v tomto smere neurobil žiaden reálny krok. Súd dospel k záveru, že odchod
manželky zo spoločnej domácnosti nie je len skratovým konaním ako sa zrejme domnieva manžel, ale je

následkom dlhoročných nedoriešených, opakujúcich sa problémov manželov a signálom straty jej citovej
náklonnosti k manželovi, znemožňujúcim plnenie účelu manželstva. Rozvod manželstva podľa názoru
súdu nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, pretože ich záujmom je vyrastať v atmosfére šťastia,
lásky, porozumenia, stability, tolerancie, harmónie, pričom vzťahy medzi rodičmi už nie sú schopné
túto atmosféru zabezpečiť. Tomu nasvedčuje aj správa psychologičky, v ktorej odbornej starostlivosti je

maloletá dcéra účastníkov, J., z ktorej je zrejmé, že dieťa vykazuje zvýšenú mieru stresu a anxiozity,
celkovú emocionálnu nezrelosť, neschopnosť vyhodnotiť situáciu kriticky s ohľadom na vlastné dobro.
Bolo odporučené neprenášať konflikty medzi rodičmi na maloletú, nezaťahovať ju do sporov, jednať
s ňou korektne, pravdivo primerane jej veku, neriešiť emocionálne náročné témy v jej prítomnosti,
neprenášať zodpovednosť a vinu za správanie dospelých na ňu. Potrebuje pokojné prostredie, kde sa

môže harmonicky rozvíjať. Súd sa stotožňuje s tvrdením manžela, že pre maloleté deti je najideálnejšie
vyrastať v úplnej rodine, avšak len za predpokladu, že rodičia sú schopní vytvoriť priaznivú a kľudnú
rodinnú atmosféru, nevystavujú mal. deti konfliktným situáciám týkajúcich sa dospelých a tým psychickej
nepohode a neistote.

28. Súd zdôrazňuje, že síce rozvodom manželstva zaniknú partnerské vzťahy medzi manželmi,
avšak rodičmi spoločných maloletých detí zostávajú naďalej, z ktorého dôvodu je v záujme riadneho
psychického a fyzického vývinu maloletých detí, aby rodičia naďalej boli rodičmi kooperujúcimi,
prejavujúcimi si vzájomnú úctu a rešpekt, nevystavovali maloleté deti emočne náročným situáciám a
spoločne (i v prípade potreby za súčinnosti odbornej pomoci) im pomohli zvládnuť novú – porozvodovú

situáciu. Je nežiaduce, aby manžel živil v maloletých deťoch nádej na obnovenie rodinného spolužitia,
keď tieto jeho predstavy nie sú reálne a tým deti udržiava v neistote. Súd tiež apeluje na manželku, aby
svojim rodičom vysvetlila nevhodnosť ich negatívnych vyjadrení pred mal. deťmi na ich otca.29. Príčinu rozvratu súd ustálil na strane oboch manželov, ktorí plynutím času začali mať rozdielne
názory na život, spôsob a rozsah udržiavania rodinných väzieb s rodičmi manželky, ktorú skutočnosti
vyúsťovali do opakovaných vzájomných konfliktov, a to i v prítomnosti maloletých detí a viedli k citovému

odcudzeniu manželky.

30. Výrokom II. rozsudku súd na čas po rozvode manželstva schváli dohodu rodičov o výkone ich
rodičovskýchprávapovinností,nakoľkojecelkomvzáujmemaloletýchdetí.Spoukazomnaskutočnosť,
že rodičia nie sú oprávnení proti výroku o schválení rodičovskej dohody podať odvolanie a kolízny

opatrovník sa svojho procesného práva podať opravný prostriedok vzdal, súd v súlade s § 221 písm.
a) CSP tento výrok rozsudku neodôvodňuje.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti výroku I., III. rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.
Rodičia proti výroku II. nie sú oprávnení podať odvolanie (§ 122 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ).