Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204258
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4418204258.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E., F. A. X , právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská
& Štofková s.r.o., Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: A. D., nar.
XX.X.XXXX, samostatne zárobkovo činná osoba s miestom podnikania 941 35 Dubník č. 556, IČO:
30 993 911, zastúpený splnomocneným zást.: JUDr. Helena Kontrová, advokátka 941 32 Semerovo, č.
414, o zaplatenie 5.554,- eur s prísl. oproti povinnosti vrátiť žalovanému hnuteľné veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, a to v rozsahu 100%.

III. Súd štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboupodanouvtejto vecidňa20.08.2018domáhalaodžalovanéhozaplatenia sumy
2.897,- eur s príslušenstvom a to oproti jej povinnosti vydať žalovanému radiátory. Žalobkyňa žalobcu
odôvodnila nasledovne:
Čo sa týka pôvodne žalovanej sumy 2.897,- eur, táto pozostávala z časti ceny zo strany žalovaného
dodaných 10 kusov radiátorov v sume 1.605,- eur, ďalej zo sumy 1.292,- eur predstavujúcej škodu –

cenu maľovky, ktorú maľovku jej znehodnotili radiátory a titulom trov konania si uplatnila 750,- eur /
cena súkromného znaleckého posudku/. Svoju žalobu zdôvodnila tým, že v priebehu roku 2014 uzavrela
so žalovaným ústnu zmluvu o dielo na výmenu radiátorov, t.j. demontáž pôvodných a montáž nových
hliníkovo medených v jej rodinnom dome, s tým, že typ radiátorov, t.j. značky Regulus, jej navrhol
žalovaný. Keďže ich ona nepoznala, navrhol jej, aby si ich prezrela v autosalóne Ford v Nových
Zámkoch, kde boli tiež montované. Žalovaný jej urobil v 1. fáze najskôr cenovú ponuku na 4 radiátory
v sume 1.783,- eur / založená v spise pod č.l. 4/ , ktoré radiátory jej následne namontoval v dome

v mesiacoch máj, alebo jún 2014 a o niekoľko mesiacov neskôr, avšak taktiež v roku 2014, jej
namontoval zvyšných 6 kusov radiátorov, za ktoré mu žalobkyňa zaplatila sumu 1.529,61 eur/ sume
je uvedená v dodacom liste založenom na č.l.5 /. Obe tieto sumy vyplatila žalovanému do vlastných
rúk. Zároveň jej žalovaný odovzdal doklad: ,,Karta gwarancyjna a regulacja hydrauliczna instalacji co“,
s tvrdením, že na radiátory, ktoré jej namontoval, dáva výrobca záruku 25 rokov. Po montáži oboch
várok radiátorov dala žalovaná v roku 2014 vymaľovať všetky miestnosti, kde boli radiátory v dome
menené. V rámci vykurovacej sezóny v roku 2015, v zimných mesiacoch, sa jej objavili nad niektorými

radiátormi na stenách mierne čierne šmuhy, nevedela si však vysvetliť ich pôvod, preto to oznámila
žalovanému, ktorý jej povedal, že steny sú čierne od prachu, ktorý sa usádza na telese radiátora, ktorý sa
teplom spaľuje a že je to v poriadku s tým, že jej radiátory prepláchne. Tento spôsob riešenia problému
sa jej nepáčil, nesúhlasila s ním, pretože potom by bolo podľa nej potrebné preplachovať radiátory pokaždej vykurovacej sezóne. Keďže ju žalovaný ubezpečoval, že nejde o žiadny veľký problém dúfala,
že sa to nebude opakovať, pričom vo vykurovacej sezóne 2016-2017 zostala situácia nezmenená.
Koncom roka 2017, kedy začala nesledujúca vykurovacia sezóna, sa ale zadymenie radiátorov začalo

výrazne zhoršovať a skončilo to tým, že sa vytvorili mohutné čierne usadeniny a šmuhy na stenách nad
každým radiátorom až po plafón, na vypínačoch, na skriniach. Uvedené zachytila aj jej čistička, kde filter
zostal čierny. Napriek viacerým telefonátom žalovaný tvrdil to isté, preto mu dňa 23.01.2018 doručila
reklamáciu, keďže nadobudla jednoznačný dojem, že problém je v radiátoroch. Žalovaný na tento jej list
reagoval listom zo dňa 12.02.2018 s tým istým odôvodneným, ako jej uvádzal pri ústnych telefonátoch.

Keďže ona s takýmto vybavením reklamácie nesúhlasila, oslovila znalkyňu E. G., ktorá vypracovala
znalecký posudok č. 5/2018 so záverom, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou má za to, že
zhotovené dielo – rekonštrukcia vykurovacieho systému inštaláciou nevhodných vykurovacích telies, sú
príčinou vzniku zadymenia a znečistenia stien nad radiátormi v celom jej dome. Vzhľadom na uvedené
zistenia žalobkyňa dňa 10.07.2018 zaslala žalovanému opätovnú reklamáciu spolu s vypracovaným
znaleckým posudkom s a oznámením, že ruší zmluvu o dielo (odstúpením od nej podľa § 507 odsek 1

a § 48 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa bola tohto názoru, že týmto odstúpením od zmluvy vznikla
zmluvným stranám povinnosť vydať si navzájom plnenia, ktoré si poskytli. Žalovaný jej však ani túto
opätovnú reklamáciu/ ani odstúpenie od zmluvy/ neuznal. Žalobkyňa aj v priebehu konania pred prvým
rozhodnutím vo veci naďalej tvrdila, že jej dvoma dodávkami v priebehu roka 2014 žalovaný demontoval
staré a dodal namontoval nové radiátory. Namontoval jej radiátory značky,,Regulus“ v počte 10 ks, ktoré

jej aj sám odporučil a ktoré jej umožnil si pred dodaním pozrieť v predajni ,,Ford“. Aj v rámci výpovede
znovu uviedla že jej žalovaný urobil cenovú ponuku najskôr na 4 ks radiátorov a to s cenou 1.783,-
eur a tieto podľa tvrdenia žalobkyne mali byť namontované v mesiacoch máj a jún 2014. Že o niekoľko
mesiacov, podľa žalobkyne tiež v roku 2014, došlo k namontovaniu ďalších 6 ks radiátorov, za ktoré
zaplatila podľa dodacieho listu sumu 1.529,61 eur. Že po montáži radiátorov dala vymaľovať všetky

izby, v ktorých boli radiátory montované, s tým, že už počas vykurovacej sezóny 2015 sa začali na
stenách objavovať najskôr mierne čierne šmuhy, čo žalovaný podľa žalobkyne zdôvodňoval prachom
nachádzajúcim sa na telese radiátorov. Že vo väčšom rozsahu sa šmuhy objavili vo vykurovacej
sezóne roku 2017-2018. Preto žalobkyňa v januári 2018 zaslala žalovanému reklamáciu, mala zato,
že problém je jednoznačne v radiátoroch. Keďže so spôsobom vybavenia reklamácie spokojná nebola,

dala si vypracovať vyššie uvedený znalecký posudok a súčasne protokol o skúške č. 28916/2019 na
prítomnosť hliníka vo vzduchu v rodinnom dome, ktorý taktiež založila do spisu. K žalobe žalobkyňa
priložila rukou písaný rozpis radiátorov, zrejme príslušenstva k radiátorom a ich nacenenie a to bez
konkrétneho dátumu a dodací list zo dňa 11.8.2014. Taktiež doklad o poskytnutí garancie v poľskom
jazyku. Ďalej pripojila reklamáciu zo dňa 23.1.2018, odpoveď žalovaného z 12.2.2018, opakovanú

reklamáciu z 10.7.2018 a list žalovaného z 24.7.2018.
2. Žalovaný uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu poprel, jeho dôvodnosť neuznal ani len z časti
a súčasne z dôvodu opatrnosti vzniesol námietku premlčania a tiež uviedol, že v predmetnom
prípade došlo aj k preklúzii práva, na ktorú musí súd prihliadať ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. V tejto
súvislosti poukázal na ustanovenie § 646 odsek 1 Občianskeho zákonníka upravujúceho záručnú dobu,

na ustanovenie § 649 a § 583 Občianskeho zákonníka upravujúce povinnosť vec reklamovať v záručnej
dobe, pod následkom zániku práva. Žalovaný mal za to, že v danom prípade je záručná doba 24
mesiacov a k tvrdeniu žalobkyne, že výrobca dáva na predmetné radiátory záruku v trvaní 25 rokov pri
použití v objektoch s mikroklímou charakteristickou pre bytové, kancelárske, úradné priestory... , tak
k tomu uviedol, že je to pravda, avšak táto záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa vzťahovala

len na nevyskytovanie sa korózie, na tesnosť vyhrievacích telies a trvácnosť náterov, o čo v tomto
prípade nešlo, keď aj znalkyňa / H. G./ konštatovala inštaláciu nevhodných vykurovacích telies, s ktorým
tvrdením ale žalovaný nesúhlasil. Žalovaný súčasne poukázal na to, že posledná fáza montáže aj
podľa vyjadrenia žalobkyne nastala v roku 2014 a žalobkyňa si nárok z vád uplatnila až v roku 2018,
t.j. po uplynutí 24 mesačnej doby nedošlo. Počas celého trvania záručnej doby nebol predmet zmluvy

zo strany žalobkyne odovzdaný do opravy. Žalobca sa vyjadril aj k tvrdeniu žalobkyne, že ho v roku
2016 telefonicky kontaktovala s tým, že stena nad jedným radiátorom v obývačke je mierne sfarbená.
Žalovaný popísal telefonát tak, že sa týkal v prvom rade oznámenia, že vrch radiátora bol mechanicky
poškodený–dotlačenýurčitouosobouzdomácnostižalobkyne.Žalovanýpriprehliadkeoznámil,ževrch
radiátora sa dá mierne vytlačiť, ale že to poškodenie radiátora zostane viditeľné. V súvislosti s mierny

sfarbením steny žalovaný navrhol žalobkyni preplach telesa, ktorý mal zamedziť takémuto javu, toto
však žalobkyňa odmietla, že to nie je potrebné. A čo sa týka údajnej vady, na ktorú poukazovala žalovaná
a ktorej existenciu on rezolútne poprel, jednalo by sa v tomto prípade o vadu odstrániteľnú, pričom k jej
odstráneniu nedošlo v dôsledku neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobkyne. Preto podľa žalovanéhožalobkyni nevznikol nárok z vád uplatnený žalobou. K uplatnenej náhrade škody, t.j. uplatnenej cene
maľovky, tak ani takýto nárok žalobkyni podľa žalovaného nevznikol a to s poukazom na to, že ak
by tu aj bola nejaká vada, jednalo by sa o odstrániteľnú vadu, pričom táto mala byť podľa § 504

Občianskeho zákonníka reklamovaná bez zbytočného odkladu po vyskytnutí sa vady. Aj keď ide len
o poriadkovú lehotu, jej nedodržanie môže mať význam z hľadiska zodpovednosti za škodu podľa § 420
Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že už pri prvom telefonáte žalobkyni
navrhol preplach radiátorov, čo však žalobkyňa odmietla. Na ilustráciu žalovaný uviedol príklad, že
v prípade, ak by spotrebiteľ oznámil operátorovi, že telefón, ktorý si zakúpil na jednej z jeho pobočiek sa

samovoľne vypína, pričom by ho neodovzdal do opravy a na reklamačné konanie s odôvodnením, že
veď je to občas a dá sa s tým fungovať a až po uplynutí záručnej doby by reklamoval predmetný telefón,
napríklad z dôvodu, že sa už vypol úplne, tak takýto spotrebiteľ by taktiež nemal nárok na úspech.
Žalovaný výsledky súkromného znaleckého posudku /Vypracované H. E. G./ odmietol , nesúhlasil
s nimi, mal za to, že tento posudok vychádzal len z domnienok a tvrdení žalobkyne, ktoré on považuje za
nepravdivé, skresľujúce pravdu. Ďalej žalovaný poukázal na to, že znalkyňa vychádzala len z podkladov

zadovážených od žalobkyne, že on nebol kontaktovaný, pretože ak by bol kontaktovaný, mohol predložiť
dokumenty, na základe ktorých by bol znalecký posudok iný. Žalovaný teda tvrdenia žalobkyne v celom
rozsahu popieral. Počas celého konania tvrdil, že ním odporučené a dodané radiátory sú vhodné do
domu žalobkyne, že nie súd príčinou zadymenia, že tento typ radiátorov montoval mnohým zákazníkom
a žiadne problémy takého typu, ako ich popisuje žalobkyňa s nikým nemal. Že ním dodané radiátory sú

riadne certifikované, ich použitie na území SR je právne prípustné, že inštalácia týchto radiátorov bola
vykonaná v poriadku. Uviedol, že nie je možné, aby radiátory vypúšťali hliník, pretože majú medenú
konštrukciu. Tvrdil, že nemohli prepúšťať nič, pretože by sa to prejavilo vytekaním vody z radiátora, čo
ale zistené nebolo. Žalovaný mal zato, že šmuhy na stenách nemohli spôsobiť radiátory zadymením,
k čomu pripojil aj odborné vyjadrenie I. H. A. J., K. a tiež hodnotenie protokolu o skúške č. 28916 na

prítomnosť hliníka / ktorý bol preložený žalobkyňou / vypracované spoločnosťou IVMA STU, s.r.o./. Mal
za to, že ak aj vôbec nejaké zadymenie bolo, tak to spôsobilo niečo iné, ale určite nie ním dodané
radiátory. Súčasne tvrdil, že k dodávke a montáži predmetných radiátorov došlo v dvoch etapách, nie
však v tom čase , ako uvádza žalobkyňa, on tvrdil, že prvá várka radiátorov bola žalobkyni dodaná
už v roku 2010. Preto spochybnil celé tvrdenie žalobkyne o nekvalite radiátorov. Naopak mal zato, že

žalobkyňa bola spokojná s radiátormi, ktoré jej dodal v roku 2010, inak by si neobjednávala ďalšie v roku
2014. Mal za to, že zmluva bola uzavretá riadne, že dielo nemalo vady. Žalovaná ich ani v dvojročnej
zákonnej lehote nereklamovala, preto akýkoľvek jej nárok z vád / aj odstúpiť od zmluvy/ jej už zanikol zo
zákona a nemožno ho v súdnom konaní priznať. Tiež tvrdil, že ak by aj vada bola, čo ale jednoznačne
poprel, jednalo by sa o odstrániteľnú vadu.

3. Podaním zo dňa 2.9.2021 žalobkyňa navrhla zmenu žaloby v znení, ako ju pripustil súd na
pojednávaní konanom dňa 16.11.2021. Po pripustení zmeny žaloby petit znel nasledovne:
,,Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.312,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
1.3.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku oproti povinnosti žalobkyne vydať
žalovanému 10 ks radiátorov REGULUS a to :

1 kus R6/200 s termohlavicou,
1 kus R8/120 s termohlavicou,
1 kus R8/130 s termohlavicou,
1 kus R2/200 s termohlavicou,
3 kusy R6/120 s termohlavicou,

1 kus R6/060 s termohlavicou,
1 ks R8/100 s termohlavicou,
1 ks R6/140 s termohlavicou, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 2.242,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. “
Podľa takto zmeneného petitu žaloby žalobkyňa žiadala od žalovaného vrátiť celú sumu, ktorú

žalovanému za dodávku a montáž radiátorov zaplatila vo výške 3.312,- eur a sumu 2.242,- eur,
pozostávajúcu zo sumy 1.292,- eur za maľovku, zo sumy 750,- eur za znalecky posudok vypracovaný
H. G. a zo sumy 200,- eur za posudok vypracovaný H. L..
4. Na základe rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí prvým rozsudkom
sp.zn. 5Csp/108/2018-457 zo dňa 16.11.2021 tak, že v časti žalobe vyhovel a v časti ju zamietol.

Mal za to, že sa žalobkyňa domáhala od žalovaného titulom odstúpenia od zmluvy o dielo z dôvodu
vadného plnenia vrátenia celej sumy, ktorú zaplatila žalovanému za dodávku a montáž radiátorov
a súčasne si uplatnila aj nárok na náhradu škody spôsobenú vadným plnením a to oproti jej povinnosti
vydať žalovanému radiátory s príslušenstvom. Pri rozhodovaní súd vychádzal najmä z v tom časevykonaného znaleckého dokazovania / súdu boli predložené dva súkromné znalecké posudky – H. G.
a H. L.- doplnený podaním z 8.11.2021- č.l. 437 v spise/. Aj s poukazom na takto vykonané znalecké
dokazovanie súd dospel k záveru, že k dodávke diela chýbal projekt obsahujúci napr. spôsob výpočtu

strát , hydraulické vyregulovanie, nadimenzovanie vykurovacích telies. T.j. súd mal pochybnosti o tom,
či predmet diela bol dohodnutý a špecifikovaný jasne, určite a zrozumiteľne, ktoré pochybnosti žalovaný
podľa súdu neodstránil, preto najmä s poukazom na § 632 v spojení s § 651 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo
k uzavretiu platnej zmluvy. S poukazom na uvedené a na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka,

uložil stranám sporu povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Čo sa týka nároku na náhradu škody, tento
vyhodnotil ako nepreukázaný, preto v tejto časti žalobu zamietol. Na vznesenú námietku premlčania súd
neprihliadol a to z dôvodu, že zmluvu vyhodnotil ako neplatnú , kedy stranám vzniká povinnosť vrátiť
si navzájom poskytnuté plnenia, t.j. synalagmatický záväzok zo zákona. A podľa ustálenej aplikačnej
praxe na všetky tieto synalagmatické záväzky sa v prípade premlčania vzťahuje ustanovenie § 107 ods.
3 Občianskeho zákonníka.

5. Opravným uznesením zo dňa 01.02.2022, sp.zn. 5Csp/108/2018-502, súd opravil rozsudok sp.zn.
5Csp/108/2018-457 zo dňa 16.11.2021 v tretom výroku týkajúcom sa nároku na náhradu trov.

6. Voči v poradí prvému rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 5Csp/108/2018-457, zo dňa 16.11.2021,

v znení opravného uznesenia zo dňa 01.02.2022, sp.zn. 5Csp/108/2018-502, podali obe strany
sporu odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd Nitra uznesením sp.zn. 5CoCsp/13/2022-553, zo
dňa 12.10.2022 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

7. Odvolací súd uviedol, že povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude po skutkovej
stránke ustáliť, či strany sporu uzatvorili jednu, alebo dve zmluvy, s akým obsahom a kedy. V tejto
súvislosti odvolací súd poukázal na argumentáciu žalovaného prezentovanú v jeho odvolaní, ako aj
na žalovaným tvrdený časový odstup medzi montážou prvých radiátorov u žalobkyne v roku 2010 a
zvyšných radiátorov v roku 2014. Práve s poukazom na uvedené odvolací súd uviedol, že povinnosťou

prvoinštančného súdu bude zamerať svoje dokazovanie na ozrejmenie toho, či medzi účastníkmi tohto
konania neboli uzavreté dve samostatné zmluvy.

8. Čo sa týka konštatácie prvoinštančného súdu vo vzťahu k absolútnej neplatnosti uzavretej ústnej
zmluvy o dielo medzi účastníkmi tohto konania pre náležitú špecifikáciu jej predmetu, odvolací súd

uviedol, že takto zaujatý právny záver súdu prvej inštancie vychádzal z nedostatočne zisteného
skutkového stavu a tým aj nasledujúceho právneho posúdenia. Odvolací súd uviedol, že napriek dvom
podaným súkromným znaleckým posudkom v tejto veci, si musí tunajší súd ozrejmiť skutočný predmet
zmluvy o dielo, a to najmä z hľadiska toho, či k vykonaniu tohto diela vzhľadom na jeho rozsah, sa
vyžadoval projekt a ak áno, ktorá strana ho bola povinná doložiť, eventuálne, či nešlo iba o výmenu

radiátorov v danom rodinnom dome, pri ktorej vypracovanie projektu nemá byť potrebné, s tým, že je
na zvážení súdu, či ohľadne zodpovedania tejto odbornej otázky požiada o odborné vyjadrenie, alebo
dá vypracovať znalecký posudok. Ku samotnej kontraktácii mali byť opätovne vypočuté strany sporu
a v priebehu ich opätovného účastníckeho výsluchu nech žalovaný zaujme stanovisko k objemu celej
dodávky pre žalobkyňu v súvislosti s výmenou radiátorov, pretože v rámci ním podaného odvolania

považoval vydanie 10 ks radiátorov spolu s termohlavicami za nepostačujúce a nekompletné. Žalobkyňa
by zase mala objasniť proces kontraktácie medzi ňou a žalovaným z jej pohľadu, či prebehol v jednej
alebo dvoch fázach, t. j. v roku 2010 a 2014 ako tvrdí žalovaný a na čom sa vlastne, za akú cenu a v
akých termínoch dohodli. Nech objasní z akého dôvodu bola výmena radiátorov realizovaná v dvoch
etapách so značným časovým odstupom, keď k uzavretiu zmluvy o dielo malo dôjsť iba jedenkrát, ako v

priebehu konania tvrdí. Nech žalobkyňa bližšie špecifikuje ňou uplatnené reklamácie, v čom spočívala
nekvalita vykonaného diela žalovaným a prečo sa po prvotnej výmene radiátorov v roku 2010 rozhodla aj
k následnej výmene zvyšných radiátorov za nové v roku 2014. Súčasne nech zaujme stanovisko k tomu,
prečo nesúhlasila s navrhovaným výplachom namontovaných vykurovacích telies zo strany žalovaného,
ako aj k tomu, kedy odmontovala radiátory namontované žalovaným a či okrem ich vydania spolu s

termohlavicami má k dispozícii aj ďalšie komponenty (súčiastky), ktoré žalovaný ako ním dodané v rámci
jehoodvolanianamieta.Anech zaujmestanovisko,kedykonkrétnevymaľovalapredmetnýrodinnýdom,
po koľkých rokoch od predchádzajúcej maľovky a v ktorých miestnostiach. Podľa odvolacieho súdu bolo
potrebné opäť posúdiť esenciálne náležitosti uzavretej, resp. uzavretých zmlúv o dielo a opätovne savysporiadať s namietanými vadami diela žalobkyňou a zároveň aj s tým spojenou námietkou premlčania
vznesenou žalovaným, ktorú námietku premlčania bude potrebné okrem Občianskeho zákonníka,
vzhľadom na charakter konštatovaného vzťahu súdom prvej inštancie medzi účastníkmi konania, ktorý

je spotrebiteľský, posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Zák. o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.
z. a opätovne sa vysporiada s uplatneným nárokom na náhradu škody / § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka/ a uplatneným príslušenstvom pohľadávky/§ 517 Obč. zákonníka a § 3 Nar. vlády č. 87/1995
Z. z./.

9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 48 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo

zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 632 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je
povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať
označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.
Podľa § 633 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne

a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie
zodpovedať tejto norme.
Od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo či je
oprávnený dať dielo vykonať na svoju zodpovednosť.
Podľa § 634 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo

ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.
Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach
alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už
počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.
Podľa § 642 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy

odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo
nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.
Podľa § 645 ods. 1 a Občianskeho zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená

na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.
Podľa § 646 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov.
Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú
dobu dlhšiu ako 24 mesiacov; záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej

súčiastky. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby.
Podľa § 647 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak
objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo
dňa, keď mal túto povinnosť.
Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457 Občianskehozákonníka akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

10. Ako bolo uvedené vyššie, v poradí prvý rozsudok tunajšieho súdu vo veci samej bol zrušený
odvolacím súdom. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že v ďalšom konaní bolo potrebné
nanovo zistiť či bol projekt realizácie montáže radiátorov vôbec potrebný k realizácii diela a následne

ustáliť či a s akým obsahom a koľko zmlúv o dielo bolo uzavretých, či bolo plnenie vadné, ak áno v čom
spočívalavada,akáakedybolareklamovanáatiežsavysporiadaťsožalobkyňou uplatnenounáhradou
škody a trovami konania a aj s námietkou premlčania vznesenou žalovaným. Súd preto po vrátené
veci doplnil dokazovania v určenom rozsahu a súčasne nanovo vyhodnotil zistený skutkový stav.

11. V rámci doplnenia dokazovania súd opätovne vo veci vypočul strany sporu, aby sa vyjadrili ku
kontraktácii, aby ozrejmili, či bola podľa nich uzatvorená jedna zmluva, alebo dve a kedy a s akým
obsahom, čo bolo a kedy reklamované, prečo žalobkyňa odmietla preplach radiátorov. V tejto súvislosti
je z vyjadrenia strán nesporné, že mali za to, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. V tomto sa strany
sporu zhodli, t.j. obe zhodne tvrdili, že zmluva vznikla. Nezhodli sa len v tom, či bola jedna zmluva,

alebo dve uzatvorené a ak boli uzavreté dve, tak s akým časovým odstupom. Žalobkyňa vo výpovedi
uviedla, že sa so žalovaným dohodli najskôr na dodaní 4 kusov radiátor a že to bolo niekedy v roku
2014, kedy sa menili radiátory v obývačke a hale, s tým, že „potom,“ ako jej žalovaný vymenil tie 4
radiátory, potom sedeli a bavili sa o tom, resp. že žalovaný tvrdil, že by bolo vhodné vymeniť aj ostatné
radiátory, že to tak bude lepšie pre kotol, preto sa ,,potom“ (t.j. až po plnení z prvej zmluvy - po

montáži prvej várky radiátorov – 4 ks) dohodli na dodávke aj ďalších šiestich kusov. Z tejto výpovede
žalobkyne, ktorá bola uskutočnená po vrátení veci tunajšiemu súdu jednoznačne vyplýva, že radiátory
boli dodané na dvakrát, na základe dvoch samostatných dohôd. Prvá dohoda bola na predmete,
množstve a cene 4 ks radiátorov zn. Regulus a tieto boli bližšie špecifikované v rukou písanom rozpise
dodávky-cenovej ponuky ( založená na čísle listu 4 v spise). Z tohto listinného dôkazu, kde ale chýba

dátum jeho vyhotovenia, súd zistil, že najskôr boli dodané 4 ks radiátorov: R 6/200 - 1 ks, R 8/120
– 1 ks, R 8/130 – 1 ks, R 2/200 – 1 ks, spolu s príslušenstvom, ktoré je tiež podrobne rozpísané aj s
cenou prác. Z tohto listinného dôkazu vyplýva, že podľa dohody mal žalovaný pre žalobkyňu vykonať
demontáž starých a urobiť montáž nových radiátorov zn. Regulus v počte 4 ks, to všetko za cenu 1.783,-
eur, súčasťou ceny bola aj doprava uvedených radiátorov a ich montáž a zapojenie. S poukazom na

výsluch žalobkyne vykonaný dňa 09.05.2023, kedy uviedla, že najskôr sa dohodli na dodávke 4 ks
radiátorov a až potom, ako boli tieto dodané a namontované, že až potom sa so žalovaným a to na jeho
podnet, bavili aj o dodávke ďalších 6 ks radiátorov, mal teda súd za dostatočne preukázané, že v tomto
prípade, ak boli, tak boli uzatvorené dve zmluvy. Ako je uvedené vyššie , toto vyplýva nielen z tvrdenia
žalovaného , ale aj z vyjadrenia žalobkyne. Druhá zmluva bola uzatvorená na dodávku a montáž

zvyšných 6 ks radiátorov zn. Regulus : R 6/120 - 3ks, R6/060 – 1 ks, R8/100 – 1 ks, R 6/140 – 1 ks, spolu
s dopravou, ako to vyplýva z dodacieho listu č. 20144615 zo dňa 11.08.2014. Podľa tohto dodacieho
listu bola dohodnutá cena za dodané radiátory, práce a ich montáž, spolu s dopravou vo výške 1.529,61
eur ( doklad založený na čísle listu 5 spisu). Na tomto dodacom liste je uvedený dátum vyhotovenia
11.08.2014. Z vyjadrenia oboch strán sporu vyplýva, že dodanie týchto 6 ks radiátorov sa uskutočnilo

v roku 2014. Nebolo teda sporné, že si žalobkyňa objednala u žalovaného radiátory Regulus, najskôr
v počte 4 ks, potom v počte 6 ks a že tieto radiátory jej boli zo strany žalovaného dodané a namontované,
spolu s demontážou starých a že žalobkyňa za uvedené aj zaplatila. Žalobkyňa s dohodou, s obsahom
uvedeným na písomnej cenovej ponuke založenej na čísle listu 4 spisu a dodacom liste založenom na
čísle listu 5 spisu, súhlasila. Z obsahu oboch vyššie uvedených listinných dôkazov ( na č.l.4 a 5) je

zrejmé, čo sa žalobkyni dodáva, za akú cenu a že súčasťou dodávky je aj demontáž starých a montáž
nových radiátorov. Žalobkyňa za obe dodávky žalovanému riadne zaplatila, potom ako jej tento radiátory
namontoval. Toto sporné nebolo. Ako bolo uvedené, úlohou súdu bolo posúdiť, akú zmluvu a kedy
strany sporu uzatvorili, či jednu, alebo dve. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, žestrany sporu uzatvorili dve zmluvy. Podľa obsahu ich súd posúdil ako zmluvy o dielo uzavreté v zmysle
§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré zmluvy uzatvárala žalobkyňa ako spotrebiteľka a žalovaný
ako podnikateľský subjekt-dodávateľ. Súd mal za to, že v prípade oboch týchto zmlúv o dielo sa strany

dohodlinapodstatnýchnáležitostiachtýchtozmlúvatonapredmete aajcenediela.Ajzvyjadreniastrán
sporu v rámci ich výsluchov, aj z listinných dôkazov vyplýva, čo bolo predmetom, či už prvej, tak aj druhej
dodávky, a za akú cenu, t.j. súd mal za to, že boli uzatvorené dve zmluvy o dielo, otázne bolo to, kedy boli
uzatvorené. Čo sa týka v poradí druhej zmluvy o dielo na dodávku 6 ks radiátorov zn. Regulus, strany
sporu zhodne v rámci svojich výsluchov uviedli, že dodávka sa mala uskutočniť v letných mesiacoch

v roku 2014, ani jedna strana jednoznačný dátum uzavretia zmluvy neuviedla, súd preto vychádzal
z listinného dôkazu a to dodacieho listu a to konkrétne z dátumu vyhotovenia 11.08.2014. Z tohto
dodacieho listu je zrejmé, čo sa dodalo, za akú cenu, a túto dodávku obe strany potvrdili a obe strany
potvrdili aj zaplatenie ceny diela. Súd má preto za to, že zmluva o dielo bola uzatvorená niekedy okolo
dátumu 11.08.2014. Jednalo sa o v poradí druhú zmluvu o dielo, ktorú strany uzatvorili na dodávku 6 ks
radiátorov. Aj keď sa nepodarilo zistiť úplne presný dátum uzatvorenia tejto zmluvy, súd má za to, že toto

nemôže byť dôvodom vyslovenia neplatnosti zmluvy. Je totiž zrejmé, že zmluva bola uzatvorená, bola
uzatvorená s jasným, určitým obsahom (k čomu sa súd vyjadrí nižšie) a že sa na základe tejto zmluvy
plniloobomazmluvnýmistranami. Zhľadiskaprávnejistotyaspravodlivéhousporiadaniavzťahovmedzi
stranami súd teda mal za to, že zmluva o dielo bola uzatvorená niekedy v mesiaci august 2014 a platne.
Čo sa týka prvej zmluvy o dielo, na dodávku 4 ks radiátorov špecifikovaných v rukou písanej cenovej

ponuke založenej na čísle listu 4 spisu, tam bol medzi stranami spor o tom, kedy táto zmluva bola
stranami uzavretá. Nie je sporné, že na obsahu tejto zmluvy, v poradí prvej, sa tiež strany riadne dohodli,
nie je sporné, že na základe tejto zmluvy obe strany plnili, t.j. žalovaný dodal a namontoval radiátory zn,
Regulus, uskutočnil demontáž starých a žalobkyňa mu za uvedené riadne zaplatila dohodnutú cenu, t.j.
ajvtomtoprípade,vprípadeprvejzmluvyodielo,sastranydohodlinapodstatnýchnáležitostiachzmluvy

o dielo a aj túto zmluvu podľa jej obsahu súd posudzoval podľa ustanovení § 631 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Aj túto zmluvu žalobkyňa uzatvárala ako spotrebiteľka a žalovaný ako dodávateľ. V prípade
tejto zmluvy však žalobkyňa a žalovaný uvádzali diametrálne odlišné termíny jej uzavretia, resp. dodávky
radiátorov. Žalobkyňa tvrdila, že jej prvá várka radiátorov bola dodaná len pár mesiacov pred dodávkou
vyššieuvedených zvyšných6radiátorov.Žalovanýzasetvrdil,žeprvávárkaradiátorov bolarealizovaná

užvroku2010 atovdecembriasúdusúčasnepredložiljednakfotokópiutejčastidiáruzarok2010,ktorá
sa týka zápisov žalovaného ohľadne prác vykonávaných pre žalobkyňu koncom roka 2010. Z listinného
dôkazu záložného na čísle listu 107 spisu súd zistil, že dňa 17.12. 2010 je uvedený zápis týkajúci sa
montáže radiátorov u žalobkyne. To, že montáž radiátorov bola vykonaná v decembri 2010 potvrdil aj
svedok C. D. vo svojej svedeckej výpovede v tomto konaní. Aj keď sa jedná o príbuzného žalovaného,

na jeho výsluch nie je možné bez ďalšieho, resp. bez relevantného spochybnenia neprihliadať. Súd
nezistil žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by mohol výpoveď tohto svedka vyhodnotiť ako
neobjektívnu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie ústavného súdu SR, III.ÚS 276/2014 podľa
ktorého: ,, ...spochybňovanie objektívnosti výpovede svedkov na základe ich kolegiálneho alebo iného
spoločenského alebo rodinného vzťahu bez tohto, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné,

objektívne zdokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípade, keď jediným dostupným dôkazom je
práve výpoveď účastníkov a svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť
dôkazné bremeno navrhovateľa...“. Na preukázanie pravosti zápisu v denníku žalovaný predložil aj
samotný denník v originály. Takto mal súd za dostatočne preukázané zo strany žalovaného, že k montáži
radiátorov a teda k uzavretiu v poradí prvej zmluvy o dielo na dodávku 4 ks radiátorov došlo už v roku

2010 a to tiež niekedy okolo dátumu 17.12.2010. Žalovaný podľa súdu uniesol dôkazné bremeno,
keď uvedenými dôkazmi preukázal svoje tvrdenie, že prvá zmluva bola uzavretá už v roku 2010.
Žalobkyňa síce tvrdenia žalovaného spochybňovala, v konaní však nenavrhla žiaden relevantný dôkaz,
ktorým by spochybnila dôkazy predložené žalovaným, resp. ktorými by relevantne vyvrátila toto tvrdenie
žalovaného. Súd mal preto za preukázané, že boli uzatvorené dve zmluvy o dielo, tak ako to je uvedené

vyššie, jedna v zime, v decembri 2010, druhá v lete, niekedy v auguste 2014. Súd sa musel vysporiadať
aj s tým, či tieto zmluvy boli uzatvorené platne. V prvom rozsudku totiž súd, vychádzajúc zo súkromného
znaleckého dokazovania, dospel k záveru, že zmluvy platne uzatvorené neboli a to pre nedostatočnú
špecifikáciu diela v nadväznosti na chýbajúci projekt realizácie diela. Toto posúdenie, či už po skutkovej,
tak aj po právnej stránke, odvolací súd vyhodnotil ako nedostatočné. Preto tunajší súd s poukazom na

rozhodnutie odvolacieho súdu doplnil dokazovanie, resp. ustanovil vo veci znalca, ktorého úlohou bolo
posúdiť, či k montáži týchto druhov radiátorov, ktoré boli žalobkyni namontované, bol potrebný špeciálny
projekt zhotovenia, resp. či sa jednalo len o výmenu starých radiátorov za nové a okrem uvedeného
mal znalec posúdiť, či zadymenie stien v rozsahu tvrdenom žalobkyňou spôsobili radiátory Regulusdodané zo strany žalovaného. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z príslušného oboru
energetika, odvetvie tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia, H. M. N., č. 01/2024,
ktorému boli k vypracovaniu poskytnuté všetky informácie a listiny nachádzajúce sa v spisu, predložené

či už žalobkyňou, tak aj žalovaným , ktorý vykonal obhliadku radiátorov, súd zistil, že v tomto prípade
žiaden projekt k realizácii diela potrebný nebol. Vzhľadom na uvedené je teda zrejmé, že obe zmluvy
o dielo, ktoré sú popísané vyššie, boli uzatvorené platne, pretože, ako už bolo uvedené, v ich prípade
sa strany sporu dohodli na podstatných náležitostiach a žiaden projekt, ktorý by prípadne bol potrebný
pre inú špecifikáciu diela, potrebný nebol. Strany teda uzatvorili jednu zmluvu o dielo v decembri

2010 a druhú zmluvu o dielo v auguste 2014. Znalec v znaleckom posudku jednoznačne potvrdil, že
v prípade výmeny radiátorov nešlo o rekonštrukciu vykurovacieho systému, alebo o nový vykurovací
systém, preto nebolo potrebné vypracovať projektovú dokumentáciu. Znalec sa súčasne vyjadril aj
k tomu, že radiátory dodané žalovaným boli vhodné do rodinného domu žalobkyne a spĺňali všetky
technické, bezpečnostné a hygienické požiadavky k ich montáži a použitiu na vykurovanie, s tým, že
nainštalované boli v súlade s platnými STN. Znalec sa vyjadril aj k zadymeniu stien, kedy síce

uviedol, že nie je možné v súčasnosti určiť, čo toto zadymenie spôsobilo, keďže neboli vzaté vzorky
zo steny, resp. náteru, súčasne ale vylúčil, že by toto zadymenie spôsobili radiátory. Znalec vyslovene
v znaleckom posudku uviedol, že častice hliníka/ na ktorých výskyt v dome poukazovala v konaní
žalobkyňa / nemohli pochádzať z radiátorov dodaných žalovaným, a že možnosť výparov
z predmetných radiátorov je v y l ú č e n á . Znalec vykonal ohliadku radiátorov a skonštatoval,

že sú nepoškodené, že ich povrchová úprava je urobená vypaľovaným lakom bielej farby, pričom sú 2
spôsoby povrchovej úpravy, a to buď striekaním náteru alebo ponáraním do kúpeľa laku a následne sa
vykurovacie telesá sušia pri vysokej teplote vzduchu. Znalec rozsiahlo a podrobne vysvetlil, ako fungujú
uvedené radiátory, ako sa správajú a dostatočne ozrejmil, či tieto radiátory mohli spôsobiť zadymenie
stien v rozsahu, ako ich uvádza žalobkyňa a či mohli vypúšťať hliník. Žalobkyňa v priebehu konania

predložila súdu dôkaz a to protokol o skúške č. 28916/2019 skúšobného laboratória GEL Turčianske
Teplice zo dňa 22.03.2019 na prítomnosť hliníka vo vzorke prachu odobratého žalobkyňou z filtra v izbe
svojho domu. Znalec sa aj k uvedenému vyjadril a uviedol, že častice hliníka nemohli pochádzať
z radiátorov a to z dôvodu, že vykurovacia voda prúdi len cez medenú vnútornú časť radiátora, nemohla
byť v žiadnom styku s hliníkovými lamelami. Hliníkové lamely, ktoré odovzdávali teplo prúdiacemu

vzduchu sú tvrdou pájkou pripevnené na medené rúrky. Maximálna teplota vykurovacej vody je 80
stupňov Celzia. Hliník nesublimuje pri nízkych teplotách, teplota jeho topenia je 660,32 stupňov Celzia,
kedy mäkne a prechádza do tekutej fázy. Preto možnosť výparov z predmetných radiátorov bola podľa
znalca vylúčená. Znalec sa podrobne teda vyjadril k tomu, či radiátory mohli spôsobiť zadymenie stien
v rozsahu, ako to tvrdí žalobkyňa spôsobené aj vypúšťaním hliníka. Zo znaleckého posudku vyplynulo,

že radiátory zn. Regulus, ktoré dodal žalovaný žalobkyni takéto zadymenie spôsobiť nemohli. V konaní
teda nebolo preukázané, že tieto radiátory boli vadné, že spôsobili zadymenie v rozsahu tvrdenom
žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že keďže nebolo preukázané, že žalovaný plnil vadne, nebol
dôvod na odstúpenie od zmluvy.

12. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že radiátory neboli nijakým spôsobom poškodené, nebolo teda
preukázané, že by tieto radiátory boli skorodované, prípadne, že by trpeli netesnosťou, alebo zlou
trvácnosťou náterov, na aké vady sa vzťahovala 25 ročná záruka, preto len na doplnenie súd uvádza,
že ak by aj bola zistená nejaká iná vada / súd opäť uvádza, že žiadna zistená nebola/ , na tú by
bolo potrebné aplikovať 24 mesačnú záručnú dobu v zmysle § 646 odsek 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa síce nejaké vady žalovanému reklamovala už v roku 2016, čo vyplýva z fotokópie obálky
založenej na čísle listu 832 spisu, a to najmä z dátumu na tejto obálke (24.07.2016), z ktorej obálky
je zrejmé, že žalovaný reagoval na nejakú reklamáciu. Ak by teda aj súd zistil nejaké vady, za ktoré
by žalovaný zodpovedal v 24 mesačnej záručnej dobe, táto by teoreticky mohla byť dodržaná len pri
druhej zmluve , pri druhej várke radiátorov dodaných v roku 2014 a aj to len za predpokladu, že by bolo

v konaní preukázané vadné plnenie, čo ale preukázané nebolo. Vadnosť plnenia, resp. preukázanie
tejto skutočnosti bola v civilnom sporovom konaní povinná preukázať žalobkyňa. Žalobkyňa však
toto dôkazné bremeno neuniesla, nepreukázala, že radiátory boli vadné, t.j. že jej vznikol akýkoľvek
nárok z vád. Ako bolo uvedené, bolo povinnosťou žalobkyne uniesť dôkazné bremeno a jednoznačne
nad všetku pochybnosť preukázať, že žalovaný plnil vadne, v čom konkrétnom vada spočívala, kedy

konkrétne a ktorú vadu, z ktorej z dvoch zmlúv reklamovala, t.j. či tak prípadne urobila v 24
mesačnej záručnej lehote. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ani čo sa týka vadnosti plnenia
zo strany žalovaného, naopak, zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že zadymenie dodané radiátory
nespôsobili. Vzhľadom na to, že žalobkyňa predložila ako listinný dôkaz vyššie spomínaný protokol,podľa ktorého sa vo vzduchu v jej dome nachádzal aj hliník, v spojení so zisteniami znalca, ktorý
vylúčil, že by výpary hliníka spôsobili radiátory, nie je vylúčené, že tieto výpary spôsobil nejaký iný
zdroj nachádzajúci sa v dome žalobkyne a že tento iný zdroj, t.j. nie radiátory, mohol spôsobiť reakciu,

na základe ktorej sa vytvorili na stenách šmuhy. Ako však uviedol znalec, radiátory uvedené určite
spôsobiť nemohli. Znalec vylúčil hliníkové výpary z radiátorov. Tu súd na doplnenie uvádza aj to, že
v súčasnosti už nie je možné zobrať vzorky stien/ malovky z domu žalobkyne a prípadne zistiť, čo
spôsobilo ich sfarbenie, pretože žalobkyňa bezprostredne po výmene radiátorov regulus za nové, inej
značky Viessman , k čomu došlo v roku 2019, dala vymaľovať celý dom, t.j. nie je možné v tomto

smere dokazovanie doplniť a ani ho v tomto smere nik nenavrhol. Súd však znovu poukazuje na
to, že znalec vylúčil, že by zadymenie/ sfarbenie stien takého rozsahu, ako bolo zadokumentované
na fotkách mohli spôsobiť radiátory zn. Reguleus dodané žalovaným. Vychádzajúc zo znaleckého
posudku zabezpečeného súdom, ktorý bol oproti žalobkyňou predloženým posudkom oveľa rozsiahlejší,
podstatne podrobnejšie popisujúci a vysvetľujúci charakter radiátorov a ich fungovanie z odborného
hľadiska, s poukazom na príslušné právne predpisy a technické normy, s tým, že znalec sa podrobne

a dostatočne vysporiadal aj s tým, či mohli radiátory spôsobiť zadymenie stien, čo boli netesné a či bol
potrebný projekt ich realizácie, či spĺňali podmienky na hygienické požiadavky v dome, ktorý sa súčasne
vysporiadal aj s tvrdením o výskyte hliníka v ovzduší domu a jeho pôvode, mal teda súd preukázané, že
projekt potrebný nebol, že radiátory boli vhodné do domu žalobkyne, že tieto radiátory zadymenie stien
v dome spôsobiť nemohli. V konaní teda nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o vadnosti žalovaným

dodaných radiátorov, preto nebol daný dôvod na odstúpenie od zmluvy, ani dôvod na náhradu škody
v zmysle ustanovení § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže nebolo preukázané žiadne porušenie
právnej povinnosti zo strany žalovaného. Z uvedeného dôvodu nebol ani dôvod zaoberať sa námietkou
premlčania vznesenou žalovaným. A z uvedeného dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

13. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p.. V konaní bol úspešný v celom
rozsahu žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni a to
v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím podľa § 262

ods. 2 C.s.p..

14. V tomto konaní vznikli trovy štátu a to konkrétne trovy súvisiace zo znaleckým dokazovaním, ktoré
súd nariadil. Trovy štátu predstavujú podľa uznesenia sp.zn. 5Csp/108/2018-804 zo dňa 08.04.2024
priznané znalečné. Nárok na náhradu týchto trov patrí štátu podľa § 259 C.s.p.. Nárok na náhradu trov

štátu súd priznal štátu voči v konaní neúspešnej žalobkyni.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.