Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010009
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8421010009.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,
MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Jaroslava Bugeľa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.09.2025 v trestnej veci obžalovanej A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa
02.04.2025, sp. zn. KK-7T/4/2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 02.04.2025, sp. zn. KK-7T/4/2021 súd uznal
obžalovanú A. B. za vinnú zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- ako matka maloletých detí, a to maloletej C.. B., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého D. B., nar.
XX.XX.XXXX, v presne nezistenej dobe, minimálne od začiatku septembra roku 2018 do 18.02.2019 pri
maloletej C.. B., kedy bola maloletá C.. B. hospitalizovaná v E. F. G. H. I., a pri maloletom D. B. do apríla
roku 2019, kedy odišiel k svojmu otcovi J. B., v mieste svojho vtedajšieho bydliska na adrese K. XXXX/
XX, K., týmto svojim maloletým deťom spôsobovala psychické a fyzické utrpenie tým, že im nadávala,

a to aj s použitím vulgarizmov, fyzicky im ubližovala bitím aj niekoľkokrát do týždňa, a to maloletej
C.. B. fackami, údermi rukami, kopaním, údermi opaskom a maloletému D. B. údermi varechou alebo
opaskom, maloletej C.. B. sa vyhrážala polepšovňou a odrezaním od sveta, bránila im komunikovať so
svojím otcom J. B., nepomáhala im so školskými úlohami, ani s učením, nezabezpečovala dostatočnú
starostlivosť o nich, čím takto svojím konaním vyvolávala u svojich maloletých detí, a to maloletej S. B.,
nar. XX.XX.XXXX a maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX, strach a stres.

Za uvedený skutok jej súd uložil podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, v znení účinnom od 06.08.2024, s
použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 3 roky.

Proti uvedenému rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.04.2025
podal odvolanie prokurátor a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.07.2025 aj obžalovaná
prostredníctvom obhajcu.

Prokurátor odôvodnil svoje odvolanie podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.07.2025.
Namietal, že jeho odvolanie smeruje len proti výroku o neuložení ochranného liečenia obžalovanej.Súd pri neuložení ochranného liečenia poukázal na to, že novelou Tr. zákona došlo o.i. k modifikácii
ustanovenia§73Tr.zákona,upravujúcehooblasťukladaniaochrannýchliečení,kedydošlokvypusteniu
pôvodného znenia § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona účinného do 05.08.2024 umožňujúceho uloženie

ochranného liečenia za situácie, ak páchateľ spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe alebo
zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom
konaní pokračovať. Je potrebné uviesť, že zo záverov znaleckého dokazovania k osobe obvinenej,
vykonaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie J. G., vyplynulo, že u
obvinenej rozpoznávacie schopnosti neboli v roku 2018 a začiatkom roku 2019 narušené, ovládacie

schopnosti boli znížené v nepodstatnej miere, ale v určitých momentoch obzvlášť vystupňovaného
psychického napätia, mohlo ísť o podstatné zníženie ovládacích schopností. Je schopná zúčastniť sa a
chápať zmysel trestného konania, netrpí duševným ochorením, jej pobyt na slobode z psychiatrického
hľadiska nie je nebezpečný. Zároveň znalec dospel k záveru, že vzhľadom na predpoklad účasti
patologických okolností na konaní obvinenej je vhodné, aby bola liečená psychiatricky, ambulantne.
Znalec J. G. sa ku konštatovaným záverom ním vypracovaného znaleckého posudku vyjadril aj pri

výsluchu na hlavnom pojednávaní, na týchto záverov zotrval a vyjadril sa, že nie sú známe žiadne
nové skutočnosti, ktoré by závery uvedeného znaleckého posudku ovplyvňovali. Vo vzťahu k dôvodnosti
uloženia ochranného liečenia je potrebné uviesť, že ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných
opatrení, ktoré patria medzi prostriedky slúžiace na dosiahnutie účelu Tr. zákona. V tomto konkrétnom
prípade možno dôvodne vyhodnotiť, že pri zohľadnení zistených okolností, charakteru trestného činu

i samotnej osoby obžalovanej by uloženie navrhnutého ochranného liečenia v navrhnutej forme plnilo
sledovaný účel, nielen vo vzťahu k obžalovanej, ale tiež účel sledovaný Tr. zákonom, a to je ochrana
spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
čo do výroku o neuložení ochranného opatrenia u obžalovanej A. B. a sám vo veci rozhodol o uložení
ochranného liečenia.

Obžalovaná svoje odvolanie odôvodnila podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.07.2025
elektronickými prostriedkami s kvalifikovanými elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu.
Namietala, že nie je možné súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že výpoveď svedka L. I. hodnotí
ako účelovú v snahe pomôcť jej, resp. ju ochrániť, nakoľko je podporená aj výpoveďou svedka F. M.,

ktorý uviedol, že nebol svedkom jej týrania k deťom, hoci sa v domácnosti zdržiaval v rokoch 2015 až
2019. V tejto súvislosti sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvého stupňa, že súd vyhodnotil výpoveď
svedka M. ako účelovú, v snahe pomôcť jej vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Jej
názor má oporu aj vo vyjadreniach svedkyne J. a svedkyne J. N., ktoré nepotvrdzovali agresívne prejavy
v jej správaní. Súd prvého stupňa to však vyhodnotil tak, že tieto neboli prítomné v jej domácnosti,

túto nenavštevovali, a preto nemôžu podať objektívny obraz o jej správaní sa, ktoré bolo vymedzené
domácim prostredím. Poukazuje na to, že zo zápisnice o prejednaní dedičstva sp. zn. 10D/117/2015
vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi B. O. sú jeho manželka P. O. a deti B. O. a A. B., pričom po poučení o
dedičskom práve, dedička A. B. odmietla dedičstvo v celom rozsahu v prospech svojich maloletých detí.
Logicky potom nie je možné, aby svoje deti nemala rada, ak by takýto úkon vo vzťahu k nim spravila.

Výrazom pravdivosti uvedených tvrdení je aj skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
zrejmé, že zo správy mesta Kežmarok vypracovaného na jej osobu vyplýva, že nemá záznam v evidencii
priestupkov a ďalej je zjavné, že nebola ani súdne trestaná a priestupkovo postihnutá. S poukázaním na
doposiaľzistenýskutkovýstavzastávanázor,žejejkonanienenapĺňazákonnéznakyskutkovejpodstaty
vzhliadaného trestného činu. Hore spomenuté pochybnosti sa, podľa jej názoru, nepodarilo odstrániť

ani dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a tak naďalej trvá na tom, že súd prvého stupňa
mal pri rozhodovaní uplatniť zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovanej, nakoľko pochybnosti,
ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých
dôkazov. Vzhľadom na to navrhla, aby bola spod obžaloby oslobodená, nakoľko nebolo dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je stíhaná. Postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého

rozsudku považuje za nesprávny, nakoľko súd neumožnil vypočuť obhajobe svedka, pána Q. J., ani
vyhotoviť nové, resp. kontrolné znalecké posudky, čím bolo porušené právo na obhajobu.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia

podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že na
podanom odvolaní netrvajú a toto berie v celom rozsahu späť, preto predseda senátu krajského súdu
podľa § 312 ods. 4 Tr. poriadku zobral na vedomie späťvzatie odvolania prokurátora a z uvedeného

dôvodu sa ďalej odvolaním prokurátora bližšie nezaoberal.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že správanie sa obžalovanej opísali
priame svedkyne konania obžalovanej, a to P. O. a A. F., ktoré s obžalovanou a maloletými svedkami,
poškodenými, v žalovanom období žili v spoločnej domácnosti a ktoré potvrdili negatívne správanie

sa obžalovanej k poškodeným, ktorého boli neraz svedkami, opísali správanie obžalovanej, ktoré
malo charakter intenzívneho konania v rozsahu niekoľkých mesiacov. Výpovede svedkýň P. O. a
A. F. sú komplexné a poskytujú pomerne ucelený obraz o dianí v domácnosti obžalovanej a ich
vzájomných vzťahoch, kde možno hovoriť o napätom až vyhrotenom vzťahu a potvrdzujú výpovede
svedkov poškodených. Obe svedkyne zhodne opísali obžalovanú ako labilnú, svedkyňa P. O. ju označila
za manipulatívny typ, ktorá vulgárne nadávala svojim deťom, použila výrazy ako kurva, piča, a to

pravidelne a často, aj päťkrát denne. Svedkyňa P. O. ako očitý svedok opísala bitku, ktorú dostala
C. od mamy, modriny od štípancov, pri výchove používala príkazy, rozkazy, deti proti sebe štvala,
citovo ich vydierala. Svedkyne uviedli niekoľko udalostí, konfliktov obžalovanej s deťmi v čase, keď žili
v spoločnej domácnosti. Z výsluchov svedkyne poškodenej, svedkyne O. a svedkyne F. vyplýva, že
zmena v správaní vo vzťahu k deťom nastala pod vplyvom striedania viacerých partnerov, čo maloleté

deti zle znášali, pričom správanie obžalovanej malo zosilnieť po zoznámení sa s L. I.. Svedkyňa O.
upozornila ÚPSVaR Kežmarok na porušovanie práv maloletých detí, ktorým matka ubližovala, čím
ohrozovala aj zdravý psychický a fyzický vývin. Zo správ ÚPSVaR vyplýva skutočnosť, že rodina bola
sledovaná, úrad mal informácie o dianí sa v domácnosti a o negatívnom správaní sa obžalovanej
k deťom. Z jednotlivých záznamov je zrejmé, že deti neboli spokojné so starostlivosťou a výchovou zo

strany matky. Pri pohovoroch uvádzali, že matka ich bije, vulgárne im nadáva, neučí sa s nimi. Maloletí
poškodeníboliosobamiodkázanýminavýživu,hmotnézaopatrenieastarostlivosťzostranyobžalovanej
a necitlivým konaním obžalovaná narušila ich zdravý psychický a fyzický vývoj. Vychádzajúc z výsluchov
svedkov poškodených, svedkov A. F., P. O., J. B., ako aj zo znaleckých posudkov bolo preukázané,
že obžalovaná A. B. minimálne od začiatku septembra 2018 ponižovala svoje maloleté deti rôznymi

vulgárnymi nadávkami, trestala ich fyzickými trestami, čo potvrdili vo svojich výpovediach svedkyne O.
a F., ktoré žili s obžalovanou a jej deťmi v spoločnej domácnosti. Bila ich po rôznych častiach tela,
z čoho mala poškodená modriny, ktoré neboli lekársky ošetrené, tieto nadávky dostávali pri rôznych
situáciách, keď poškodená nechcela vstávať, neurobila, čo jej obžalovaná nakázala alebo jej odvrávala,
čo potvrdil aj maloletý svedok poškodený D., ktorý uviedol, že sestra dostávala bitku skoro každé ráno,

ako aj inokedy. V uvedenej dobe obžalovaná deťom nepomáhala s učením, zanedbávala ich výchovu,
pričom znaleckým posudkom boli u maloletého D. zistené poruchy v učení, teda vyžadoval si pomoc
pri učení. Deťom nevenovala pozornosť, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku J. A., uprednostňovala
svoje záujmy nad záujmami maloletého D., neprejavovala im dostatok nehy a starostlivosti, čo vyústilo
do psychických problémov maloletých detí. Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná zanedbávala

riadnu starostlivosť, zdravotný stav maloletej poškodenej, čo malo za následok jej hospitalizáciu v
súvislosti s obštrukciou v dýchacích cestách. Nedostatky boli zistené aj v starostlivosti obžalovanej,
pokiaľ ide o vzdelávanie maloletého syna, keďže príprava do školy bola nedostatočná, nemával domáce
úlohy, čo malo za následok zhoršenie sa v prospechu. Súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v
neprospech obžalovanej, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, vzhľadom na ich rozsah a silu a

celkovú dôkaznú hodnotu, nielenže vyvracia obhajobu obžalovanej a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov
vyznievajúcich v jej prospech v takej miere, ktorá by ju mohla zbaviť trestnej zodpovednosti, ale
zároveň preukazuje, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako bol ustálený v skutkovej vete rozsudku.
Obžalovaná od začiatku trestného konania spáchanie skutku ako takého poprela, zdôrazňovala, že
hlavnou príčinou nezhôd bolo správanie sa detí voči nej a zlé vzťahy s matkou a sestrou. Tvrdila, že

medzi ňou, poškodenými, jej matkou a sestrou dochádzalo k častým hádkam, pričom sa na ich vzniku
výraznou mierou mali podieľať aj jej matka a sestra. O konfliktoch svedčia aj rozhodnutia Okresného
úradu Kežmarok. Obhajobu obžalovanej súd vyhodnotil ako účelovú, vykonanú v snahe zbaviť sa
trestnej zodpovednosti, keďže ju vyvracajú, okrem iného, výpovede priamych svedkýň O. a F., ktoré
popísali konanie obžalovanej, pričom v rozhodných skutočnostiach sú ich výpovede v podstatnej miere

konzistentné.

Úvodom krajský súd konštatuje, že okresný súd už v prejednávanej trestnej veci jedenkrát rozhodol a to
rozsudkom zo dňa 20.03.2024, sp. zn. KK-7T/4/2021, avšak krajský súd uznesením zo dňa 07.08.2024,sp. zn. 4To/25/2024 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, s tým, že konštatoval, že bude potrebné, aby súd
prvého stupňa zopakoval znalecké dokazovanie, pričom odvolaciemu súdu sa javilo potrebné znalcov

vypočuť na hlavnom pojednávaní, za zachovania práva procesných strán klásť im otázky a zároveň zo
znaleckého posudku znalca J. G. vyplýva, že tento na otázku, či obžalovaná v čase spáchania trestného
činu mohla rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a či mohla svoje konanie ovládať,
uviedol, že jej rozpoznávacie schopnosti neboli narušené, ovládacie schopnosti hodnotí vo všeobecnosti
ako znížené v neposlednej miere, ale v určitých momentoch obzvlášť vystupňovaného psychického

napätiapripúšťa,žemohloísťopodstatnézníženieovládacíchschopností,pretosavdanomprípadejaví
potrebným znalca na hlavnom pojednávaní vypočuť a dotazovať sa v akom rozsahu boli tieto ovládacie
schopnosti znížené a či boli vymiznuté, a ak áno, vo vzťahu, ku ktorej časti konania obžalovanej
kladeného za vinu.

Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku ako aj obsahu predloženého spisu odvolací súd v

celom rozsahu poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol súdom prvého stupňa
posúdený ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa, a to tak pred zrušujúcim uznesením
krajského súdu, ako aj po zrušujúcom uznesení, vykonané dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a
ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov

následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného
dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne, stotožnil sa s nimi, a keďže
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých
pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom
rozsahu, z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností, odkazuje. Krajský súd rovnako

konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané
v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcim podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi
vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán, ako aj
závery ostatného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ pre konanie nadriadeného súdu, ktorý spočívalo v

zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie
záverov o tom, či došlo k spáchaniu skutku, a ak áno, ako a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku
súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z
ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaná A. B. spáchala skutok tak,
ako ho ustálil súd prvého stupňa.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, hoc obžalovaná spáchanie skutku poprela, v celom rozsahu je

usvedčovaná výpoveďou svedkov poškodených C. B. a D. B.. Svedkyňa poškodená C. B. uviedla, že
pri obžalovanej sa necítila bezpečne, nebola ako jej mama, keď raz obžalovaná prišla opitá domov,
smrdela od alkoholu, mali spoločnú izbu a keď obžalovanej povedala, že smrdí a ona si myslela, že spí,
tak táto povedala, že tú malú kurvu zabije, preto sa bála spať, zvykla jej nadávať. Keby ju bila len po
riti, tak by to bolo fajn, ale sem tam do nej kopla, škubla ju, naháňala ju po dome, bála sa, schovávala

sa u tety. Do školy chodila niekedy s modrinami, nemohla mať kamarátov, kamarátky, nemala lieky na
astmu, ani na alergiu, obžalovaná jej ich nechcela kúpiť, dostala zas záchvat, išla do nemocnice, poslali
ju na psychiatriu, nemohla mať kontakt s otcom. Keď jej brat začal chodiť do školy, tak sa s ním učila,
potom prestala, kašľala na neho, nepomáhala mu s úlohami, bratovi pomáhala ona a babka. Je pravdou,
že mama ju bila aj opaskom, boli aj nadávky, väčšinou piča a kurva. Niekedy ju nepúšťala von, zobrala

jej mobil, tablet.

Uvedená výpoveď svedkyne C. B. je v súlade s výpoveďou svedka D. B., ktorý uviedol, že mama ho bila,
keď dostal zlú známku, dvakrát, trikrát do týždňa, keď písali písomku a žiadal mamu, aby mu pomohla
s učením, tak mu povedala, aby si pomohol sám. J. sa s ním učila v prvom ročníku, od druhého do

piateho ročníka nie. Teraz sa s ním učí babka, otec aj sestra. Keď poprosil tetu, tak aj tá mu pomáhala
s úlohami, mama ho bila varechou a remeňom, jak trafila, nadávala mu, že je debil, kľačal na zemi na
kolenách, ale to bolo asi iba raz. Aj sestru bila, keď nechcela vstávať alebo keď dlho bola na mobile. Keď
telefonoval s otcom, mama mu brala mobil a povedala mu, že keď niečo povie otcovi, tak dostane bitku.K mame nechce ísť bývať, lebo by kričala a nadávala mu, jemu nadávala ty kokot, debil. Keď sa hrali
so sestrou, že sa bijú, prišla s varechou a sčapala ich. Keď potreboval niečo do školy, alebo hygienické
veci, tak povedal mame, ona mu nejaké 2 - 3 kúpila a povedala, že na viac už otec neposlal peniaze.

Sestru bila každé ráno, keď nechcela vstávať. Bila ju papuču alebo varechou, bila ju, aj keď prišla zo
školy neskôr alebo nepovedala kam ide. On dostal varechou, keď polámal stroj, mal aj modriny, ale nie
až také veľké. S remeňom ho zbila, keď nechcel povysávať. Najprv mama varila, ale potom už nie, chodil
za tetou. Desiaty si robili sami.

Uvedené výpovede sú podporované aj výpoveďami svedkov F., sestry obžalovanej, a O., matky
obžalovanej, ktoré s obžalovanou a poškodenými žili v spoločnej domácnosti. Svedkyňa F. uviedla, že
sa nedokáže stotožniť s tým, ako sa jej sestra správala k deťom a nedopustí, aby sa toto správanie
zamietlo pod koberec s tým, že deti klamú. Kým žil otec, vedel si urobiť poriadok, po jeho smrti sa to
zhoršilo. Sestra mala viacero partnerov, deti to zle znášali, mala psychické problémy po rozvode, deti
boli materiálne zabezpečené, ale výchova nebola dostatočná, deťom nadávala kurva, piča, debil, pizda,

naháňala dcéru, ťahala za ruku z postele, štípala do zadku, bola svedkom buchnátov po chrbte, dcéru
bila, fackovala, deti chodili za ňou, a jej mamou. Sáre povedala, že ju odreže od sveta, keď urobila niečo
zlé, dostala niekoľko trestov. Zo sestry mali strach, nadávky boli päťkrát denne, bolo to bežné. Videla
ako buchla C., D. nevidela, aby buchla, Sáru štípala, ťahala za vlasy. Po smrti otca sa prestala starať
o deti, celý čas žili v spoločnej domácnosti, ona C. pomáhala s učením. Chodili kontroly zo sociálky na

podnet školy, susedov, aj na ich podnet. Susedia dávali podnet kvôli kriku a nadávkam. Otec sa deťom
venoval, kým tam býval. Svedkyňa O., matka obžalovanej, uviedla, že dcéra je manipulatívny typ, každý
jej ubližuje, všade je jej zle. Po smrti manžela sa to zhoršilo, dcéra striedala priateľov, deťom sa smiali
v škole, aj na ulici, deťom vydávala príkazy, rozkazy, ako na vojne, bila ich. Videla ako dcéra bije C.,
kričala, že ju zabije. Videla, ako C. mala modrý zadok od štípancov od matky, takto ju budila do školy.

Deti vydierala tak, že vešala po pôjde reťaze, že sa obesí, že pôjde na stanicu a skočí pod vlak. Deti
štvala proti sebe. S D. sa učila ona, lebo má ADHD a dcéra na to nemá trpezlivosť. Deťom nadávala
krava, kurva, piča. C. potrebovala okuliare, ale musel jej ich kúpiť otec. Dva týždne pred záchvatom
sa sťažovala matke, že sa zle cíti, ale ona to neriešila. D. naviedla, aby otcovi pobral šperky. K zmene
správania obžalovanej došlo, keď sa spriatelila s I.. Obžalovaná sa prestala venovať deťom a venovala

sa iba chlapom.

Uvedené výpovede sú plne podporované výpoveďami znalcov a nimi podanými znaleckými posudkami.
Znalkyňa J. A. uviedla, že vyšetrila duševný stav D. B., tento trpí ADHD, dysgrafiou, dyslexiou, poruchou
krátkodobej pamäte, pozornosti a priestorovej orientácie. Od začiatku roka 2018 do februára 2019 bol

vystavený fyzickému strádaniu, ktoré malo aktívnu podobu, bitky rukou, varechou, remeňom, aj pasívnu
podobu, matka nedávala dôraz na stravovacie nutnosti. Psychické správanie malo charakter vulgárnych
devalvujúcich nadávok, spochybňovania existencie, matka manipulovala s maloletým, aby nemal rád
starú matku a sestru. Konaním matky dochádzalo k deprivácii fyzickej aj psychickej. Poškodená C.
B. bola ich pacientkou v liečebni v Hrani. Pamätá si, že mala znaky psychotraumatizácie, necítila

sa bezpečne pri matke. Konanie matky viedlo k tomu, že maloletá stratila pocit istoty, bezpečia
domova u matky. Znalec J. J. uviedol, že poškodená C. B. trpí adaptívnou poruchou u adolescentného
jedinca na posttraumatickom podklade s úzkostne depresívnym anomálnym osobnostným vývojom
s borderline prejavmi. Tento stav vznikol v priamej príčinnej súvislosti so skutkom. Zistená porucha
nebola prítomná v období, ktoré predchádzalo skutku. Konanie obžalovanej bolo spúšťačom duševnej

poruchy u poškodenej. V súčasnosti trpí prejavom posttraumatického stavu, pričom na rozvoji poruchy
sa nepodieľali iné faktory. Uvedené dôkazy sú plne podporované výpoveďou a znaleckými posudkami
znalca F. R., ktorý uviedol, že maloletý D. B. je schopný primerane vnímať, zapamätať si, reprodukovať,
jeho výpoveď sa javí ako pravdivá, nezistil, aby bola ovplyvnená inou osobou. Zistil u neho prítomnosť
emočných porúch, poruchy správania sa a adaptačné poruchy. Zo strany obžalovanej išlo o mentálne

deptanie, dlhodobý nedostatok uspokojovania potrieb lásky, správanie obžalovanej negatívne ovplyvnilo
zdravý vývin maloletého. U mladistvej C. B. je konštatovaná schopnosť správne vnímať, zapamätať
si a reprodukovať, jej výpoveď sa javí ako pravdivá, nezistil, aby bola ovplyvnená inou osobou,
vzťah s obžalovanou je poznamenaný negatívnym a necitlivým prístupom matky. Prítomnosť silnej
neurotickejdekompenzácie,anxiozityaznámokdepresívneholadenia.Správanieobžalovanejspôsobilo

poškodenej fyzické aj psychické utrpenie, hrubým výsmechom, nadávkami, ponižovaním, ktoré konanie
obžalovanej poškodená pociťovala ako ťažké príkorie a negatívne ovplyvnilo zdravý vývin mladistvej.Vzhľadom na uvedené výpovede svedkov poškodených a svedkov, podporované výsledkami
znaleckého dokazovania, súd neuveril tvrdeniu obžalovanej, že maloleté deti vypovedajú voči nej,
nakoľko ich tak na to naviedla jej matka a jej sestra.

S poukazom na konštatované, krajský súd dospel k záveru, že obžalovaná svojím konaním tým, že
blízkym osobám spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozovalo fyzické a
psychické zdravie, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke, naplnila skutkovú podstatu žalovaného

zločinu. Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne preto prvostupňový súd konanie
obžalovanej posúdil ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.
zákona.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a
prihliadal aj na osobu obžalovanej, pričom u obžalovanej správne konštatoval existenciu poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a to, že obžalovaná pred spáchaním trestného činu viedla riadny
život. Uvedená poľahčujúca okolnosť však nenašla odraz vo výroku napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na skutočnosť, že z odpisu registra trestov obžalovanej, ako aj výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov vyplýva, že obžalovaná nemá v týchto evidovaný žiaden záznam, krajský súd dospel k

záveru, že trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky, s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 3 roky, je možné považovať za trest
primeraný a zákonný, vzhľadom na osobu páchateľky, jej pomery a možnosti jej nápravy, aj s poukazom
na individuálnu a generálnu prevenciu, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.
zákona.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že prvostupňový súd výpoveď svedka L. I. hodnotil
ako účelovú, v snahe napomôcť jej, pričom táto mala byť podporená výpoveďou svedka F. M., ktorý
uviedol, že v domácnosti obžalovanej sa zdržiaval občasne v rokoch 2015 a 2019, krajský súd udáva,
že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prípade svedka I. ide o partnera obžalovanej,

u ktorého je dôvodný predpoklad, že má záujem svojou výpoveďou obžalovanej pomôcť zbaviť sa
trestnej zodpovednosti, nakoľko jeho výpoveď je vyvrátená ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, a
to výpoveďami svedkov poškodených D. B. a C. B., svedkýň O. a F., ako aj znaleckými posudkami
a vo vzťahu k výpovedi svedka F. M., bývalého partnera obžalovanej, krajský súd poukazuje na to,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že k zmene správania obžalovanej vo vzťahu k svojim deťom,

poškodeným, došlo po tom, čo sa spoznala s partnerom L. I., teda v čase, keď bol jej partnerom F. M.
nemalo dochádzať ku konaniu, ktoré sa jej kladie za vinu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej poukazujúcej na výpovede svedkýň J. a J. N., ktoré
nepotvrdzovali agresívne prejavy v jej správaní, rovnako ako súd prvého stupňa, aj krajský súd

poukazuje na to, že uvedené svedkyne nenavštevovali domácnosť obžalovanej, neboli tam prítomné,
pričom aj svedkyňa N., ktorá bola triednou učiteľkou poškodenej C. B., pripustila, že C. bola občas
myšlienkami mimo a rovnako svedkyňa J. pripustila, že obžalovaná kričala na deti alebo výchovne ich
udrela.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že odmietla dedičstvo v celom rozsahu v prospech svojich
maloletých detí, čo by neurobila, ak by ich nemala rada, krajský súd konštatuje, že ani uvedený úkon
nepreukazuje, že žalovaného konania sa nedopustila.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej poukazujúcej na to, že vzhľadom na doposiaľ zistený

skutkový stav jej konanie nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty vzhliadaného trestného činu,
krajský súd konštatuje, že podľa jeho názoru, vzhľadom na závery znaleckého posudku znalca J. J.,
ktorý u poškodenej C. B. konštatoval posttraumatické následky, v prípade rozsiahlejšieho dokazovania
vo vzťahu k ujme, ktorú poškodená C. B. utrpela a jej trvaniu a v prípade preukázania, že táto by
trvala viac ako 42 kalendárnych dní, počas ktorých by závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života

poškodenej, mohlo byť konanie obžalovanej kvalifikované aj podľa § 208 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, za
čo by obžalovanej hrozil trest odňatia slobody na 7 až 15 rokov.Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovanej, že súd neumožnil vyhotoviť nové, resp. kontrolné znalecké
posudky, čím bolo porušené právo na obhajobu, krajský súd udáva, že súd nemusí vykonať všetky
dôkazy, ktoré procesné strany navrhnú, pričom prvostupňový súd procesným spôsobom odmietol návrh

obhajcu na doplnenie dokazovania výsluchom Q. J. a vypracovaním „nových“ znaleckých posudkov
a toto rozhodnutie odôvodnil. S uvedeným sa stotožňuje aj odvolací súd, ktorý konštatuje, že v
prejednávanej veci nebolo potrebné vykonať ďalšie dôkazy, obžalovaná potrebu nového znaleckého
dokazovania neodôvodnila žiadnymi podstatnými skutočnosťami a len nespokojnosť obžalovanej so
závermi znaleckých posudkov nemôže byť dôvodom na nové znalecké dokazovanie.

Na základe konštatovaných skutočností krajský súd vyhodnotil rozhodnutie súdu prvého stupňa za
správne a zákonné, odvolanie obžalovanej za nedôvodné, a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.