Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206815
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124206815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Prievozská 2,
IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátska kancelária Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
v Bratislave - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. D.,
o zaplatenie 1.267,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č. k. 20Csp/46/2024-109 zo dňa 14. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu 1.267,68 Eur s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 878,08 Eur od 05.10.2023 do zaplatenia titulom zmluvy o úvere, uzavretej medzi
žalovaným ako dlžníkom a právnym predchodcom žalobcu (E., F.) ako veriteľom. Žalovanej nárok na

náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania. E., F. ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom žalovanou na jej
žiadosť dňa 05.04.2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“
č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva o spotrebiteľskom úvere“, „úverová zmluva“). Úverová
zmluva bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom internetu ako vyplýva zo záznamu o podpise zo

dňa 05.04.2017. Na základe úverovej zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový
spotrebiteľský úver v sume 1.460 Eur (deň čerpania úveru 05.04.2017), ktorý úver sa žalovaná zaviazala
veriteľovi splácať v 95 mesačných splátkach po 26,62 Eur (z toho
1,18 Eur splátka poistného), splatných vždy do 22. dňa v mesiaci, počnúc 22.05.2017 so splatnosťou
poslednej splátky dňa 22.03.2025, pri úrokovej sadzbe 13,70 % ročne. V zmluve je uvedená ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 15,52 %, priemerná hodnota RPMN vo výške 16,63 %, celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 2.444,10 Eur, lehota splatnosti 96 mesiacov. Podľa časti I bodu

5úverovejzmluvyvprípadenesplácaniaúverujebankaoprávnenávsúladesobchodnýmipodmienkami
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie vyzvaný. Podľa časti I bodu 7úverovej zmluvy je spotrebiteľ povinný zaplatiť banke poplatok za poskytnutie úveru v sume 29,20 Eur
a tento poplatok je splatný najneskôr k prvému dňu čerpania úveru.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39, § 40 ods. 4, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, §
524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 17
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V prvom rade sa zaoberal otázkou aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.11.2020. Zhodný prejav vôle

E., F. a žalobcu postúpiť pohľadávku z úverovej zmluvy zo dňa 5.4.2017 z E., F. na žalobcu vyplýva
z predloženej rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020, žiadosti o prevod a
postúpenie zo dňa 4.10.2023, prílohy k nej, ako aj z oznámenia E., F.. zo dňa 16.10.2023 o postúpení
pohľadávky adresovaného žalovanej. Keďže predmetom postúpenia mala byť pohľadávka zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie skúmal, či boli naplnené aj osobitné podmienky, ktoré zákon
č. 129/2010 Z.z. vyžaduje pre platné postúpenie pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu. Žalobca uvádzal,

že jeho právny predchodca predčasne zosplatnil úver k 15.12.2021. Právo právneho predchodcu
žalobcu žiadať od žalovanej splatenie celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti v prípade, že
sa dlžník s úhradou splátky omešká o viac ako 3 mesiace bolo zmluvnými stranami dojednané v časti
I bod 5 úverovej zmluvy. Judikatúrou Najvyššieho súdu SR bolo ustálené, že podmienkou platnosti
jednostranného právneho úkonu veriteľa - predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565

Občianskeho zákonníka je aj to, aby veriteľ špecifikoval vo výzve pred uplatnením práva na predčasné
zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka konkrétnu splátku úveru, pre nesplnenie ktorej
predčasne a jednorazovo zosplatní celý dlh. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 197/2022 zo dňa
26.06.2024 konštatoval, že aby vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru bolo platné,
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne

špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne a jednorazovo môže zosplatniť celý dlh. Najvyšší
súd SR dôvodil tým, že identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť

aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Na tomto právnom názore zotrval
Najvyšší súd SR aj v rozsudku
sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024. Ďalej súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn.5Cdo/2/2023zodňa25.01.2024,zktoréhovyplývaprávnynázortejtonajvyššejsúdnejautority,podľa
ktorého na to, aby vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru bolo platné, je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne
a jednorazovo zosplatnil celý dlh. Na výzvu súdu učinenú podľa § 150 ods. 2 CSP, aby žalobca uviedol,
ktorou výzvou banka pred predčasným zosplatnením úveru vyzvala žalovanú na úhradu omeškanej

splátky s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a aby predložil túto výzvu, žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.02.2025 uviedol, že jeho právny
predchodca upozornil žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia úveru listom zo dňa 02.11.2021
označenýmakotretiaupomienka-pokusozmier,ktorýpripojilkžalobe.Zobsahutejtolistinybolosúdom
zistené, že ňou banka žalovanú vyzývala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy z predmetného úveru po

lehote splatnosti v úhrnnej sume 87,21 Eur v členení na istinu 43,68 Eur, úroky
35,49 Eur, úroky z omeškania 0,50 Eur, poplatky 7,54 Eur. Vo výzve je uvedené upozornenie, že
ak žalovaná vyčíslenú dlžnú sumu okamžite neuhradí, banka uplatní právo na zaplatenie celej sumy
úveru vrátane príslušenstva pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. V tejto výzve
absentuje špecifikácia splátky (uvedením jej sumy a lehoty jej splatnosti), pre nesplnenie ktorej banka

pristúpi k zosplatneniu úveru, ktorú náležitosť Najvyšší súd SR zhodnotil ako nevyhnutnú pre to, aby
bolo predčasné zosplatnenie úveru platným právny úkonom. Mesačná splátka úveru bola dohodnutá v
zmluve na sumu 26,60 Eur, a preto suma 87,21 Eur celkom zrejme predstavuje dlh titulom viacerých
nezaplatených splátok, no nie je zrejmé, ktorých splátok a za aké obdobie. Vo výzve banka tiež v rozpore
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanej neposkytla dodatočnú lehotu 15 dní na splnenie

omeškanej splátky, nakoľko od žalovanej vyžadovala okamžitú úhradu omeškanej časti dlhu.
Z predloženej výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.12.2021
vyplynulo, že banka touto listinou adresovanou žalovanej oznámila žalovanej, že banka využíva svoje
právo na predčasné zosplatnenie úveru z dôvodu, že žalovaná napriek predchádzajúcim upomienkamneuhradila dlžnú pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy. Ani v tomto jednostrannom právnom úkone
nie je konkretizovaná splátka (uvedením jej sumy a lehoty jej splatnosti), pre nesplnenie ktorej banka
pristúpila k predčasnému zosplatneniu úveru. Nemôže tak ísť o platné predčasné zosplatnenie úveru.

Keďže ku dňu 04.10.2023, keď mala byť postúpená pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy z banky
na žalobcu ešte nenastal termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (termín konečnej splatnosti
bol v úverovej
zmluvedohodnutýk22.03.2025)apohľadávkasazdôvoduneplatnéhopredčasnéhozosplatneniaúveru
nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, banka nebola oprávnená

postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Pre rozpor
s uvedeným zákonným ustanovením je preto v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky voči
žalovanej a na žalobcu neboli prevedené práva veriteľa z úverovej zmluvy. Absentuje tak aktívna
vecná legitimácia žalobcu domáhať sa proti žalovanej zaplatenia peňažného plnenia vyplývajúceho z
predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na zásadu úspechu má plne úspešná žalovaná právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej nevznikli žiadne trovy konania,
súd vyslovil, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

4. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe vyhovie alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Nestotožnilsasprávnymposúdenímvecisúdomprvejinštancie,vzmyslektoréhoakprávnypredchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 15.12.2021, pričom splátka, pre ktorú

došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nebola vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a následne v oznámení
o zosplatnení presne špecifikovaná, tak uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
nebolo platné z dôvodu neurčitosti právnych úkonov. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn.
1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, podľa ktorého sa dovolací súd nestotožnil s názorom, že špecifikácia

splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného splatenia
dlhu. Žiadnu takúto povinnosť zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež uviedol, že pokiaľ sa
vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať
z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom,
a teda vzhľadom na ust. § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že

zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia 3 mesiace po splatnosti.
V súčasnosti existuje zásadný rozpor ohľadom náležitosti zosplatnenia či výzvy, kedy dochádza k
odlišnémuposudzovaniupredmetnejprávnejotázkysúdminavšetkýchúrovniach.Podľanázoružalobcu
výlučne právny názor vyjadrený senátom
1Cdo možno považovať za vecne správny, majúci podklad v dotknutých ustanoveniach Občianskeho

zákonníka, ale aj vo všeobecnej aplikačnej praxi súdov za obdobie od prijatia znenia § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka (od 01.11.2008). Rozhodujúcimi argumentami sú: 1/ zákon takéto označenie
splátky v zosplatňovacom úkone alebo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľovi
neukladá ; ak by zákonodarca mal ambíciu túto požiadavku pretaviť do znenia posudzovaného
zákonného ustanovenia, nič mu nebránilo tak urobiť;

2/ v predmetnej veci posudzované výzvy pred vyhlásením splatnosti či zosplatnenie z hľadiska obsahu
uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník tohto času v omeškaní. Priemerný spotrebiteľ má
vedomosť o výške sumy, zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu úveru, musí mať vedomosť o čerpaní
úveru, jeho výške, o tom, ako ho spláca; 3 / špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku žiaden
pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny spotrebiteľa, absencia špecifikácie splátky ho nestavia

do nevýhodnejšieho postavenia; 4/ predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku 2008 do roku
2024 na všetkých úrovniach tak, že pre banky požiadavka špecifikácie splátky vo výzve zosplatňujúcej
alebo vo výzve pred zosplatnením nevyplýva a až v roku 2024 došlo k zásadnej zmene. Aj keď sa súdna
prax môže vyvíjať, nová argumentácia konajúceho súdu predstavuje zásadný zásah do právnej istoty
veriteľov;

5/ predmetnú problematiku posudzoval dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania, konkrétne v
rozhodnutí publikovanom pod č. R 29/23, kedy nevyhnutne musel posudzovať aj náležitosti jednotlivých
výziev,pričomnedospelkzáveruotom,žebyzákonveriteľoviukladalpovinnosťuviesťrozhodnúsplátku
v tej- ktorej výzve. Žalobca má za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovení tak, ako ho urobilsúd prvej inštancie, nemôže v žiadnom prípade obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal v
týchto právnych úkonoch rôzne splátky
a spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla žiadnu informačnú hodnotu. Spotrebiteľ by sa mohol

dostať do informačnej asymetrie práve v prípade, keď by veriteľ uviedol vo výzve podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka akúkoľvek omeškanú splátku, pretože spotrebiteľ by mohol nadobudnúť mylnú
domnienku, že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu, čo by sa však nemohlo stať. Poukázal
na to, že predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka bolo
s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované, čím zákonodarca s konečnou platnosťou problém vyriešil. Ani

po novelizácii však nebude obligatórnou náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, postačujúcim
údajom na platné zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník
v omeškaní. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015, týkajúci
sa prehnaných formalistických požiadaviek všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy ako aj
na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 796/2016 zo dňa 22. júna 2017, podľa ktorého právomoc
všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie

zákona fakticky novelizovať. Podľa jeho názoru je riešenie uvedenej právnej otázky zo strany súdu v
danej veci právne neudržateľné, pričom poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
5CoCsp/12/2023 zo dňa 30.08.2024. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti je potrebné, aby táto možnosť bola dohodnutá, aby bol dlžník v omeškaní aspoň 3 mesačné
splátky a aby bol dlžník na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti veriteľom upozornený v lehote nie

kratšej ako 15 dní pred uplatnením tohto práva, pričom veriteľ vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a ani v oznámení o zosplatnení nie je povinný špecifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou
sa dlžník omeškal, a teda, pre ktorú splátku k zosplatneniu došlo. Ak postupca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru podaním zo dňa 15.12.2021, toto svoje právo uplatnil v súlade s § 565 Občianskeho
zákonníka a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 5Cdo/224/2021 z

30.11.2022, sp.zn. 4Cdo/ 132/2021 z 15.12.2022, 7Cdo/ 26/2023 z 29.11.2023) pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 22.08.2021 (teda splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po
dobu troch mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru)
a zároveň toto svoje právo uplatnil
v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa s platením splátok po

dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ bol na toto oprávnenie veriteľa upozornený podaním
zo dňa 02.11.2021. Upozornenie v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením práva v zmysle §
565 Občianskeho zákonníka bolo veriteľom dodržané, pretože výzva bola žalovanému doručená dňa
05.11.2021 a k zosplatneniu došlo podaním zo dňa 15.12.2021, a to bez ohľadu na text zosplatnenia,
ktorý vyzýval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy. Je zrejmé, že lehota pätnástich dní bola dodržaná a

nemožno mať pochybnosti o postupe súladnom
so zákonom. Poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax krajských súdov, konkrétne
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12CoCsp/1/2024 zo dňa 29.11.2024,
sp.zn. 17CoCsp/7/2023 zo dňa 24.10.2023, uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 25CoCsp/12/2024 zo dňa 14.11.2024, sp.zn. 12CoCsp/39/2022 zo dňa 31.08.2023, rozhodnutie

Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6CoCsp/20/2023 zo dňa 24.06.2024 uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp.zn. zo dňa 26CoCsp/1/2023, uznesenie Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 3CoCsp/1/2022 zo dňa 30.03.2023.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Žalobca deklaroval vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP).

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza,
že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods.

1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

16. Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1
písm. b/ CSP, spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení súdu prvej inštancie, odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám
riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Podľa judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá

súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy
majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk
v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že
odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp.zn.
IV.ÚS115/03zodňa03.07.2003).Súdprvejinštancieuviedol,ktoréskutočnostipovažujezapreukázané
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzala ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Z odsekov 1, 2 odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplýva, čoho sa žalobca v konaní domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil a predložil na
preukázanie svojich tvrdení a aké prostriedky procesného útoku použil. V ods. 5 odôvodnenia uviedol

súd prvej inštancie jednotlivé dôkazy, ktorými vykonal dokazovanie a v ods. 6 aké skutkové okolnosti
z vykonaného dokazovania zistil. V odsekoch 7 až 18 odôvodnenia citoval súd prvej inštancie znenie
právnych noriem právnych predpisov, podľa ktorých právne posúdil zistený skutkový stav. Aplikácia
daných právnych predpisov na zistený skutkový stav a hodnotenie vykonaných dôkazov popísané v ods.
19 až 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku obsahujú úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú

postupnosť
a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne uviedol, ktoré tvrdenia považoval
za preukázané a ktoré tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. Zistený skutkový stav podriadil pod
príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom.
Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú
určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu

požiadavku, a preto je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie a porušenia jeho práva na spravodlivý proces z tohto dôvodu.

17. Čo sa týka odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, uplatnených žalobcom
v odvolaní, odvolací súd ich podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i

právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch. Hodnotenie vykonaných dôkazov obsahuje úvahy súdu prvej inštancie,
ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie zistený skutkový
stav podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím

myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie
v odôvodnení rozsudku sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska
obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku.

18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej

inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením. Prijaté právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil
spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, vo vzťahu k čomu
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP.

19. Na základe odvolacích námietok žalobcu odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu
prvej inštancie dodáva:

20. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmluva o flexipôžičke, uzavretá medzi žalovanou

a právnym predchodcom žalobcu dňa 05.04.2017 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Súdprvejinštanciesanáslednevkontextespotrebiteľského
práva správne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.
21.Podľa§565zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkaakideoplnenievsplátkach,môževeriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

22. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo

podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právamis ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku,
zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka

po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

25. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu (E.,
F.) uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom dňa 05.04.2017 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru

„flexipôžička“č.XXXXXXXXXXXXXXX(nadiaľkuprostredníctvominternetu),nazákladektorejsaveriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.460 Eur (deň čerpania úveru
5.4.2017), ktorý úver sa žalovaná zaviazala veriteľovi splácať v 95 mesačných splátkach po 26,62 Eur (z
toho 1,18 eur splátka poistného), splatných vždy do 22. dňa v mesiaci, počnúc 22.5.2017 so splatnosťou
poslednej splátky dňa 22.3.2025, pri úrokovej sadzbe 13,70 % ročne. Podľa časti I bodu 5 zmluvy v
prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú

splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas
obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie vyzvaný.
26. Podľa tvrdení samotného žalobcu (podanie zo dňa 03.02.2025) jeho právny predchodca upozornil
žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia úveru listom zo dňa 2.11.2021 označeným ako tretia
upomienka - pokus o zmier. Touto listinou, adresovanou žalovanej, právny predchodca žalobcu (E., F.)

upozornil žalovanú, že eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 87,21 Eur, z toho istina 43,68
Eur, úroky 35,49 Eur, úroky z omeškania 0,50 Eur a poplatky 7,54 Eur. Vyzval žalovanú na okamžité
zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať, aby vrátila celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere. Zároveň upozornil
žalovanú na právo banky odstúpiť od zmluvy. Ďalej z dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo,

že výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, adresovaným žalovanej, právny
predchodca žalobcu (E., F.) oznámil žalovanej, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradila
dlžnú pohľadávku banky, z ktorého dôvodu v súlade s príslušnými ustanoveniami VOP a zmluvy o úvere
dňom 15.12.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 941,02 Eur, z
toho istina 878,08 Eur, základné úroky 56,17 Eur, sankčné úroky 0,87 Eur, poplatky 5,90 Eur. Zároveň

ju vyzval na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

27. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení sp.zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024
„ v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,

aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh.“

28. Podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v neskoršom uznesení
sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 „...v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde

k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ,
pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná
z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o

tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže

byť poškodený“.

29. Rovnako, podľa záverov Najvyššieho súdu SR vyjadrených v uznesení
sp.zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024 „...neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval
výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok

neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne Slovenskou sporiteľňou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v zmysle § 39 v
spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok postúpeniabankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 prvá veta zákona
o bankách,
v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne

v spore.“

30. Napokon, podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
arozhodnutísúdovSlovenskejrepublikypodč.R34/2025„bezkonkretizáciesplátky,prektorúprichádza

zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom
určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný
neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ)“.

31. Odvolaciemu súdu je známe i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa

30.01.2024, ktorého sa dovoláva žalobca a podľa ktorého sa „dovolací súd nestotožňuje s názorom,
ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza
k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto
povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež
nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala

zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou (skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto
splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení; ak však tieto listiny vymedzenie
relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítania premlčacej doby len právnym
konštruktom).Považujevšakzavhodnéuviesť,žepokiaľsavykonanýmdokazovanímnepreukážeopak,
treba vychádzať z princípu racionálneho správania účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade

so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné
predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace
po splatnosti.“

32. Predmetné rozhodnutie sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024 je však rozhodnutím ojedinelým,

na ktoré súdna prax Najvyššieho súdu SR nenadviazala; naopak, z citovaných rozhodnutí (ods. 28 až
32) vyplýva jednoznačný záver Najvyššieho súdu SR, dokonca vo forme publikovaného judikátu, že v
prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný na základe ust. § 565 OZ
a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve,
upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, resp. v právnom úkone

zosplatnenia presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže predčasne zosplatniť celý dlh.

33. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že výzva na splatenie úveru zo dňa
02.11.2021 a ani samotné predčasné zosplatenie úveru zo zmluvy o úvere zo dňa 15.12.2021
neobsahujú špecifikáciu splátky, pre ktorú sa dlh žalovanej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru „flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 05.04.2017 predčasne jednorazovo zosplatňuje.

34. Uvedené má v zmysle popísaných záverov najvyššej súdnej autority (čl. 2 ods. 2 CSP) za následok
neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

35. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne konštatoval, že v rozhodovanej veci neboli
splnené podmienky na postúpenie pohľadávky voči žalovanej z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu podľa § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
je možné postúpiť len takú pohľadávku zo spotrebiteľského úveru, ktorá je po konečnom termíne
splatnosti spotrebiteľského úveru alebo takú, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru. Postúpenie pohľadávky na žalobcu je preto v zmysle ustanovenia § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka neplatné. Vzhľadom na to súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu
dospel k správnemu záveru, že na žalobcu neprešla pohľadávka pôvodného žalobcu (veriteľa), nestal sa
veriteľom pohľadávky voči žalovanej uplatňovanej v prejednávanom spore, a preto nemá aktívnu vecnú
legitimáciu, z ktorého dôvodu je nevyhnutné žalobu zamietnuť.

36. Pokiaľ žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri svojom rozhodovaní
ustálenúsúdnupraxnajvyššejsúdnejautority(čl2ods.2CSP),spočívajúcuvrozhodnutiachNajvyššieho
súdu SR č.R 29/2023 a ďalej sp.zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp.zn. 4Cdo/ 132/2021 z 15.12.2022,7Cdo/ 26/2023 z 29.11.2023, odvolací súd uvádza, že žiadne z označených rozhodnutí najvyššieho
súdu sa nezaoberá výslovne otázkou náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
resp. právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa § 565 Občianskeho zákonníka; sám

žalobca v odvolaní uvádza, že ide o rozhodnutia, v ktorých sa najvyšší súd zaoberal počítaním plynutia
premlčacej doby
v spotrebiteľských veciach.

37. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku

o náhrade trov konania. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne odôvodnil.

38. Na základe týchto skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

39. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

43. Odvolací súd konštatuje, že podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP by žalovanej,
ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu, patril nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Keďže však žalovanej preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací
súd o trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu úspešnej žalovanej voči neúspešnému
žalobcovi nepriznal.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).