Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 23, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 4To/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5825010030
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5825010030.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Mareka Šenkára, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júla 2025
odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/5/2025 zo dňa
24.2.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/5/2025 zo dňa 24.2.2025 bol obžalovaný A. B.,
nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. E., F. XXX/XXX, uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo zo dňa 21.6.2023, sp. zn.
0T/50/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.2023, ktorým bol odsúdený za prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá po dobu tridsaťšesť mesiacov, dňa 20.1.2025 v čase okolo 16.30 hod.
viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon, EČV: G. XXX H. po súkromnej príjazdovej ceste, ktorá
vedie k rodinnému domu, súpis. č. XXX v obci B., okres Námestovo, následne po ceste k rodinnému

domu bez súpisného čísla susediaceho s rodinným domom súpis. č. XXX, kde nabúral do rozvodovej
elektrickej skrinky, po príchode na miesto udalosti ho hliadka Obvodného oddelenia PZ Námestovo
vyzvala k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu, ktorej sa tento odmietol podrobiť
a taktiež sa odmietol podrobiť lekárskemu odberu a laboratórnym vyšetreniam krvi
a moču, hoci mu v tom nebránil zdravotný stav ani iné relevantné skutočnosti.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti súd obžalovaného odsúdil podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. súd uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 rokov 8 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu písomným podaním
dňa 11.3.2025, a to proti všetkým výrokom rozsudku. Zahlásené odvolanie obžalovaný zdôvodnil
prostredníctvom obhajcu podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 28.4.2025, doručeným
Okresnému súdu Námestovo dňa 28.4.2025, a to nasledovne:

Dňa 20.1.2025 v čase okolo 16.30 hod. neviedol osobné motorové vozidlo zn. SEAT Leon, EČV: G.

XXX H.. Toto osobné motorové vozidlo v tom čase viedla jeho manželka I. B., B. I., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. J. XXX. Výpovede svedkýň I. B., B. I. a K. I., B. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytomB. J. XXX, sú zjavne nepravdivé. Trvá na výsluchu týchto dvoch svedkýň, pretože ich výsluchom sa
preukáže nepravdivosť ich svedeckých výpovedí v tejto trestnej veci a ich zaujatosť voči jeho osobe.
Dňa 20.1.2025 sa neodmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu.

Taktiež sa neodmietol podrobiť lekárskemu odberu a laboratórnym vyšetreniam krvi a moču. Trvá na
výsluchu svedkyne G. L. a jej kolegyne z hliadky Obvodného oddelenia Policajného zboru Námestovo a
navykonaníkonfrontáciítýchtodvochsvedkýňsjehoosobou.Týmitodôkazmisapreukáženepravdivosť
svedeckej výpovede G. L. v tejto trestnej veci a jej zaujatosť voči jeho osobe.
Preto na základe vyššie uvedeného obžalovaný navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Tr. por. a následne vo veci rozhodol sám tak,
že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, alternatívne, aby vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Prokurátorka sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne vyjadrila podaním so zaručeným
elektronickým podpisom zo dňa 15.5.2025, a to nasledovne:

Obžalovaný v doplnení odvolania navrhol výsluch svedkýň I. B.
a K. I., ďalej navrhol výsluch policajtiek G. L. a jej kolegyne
z hliadky Obvodného oddelenia PZ Námestovo, ďalej navrhol konfrontáciu policajtiek G. L. a jej kolegyne
z hliadky Obvodného oddelenia PZ Námestovo s ním. Týmito dôkazmi sa obžalovaný snaží preukázať

nepravdivosť ich svedeckých výpovedí a tiež zaujatosť svedkýň voči jeho osobe. V súvislosti s vyššie
uvedeným poukazuje na § 272 ods. 2 Tr. por., v zmysle ktorého „po vykonaní všetkých dôkazov zistí
predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania“. Vyhlásenie procesnej strany
o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania, je konečným
prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým

uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na
doplnenie dokazovania procesná strana netrvá, a teda, že ich berie späť. Na pojednávaní konanom dňa
24.2.2025 po tom, čo bol obžalovaný vypočutý ku skutku, boli prečítané zápisnice o výsluchoch svedkov
(medzi nimi tiež výsluchy obžalovaným navrhnutých svedkov v doplnení odvolania, s čím obžalovaný
súhlasil), prečítané listinné dôkazy, obžalovaný na výzvu súdu podľa § 272 ods. 2 Tr. por. uviedol, že

nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Na základe vyššie uvedeného je toho názoru, že návrhy na
dokazovanie uvedené v doplnení odvolania obžalovaného zo dňa 28.4.2025 nie je možné
v odvolacom konaní vykonať s tým, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bola
preukázaná vina obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.
Preto navrhuje, aby Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného

zamietol.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom o odvolaní obžalovaného sa konalo v neprítomnosti
obžalovaného A. B. a za prítomnosti prokurátorky. V rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí
prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. Rozsudok

považuje za vecne správny a zákonný vo všetkých jeho výrokoch. Uložený trest odňatia slobody, ako
i trest zákazu činnosti vodiča považuje za primeraný, pričom odvolanie obžalovaného je len opakovaním
jeho doterajšej obhajoby.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný) podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie podané
obžalovaným A. B. bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozhodnutia, proti ktorým je
prípustné, v zákonom stanovenej lehote, avšak odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených
trestných činov (prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. a prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.) je napadnutý rozsudok
výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo

k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva
obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom
rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedenédôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové
zistenia.Prihodnotenídôkazov,ktorévykonalvpotrebnomrozsahuazákonnýmspôsobom,okresnýsúd

postupovaldôslednevzmysle§2ods.12Tr.por.,tedahodnotilichnazákladevnútornéhopresvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a v konečnom
dôsledku dospel k logicky odôvodneným a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané

v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ako sa vyrovnal s podstatnou obhajobou obžalovaného A. B. a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a
trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným
rozsudkom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto

konštatovanie sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. v rozsahu, v akom sú
dôvody odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstatnej časti súhrnom
jehoobhajobyprezentovanejvcelomdoterajšomkonaní.ObžalovanýA.B.založilodvolanievpodstatnej
miere na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho
podstatnými námietkami, námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého

stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu podstatnú
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené
kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný

a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť.
Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje
za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu
a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého

stupňa, je potom jeho úlohou zamerať sa na riešenie podstatných odvolacích námietok obžalovaného
a jeho obhajcu, majúcich podstatný význam z hľadiska rozhodovania o vine obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti
č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31,

§ 33).

Skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný A. B.
rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využil všetky svoje práva zakotvené v § 34
Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu, namietal a spochybňoval
predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom, vrátane hodnotenia zákonnosti

dôkazov a vyjadril sa aj k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému

skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do
situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí
ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutku, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností preukazujú vinu obžalovaného a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení
napadnutého rozsudku.
Ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaný A. B. sa necíti byť vinným zo spáchania tohto skutku. Pri

výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že on motorové vozidlo nešoféroval. Nechce povedať na
ženu, ani na švagrinú, oni neklamú, videli to, čo videli a hovorili pod nátlakom udalostí. Pri svojom
výsluchu v prípravnom konaní pred povereným príslušníkom PZ okrem iného uviedol, že s motorovým
vozidlom jazdil okolo ich neoploteného rodinného domu, s ktorým aj nabúral do elektrickej rozvodnej
skrine,ktorájepredrodinnýmdomomjehošvagrinejašvagra.Akosautomjazdil,takhovidelamanželka

I. a švagriná a zavolali políciu. Policajti mu dávali aj fúkať, poučili ho, ale on odmietol fúkať. Potom ešte
zistili, že má uložený zákaz šoférovania. Priznáva sa k tomu, že šoféroval motorové vozidlo a mal vypité.
Obžalovaný je zo žalovaného skutku okrem svojej vlastnej výpovede v prípravnom konaní primárne
usvedčovaný výpoveďou svedkyne I. B. – manželky obžalovaného, ktorá v rámci výpovede podrobne
popísala okolnosti a priebeh skutku, teda akým spôsobom a za akých okolností práve obžalovaný A.

B. viedol dňa 20.1.2025 v čase okolo 16.30 hod. motorové vozidlo po súkromnej príjazdovej ceste,
ktorá vedie k ich domu. Svedkyňa tiež uviedla, že videla, ako obžalovaný motorovým vozidlom vrazil do
elektrickej rozvodnej skrine, ktorá je umiestnená na dvore ich susedov, teda pri dome. Následne hneď
prišla vonku za obžalovaným k autu, z ktorého vystúpil on, a videla, že v aute bol len obžalovaný a nikto
iný. Videla tiež to, že obžalovaný je opitý.

Ako na to správne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, obžalovaný je zo
spáchania skutku usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne K. I. – švagrinej obžalovaného, ktorá vo svojej
výpovedi z prípravného konania okrem iného uviedla, že keď pozerala von z okna, tak videla, že jej
švagor A. B. vystupuje z ich auta zn. Seat Leon, zelenej farby, ktoré bolo pri rozvodovej elektrickej
skrini. Nikto iný sa okrem A. B. v motorovom vozidle nenachádzal, ani z neho nevystúpil, takže určite

šoféroval on. Videla aj cez okno, ako vystupuje z toho ich auta zo strany šoféra. Hneď, keď prišla k autu,
z ktorého vystúpil A. B., videla, že je pod vplyvom alkoholu. Rovnako správne okresný súd poukázal
aj na výpoveď svedkyne G. L., ktorá dňa 20.1.2025 vykonávala hliadkovú službu v služobnom obvode
OO PZ Námestovo a ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že v rámci služobného zákroku sa obžalovaný
na výzvu odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu v krvi.

Spáchanie skutku obžalovaným je s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preukázané výpoveďami
svedkov I. B., K. I. a G. L.. Označené svedkyne zhodne a podrobne popísali konanie obžalovaného,
konkrétne, že obžalovaný viedol vozidlo zn. Seat Leon, zelenej farby, evidenčné číslo G. XXX H., po
súkromnej príjazdovej ceste, ktorá vedie k rodinnému domu súp. č. XXX v obci B. tak, že narazil do

elektrickej rozvodnej skrine, a keď k nemu pristúpili svedkyne I. B. a K. I., videli, že obžalovaný je opitý,
vozidlo viedol a z vozidla vystúpil len obžalovaný, ktorý po chvíli odišiel domov, kde zotrval v miestnosti
(kotolne) domu až do príchodu hliadky OO PZ, kedy už nepožil žiadny alkohol.

Uvedené potom vylučuje odvolaciu námietku obžalovaného, že v inkriminovanom čase neviedol osobné

motorové vozidlo a neodmietol sa podrobiť vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu
a ani lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ani odvolací
krajský súd nezistil s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nepravdivosť svedeckých výpovedí
označených svedkýň a ani akúkoľvek okolnosť, ktorá by odvodňovala prípadnú zaujatosť svedkýňvoči osobe obžalovaného. Na základe vykonaného dokazovania bolo aj podľa krajského súdu bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutok stal a skutok spáchal obžalovaný.

Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, následne protiprávne konanie
obžalovaného správne právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 2 Tr. zák. a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák.,
a to z dôvodov, ktoré okresný súd podrobne a správne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku
(pokiaľ ide o naplnenie obligatórnych znakov skutkových podstát žalovaných trestných činov na str. 6

až 7).

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania
alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky,
ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne
podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie

je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho
zdravie.
Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia ľudí alebo záujem na
ochrane cudzieho majetku pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania
alebo inej činnosti ohrozujú tieto chránené záujmy.

V odseku 2 je uvedená základná skutková podstata, v ktorej sa zakotvuje trestnosť konania takého
páchateľa, ktorý sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej
v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu
odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu pre zistenie, či nie je ovplyvnený

návykovou látkou.
Objektívna stránka tejto skutkovej podstaty spočíva v konaní páchateľa, ktorým sa páchateľ odmietne
podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky v tele, a to pri výkone zamestnania alebo inej činnosti
uvedenej v odseku 1. Povinnosť podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky nemá ten, u koho
by takéto vyšetrenie bolo spojené

s nebezpečenstvom pre jeho zdravie alebo by vyšetrením bolo ohrozené jeho zdravie.
Podľa odseku 2 v spojení s odsekom 1 § 289 Tr. zák. sa ten, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej
činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci
by takéto vyšetrenie nebolo spojené

s nebezpečenstvom pre jeho zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na 1 rok.
V praxi to znamená, že ten, kto sa ako vodič motorového vozidla odmietne na výzvu príslušníka
Policajného zboru podrobiť dychovej skúške, prípadne inej obdobnej skúške spôsobilej zistiť prítomnosť
návykovej látky v tele (hoci návykovú látku pred vykonávaním uvedených činností nepožil), bude
automaticky niesť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného činu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky (t.j. bude páchateľom uvedeného trestného činu).

Podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci tým, že vykonáva činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu alebo
iného štátneho orgánu o zákaze činnosti, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektom tohto

trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom
a ničím nerušenom výkone rozhodnutí súdov alebo orgánov verejnej moci (§ 348 TZ).
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie
v zmysle ust. § 15 Tr. zák.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, aj pokiaľ ide o uloženie
trestu obžalovanému. V odôvodnení rozsudku poukázal na konkrétne dôkazy vykonané ohľadne
rozhodnutia o uložení trestu obžalovanému, ako aj na konkrétne skutočnosti z týchto dôkazov
vyplývajúce a tieto potom správne vyhodnotil pre účely uloženia trestu obžalovanému za spáchanú
trestnú činnosť v kontexte zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zák., osobitne s prihliadnutím na

§ 34 ods. 4 Tr. zák., keď pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsiliepáchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu, a tiež aj v kontexte účelu trestu. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému správne
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a konštatoval existenciu jednej priťažujúcej

okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., keď obžalovaný už bol odsúdený pre spáchanie trestného činu.
Krajský súd na rozdiel od okresného súdu poukazuje na skutočnosť, že v prípade aktuálne žalovanej
trestnej činnosti obžalovaného A. B. je namieste konštatovať aj existenciu priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Z odpisu z registra trestov
vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát súdne postihnutý, a to aj za spáchanie totožnej trestnej

činnosti. Naposledy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 0T/50/2023
zo dňa 21.6.2023, právoplatným dňa 21.6.2023, uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby v trvaní 24 mesiacov, do
21.6.2025, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 36 mesiacov.

Obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov aj krajský súd považuje za
zákonný a spravodlivý, zodpovedajúci zásadám ukladania trestov, účelu trestu a ktorý je objektívnym
vyjadrením spáchanej trestnej činnosti. Okresný súd obžalovanému trest ukladal vo výmere, ktorá
zodpovedá skôr dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného (§ 348 ods. 1
písm. d/ Tr. zák.). Krajský súd si je vedomý záznamov u obžalovaného v odpise z registra trestov pre

predchádzajúcu aj opakovanú trestnú činnosť, keď navyše opakovane ukladané a vykonané tresty si
u neho zjavne nesplnili svoj účel a dostatočne neviedli k jeho prevýchove a náprave. Vzhľadom na počet
spáchaných priestupkov u obžalovaného (pozn. v dvoch prípadoch priestupkov na úseku dopravy, a to aj
za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu) neprichádza do úvahy ani poľahčujúca okolnosť
podľa § 36 písm. j) Tr. zák., t.j. vedenie riadneho života, nakoľko vedenie riadneho života zahŕňa aj

dodržiavanie právneho poriadku obžalovaným a spáchanie viacerých priestupkov porušením právnymi
normami uložených povinností nie je vedením riadneho života. Na nápravu a prevýchovu obžalovaného
aktuálne je nutné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, vzhľadom na zistené
skutočnosti ohľadne osoby obžalovaného. Z uvedeného je tak bezpochyby zrejmé, že u obžalovaného
napriek jeho predchádzajúcim odsúdeniam (aj vykonanému nepodmienečnému trestu odňatia slobody),

nedošlo k prehodnoteniu spôsobu jeho života s cieľom viesť riadny život a nepáchať žiadnu protiprávnu
činnosť. Ako na to správne poukázal už okresný súd, obžalovaný sa tejto trestnej činnosti dopustil
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a zároveň počas výkonu trestu zákazu
činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá pre predchádzajúcu trestnú činnosť (v súvislosti s vedením
motorového vozidla), teda ani hrozba nariadenia a výkonu trestu odňatia slobody za predchádzajúcu

trestnú činnosť nebola pre obžalovaného dostatočnou výstrahou a motiváciou, aby viedol riadny život,
prípadne aby prehodnotil doterajší spôsob života.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, na ďalšiu prevýchovu a nápravu obžalovaného je
aj podľa krajského súdu nutné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko je

zjavné, že doteraz uložené tresty obžalovanému sa minuli svojmu účinku a zákonom predpokladanému
a sledovanému účelu trestu, aby obžalovaného prevychovali k vedeniu riadneho života. Aj podľa názoru
krajského súdu, na ďalšiu prevýchovu a nápravu obžalovaného je s prihliadnutím na kriminálnu minulosť
obžalovaného, povahu a okolnosti spáchanej trestnej činnosti nutné pôsobiť uložením prísnejšieho
trestu ako v prípade predchádzajúcich odsúdení, a to nepodmienečného úhrnného trestu odňatia

slobody vo výmere 5 mesiacov. Obžalovaný pri svojom pobyte na slobode opakovane preukázal, že
z dlhodobejšieho hľadiska nie je schopný viesť riadny život a dopúšťa sa opakovane aj totožnej trestnej
činnosti. Zohľadniac kritériá ukladania trestov podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., zásady ukladania trestov podľa
§ 34 Tr. zák., ako aj účel trestu, aj krajský súd považuje obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere

5 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za
primeraný, a to osobitne zohľadniac osobu obžalovaného, povahu, okolnosti a závažnosť spáchanej
trestnej činnosti, hroziaci následok, pri existencii jednej poľahčujúcej a dvoch priťažujúcich okolností.
Úhrnnýtrestodňatiaslobodybolobžalovanémuukladanývzákonnejvýmeretrestnéhočinunajprísnejšie
trestného podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., zohľadniac ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. Takýto trest

zodpovedá aj zásadám individuálnej a generálnej prevencie a je objektívnym vyjadrením spáchanej
trestnej činnosti a u obžalovaného takýto trest možno považovať za dostatočný pre dosiahnutie účelu
trestu, vrátane súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere
5 rokov a 8 mesiacov. Krajský súd uzatvára, že charakter predchádzajúcich odsúdení obžalovaného A.B. odôvodňoval uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov,
teda obligatórne v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku § 61 ods. 2 Tr. zák. (pozn. pri
správnom použití ust. § 61 ods. 3 Tr. zák.).

Za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd prvého stupňa obžalovaného
správne na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného proti výroku o vine a treste
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr.
por. zamietol. Obžalovaný v rámci odvolania neuviedol žiadne také právne významné a relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť vecne správne a zákonné rozhodnutie súdu prvého stupňa
o vine obžalovaného a uložení trestu za spáchanú trestnú činnosť obžalovanému. Obžalovaný súdenú
trestnú činnosť nepochybne spáchal, pričom právnym následkom spáchanej trestnej činnosti je uloženie

zákonného a spravodlivého trestu, ktorý si obžalovaný musí vykonať.

Ani podľa názoru krajského súdu v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky na postup
podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., t.j. uplatnenie princípu ultima ratio pri spáchaní prečinov obžalovaným.
Podľa tohto zákonného ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho

následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná. Podľa názoru krajského súdu závažnosť obžalovaným spáchaných prečinov nie
je, vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku obžalovaného ako páchateľa, nepatrná. Obžalovaný konal úmyselne, keď v stave
vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, viedol osobné motorové vozidlo,

naviac v čase, na ktorý sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti viesť motorové vozidlo, teda
vykonával inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia,tedapostupompodľa§319Tr.por.odvolanieobžalovaného
ako nedôvodné zamietol. V ostatnom krajský súd v podrobnostiach odkazuje na podrobné a správne
odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.