Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. september 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 30Csp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124423338
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nikola Pitoňáková

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6124423338.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

30Csp/5/2025

Okresný súd Žiar nad Hronom sudkyňou JUDr. Nikolou Pitoňákovou v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, v
zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
53 255 739 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX C. F.
- G., o zaplatenie 18.944,50 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

30Csp/5/2025

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

30Csp/5/2025

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 12.11.2024 a postúpenou
Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 26.02.2025 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd

žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 18.944,50 eur spolu s úrokom vo výške 3.315,72 eur, úrokom
z omeškania vo výške 1.918,18 eur a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.833,75 eur
od 08.03.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
a trov právneho zastúpenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.11.2020 uzatvorenej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1,

829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (ďalej len „postupca“) a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie
a prevod zo dňa 07.03.2024 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca taktiež
uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako
90 dní. Dodal, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 10.08.2018 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXX
(ďalej len „Zmluva“), súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP“), na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky

čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že
Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ust. § 497
až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň postupca splnil všetky
povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný napriek opakovaným
výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť
podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými

ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník k 23.02.2022
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Podľa právneho
názoružalobcudošlokuplatneniuprávapodľa§565OZvspojenísust.§53ods.9OZvprejednávanom
prípade pre nesplnenie splátky splatnej dňa 21.11.2021. Pre úplnosť však žalobca uviedol, že je toho
názoru, že nemá povinnosť (správne) právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo
podľa 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ – úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať

splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní
po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný, a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil
„splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Podľa vyjadrenia žalobcu
však uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak
právne posúdenie je už výhradne vecou súdu. Žalobca je toho názoru, že ak by aj veriteľ „určil“ za

nesplnenú splátku, pre ktorú toto právo uplatnil inú splátku, než tú, ktorá podľa právneho posúdenia súdu
(ktorý je jediný na toto posúdenie oprávnený) zosplatnenie vyvolala, nespôsobovalo by to neplatnosť
uvedeného právneho úkonu a ani dôvod na nevyhovenie podanej žalobe. Žalobca pri tom poukázal
na ustálenú rozhodovaciu prax, a to uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa
22.09.2010. Dodal, že ak by teda súd aj hypoteticky pri riešení právnej otázky, pre nesplnenie ktorej

splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, dospel k iným právnym záverom ako žalobca, potom
súd nie je viazaný právnym názorom žalobcu a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré
na zistený skutkový stav dopadajú. Žalobca je však toho názoru, že postupca využil právo podľa §
565 OZ v súlade so zákonom, kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote
nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Zo strany postupcu tak nedošlo

k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že
v danom prípade došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 25.250,08 eur, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 18.833,75 eur, z riadneho úroku vo výške 4.387,40 eur, z úroku z omeškania vo
výške 1.918,18 eur a z poplatkov vo výške 110,75 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení

pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým prevodom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalobca taktiež uviedol, že po postúpení pohľadávky žalovaný do dnešného dňa nevykonal žiadne
úhrady. Žalovaná suma tak predstavuje sumu 25.250,08 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo
výške 18.833,75 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 4.387,40 eur, z neuhradeného úroku

z omeškania vo výške 1.918,18 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 110,75 eur. V súvislosti
s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch žalobca poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022. Žalobca v rámci podanej
žaloby poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/165/2022 zo dňa 27.09.2023
a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27.02.2024. Žalobca si taktiež uplatnil

aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc
dňom 08.03.2024, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „VÚB Pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2018, potvrdenie výšky pohľadávky pri

predčasnom splatení spotrebiteľského úveru zo dňa 10.08.2018, Všeobecné obchodné podmienky
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom, Európske informácie
ospotrebiteľskomúvere,informáciefinančnéhosprostredkovateľakdojednanémupoisteniu,informačný
dokument o poistnom produkte – poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver, žiadosť o VÚB
Pôžičku – bezúčelová č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2018, žiadosť o VÚB Pôžičku –

refinancovanie č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2018, cenník VÚB, a.s. platný od 13.01.2018,
rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 vrátane príloh, žiadosť o postúpenie
a prevod zo dňa 07.03.2024, špecifikáciu postúpenej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 19.03.2024, výpis z úverového účtu žalovanej, oznámenie zo dňa 19.03.2024 vrátane pokusuo zmier zo dňa 19.03.2024, pokus o zmier zo dňa 09.08.2024 vrátane podacieho hárku, hodnotenie
bonity klienta, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 23.02.2022 a tretiu
upomienku – pokus o zmier zo dňa 03.01.2022 vrátane poštového podacieho hárku.

4. Na základe výzvy súdu zo dňa 10.12.2024 žalobca opravil žalobu (návrh na vydanie platobného
rozkazu) v časti úroku na sumu 3.315,72 eur.

5. Dňa 19.12.2024 Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd vo veci rozhodol platobným

rozkazom, sp. zn. 14Up/1960/2024, ktorým v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Dňa 17.01.2025
bol Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu doručený odpor žalovaného voči
platobnému rozkazu. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní
v znení neskorších predpisov došlo v dôsledku podaného odporu žalovaným voči platobnému rozkazu,
k jeho zrušeniu. Dňa 20.01.2025 bol žalobca vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k podanému odporu
a aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového

poriadku. Žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na
prejednanie veci. Následne bola vec postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že právny vzťah medzi ním a žalobcom je potrebné
posudzovať ako spotrebiteľský, nakoľko pri uzatváraní žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaný

ako nepodnikateľ – t. j. spotrebiteľ. Taktiež uviedol, že každá splátka úveru má svoj deň splatnosti,
od ktorého začína plynúť trojročná premlčacia doba. Posledná splátka bola uhradená dňa 13.01.2021
vo výške 351,78 eur, nasledujúce splátky mali byť uhradené dňa 21.02.2021, 21.03.2021, 21.04.2021,
21.05.2021, 21.06.2021, 21.07.2021, 21.08.2021, 21.09.2021 a 21.10.2021, žalobca podal návrh na
vydanie platobného rozkazu dňa 12.11.2024, t. j. po uplynutí premlčacej doby týchto splátok. Žalovaný

je toho názoru, že splátky od 21.02.2021 do 21.10.2021 sú premlčané. Zdôraznil, že v zmysle ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy nesmú spotrebiteľské
zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, to však neplatí, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli individuálne dojednané, pričom s poukazom na ust. § 53

ods. 2 Občianskeho zákonníka sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú tie,
s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, avšak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Žalovaný sa domnieva, že paušálne stanovené poplatky uvedené v čl. 7 zmluvy sú
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko paušálne určená suma poplatku bez transparentného
výpočtu skutočných nákladov je v rozpore s ratio legis zákona z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej

transparentnosti, ako aj z dôvodu, že neboli individuálne dojednané. Taktiež uviedol, že v spotrebiteľskej
zmluve by už pri uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou či úrokmi z omeškania len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, dodávateľ nie je v zmluve
sankcionovaný, prípadne je sankcionovaný len minimálne, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo odporuje zákonu. Za neprijateľnú

zmluvnú podmienku považuje žalovaný aj zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. II ods. 5 zmluvy, ktoré od
spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa názoru
žalovaného uzatvorená zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mali
byť považované za neplatné, čo má za následok to, že na zmluvu by sa s poukazom na ust. § 39
Občianskeho zákonníka malo nazerať ako na neplatnú. Žalovaný taktiež zdôraznil, že má evidovaný

trvalý pobyt na adrese D. E. XXXX/XX, XXX XX C. F. – G., no žalobca mu pokus o zmier zo dňa
09.08.2024 a pravdepodobne aj iné písomnosti zasielal na nesprávnu adresu H. I. XXX/XX, XXX XX F.,
na ktorej sa žalovaný dlhodobo nezdržiava. Súdu navrhol, aby žalobu v celom rozsahu zamietol. Ako
listinný dôkaz žalovaný predložil výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
23.02.2022, prehľad splátok, fotokópiu občianskeho preukazu a podací hárok.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP dal súdu do
pozornostiuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.5Cdo/224/2021zodňa30.11.2022,
uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.4Cdo/132/2021zodňa15.12.2022,uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/106/2023 zo dňa 27.06.2023, uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Cdo/244/2022 zo dňa 19.06.2024, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/154/2022 zo dňa 12.03.2024 a uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/128/2022 zo dňa 30.01.2024, z ktorých vyplýva, že
Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní prakticky totožnej právnej situácie dospel k záverom,že v spotrebiteľských vzťahoch plynie premlčacia doba odo dňa nasledujúceho po uplynutí troch
mesiacov od nesplnenia splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení
s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predchádza po dobu troch mesiacov, t. j. v praxi odo

dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorá uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bezprostredne predchádza. Zdôraznil, že žaloba
bola podaná na súde dňa 12.11.2024, uplatnenie práva v zmysle ust. § 565 OZ nastalo podaním zo
dňa 23.02.2022, pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj v súlade
s ust. § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť bola

datovaná na 21.11.2021, premlčacia doba tak začala plynúť dňa 22.02.2022 (po uplynutí 3 mesiacov
od nesplnenia splátky) a uplynula by 22.02.2025. Žalobca je toho názoru, že mu vznikol nárok na
úhradu uplatnenej sumy spolu s úrokom z omeškania, nakoľko uplatnený nárok nemožno považovať za
premlčaný ani len v jeho časti. Zdôraznil, že k uplatneniu práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka
došlo podaním zo dňa 23.02.2022 a v zmysle platnej právnej úpravy tak mohlo dôjsť len v prípade,
ak to bolo medzi stranami dojednané (čo bolo v konaní preukázané) a zároveň pre nesplnenie splátky

splatnej dňa 22.11.2021 (v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a zároveň k uplatneniu
práva došlo aj v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo preukázané, že žalovaný
bol v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne bol upozornený na možnosť
uplatnenia tohto práva. Dodal, že využil svoje právo a vyhlásil mimoriadnu splatnosť podaním zo dňa
23.02.2022, a to pre nesplnenie splátky splatnej dňa 22.11.2021, zosplatnenie dlhu tak nastalo pre túto

splátku, ktorá o viac ako 3 mesiace predchádzala zosplatneniu, avšak premlčanie začalo plynúť až
prvý deň nasledujúci po 3 mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatnilo.
Žalobca je toho názoru, že nejestvuje taký výklad, v ktorom by mohol byť jeho nárok premlčaný,
nakoľko žaloba bola na súde podaná včas. Zdôraznil, že jeho právny názor ohľadom výkladu ust. § 103

Občianskeho zákonníka je zároveň v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít,
pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/18/2021 zo dňa 31.05.2021,
uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoCsp/12/2021 zo dňa 12.04.2021, rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/9/2023 zo dňa 19.06.2024. Podľa vyjadrenia žalobcu všetky poplatky
a náklady súvisiace s úverom boli dohodnuté v zmluve a žalovaný bez pochybnosti mal v čase

uzavretia zmluvy vedomosť o ich účtovaní. Žalobca je toho názoru, že je potrebné brať na zreteľ to, že
poplatky či náklady úveru predstavujú zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, a preto sú, podľa názoru žalobcu, vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných
podmienok, zároveň však netvrdí, že by boli v rozpore s akýmkoľvek predpisom. Ide jednoducho o cenu
za poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom zároveň dodal, že rovnaký záver prijala aj česká právna

teória,kuktorejavtejtootázkepripojilaajsúčasná(aužustálená)českájudikatúra,podľaktorejpoplatky
spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou praxou na danom segmente trhu a okrem toho
sú poplatky bežnou súčasťou spotrebiteľských zmlúv v oblasti cestovného ruchu či telekomunikácii.
Podľa ustálenej českej judikatúry nie je možné pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom požadovať,
aby ku každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky viazaná zodpovedajúca povinnosť druhej

zmluvnej strany. Žalobca je toho názoru, že v čase uzavretia zmluvy neexistovala žiadna objektívna a už
vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala, resp. sťažovala oboznámiť sa s textom
navrhovanej zmluvy, žalovaný nebol donútený zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko
všaksvojímpodpisomvyjadrilsúhlas,postupcanemaldôvodpristupovaťkindividuálnemudojednávaniu
podmienok, nakoľko to individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt

byneúmernezvýšilonákladyspojenésposkytnutímúveru,ktorébysamohliodraziťvďalšíchpoplatkoch
s týmto úverom spojených. Žalobca tvrdenie žalovaného o tom, že predložená zmluva bola pripravená
dodávateľom nerozporuje. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere je, najmä s poukazom na rozsiahle
povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby – bankou, ktorá na základe
žiadosti klienta a po posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy, ktorý je aj v prejednávanom

prípade plne v súlade so zákonom. Taktiež dodal, že po oboznámení sa s jeho obsahom je následne
len na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie. Samotná
skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom bez ďalšieho nemôže spôsobiť neplatnosť zmluvy
ani jej časti. K námietke žalovaného, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom
poukazuje na časť II bod 5 Zmluvy (údajná rozhodcovská doložka), žalobca uviedol, že zmluvné strany

si rozhodcovskú doložku ani nedojednali, nakoľko z časti II bod 5 Zmluvy vyplýva, že: „Zmluvné strany sa
dohodli, že prípadné spory z tohto obchodu, pokiaľ nebudú vyriešené po vzájomnej dohode mimosúdne,
budú rozhodované príslušným všeobecným súdom v Slovenskej republike. Dlžník podpisom tejto
Zmluvysúčasnepotvrdzuje,ženeprejavilsúhlassnávrhomVeriteľa,abyprípadnésporyztohtoobchoduboli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie zriadeným v zmysle zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nemá záujem s Veriteľom uzatvoriť osobitnú spotrebiteľskú

rozhodcovskú zmluvu v zmysle zákona č. 315/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov.“. K námietkam žalovaného k doručovaniu zásielok žalobca uviedol, že
zásielky doručoval na adresu, ktorú žalovaný uviedol v zmluve. Na podanej žalobe zotrval v celom
rozsahu.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2025 uviedol, že považuje za nesporné, že
právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 10.08.2018 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., ktorej predmetom bolo dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov žalovanému vo forme úveru. Taktiež uviedol, že právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ
a žalovaný ako spotrebiteľ. Jedná sa teda o spotrebiteľský vzťah a aj spor z neho vyplývajúci, je

sporom spotrebiteľským. Dodal, že sporným nebolo ani to, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý žalovaný nesplácal riadne a včas v súlade so zmluvou, a preto
právny predchodca žalobcu vyhlásil úver za predčasne splatný listom zo dňa 23.02.2022 pre omeškanie
so splátkou splatnou dňa 21.11.2021, a následne došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a to
na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024. Sporným v konaní zostala platnosť

zmluvy (neprijateľný podmienky), vyhlásenie predčasnej splatnosti, premlčanie uplatneného nároku
a doručovanie listín. Taktiež uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský spor, musí
súd ex offo skúmať otázku aktívnej vecnej legitimácie, a to v súlade s čl. 6 ods. 1 CSP, pričom ak
je predmetom konania postúpená pohľadávka banky, súd musí ex offo skúmať, či banka postúpila
svoju pohľadávku inému subjektu platne (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

7Cdo/26/2018 zo dňa 28.03.2018). Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92
ods. 8 prvá veta zákona o bankách pred postúpením zaťažuje veriteľa aj v prípade, že spotrebiteľ
nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021 – R 6/2022). Nakoľko je predmetom konania pohľadávka banky
zúveru,ktorámalabyťbankoupostúpenánažalobcudňa07.03.2024,aktívnavecnálegitimáciažalobcu

súvisí so splnením podmienok uvedených v ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. §
53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024, § 565 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách. Taktiež
dodal, že v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o bankách práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a podľa písm. b)

sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka,
ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t. j. taká, pri ktorej
bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru podľa § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ v znení
účinnom v čase zosplatnenia. Žalovaný uviedol, že termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný
na deň 21.04.2027, a preto splatnosť celej pohľadávky v čase postúpenia mohla nastať iba v prípade

platného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, čo žalobca, podľa názoru žalovaného, neosvedčil.
Žalovaný taktiež skonštatoval, že zmluvné strany sa v zmluve o úvere dohodli na možnosti vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru veriteľom v čl. I bod 5 písm. b) v prípade, ak sa dlžník dostane do
omeškania s úhradou jednej anuitnej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace, ak bol na jej
zaplatenie písomne vyzvaný a súčasne upozornený na zámer veriteľa uplatniť právo vyhlásiť okamžitú

splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia uplynulo viac ako 15 dní. Dodal, že takáto dohoda
korešponduje s ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024, v zmysle ktorého sa pre účinné
zosplatnenie vyžaduje: 1. existencia omeškania dlžníka so splácaním úveru dlhšia ako 3 mesiace, 2.
upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred
zosplatnením, 3. doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi. Ak sú splnené podmienky na

predčasné zosplatnenie pohľadávky veriteľa podľa § 565 prvá veta OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ
v znení účinnom do 31.10.2024, musí veriteľ dodržať aj ust. § 565 druhá veta OZ a svoje právo vyhlásiť
predčasnúsplatnosťúveruuplatniťdosplatnostinajbližšejnasledujúcejsplátky,ktorávšakvnadväznosti
na podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ bude nasledovať po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky, pre
ktorú má veriteľ vyhlásiť predčasnú splatnosť. Ak 3 mesiace omeškania dlžníka so zaplatením splátky

uplynuli,môževeriteľbezprostrednepoichuplynutíaždosplatnostinajbližšejsplátkyvyhlásiťpredčasnú
splatnosť úveru, inak pre túto splátku nemôže vyhlásiť úver za predčasne splatný. Toto právo však
môže využiť opätovne za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník dostane do omeškania
nezaplatením ktorejkoľvek ďalšej splátky (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.:43CoCsp/2/2022 zo dňa 24.02.2022, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn.: 6CoCsp/27/2022
zo dňa 29.11.2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoCsp/36/2022 zo dňa
19.01.2023). Podľa vyjadrenia žalovaného ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 31.10.2024 a ust. §

565 OZ striktne stanovujú kritériá, za ktorých môže veriteľ pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru,ktorémusiabyťsplnenékumulatívne.Žalovanýsadomnieva,žeajkeďtietoustanoveniavýslovne
nevyžadujú ako obligatórnu náležitosť upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením vymedzenie konkrétnej
splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, a ktorá zakladá právo veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru, ide však o nevyhnutnú náležitosť takejto výzvy z hľadiska jej určitosti, a teda aj platnosti (§

37 OZ), nakoľko táto požiadavka plynie z účelu upozorňujúcej výzvy. Taktiež dodal, že sa nejedná
iba o formálnu požiadavku, ale o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá mu má
jasne a zrozumiteľne umožniť pochopiť hroziaci následok – vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
veriteľom v prípade neuhradenia konkrétnej splátky v omeškaní a tiež umožnenie tento následok
odvrátiť. Podľa názoru žalovaného len uvedenie výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní je
nepostačujúce, nakoľko bežný spotrebiteľ z tohto údaja nevie jednoznačne určiť, ktorá splátka môže

byť v budúcnosti dôvodom vyhlásenia predčasnej splatnosti, najmä ak spotrebiteľ v snahe sa vyhnúť
zosplatneniu úveru chce dlh v rámci svojich možností aspoň čiastočne uhradiť, no nevie zaplatením akej
sumy z výšky dlhu zabráni zosplatneniu úveru (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn.. 2Cdo/149/2021). Opätovne zdôraznil, že právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru má
veriteľ iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň 3 mesiace, upozorní dlžníka

na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní a môže tak urobiť výlučne do splatnosti
nasledujúcej splátky, inak toto právo veriteľa zaniká. K rovnakému záveru dospel napr. aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn: 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 ako aj v uznesení, sp. zn.:
5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024 a v uznesení, sp. zn.: 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024, ako aj
Krajský súd v Žiline v rozsudku, sp. zn.: 11CoCsp/32/2024 zo dňa 18.12.2024. Žalovaný je toho názoru,

že je preukázané, že výzva pred zosplatnením zo dňa 03.01.2022 adresovaná žalovanému neobsahuje
identifikáciu splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní a ktorá zakladala dôvod na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru, pričom v dôsledku tejto skutočnosti, teda z dôvodu neurčitosti tohto právneho úkonu,
ho žalovaný považuje za neplatný. Ak je tento úkon veriteľa neplatný, ani následný úkon – vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru veriteľom listom zo dňa 23.02.2022 nemožno považovať za platný, a to

pre absenciu výzvy pred zosplatnením v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ v znení do 31.10.2024 ako
jednu z kumulatívnych podmienok zosplatnenia. Keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný
celý úver, nakoľko nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a konečná splatnosť
úveru bola v zmluve dojednaná na deň 21.04.2027, právny predchodca žalobcu – banka nemohla
postúpiť pohľadávku z úveru v celosti inému subjektu s poukazom na ust. § 17 ods. 1 písm. b)

zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s ust. § 525 ods. 2 OZ a ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
(viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoCsp/2/2022 zo dňa 24.02.2022 – R
4/2021). Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal ani splnenie podmienok platného postúpenia
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Poukázal pri tom na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn.: 9Cdo/90/2023 z 30.10.2024, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal posúdením

dôvodnosti uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP s vymedzením právnej
otázky dovolateľa (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) aký úkon/výzvu banky je možné považovať za písomnú
výzvu banky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. V závere tohto rozhodnutia najvyšší súd
skonštatoval, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú
výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku, pričom nemožno

prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle ust. § 92 ods. /8
zákona o bankách. Žalovaný dodal, že k rovnakému záveru dospel Najvyšší súd aj v uznesení, sp. zn.:
4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 a rovnako tak k totožnému záveru dospeli aj odvolacie súdy, napr.
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku, sp. z.: 11CoCsp/2/2024 zo dňa 30.05.2024, v rozsudku, sp.
zn.: 14CoCsp/42/2023 zo dňa 30.04.2024, v uznesení, sp. zn.: 12CoCsp/24/2022 zo dňa 28.06.2023,

v rozhodnutí, sp. zn.: 12CoCsp/36/2020 zo dňa 13.05.2021 a v rozhodnutí, sp. zn.: 15CoCsp/23/2023
zo dňa 19.07.2023. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.:
11CoCsp/1/2024 zo dňa 17.09.2024, ktorým bol potvrdený rozsudok, sp. zn.: 13Csp/26/2022 zo dňa
06.12.2022 vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorú súd zamietol pre nepreukázanie aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. V tomto rozsudku odvolací súd v otázke povahy výzvy banky v zmysle ust.

§ 92 ods. 8 zákona o bankách sa pridržal názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného
v rozhodnutiach, sp. zn.: 2Cdo/266/2020 a sp. zn.: 4Cdo/75/2020 a priklonil sa k záveru, že je potrebné
zotrvať na požiadavke výlučnej a samostatnej výzvy banky, ktorou vyzve dlžníka na zaplatenie presne
špecifikovanej a vyčíslenej pohľadávky s dôrazom na princíp zvýšenej ochrany v spotrebiteľskýchveciach, keďže postúpenie bankovej pohľadávky na nebankový subjekt predstavuje zhoršenie právnej
ochrany spotrebiteľa v dôsledku zníženia prípadne až vylúčenia dozoru tretieho subjektu NBS, na
ktorú skutočnosť reflektuje aj dôvodová správa k zákonu o bankách. Podľa názoru žalovaného žalobca

nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu žalovanému doručoval takúto výlučnú a samostatnú
kvalifikovanú výzvu vyhotovenú v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže obe výzvy (zo dňa
03.01.2022 a aj zo dňa 23.02.2022) žalovaný považuje za neplatné právne úkony. Zdôraznil, že za
neplatné s poukazom na ust. § 39 OZ považuje aj postúpenie pohľadávky pre jeho rozpor so zákonom (§
17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 525 ods. 2 OZ a § 92 ods. 8 zákona o bankách),

a preto nepovažuje žalobcu za aktívne vecne legitimovaného v spore. Vzhľadom na uvedené žalovaný
súdu navrhol, aby žalobu žalobcu zo dňa 12.11.2024 zamietol v celom rozsahu.

9. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 20.08.2025 uviedol, že žalovaný v bode 3
svojho podania poukazuje na list „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“
zo dňa 23.02.2022, v ktorom je ako dátum uzatvorenia Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru „VÚB Pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX uvedený 20.01.2018, pričom zmluva mala byť
uzatvorená dňa 10.08.2018, dodal však, že dňa 20.01.2021 došlo na základe žiadosti žalovaného
k zmene spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu povolenia odkladu splátok. K právnemu názoru žalovaného
prezentovanému v bode 25 jeho podania, v zmysle ktorého výzva pred zosplatnením zo dňa 03.01.2022
neobsahuje identifikáciu splátky, ktorá zakladala dôvod pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,

žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 12CoCsp/1/2024 zo
dňa 29.11.2024, s ktorého záverom sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje, taktiež poukázal aj na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 5CoCsp/12/2023 – 519 zo dňa 30.08.2024. K tvrdeniu
žalovaného, v ktorom žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách, čo odôvodnil potrebou samostatnej a výlučnej písomnej výzvy, žalobca uviedol, že

predložená Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 23.02.2022 spĺňa
podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko sa jedná o písomnú výzvu, ktorou bol žalovaný
vyzvaný na úhradu presne špecifikovanej omeškanej zmluvy. Poukázal pri tom na uznesenie Krajského
súduvBanskejBystrici,sp.zn.:16CoCsp/30/2024zodňa18.03.2025.Žalobcataktieždodal,žekďalším
námietkam žalovaného sa už dostatočne vyjadril v rámci svojho vyjadrenia k odporu žalovaného. Súdu

navrhol, aby podanej žalobe vyhovel. Žalobca ako listinný dôkaz súdu predložil oznámenie o povolení
odkladu plnenia splátok zo dňa 20.01.2021.

10. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 26.08.2025 uviedol, že nie je zrejmé pre
nezaplatenie akej splátky právny predchodca žalobcu pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru, a preto

ani nie je možné overiť dodržanie zákonných lehôt a postupu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu
splatnosti celého úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka
tak, aby pohľadávka zo spotrebiteľského úveru bola postupiteľná. Taktiež uviedol, že zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.08.2018 vyplýva, že zmluvné strany si dohodli výšku anuitnej
mesačnej splátky 350,86 eur vždy k 21. dňu príslušného mesiaca. Zo Všeobecných obchodných

podmienok VÚB, a.s. platných pre predmetnú zmluvu z hlavy VIII., bod 1. vyplývajú podmienky pre
zosplatnenie úveru. Podľa názoru žalovaného z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 23.02.2022
ani z výzvy – pokus o zmier zo dňa 03.01.2022 nie je možné určiť, s ktorou splátkou sa dlžník
oneskoril s platením, taktiež absentuje aj písomná výzva „na jej zaplatenie“ a súčasne upozornenie
na zámer uplatniť právo veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, pričom od tohto upozornenia

uplynulo viac ako 15 dní. Podľa názoru žalovaného Výzva – pokus o zmier zo dňa 03.01.2022 ho
vyzýva na okamžité zaplatenie sumy 1.106,18 eur, bez akejkoľvek špecifikácie dlžnej sumy, neuvádza
a nekonkretizuje žiaden právny predpis uvedením jeho čísla a názvu, jeho konkrétneho ustanovenia,
paragrafu, odseku, článku, bodu, písmena a jeho konkrétneho obsahu. Adresát tejto výzvy tak nemal
prečo a na základe čoho predpokladať a vychádzať z toho, že právny predchodca žalobcu predmetnú

výzvu zakladá na nejakom konkrétnom právnom predpise, formulácia výzvy právnym predchodcom
žalobcu bránila adresátovi výzvy – žalovanému v tom, aby si mohol verifikovať správnosť a zákonnosť
postupu právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný zdôraznil, že právny predchodca žalobcu mal vo
Výzve na predčasné splatenie zostatku úveru, ktorou požadoval zaplatenie sumy 20.303,24 eur, určite
a zrozumiteľne uviesť základ dôvodu zosplatnenia a následne aj konkrétne skutočnosti, ktorými sa mal

tento dôvod naplniť. Taktiež uviedol, že jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové
a právne odôvodnenie úkonu zosplatnenia môže byť naplnení minimálne uvedením konkrétnych údajne
omeškaných splátok, a to dátumu ich splatnosti, nezaplatenej časti konkrétnej splátky prípadne aj
celkovej výšky splátky, ku ktorej celkovému zaplateniu údajne nedošlo, nakoľko len tak si adresátmôže verifikovať základné tvrdenie dodávateľa o svojom údajom omeškaní. S poukazom na ust. § 17
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch by mal súd skúmať, či pred postúpením pohľadávky došlo
k zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ako podmienky postupiteľnosti pohľadávky na tretiu

osobu. Žalovaný má zato, že Výzva k splateniu celého úveru je neurčitá, nakoľko v nej nie je riadne
špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa veriteľ rozhodol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru
tak, aby bolo možné preveriť zákonnosť postupu právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal predchádzať
vyhláseniu splatnosti celého úveru. Následkom neurčitosti právneho úkonu je s poukazom na ust.
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho neplatnosť. Taktiež dodal, že od splatnosti tejto splátky

začína plynúť premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka, a preto jej presné uvedenie
v právnom úkone vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je dôležité aj z tohto hľadiska. Žalovaný
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 6Co/26/2017 zo dňa 28.06.2018 ako aj
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. sp. zn.: 22Co/161/2018. Podľa názoru žalovaného ak
nedošlokzákonnémuvyhláseniumimoriadnejsplatnostipohľadávkaveriteľaniejepostupiteľná,pretože
tomu bráni ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej

postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané, potom jej postúpenie je svojim obsahom a účelom
v priamom rozpore so zákonom a je neplatné s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a to
nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi. Žalobca tak vzhľadom na neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky nenadobudol predmetnú pohľadávku, a preto nie je aktívne vecne
legitimovaným v predmetnom spore. Súdu preto navrhol, aby žalobu zamietol.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.09.2025 o 09.00 hod., na ktoré sa dostavili právny
zástupca žalobcu a žalovaný, ktorí mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, vyjadreniami

žalovaného a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „D. Pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2018, potvrdenia výšky
pohľadávky pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru, Všeobecných obchodných podmienok
VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebiteľských úverov fyzickým osobám – občanom, Európskych
informácií o spotrebiteľskom úvere, informácií finančného sprostredkovateľa k dojednanému poisteniu,

informačného dokumentu o poistnom produkte – poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver,
všeobecných poistných podmienok pre poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver, žiadosti
o VÚB Pôžičku – bezúčelová č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2018, žiadosti o VÚB Pôžičku –
refinancovanie č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2018, cenníka VÚB, a.s. platného od 13.01.2018,
rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 vrátane príloh, žiadosti o postúpenie

a prevod zo dňa 07.03.2024, špecifikácie postúpenej pohľadávky, oznámenia o postúpení pohľadávky
zo dňa 19.03.2024, výpisu z úverového účtu žalovaného, oznámenia zo dňa 19.03.2024 vrátane
pokusu o zmier zo dňa 19.03.2024, pokusu o zmier zo dňa 09.08.2024 vrátane podacieho hárku,
hodnotenia bonity klienta, výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa
23.02.2022 a tretej upomienku – pokus o zmier zo dňa 03.01.2022 vrátane poštového podacieho hárku,

fotokópiou občianskeho preukazu, podacieho hárku, oznámenia o povolení odkladu plnenia splátok zo
dňa 20.01.2021, a zistil tento skutkový stav:

13. Žiadosťou zo dňa 10.08.2018 požiadal žalovaný právneho predchodcu žalobcu (VÚB, a.s.)
o poskytnutie pôžičky vo výške 25.000,- eur. V žiadosti žalovaný uviedol ako adresu trvalého pobytu H. I.

XXX/XX, XXX XX F. s tým, že zároveň požiadal o zasielanie korešpondencie na adresu trvalého pobytu.

14. Žiadosťou zo dňa 10.08.2018 požiadal žalovaný právneho predchodcu žalobcu (VÚB, a.s.)
o poskytnutie pôžičky vo výške 25.000,- eur na refinancovanie pôvodného spotrebného úveru
poskytnutého bankou (VÚB, a.s.) vo výške 15.820,- eur. V žiadosti žalovaný uviedol ako adresu trvalého

pobytu H. I. XXX/XX, XXX XX F. s tým, že zároveň požiadal o zasielanie korešpondencie na adresu
trvalého pobytu.

15. Na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB pôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo
dňa 10.08.2018 (ďalej len „Zmluva“) uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu (VÚB,

a.s.) bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 25.000,- eur s dobou trvania zmluvy 95
mesiacov a s dátumom prvej mesačnej splátky dňa 21.09.2018.16. Zmluvné strany si v článku 5. písm. b) Zmluvy dohodli, že v prípade nesplácania úveru, resp.
v prípade nesplnenia si dojednaných povinností je Veriteľ oprávnený v súlade so Všeobecnými
obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru z dôvodov, spôsobom a za podmienok

upravených v čl. VIII. Všeobecných obchodných podmienok.

17. Žalovaný si svoje povinnosti zo Zmluvy neplnil riadne a včas, ako to vyplýva z predloženého výpisu
z úverového účtu, vzhľadom na čo právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) listom označeným ako
„Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 03.01.2022 žalovaného upozornil, že voči nemu eviduje dlžnú

pohľadávku vo výške celkom 1.106,18 eur a vyzval ho k okamžitému zaplateniu dlžnej sumy. Zároveň
žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej platnosti celého úveru v prípade neuhradenia
dlžnej sumy. Doručovanie tohto podania žalovanému žalobca preukázal poštovým podacím hárkom v
spojení s výpisom z informačného portálu Slovenskej pošty.

18. Následne právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) listom označeným ako „Výzva na predčasné

splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 23.02.2022 pristúpil k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru, a to dňom 23.02.2022, ktorého doručovanie žalovanému preukázal pripojenou
fotokópiou vrátenej zásielky s označeným zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

19. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 13.11.2020 medzi

obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom v spojení so Žiadosťou o postúpenie
a prevod zo dňa 07.03.2024 došlo k 07.03.2024 k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
sporu na žalobcu. Podaním označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 19.03.2024
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 07.03.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky

zo Zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX na žalobcu.

20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 03.09.2025 zotrval na podanej žalobe,
pridržal sa svojich doterajších vyjadrení. Dodal, že má za to, že nárok žalobcu bol osvedčený
dôkazmi doloženými do súdneho spisu. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu dodal, že

sa s prezentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR (pozn. súdu: uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 zverejnené v Zbierke stanovísk
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikyč.3/2025)nestotožňujú,
majú za to, že sa jedná o presiahnutie právomoci prislúchajúce Najvyššiemu súdu, resp. celkovo
všeobecným súdom v Slovenskej republike. Súdu navrhol, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel

a v prípade úspechu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 03.09.2025 uviedol, že trvá na podanom odpore ako aj
svojich písomných vyjadreniach. Súdu navrhol, aby žalobu zamietol.

22. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský

úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého
adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je
dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským
úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné
úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúcesa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa
odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.5).

25. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť

v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23.

28.Podľa§52ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzatvorenia
Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

30. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

33. Predložená zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou
typovou. Nakoľko žalovaný ako dlžník nepoužil predmet plnenia na podnikanie, žalobca bol od
uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a dlžník v postavení spotrebiteľa. Táto zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ je spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť

ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Táto zmluva medzi
stranami bola uzavretá ako formulárová zmluva, obsah ktorej spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Právny
vzťah medzi stranami sporu je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou

úpravou, a to ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

34. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

35. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

36. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.37. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

38. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky (ďalej aj „zákon o bankách“)
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú
dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného
predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak

klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená

pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

42. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci dospel súd k záveru, že žaloba
žalobcu nie je dôvodná.

43. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 18.944,50 eur s
príslušenstvom (úrokom vo výške 3.315,72 eur, úrokom z omeškania vo výške 1.918,18 eur a úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.833,75 eur od 08.03.2024 do zaplatenia) z titulu nesplatenej
časti zosplatneného úveru poskytnutého žalovanému právnym predchodcom žalobcu (bankovým

subjektom – VÚB, a.s.) na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“
uzatvorenejdňa10.08.2018,aktorá(pohľadávka)vočižalovanémuzpredmetnéhozáväzkovéhovzťahu
bola právnym predchodcom žalobcu na žalobcu ako nebankový subjekt postúpená. Záväzkový vzťah
zo zmluvy posúdil súd ako vzťah spotrebiteľský, keď právny predchodca žalobcu vystupoval v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti v pozícii dodávateľa a žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa.

44. V konaní nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“
č. 0086008811100818 dňa 10.08.2018, poskytnutie úveru žalovanému, ani to, že žalovaný úver
nesplácal riadne a včas. Spornou, resp. žalovaným namietaná bola aktívna vecná legitimácia žalobcu
z dôvodu neplatného zosplatnenia pohľadávky, následkom ktorého je neplatnosť postúpenia pohľadávky

s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, platnosť zmluvy, doručovanie listín, premlčanie uplatneného nároku.45. Úvodom súd poukazuje na to, že zmysle ustálenej judikatúry je preskúmavanie vecnej legitimácie,
či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného) imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú

legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (viď rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 2Cdo/205/2009, resp. sp. zn.: 4Cdo/162/2020).

46. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné, aby sa súd prvotne vysporiadal s vecnou legitimáciou
strán sporu, a to ešte pred preskúmavaním samotného uplatňovaného nároku.

47. Žalobca ako nebankový subjekt nadobudol pohľadávku voči žalovanému postúpením pohľadávky
z pôvodného veriteľa - bankového subjektu. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca v konaní preukazoval
predložením Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 s prílohami, Žiadosťou
o postúpenie a prevod zo dňa 07.03.2024 a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.03.2024.
Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt je, v prípade

spotrebiteľského vzťahu, nevyhnutné splniť podmienky vyplývajúce jednak z ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách ako i z ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

48. K mimoriadnemu zosplatneniu úveru môže veriteľ pristúpiť po splnení zákonných podmienok (§ 565
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), t. j. možnosť zosplatnenia

úveru musí byť s dlžníkom dohodnutá (čo žalobca preukázal predložením Zmluvy a Všeobecných
obchodných podmienok) a zároveň musí byť dodržaný postup určený v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, kedy veriteľ môže uplatniť svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po
uplynutítrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátky,keďsúčasneupozorníspotrebiteľavlehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

49. S poukazom na už ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (porovnaj napr. uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.:5Cdo/2/2023zodňa25.01.2024,uznesenieNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, rozsudok Najvyššieho súd
Slovenskej republiky, sp. zn.: 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskejrepubliky,sp.zn.:6Cdo/15/2023zodňa25.09.2024,uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn.: 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025) súd konštatuje, že v prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval

konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v
dôsledku informačnej asymetrie môže byť uvedeným konaním veriteľa poškodený.

50. Súd si dovoľuje poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:

6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2025, v zmysle ktorého: „Bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň
zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31.októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci takúto splátku je nedostatočne určitý, a

teda sankcionovaný neplatnosťou s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“.

51. Z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 03.01.2022 označeného ako „Tretia upomienka -
pokus o zmier“ je zrejmé, že právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že voči nemu eviduje
pohľadávku po lehote splatnosti v celkovej výške 1.106,18 eur, z toho istina predstavuje sumu 0,-

eur, úroky predstavujú sumu 1.096,68 eur, úroky z omeškania predstavujú sumu 0,- eur a poplatky
predstavujú sumu 9,50 eur. Právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na okamžité
zaplatenie dlžnej sumy a upozornil ho na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru v
prípade jej neuhradenia.

52. Podľa názoru súdu, z obsahu tohto podania označeného ako „Tretia upomienka – pokus o zmier“
zo dňa 03.01.2022, s ktorou žalobca spája splnenie zákonných predpokladov v zmysle ust. § 92 ods.
8 zákona o bankách v spojení s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nie je zrejmé, pre
neuhradenie ktorej splátky sa žalovaný nachádzal v omeškaní. Pokiaľ žalobca uviedol iba celkovú dlžnúsumu, s ktorou bol žalovaný v omeškaní, z tejto nie je možné bez ďalšieho určiť, ktorá omeškaná splátka
má byť dôvodom pre predčasné zosplatnenie úveru.

53. Uvedený úkon („Tretia upomienka – pokus o zmier“ zo dňa 03.01.2022) právneho predchodcu
žalobcu voči žalovanému tak súd posúdil, z dôvodu neuvedenia splátky, pre ktorú právny predchodca
žalobcu ako veriteľ dlh žalovaného zosplatnil, ako právny úkon neurčitý, a teda neplatný.

54. Ani z výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 23.02.2022, ktorou

žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, nevyplýva pre nezaplatenie ktorej splátky
k zosplatneniu úveru veriteľ pristupuje. Žalobca síce v žalobe dodatočne označil splátku splatnú dňa
21.11.2021, ako splátku, pre ktorú vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, avšak vo vyššie uvedených
právnych úkonoch (upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotné zosplatnenie
podľa § 565 Občianskeho zákonníka) označenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ k zosplatneniu
pristúpil, resp. mieni pristúpiť, absentuje.

55. Spotrebiteľovi však musí byť už z výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka jednoznačne
zrejmé,prenezaplateniektorejomeškanejsplátkypristupujeveriteľkvyhláseniupredčasnejsplatnosti,a
ktorú keď zaplatí, môže predčasné zosplatnenie úveru odvrátiť. Jej dodatočné konkretizovanie zo strany
veriteľa v rámci súdneho konania tak nie je postačujúce.

56. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že neuvedenie konkrétnej omeškanej
splátky vo výzve na zaplatenie realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
(Tretia upomienka - pokus o zmier zo dňa 03.01.2022), spôsobuje z dôvodu chýbajúcej identifikácie
takejto nezaplatenej splátky, neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka), čo má za následok neplatné zosplatnenie úveru, nakoľko zákonné podmienky
pre zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka neboli naplnené.

57. Právnym následkom neplatného zosplatnenia úveru je neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor

so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) s poukazom na to, že došlo k porušeniu ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže
predmetom postúpenia bola pohľadávka banky, ktorá v čase postúpenia nebola splatná (vzhľadom na
termínkonečnejsplatnosti–21.04.2027jezrejmé,žeakkpostúpeniupohľadávkydošlodňa07.03.2024,
k jej postúpeniu došlo pred termínom konečnej splatnosti).

58. Jediným záverom je, vzhľadom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia, záver
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v dôsledku toho, že ten sa platne nestal veriteľom
pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „VÚB Pôžička“ zo dňa
10.08.2018. Zistenie nedostatku aktívnej vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby.

59. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

60. Posudzovaním ostatných otázok (platnosť zmluvy, premlčanie, doručovanie výziev) sa súd ďalej
nezaoberal, nakoľko za danej procesnej situácie – nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, sa

skúmanie ostatných otázok javilo ako nadbytočné.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom na
úspech žalovaného v konaní v celom rozsahu, a to vzhľadom k tomu, že žaloba bola zamietnutá v celom
rozsahu, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. O výšketýchto trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v lehote 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

30Csp/5/2025
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.