Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322201323
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322201323.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C.
XXX, XXX XX B. C. zastúpená: JUDr. Ľudovít Surma, advokát so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice,
proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX C., zastúpený: JUDr. Michaela
Kajabová,sosídlomBudovateľská2,82108Bratislava,ozrušenievecnéhobremenaainé,naodvolanie

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16.07.2024 č. k. 30C/30/2022-312, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný má
voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50%.

II. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. určil, že pozemok parc. č. 1146/2 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 37 m2 v k. ú. C., obec C., okres Galanta, evidovaný na liste vlastníctva
č. XXX vedenom Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, nie je zaťažený vecným bremenom
spočívajúcom v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania
meraní spotreby v prospech vlastníka CKN parc. č. 1146/1 a CKN parc č. 1146/5. Výrokom II. vo zvyšnej
časti konanie zastavil a výrokom III. žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

1.1 Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil poukazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods.
1, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, § 282, § 284, § 285 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C. s. p.“).
1.2 Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie, ktorý vecne odôvodnil tým, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil vecné bremeno na liste vlastníctva č. XXX, aby

žalovanému uložil povinnosť odstrániť odbočky inžinierskych sietí (voda-kanalizácia, plyn) na vlastné
náklady a zabezpečovať údržbu živého plota na hranici parciel na vlastné náklady. Súčasne žiadala aj
náhradu trov konania.
1.3 Podaním doručeným súdu dňa 06.11.2023 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti týkajúcej sa
uloženia povinnosti žalovanému ako vlastníkovi vykonať údržbu živého plotu umiestneného na hranici
parciel z dôvodu, že presahujúce časti boli odstránené.

1.4 Podaním doručeným súdu dňa 25.05.2024 žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti týkajúcej sa
uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda-kanalizácia, plyn, bez
uvedenia dôvodu.
1.5 Na pojednávaní dňa 16.07.2024 (po jeho otvorení) žalobkyňa rozšírila žalobný návrh, o zmene
rozhodol súd na pojednávaní, pričom žalovaný tento nárok uznal s tým, že ide o jeho argumentáciu,
ktorú žalobkyňa prevzala. Žalobkyňa v tej súvislosti navrhla rozhodnúť rozsudkom pre uznanie a vo

zvyšnej časti (o zrušenie vecného bremena) zobrala žalobu späť, žalovaný so späťvzatím žaloby v tejtočasti súhlasil. Súd prvej inštancie následne o uznanom nároku vyhlásil rozsudok pre uznanie a konanie
o zvyšnej časti žaloby, ktorú žalobkyňa zobrala späť, zastavil.
1.6 V časti trov konania súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobkyňa sa domáhala

viacerých nárokov - žiadala, aby súd zrušil vecné bremeno zriadené súdom na liste vlastníctva č. XXX
pre katastrálne územie C.; určil, že pozemok na parcele č. 1146/2 v katastrálnom území C. nie je
zaťažený vecným bremenom spočívajúcom v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy,
zmeny a uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka pozemkov na parcelách č. 1146/1 a
1146/5; domáhala sa tiež toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť odbočky inžinierskych

sietí voda-kanalizácia, plyn a zabezpečovať údržbu živého plota na hranici parciel na vlastné náklady.
Vo vzťahu k nároku – určenie, že pozemok na parcele č. 1146/2 v katastrálnom území C. nie je
zaťažený vecným bremenom spočívajúcom v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy,
zmeny a uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka pozemkov na parcelách č. 1146/1 a
1146/5 bola žalobkyňa úspešná, pretože žalovaný tento nárok uznal a následne prvoinštančný súd
rozhodol rozsudkom pre uznanie. Žalobkyňa zobrala späť žalobu v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti

žalovanému ako vlastníkovi vykonať údržbu živého plotu umiestneného na hranici parciel z dôvodu,
že presahujúce časti boli odstránené. Súd prvej inštancie tu konštatoval, že v tejto časti bola úspešná
žalobkyňa, keď zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Žalobkyňa zobrala späť žalobu aj v časti
týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda-kanalizácia, plyn
(bezuvedeniadôvodu)avčastizrušeniavecnéhobremenazriadenéhosúdomnalistevlastníctvač.XXX

pre katastrálne územie C. (z dôvodu, že žalovaný uznal nárok žalobkyne, že pozemok parcela č. 1146/2
v katastrálnom území C., nie je zaťažený vecným bremenom), v tejto časti bola žalobkyňa neúspešná,
pretože procesne zavinila zastavenie konania. Vzhľadom na povahu nárokov, ktorých hodnotu nemožno
vyčísliť, súd dospel k záveru, že strany mali v spore približne rovnaký úspech (žalobkyňa bola úspešná
v dvoch výrokoch a v dvoch výrokoch bola neúspešná), a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku III. o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný z dôvodu,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) C. s. p.), a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1 Odvolanie odôvodnil tým, že je úspešnou stranou, ktorej mala byť priznaná náhrada trov konania.
Pôvodne sa žalobkyňa domáhala
a) zrušenia vecného bremena zriadeného súdom na liste vlastníctva č. XXX na parcelách č. 1146/2

1146/3,
b) uloženia povinnosti žalovanému odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda – kanalizácia, plyn a
c) uloženia povinnosti zabezpečovať údržbu živého plota na hranici parciel na vlastné náklady.

2.2 Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podaním zo dňa 06.11.2023 žalobkyňa zobrala späť žalobu

v časti vzťahujúcej sa na uloženie povinnosti žalovanému vykonať údržbu živého plota z dôvodu, že jeho
presahujúce časti boli odstránené. Súd toto späťvzatie vyhodnotil ako procesne zavinené žalovaným.
Súd však nezohľadnil, že žalovaný sa o plot staral už pred podaním žaloby. Žalobkyňa len nebola
spokojná s tým, akým spôsobom a ako často bola údržba živého plota vykonávaná. Súd neskúmal, či
žalovaný nad mieru primeraným pomerom obťažoval žalobkyňu spôsobom úpravy živého plota, takýto

dôvod v žalobe absentoval. Nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný udržiaval živý plot v riadnom stave,
ktorý neobťažoval a nezasahoval do výkonu práv žalobkyne ani pred podaním žaloby. Zastavenie
konania v tejto časti bolo procesne zavinené žalobkyňou, keď žalobný návrh bol od počiatku nedôvodný.

2.3 Ďalej žalovaný poukázal na podanie zo dňa 25.05.2024, ktorým žalobkyňa vzala späť bez uvedenia

dôvodov žalobu vo všetkých svojich častiach s výnimkou zrušenia vecného bremena spočívajúceho
v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby
na pozemku parcela č. 1146/2 v prospech výlučného vlastníka pozemku parc. č. 1146/1 a parc. č. 1146/5.

2.4 Podľa žalobcu ku dňu 25.05.2024 zavinila žalobkyňa zastavenie konania

1. o zrušenie vecného bremena zriadeného súdom na liste vlastníctva č. XXX na parc. č. 1146/3
2. o uloženie povinnosti odstrániť odbočky inžinierskych sietí voda-kanalizácia, plyn a
3. o uloženie povinnosti zabezpečovať údržbu živého plota na hranici parciel na vlastné náklady.2.5 Od 25.05.2024 do 16.07.2024 sa konalo len o žalobe vo veci zrušenia vecného bremena
spočívajúceho v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania
meraní spotreby na pozemku parc. č. 1146/2.

2.6 Na pojednávaní dňa 16.07.2024 žalobkyňa rozšírila žalobný návrh o určenie, že pozemok na parcele
č. 1146/2 nie je zaťažený vecným bremenom spočívajúcim v práve viesť inžinierske siete, možnosti
ich kontroly, opravy, zmeny a uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka pozemkov na
parcelách č. 1146/1 a 1146/5. Urobila tak na základe argumentácie žalovaného, ktorý tvrdil, že vecné

bremeno už zaniklo. Následne po uznávacom úkone žalovaného zobrala späť svoj návrh na zrušenie
vecného bremena spočívajúceho v práve viesť inžinierske siete možnosti ich kontroly, opravy, zmeny
a uskutočňovania meraní spotreby na pozemku parc. č. 1146/2 v prospech vlastníka pozemkov na
parcelách č. 1146/1 a 1146/5. Žalovaný poukázal na to, že tieto dva návrhy si protirečili – nebolo
možné sa súčasne domáhať aj zrušenia vecného bremena na pozemku parc. č. 1146/2 a súčasne aj
určenia, že pozemok parc. č. 1146/2 nie je zaťažený vecným bremenom. Ak by teda žalobkyňa žalobu

nezobrala späť v časti zrušenia vecného bremena, tak by súd žalobu musel v tejto časti zamietnuť.
Zastavenie konania tak bolo jednoznačne spôsobené v dôsledku procesného úkonu žalobkyne, nie
z viny žalovaného. Preto aj v tejto časti mal úspech žalovaný.

2.7 Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku pre jediný žalobný návrh, ktorý

žalovaný uznal, pričom sám argumentoval, že došlo k zániku tohto vecného bremena. V ostatných
častiach konanie zastavil pre späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne. Konanie bolo vo všetkých častiach
nedôvodne iniciované žalobkyňou, čo súd nezohľadnil a nesprávne posúdil, že žiadna zo strán nemala
nárok na náhradu trov konania.

2.8 Žalovaný je presvedčený, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil úspešnosť strán v spore.
Uvádza, že žalobkyňa nebola úspešná v žiadnom zo svojich pôvodných návrhov, ktoré zobrala späť, a
preto procesné zavinenie a zastavenie konania leží na jej strane. Žalobkyňa bola úspešná len v jednom
návrhu, ktorý však bol výsledkom argumentácie žalovaného, a ten ho následne uznal. Žalovaný bol tak
v spore jednoznačne úspešnou stranou, ktorej podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. mala byť priznaná

náhrada trov konania.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa pričom uviedla, že žalovaný nikdy ani počas konania
ani v odvolaní nespochybnil, že po podaní žaloby vykonal požadovanú údržbu plota. Žalobkyňa preto
nemala ďalej dôvod pokračovať v súdnom konaní, keďže dosiahla to, čo požadovala. Späťvzatie žaloby

v tejto časti zavinil žalovaný. Ďalej žalobkyňa uviedla, že na pojednávaní dňa 16.07.2024 žalovaný
súhlasil so zrušením vecného bremena súdom, a to napriek tomu, že vo svojom odvolaní už tvrdí,
že v danej chvíli neexistovalo. Vzhľadom na uvedené tvrdenia bolo súdu obratom navrhnuté, aby
rozhodol rozsudkom pre uznanie. Odkazujúc na zápisnicu k schváleniu zmieru nedošlo s tým, že právna
zástupkyňa žalovaného pri prednese vyjadrenia k žalobe zmenila všetku doterajšiu argumentáciu. Ďalej

žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že podľa samotného žalovaného tento celý čas vedel, že vecné
bremeno sa nevykonávalo, napriek tomu na predžalobné výzvy, žiadosti o predloženie dokumentácie
trasovania inžinierskych sietí až po pokusy o uzavretie dohody sabotoval a celý čas úmyselne zavádzal
žalobkyňu a žiadal odročovať pojednávania. Legitímnym cieľom žalobkyne bolo, aby sa vo veci skutočne
v daný deň rozhodlo, a tak sa hľadali procesné postupy, ako sa ku konečnému rozhodnutiu dopracovať.

Žalobkyňa sa pred podaním žaloby z dôvodu, aby sa odstránili nezrovnalosti v evidencii katastra,
pokúšala bez úspechu o zistenie skutočného stavu veci a zabezpečenie správneho zápisu v katastri,
avšak žalovaný nemal záujem jej poskytnúť akúkoľvek súčinnosť. Podanie žaloby tak bolo spôsobené
neochotou žalovaného poskytnúť základnú súčinnosť ohľadom oznámenia informácií o umiestnení jeho
inžinierskych sietí na pozemkoch žalobkyne a opakovanou neochotou včas vykonať údržbu svojho

živéhoplota.Vsúdnomkonanínáslednežalovanýpredstieralvôľudohodnúťsasožalobkyňou,následne
zneužíval procesné úkony na oddialenie rozhodnutia súdu, prestieral pred súdom uznávací úkon k
zrušeniu vecného bremena súdom a následnými účelovými zmenami jeho podstatných tvrdení, a to po
sudcovskej koncentrácii konania, sa na pojednávaní snažil dosiahnuť opätovné nevyriešenie celej veci
týkajúcej sa katastrom evidovaného zaťaženia pozemku žalobkyne, čím žalovaný zavinil rozšírenie a aj

späťvzatie žaloby na pojednávaní dňa 16.07.2024. Žalobkyňa považuje záver súdu za vecne správny,
riadne odôvodnený a navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku III. Podotkla, že priznanie akejkoľvek časti náhrady trov žalovanému by bolo v tejto veci vzhľadomna okolnosti pred pojednávaním a priebeh súdneho konania nespravodlivé, pretože z prejavov a konania
žalovaného je zrejmé, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Ďalšie vyjadrenia strán odvolaciemu súdu neboli doručené.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom, zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§359C.s.p.),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil
súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C. s. p.), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je čiastočne dôvodné.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom obsah preskúmavaného rozhodnutia, jeho
odôvodnenie a žalovaným uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel

ksprávnymskutkovýmaprávnymzáveromodôvodňujúcimnepriznaniestranámsporunároknanáhradu
trov konania po tom, ako o časti žaloby rozhodol rozsudkom pre uznanie a po viacerých čiastočných
späťvzatiach žaloby v späťvzatých častiach konanie zastavil.

7. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 255 ods. 2 C. s. p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

10. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 C. s. p., ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorej
procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať

len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o neprípustné posudzovanie
dôvodnosti nároku vo veci samej po späťvzatí žaloby. V tejto súvislosti a v súlade s článkom 2 ods. 2
C. s. p. odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít , v zmysle
ktorej nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j.

z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).

11. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť

náhrady trov zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá
bola podaná dôvodne (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Žalovaný
procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa
po podaní návrhu rozhodne nárok žalobcu uspokojiť, hoci v predsporovom štádiu odmietal tak urobiť
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2017). Účastník konania, ktorý svojim

protiprávnym konaním zapríčinil, že druhá strana musí brániť svoje práva v súdnom konaní, zásadne
ponesie sankciu v podobe povinnosti nahradiť trovy konania, ktoré vzniknú pri tejto procesnej činnosti
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2018).

12. Pojem zavinenie v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania nemožno interpretovať iba

v doslovnom jazykovom zmysle, ale pri interpretácií je potrebné brať do úvahy aj vzťah príčinnej
súvislosti, v ktorom je príčinou správanie účastníka konania a dôsledkom vznik nákladov druhého
účastníka (porovnaj rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 200/2015).13. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 01.02.2007, č.
k. 11C/31/2003-161 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 11.07.2007, č. k.
24Co/87/2007-203 bolo zriadené vecné bremeno na pozemkoch parc. č. 1146/2 a 1146/3 vedených

na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C. v prospech vlastníka pozemkov na parc. č.
1146/1 a 1146/5 spočívajúce v práve viesť inžinierske siete, možnosti ich kontroly, opravy, zmeny a
uskutočňovania meraní spotreby v prospech vlastníka pozemkov na parc. č. 1146/1 a 1146/5.

14.Žalobkyňasasvojoužaloboudoručenousúduprvejinštanciedňa05.04.2022aupresnenoupodaním

doručeným súdu prvej inštancie dňa 08.06.2022 domáhala voči žalovanému:
1. zrušenia vecného bremena zapísaného na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre
katastrálne územie C. na pozemkoch parc. č. 1146/2 a 1146/3 v prospech vlastníka pozemkov na parc.
č. 1146/1 a 1146/5 zriadeného súdom;
2. uloženia povinnosti odstrániť do 30 dní na vlastné náklady odbočky inžinierskych sietí voda-
kanalizácia, plyn vedúce k nehnuteľnosti na pozemku parc. č. 1146/1 a 1146/5 zapísaných na liste

vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre katastrálne územie C. z pozemkov parc. č. 1146/3
a 1146/4 zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre katastrálne územie C..
3. uloženie povinnosti vlastníkovi pozemkov na parc. č. 1146/1 a 1146/7 počas celého roka na vlastné
náklady preukázateľne – osobne alebo poverenou osobou/firmou zabrániť, aby existujúci živý plot ani
ostatná vegetácia na parcelách v jeho vlastníctve vedené na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra

Galanta pre katastrálne územie C. nepresahoval na parcely mimo jeho osobného vlastníctva, toho
času na parc. č. 1146/4 a 1146/2 zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Galanta pre
katastrálne územie C..

1) K uplatnenému nároku vo vzťahu k zrušeniu vecného bremena odvolací súd uvádza, že na

pojednávaní dňa 16.07.2024 zmenila žalobkyňa svoju žalobu (so súhlasom súdu) tak, že sa domáhala
určenia, že pozemok na parcele č. 1146/2 nie je zaťažený vecným bremenom. Tento nárok žalovaný
uznal a následne súd prvej inštancie o tomto nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie. Žalobkyňa
súčasne vzala späť pôvodný žalobný návrh v časti zrušenia vecného bremena. V prípade zastavenia
konania o tomto žalobnom nároku ide o procesné zavinenie žalobkyne, pretože pôvodný žalobný nárok

vzala späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, resp. aby uviedla relevantný dôvod
späťvzatia.

2) Podaním doručeným súdu dňa 27.05.2024 vzala žalobkyňa späť žalobu v časti odstránenia
inžinierskych sietí bez uvedenia dôvodu, ide preto o procesné zavinenie žalobkyne, keď opäť nie je

možné konštatovať reakciu na správanie žalovaného, resp. uvedenie relevantného dôvodu späťvzatia.

3) V tejto časti - v súvislosti so zabezpečením celoročnej údržby živého plota a vegetácie, vzala
žalobkyňa žalobu späť podaním doručeným súdu dňa 06.11.2023 s odôvodnením, že presahujúce
časti boli odstránené. Zastavenie konania v tejto časti odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie

nevyhodnotil ako procesne zavinené žalovaným. Pokiaľ žalobkyňa späťvzatie tohto žalobného nároku
odôvodnila tým, že „...presahujúce časti boli odstránené.“ je zrejmé, že v celom rozsahu neprišlo k
splneniu povinnosti, ktorej sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala. Nie je možné konštatovať, že
žalovaný sa práve po podaní žaloby správal spôsobom, ktorého sa žalobkyňa uplatnenou žalobou
domáhala (aby preukázateľne počas celého roka bránil živému plotu a ďalšej vegetácii na jeho

pozemkoch v presahovaní na pozemky vo vlastníctve žalobkyne), v dôsledku čoho vzala v tejto časti
žalobu späť. Z odôvodnenia tohto späťvzatia žalobkyňou pritom vyplýva, že zo strany žalovaného mohlo
ísťojednorazovýúkon–údržbuživéhoplota,čovšaknekonzumujenárokžalobkynetak,akobolžalobou
uplatnený.

15. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že skúmanie prípadného procesného zavinenia je
potrebné vykonať komplexne – teda aj v kontexte uplatnenej žaloby a tvrdení žalobkyne. Tu je potrebné
zdôrazniť, že z procesného hľadiska v žalobe (i v ďalšom konaní) absentuje tvrdenie o tom, čím žalovaný
nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobkyňu, resp. čím vážne ohrozuje výkon jej práv (čl. 8, §
150 ods. 1 C. s. p.). Žalobkyňa v žalobe uviedla, že zo svojej strany pozemku sa musí starať o údržbu

susedovho plota, ak chce mať dvor upravený a musí odstraňovať orezané časti živého plota, ktoré
prepadnú na jej dvor, keď žalovaný upravuje živý plot z jeho strany. V kontexte žaloby a procesnej
obrany žalovaného o tom, že (pravidelne) vykonáva riadnu údržbu živého plota nie je možné ustáliť
ako relevantné, že konkrétne správanie žalovaného v súvislosti s údržbou živého plota práve po podanížaloby je v priamej príčinnej súvislosti so späťvzatím žaloby v tejto časti. Inak povedané, či správanie
žalovaného po podaní žaloby (odstránenie presahujúcich častí) naplnilo žalobou uplatnený nárok, ktorý
odvodila z toho, že sa musí starať o údržbu susedovho plota, ak chce mať dvor upravený a musí

odstraňovať orezané časti živého plota, ktoré prepadnú na jej dvor. Odvolací súd tak dospel k záveru,
že v prípade zastavenia konania o uvedenom nároku nejde o procesné zavinenie žalovaného ale
ide o procesné zavinenie žalobkyne, pretože späťvzatie nebolo relevantnou reakciou na správanie
žalovaného.

16. S poukazom na uvedenú argumentáciu je potrebné konštatovať procesné zavinenie žalobkyne
pri zastavení konania o troch uplatnených nárokoch, pričom procesný úspech mala len v prípade
rozhodnutia súdu pre uznanie nároku. Z uvedeného potom vyplýva., že žalovaný mal procesný úspech
pri rozhodnutí o troch nárokoch (späťvzatiach) a neúspech v prípade rozhodnutia pre uznanie nároku.
Odvolací súd opakuje, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa úspech hodnotí len
z procesnej strany, nehodnotí sa potenciálna úspešnosť strany z hmotnoprávneho hľadiska. Vždy

platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech
sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačne strane. Náhrada trov konania je
teda ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia (porovnaj rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 19/2010 a 7 MCdo 4/2010). V procese rozhodovania o náhrade
trov konania je tak potrebné od úspechu žalovaného (v troch nárokoch zo štyroch) odpočítať úspech

žalobkyne (v jednom nároku zo štyroch), teda 3 - 1 = 2/4 , na základe čoho je možné konštatovať úspech
žalovaného v pomere 50%.

17. Podľa § 388 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. S ohľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich odsekoch odvolací súd postupom podľa §
388 C. s. p. napadnutý III. výrok prvoinštančného rozsudku zmenil tak, že žalovanému, úspešnému vo
väčšej miere priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 50 %.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 255
ods. 2 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p.. s prihliadnutím na to, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok
voči žalovanej na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 50 %. V odvolacom konaní
bol tak žalovaný čiastočne úspešný, o trovách odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodol tak,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto
uznesenia.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).