Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124379623
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124379623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov: matka C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
E. F. XXXX/XX, G. G. a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. XXXX/XX, J., t.č. Ústav na výkon
väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, Chorvátska 5, Bratislava, v konaní o návrhu
matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/146/2024-98 zo dňa 12.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/146/2024-98 zo dňa 12.03.2025 vo
výrokoch III. a V. p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v napadnutom rozsudku výrokom I. maloletého zveril
do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v
bežných veciach ponechal obom rodičom samostatne; výrokom II. určil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám
matky,počnúcdňom01.10.2024;výrokomIII.povolilotcovizročnévýživnéod01.10.2024do12.03.2025

na maloletého vo výške 625,15 Eur splácať v 20 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným
až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc
dňom doručenia tohto rozhodnutia; výrokom IV. určil, že styk otca s maloletým sa neupravuje; výrokom
V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o rodine“), § 24 ods. 1, 5, 6 zákona o rodine, § 28 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona

o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, mal preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského
vzťahu rodičov, otcovstvo k maloletému bolo určené na príslušnej matrike. Rodičia maloletého nežijú
v spoločnej domácnosti minimálne od júna 2024, odvtedy spolužitie neobnovili. Otec sa od 17.06.2024
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne
matka. Sociálnym šetrením starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, táto má vytvorené
vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. Otec starostlivosť matky o maloletého žiadnym
spôsobnom nespochybňoval. Poukázal aj na to, že o maloletom má informácie od matky, s maloletým

i s matkou je v telefonickom kontakte. S prihliadnutím na uvedené, ako aj na súhlas kolízneho
opatrovníkaaotcamaloletéhodieťaťazverilmaloletéhodoosobnejstarostlivostimatky,pričomprihliadol
aj na faktický stav, teda, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.3. Pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa okresný súd vychádzal z veku maloletého dieťaťa,
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov otca,
maloletý má X rokov, navštevuje X. ročník základnej školy, kde sa hradia bežné poplatky. Celkové

odôvodnené potreby maloletého súvisiace so zabezpečovaním jeho bežných každodenných potrieb
okresný súd ustálil na sume 356 Eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného prihliadol na zhodné
vyjadrenia rodičov i súhlas otca s návrhom matky v časti výživného. Okresný súd mal preukázané, že
otec je aktuálne pracovne zaradený vo výkone trestu odňatia slobody na 4 hodiny denne a dosahuje
pracovnú odmenu v priemere 120 Eur mesačne. Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu

maloletému dieťaťu. Okresný súd konštatoval, že otec sa svojím vlastným úmyselným protiprávnym
konanímdostaldoznevýhodnenejsituácieohľadompríjmovýchapracovnýchmožností,čovšaknemôže
byť na ujmu maloletého dieťaťa. Otec je stále v produktívnom veku, na jeho strane nemal okresný
súd preukázané žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody sa zamestnať a prispievať na výživu maloletého dieťaťa.

4. Vo vzťahu k dlžnému výživnému (zročnému výživnému) okresný súd konštatoval, že toto vypočítal
za obdobie od 01.10.2024 do vyhlásenia rozsudku, t. j. do 12.03.2025 v celkovej výške 625,15 Eur,
pričom zročné výživné povolil otcovi splácať v pravidelných splátkach po 20 Eur mesačne spolu
s bežným výživným až do zaplatenia celej sumy zročného výživného pod hrozbou straty výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej splátky. Pri určení výšky splátok okresný súd zohľadnil dobu splatnosti

zročného výživného, jeho výšku, ako aj celkové osobné, príjmové a majetkové pomery otca. O trovách
konania okresný súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“).

5. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec a žiadal, aby splátky dlžného

výživnéhoodvolacísúdznížilzosumy20Eurmesačnenasumu5Eurmesačnealebopresunulsplatenie
zročného výživného po skončení výkonu trestu odňatia slobody. Pripomenul, že jeho možnosti aj pri
odrobeníceléhokalendárnehomesiacasúprivýškejehovýplaty(cca100Eur)naozajveľmiobmedzené.
Podotkol, že výživné matke neposiela on, ale ekonomický úsek ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
ktorý mu výživné zráža zo mzdy percentom podľa Zákona o minimálnom výživnom. Ďalej uviedol, že

matka podala tento návrh na určenie výživného, aby mohla využiť náhradné výživné od štátu. Nie je
v jeho možnostiach mesačne platiť viac, ako je mu umožnené zarobiť. Samozrejme po skončení trestu
chce a bude platiť výživné, ako je určené napadnutým rozsudkom okresného súdu. Vzorne si odpykáva
svoj trest, nevyhýba sa práci, ale nemá ako zarobiť viacej peňazí.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 365 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
329 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v napadnutom výroku

III. a závislom výroku V. ako vecne správne potvrdil cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP.

7. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým
posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/

týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré
prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu,
odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia
podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť

alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je
konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, kuktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v § 220 ods. 2
CSP. Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie

použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa
na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací
súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne len k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom

poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Primárne odvolací súd uvádza, že zákon o rodine vychádzajúc z filozofie, že dieťa má zo zákona právo
na výživu, explicitne rodičom ukladá povinnosť splniť si vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná
osoba musí vždy, aj keď na úkor vlastných minimálnych potrieb, zabezpečiť dieťaťu výživu. Dieťaťu je
zákonom priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine v § 62, ako aj
čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd nielen garantujú právo rodičov vychovávať svoje deti,

ale súčasne na druhej strane garantujú právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu, čo v sebe
zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej, aj nemateriálnej
povahy na to, aby sa dieťa mohlo riadne vyvíjať. Súd prvej inštancie vo výroku III. napadnutého rozsudku
vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie 01.10.2024 do 12.03.2025 v celkovej výške 625,15
Eur, s ktorým matematickým výpočtom sa odvolací súd z hľadiska jeho správnosti plne identifikuje a

v podrobnostiach naň poukazuje. Dodáva odvolací súd, že výšku zročného výživného otec v odvolaní
nespochybnil. Vo vzťahu k odvolacej námietke otca konštatuje odvolací súd, že súd je oprávnený určiť,
že peňažné plnenie bude vykonávané v splátkach po spoľahlivom vyhodnotení pre takéto rozhodnutie
významných skutočností.
10. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
11. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

12. Citovaný § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie a súd vo výroku
rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti
rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá
nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení

vyriešený tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok
nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť
už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením).
Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie splátok podľa § 232 ods. 4 CSP), patrí
medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu

tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody
vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky,
alebo na iné okolnosti prípadu.
13. Ustanovenie § 232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných

prípadoch môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude
posudzovať podobne ako pri odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia. Zákon umožňuje súdu
formulovať vo výroku svojho rozhodnutia tiež tzv. doložku cross default, t.j. že nezaplatením jednej
splátky sa stáva splatným celý dlh. Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách o
možnom plnení zameškaného výživného v splátkach, je okrem pomerov na strane rodiča posúdiť,

či by mohlo byť reálne ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom aj
výška prípadnej otcovi povolenej splátky musí byť stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do
troch rokov (čo je súdnou praxou akceptovateľné). Ide však o postup v prípade výživného výnimočný,
predpokladajúci udržateľný aspekt na strane povinného rodiča.
14. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zodpovedajúcim spôsobom vzal do úvahy všetky

rozhodujúce okolnosti s ohľadom na vyššie uvedené aspekty, tieto dostačujúco a správne vyhodnotil a
jeho rozhodnutie, ktorým povolil vyčíslený nedoplatok na výživnom (zročné výživné) splácať v splátkach
vovýške20Eurspolusbežnýmvýživnýmaždozaplateniapodhrozboustratyvýhodysplátok,preprípad
omeškania s platením čo i len jednej splátky, považuje odvolací súd za vecne správne. Nedôvodneotec namieta, že výška splátky nezodpovedá jeho možnostiam vzhľadom na realizáciu výkonu trestu
odňatia slobody, upriamujúc pozornosť na motív matky na podanie návrhu na určenie jeho vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu, ktorým má byť využitie inštitútu náhradného výživného. S jeho pomermi

sa komplexne a podrobne vysporiadal už súd prvej inštancie v ods. 23 a 24 napadnutého rozsudku,
s ktorými závermi sa tiež identifikuje odvolací súd a v podrobnostiach na ne poukazuje. Stotožňuje sa
odvolací súd s tým, že vychádzajúc z osobných, majetkových a príjmových pomerov otca je určená
výška splátky s nimi plne súladnou a nebol ani odvolacím súdom zistený žiaden udržateľný dôvod, pre
ktorý by táto splátka mala byť nižšou tak, ako to požadoval odvolaním otec.

15. Odvolací súd zvýrazňuje, že povolenie splátok zameškaného výživného, vzhľadom na charakter
tohto nároku prichádza do úvahy len výnimočne, pričom právo na splátky nie je nárokovateľné. Pokiaľ
súd pristúpi k takejto lehote plnenia, táto musí zodpovedať spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi
účastníkmi o to viac, ak ide o dávku v prospech zákonom prioritne preferovanej kategórie z hľadiska
ochrany ich záujmov, akou sú maloleté deti. Odvolací súd považuje za udržateľné, aby otec splácal
splátky dlžného výživného vo výške 20 Eur mesačne, čo bude predstavovať dobu zaplatenia dlžného

výživného viac ako 2,5 roka. Pokiaľ ide o odvolací návrh otca, aby mu bolo umožnené splácať dlžné
výživné v splátkach po 5 Eur mesačne s prihliadnutím na jeho aktuálnu situáciu, výkon trestu odňatia
slobody a tým obmedzené zárobkové možnosti a schopnosti, túto okolnosť nebolo možné vyhodnotiť
v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré je na výživu otca plne odkázané. Ako správne konštatoval
okresný súd, otec sa svojím vlastným úmyselným protiprávnym konaním dostal do znevýhodnenej

situácie ohľadom príjmových a pracovných možností, preto túto skutočnosť v žiadnom prípade nemožno
vyhodnotiť v neprospech maloletého dieťaťa spôsobom navrhovaným otcom, teda znížením splátok
dlžného výživného a predĺžením doby splácania dlžného výživného na obdobie viac ako 125 mesiacov,
t.j. viac ako 10 rokov. Je nepochybné, že matka maloletého pri uspokojovaní jeho potrieb nebola
žiadnym spôsobom zvýhodnená splátkami a musela potreby maloletého dieťaťa uspokojovať tak, ako

vznikali. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu má za to, že výška splátok určená súdom
prvej inštancie dostatočne zohľadňuje výšku dlžného výživného, ako aj celkové osobnostné, príjmové
a majetkové pomery otca.

16. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj

napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo
vyvolanom odvolacom konaní odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch III. a V. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1

CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutí okresného súdu cez úpravu
v § 387 ods. 2 CSP.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP, aplikujúc § 52 CMP,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

19. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.