Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší Správny súd

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Valašiková, PhD.

Oblasť právnej úpravy – Správne právoOstatné

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100422
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100422.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Združenie
domovýchsamospráv,o.z.,sosídlomRovniankova1667/14,85102Bratislava,IČO:31820174,právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Mesto Martin, so sídlom so sídlom Námestie Svetozára Hurbana
Vajanského 1, 036 01 Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38029/2024 zo dňa

03.04.2024 a rozhodnutia žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024, v konaní o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 3S/34/2024-70 zo dňa 18. decembra
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Uznesením č. k. 3S/34/2024-70 zo dňa 18. decembra 2024 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“)
Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) výrokom I. odmietol správnu žalobu o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024, výrokom II. zastavil
konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024 a výrokom

III. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. Správny súd konštatoval, že žalobca v podanej správnej žalobe vymedzil predmet súdneho
prieskumu, ktorým malo byť rozhodnutie č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 (ďalej aj ako „rozhodnutie 1“)
o nesprístupnení požadovanej informácie vydané žalovaným ako prvostupňovým správnym orgánom
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“) vo veci žiadosti 1 (žiadosť žalobcu o poskytnutie

informácie zo dňa 25.03.2024, ktorou žiadal zaslanie informácie v rozsahu stavebného povolenia zo
stavebného konania č. ŠSÚ-40385/2023 na stavbu „Parkovacie plochy pred vysokoškolským internátom
JLF“ a technickej a sprievodnej správy overenej týmto stavebným povolením), a tiež aj rozhodnutie č.
38330/2024 zo dňa 11.04.2024 (ďalej aj ako „rozhodnutie 2“) o nesprístupnení požadovanej informácie
vydané žalovaným ako prvostupňovým správnym orgánom vo veci žiadosti 2 (o poskytnutie informácií
zo dňa 04.04.2024, doplnenej podaním zo dňa 08.04.2024, vo veci odvolania proti prvostupňovému

rozhodnutiu 1/, ktoré však prvostupňový správny orgán posúdil z hľadiska obsahu ako novú žiadosť
o informácie, nakoľko ňou žalobca požadoval sprístupnenie informácií, a to sprievodnej a technickej
správy ohľadne stavebného povolenia č. ŠSÚ-40385/2023 bez ohľadu na overenie stavebným úradom
3. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie
viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom

postupu správneho súdu je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy vydaného vadministratívnom konaní išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudnú právoplatnosť.
4. Správny súd z obsahu správnej žaloby a z vyjadrení účastníkov konania mal za preukázané, že

prvostupňové rozhodnutie 1/ bolo žalobcovi riadne doručené dňa 03.04.2024 a obsahovalo riadne
poučenie o práve podať opravný prostriedok - odvolanie. Zároveň bolo zrejmé, že žalobca podal e-
mailové podanie označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácie mesta Martin
č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024“, ktoré však žalovaný ako prvostupňový orgán z hľadiska jeho
obsahu (z dôvodu zmeny rozsahu požadovaných informácií) posúdil ako novú žiadosť o informácie. Vo

všeobecnosti v správnom súdnictve platí všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných
prostriedkov v administratívnom konaní. Ak by bolo proti prvostupňovému rozhodnutiu 1/ včas urobené
zo strany žalobcu podanie majúce povahu odvolania, v takom prípade by administratívne konanie
nebolo ukončené a odvolací správny orgán má zákonom stanovenú povinnosť v konaní pokračovať
a o podanom odvolaní rozhodnúť. Až takéto rozhodnutie by mohlo podliehať súdnemu prieskumu na
základe správnej žaloby. Pokiaľ sa s podaním žalobcu (ktoré označil ako odvolanie) prvostupňový orgán

nesprávne vysporiadal a mal ho vybaviť ako odvolanie, potom bolo na mieste, aby žalobca žaloval
preskúmanie fiktívneho rozhodnutia druhostupňového orgánu, resp. aby žalobca podal odvolanie proti
v poradí druhému prvostupňovému rozhodnutiu (prvostupňové rozhodnutie 2/) a v odvolaní namietať
nesprávny procesný postup prvostupňového orgánu. V posudzovanej veci však žalobca napadol
správnou žalobou prvostupňové rozhodnutie 1/, čo ho vylučuje zo súdneho prieskumu, resp. súdny

prieskum je neprípustný, preto žalobca sa v tejto právnej situácii nemôže domáhať ochrany svojich
práv všeobecnou správnou žalobou. S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) SSP je tak
predmetnéprvostupňovérozhodnutie1/vylúčenézosúdnehoprieskumusprávnymsúdom.Žalobcasav
žalobnom petite správnej žaloby nedomáhal preskúmania a zrušenia fiktívneho rozhodnutia žalovaného
o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu 1/ a žalobca vo svojej žalobnej argumentácii netvrdil

existenciu fiktívneho rozhodnutia, ako ani netvrdil, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté nezákonným postupom a vecne nesprávnym protiprávnym fiktívnym
rozhodnutím. Nakoľko správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia či opatrenia orgánov
verejnej správy, kde účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné
prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, je potrebné konštatovať, že správna žaloba o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024 je z tohto dôvodu
podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP neprípustná a správny
súd ju s poukazom na vyššie konštatované skutočnosti odmietol.
5. Pokiaľ ide o výrok II uznesenia, správny súd uviedol, že Okresnou prokuratúrou Martin bol vo
veci preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia 2/ podaný dňa 18.10.2024 Mestu Martin

protest prokurátora pod sp. zn. Pd 121/24/5506-4. Žalovaný Rozhodnutím o proteste prokurátora sp. zn.
38330/2024 zo dňa 07.11.2024 vyhovel protestu prokurátora a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 11.04.2024 (prvostupňové rozhodnutie 2/). Rozhodnutie o proteste prokurátora sp. zn.
38330/2024 zo dňa 07.11.2024 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2024. Správny súd podľa § 99 písm.
c) SSP konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024

(prvostupňové rozhodnutie 2/) zastavil, nakoľko bolo v priebehu súdneho konania právoplatne zrušené
na základe protestu prokurátora. Správny súd dodal, že správnou žalobou napadnuté prvostupňové
rozhodnutie 2/ malo povahu rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, pri ktorom žalobca,
rovnako ako v prípade prvostupňového rozhodnutia 1/, pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky
riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, preto by nebolo možné priznať

úspech správnej žalobe žalobcu ani v prípade pokračovania v tomto konaní, nakoľko predmetné
rozhodnutie žalovaného nebolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

II. Kasačná sťažnosť

6. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako
„sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP pre nesprávne právne
posúdenie veci. Navrhol kasačnému súdu zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť správnemu súdu
na ďalšie konanie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (bod 8) uviedol, že výrok II uznesenia kasačnou
sťažnosťou nenapáda.

7. Sťažovateľ nesúhlasil s klasifikáciou rozhodnutí správnym súdom a trval na tom, že rozhodnutie 1 č.
38029/2024 zo dňa 03.04.2024 je potrebné považovať za prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie 2 č.
38330/2024 zo dňa 11.04.2024 je potrebné považovať za rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu 1.Podotkol, že žalovaný mal podanie sťažovateľa proti rozhodnutiu 1 považovať za odvolanie, keďže jeho
obsah smeroval proti odmietnutiu poskytnúť informácie rozhodnutím 1.
8. Podľa sťažovateľa overená projektová dokumentácia a projektová dokumentácia sú totožné

informácie a správny súd nesprávne posúdil charakter požadovaných informácií. Stavebný úrad k
rozhodnutiu môže priložiť projektovú dokumentáciu ‚, ktorú zabezpečil v konaní pred jeho vydaním“. Z
dikcie § 67 stavebného zákona vyplýva nie procesná náležitosť stavebného konania či doručovania ale
iba spôsob, akým sa v stavebnom konaní projektová dokumentácia overuje kde je archivovaná.
9. Sťažovateľ nesúhlasil s výrokom III napadnutého uznesenia. Správny súd podľa sťažovateľa

nesprávne ustálil skutkový stav keď považoval obe správnou žalobou napadnuté rozhodnutia za
prvostupňové a nesprávne ustálil potom úspešnosť v súdnom konaní. Sťažovateľ sa považoval za
stopercentne úspešného, keďže spravodlivosť bola dosiahnutá prostredníctvom protestu prokurátora.

10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 31.03.2025 a navrhol, aby kasačný súd
kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol a sťažovateľovi trovy konania nepriznal.

III. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

11. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, spra´vny su´d kedykoľvek počas konania prihliada
na to, cˇi sú splnene´ podmienky, za ktorých môže spra´vny su´d konať a rozhodnúť (ďalej len „procesne

´ podmienky“).
12. Podľa § 452 ods. 1 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej
časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 99 ods. 1 písm. c) SSP spra´vny su´d konanie uznesením zastaví, ak preskúmavané
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené

na základe protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnute´ na
správnom súde v inom konaní inou osobou, spra´vny su´d uznesením konanie zastaví len so súhlasom
žalobcu.
14. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe
je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo,

ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
15. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v
odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia
ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek
výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť,

povinná osoba žiadosť odloží.
16. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,
ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

17. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí
žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní
rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

18. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní
od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú
informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán
zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o

sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia
tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
19. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

20. Podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí
byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa
osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osobyúčastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné
právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.
21. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán

pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;
súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.
22. Podľa § 53 správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal.

23. Podľa § 60a správneho poriadku ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na
konanie o odvolaní
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“) preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný, pričom po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná.

25. Kasačný súd po oboznámení sa s napadnutým uznesením, súdnym spisom a relevantnými listinami
administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že správny súd okolnosti posudzovanej veci
vyhodnotil správne a tiež správne aplikoval príslušné procesné normy.
26. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že správnou žalobou sťažovateľ ako účastník vyššie opísaného
administratívneho konania vedeného podľa zákona č. 211/2000 Z. z. napadol rozhodnutia žalovaného.

Sťažovateľ rozhodnutie 2 žalovaného označil ako rozhodnutie o odvolaní a rozhodnutie 1 ako
rozhodnutie vydané žalovaným v prvom stupni, ktoré mu predchádzalo, pričom v žiadal správny súd, aby
rozhodol spôsobom v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP. Sťažovateľ pri formulovaní žalobného návrhu
vychádzal z mylnej interpretácie obsahu správneho aktu (rozhodnutia 2) a nesprávneho právneho
posúdenia procesnej situácie, v ktorej sa sťažovateľ po vydaní rozhodnutia 2 ocitol, čo v konečnom

dôsledku malo za následok, že správnou žalobou napadol dve prvostupňové rozhodnutia.
27. Pokiaľ ide o rozhodnutie 1, nebolo sporné, že ho vydal žalovaný ako povinná osoba podľa § 18
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Po doručení rozhodnutia 1 sťažovateľ adresoval dňa 03.04.2024
žalovanému podanie označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácie mesta
Martin č. 38029/2024 zo dňa 03.04.2024“. V tomto podaní sa uvádza: „Mesto Martin ako povinná

osoba odmietla sprístupniť informáciu v rozsahu technickej a sprievodnej k stavbe „Parkovacie plochy
pred vysokoškolským internátom JLF“ nakoľko ich mesto Martin neoverovalo nakoľko nebolo vydané
stavebné povolenie na predmetnú stavbu. Uvedená informácia je zjavne nepravdivá. ZDS sa prihlásil
do stavebného konania na predmetnú stavbu, z ktorého ho mesto Martin ako príslušný stavebný úrad
vylúčil.AKvšakstavebnékonaniezačalo,mohlosatakstaťlennazákladežiadostiovydaniestavebného

povolenia, ktorého obligatórnou prílohou je aj technická a sprievodná správa ako súčasť dokumentácie
pre povolenie stavby. Stavebný úrad oznamuje začatie stavebného konania až vtedy, keď je overená
úplnosť projektovej dokumentácie, ktorá musí zahŕňať aj sprievodnú a technickú správu k projektu
stavby.“ Ďalej sa uvádza: „Z uvedeného je zrejmé, že dôvod uvádzaný mestom Martin ako dôvod
nesprístupnenia (neexistencia takejto informácie v rozsahu sprievodnej a technickej správy k stavbe u

povinnej osoby) nie je pravdivý a skutočný. Z toho dôvodu je odmietnutie sprístupnenia požadovanej
informácie nezákonné a vecne nesprávne a preto proti nemu podávame toto odvolanie. Žiadame preto
odvolací orgán, ktorým je primátor mesta Martin, aby odmietnutie sprístupnenia požadovanej informácie
zrušil a obratom požadované informácie sprístupnil, nakoľko podľa všetkých dôkazov mesto Martin ako
povinná osoba ich má k dispozícii.“

28. Z vyššie opísaného obsahu podania pre kasačný súd vyplynulo, že ním sťažovateľ reagoval na
prvostupňové rozhodnutie 1 žalovaného, pričom sťažovateľ postupoval v zmysle § 19 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z. z., napadol prvostupňové rozhodnutie a žiadal jeho zrušenie. Skutočnosť, že sťažovateľ
v podaní akceptoval, že v čase rozhodovania o jeho infožiadosti nebolo vydané stavebné povolenie,
a preto povinná osoba nedisponovala stavebným povolením a že pripustil, že technická a sprievodná

správa k predmetnej navrhovanej stavbe nebola do toho času stavebným úradom overená, nemusela s
ohľadom na vyššie citovaný obsah jeho podania zo dňa 03.04.2024 znamenať, že sa obrátil na povinnú
osobu s novou infožiadosťou.
29. Kasačný súd poznamenáva, že projektová dokumentácia, súčasťou ktorej je aj technická správa a
sprievodná správa, pred jej overením správny orgánom nie je obsahom (súborom údajov a dát) nijako

odlišná od projektovej dokumentácie overenej. Napokon i to, že sťažovateľ žiadal, aby žalovaný vo veci
rozhodol sám, bol ustanovením § 19 ods. 3 druhá veta zákona č. 211/20000 Z. z. predpokladaný postup.
Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a ma´ požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení
rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie.Sťažovateľ sa preto legitímne domáhal sprístupnenia informácie odvolacím orgánom a jeho podanie aj z
tohto dôvodu nemal správny orgán považovať za novú žiadosť. Povinnou osobou i odvolacím orgánom
bola v danom prípade tá istá osoba, zastúpenie primátorom alebo inou osobou poverenou v zmysle

interného organizačného poriadku z tohto hľadiska neznamená inštitucionálny rozdiel.
30. Pripúšťajúc prípadne do úvahy pripadajúcu možnosť, že ide o novú infožiadosť, a teda že by
nemuselo ísť o odvolanie, ktoré však bolo logickou alternatívou v podmienkach vyššie opísaného
priebehu administratívneho konania, mal žalovaný vyzvať sťažovateľa na odstránenie pochybností.
Žalovaný tak zvolil nesprávny procesný postup.

31. Vo všeobecnosti v podmienkach správneho súdnictva platí, že pokiaľ si žalovaný správny orgán
zvolil nejaký vlastný spôsob vybavenia veci (napr. odvolania) nemôže byť pre správny súd záväzným
pre posúdenie právomoci konať o správnej žalobe. Inými slovami, nesprávny postup a nevybavenie
veci (vrátane odvolania) formálne zákonným spôsobom nemôže na škodu účastníka administratívneho
konaniamaťzanásledokodopretiesúdnejochrany.Niepostupžalovanéhosprávnehoorgánualepostup
predpokladaný zákonom a úkony účastníka, ktorý očakáva reakciu v zmysle zákonom ustanovený

pravidiel je rozhodujúci pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Predpokladom zákonného
rozhodnutia (nie však bez výnimky) je zákonnosť postupu pred jeho vydaním. Odvolací správny orgán
sa nemôže vyhnúť povinnosti rozhodnúť o opravnom prostriedku a prípadne vyhýbať sa i súdnemu
prieskumu a posúdeniu zákonnosti konkrétnych dôvodov rozhodnutia vo veci len tým, že svojvoľne
posúdi odvolanie ako nový návrh (alebo žiadosť).

32. Na rozdiel od vyššie opísaného všeobecného náhľadu, zákon č. 211/2000 Z. z. má vo vzťahu
k možnému procesnému pochybeniu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku situáciu špecifickú
úpravu. Zmyslom zákona č. 211/2000 Z. z. je úprava podmienok, postupu a rozsahu slobodného
prístupu k informáciám. V prípade podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu povinnej osoby
o nesprístupnení alebo čiastočnom nesprístupnení požadovanej informácie zákon č. 211/2000 Z. z.

určuje prísnu lehotu na rozhodnutie o odvolaní´. Odvolací orgán o odvolaní rozhodne do 15 dni´ od
doručeniaodvolaniapovinnouosobou.Zároveňzákonustanovuje,žepokiaľodvolacíorgánvtejtolehote
nerozhodne, predpokladá sa, že vydal tzv. fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnute
´ rozhodnutie potvrdil.
33. Žalovaný konal v oboch stupňoch, bol povinnou osobou a zároveň odvolacím orgánom. Deň

doručenia odvolania žalovanému bol zároveň dňom, od ktorého mu plynula lehota na vydanie
rozhodnutia podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.. Odvolanie sťažovateľa bolo žalovanému
doručené dňa 04.04.2024 a doplnené dňa 08.04.2024. Lehota na vydanie rozhodnutia uplynula dňa
23.04.2024. Žalovaný v zákonnej lehote rozhodnutie nevydal, pričom ho nevydal doposiaľ. Preto nastal
dôsledok upravený v § 18 ods. 3 zákona, povinná osoba vydala tzv. fiktívne rozhodnutia, u ktorých sa

predpokladá, že povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu.
34. Za deň doručenia tzv. fiktívneho rozhodnutia § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. sa považuje
druhy´ deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. V danom prípade teda dňom doručenia fiktívneho
rozhodnutia o odvolaní proti rozhodnutiu 1 bolo 24.04.2024. Lehota na podanie správnej žaloby proti
fiktívnemu rozhodnutiu v zmysle § 181 ods. 1 SSP uplynula dňa 24.06.2024.

35. Kasačný súd netvrdí, že sťažovateľ pred podaním správnej žaloby nevyčerpal všetky osobitným
právnym predpisom predpokladané opravné prostriedky. Svojou žalobou však nenapadol rozhodnutie
o odvolaní vydané žalovaným správnym orgánom, ktoré ako už kasačný súd vysvetlil vyššie fiktívne
vydal žalovaný v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. Sťažovateľ napadol rozhodnutie 1 vydané
žalovaným ako prvostupňové rozhodnutie a ďalej napadol rozhodnutie 2, ktoré bolo žalovaným vydanie

tiež ako prvostupňové. Prvostupňové rozhodnutie je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu, a
preto bola správna žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia 1 žalovaného č. 38029/2024 zo dňa
03.04.2024 podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP
neprípustná. Správny súd, pokiaľ v tejto časti žalobu sťažovateľa odmietol, postupoval správne.
36. Ako ďalej vyplýva zo súdneho spisu (č. l. 66) správneho súdu, Okresnou prokuratúrou Martin bol

proti rozhodnutiu 2 podaný protest prokurátora. Žalovaný rozhodnutím č. 38330/2024 zo dňa 07.11.2024
(právoplatným dňa 22.11.2024) vyhovel protestu prokurátora a zrušil napadnuté rozhodnutie 2. V konaní
pred správnym súdom kedykoľvek súd prihliada na to, cˇi sú splnene´ podmienky, za ktorých môže spra
´vny su´d konať a rozhodnúť (§ 97 SSP). Nakoľko v priebehu súdneho konania bolo správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie 2 žalovaného č. 38330/2024 zo dňa 11.04.2024 právoplatne zrušené na základe

protestu prokurátora, správny súd postupoval správne, keď podľa § 99 písm. c) SSP v časti týkajúcej
sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia 2 konanie zastavil. Uvedené kasačný súd hodnotil nad rámec
potrebného odôvodnenia, keďže sťažovateľ výrok II, ktorým správny súd zastavil konanie kasačnou
sťažnosťou nenapadol.37. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní
napadnutého uznesenia a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, nezistil
žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov

obsiahnutýchvodôvodnenínapadnutéhouznesenia.Tietozáveryspolusosprávnoucitácioudotknutých
právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
uznesenia. Preto sa s ním kasačný súd stotožnil v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci
správnym súdom za správne.
38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.

1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania
prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených
podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali.
39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.