Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-42Cb/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211227716
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1211227716.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdBratislavaIII.,vkonanípredsudcomJUDr.MilanomHupkom,vprávnejvecižalobcu:SCAN

Development, s.r.o., Lamačská cesta 3, Bratislava 841 04, IČO: 35 834 234, proti žalovaným: v 1. rade:
A.. S. A., nar. X.X.XXXX, X. U. M. XXXX/XX, H. XXX XX, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária SOPKO & Partners s.r.o., Paulínska 24, Trnava 917 01, IČO: 54 237 050, v 2. rade: M.. O..
O. C., nar. X.X.XXXX, S. XX, N. XXX XX, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2011 domáhal určenia, že uznanie dlhu obsiahnuté
v článku III. a výslovný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice obsiahnutý v článku IV. notárskej
zápisnice N 386/2010, Nz 40255/2010, NCRIs 40892/2010, spísanej notárom O.. O. G. dňa 28.10.2010,
sú absolútne neplatné.

2. Žalobu odôvodnil tým, že do notárskej zápisnice N 386/2010, Nz 40255/2010, NCRIs 40892/2010
napísanej na žiadosť účastníka, spoločnosti SCAN Development, s.r.o., ICO: 35 834 234, vtedy

konajúcej prostredníctvom žalovaného v 2. rade, v Bratislave na adrese Zámocká 6 dňa 28.10.2010
notárom O.. O. G., so sídlom Bratislave, Zámocká 6, bolo spoločnosťou SCAN Development, s.r.o.
prostredníctvomjejvtedajšiehokonateľapánaM..O..O.C.vyhlásené,žeakoosobapovinná,nazáklade
nižšieuvedenýchzmlúvopôžičke,prevzalaspoločnosťSCANDevelopment,s.r.o.odosobyoprávnenej,
pána S. A., žalovaného v 1. rade, peňažné sumy z titulu zmlúv o pôžičkách: 1. na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 24.11.2009 na sumu 40.000,- EUR v hotovosti, 2. na základe zmluvy o pôžičke zo
dňa 28.4.2010 na sumu 30.000,- EUR v hotovosti, 3. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 14.6.2010

na sumu 5.000,- EUR v hotovosti a 4. na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.2.2010 na sumu
20.000,- EUR v hotovosti, celkovo vo výške 95.000,- EUR. Ako osoba povinná prostredníctvom svojho
vtedajšieho konateľa pána M.. O.. O. C. do notárskej zápisnice N 386/2010, Nz 40255/2010, NCRIs
40892/2010 vyššie špecifikovaný peňažný dlh uznal čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť ho
osobeoprávnenej,pánoviS.A.dodňa31.10.2010.Súčasneprejavilprostredníctvomsvojhovtedajšieho
konateľa pána M.. O.. O. C. súhlas s vykonateľnosťou predmetnej notárskej zápisnice, a teda aby sa
stala vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)

v rozsahu podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku do výšky pohľadávky osoby oprávnenej a to na
celý majetok osoby povinnej. Na vymoženie pohľadávky z vyššie uvedenej notárskej zápisnice bol na
základe návrhu oprávneného (žalovaného v 1. rade) na vykonanie exekúcie poverením Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 4Er/1601/2010 poverený súdny exekútor L.. O.. L. F., so sídlom Horné Bašty 12, 91701Trnava.Exekútorvedieexekúciupodsp.zn.Ex1559/10.Exekúcianamajetokpovinného,spoločnosti
SCAN Development, s.r.o., mala byť vykonaná predajom cenných papierov - 100 % akcií spoločnosti
Rádio VIVA, a.s.. V súčasnosti, vzhľadom na prebiehajúcu reštrukturalizáciu v spoločnosti žalobcu, bolo

vyššie uvedené exekučné konanie prerušené, a vyššie uvedená pohľadávka bola žalovaným v 1. rade
dňa 19.10.2011 prihlásená v rámci reštrukturalizačného konania. Vzhľadom na to, že bývalý konateľ
- žalovaný v 2. rade, odmieta súčasným konateľom, spoločníkom, ale i správcovi reštrukturalizácie
spoločnosti žalobcu vydať účtovné a zmluvné podklady, ktoré by preukazovali prijatie plnení z vyššie
uvedených zmlúv o pôžičke, resp. existenciu takýchto zmlúv, a z podaných daňových priznaní, ktorými

konatelia disponujú nevyplýva prijatie takých plnení, má za to, že bývalý konateľ - žalovaný v 2.
rade, v mene spoločnosti SCAN Development, s.r.o. v rozpore so svojimi povinnosťami uloženými mu
ustanovením § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, uprednostniac záujmy tretej osoby, žalovaného
v 1. rade, pred záujmami žalobcu, ale i porušiac prevenčnú povinnosť podľa § 4 Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii uznal neexistujúce dlhy z nikdy žalobcom neuzavretých zmlúv o pôžičkách, aby
tak zabezpečil pre žalovaného v2. rade neodôvodnený prospech. Bezdôvodným uznaním

nevytvoreného dlhu v sume 95.000,- EUR neprimerane, bezdôvodne a bez ohľadu na účtovné
výsledky spoločnosti zvýšil jej zadĺženie, čím ju vystavil nebezpečenstvu úpadku. V najbližších dňoch
v predmetnej veci podáva aj oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona v znení neskorších
predpisov. Má za to, že žaloba na určenie v tomto prípade má potenciál najúčinnejšie aj najrýchlejšie

odstrániť neistotu právneho postavenia a ohrozenie jeho práv a oprávnených záujmov a stabilizovať tak
právne vzťahy spoločnosti, a to najmä tým, že súčasne odstráni potrebu vedenia konania o náhradu
škody voči bývalému konateľovi spoločnosti - žalovanému v 2. rade v zmysle ustanovenia § 135a ods.
2 Obchodného zákonníka, ako i konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 2.
rade. V prípade, ak čo najskôr nebude súdom autoritatívne určené, že právny úkon uznania dlhov ako

aj súhlas s vykonateľnosťou predmetnej notárskej zápisnice sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi,
bude donútený plniť z tohto absolútne neplatného právneho úkonu a až následne si v samostatných
súdnych konaniach žiadať nahradenie škody spôsobenej bývalým konateľom spoločnosti porušením
jeho zákonnej povinnosti uloženej mu ako konateľovi spoločnosti ustanovením § 135a ods. 1
Obchodného zákonníka, ako i vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného v 1. rade.

3. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že súd by sa mal najskôr zaoberať tým, či boli
splnené podmienky vecnej legitimácie a či boli splnené procesné podmienky určovacej žaloby podľa §
137 písm. c), d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žaloba nie je procesne prípustná, keďže
žalobca požaduje určenie neplatnosti uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Jedná sa o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Predmetom navrhovaného určenia je určenie
neplatnosti uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Zmluvy a iné právne úkony,
ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti
upravuje § 137 písm. d) CSP, ktoré pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti za predpokladu, že
možnosť žaloby vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V predmetnej veci žalobca

nemal k dispozícii takúto žalobu, pretože možnosť žaloby v časti o určenie, že „uznanie dlhu a súhlasu
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je neplatné“, nevyplývala zo žiadneho osobitného právneho
predpisu. Z dôvodu, že žalobný návrh žaloby znel o určenie právnej skutočnosti a možnosť žaloby
nevyplýva z osobitného predpisu, považuje žalobu za procesne neprípustnú a požaduje, aby ju súd
zamietol. Žalobe nie je možné vyhovieť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. V predmetnom

konaní namieta svoju pasívnu legitimáciu v celom rozsahu. Predmetom žalobného petitu je určenie, že
uznanie dlhu žalobcu obsiahnuté v článku III. Notárskej zápisnice N 36/2010, Nz 40255/2010, NCRIs
40892/2010 (ďalej len „notárska zápisnica“) vo vzťahu k dlhu opísanému v článku II. Notárskej zápisnice
je absolútne neplatné; Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka - žalobcu. Žalovaný v 1. rade
nie je zmluvnou stranou právneho úkonu, ktorej absolútnej neplatnosti sa žalobca domáha. Výslovný

súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice obsiahnutý v článku IV. notárskej zápisnice je absolútne
neplatný - výslovný súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jednostranný právny úkon dlžníka
- žalobcu. Žalovaný v I. rade nie je zmluvnou stranou právneho úkonu, ktorej absolútnej neplatnosti sa
žalobca domáha. Iba preto, že uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou predmetnej notárskej zápisnice
boli vykonané v prospech veriteľa (žalovaného v 1. rade), nie je dôvodom, aby bol v tomto spore

žalovaný; v prípade, keď má byť určená neplatnosť právneho úkonu, musia byť účastníkmi konania
všetci tí, ktorí právny úkon uzavreli. Žalobca podal žalobu „preventívne“ nakoľko tvrdil, že táto žaloba
má potenciál najúčinnejšie aj najrýchlejšie odstrániť neistotu právneho postavenia a ohrozenie práv a
oprávnených záujmov tým, že odstráni potrebu vedenia konania o vydanie bezdôvodného obohateniažalovaného v 1. rade. Touto argumentáciou žalobca v konečnom dôsledku sledoval vytvorenie možnosti
nevymožiteľnosti práva žalovaného v 1. rade, pričom táto otázka však nemá žiadny vzťah (či vplyv) k
aktívnej legitimácii žalobcu. Samotný žalobca vo svojej žalobe nijakým spôsobom nezdôvodnil procesné

postavenie žalovaného v 1. rade. Žalobca nemal žalovaného v 1. rade v tomto konaní preventívne
zažalovať len kvôli svojej potencionálnej budúcej procesnej stratégií. Takýto postup žalobcu je absolútne
šikanózny a nemôže požívať právnu ochranu. Je potrebné doplniť, že pohľadávka žalovaného v 1.
rade vo výške 95.000,- EUR bola voči žalobcovi vymáhaná v exekučnom konaní, ktoré bolo povolením
reštrukturalizácie žalobcu ex lege zastavené, bola prihlásená a zistená v reštrukturalizácii žalobcu a

následne bola prihlásená a zistená v konkurze žalobcu. Pokiaľ teda správca nepoprel pohľadávku
žalovaného v 1. rade má sa za to, že táto pohľadávka bola zistená nielen čo do jej výšky, ale aj
právneho dôvodu, poradia a obstála aj pri previerke účtovníctva žalobcu ako úpadcu. Stav, keď je
prihlásená pohľadávka uznaná, resp. zistená, vytvára vo vzťahu k nej res iudicata a žalobca ju nemôže
spochybňovať ani v tomto konaní. Následne, pokiaľ je teda pohľadávka žalovaného v 1. rade pravá,
nemožno riešiť neplatnosť je uznania. Ohľadom dôvodov vykonania notárskej zápisnice sa v celom

rozsahu prikláňa k vyjadreniu žalovaného v 2. rade zo dňa 22.4.2025. Žalovaný v 2. rade nebol
účastníkom napádaných právnych úkonov, ako osoba vystupoval v pozícii štatutárneho orgánu žalobcu,
preto nemožno vo vzťahu k jeho osobe určovať neplatnosť napadnutých právnych úkonov. Zažalovanie
oboch žalovaných je šikanóznym úkonom zo strany žalobcu, ktorý nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ
mal žalobca pochybnosti o porušení povinnosť žalovaného v 2. rade s ohľadom na § 135a ods. 1

Obchodného zákonníka, mal podať k tomu príslušnú žalobu o náhradu škody voči konateľovi, čo sa
však doposiaľ nestalo. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu k tomu účelu absolútne neslúži,
avšak je pre žalobcu výhodnejšia iba kvôli nižšej poplatkovej povinnosti. Žalovaný v 2. rade poukázal
na to, že v čase podania žaloby neboli ani deklarovaní konatelia na takýto úkon oprávnení. Preto
nebolo ani procesné plnomocenstvo udelené vtedajšiemu právnemu zástupcovi platné. Zo spisu ani

nie je zrejmé, či sa súd dopytoval Okresného súdu Bratislava I na výsledok konania, ktoré začalo na
základe žaloby žalovaného v 2. rade zo dňa 2.6.2011 o určenie neplatnosti rozhodnutí mimo zasadnutia
valného zhromaždenia žalobcu a konania pod sp. zn. 19C/88/2011, ktoré začalo na základe žaloby
L.. A. F. o určenie neplatnosti rozhodnutí mimo zasadnutia valného zhromaždenia žalobcu. Týmito
rozhodnutiami prijatými mimo zasadnutia valného zhromaždenia žalobcu mali byť práve konatelia O.

G. a F. N. sporne vymenovaní za ďalších konateľov žalobcu. Zistenie stavu a výsledku týchto konaní
je zásadné pre posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Navyše už v čase podania
žaloby (22.11.2011) prebiehala reštrukturalizácia žalobcu (povolená dňa 21.9.2011), pričom žalovaný
v 1. rade mal svoju pohľadávku prihlásenú do reštrukturalizácie (dňa 19.10.2011). Žalobca sa touto
žalobou domáhal posúdenia pohľadávok žalovaného v 1. rade, pričom na to slúžilo prebiehajúce

reštrukturalizačné konanie a v tejto veci mal v prvom rade kompetenciu správca počas popieracej lehoty.
Následne došlo k zisteniu pohľadávky žalovaného v 1. rade v konkurze, preto neexistuje naliehavý
právny záujem na tejto žalobe ani počas konkurzu žalobcu, ktorý stále prebieha. Žalobca teda nemal
preukázaný naliehavý právny záujem ani v čase podania žaloby a podaním svojho žalobného návrhu
konal neoprávnene a bez právneho významu. Žaloba je absolútne vecne nedôvodná. Pokiaľ sa dospeje

k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, už len uvedený dôvod
samotný je prvoradý pre zamietnutie žaloby bez potreby ďalšieho skúmania napríklad otázky aktívnej, či
pasívnej legitimácie účastníkov konania. Novú právnu úpravu v Civilnom sporovom poriadku je v zmysle
§ 470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na konanie začaté a neskončené predo dňom nadobudnutia
účinnosti CSP, ak nie je v CSP uvedené inak. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať

neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Predmetom konania je určenie
neplatnosti k uznaniu dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou predmetnej notárskej zápisnice, pričom nie je
možné žalovať neplatnosť týchto právnych úkonov, ktoré nevyplývajú z osobitného predpisu. Žalobca
požaduje žalobou určiť právnu skutočnosť, ktorá musí podľa § 137 písm. d) CSP vyplývať z osobitného
predpisu. Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva možnosť požadovať určenie neplatnosti

uznaniadlhuasúhlasusvykonateľnosťoupredmetnejnotárskejzápisnice.Akbyajsúdpripustilmožnosť
preformulovania žalobného návrhu v súlade s § 137 písm. c) CSP, tak žalobca by musel v konaní
preukázať, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý je základnou podmienkou
dôvodnosti a východiskom úspešnosti takejto určovacej žaloby. Žalobca však žiadny naliehavý právny
záujem v tomto konaní nemá a nemal ho ani pri podaní žaloby. Ďalším dôvodom nehospodárnosti

vedenia tohto konania je, že touto žalobou sa pôvodne žalobca domáhal odstránenia potreby vedenia
konania o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného v 1. rade. Pokiaľ by mal byť žalovaný v 1.
rade uspokojený z majetku úpadcu v rozsahu jeho zistenej pohľadávky, nemožno hovoriť o žiadnom
bezdôvodnom obohatení na úkor žalobcu. Toto konanie nemôže konkurovať a ani právne ovplyvniťpostup správcu v konkurze pri uspokojení veriteľov. Navyše jediný majetok, ktorý sa v konkurze eviduje
sú akcie zaniknutej spol. RÁDIO VIVA, a.s.

4.Žalovanýv2.radevpísomnomvyjadreníkveciuviedol,žežalobanemážiadnuoporuvustanoveniach
§ 135a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 135a ods. 2 zakladá iné právne účinky,
akých sa žalobca domáha v tejto žalobe a preto žaloba nie je vecne dôvodná od počiatku a súd
túto má zamietnuť v celom rozsahu. Ako konateľ neporušil svoju povinnosť na vynaloženie odbornej
starostlivosti, keď svojim právnym úkonom zmenil subjekt dlžníka z dcérskej spoločnosti Rádio VIVA,

a.s. na materskú spoločnosť (žalobcu), ktorá nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť, s výnimkou
správy jej jediného majetku, ktorým je jej 100 % majetková účasť na dcérskej spoločnosti Rádio
VIVA, a.s., pričom prevzatý dlh dcérskej spoločnosti Rádio VIVA, a.s. aj skutočne vznikol z dôvodu
financovania podnikateľskej činnosti dcérskej spoločnosti Rádio VIVA, a.s., ktorá však z dôvodu úpadku
skončila v konkurze a v súčasnosti je vymazaná z obchodného registra. Dňa 28.8.2013 Okresný súd
Trnava ako príslušný konkurzný súd vydal uznesenie č.k. 36K/33/2013-185, ktorým vyhlásil konkurz

na majetok Rádio VIVA, a.s. (OV č. 170/2013 zo dňa 4.9.2013) a ustanovil správcu L.. F. A., sídlo:
G. XX, XXX XX Š.. Dňa 24.9.2024 Okresný súd Trnava vydal uznesenie sp. zn. 26K/33/2013, ktorým
zrušil konkurz vyhlásený na Rádio VIVA, a.s. pre nedostatok majetku (OV č. 170/2024 zo dňa 3.9.2024).
Dňa 25.10.2024 Okresný súd Trnava ako príslušný registrový súd vymazal spoločnosť Rádio VIVA,
a.s. z obchodného registra; uvedeným výmazom došlo k zániku spoločnosti Rádio VIVA, a.s. ako

právnickej osoby. Zánikom spoločnosti Rádio VIVA, a.s. na základe výmazu po skončení konkurzného
konania vyhláseného na majetok Rádio VIVA, a.s. došlo k právnemu následku spočívajúcemu v zániku
akcií emitenta Rádio VIVA, a.s. Z uvedeného dôvodu žalobca v konkurze nevlastní žiaden majetok.
Uvedenáskutočnosťjeprávnymdôvodomnazrušeniekonkurzuvyhlásenéhonažalobcuprenedostatok
majetku v zmysle ust. § 102 ods. 1 ZKR a preto vedenie sporového konania je nehospodárne. Z vyššie

uvedeného nedostatku vecných dôvodov žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov obsiahnutých
v Notárskej zápisnici, hospodárnosti sporového konania, pretože žalobca ani nevlastní žiaden majetok
z dôvodu neexistencie akcií emitenta Rádio VIVA, a.s. ako predmetu občianskoprávnych vzťahov,
tzn. neexistencie akcií v právnom zmysle, zistenia právneho titulu prevzatia dlhu spísaného vo forme
Notárskejzápisnicevkonkurznomkonaní,čozakladávykonateľnomzoznamupohľadávok,žiadažalobu

zamietnuť.

5. Zákonné ustanovenia:

5.1. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa

rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5.2. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

5.3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5.4. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

5.5. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.6. Predmetom konania bol návrh žalobcu na určenie, že uznanie dlhu obsiahnuté v článku III. a výslovný
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice obsiahnutý v článku IV. notárskej zápisnice N 386/2010,
Nz40255/2010,NCRIs40892/2010,spísanejnotáromMgr.O.G.dňa28.10.2010,súabsolútneneplatné

právne úkony.

7. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p., v
súčasnosti § 137 písm. c/ C. s. p., má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny
záujem o požadovanie určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto

primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali
najprvsotázkou(ne)existencienaliehavéhoprávnehozáujmužalobcu.Ovecnejopodstatnenostižaloby
môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej
judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú
o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého
právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania

[spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010)].

8. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca
v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich
práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe
na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z

dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným
prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 241/2008).

9. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, čo síce podľa aktuálnej

právnej úpravy je možné, avšak iba ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Nakoľko bola žaloba
podaná za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (Občiansky súdny poriadok), žalobcovi zostalo toto
právo zachované (§ 80 písm. c) OSP). Povinnosťou žalobcu však bezpochyby je, preukázať naliehavý
právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde už došlo k
porušeniu práva a možno tak podať žalobu na plnenie. Samotný žalobca pritom v žalobe uvádzal, že

žalovaný v 2. rade ako vtedajší konateľ, mal porušiť svoje povinnosti. Ani prípadné kladné rozhodnutie
o navrhovanom výroku by neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi
sporovýmistranami.Žalobcabysaďalšímižalobamimuseldomáhaťvydaniaprípadnéhobezdôvodného
obohatenia žalovaného v 1. rade, resp. prípadnej náhrady škody voči žalovanému v 2. rade. Žalobcom
navrhovaný určovací petit tak postráda akýkoľvek praktický zmysel, navyše za stavu, ak pohľadáva

žalovaného bola zistená tak v reštrukturalizačnom ako aj konkurznom konaní a spoločnosť, ktorej akcie
by mal žalobca vlastniť, bola vymazaná z obchodného registra. Z dôvodu nepreukázania naliehavého
právneho záujmu, ako prvého predpokladu úspešnosti určovacej žaloby, súd žalobu zamietol.

10. Závery súdu korešpondujú aj s doterajšou konštantnou judikatúrou v riešení otázky preukazovania

naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách z ktorej súd vyberá.

10.1. „Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené
právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (§80). Žaloba
domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c) O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno

žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p.“ (R 17/1972)

10.2.„Naliehavýprávnyzáujemnaurčeníjedanývtedy,akjetuaktuálnystavobjektívnejprávnejneistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno
týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať

na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) OSP], nemá preventívna ochrana
poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) OSP žiadny zmysel a význam. Vo väčšine prípadov preto v
takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo
je, alebo nie je.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 49/2003, uverejnený v ZSP 75/2003)10.3. Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) OSP] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť
ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva

(určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) OSP]. V prípade možnosti
žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá
neslúžipotrebámpraktickéhoživota,spornosťnerieši(neodstraňuje)alenvedieknárastupočtusúdnych
sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu

alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) OSP, však neplatí vtedy,
akžalobca(napriekmožnostidomáhaťsapriamosplneniapovinnosti)preukáže,žemánaliehavýprávny
záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu
považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí
byťnaliehavývtomzmysle,žežalobcavdanomprávnomvzťahumôženavrhovanýmurčenímdosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa

určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom
sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho
(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem
sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho

práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom
ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním
požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd

dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu
bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004, uverejnený v ZSP 81/2006)

10.4. „Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a
to u žalobcu. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je chápaná jednak v zmysle časovom (potreba

odstránenia neistoty musí byť aktuálna), jednak v tom zmysle, že žalobca nemá inú možnosť, hlavne že
nemá možnosť žalovať na plnenie z toho istého právneho pomeru.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, že by sa
posudzovala jej vecná opodstatnenosť.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 7/2004,
uverejnený v ZSP 17/2008)

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže
v tomto konaní mali plný úspech vo veci obaja žalovaní, súd im priznal náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného

sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.