Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. september 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235797
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6124235797.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu:
SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO:31 718 523 právne
zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080
01 Prešov, IČO: 36 854 581 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX B.
právne zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO:

42 084 792 o zaplatenie 271,2 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na OS
Prešov pod sp. zn. 11C/93/2023 zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 268,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne z tejto sumy od 01.07.2023 až do zaplatenia a to od 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 97,94% a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou Okresnému súdu Banská Bystrica ako tzv. upomínaciemu súdu dňa 15.02.2024
a následne postúpenou Okresnému súdu Prešov dňa 25.04.2024 sa žalobca domáha na žalovanom

zaplatenia sumy 271,20 Eur s prísl.
1.1. V žalobe žalobca uviedol, že je správcom bytového domu, v ktorom je žalovaný vlastníkom bytu.
Žalovaná suma predstavuje nedoplatky žalovaného ním včas a riadne neuhradené.

2. Vo veci pôvodne rozhodol Okresný súd Banská Bystrica tak, že vydal platobný rozkaz, ktorým
v žalobe v celom rozsahu vyhovel. Voči tomuto platobnému rozkazu žalovaný prostredníctvom právneho
zástupcu podal odpor (č.l. 36 - 37), v ktorom uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú. Poukázal na to,

že na Okresnom súdu Prešov pod sp. zn. 11C/93/2023 (súdom I. inštancie žaloba zamietnutá) prebieha
iný spor, v ktorom terajší žalovaný je jedným so žalobcov a terajší žalobca je žalovaným, kde sa vlastníci
bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k správcovi Spravbytkomfort, a.s. Prešov domáhajú nového
vyúčtovania odberov tepla, teplej úžitkovej vody resp. tepelnej energie za roky 2020 - 2021 v bytovom
dome, v ktorom sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov.
Žalovaný sumy uvedené v listinách predložených žalobcom a to najmä sumu predpísaných

a zaplatených preddavkov nenamietal. Dôraz kládol na tvrdenie, že vyúčtovania za roky 2021 a 2022,
ktoré mu boli predložené, neboli v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 240/2016 Z.z.Zároveň požiadal konanie prerušiť a to do právoplatného skončenia vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 11C/93/2023.

3. Na pojednávaní konanom dňa 16.09.2024 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobca uviedol
tvrdenia (javiace sa ako nové) týkajúce sa výmerov na preddavky, avšak v skutočnosti išlo iba o opis
súm uvedených „V prehľade položiek“ a teda iba predniesol žalobu s podrobnejším popisom priložených
listín, preto na rozdiel od názoru súdu uvedeného na pojednávaní niet dôvodu na nich neprihliadať,
najmä ak tieto sumy preddavkov a platieb žalovaný nerobil spornými.

4. Podľa § 164 C.s.p. - Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet. Keďže súd ma za to, že konanie 11C/93/2023 z dôvodu právneho
názoru, ktorý v danej veci zaujal a ktorý bude uvedený nižšie nemôže mať vplyv na toto konanie, súd
nevidí dôvod na prerušenie konania a preto návrh na prerušenie konania zo strany žalovaného zamietol.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil, že žalovaný je vlastníkom bytu
v bytovom dome, ktorý je pod správou žalobcu. Na správu tohto domu bola uzatvorená zmluva o výkone
správyatodňa31.03.2011.Vrámciprocesnéhoútokuokremtejtozmluvyžalobcasúdupredložilprehľad
položiek s priradením platieb od 01.01.2021 do 31.12.2022, z ktorého vyplýva, že za tieto roky bola

na úhradu platieb súvisiacich s užívaním bytu predpísaná suma 4050,94 Eur a zaplatená bola suma
3779,74 Eur. Rozdiel tvorí suma 271,20 Eur, v rámci ktorej bola 3x účtovaná upomienka vo výške 1
Eura. Jedna upomienka a to konkrétne upomienka zo dňa 05.12.2023 sa nachádza na č.l. 39, tu však
treba uviesť, že účtované upomienky sú zo dňa 16.08.2022, 13.10.2022 a 21.11.2022 a preto predložená
upomienka nie je predmetom konania. Uplatnené 3 upomienky však súdu predložené neboli a rovnako

súdu nebol predložený ani cenník poplatkov žalobcu, z ktorého by suma za tuto upomienku vyplývala.
5.1. Žalobca tiež súdu predložil vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2022, kde je
uvedený celkový nedoplatok 465,49 Eur. Z toho vyúčtovania však vyplýva, že predpísaná za rok 2022
bola preddavkami záloha 1854,36 Eur, skutočný náklad bol 1989,38 Eur, teda výsledkom hospodárenia
bol nedoplatok vo výške 135,02 Eur a nedoplatok k 31.12.2022 pred vyúčtovaním bol 330,47 €.

5.2.Vrámciprocesnejobranypredložilžalovanýsúdužalobu,ktorájenaOkresnomsúdePrešovvedená
pod sp.zn. 11C/93/2023, pričom ako už súd uviedol táto žaloba pre jeho konanie význam nemá. V tejto
žalobe sa žalobcovia ako jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome pod správou
žalobcu odvolávajú na protokol Slovenskej obchodnej inšpekcie, z ktorého vyplýva, že žalobca ako
správca bytového domu pri vyhotovení vyúčtovania nerešpektoval platnú právnu úpravu a nesprávne

aplikoval vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 240/2016 Z.z.

6. Podľa § 8a ods.2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - Správca je
povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom

hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných
významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie
použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové
priestory v dome.
Podľa § 8b ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov – pri správe domu

je správca povinný podľa písm.d) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky
údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Podľa § 8b ods.2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.z. - Pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady
za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.

Podľa § 9 zákona č. 182/1993 Z.z.
(7) Spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú
na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci;
toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže

rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome.
(8) Spoločenstvo a správca zastupujú v konaní pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome,a) proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo
nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo
zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome,

b) ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového
priestoru v dome.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. - vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v
súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne
vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. - úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov
v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke.
6.1. Vyššie uvedené povinnosti sú konkretizované v Zmluve o výkone správy uzavretej medzi žalobcom
a vlastníkmi bytov v bytovom dome.

7. Vyúčtovanie preddavkov na platby za poskytované plnenia je dôležitou časťou každého ročného
vyúčtovania. Preddavky sú de facto len zálohovými platbami, ktoré vlastník pravidelne uhrádza podľa
zálohových predpisov vystavených správcom na základe odhadu, ktorý však vychádza z vyúčtovania
nákladov domu za všetky plnenia z predchádzajúceho obdobia, resp. z posledného ročného vyúčtovania
nákladov. Zálohové platby na plnenia za služby môže správca meniť aj počas roka, ak dôjde k zmene

výšky alebo rozsahu služieb poskytovaných zo strany dodávateľov alebo ak sa zmení počet užívateľov
bytu. K zmene cien ovplyvňujúcich výšku plnení môže dôjsť aj na základe zmeny právnych predpisov
regulujúcich ceny najmä kľúčových energií ako teplo, voda, plyn a elektrina, ktoré sú nevyhnutné na
fungovanie a prevádzku v každom dome.
Je síce pravdou, že správca môže vymáhať od vlastníka aj nezaplatené preddavky ale logicky tak

môže urobiť iba do vykonania zúčtovania, pretože po tomto zúčtovaní sa už nevymáhajú preddavky ale
prípadný nedoplatok plynúci z vyúčtovania.
Čo sa týka obsahových náležitostí vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a nebytového
priestoru za uplynulý rok, žiadna zvláštna forma na tento úkon nie je zákonom predpísaná. V každom
prípade by sa však malo vychádzať z toho, že informácie uvedené vo vyúčtovaní by mali byť pre

vlastníka, ktorým je prevažne fyzická osoba-spotrebiteľ, čo najprehľadnejšie a čo najzrozumiteľnejšie.
Formálne a obsahové náležitosti ročného vyúčtovania nákladov teda nie sú bližšie upravené osobitným
predpisom, ktorý by upravoval aspoň tzv. vzorový obsah ročného vyúčtovania.
Najmä v prípade vzniku nedoplatku nastávajú v praxi často rozpory, resp. reklamácie zo strany
vlastníkov, ktorí nesúhlasia s rozúčtovaním nákladov vykonanom správcom. Vady ročného vyúčtovania

môžu byť pritom rôzne, niektoré sú viac, iné menej závažné. Chyba môže byť, samozrejme, spôsobená
aj na strane správcu pri výpočte či pri odpočte vstupných údajov o spotrebe kľúčových médií (vody
a tepla), či počtu tzv. „osobomesiacov“, ktoré by však mal vždy verifikovať vlastník svojim podpisom (k
tomu pozri výklad k ust. § 10 ods. 6 bod 3 BytZ).
Postup pri reklamácii ročného vyúčtovania nákladov by mala predovšetkým upravovať zmluva o výkone

správy. Ide najmä o lehoty pre vlastníkov na uplatnenie reklamácie, lehoty pre správcu na ich vybavenie,
ako aj právne následky spojené s vybavením reklamácie. Určitým návodom pri formulácii znenia zmluvy
o výkone správy môžu byť príslušné ustanovenia OchrSpotr. Správca je pritom vo vzťahu k vlastníkovi
bytu a nebytového priestoru spravidla v postavení predávajúceho. V prejednávanej veci osobitosti
reklamácie ročného vyúčtovania zmluva o výkone správy neobsahuje.

Reklamáciou je uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo služby. Bližší postup pri uplatnení
a vybavení reklamácie spotrebiteľa zo strany dodávateľa vrátane lehôt bol v čase vyúčtovania za rok
2022 podrobne upravený v ust. § 18 OchrSpotr.
Podľa ust. § 18 ods. 4 OchrSpotr je maximálna lehota na vybavenie reklamácie 30 dní od uplatnenia
reklamácie spotrebiteľom. To znamená, že ak spotrebiteľská zmluva o výkone správy neobsahuje žiadnu

lehotu na vybavenie reklamácie ročného vyúčtovania, prípadne ak obsahuje lehotu dlhšiu ako 30 dní,
platí maximálna zákonná lehota v zmysle ust. § 18 ods. 4 OchrSpotr.
Zhľadiskaobčianskehoprávajemožnéreklamáciupovažovaťzajednostrannýadresovanýprávnyúkon,
ktorým spotrebiteľ uplatňuje svoje práva zo zodpovednosti za vadné plnenie – poskytnutie vadnej služby
voči dodávateľovi tejto služby.

Lehota na reklamáciu ročného vyúčtovania by mala byť upravená v zmluve o výkone správy. Z praxe
vyplýva, že táto lehota je štandardne 15 alebo 30 dní od doručenia ročného vyúčtovania vlastníkovi. To
však neznamená, že po uplynutí tejto lehoty by dotknutý vlastník stratil právo domáhať sa prieskumu
ročného vyúčtovania na súde. Vzhľadom na skutočnosť, že BytZ vôbec neupravuje otázku uplatneniareklamácii voči ročnému vyúčtovaniu nákladov, ktoré sú spoločenstvo a správca vykonať najneskôr
v lehote do 31. mája v zmysle ust. § 3 ods. 1 BytZ je potrebné aplikovať OZ a osobitné predpisy.
V prípade, ak zmluva o výkone správy vôbec neupravuje lehotu na uplatnenie reklamácie, jej obsah ani

postup správcu pri jej vybavení, je nutné primerane aplikovať ust. § 18 OchrSpotr a ust. § 499 a nasl. OZ.
Inštitút zodpovednosti za vady je právnym dôsledkom vadného plnenia. Právo má týmto druhom
zodpovednosti za cieľ kompenzovať majetkovú ujmu nadobúdateľa spočívajúcu vo vade veci.
V dôsledku vzniku zodpovednosti za vady sa pôvodné zmluvné povinnosti menia a zanikajú až vtedy,
keď strana porušujúca povinnosť poskytnúť bezvadné plnenie splní svoje povinnosti vyplývajúce zo

zodpovednosti za vady. V ust. § 499 až 510 OZ sú upravené všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za
vady, ktoré sú vo vzťahu k osobitným ustanoveniam o zodpovednosti za vady pri jednotlivých zmluvných
typoch obsiahnutých v OZ vo vzťahu lex generalis.
Podľa ust. § 499 OZ platí, že kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že ve v čase plnenia
má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo
podľa toho, čo účastníci dojednali a že vecne má právne vady.

Zpovahyvýkonusprávyvyplýva,žeideoodplatnúčinnosť,zaktorúplatiavlastníciodmenuzavykonanie
ročného vyúčtovanie priamo správcovi.
Na tzv. zákonnú zodpovednosť za vady podľa ust. § 499 OZ je potrebné aplikovať aj ust. § 504 OZ,
vzhľadom na to, že uplatnenie záručnej zodpovednosti za vady, ktoré podlieha režimu ust. § 505 OZ, je
v prípade absencie zmluvnej úpravy v zmluve o výkone správy vylúčené.

Podľa ust. § 504 OZ platí, že nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde
len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ
môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote
nevytkne vadu, právo zanikne ex lege, na čo súdy prihliadajú z úradnej povinnosti. Doba na uplatnenie
zodpovednosti za vady reklamáciou má podľa ust. § 504 OZ hmotnoprávny charakter. To znamená,

že reklamácia musí dôjsť povinnej osobe (t. j. v našom prípade správcovi) najneskôr v posledný deň
prekluzívnej doby, a to aj vo forme žaloby obsahujúcej výčitku vád (pozri R 9/1987 cit v judikatúre ku
komentovanému ustanoveniu).
Na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady na súde sa vzťahuje ust. § 508 OZ. Vytknutím vady
začína plynúť trojročná premlčacia lehota podľa ust. § 101 OZ na uplatnenie zvoleného nároku na súde.

Aplikácia tohto ustanovenia v režime BytZ na reklamáciu ročného vyúčtovania nákladov v praxi
znamená, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru môže vady vyúčtovania vytknúť u správcu
najneskôr do šiestich mesiacov od jeho doručenia. V prípade, ak si vlastník toto právo u správcu riadne
neuplatní, zanikne mu v dôsledku preklúzie. Splnenie tejto notifikačnej povinnosti v prekluzívnej dobe
je totiž hmotnoprávnym predpokladom uplatnenia nároku zo zodpovednosti za vady na súde (pozri

Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 1869.).
Vytknutie vady je pritom vo všeobecnosti jednostranný, výslovný a adresovaný prejav vôle
nadobúdateľa, ktorým treba presne označiť vadu alebo opísať ako sa vada prejavuje. Všeobecný odkaz,
že vec je vadná, nespôsobí nástup zodpovednosti za vady. Občiansky zákonník na vytknutie vady

neustanovuje žiadnu formu. Z povahy veci vyplýva, že v tomto prípade bude jediným možným nárokom
na uplatnenie právo na odstránenie vád ročného vyúčtovania. Do úvahy tu pripadá ešte právo na zľavu
z odmeny za správu, ak ju vlastník v mesačnom predpise platí. Keďže sa však odmena správcovi platí
za celú správu domu a povinnosť vyhotoviť ročné vyúčtovanie nákladov vzniká správcovi len raz ročne,
bude potrebné určiť primeranú zľavu z celkovej ročnej odmeny za správu.

8. Keďže v prejednávanej veci žalovaný netvrdil a nepreukázal, žeby v 6 – mesačnej prekluzívnej lehote
vadu vyúčtovania vytkol, nemôže mať jeho obrana o jeho nesprávnosti v tomto konaní relevanciu.
Rovnako relevanciu nemal ani návrh na doplnenie dokazovania odpoveďou na otázku podľa akého
ustanovenia vyhlášky 240/2016 Z.z. bolo vykonané vyúčtovanie, pretože aj prípadná nesprávnosť tohto

vyúčtovania by nemohla byť z dôvodu nedostatku včasnej reklamácie reparovaná.

9. Z predloženého vyúčtovania za rok 2022 vyplýva, že predpísaná záloha bola 1854,36 €, skutočný
náklad bol 1989,38 € a nedoplatok 135,02 €. Tieto sumy sú uvedené, ak by nastal objektívny stav úhrady
všetkých predpísaných záloh žalovaným. Účtovný nedoplatok 135,02 € bol vyrovnaný platbou zo dňa

28.06.2023 v plnej výške. Dlžná suma 271,20 € tak podľa „Prehľadu položiek s priradením platieb od
01.01.2021 do 31.12.2022“ pozostáva z neuhradenej sumy pôvodného preddavku vo výške 59,27 € za
05/2022 + 3 € za upomienky + nedoplatok za rok 2021 vo výške 208,93 €. Žaloba je dôvodná ohľadom
nedoplatku za roky 2021 a 2022 v celkovej sume 268,20 €.9.1. V časti o zaplatenie upomienok – 3 € (3 x 1 €) je žaloba nedôvodná pre nepreukázanie ich zaslania
a nepreukázanie ich výšky „Sadzobníkom poplatkov“ žalobcu.

10. Úroky z omeškania patria žalobcovi na základe nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len
Občiansky zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
(vzhľadom na § 10c v znení účinnom do 31.01.2013 - Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013. V prejednávanej veci záväzkový vzťah zo Zmluvy o správe vznikol
31.03.2011.) - Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobcovi tak patria úroky z omeškania vo výške 8,00% ročne a súd ich priznal od 01.07.2023, keď

nedoplatky za roky 2021 a 2022 už boli splatné.

10. Už len na okraj súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5 Co
792/2014 z 21. 10. 2015 - Pokiaľ ide o nárok žalobcov uložiť žalovanému povinnosť vykonať opravné
vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010 a 2011 a zrušiť evidenciu pohľadávok

z doterajších zálohových platieb platených žalobcom, je potrebné uviesť, že žalovaný ako správca
v dome v O. A. U. S. XX vykonal vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu na U. S. XX
za roky 2010 a 2011, že táto povinnosť mu vyplynula z § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. Ukladať
povinnosť „vykonať opravné vyúčtovanie“ nákladov spojených s užívaním bytu a „zrušiť evidenciu
pohľadávok“ z doterajších zálohových platieb, nevyplýva zo žiadneho ust. cit. zák. a ani súdnym

rozhodnutím nemožno ukladať také povinnosti, ktoré zo zákona nevyplývajú. Správca má povinnosť
vykonať vyúčtovanie uhrád za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a pri
správe domu je povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby
a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
O. i., žalobcami navrhovaný petit rozsudku: „vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených

s užívaním bytu na U. S. XX Q. O.Š. za rok 2010, 2011 a zrušiť evidenciu pohľadávok z doterajších
zálohových platieb uhradených žalobcom“ je nevykonateľný a nekonkrétny.
Možno sa stotožniť so záverom súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti
vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010,2011 a 2012, že žalobcovia nepreukázali
naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.

11. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
11.1.Žalobcapožadovalzaplateniesumy271,20€apriznanámubolasuma268,20€.Úspechžalobcu–
98,97%, úspech žalovaného – 1,03%, čistý úspech žalobcu – 97,94%. Žalobca tak má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 97,94%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie s výnimkou výroku I. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.