Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoCsp/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123433076
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123433076.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava, právne zast. Remeduim Legal, s.
r. o., IČO: 53 255 739, so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 14.861,30 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Csp/14/2024-107 zo dňa 22. 08. 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 14
861,30 Eur spolu s príslušenstvom. Pohľadávka bola žalobcovi postúpená postupcom Slovenská
sporiteľňa, a. s. Žalovaný s postupcom uzatvoril dňa 06. 09. 2007 Úverovú zmluvu číslo 5134947067.
Keďže žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky úveru, postupca po predchádzajúcom
upozornení dňa 27. 05. 2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Dňa 24. 02. 2023 uzavrel žalobca
sa so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky, na základe ktorej žalovaný záväzok

vyplývajúci zo zmluvy uznal, čo do právneho dôvodu a výšky a zaviazal sa zaplatiť celkovú dlžnú sumu
vo výške 20 300,40 Eur. Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu úhradu po postúpení pohľadávky.

2.1 Žalovaný bol v konaní nečinný, k žalobe sa nevyjadril.

2.2 Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa §

52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, §
39 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“),
podľa § 1 ods. 2 prvá veta, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len
„zákon číslo 129/2010 Z. z.“).

2.3 Okresný súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným bola dňa

06. 09. 2017 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, titulom ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému bezúčelový úver vo výške 19 000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných
splátkach vo výške po 313,35 Eur vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, s termínom
konečnej splatnosti úveru 20. 09. 2025. Jednalo sa o spotrebiteľský zmluvný vzťah, úverová zmluva bola
uzatvorená podľa zák. č. 129/2010 Z. z.

2.4 Z úradnej povinnosti okresný súd skúmal, či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca v
žalobe tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 12. 2022 mu bola postúpenápredmetná pohľadávka Slovenskou sporiteľňou, D.. Vzhľadom na to, že postupcom pohľadávky bola
banka a postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie
bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia

Občianskeho zákonníka § 524 a nasl. v spojení s § 53 ods. 9 a § 565 OZ, ale aj ustanovenia Zákona
o bankách (§ 92 ods. 8) a ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. (§ 17). Nerešpektovanie právnej úpravy
má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom. Z ust. § 17 zák. č.
129/2000Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvyplýva,žepredmetompostúpenia (včasekedykpostúpeniu
došlo) môže byť iba taká pohľadávka zo spotrebiteľského úveru, ktorý sa stal splatným pred alebo po

konečnom termíne jeho splatnosti.

2.5 V konaní súd prvej inštancie zistil, že žalovaný svoje zmluvné povinnosti neplnil riadne a včas, a
že právny predchodca žalobcu dňa 25. 04. 2022 spísal výzvu, v ktorej oznámil žalovanému, že je v
omeškaní so splácaním pohľadávky banky a upozornil ho na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, v konaní však nebolo preukázané doručenie upozornenia žalovaného na možnosť

využitia práva na predčasné zosplatnenie dlhu (podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), ktoré
malo predchádzať oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. V konaní nebolo sporné, že
dňa 27. mája 2022 právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a že oznámenie
o tejto skutočnosti doručil žalovanému dňa 01. 06. 2022.

2.6 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo neplatne k predčasnému zosplatneniu úveru zo
strany právneho predchodcu žalobcu, predmetná pohľadávka sa nestala splatnou, a teda neboli
splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky banky. V súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keďže plnenie bolo dohodnuté v splátkach, právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo právo
žiadať žalovaného o zaplatenie celej pohľadávky iba v takom prípade, ak sa na tom dohodli

(§ 565 Občianskeho zákonníka) a ak sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo
splátok, pričom v omeškaní s ňou bol viac ako 3 mesiace. K platnému predčasnému zosplatneniu
úveru sú nevyhnutné dva jednostranné právne úkony vykonané veriteľom a adresované dlžníkovi a to
upozornenie dlžníka na možnosť využitia práva žiadať o zaplatenie celého úveru a samotné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, ktoré nasleduje po uplynutí viac ako troch mesiacov trvania omeškania

zaplatenia konkrétnej splátky a súčasne je vykonané do splatnosti najbližšej po ňom nasledujúcej
splátky. Okresný súd v konaní nemal preukázané, že by takéto upozornenie bolo žalovanému doručené,
pričom upozornenie na možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu je potrebné vykonať „vopred“ a
upravuje sa aj časový limit na zosplatnenie dlhu, ktorý bol pôvodne dohodnutý v splátkach.

2.7 Vzhľadom na neplatné predčasné zosplatnenie úveru zo strany právneho predchodcu žalobcu
súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom pri prípade predmetom postúpenia bola pohľadávka zo
spotrebiteľského úveru, ktorý sa nestal splatným ani pred ani po konečnom termíne splatnosti, čo je
v rozpore so zákonnými podmienkami postúpenia pohľadávky uvedenými v ust. § 17 ods. 1 zák. č.
129/2000 Z. z., a teda toto má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre

rozpor so zákonom. Vzhľadom na uvedené žalobca nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaný v
danom spore, t. j. že je nositeľom práva uplatneného v súdnom konaní, preto žalobu zamietol.

2.8 O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP, úspešnému žalovanému
nepriznal náhradu trov konania, vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému žiadne výdavky v súdnom

konaní nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 CSP
podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolateľ
navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobe vyhovel, resp. rozhodnutie
zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3.1 Odvolateľ uviedol že v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu. Podaním zo dňa 28. 05. 2022 bola
vyhlásená mimoriadnu splatnosť úveru, pričom žalovaný bol výzvou zo dňa 25. 04. 2022 upozornený v
lehote nie kratšej ako 15 dní, na uplatnenie práva podľa § 565 OZ. Zároveň odvolateľ uviedol, že keby aj
žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie tohto práva priamo v podaní, ktorým si toto právo uplatnil, t.j. podaním zo dňa 28. 05. 2022 (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru), tak uvedený postup je plne v
súlade s odbornou literatúrou, ust. § 53 ods. 9 OZ nepredpokladá samostatné predchádzajúce písomné
upozornenie na uplatnenie tohto práva.

3.1.1 Odvolateľ namietal, že žalobca ním tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom kvalifikovanie
nepoprel, poukázal na ust. § 150 ods. 1 a § 151 ods. 1 CSP. Keďže skutkové tvrdenia žalobcu
neboli protistranou popreté, v zmysle § 151 ods. 1 CSP ich bolo v konaní potrebné považovať za
tzv. nesporné skutkové tvrdenia, na základe čoho bolo potrebné uzavrieť, že je nesporným skutkovým

tvrdením, že žalovaný bol pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a
zároveň bol upozornený na uplatnenie tohto práva postupcom. Súd teda dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol so
splácaním úveru v omeškaní viac ako 3 mesiace a zároveň bol upozornený na uplatnenie práva v
zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ v lehote nie kratšej ako 15 dní. Postupca teda vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru v súlade so zákonom a súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil pokiaľ uzavrel,

že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo neplatným právnym úkonom. Žalovaný skutočnosti
ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku, a to konkrétne výzvy pred zosplatnením zo dňa 25. 04.
2022 žiadnym spôsobom nerozporoval. Ani z ust. § 295 CSP nevyplýva oprávnenie súdu k popretiu
skutkových tvrdení strany sporu za druhú stranu sporu (ani v prípade, že je touto stranou spotrebiteľ). V
dôsledku takéhoto popretia by došlo k navodeniu spornosti tvrdí, ktoré medzi stranami sporu spornými

nie sú, čím by došlo k popretiu zásady kontradiktórnosti konania, rovného postavenia strán sporu a
v konečnom dôsledku aj k spochybneniu nezávislosti a nestrannosti súdu, nakoľko by sa súd takouto
právomocou dostal fakticky do postavenia zástupcu jednej zo strán sporu, pričom by mohol bez ohľadu
na vôľu samotnej strany sporu vykonávať jej patriace procesné oprávnenia, o ktorých by napokon aj
sám rozhodoval, čo považuje odvolateľ za absurdné. Prijatím postupu súdu by bolo de facto v priamom

rozpore s vôľou zákonodarcu, ktorú pretavil do znenia § 151 ods. 2 CSP, čím odmietol toto
ustanovenieaplikovať-čímdochádzakflagrantnémuporušeniuzákladnéhoprávajednejzostránsporu.

3.1.2 Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí podľa odvolateľa ani len riadne neodôvodnil prečo
naprejednanúvecneaplikovalust.§151ods.2CSPnapriektomu,žežalobcanaaplikáciupredmetného

ustanovenia priamo poukazoval.

3.1.3 Odvolateľ zároveň poukázal na skutočnosť, že v konaní predložil Dohodu o uznaní dlhu a o
úhrade pohľadávky v splátkach, ktorej obsahom je uznanie dlhu žalovaným priamo voči žalobcovi, čo
do právneho dôvodu a výšky pričom z ust. § 558 OZ vyplýva, že ak niekto uzná písomne, že zaplatí

svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Žalovaný uznal dlh
voči žalobcovi, čím vznikla vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval, a teda že v čase
uznania bol žalobca veriteľom pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi.

3.1.4 Zároveň odvolateľ poukázal na nepreskúmateľnosť, arbitrárnosť napadnutého rozsudku, nakoľko

sa súd prvej inštancie s existenciou uznania dlhu žalovaným voči žalobcovi dostatočným spôsobom
nevysporiadal, pričom s ohľadom na účinky uznania dlhu nebolo povinnosťou žalobcu preukazovať
pravosť a výšku pohľadávky, na čo súd neprihliadol a k predloženému uznaniu dlhu uviedol len vágne
tvrdenie o jeho neplatnosti pre nepreukázanie doručenia výzvy do dňa 25. 04. 2022, bez ohľadu na to,
že samotné uznanie dlhu doručenie tejto výzvy predpokladá.

3.2 Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odvolaním napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vychádzal zo záveru, že právny vzťah
založený zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý dopadajú zákonné ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa. Ide o spotrebiteľský úver v zmysle § 2 zák. 129/2010 Z. z.. Spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v
konaní nebol sporný. Žalobca preukazoval svoju aktívnu legitimáciu zmluvou o postúpení pohľadávky
uzatvorenou ním s jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou a.s. (bankou).6. Správne okresný súd ex offo skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, zisťoval, či došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.483/2001 zákona o bankách, § 17 ods.

1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky. Okresný súd dospel
k záveru, že postúpená pohľadávka nebola po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru,
ani sa nestala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, bola teda postúpená
v rozpore s § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. neplatne (§ 37 OZ), a to z dôvodu, že
zosplatnenie pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru bolo vykonané v rozpore s § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní nebolo preukázané doručenie upozornenia žalovanému
na možnosť využitia práva na predčasné zosplatnenie dlhu.

7. Odvolateľ namietal v odvolaní nesprávne zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie
veci, keď súd uzavrel, že v konaní nebolo preukázané doručenie upozornenia žalovaného na možnosť
využitia práva na predčasné zosplatnenie dlhu. Namietal, že žalovaný v konaní nerozporoval, že právny

predchodca žalobcu ho upozornil na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, a teda v súlade s § 151 CSP jeho skutkové tvrdenie treba považovať za nesporné.

8. Podľa § 565 OZ (účinného do 01.11.2024), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

8.1 Podľa § 53 ods. 9 OZ (účinného do 01.11.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný napriek opakovaným
výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb. upozorňoval v lehote
nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v

stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne
upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel.

Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ účinného do 01.11.2024 vyžadovalo (okrem iného) pre zosplatnenie
podmienku, že spotrebiteľ bol obchodníkom upozornený na uplatnenie tohto práva.

10. Civilný sporový poriadok v tretej časti, v druhej hlave upravuje konanie v sporoch s ochranou slabšej
strany. V prvom diele spotrebiteľské spory je § 300 CSP upravené, že na konanie podľa tohto oddielu

sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.

11. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Odvolací súd sa stotožnil s námietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, pokiaľ ide o závery
okresného súdu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný bol upozornený na možnosť využitia práva žiadať
o zaplatenie celého úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ účinného do 01.11.2024 vyžadovalo (okrem
iného) pre zosplatnenie podmienku, že spotrebiteľ bol obchodníkom upozornený na uplatnenie tohto
práva, toto tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel.

13. Ustanovenie § 151 ods.1 CSP výslovne ustanovuje, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Toto ustanovenie platí aj v prípade sporov s ochranou
slabšej strany, teda v prípade spotrebiteľských sporov. Ani v prípade spotrebiteľských sporov nie je
súd oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Spotrebiteľ rovnako ako každá iná sporová

strana je oprávnený rozhodovať o výbere prostriedkov procesnej obrany sám. Súd má byť nestranným
rozhodcom v spore medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže byť advokátom spotrebiteľa. Takýto
postoj súdu by narušoval princíp rovnosti zbraní, ktorý je upravený aj v prípade spotrebiteľských sporov.14. Ustanovenie § 290 a nasl. CSP, ktoré modifikujú bežný sporový proces v prípade spotrebiteľských
sporov obsahujú dostatočné množstvo nástrojov procesne chrániacich spotrebiteľa. Spotrebiteľ je v
zmysle § 296 CSP oprávnený predkladať prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany aj

po ukončení dokazovania, a to až do momentu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej okresným
súdom. V jeho prípade sa teda nepoužijú ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ani o
zákonnej koncentrácii konania, a to na základe výslovnej úpravy Civilného sporového poriadku. Avšak
ustanovenie § 151 CSP o popieraní skutkových tvrdení protistrany z aplikácie v spotrebiteľských
sporoch vylúčené nebolo. Preto aj v spotrebiteľskom spore platí, že skutkové tvrdenie dodávateľa, ktoré

spotrebiteľ výslovne nepoprel, sa považujú za nesporné.

15. Ani ustanovenie § 295 CSP, ktoré umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
neoprávňuje súd na vznášanie skutkových tvrdení za spotrebiteľa, alebo na popieranie skutkových
tvrdení žalobcu v mene spotrebiteľa. Umožňuje súdu aj bez návrhu zabezpečiť a vykonať dôkaz.
Dôkaz je následkom tvrdenia, teda najprv musí byť v konaní uvedené určité skutkové tvrdenie, ktoré

je následne predmetom dokazovania. V záujme ochrany slabšej strany má spotrebiteľ výhodnejšie
procesné postavenie pri zabezpečovaní dôkazov v tom, že ich za neho (aj bez návrhu) môže zabezpečiť
súd. Avšak dôkazy sa zabezpečujú na už uvedené skutkové tvrdenia. Nie je možné prijať premisu,
že by sporové konanie (a aj konanie vo veciach spotrebiteľských sporov je sporovým konaním) mohlo
spravodlivo prebiehať tak, že súd bude v mene niektorej sporovej strany vznášať skutkové tvrdenia,

potom si na vlastné skutkové tvrdenia zabezpečí sám dôkazy a následne o vlastných tvrdeniach a
vlastných dôkazoch rozhodne. Povinnosť skutkových tvrdení, alebo právo popretia skutkových tvrdení
protistrany si súd nemôže sám preniesť na seba. Aj Civilný sporový poriadok výslovne zadefinoval
skutkové tvrdenia ako prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§149 CSP), teda ich podriadil
pod procesnú dispozičnú autonómiu sporových strán. Zároveň v zmysle čl. 8 CSP sú to sporové strany

(a nie súd) kto je povinný označiť skutkové tvrdenie dôležité pre rozhodnutie vo veci.

16. Preto súd môže odbremeniť spotrebiteľa pri zabezpečení dôkazov tým, že na skutkové tvrdenia,
ktoré spotrebiteľ v konaní uvedie, súd sám vyžiada dôkazy. Aj popretie skutkových tvrdení dodávateľa
je skutkovým tvrdením, pretože ujasňuje dejový priebeh vzťahu medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ak

dodávateľ tvrdí, že došlo k upozorneniu (tak ako to vyžaduje § 53 ods. 9 OZ účinného do 01.11.2024)
a spotrebiteľ tento skutkový dej nepoprie, dej je stranami ustálený tak, že k upozorneniu spotrebiteľa
došlo. Na základe uvedeného, pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný bol upozornený na možnosť
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, t.j. uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru súd sa nemôže sám rozhodnúť toto tvrdenie poprieť a potom vychádzať z

toho, že žalovaný nebol upozornený, keď žalobca nepredložil doklad o doručení.

17. Pokiaľ by zákonodarca mal záujem vylúčiť následok neúčinného popretia skutkových tvrdení
protistrany pre spory s ochranou slabšej strany sporu, teda pre spory so spotrebiteľom, nepochybne
by tak urobil, rovnako ako vylúčil aplikáciu ustanovení o sudcovskej koncentrácii z procesu uplatnenia

nárokuvočispotrebiteľovi.Zákonodarcataknepostupovalapretoplatí,žeskutkovétvrdeniastrany,ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné aj vo veciach spotrebiteľských sporov. Inak
povedané,ajzisťovanieaktívnejvecnejlegitimáciejenutnévykonaťprocesnýmpostupomvzmysleCSP
a súd nie je vyšetrovateľ, ktorý hľadá objektívnu pravdu nad rámec skutkového deja prezentovaného
žalobcom a žalovaným. Súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako vyplynie z tvrdení sporových strán a

sám nie je oprávnený plniť za sporové strany povinnosť skutkového tvrdenia.

18. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil dôvody uvedené v odvolaní žalobcu za
dôvodné. Nesprávny je záver okresného súdu, že okamžité zosplatnenie úveru bolo vykonané
v rozpore s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že „právny predchodca žalobcu

preukázateľne neupozornil žalovaného na možnosť využitia práva na predčasné zosplatnenie úveru“.
Vzhľadom na uvedené potom dospel okresný súd k záveru, že z dôvodu zosplatnenia úveru v rozpore
sozákonom,jetotozosplatnenieabsolútneneplatné(§39Občianskehozákonníka)aniejedanáaktívna
vecná legitimácia žalobcu, nakoľko v danom prípade neboli splnené podmienky na platné postúpenie
pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zmysle ust. § 389 ods.1
písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie, v prejednávanom spore
okresný súd v dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu vec predčasne právne posúdil.20. Okresný súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (ust. § 391 ods. 2
CSP) zistí skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci a tento opätovne posúdi. Súd prvej inštancie

odôvodnení rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2, 3 CSP, vysporiada sa so všetkými námietkami
odvolateľa, vrátane Dohody o uznaní záväzku zo dňa 24.02.2023.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza,
že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach

neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie
dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).